Vplyv mozgu na život pacienta

Mozog riadi dýchanie, činnosť srdca, striedanie spánku a bdenia, je sídlom každej našej myšlienky, vzniká v ňom každá naša emócia. Riadi a reguluje všetky ostatné funkcie tela a zároveň je zodpovedný za kognitívne myslenie.

Poškodenie alebo ochorenie mozgu preto môže zasiahnuť pohyb, reč, pamäť, rozhodovanie, prežívanie, správanie, schopnosť prijímať potravu aj samostatne sa postarať o seba. Cievna mozgová príhoda zasiahne nielen do života pacienta, ale aj jeho rodiny.

Prečo je mozog rozhodujúci pre každodenný život

Ľudský mozog je jedným z najzložitejších orgánov. Mozog pracuje neúnavne počas celého života, aj keď spíte. Prijíma informácie z vášho prostredia z množstva receptorov, spracováva údaje a spracováva ich, aby napomáhal optimálnemu fungovaniu.

Čím viac veda v skúmaní mozgu postupuje dopredu, tým väčšie výzvy pred ňou stoja. Hoci svojou váhou - 1,3 až 1,5 kilogramu - predstavuje len 2 % celkovej telesnej hmotnosti človeka, najdôležitejší orgán ľudského tela je zázrakom prírody, ktorý si aj napriek pokroku vedy svoje najväčšie tajomstvá ešte stále necháva zatiaľ pre seba.

Mozog koordinuje deje v našom tele, riadi aj psychiku. Skoro každé neurologické ochorenie svojím dosahom a najmä priebehom narúša aj psychickú stránku osobnosti. Neurologické ochorenie ľudí mení.

Ako mozog ovplyvňuje psychiku, pamäť a správanie

Mozog je orgán, ktorým sa riadi celé spracovanie ľudského života - od myslenia cez emócie až po správanie. Poskytuje tiež funkcie súvisiace s pamäťou, učením a rozhodovaním.

• Pamäť: Stres môže úplne alebo čiastočne brániť sústredeniu a sústredeniu, takže je ľahké zabudnúť na niektoré veci. Môže mať tiež inhibičný účinok na vytváranie nových spomienok v rámci jednotlivca.
• Učenie: Učenie sa novým veciam bude trpieť aj v stresujúcich podmienkach. Je to kvôli neschopnosti komunikovať s mozgovými bunkami, pretože stresové hormóny do toho zasahujú.
• Rozhodovanie: Stres môže sťažiť rozhodnutia, pretože ovplyvňuje našu schopnosť myslieť priamo, logicky a racionálne.
• Emócie: Stres by opäť mohol byť jedným z faktorov zodpovedných za mnohé emócie, ako je úzkosť, depresia alebo dokonca podráždenosť.

Zdravý človek je vo svojom správaní konzistentný. Úlohou neuropsychiatra je v prvom rade rozlíšiť, či ide o zmenu správania na podklade neurologickej poruchy, ktorá sa dá presne určiť, diagnostikovať, a možno aj liečiť, alebo či ide o prejavy čisto duševnej choroby.

Osa črevo - mozog a duševná pohoda

Ľudské črevá nie sú len tráviacim orgánom - sú komplexom s vlastným nervovým systémom, ktorý obsahuje viac ako 100 miliónov neurónov. Práve to je dôvod, prečo črevá často nazývame „druhým mozgom.“ Ich komunikácia s mozgom sa deje prostredníctvom tzv. osi črevo-mozog, pričom kľúčovú úlohu v tejto komunikácii zohráva práve črevný mikrobióm.

Vedeli ste, že vo vašich črevách sa nachádza viac než 100 biliónov baktérií? Tieto mikroorganizmy, známe ako črevný mikrobióm, tvoria komplexný ekosystém, ktorý spolupracuje na trávení a ovplyvňuje celkové zdravie.

Majú zásadný vplyv na produkciu neurotransmiterov - chemických látok, ktoré slúžia na prenos informácií medzi neurónmi v nervovom systéme. Výskum z roku 2020 o osi črevo-mozog zdôrazňuje, ako zdravý črevný mikrobióm ovplyvňuje reguláciu nálady a správanie.

Neurotransmitery súvisiace s črevným mikrobiómom

Keď je črevný mikrobióm v nerovnováhe - či už kvôli nevhodnej strave, stresu alebo užívaniu antibiotík - produkcia týchto neurotransmiterov môže byť narušená. To môže viesť k zvýšeniu pocitov úzkosti, depresie a celkovej duševnej nepohody.

Stres a jeho vplyv na mozog

Stres je prirodzený a vyskytuje sa v živote človeka, keď sa stretne s nejakými výzvami alebo hrozbami. Keď sa takáto vec stane, ľudské telo bude produkovať nejaké hormóny, ktoré v konečnom dôsledku buď vyvolajú, alebo dokonca spustia v tele reakciu boju alebo uteč.

Organizmus je pripravený na zvládnutie stresov. Stresová reakcia, ktorú riadi mozog ako centrálna riadiaca jednotka, dokáže organizmus pripraviť na kritickú situáciu. Krátkodobý, indukovaný stres môže naopak pôsobiť ako určité osviežujúce cvičenie pre mozog.

Dnes sa dostávame do stresových situácií napríklad v rámci komunikácie na pracovisku a nemáme „ventilový“ mechanizmus, ako ten stres „uvoľňovať“, takže stres sa neustále kumuluje. Dlhodobý chronický stres je zdrojom problémov, ktoré sa prenášajú aj na mozog.

Čo môže spôsobovať chronický stres

• zvýšenú náchylnosť k úzkosti, depresii a posttraumatickej stresovej poruche,
• stratu pamäti, zhoršenú pozornosť a slabú schopnosť rozhodovania,
• zmeny štruktúry mozgu,
• atrofiu dendritov, ktoré pomáhajú neurónom prijímať prichádzajúce signály,
• oslabenie imunitného systému,
• kardiovaskulárne a gastrointestinálne problémy,
• vyčerpanie, zhoršenú koncentráciu a vyhorenie.

Zjednodušene povedané, napríklad nespočetné množstvo chronických stresorov môže zmenšiť veľkosť orgánu, ktorý si pamätá hipokampus. Okrem zmeny topografie mozgu môžu hormóny, ktoré vaše telo uvoľňuje v strese, zničiť novo sa vyvíjajúce neuróny vo vašom mozgu.

Možnosti zvládania stresu

• Identifikujte príčiny svojho stresu.
• Urobte zmeny životného štýlu.
• Dbajte na zdravé stravovanie, pravidelný pohyb a dostatok spánku.
• Cvičte relaxačné techniky, ako je joga a meditácia.
• Robte si kratšie prestávky počas práce.
• Snažte sa dodržiavať pravidelný denný režim.
• Ak ste totálne vyčerpaní, najlepšie je úplne vypnúť a dopriať si chvíle osamote.
• Vyhľadajte odbornú pomoc, ak stres nedokážete zvládať sami.

Dlhodobý stres poškodzuje naše bunky a teda celé telo. Preto je nesmierne dôležité, ako dokážete stres spracovávať a odolávať mu. Ak chceme od mozgu nápady, musíme mu dopriať oddych.

Návyky podporujúce zdravie mozgu

Kvalitný, dostatočne dlhý a neprerušovaný spánok, pohyb, jedlo a pitný režim je minimum z toho, čo môžete pre svoj mozog urobiť. Väčšina z nás vie, že spánok, pohyb a kvalitná strava majú zásadný vplyv na duševné zdravie.

Pohyb

Pravidelné cvičenie podporuje produkciu endorfínov - chemických zlúčenín, ktoré zlepšujú náladu. Už 35 minút fyzickej aktivity denne môže výrazne znížiť riziko depresie, dokonca aj u ľudí s genetickou predispozíciou.

Cvičenie prospieva takmer každému aspektu vášho zdravia, od zníženia rizika srdcových chorôb až po posilnenie svalov a kostí. Tiež to posilňuje zdravie vášho mozgu. Každodenné cvičenie udržiava otvorené cievy a zlepšuje okysličenie mozgu.

Spánok

Kvalitný spánok je nevyhnutný pre regeneráciu tela aj mysle. Štúdie ukazujú, že poruchy spánku sú spojené s tráviacimi ťažkosťami, ako sú bolesti brucha a nadúvanie.

Strava

Starostlivo si vyberajte, čo zjete, a mozog vám to vráti dvojnásobne. Zdravá strava prospieva každému orgánu vo vašom tele, vrátane mozgu.

Konzumácia stravy pozostávajúcej zo zelenej listovej zeleniny, rýb, strukovín a celozrnných výrobkov zlepší zdravie. Konzumácia potravín bohatých na vlákninu, ako sú celozrnné produkty, ovocie a zelenina, a fermentovaných potravín, ako sú jogurty, kefír a kimchi, podporuje zdravý črevný mikrobióm.

Potraviny ako ryby, listová zelenina a bobuľové ovocie môžu zlepšiť kognitívne funkcie a znížiť riziko mentálneho úpadku. Vysoký obsah DHA majú morské riasy, ryby ružovej farby, ako sú napríklad losos, ďalej sleď, sardinky, tuniak a makrela.

Duševná aktivita a sociálne väzby

Precvičujte si mozog prostredníctvom mentálnej stimulácie alebo mentálnych cvičení. Mentálna náročnosť vášho mozgu vytvára nové spojenia, ktoré chránia pred budúcou stratou pamäte.

Čo sa týka výberu týchto aktivít, začnite vecami, ktoré vás bavia, napríklad krížovkami alebo sudoku. Pokúste sa nájsť veci, ktoré vás nútia používať mozog spôsobom, ktorý vám príde príjemný a trochu náročný.

Jednoduché praktické učenie sa napríklad cudzieho jazyka aj vo vysokom veku je správnou cestou, ako si udržiavať pamäť v kondícii. Sledovanie života okolo seba, lúštenie krížoviek a sudoku, to všetko skutočne pomáha.

Trávenie času s blízkymi posilňuje pocit pohody a emocionálnej stability. Výskum Americkej psychologickej asociácie zdôrazňuje, že silné sociálne vzťahy môžu znížiť riziko depresie a úzkosti.

Probiotiká a odborná opatrnosť

Viaceré štúdie potvrdzujú, že probiotiká môžu napomáhať pri niektorých poruchách duševného zdravia. Až v 15 štúdiách bolo potvrdené, že užívanie probiotických kmeňov Bifidobacterium a Lactobacillus po dobu 1 - 2 mesiacov malo pozitívny vplyv na úzkosť, depresiu a ďalšie stavy.

Meta-analýza Wallace & Milev zistila, že určité kmene probiotík môžu zlepšiť náladu a zmierniť depresívne symptómy. Podrobný prehľad spojenia medzi črevným mikrobiómom a mozgom, vrátane účinkov probiotík na duševné zdravie, poskytuje článok „The Microbiota-Gut-Brain Axis“.

Nie všetky problémy spojené s duševným zdravím je možné vyriešiť iba prostredníctvom zmien v životnom štýle. Ak cítite, že úzkosť, depresia alebo iné psychické ťažkosti pretrvávajú, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc.

Vplyv covidu na mozog a život pacienta

Tieto mozgové symptómy boli identifikované u mnohých pacientov, ktorí naďalej trpia pretrvávajúcimi symptómami šesť mesiacov alebo dlhšie po počiatočnej diagnostike covidu. Nie každý, kto má covid, končí aj s mozgovými príznakmi.

Covid encefalitída

K závažnejším účinkom patrí niečo, čo je známe ako zápal mozgu. Približne 10 percent ľudí s ochorením koronavírusu a s neurologickými komplikáciami môže naďalej trpieť nejakou formou encefalitídy.

Encefalitída spôsobená inými vírusmi môže viesť k dlhodobým problémom, ako je včasná demencia alebo cievna mozgová príhoda, takže je obava, že encefalitída vyvolaná COVID-19 môže mať rovnaké dôsledky.

Problémy duševného zdravia a chronická únava

U ľudí trpiacich dlhým covidom boli hlásené aj psychiatrické symptómy. Štúdia z februára 2021 zistila, že odhadom 24 percent pacientov zotavujúcich sa z ťažkých infekcií covidu spĺňa kritériá pre depresiu alebo úzkostnú poruchu.

Tá istá štúdia tiež zistila súvislosť medzi pacientmi, ktorí sa zotavujú z ťažkého vírusu, a posttraumatickou stresovou poruchou. Tá nezahŕňa iba depresiu a úzkosť, ale spôsobuje aj problémy so spánkom, ktoré ešte viac znižujú kognitívne funkcie.

Vedci tiež spozorovali niekoľko postvírusových syndrómov postihujúcich mozog, ako napríklad syndróm chronickej únavy, poruchy charakterizované extrémnou únavou alebo únavou, ktorá môže tiež spôsobiť problémy s pamäťou a problémy s koncentráciou.

Podpora zdravia mozgu po infekcii

Ak ste prekonali covid alebo sa z neho práve zotavujete, môžete pracovať na obnove svojho neurologického zdravia. Precvičujte si mozog prostredníctvom mentálnej stimulácie alebo mentálnych cvičení.

Zdravá strava prospieva každému orgánu vo vašom tele, vrátane mozgu. Konzumácia stravy pozostávajúcej zo zelenej listovej zeleniny, rýb, strukovín a celozrnných výrobkov zlepší zdravie.

Každodenné cvičenie udržiava otvorené cievy a zlepšuje okysličenie mozgu. Tým sa zabráni pomalému poškodzovaniu a odumieraniu mozgových buniek, čo následne zlepší celkovú funkciu mozgu.

Ochorenia mozgu a ich prejavy

Ochorenia mozgu sa dajú rozdeliť podľa rôznych pohľadov do rôznych kategórií. Medzi najzávažnejšie ochorenia patria nádorové ochorenia mozgu.

Medzi typické prejavy ochorenia mozgu patrí aj bolesť hlavy. Príčinou samotnej bolesti hlavy môže byť začiatok banálneho, bežného vírusového ochorenia. Vtedy nie je dôvod robiť paniku a tento stav je možné liečiť používaním bežných preparátov od bolesti.

Kedy môže byť bolesť hlavy varovným signálom

Závažnejšie sú situácie, keď sa takýto stav objaví u pacienta, ktorý v minulosti takouto bolesťou nikdy netrpel. Jedná sa o často intenzívnu bolesť hlavy, ktorou pacient v minulosti netrpel. Bolesť prichádza náhle.

Môže byť sprevádzaná ďalšími prejavmi, ako je pocit na zvracanie, prípadne až porucha vedomia. To všetko je dôvodom k tomu, aby pacient v takomto prípade vyhľadal oddelenie urgentnej medicíny, respektíve centrálny príjem.

Náhle poruchy zraku, náhle poruchy sluchu, poruchy reči a poruchy hybnosti končatín sú dôvody, ktoré vypovedajú o niečom potenciálne závažnom. Patria do kategórie symptómov, pri ktorých je potrebné vyhľadať špecialistu - neurológa s cieľom doriešenia.

Najčastejšie skupiny ochorení

• Nádorové ochorenia mozgu: Častokrát vznikajú bez zjavnej príčiny a zásadným spôsobom sa nevieme vyhnúť určitým typom nádorových ochorení.
• Cievne ochorenia mozgu: Vo väčšine prípadov bezprostrednú príčinu nepoznáme.
• Cievna mozgová príhoda: Ateroskleróza mozgových ciev je pomerne častou príčinou cievnej mozgovej príhody.
• Degeneratívne ochorenia mozgu: Postihujú pamäť a mozgové funkcie a s narastajúcim vekom takýchto pacientov pribúda.
• Epilepsia: Novovzniknutý epileptický záchvat určite patrí k stavom, kedy je nutné pacienta dovyšetrovať formou hospitalizácie.

Cievna mozgová príhoda a jej následky

Cievna mozgová príhoda patrí medzi akútne stavy v neurológii a je jednou z najčastejších príčin úmrtí. Postihuje síce pacientov vo vyššom veku, častokrát však s devastačnými následkami na zmene stavu a spôsobilosti pacienta.

Spôsob života určite ovplyvňuje zdravie človeka, kvalitu života a svojím spôsobom sa prenáša na fungovanie centrálneho nervového systému. Pokiaľ konzumujeme potraviny s vysokým obsahom cholesterolu, ktoré spôsobujú aterosklerózu, sekundárne dochádza aj k ateroskleróze mozgových ciev.

Po mozgovej príhode dôjde obvykle k závažnej poruche pohybu, koordinácie a tiež k narušeniu vzpriameného stoja a chôdze. Lekári dokážu pomocou liekov tlmiť bolesť, bolestivé svalové stuhnutia a kŕče, ale pohybové funkcie, prehĺtanie, artikuláciu a ďalšie funkcie treba obnovovať a trénovať dlhodobým a cieleným cvičením, rehabilitáciou.

Rehabilitácia po mozgovej príhode

Závažné postihnutie po mozgovej príhode je potrebné začať rehabilitovať čo najskôr - už počas hospitalizácie na neurologickom oddelení v akútnej fáze ochorenia, neskôr na rehabilitačnom lôžkovom oddelení.

Lôžkové rehabilitačné zariadenia sú určené najmä pre pacientov, ktorí majú natoľko obmedzený pohyb a mobilitu, že nemôžu dochádzať na rehabilitácie ambulantne. Predstavujú tak prvý stupeň pri obnove hybnosti, sebaobsluhy a mobility pacienta.

Pri zlepšení na úroveň chôdze s pomocou pomôcok alebo mobility s pomocou vozíka je nutné naďalej v rehabilitácii pokračovať - nielen cestou ambulantnej rehabilitácie, ale najmä v domácom prostredí.

Ambulantnou formou je nutné pokračovať v rehabilitácii až do úpravy stavu alebo do zaradenia sa do bežného života v rodine či v práci s minimalizáciou funkčného deficitu motorického, kognitívneho i porúch symbolických funkcií.

Aktívna účasť pacienta

Efektívna je predovšetkým taká rehabilitácia, pri ktorej má maximálnu možnosť v iniciatíve i pri realizácii pohybu samotný pacient - teda aktívne cvičenie samotného pacienta.

Preto v prípade ľahšieho pohybového postihnutia alebo pri dosiahnutí určitej miery zlepšenia odbornými pracovníkmi je nutné, aby pacient pokračoval v rehabilitácii samostatne pod odborným vedením alebo s možnosťou odborných konzultácií.

Základným pilierom úspešnej rehabilitácie je včasný začiatok. Narušené funkcie je nutné trénovať bezprostredne po vzniku mozgovej príhody, súčasná akútna liečba to dovoľuje.

O optimálnom načasovaní zahájenia rehabilitácie rozhoduje fyzioterapeut. Rehabilitační pracovníci realizujú následne terapiu, ktorú vedie, usmerňuje a kontroluje odborný lekár so špecializáciou na rehabilitáciu.

Čo rehabilitácia zahŕňa

Rehabilitačná starostlivosť obsahuje okrem pohybového tréningu i ďalšie aktivity - logopedickú starostlivosť, ergoterapiu, neuropsychologickú starostlivosť i sociálnu podporu.

Nakoľko sú poškodenia mozgu u každého pacienta rôzne, táto starostlivosť je vždy „šitá na mieru“ konkrétneho pacienta. Multidisciplinárna starostlivosť zahŕňa tie zložky, ktoré sú vhodné a ktoré pacient je schopný fyzicky a psychicky absolvovať.

Základom dobrej rehabilitácie je optimalizácia pohybových funkcií cez zlepšovanie kvality senzorických funkcií, ako sú vnímanie polohy a pohybu, predstava o vlastnom tele, priestorové vnímanie a rozoznávanie predmetov v paretickej ruke, a dosiahnutie vôľou ovládaného, izolovaného pohybu.

Pohybové obmedzenia po mozgovej príhode

Najbežnejším postihnutím je obmedzená hybnosť polovice tela, teda paréza. Môže sa týkať napríklad ľavej ruky a nohy. Nezriedka je postihnutá viac ruka než noha a naopak.

Okrem poruchy hybnosti sa môže vyskytovať i porucha cielenia pohybu, ataxia, a porucha koordinácie. Obmedzenie pohybu môže viac postihovať veľké svaly na končatinách alebo môže byť viac narušená predovšetkým jemná motorika prstov.

Obnovu obmedzenej hybnosti môže výrazne zhoršiť porucha citlivosti, nakoľko pacient stráca určitú informáciu z kontaktu s okolím. S narušením pohyblivosti tela sa často spája i porucha vzpriameného postoja a následne i porucha chôdze.

Pacienti s poruchou vedomého cieleného pohybu precvičujú jednoduché, nenáročné cvičenia s opakovaním na uvedomenie si vlastného pohybu končatinou, pohybu hrudníka pri dýchaní, brušnej steny, pohybu hlavou a podobne.

Súčasne s precvičovaním končatín sa precvičuje posadzovanie a postavovanie s nácvikom stability a prevenciou pádov. Nacvičuje sa koordinácia pohybu a kontrola polohy tela v sede, stoji až po vôľou ovládanú chôdzu.

Všeobecným princípom liečby je znížiť až odstrániť spasticitu, zabrániť nesprávnym vzorom pohybu, navodiť fyziologický a funkčný pohyb, zabrániť kontraktúram a deformitám. Preto je nutné všetky narušené činnosti sa „znovu naučiť“.

Spasticita a svalová stuhnutosť

Zvýšený svalový tonus, teda spasticita, sa objavuje po odoznení akútneho štádia pri nesprávnych pohyboch, kde sú hyperaktívne svaly pre stabilitu a nie pre mobilitu či pohyb.

Vhodnou kombináciou liekov, napríklad aplikáciou botulotoxínu do postihnutých svalov, a rehabilitácie je možné „tuhosť“ svalov prekonať a normálny rozsah pohybov zvýšiť alebo obnoviť.

Pri nedostatočnom obnovení pohybu, hroziacej kontraktúre svalov s trvaním vysokého svalového tonusu - spasticity, je potrebné meniť stratégiu liečebnej rehabilitácie s použitím konceptov pre zníženie spasticity a opakovaným učením správnemu pohybovému vzoru.

Nie vždy je možné pohybový deficit obnoviť alebo sa to podarí len veľmi obmedzene. Nikdy nemá zmysel rehabilitáciu vopred vzdať kvôli nechuti alebo pocitu bezmocnosti.

Sebaobsluha a úprava domáceho prostredia

Na podporu samostatnosti a uľahčenie sebaobsluhy pacient často potrebuje kompenzačné pomôcky. Najčastejšie sa prechodne alebo i dlhodobo využívajú oporné pomôcky, ako sú barle, chodítka a podporné rámy.

Pri úplnej poruche hybnosti, plégii, je niekedy nutné využiť kolieskové kreslo, teda vozík. Výber konkrétneho vozíka či opornej pomôcky je veľmi dôležitý. O ich využití informuje pacienta rehabilitačný tím.

V domácnosti je možné upraviť napríklad výšku sedu na stoličke, výšku záchodovej misy, inštalovať držadlá alebo oporné zábradlia. V kúpeľni je možné použiť protišmykové podložky, vaňové a sprchové vode odolné stoličky či lavice.

Protišmykové podložky alebo protišmykové úpravy podláh sú vhodné v celej domácnosti, nakoľko riziko pádu a zranenia je pri obmedzenej pohyblivosti veľmi vysoké.

Pri narušení jemnej motoriky je možné na držadlá, nádoby, kľučky či skrinky, inštalovať rozmernejšie násady, ktoré uľahčia úchop a manipuláciu. Na obliekanie alebo zapínanie gombíkov či zipsov taktiež existujú kompenzačné pomôcky.

Pri poruche hybnosti rúk je často obmedzená i schopnosť písania - vtedy môže veľmi pomôcť písanie na počítačovej klávesnici. Na ovládanie telefónu je možné použiť telefóny s rozmernou klávesnicou alebo ovládateľné hlasom.

Poruchy reči a komunikácie

Veľmi častou poruchou po mozgovej príhode v dominantnej polovici mozgu je výpadok či narušenie reči, teda porozumenia alebo tvorby slov a viet.

Postihnutie hybnosti a koordinácie tvárových svalov v dôsledku mozgovej príhody môže spôsobiť poruchu vyslovovania, artikulácie, i prehĺtania. Orofaciálna rehabilitácia pomáha pacientovi s obnovením funkcie postihnutých svalov, zatiaľ čo logopéd precvičuje poruchy reči, výslovnosti i porozumenia vyslovenej a napísanej reči.

Pri poruchách porozumenia reči je narušená schopnosť pacienta identifikovať v počutom zvuku slová a vety a rozoznať ich obsah. Pri poruche tvorby reči je naopak postihnutá schopnosť slová a vety vytvoriť a zosúladiť ich do správneho gramatického tvaru.

Myslenie, respektíve intelekt, pritom nie je obvykle nijako narušený, no navonok sa pacient s poruchou verbálnej komunikácie javí, akoby nebol schopný vôbec komunikovať a spolupracovať.

Ako komunikovať s pacientom

• používajte krátke, jednoduché vety,
• hovorte pomaly a zreteľne,
• hovorte tak, aby pacient pri reči mohol sledovať vašu tvár,
• zabezpečte, aby na pacienta nerozprávalo súčasne viacero osôb,
• využite gestá a obrázky,
• obmedzte ruch a hluk z okolia, napríklad televíziu či rádio,
• ak pacient na prvý pokus nerozumie, použite iné slová,
• povzbudzujte pacienta gestami i slovne,
• trénujte komunikáciu často, no doprajte pacientovi i odpočinok,
• poraďte sa s logopédom, aké vhodné cvičenia alebo rečové postupy môžete použiť.

Uvedomte si, že porucha reči neznamená poruchu myslenia alebo zhoršenie inteligencie. Správajte sa adekvátne a kontrolujte svoje nevhodné vyjadrenia.

Rečová prekážka nie je dôvod obmedziť sociálne kontakty - naopak, k nim treba pacienta viesť a motivovať. Mnohí pacienti nemajú záujem stretávať sa a komunikovať s priateľmi a známymi, keďže si uvedomujú svoj rečový hendikep, preto treba sledovať a rešpektovať ich želania.

Poruchy prehĺtania a riziko vdýchnutia

K menej častým, no veľmi závažným komplikáciám po mozgovej príhode patrí porucha prehĺtania. Okrem zhoršeného, narušeného i spomaleného príjmu stravy vzniká vysoké riziko vdýchnutia stravy a tekutín do dýchacích ciest.

K narušeniu prehĺtacieho aktu vedie najmä porucha koordinácie alebo ochabnutie prehĺtacích svalov, často v kombinácii s vynútenou, nevhodnou polohou tela pri príjme stravy a tekutín.

Pri dlhšom trvaní prehĺtacích ťažkostí je možné upraviť vhodne stravu: pri zabiehaní tuhých súst mixovaním jedla, pri zabiehaní tekutín naopak zahustením jedál vhodným prípravkom.

V závažných prípadoch je nutná prechodná alebo i trvalá výživa sondou, ktorá obmedzuje významne riziko vdýchnutia a rozvoja závažných a veľmi dlho trvajúcich komplikácií.

Praktické rady pri poruchách prehĺtania

• jedzte vo vzpriamenej polohe alebo aspoň v strmšom polosede,
• hlava je v miernom predklone, nikdy nie v záklone,
• pri nestabilnom sede využite pomôcky, aby ste sa mohli sústrediť na jedlo a prehĺtanie,
• jedzte malé sústa,
• pri oslabení jednej strany tváre sa snažte rozžuť potravu tou silnejšou stranou,
• po každom súste si vypláchnite ústa,
• pri jedle nerozprávajte,
• po ukončení jedla odstráňte zvyšky potravy z úst a vyčistite si zuby.

Poruchy pamäti a intelektovej výkonnosti

V rehabilitácii je základom obnova každodenných aktivít vrátane kognitívnych. Po mozgovej príhode patrí zníženie intelektovej výkonnosti, narušenie pozornosti, pamäti a celkovo kognitívnych funkcií, k tým zriedkavejším.

Pri opakovaných mozgových príhodách je však porucha kognitívnych funkcií častá. Pozornosť a mentálny výkon je možné taktiež trénovať alebo prekonať ich obmedzenia.

Moderné rehabilitačné metódy používajú i počítačové programy. K jednoduchším patrí hlasné čítanie jednoduchých rytmických textov, spev jednoduchých rytmických nápevov, jednoduché matematické úlohy, kreslenie vzorcov a riešenie algebraických úloh.

Cieľom je kompenzácia porúch učením sa nových stratégií cez jednoduché úkony pozornosti a porozumenia až po aplikáciu do dennej praxe. Tak možno zvýšiť výkonnosť, znížiť únavnosť pri riešení denných situácií a uľahčiť zvládanie zmenenej životnej situácie vrátane prekonania depresie z novovzniknutých obmedzení.

Vplyv drog a návykových látok na mozog

V posledných rokoch neurológovia a psychiatri klasifikovali zneužívanie drog, označované aj ako porucha užívania návykových látok, ako chorobu, pretože ovplyvňuje neurologické fungovanie mozgu.

Zneužívanie drog môže mať vážne škodlivé účinky na život jednotlivca. Medzi drogy patrí alkohol, nikotín a lieky proti bolesti, a nielen nelegálne drogy ako marihuana, heroín alebo kokaín.

Zneužívané drogy sú v podstate chemikálie, ktoré zasahujú do normálneho fungovania mozgu. Môžu ovplyvniť prenos signálov medzi nervami a mozgom a narušiť schopnosť mozgu spracovávať informácie.

Oblasti mozgu ovplyvnené drogami

• Mozgový kmeň: Spája váš mozog s miechou. Je zodpovedný za všetky funkcie vášho tela.
• Limbický systém: Toto riadi naše emocionálne reakcie.
• Mozgová kôra: Mozgová kôra riadi celý rad funkcií vrátane myslenia, rozhodovania a riešenia problémov. Je tiež zodpovedná za spracovanie podnetov prijímaných našimi piatimi zmyslami.

Niektoré drogy napodobňujú prirodzené neurotransmitery mozgu, čo spôsobuje, že nervové bunky vysielajú abnormálne správy do mozgu. Iné nadmerne stimulujú produkciu dopamínu, ktorý je zodpovedný za to, že sa cítime dobre.

Prejavy poruchy užívania návykových látok

• nutkanie užívať liek pravidelne,
• intenzívne nutkanie na drogu, ktoré blokuje iné myšlienky,
• zvyšovanie dávky na dosiahnutie rovnakého účinku,
• abstinenčné príznaky pri pokuse o zníženie alebo ukončenie užívania,
• pokračovanie v užívaní napriek fyzickej alebo psychickej ujme,
• slabý pracovný výkon,
• znížené sociálne aktivity,
• nevyrovnané alebo rizikové správanie,
• neschopnosť prestať užívať látku napriek snahe.

U blízkej osoby môžu byť varovnými signálmi problémy v škole alebo na pracovisku, problémy s peniazmi, zanedbávanie fyzického vzhľadu, zmeny v správaní, náhla strata hmotnosti alebo stopy po injekcii.

Komplikácie užívania drog

Zneužívanie drog môže mať dlhodobé a krátkodobé komplikácie, najmä v kombinácii s alkoholom a inými drogami. Patrí sem psychotické správanie, záchvaty alebo dokonca smrť v dôsledku predávkovania.

Ďalšími komplikáciami sú nerovnováha elektrolytov, dehydratácia a poškodenie mozgu. Keďže väčšina škodlivých alebo nelegálnych drog nie je regulovaná, môžu byť zmiešané s extrémne toxickými chemikáliami, ktoré môžu spôsobiť trvalé poškodenie tela.

Obete zneužívania drog často zistia, že ich správanie sa čoraz viac stáva nevyspytateľné a ubližuje im v dôsledku zvýšeného riskovania a zlého kognitívneho myslenia. Patria sem zvýšené riziko pohlavne prenosných chorôb, nehody, samovražda, pracovné, školské a rodinné problémy, právne problémy a finančné otázky.

Liečba závislosti

Bohužiaľ, neexistuje univerzálna liečba zneužívania drog. Na základe anamnézy a okolností lekár odporučí kombináciu liečby, ktorá môže pomôcť v boji so závislosťou.

• programy liečby chemickej závislosti,
• kognitívno-behaviorálna liečba,
• detoxikácia,
• svojpomocné skupiny ako Anonymní narkomani alebo Anonymní alkoholici.

Závislosť je chronické ochorenie mozgu, pri ktorom pacient opakovane vyhľadáva drogu napriek tomu, že pozná jej škodlivé účinky. Prvá vec, ktorú treba urobiť pri podozrení na závislosť, je ponúknuť podporu a kontaktovať vyškolených zdravotníckych odborníkov.

Neurochirurgia, neurológia a cesta pacienta

Neurochirurgia je medicínsky odbor, ktorý sa zaoberá chirurgickou liečbou ochorení nervového systému: mozgu, miechy a periférnych nervov. Medzi miechovými koreňmi a kostnými štruktúrami chrbtice je úzky vzťah, preto sa neurochirurgia zaoberá aj ochoreniami chrbtice.

Pacient, ktorý má prejavy ochorenia nervového systému, má byť primárne vždy pred vyšetrením neurochirurgom vyšetrený neurológom. Neurológ analyzuje ťažkosti pacienta a nasmeruje ho, akým spôsobom je ochorenie možné dodiagnostikovať.

Neurológ definuje ochorenie a posiela pacienta za neurochirurgom v prípade, že sa uvažuje o operačnej liečbe. Neurochirurg je partner pre pacienta, keď je jeho ochorenie možné liečiť chirurgicky.

Výsledkom konzultácie je rozhodnutie, či a ako sa operácia realizuje. Toto rozhodnutie je možné stanoviť len na základe podrobných zobrazovacích vyšetrení.

Význam zobrazovacích vyšetrení

V prípade mozgu magnetická rezonancia veľmi podrobne poskytuje informáciu o patologicky zmenených štruktúrach, prítomnosti nádorového ochorenia, vylúčení nádorových ochorení s pomocou aplikácie kontrastnej látky alebo prítomnosti cievnych ochorení.

Dnes magnetická rezonancia dokáže lokalizovať funkčné centrá pre reč, zrak a podobne. Zásadným spôsobom to rozširuje informácie a umožňuje realizovať operačné výkony bezpečne.

Je to rozhodujúce vyšetrenie, na základe ktorého sa rozhodujeme pre operačnú alebo neoperačnú liečbu. Mnohé diagnózy, ktoré sa v minulosti na mozgu operovali, sa dnes riešia iným spôsobom, napríklad rádiochirurgiou.

Kedy je potrebná akútna starostlivosť

Pacient s poruchou vedomia, ktorá môže vzniknúť po úraze alebo spontánne, prichádza na úsek urgentného príjmu. Je privolaný neurológ, ktorý pacienta neurologicky vyšetrí.

Bezprostredne podstupuje sériu vyšetrení CT a podľa potreby magnetickú rezonanciu. Podľa nálezov prechádza do starostlivosti neurológa a v prípade potreby operačného zákroku neurochirurga.

Novovzniknutý epileptický záchvat určite patrí k stavom, kedy je nutné pacienta dovyšetrovať formou hospitalizácie. Náhla intenzívna bolesť hlavy s nevoľnosťou alebo poruchou vedomia je dôvodom na vyhľadanie oddelenia urgentnej medicíny.

Neuropsychiatria: keď sa neurologické a psychické príznaky prelínajú

Neuropsychiatria je neurovedný odbor a klinická medicínska disciplína, ktorá sa zaoberá diagnostikou, liečbou a výskumom psychických porúch sprevádzaných ďalšími známkami mozgovej dysfunkcie, ktorých podkladom je definovaná funkčná alebo štruktúrna lézia mozgu.

Neurologická oblasť sa nikdy nedá úplne oddeliť od psychického prežívania. Mozog je vždy v činnosti celý, nemôžeme povedať, že sledujeme len jeho duševnú alebo len jeho neurologickú časť.

Oblasť, v ktorej sa to prelína a kde potrebujeme pohľad oboch odborníkov, je neuropsychiatria. Primárne ide o problematiku vzťahu medzi poškodením mozgu a jeho odrazom v psychopatológii človeka.

Stavy, pri ktorých je dôležitý neuropsychiatrický pohľad

Ide o poruchy, ktoré sprevádzajú rôzne neurologické i iné ochorenia - demencie, cerebrovaskulárne poruchy, Alzheimerovu chorobu, Parkinsonovu chorobu, zápalové ochorenia mozgu, demyelinizačné ochorenia, mozgové traumy a podobne.

Napríklad pri Alzheimerovej chorobe sú prítomné nielen neurologické výpadky, ale aj výpadky duševna. Na konci choroby dochádza k deštrukcii osobnosti.

Pacienti s ťažkým a nevyliečiteľným ochorením sclerosis multiplex majú veľmi zvláštne zmeny duševna, bývajú prehnane veselí alebo prehnane smutní a depresívni.

Neuropsychiater syntetizuje všetky poznatky o chorobe, ktorá postihuje nervový systém v danom okamihu u daného jedinca a na danom mieste. Neuropsychiater sa dotýka len tých oblastí, kde sa neurologické a psychické prejavy stretávajú a prelínajú.

Úloha rodiny a dlhodobej starostlivosti

Poškodenie mozgu mení život pacienta aj jeho blízkych. Pacient môže potrebovať pomoc pri pohybe, hygiene, obliekaní, jedení, komunikácii, užívaní liekov aj pri organizácii každodenných činností.

Rehabilitačná starostlivosť preto zahŕňa aj sociálnu podporu. Rodina by mala rešpektovať tempo pacienta, podporovať jeho aktívnu účasť a zároveň dbať na bezpečnosť, odpočinok a pravidelné odborné kontroly.

Ak cítite, že úzkosť, depresia alebo iné psychické ťažkosti pretrvávajú, psychoterapia, konzultácie s psychológom či psychiatrom vám môžu pomôcť zvládať náročné situácie a identifikovať hlbšie príčiny vašich ťažkostí.

Starostlivosť o mozog preto neznamená iba liečbu samotného ochorenia. Zahŕňa aj včasnú diagnostiku, aktívnu rehabilitáciu, bezpečné domáce prostredie, podporu komunikácie, tréning kognitívnych schopností, vhodný životný štýl a odbornú pomoc pri psychických ťažkostiach.

tags: #mozog #vplyv #na #zivot #pacienta