Prvá pomoc pri epileptickom záchvate

Pri epileptickom záchvate zachovajte pokoj, zabráňte pádu a chráňte postihnutého pred nárazmi do tvrdých, hranatých alebo ostrých predmetov. Počas kŕčov mu neuvoľňujte ústa násilím, nič nevkladajte medzi zuby, nevyťahujte jazyk a nesnažte sa zastaviť jeho pohyby.

Po odznení kŕčov skontrolujte vedomie a dýchanie, uložte postihnutého do stabilizovanej polohy a zostaňte pri ňom až do úplného návratu vedomia. Záchrannú službu volajte najmä pri prvom záchvate v živote, pri záchvate trvajúcom 5 minút alebo dlhšie, pri opakovaných záchvatoch bez úplného prebudenia, pri poranení alebo pri pretrvávajúcich ťažkostiach s dýchaním.

Ako rozpoznať epileptický záchvat

Epileptický záchvat je prejavom abnormálnej elektrickej aktivity mozgu. Hlavným prejavom epilepsie sú opakované záchvaty spôsobené poruchou elektrickej aktivity mozgu.

Pri typickom epileptickom záchvate človek náhle stratí vedomie, čo je zväčša sprevádzané pádom na zem. Telo sa často prehne, objavia sa kŕče a zášklby rúk, či nôh. Dýchanie môže byť namáhavé, zuby sú silno zovreté a na perách sa môže objaviť pena zo slín.

Príznaky môžu zahŕňať náhly začiatok s bezvedomím, svalové zášklby až kŕče všetkých svalov, sťažené a zrýchlené dýchanie a mimovoľné pomočenie. Počas záchvatu pacient chrčivo dýcha, pery aj prsty majú modré sfarbenie.

Častým príznakom je pena okolo úst, ktorá sa tvorí zo slín, niekedy, ak došlo k pohryzeniu jazyka, je ružová. Uvoľnenie svalov môže sprevádzať únik moču alebo aj stolice.

Malý a veľký epileptický záchvat

Rozlišujeme takzvaný malý záchvat (petit mal) a veľký záchvat (grand mal). Malý záchvat je sprevádzaný niekoľkosekundovou stratou vedomia bez straty svalového napätia.

Postihnutý vyzerá, akoby sa na chvíľu „zahľadel do prázdna“, nereaguje, ale nespadne na zem a po ústupe záchvatu si naň nepamätá. Tieto záchvaty si častokrát okolie ani nevšimne.

Veľký záchvat je spojený s náhle vzniknutým bezvedomím a uvoľnením svalstva, čo vedie k pádu. Nástup záchvatu grand mal je veľmi rýchly - z plného vedomia náhle bezvedomie spravidla s pádom na zem, pri ktorom môže dôjsť k poraneniu.

Niekoľko desiatok sekúnd, prípadne pár minút pred nástupom samotného záchvatu môže postihnutý pociťovať nenormálne čuchové, chuťové alebo akustické vnemy, takzvanú auru. Zriedkakedy na ňu stihne upovedomiť svoje okolie.

Čo sa deje počas veľkého záchvatu

Nasleduje záchvat kŕčov. Tie sú na začiatku tonické, to znamená, že celé telo je napäté a stuhnuté. Ak kŕč postihne aj bránicu, môže pacient vydať zvuk pripomínajúci výkrik a prestane dýchať.

Toto štádium však trvá len niekoľko sekúnd a prechádza do štádia kŕčov klonických. Kŕče postihujú priečne pruhované svaly celého tela, najmarkantnejšie sa prejavujú na končatinách, postihnutým trasie, až „hádže“.

Epileptický záchvat zvyčajne trvá niekoľko sekúnd až niekoľko minút. Vo väčšine prípadov sa tento stav skončí do piatich minút. Po skončení záchvatu kŕčov môže človek zostať v bezvedomí, len pomaly prichádza k sebe a na záchvat sa nepamätá.

Prvá pomoc krok za krokom

1. Zachovajte pokoj a zostaňte pri postihnutom

Epileptický záchvat môže okolie, ktoré ho ešte nikdy nezažilo, vydesiť. Aj napriek dramatickému obrazu záchvatu platí, že pri podaní prvej pomoci treba zachovať chladnú hlavu.

Zachovajte pokoj a zostaňte pri danej osobe, pokúste sa udržať ju v bezpečí a chrániť ju pred zranením. Počas záchvatu neodchádzajte a počkajte pri pacientovi do ukončenia záchvatu.

2. Zabráňte pádu alebo zmiernite jeho následky

Najdôležitejšie je zachrániť pacienta pred pádom. Ak môžete, pokúste sa zabrániť pádu osoby. Ak už osoba leží na zemi a má epileptický záchvat, chyťte jej hlavu do rúk a chráňte ju pred údermi o zem.

Ak dôjde k epileptickému záchvatu alebo podozreniu na status epilepticus, najdôležitejšie je zachovať pokoj a chrániť pacienta pred úrazom. Ak sa pád už stal, pokúste sa zabrániť ďalším zraneniam, ku ktorým môže dôjsť počas kŕčov.

3. Odstráňte nebezpečné predmety

Z okolia pacienta odstráňte alebo presuňte predmety, ktoré by mu mohli spôsobiť zranenie. Odstráňte z okolia nebezpečné predmety, napríklad nábytok alebo ostré predmety, aby sa osoba nezranila.

Pacienta v záchvate však nikam nepresúvajte, môžete mu podložiť hlavu niečím mäkkým a uvoľniť odev v okolí krku, napríklad šál alebo kravatu. Postačuje zabrániť, aby si poranil ktorúkoľvek časť tela o tvrdé alebo hranaté či ostré predmety, ak je to možné, tak ich odstrániť.

4. Chráňte hlavu

Platí to predovšetkým o hlave pacienta - je vhodné ju podložiť mäkkým materiálom (bunda, uterák, vankúš) alebo aspoň pridržiavať rukami. Skúste mu preto práve hlavu podložiť vankúšom či iným mäkkým materiálom, napríklad svetrom, poduškou alebo bundou, prípadne držte jeho hlavu v rukách.

5. Uvoľnite odev

Ak sa dá, uvoľnite mu odev okolo krku, aby mohol voľne dýchať. Uvoľnite odev okolo krku a hrudníka.

6. Nezastavujte kŕče

Nebráňte zášklbom ani kŕčom a nesnažte sa zastaviť pohyby tela. Postihnutého sa netreba snažiť znehybniť, na to sú kŕče príliš silné.

Nesnažte sa zastaviť pohyby tela. Kŕče nie je možné prerušiť silou a hrozí poranenie pacienta aj vás. Počas záchvatu viac robiť nemôžete, preto ho iba chráňte pred ďalšími zraneniami.

7. Nič nevkladajte do úst

Počas záchvatu pacientovi nedávajte nič do úst, neotvárajte mu násilne ústa a nevyťahujte mu jazyk. Ani mu medzi zuby nič nevkladajte.

V nijakom prípade mu nedávajte do úst žiadne predmety ani prsty, napríklad ak sa pokúšate vybrať zapadnutý jazyk. Riskujete, že vaše prsty kŕčovito zovrie jeho čeľusť, a tak sa môžete zraniť aj vy.

Neotvárajte mu násilne ústa a nič nevkladajte medzi zuby. Môže dôjsť k poraneniu zubov, jazyka alebo k zaduseniu.

Epileptický záchvat je jediný druh bezvedomia, pri ktorom nedochádza k upchatiu dýchacích ciest „zapadnutím jazyka“. Pri bezvedomí počas epileptického záchvatu práve „vďaka“ zvýšenému napätiu svalstva nemôže prísť k zapadnutiu jazyka a upchatiu dýchacích ciest.

8. Nepodávajte jedlo, vodu ani lieky ústami

Nepodávajte vodu, jedlo ani lieky ústami, pokiaľ pacient nie je úplne pri vedomí a schopný prehĺtať - hrozí vdýchnutie a udusenie. Nedávajte dýchanie z úst do úst počas záchvatu.

Dýchanie sa spravidla spontánne obnoví po jeho odznení. Rovnako sa ho nesnažte počas záchvatu preberať.

Čo urobiť po odznení kŕčov

Po odznení kŕčov skontrolujte vedomie a dýchanie osoby. Ak sa pacient nepreberá zo záchvatu, uložte ho do stabilizovanej polohy.

Po odznení kŕčov ho otočte na bok do stabilizovanej polohy, aby mohli sliny alebo zvratky voľne odtekať z úst. Ak má v ústach potravu alebo tekutinu, prevráťte ho na bok okamžite, aby sa nezadusil.

Teraz mu eventuálne môžete pootvoriť ústa, vyčistiť dutinu ústnu, ak tam niečo vidíte, nechajte vytekať hlien a sliny a čakajte pri ňom na plný návrat k vedomiu. Ak je pacient v bezvedomí, uložte postihnutú osobu do bočnej stabilizovanej polohy.

Starostlivosť počas obdobia po záchvate

Po odznení záchvatu býva pacient spravidla dezorientovaný, vyčerpaný a môže pôsobiť omámene. Počas tohto obdobia treba ostať pri pacientovi.

Tento stav, nazývaný postiktálne obdobie, môže trvať pár minút, ale aj desiatky minút v závislosti od typu záchvatu, dĺžky trvania a celkového zdravotného stavu. Po prebudení treba pacienta upokojiť, vysvetliť mu, čo sa stalo, a umožniť mu odpočinok.

Po prebudení z bezvedomia môže byť ešte dezorientovaný, nemusí vedieť, kde sa nachádza, čo sa mu stalo, môže neprimerane reagovať a na samotný záchvat si nemusí pamätať. Ak je pacient po záchvate zmätený, snažte sa ho slovne upokojiť, ale neobmedzujte ho v pohybe, ak to nie je vyslovene nutné.

Pokojne mu vysvetlite, čo sa stalo, napríklad: „Len ležte, mali ste záchvat.“ Ak je zmätený alebo nepokojný, nebráňte mu v pohybe neprimeranou silou.

Čo sledovať

Počas tohto obdobia je vhodné sledovať dýchanie, farbu kože, úroveň vedomia a reakcie pacienta. Sledujte jeho zdravotný stav a dýchanie až do príchodu odbornej pomoci.

Ak je to možné, skontrolujte, či nemá nejaké viditeľné poranenie hlavy alebo jazyka. Všímajte si aj prípadné zvracanie, silné bolesti hlavy alebo oslabenie končatín.

Vhodné je zaznamenať si priebeh záchvatu - jeho trvanie, pohyby, správanie pred a po ňom, aj to, či a kedy bol podaný záchranný liek. Tieto informácie sú cenné pre neurológa pri ďalšom nastavovaní liečby.

Kedy volať záchrannú službu

Záchrannú službu privolajte pri prvom záchvate v živote. Pomoc volajte aj vtedy, ak ide o neznámeho človeka, o ktorom nevieme, či sa na epilepsiu lieči alebo nie.

Rýchlu lekársku službu na čísle 155 alebo tiesňovú linku 112 volajte, ak záchvat trvá dlhšie ako 5 minút, ak nasleduje ďalší záchvat bez úplného prebudenia medzi nimi alebo ak sa pacient po záchvate nepreberá.

• prvý záchvat v živote,
• viaceré záchvaty za sebou,
• záchvat trvá 5 minút alebo dlhšie,
• nedochádza k úplnej obnove vedomia,
• pretrváva zmätenosť,
• pacient má ťažkosti s dýchaním počas alebo po záchvate,
• došlo k poraneniu, ktoré vyžaduje ošetrenie,
• pri páde alebo počas kŕčov vzniklo ťažké krvavé poranenie alebo zlomenina,
• pacient zvracia alebo udáva silné bolesti hlavy,
• máte pochybnosti o stave osoby alebo sa vám situácia nezdá bezpečná,
• ide o dieťa.

Ak záchvat síce odznel behom pár minút, ale viac ako hodinu pretrváva bezvedomie, je potrebné privolať záchrannú službu. RZP voláme vždy, keď ide o prvý záchvat, kumuláciu záchvatov, pacient sa nepreberá po 5 minútach, ostáva dezorientovaný, má poranenie alebo napríklad oslabenie končatín, zvracia či udáva silné bolesti hlavy.

Ak ide o známeho epileptika a záchvat do približne 3 - 5 minút skončí, nie je potrebné volať záchrannú službu, pokiaľ pacient nemá zjavné zranenia a po záchvate sa postupne zotavuje.

Ako rozpoznať status epilepticus

Status epilepticus (SE) sa môže začať ako „bežný“ epileptický záchvat, ktorý však trvá dlhšie alebo sa opakuje bez návratu vedomia. Ak záchvat pretrváva viac ako 5 minút alebo záchvaty nasledujú bez prestávky, treba ihneď volať pomoc.

Bežný epileptický záchvat zvyčajne trvá 1 - 2 minúty. Vo väčšine prípadov toto štádium odoznie do piatich minút, ale ak trvá výrazne dlhšie, jedná sa o závažný stav.

Varovné znaky status epilepticus

• Záchvat trvá dlhšie ako 5 minút. Záchvat, ktorý neprestáva, je potenciálne život-ohrozujúci.
• Opakovanie záchvatov bez úplného obnovenia vedomia medzi nimi. Pacient zostáva zmätený, nereaguje alebo sa hneď po krátkom upokojení objaví ďalší záchvat.
• Porucha vedomia bez zjavného kŕčového priebehu. Ak pacient nemá viditeľné kŕče, ale má zjavne narušené vedomie, môže ísť o takzvaný nekonvulzívny status epilepticus.
• Zlyhávanie dýchania, modranie pier, penenie z úst alebo nepravidelné, hlučné dýchanie. Tieto príznaky signalizujú nedostatok kyslíka a vyžadujú okamžitú prvú pomoc a privolanie záchrannej služby.
• Predĺžené bezvedomie alebo stupor po záchvate. Ak sa pacient nepreberá, nereaguje, neotvára oči alebo má neprirodzene spomalené dýchanie, môže ísť o pokračujúcu epileptickú aktivitu v mozgu.

Aj v prípade, že si nie ste istí, či ide o status epilepticus, radšej zavolajte záchrannú službu na čísle 155 alebo 112. V tejto situácii je čas rozhodujúcim faktorom - čím dlhšie záchvat trvá, tým vyššie je riziko poškodenia mozgu, porúch dýchania a srdcového rytmu.

Po 5 - 10 minútach záchvatu prudko stúpa riziko nezvratného poškodenia mozgových buniek. Preto je pri dlhom alebo opakovanom záchvate potrebné konať rýchlo.

Záchranný liek pri dlhodobom záchvate

U pacientov s diagnostikovanou epilepsiou môže neurológ predpísať takzvaný záchranný liek určený na akútne podanie. Tento liek obsahuje rýchlo pôsobiacu účinnú látku zo skupiny benzodiazepínov, ktorá potláča nadmerný výboj elektrických vzruchov v mozgu a pomáha ukončiť záchvat.

Na Slovensku sú dve formy - bukálna a rektálna. Bukálny roztok sa pomocou aplikátora podáva do úst - medzi vnútornú stranu líca a spodné ďasno.

Účinná látka sa rýchlo vstrebáva a účinok sa dostavuje v priebehu niekoľkých minút. Alternatívou, najmä u malých detí, je rektálne podanie lieku pomocou rektálnej tuby.

Tento spôsob je rovnako účinný a predstavuje výhodu, keď perorálne podanie nie je možné. Podanie by mali vykonávať osoby zaškolené lekárom - rodičia, blízki, učitelia alebo opatrovatelia.

Kedy podať záchranný liek

• ak záchvat trvá viac ako 5 minút,
• ak mal pacient v minulosti dlhšie alebo opakujúce sa záchvaty bez obnovenia vedomia,
• ak lekár výslovne odporučil jeho použitie v podobných situáciách.

Ak u seba pacient má záchranný liek na zastavenie záchvatu, napríklad bukálny roztok alebo rektálnu tubu, podajte ho podľa inštrukcií. Ak si nie ste istí postupom, radšej volajte na tiesňovú linku a nechajte si poradiť počas telefonátu.

Čo počas záchvatu nerobiť

• Neotvárajte pacientovi násilne ústa.
• Nevkladajte mu medzi zuby žiadne predmety ani prsty.
• Nevyťahujte mu jazyk.
• Nesnažte sa zastaviť kŕče silou.
• Neobmedzujte jeho pohyby, pokiaľ tým iba nebránite bezprostrednému úrazu.
• Nedávajte mu vodu, jedlo ani lieky ústami, kým nie je úplne pri vedomí a schopný prehĺtať.
• Nedávajte dýchanie z úst do úst počas záchvatu.
• Nesnažte sa ho počas záchvatu preberať.
• Pacienta počas kŕčov nikam nepresúvajte, ak nejde o bezprostredné nebezpečenstvo.

Najčastejším nebezpečenstvom počas záchvatu nie je „prehĺtnutie jazyka“, ale poranenie pri páde alebo pri náraze do okolitých predmetov. Vašou úlohou je preto pacienta chrániť, nie záchvat násilne zastavovať.

Prvá pomoc u detí

Epilepsia u detí sa môže prejavovať oveľa nenápadnejšie, takže si jej prvé príznaky rodičia často ani nevšimnú. Medzi prejavy patria krátke „vypnutia“, nečakané zášklby alebo stuhnutie svalov, zmätenosť a dezorientácia, nezvyčajné správanie a strata kontroly nad močovým mechúrom.

Epileptický záchvat sa nedá zastaviť okamžite, ale môžete zabezpečiť, aby prebehol čo najbezpečnejšie. Zachovajte pokoj, odstráňte nebezpečné predmety, chráňte dieťa pred úrazom, neotvárajte mu ústa násilím a sledujte trvanie záchvatu.

Po skončení dieťa upokojte, pretože po záchvate môže byť zmätené, unavené alebo vystrašené. Ak záchvat trvá dlhšie ako 5 minút alebo je spojený so zranením, okamžite volajte záchrannú službu.

Prečo je dôležité sledovať čas

Čas začiatku záchvatu si zapamätajte alebo ho začnite merať. Dĺžka záchvatu je dôležitý údaj pre zdravotníkov a pomáha rozhodnúť, či je potrebné privolať záchrannú službu.

Vhodné je zaznamenať si aj pohyby, správanie pred záchvatom, správanie po ňom, dýchanie, prípadné poranenia a to, či a kedy bol podaný záchranný liek.

Čo robiť po návrate vedomia

Ak je pacient pri vedomí a orientovaný, spýtajte sa, či sa lieči na epilepsiu. Pokiaľ je liečený a nemá zjavné zranenia, nie je nutný transport do nemocnice.

Inak je postačujúce pozorovanie postihnutého, po návrate vedomia pokojná komunikácia, užitie liekov, ktoré na epilepsiu berie, a kontrola u neurológa kvôli vylúčeniu sekundárneho postihnutia nervového systému.

Po prebudení mu vysvetlite, čo sa stalo, nechajte ho odpočívať a nevystavujte ho zbytočným podnetom. Je veľmi dôležité ponechať pacienta v pokojnom a bezpečnom prostredí, ideálne v stabilizovanej polohe.

V miestnosti by mal byť čerstvý vzduch a ticho - nadmerné podnety, ako hlasné zvuky alebo prudké svetlo, môžu stav zhoršiť.

Ako znižovať riziko ďalších záchvatov

Prevencia status epilepticus stojí na troch pilieroch - stabilnej liečbe, informovanosti a pripravenosti. Najúčinnejším spôsobom, ako mu predísť, je pravidelné a dôsledné užívanie antiepileptík v presne určených dávkach.

Blízki by mali byť zaškolení v podaní záchranného lieku, vedieť, ako rozpoznať začiatok záchvatu a ako pacienta chrániť pred úrazom. Edukácia by sa mala týkať nielen rodiny, ale aj širšieho okolia pacienta - učiteľov, trénerov či kolegov.

Dôležitou súčasťou prevencie je aj životný štýl - dostatočný spánok, pravidelný režim, obmedzenie alkoholu a vyhýbanie sa rizikovým situáciám, napríklad plávaniu bez dozoru alebo výškovým prácam.

Mimoriadne dôležité sú tiež režimové opatrenia - pravidelný spánkový režim a vyhýbanie sa faktorom, ktoré vyvolávajú záchvaty, ako sú požitie alkoholu, energetických nápojov a vynechanie liečby.

tags: #prva #pomoc #epilepticky #zachvat