Prevencia proti Alzheimerovej chorobe: ako chrániť mozog počas celého života

Alzheimerova choroba je najčastejšou príčinou demencie a nie je bežnou súčasťou starnutia. Úplne spoľahlivý spôsob, ako jej predísť, zatiaľ neexistuje, no riziko možno znižovať zdravým životným štýlom, pravidelným pohybom, kontrolou krvného tlaku a ďalších cievnych rizikových faktorov, kvalitným spánkom, ochranou pred úrazmi hlavy, celoživotným učením a udržiavaním sociálnych kontaktov.

Podľa správy Lancet Commission z roku 2024 by sa až tretine prípadov Alzheimerovej choroby dalo predísť, a to len tým, že sa vyhneme určitým rizikovým faktorom. Prevencia má význam už desaťročia pred objavením prvých príznakov, pretože poškodenie mozgu chorobou začína roky predtým, ako sa objavia príznaky.

Čo je Alzheimerova choroba

Demencia je pojem používaný na opis symptómov, ktoré ovplyvňujú pamäť, výkon každodenných činností a komunikačné schopnosti, neskôr sa zhoršuje a ovplyvňuje pamäť, jazyk aj myslenie. Najčastejším typom je demencia pri Alzheimerovej chorobe, pričom riziko vzniku sa zvyšuje s vekom, nie je bežnou súčasťou starnutia.

Demencia nie je choroba, je to syndróm. Výrazom syndróm nazývame skupinu symptómov, ktoré môžu byť značne heterogénne. Demencia zahŕňa príznaky, ktoré ovplyvňujú mentálne kognitívne úlohy, predovšetkým pamäť a uvažovanie.

Alzheimerova choroba je špecifické ochorenie mozgu, zodpovedné za približne 50 až 70 percent všetkých prípadov demencie. Poškodenie mozgu chorobou začína roky predtým, ako sa objavia príznaky. Vinníkmi sú abnormálne proteínové usadeniny, ktoré tvoria amyloidné plaky v mozgu. Narušia kontakt medzi bunkami a tie začnú odumierať.

Ukladanie bielkovín vo forme takzvaných plakov, tvorba neurofibrilárnych hrudiek, ktoré pozostávajú z poškodených neurónov, sú práve tieto procesy, ktoré spôsobujú deštrukciu nervovej štruktúry mozgu. V centrálnej časti mozgovej kôry odumierajú neuróny, mozgové bunky atrofujú, čo vedie k nezvratným zmenám v psychike.

V pokročilých prípadoch mozog vykazuje výrazné zmršťovanie (atrofiu). Alzheimerovu chorobu môže definitívne potvrdiť až pitva. Dnešní špecialisti sú však schopní stanoviť správnu diagnózu až na 90 percent.

Prečo je prevencia dôležitá

Alzheimerova choroba sa začína pozvoľna. Najprv sa u pacienta zhoršuje krátkodobá pamäť, nastupujú ťažkosti s vyjadrovaním a zmätenosť. Postupne sa mení celá osobnosť chorého človeka a v posledných štádiách je pacient úplne závislý od pomoci druhých.

V počiatočných štádiách sa choroba prejavuje ako zábudlivosť, emočné poruchy, dezorientácia v priestore a apatia. Ako choroba postupuje, nastupujú halucinácie, problémy s pohybom, neschopnosť rozoznať ani blízkych príbuzných, kŕče a neschopnosť rozhodovať sa a vykonávať jednoduché psychické a dokonca aj fyzické úkony, ako je umývanie sa či jedenie.

Práve včasné ovplyvnenie rizikových faktorov je dôležité preto, že v čase prvých klinických príznakov už môže byť časť mozgu nenávratne poškodená. Najväčším nebezpečenstvom je, že keď pacienti prichádzajú s prvými klinickými príznakmi kvôli tomu, že ich pociťujú sami alebo ich vidí rodina, je veľmi neskoro.

V súčasnosti ešte choroba nie je vyliečiteľná, lekári však majú k dispozícii lieky na zmiernenie priebehu ochorenia a zlepšenie kvality života postihnutých. Čím skôr je choroba diagnostikovaná, tým skôr sa začne s liečbou.

Najvýznamnejšie ovplyvniteľné rizikové faktory

Skutočná príčina Alzheimerovej choroby zostáva stále neznáma, aj napriek neustále prebiehajúcemu výskumu rôznych príčin. Lekári poznajú viaceré faktory, ktoré zvyšujú riziko jej vzniku, pričom niektoré z nich človek ovplyvniť nemôže a iné môže znížiť svojím správaním a starostlivosťou o zdravie.

• vek;
• pozitívna rodinná anamnéza a genetická záťaž;
• vysoký krvný tlak;
• cukrovka;
• obezita;
• vysoký cholesterol a porucha metabolizmu tukov;
• fajčenie;
• nadmerná konzumácia alkoholu;
• nedostatok pohybu;
• depresia a dlhodobý závažný stres;
• traumatické poranenia mozgu a úrazy hlavy;
• nízke vzdelanie a nedostatok mentálnej aktivity;
• strata zraku alebo sluchu;
• sociálna izolácia;
• znečistené ovzdušie.

Medzi takzvané rizikové faktory patrí ženské pohlavie, taktiež vek, pretože výskyt Alzheimerovej choroby stúpa s vekom, patrí sem aj pozitívna rodinná anamnéza a genetická záťaž. Ďalším faktorom môžu byť úrazy hlavy spojené s bezvedomím, ochorenia mozgu spôsobené poruchou prekrvenia mozgu alebo dokonca vzdelanie - ľudia s nižším vzdelaním majú zvýšené riziko ochorenia.

Je to vek, ochorenia demencie u príbuzných a genetické vplyvy, prekonanie úrazu hlavy alebo cievnej mozgovej príhody, predovšetkým s dlhším bezvedomím. Z faktorov, ktoré možno ovplyvniť, je to porucha metabolizmu tukov, vysoký krvný tlak, cukrovka, vyššia konzumácia alkoholu a nedostatok mentálnej a fyzickej aktivity.

Vplyv môžu mať aj niektoré psychické ochorenia, napr. depresie, ale tiež dlhotrvajúci závažný stres, prípadne náročné životné situácie. Podchytením rizikových faktorov pre kardiovaskulárne ochorenia dokážeme významne znížiť aj riziko rozvoja demencie.

Model SHIELD na ochranu mozgu

Koncept SHIELD spája najvýznamnejšie prekrývajúce sa rizikové faktory demencie do piatich základných pilierov a ponúka jasnú a účinnú stratégiu prevencie.

Model SHIELD ponúka jednoduchý nástroj, ako môžeme chrániť svoj mozog každý deň. Kým sa nenájde liek na Alzheimerovu chorobu, prevencia je najsilnejšou zbraňou, ktorú máme.

Kvalitný spánok

Spánok je základným pilierom konceptu SHIELD a zároveň jedným z najsilnejších ochranných faktorov proti demencii. Dostatočný a kvalitný spánok podporuje správne fungovanie mozgu, pamäť, náladu aj schopnosť učiť sa.

Nedostatočný (menej než päť hodín denne) alebo nekvalitný spánok (časté prebúdzanie sa), najmä v strednom veku, výrazne zvyšuje riziko kognitívneho úpadku a Alzheimerovej choroby. Chronický nedostatok spánku spôsobuje, že sa v mozgu hromadí proteín β-amyloid, ktorý sa podieľa na rozvoji Alzheimerovej choroby.

Nedostatok spánku navyše zvyšuje riziko obezity, vysokého krvného tlaku a depresie, čo sú ďalšie faktory, ktoré prispievajú k rozvoju demencie. Ak v súčasnosti spíte len štyri až päť hodín, je čas tento návyk zmeniť.

Pravidelný pohyb ako ochrana mozgu

Pohyb je pravdepodobne najsilnejším návykom životného štýlu, ktorý dokáže znížiť riziko Alzheimerovej choroby. Pravidelné cvičenie pomáha riešiť hneď niekoľko hlavných rizikových faktorov - obezitu, vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol aj depresiu.

Okrem toho podporuje rast mozgových buniek, zlepšuje pamäť a náladu a pomáha mozgu udržať si vitalitu i vo vyššom veku. Pohyb teda nie je len liekom na srdce, no tiež liekom na mozog.

Štúdie ukazujú, že ľudia, ktorí sú fyzicky aktívni, majú menšie riziko vzniku demencie vrátane Alzheimerovej choroby. Fyzická pasivita je dnes považovaná za jeden zo známych ovplyvniteľných rizikových faktorov demencie.

Cvičenie niekoľkokrát týždenne v rozsahu 30 až 60 minút:

• udržiava zdravé fungovanie mozgu vrátane pamäti, myslenia a rozhodovania;
• zlepšuje pamäť, uvažovanie, úsudok a myslenie (kognitívne funkcie) u ľudí s miernou formou demencie pri Alzheimerovej chorobe alebo miernou kognitívnou poruchou;
• odďaľuje začiatok Alzheimerovej choroby u ľudí s rizikom vzniku ochorenia alebo spomaľuje postup choroby.

Zdá sa, že fyzická aktivita pomáha mozgu nielen tým, že udržuje prietok krvi, ale aj tým, že zvyšuje tvorbu chemikálií, ktoré chránia mozog. Cvičenie pôsobí proti prirodzenému starnutiu mozgových spojení.

Na záver tiež odporúča nezabúdať na pohyb, keďže je preukázané, že pravidelný pohyb znižuje nielen riziko demencie, ale aj mozgovej mŕtvice a infarktu a pomáha povzbudiť dobrú náladu. Podľa doktora Nývlta plne postačí nenáročný pohyb, napríklad 30 minút chôdze denne.

Aeróbne cvičenie a hipokampus

Štúdia z roku 2019 ukázala, že predovšetkým aeróbne cvičenie pomáha spomaliť zmršťovanie v hipokampe - v časti mozgu, ktorá má na starosti pamäť. Vedci porovnávali kognitívne funkcie a veľkosť mozgu medzi dvoma skupinami starších ľudí so sedavým zamestnaním a problémami s pamäťou.

Jedna skupina vykonávala 4- až 5-krát týždenne približne 30 minút aeróbne cvičenie, druhá strečing. Aj keď si obe skupiny zachovali svoje kognitívne schopnosti zamerané na pamäť a riešenie problémov, len aeróbne cvičenie dokázalo znížiť atrofiu hipokampu u tých, ktorí už mali v mozgu veľa plakov.

Aerobik zvyšuje funkciu ciev a srdca a ďalšie faktory, ktoré podporujú rast a prežitie neurónov. Práve to môže znížiť škodlivé účinky amyloidných plakov na neuróny v hipokampe.

Ochrana pred úrazmi hlavy

Prevencia pred úrazmi hlavy sa prekvapivo často prehliada, hoci má silné prepojenie s rizikom Alzheimerovej choroby. Výskumy ukazujú, že traumatické poranenia mozgu vrátane otrasov mozgu alebo iných poranení hlavy môžu výrazne zvýšiť pravdepodobnosť vzniku demencie v neskoršom veku.

Nárazy do hlavy pri športe, hlavne pri kontaktných športoch ako futbal, hokej či box, môžu viesť k rôznym poraneniam mozgu od otrasov po chronickú traumatickú encefalopatiu (CTE). Takéto zranenia sa nemusia stať len pri profesionálnom športe.

Pomôcť môžu lepšie prilby, prísnejšie pravidlá pri športoch, kde hrozí otras mozgu, ale i spoločenské programy na prevenciu násilia a úrazov. Každý krok smerom k ochrane hlavy je zároveň krokom k dlhodobo zdravému mozgu a k nižšiemu riziku rozvoja Alzheimerovej choroby.

Celoživotné učenie a tréning mozgu

Učenie sa, či už v škole, alebo mimo nej, zostáva jedným z najsilnejších ochranných faktorov proti rozvoju demencie. Učenie totiž pomáha budovať tzv. kognitívnu rezervu, teda schopnosť mozgu udržať si funkčnosť aj napriek poškodeniu či chorobe.

Výskumy ukazujú, že i ľudia s Alzheimerovou chorobou si dlhšie zachovávajú duševnú sviežosť, ak sa počas života neprestali učiť nové veci. Nikdy nie je príliš skoro ani príliš neskoro začať sa učiť niečo nové.

Odporúča sa pravidelne čítať a rozprávať o prečítanom, učiť sa niečo nové, napr. cudzí jazyk, cvičiť všetky druhy pamäti (krátkodobú, dlhodobú, sluchovú, zrakovú), počítať, riešiť slovné úlohy, lúštiť krížovky, sudoku a iné hlavolamy, hrať vedomostné súťaže, spoločenské hry (pexeso, dáma, šach, scrablle, karty, mariáš), písať, udržiavať medziľudské vzťahy, viesť kultúrny a spoločenský život.

Veľmi vhodné je večer pred spaním zhodnotiť a zrekapitulovať udalosti prebehnutého dňa (ideálne pospiatky, teda od večera sa vracať v mysli postupne k ránu). Dôležitý je aj dostatok duševnej a sociálnej aktivity, teda stretnutia s rodinou, vnúčatami, priateľmi, účasť na spoločenských udalostiach a rôzne fyzické aktivity a pestovanie zručnosti.

Mentálna aritmetika

Jednou z účinných metód prevencie senilnej demencie je mentálna aritmetika. Je to neustály tréning a rozvoj mozgu, ktorý odkladá prejavy choroby a zmierňuje jej príznaky v počiatočných štádiách.

Mentálna aritmetika sa používa po celom svete na rozvoj schopností mozgu, pamäti, harmonizáciu práce oboch hemisfér, trénovanie nervových spojení mozgu, rýchlosť a kvalitu myslenia. Môžete začať trénovať v akomkoľvek veku a v každom veku môžu študenti dosiahnuť úžasné výsledky.

Klasická metóda pozostáva z práce na špeciálnom počítadle a potom sa naučíte robiť vysokorýchlostnú mentálnu aritmetiku, čo sa pre nezasvätených zdá ako zázrak. V skutočnosti ide o prirodzené reakcie mozgu na tréning.

Pri prevencii však netreba spoliehať na jedinú techniku. Rovnako dôležité je čítanie, učenie sa, riešenie hlavolamov, spoločenské hry, pohyb, komunikácia a aktivity, ktoré človeka skutočne zaujímajú.

Zdravá strava pre mozog

Neexistuje žiadne zázračné jedlo, ktoré by zabránilo Alzheimerovej chorobe. Dôležitá je celková skladba jedálneho lístka, ktorá by mala byť pestrá, prirodzená a bohatá na živiny.

Zdravá strava dokáže znížiť riziko demencie tým, že stavia na čerstvých potravinách, teda na ovocí, zelenine, celozrnných obilninách, orechoch a rybách, a zároveň obmedzuje spracované potraviny, červené mäso a sladkosti.

Veľmi sľubné výsledky prináša stredomorská strava, ktorá podporuje zdravie mozgu aj srdca. Tento štýl stravovania, inšpirovaný tradičnou stravou ľudí v krajinách okolo Stredozemného mora, kladie dôraz na rastlinné potraviny, používa olivový olej ako hlavný zdroj tukov a obmedzuje červené mäso, spracované produkty a pridané cukry.

Výskumníci zhrnuli a vyhodnotili existujúce štúdie týkajúce sa stravy a Alzheimerovej choroby. V podstate išlo o porovnanie typickej západnej stravy (s vysokým podielom priemyselne spracovaných potravín, rýchleho občerstvenia, tukov, cukrov a s nízkym obsahom vlákniny) s inými, zdravšími spôsobmi stravovania, napríklad diétou DASH, ktorá bola vyvinutá na boj proti vysokému krvnému tlaku, ďalej stredomorským spôsobom stravovania a diétou označovanou MIND (je to kombinácia diéty DASH a stredomorskej diéty).

Potraviny, ktoré podporujú zdravšiu skladbu jedálneho lístka

• ovocie a zelenina;
• strukoviny;
• orechy a semená;
• celozrnné výrobky;
• ryby, najmä mastné morské ryby s obsahom omega-3 mastných kyselín;
• potraviny bohaté na vlákninu;
• olivový olej ako hlavný zdroj tukov v stredomorskej strave.

Autori dospeli k záveru, že ľudia, ktorých strava obsahuje veľa ovocia, strukovín, orechov, omega-3 mastných kyselín (napríklad z mastných morských rýb), zeleniny a celozrnných výrobkov, majú štatisticky nižšie riziko vzniku Alzheimerovej choroby, a to o 40 až 50 percent v porovnaní so západným typom stravovania.

Čo obmedzovať

Americká nezisková spoločnosť Alzheimer`s Association tiež odporúča obmedziť konzumáciu nasýtených tukov, cholesterolu, rafinovaných cukrov a soli. Nasýtené tuky a trans mastné kyseliny sú totiž v súčasnosti najväčšou známou hrozbou pre mozgové zdravie.

Na druhej strane tí, ktorí v strave prijímajú nadmerné množstvo tukov, najmä nasýtených, mäsa a ultraspracovaných potravín, majú vyššie riziko, že sa u nich vyvinie Alzheimerova choroba.

Nezdravá strava podporuje zápaly, inzulínovú rezistenciu a oxidačný stres. Spomínané faktory a ďalšie ochorenia, na ktoré má vplyv aj nezdravá strava, obezita, vysoký krvný tlak alebo cukrovka 2. typu, patria medzi rizikové faktory.

To, čo jeme, má priamy vplyv na zápal v mozgu a zdravie mozgových ciev, ktoré sú čoraz častejšie spájané s Alzheimerovou chorobou. Zdravé stravovanie by však nemalo pôsobiť ako trest, ale skôr ako pozitívna investícia do vlastnej budúcnosti, mentálnej sviežosti, energie a samostatnosti.

Vitamíny, minerály a doplnky

Výživa a pitný režim majú nezanedbateľný vplyv na celkové zdravie. Je potrebné zabezpečiť pestrú stravu a primeraný pitný režim, pričom doplnky výživy by nemali nahrádzať odborné vyšetrenie ani vyvážený jedálny lístok.

Je potrebné zabezpečiť prísun vitamínov (vitamíny C, E, B6, B12, kyselina listová, ale aj koenzým Q10), minerálov (hlavne jód, chróm, horčík, mangán, selén, zinok, kremík a železo), antioxidantov, aminokyselín (najlepšie už v jednoduchej, štiepenej forme) a omega-3 nenasýtených mastných kyselín.

Vitamín E úzko spájaný s regeneráciou buniek je vynikajúcim antioxidantom, pomáha pri únave a zvyšuje celkovú fyzickú výkonnosť. Nájdeme ho v ovocí a zelenine - špenáte, brokolici či v mangu, lieskových orechoch, arašidoch, ale aj v morských plodoch a rybách.

Vitamín C patrí medzi najznámejšie vitamíny. Jeho kvalitným zdrojom je ovocie, ako napr. ananáse, citróne, banáne, v brusniciach či v egrešoch a jablkách. Ak nie ste fanúšikom ovocia, tak vás určite zaujmú artičoky, brokolica, cibuľa či cesnak.

Všetky vitamíny skupiny B sú pre náš organizmus potrebné. Pri prevencií Alzheimerovej choroby sú asi najzaujímavejšími Vitamín B1 a B12. B1 totiž podporuje normálnu funkciu nervového systému a dokonca znižuje „level stresu“.

Navyše vitamín B 12 spolupracuje na správnej produkcii červených krviniek a podieľa sa i na regulovaní a udržiavaní zdravého centrálneho nervového systému, ktorý predstavuje mozog a miecha.

Vitamín B1 sa nachádza vo fazuli, v špenáte, kapuste, slnečnicových semenách i v bravčovom mäse. Vitamín B 12 nájdeme prevažne v potravinách živočíšneho pôvodu. V kuracom, bravčovom a hovädzom mäse, ale aj v rybách či mušliach.

Starostlivosť o srdce a cievy

Zdravie mozgu úzko súvisí so zdravím srdca a ciev. Vysoký krvný tlak, cukrovka, obezita, vysoký cholesterol a cievne ochorenia môžu poškodzovať krvné zásobenie mozgu a zvyšovať riziko kognitívneho úpadku.

Ďalšia štúdia ukázala, že aj vysoký krvný tlak súvisí s demenciou. Keďže je už dávno známe, že pohyb je veľmi prospešným spôsobom, ako dostať krvný tlak do normy, znamená zároveň zníženie rizika vzniku demencie.

Najdôležitejšie zo všetkých faktorov, ktoré ovplyvňujú zdravie mozgu vo vyššom veku, sú tieto:

• pravidelný pohyb resp. cvičenie;
• zdravá strava s minimom priemyselne spracovaných potravín a množstvom zeleniny, ovocia, rýb;
• kontrola krvného tlaku;
• neustále „trénovanie“ pamäti, učenie sa novým veciam, vystavovanie mozgu novým podnetom a ich spracúvanie.

Ak zaradíte do bežného života tieto aktivity a budete ich pravidelne dodržiavať, dokážete riziko demencie výrazne znížiť.

Duševná pohoda a sociálne kontakty

Dôležitý je aj dostatok duševnej a sociálnej aktivity, teda stretnutia s rodinou, vnúčatami, priateľmi, účasť na spoločenských udalostiach a rôzne fyzické aktivity a pestovanie zručnosti.

To znamená dobre koncipovaný spoločenský život, rodinná komunita. To zohráva extrémne dôležitú úlohu, mozog od nás požaduje, aby sme mu dodávali viac pozitívnych impulzov ako tých negatívnych.

Veľký rizikový faktor je smútok, strach, depresia, neschopnosť vyrovnať sa s tým, čo sa okolo nás deje, tlak spoločnosti, stúpajúce ceny, znižujúce sa platy…to všetko mozog veľmi ťažko spracúva.

Preto má zmysel venovať pozornosť depresii, dlhodobému stresu, úzkosti a sociálnej izolácii. Pri pretrvávajúcich psychických ťažkostiach je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.

Alkohol, fajčenie a ďalšie návyky

Okrem cvičenia, mentálnej stimulácie a abstinencie od alkoholu a fajčenia je strava zvlášť dôležitým faktorom, ktorý má vplyv na riziko vzniku ochorenia.

O alkohole treba uvažovať opatrne. Akonáhle ho bude viac než veľmi malé množstvo, začne prevažovať škodlivý vplyv na rozumové funkcie.

Fajčenie, nadmerný alkohol a nedostatok pohybu patria medzi ovplyvniteľné rizikové faktory, ktoré zároveň zhoršujú zdravie ciev, zvyšujú riziko mozgovej príhody a môžu prispievať k rozvoju ďalších ochorení.

Čo s liekmi a „preventívnymi“ prípravkami

Niektoré staršie tvrdenia o liekoch alebo doplnkoch nemožno chápať ako všeobecné odporúčanie na prevenciu Alzheimerovej choroby. Pravidelné užívanie liekov bez lekárskeho dôvodu môže byť nebezpečné.

Pri tejto kategórii Vám ale odporúčame poradiť sa so svoji ošetrujúcim lekárom, keďže ide o lieky.

V súčasnosti neexistuje žiadny zázračný liek, ktorý by Alzheimerovu chorobu mohol vyliečiť. Avšak existuje celý rad liekov, ktoré zmierňujú alebo odstraňujú príznaky demencie a zlepšujú kvalitu života chorých.

Dôležité je kombinovať všetky liečebné postupy a možnosti. Okrem metód, ktoré majú v rukách lekári (podávanie liekov, ktoré majú vplyv na pamäťové funkcie, zlepšenie metabolizmu mozgu, ovplyvnenie zápalu a autoimunitných reakcií, atď.) je množstvo metód, ktoré môže aplikovať každý.

Včasné rozpoznanie príznakov

Alzheimerova choroba začína nenápadne a pomaly. Potichu sa vkráda do života a neodchádza, naopak, rozvíja sa.

Medzi prvé varovné príznaky patrí zabúdanie nedávnych udalostí, mien, zhoršovanie pamäti či neschopnosť orientovať sa v čase a v známom priestore.

Niekedy to môže byť časté opakovane otázok, zmeny nálad a správania, nezáujem o seba, o hygienu alebo neporiadok v dovtedy upratanom byte. Na začiatku si to pacienti aj uvedomujú a snažia sa pred rodinou zamaskovať niektoré príznaky a pripisujú to únave, veku a stresu.

• problém zapamätať si nedávne udalosti alebo rozhovory;
• opakované otázky a opakovanie rovnakých činností;
• strácanie vecí;
• dezorientácia v čase a známom priestore;
• ťažkosti s rozhodovaním a organizáciou činností;
• zmeny nálady a správania;
• apatia a nezáujem o seba;
• zhoršovanie hygieny;
• ťažkosti s rozprávaním, prehĺtaním alebo chôdzou v pokročilých štádiách ochorenia.

Už vtedy by mala rodina alebo najbližší vedieť rozpoznať, že niečo nie je v poriadku. Diagnostika vychádza najmä z ťažkostí pacienta, rozhovoru s pacientom a rodinným príslušníkom, zobrazovacích vyšetrení a psychologického vyšetrenia.

Jednoduchý preventívny režim

Prevencia proti Alzheimerovej chorobe nie je jednorazové cvičenie ani jediná potravina. Ide o súbor každodenných návykov, ktoré podporujú zdravie mozgu, srdca a ciev.

1. Pravidelne sa hýbte, napríklad chôdzou alebo aeróbnou aktivitou.
2. Starajte sa o krvný tlak, cholesterol, cukrovku a telesnú hmotnosť.
3. Jedzte pestro, s dôrazom na zeleninu, ovocie, strukoviny, celozrnné potraviny, orechy a ryby.
4. Obmedzujte ultraspracované potraviny, nadbytok soli, cukru, nasýtených tukov a spracovaného mäsa.
5. Spávajte dostatočne a riešte dlhodobú nespavosť.
6. Chráňte si hlavu pri športe, práci a dopravných aktivitách.
7. Učte sa nové veci, čítajte, lúštite, hrajte hry a rozvíjajte zručnosti.
8. Udržiavajte pravidelné kontakty s rodinou, priateľmi a komunitou.
9. Nefajčite a alkohol konzumujte nanajvýš veľmi striedmo.
10. Pri opakovaných zmenách pamäti, orientácie alebo správania vyhľadajte lekára.

Alzheimerovu chorobu netreba vnímať ako nevyhnutnosť. Správnymi rozhodnutiami o spánku, pohybe, učení, strave či ochrane pred úrazmi hlavy môžeme uchovať mysle a spomienky miliónov ľudí.

tags: #prevencia #proti #alzheimerovej #chorobe