Nadmerná aktivita sympatického nervového systému: príčiny, príznaky a liečba

Nadmerná aktivita sympatického nervového systému znamená dlhodobú prevahu stresovej časti autonómneho nervového systému, ktorá pripravuje organizmus na reakciu „boj alebo útek“. Krátkodobo ide o fyziologickú a užitočnú odpoveď, pri chronickom strese však môže viesť k zrýchlenému srdcovému tepu, zvýšeniu krvného tlaku, poruchám spánku, trávenia, metabolizmu a k zhoršeniu psychickej pohody.

Liečba závisí od príčiny a závažnosti prejavov. Základom býva úprava životosprávy, pravidelný pohyb, dostatok spánku, obmedzenie stresu a nácvik relaxačných či dychových techník; pri pretrvávajúcej hypertenzii, tachykardii, autonómnej neuropatii alebo inom základnom ochorení môže byť potrebná cielená liečba a odborné vyšetrenie.

Čo je autonómny nervový systém

Autonómny nervový systém (ANS) je hlavný riadiaci systém organizmu, ktorý reguluje činnosť jednotlivých orgánov a koordinuje ich vzájomnú činnosť. Zabezpečuje reguláciu vnútorného prostredia organizmu, správne fungovanie vnútorných orgánov a homeostázu, teda vnútornú rovnováhu tela.

Autonómny nervový systém ovplyvňuje trávenie, činnosť srdca, dýchanie, imunitný systém, metabolizmus, cirkuláciu a ďalšie funkcie spojené s udržaním života. Pracuje prevažne reflexívne a nie je priamo ovládaný vôľou, hoci jeho reakcie možno do určitej miery modifikovať mysľou, emóciami a správaním.

Z anatomického a funkčného hľadiska sa autonómny nervový systém rozdeľuje na sympatický adrenergný systém, parasympatický cholinergný systém a neadrenergné, necholinergné nervstvo s inými mediátormi, napríklad dopamínom a oxidom dusnatým.

Sympatikus a parasympatikus

Sympatický a parasympatický nervový systém sú dve hlavné zložky autonómneho nervového systému. Ich účinky sú do veľkej miery protichodné, pričom za fyziologických podmienok sa nachádzajú v aktívnej rovnováhe.

Parasympatikus predstavuje regulačnú tonickú časť, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie životných funkcií v pokojových podmienkach. Sympatikus je nevyhnutný na prispôsobenie organizmu náhlym zmenám vonkajšieho alebo vnútorného prostredia a pripravuje telo na reakciu „útok alebo obrana“.

Funkcie sympatického nervového systému

Sympatický nervový systém sa aktivuje vtedy, keď organizmus vyhodnotí situáciu ako hrozbu alebo zvýšenú záťaž. Evolučne má chrániť človeka pred nebezpečenstvom a umožniť mu rýchlo utiecť alebo sa brániť.

• zrýchľuje srdcový tep;
• zvyšuje silu srdcových kontrakcií;
• rozširuje dýchacie cesty;
• rozširuje zreničky;
• presmerúva krv do svalov a mozgu;
• zvyšuje hladinu cukru v krvi pre okamžitý prísun energie;
• potláča aktivitu žalúdka a čriev;
• potláča a uvoľňuje močový mechúr;
• stimuluje vyplavovanie adrenalínu a noradrenalínu;
• podporuje ejakuláciu a kontrakciu pošvy.

Aktivácia sympatického nervového systému vyvoláva reakciu „boj alebo útek“ - „fight or flight“. V každodennom živote sa môže spustiť nielen pri skutočnom ohrození života, ale aj počas verejného vystúpenia, náročného pracovného dňa, skúšky alebo konfliktného rozhovoru.

Funkcie parasympatického nervového systému

Parasympatický nervový systém je aktívny v čase fyzickej a psychickej pohody. Označuje sa aj ako systém „odpočinku a trávenia“, pretože podporuje regeneráciu, trávenie a obnovu energetických zásob.

• spomaľuje srdcový tep;
• znižuje krvný tlak;
• zužuje zreničky;
• stimuluje sekréciu slín;
• podporuje aktivitu žalúdka a čriev;
• stimuluje trávenie a vstrebávanie živín;
• podporuje tvorbu a ukladanie energie;
• stimuluje a kontrahuje močový mechúr;
• zlepšuje kvalitu spánku a odpočinku;
• podporuje erekciu a sexuálne vzrušenie.

Parasympatikus tvorí funkčnú protiváhu sympatiku a čiastočne aj cirkulujúcim katecholamínom. Výsledkom aktivácie baroreceptorov je vzostup aktivity parasympatiku a pokles aktivity sympatiku, čím sa krvný tlak vracia k norme.

Čo znamená nadmerná aktivita sympatiku

Nadmerná aktivita sympatického nervového systému, označovaná aj ako sympatikotonus alebo sympatiková hyperaktivita, vzniká vtedy, keď stresová reakcia pretrváva dlhšie, než je pre organizmus potrebné. Krátkodobé zvýšenie aktivity sympatiku je normálne, ale chronická prevaha môže narušiť reguláciu viacerých orgánov.

Dlhodobo pôsobiaci stres vedie k zvýšenej stimulácii autonómnych nervových centier v oblasti hypotalamu. Dochádza k poruche rovnováhy medzi tonusom sympatiku a parasympatiku a výrazne sa zvyšuje aktivita sympatiku.

Chronický stres je zodpovedný za preťaženie sympatického nervového systému a vedie k jeho nadmernej aktivácii. Telo sa môže dlhodobo nachádzať v stave zvýšeného stresu aj bez zjavného bezprostredného ohrozenia.

Moderný životný štýl často znamená opakovaný tlak v práci, finančné obavy, konflikty vo vzťahoch, nedostatok spánku, informačné preťaženie a dlhodobé premýšľanie nad situáciami, ktoré človek nevie okamžite ovplyvniť.

Príčiny nadmernej aktivity sympatického nervového systému

Chronický stres

Stres je fyzická alebo duševná reakcia na vonkajšiu príčinu. Môže vzniknúť pri pocite veľkého tlaku, pri mnohých životných zmenách, pri obavách z výsledku situácie alebo pri povinnostiach, ktoré človek vníma ako zdrvujúce.

Stres v miernych dávkach môže dodať energiu a motiváciu potrebnú na plnenie každodenných úloh a prekonávanie prekážok. Akútny stres pomáha rýchlo reagovať a čeliť novým výzvam, zatiaľ čo chronický stres vedie k dlhodobému zaťaženiu sympatiku.

• osobné problémy, choroba alebo vážne ochorenie;
• strata blízkej osoby;
• tehotenstvo a obdobie po narodení dieťaťa;
• sexuálne zneužívanie, týranie alebo vydieranie;
• izolácia a nedostatok sociálneho kontaktu;
• napätie a konflikty v rodine, v práci a vo vzťahoch;
• dlhy, veľké výdavky a mesačné splátky;
• náročná práca, vysoké pracovné tempo a nedostatok podpory;
• študijný tlak, vysoké očakávania a strach z neúspechu;
• traumatické udalosti, násilie, nehody alebo prírodné katastrofy.

To, ako človek zvláda stres, súvisí s jeho predchádzajúcimi skúsenosťami, úrovňou podpory a bezpečia a so spôsobmi zvládania stresu, ktoré sa naučil. Traumy z detstva môžu mať výrazný vplyv na to, ako jednotlivec prežíva a zvláda stres v dospelosti.

Ochorenia a telesné príčiny

Sympatiková hyperaktivita sa môže vyskytovať pri primárnej aj sekundárnej hypertenzii, pri kardiovaskulárnych ochoreniach, ischemickom poškodení myokardu, poruchách metabolizmu glukózy a lipidov a pri niektorých neurologických či endokrinných ochoreniach.

Sekundárne autonómne dysfunkcie s prevahou aktivity sympatiku a útlmom aktivity vagu vznikajú v dôsledku rozličných patologických procesov, napríklad ischémie a nekrózy myokardu. Organizmus na tieto negatívne vplyvy reaguje obrannou stresovou reakciou a aktivuje sa os hypotalamus - hypofýza - nadoblička.

Autonómna neuropatia je typ poškodenia nervov, ktorý postihuje autonómny nervový systém. Poškodenie autonómnych nervov môže narušiť reguláciu srdcovej frekvencie, krvného tlaku, trávenia, potenia, močových a sexuálnych funkcií.

• cukrovka;
• infekcie, napríklad HIV, lymská borelióza a cytomegalovírus;
• autoimunitné ochorenia, napríklad lupus a Sjögrenov syndróm;
• Parkinsonova choroba a roztrúsená skleróza;
• niektoré druhy rakoviny;
• dedičné ochorenia vrátane familiárnej dysautonómie;
• vystavenie toxínom a ťažkým kovom;
• podvýživa a nedostatok základných živín;
• sedavý spôsob života a obezita;
• vyšší vek a prirodzená degenerácia nervov.

Ako nadmerná aktivita sympatiku pôsobí na organizmus

Vplyv na srdce a krvný tlak

Adrenergné impulzy cestou alfa- a beta-receptorov majú pozitívny inotropný, dromotropný, batmotropný a chronotropný účinok. Pri aktivácii sympatiku stúpa minútový objem srdca a rastie automatizácia ektopických centier myokardu.

Kombináciou vazokonstrikcie, poruchy endoteliálnej funkcie a hypertrofie steny ciev dochádza k zvýšeniu periférnej rezistencie. Spolu so zvýšeným minútovým objemom to vedie k vzostupu pokojových aj záťažových hodnôt krvného tlaku.

Ak trvá nadmerné dráždenie baroreceptorov dlhší čas, zmenší sa ich citlivosť. Celý regulačný systém sa nastaví na vyššiu úroveň krvného tlaku, čo patrí medzi prvé kroky fixácie hypertenzie.

Zvýšená stimulácia sympatických receptorov v obličkách vedie k zvýšenému uvoľňovaniu renínu. Výsledkom je okrem iného vzostup hladiny angiotenzínu II a aldosterónu, ďalšie prehĺbenie vazokonstrikcie a zadržiavanie tekutín.

Nadmerná aktivita sympatiku môže negatívne ovplyvniť koronárnu perfúziu tým, že spôsobuje tachykardiu, zvýšenie krvného tlaku a vazokonstrikciu koronárnych ciev. Zároveň zvyšuje spotrebu kyslíka v myokarde a môže znižovať efektivitu srdcových kontrakcií.

Vplyv na metabolizmus

Zvýšená aktivita sympatického nervového systému sa uplatňuje aj pri vzniku porúch glukózového a lipidového metabolizmu. Prevaha sympatiku zvyšuje vyplavovanie kortizolu, mení metabolizmus tukového tkaniva, uvoľňuje mastné kyseliny a podporuje hromadenie viscerálneho tuku.

Môže sa podporiť vznik dyslipidémie, hyperinzulinizmu a inzulínovej rezistencie s tendenciou k obezite. Nadmerné vylučovanie glukokortikoidov môže viesť k metabolickým ochoreniam, napríklad k cukrovke a obezite, a oslabovať imunitný systém.

Vplyv na trávenie

Sympatikus počas stresu potláča aktivitu žalúdka a čriev, pretože organizmus v danej chvíli uprednostňuje srdce, dýchanie a svaly pred trávením. Chronický stres môže vyvolávať bolesť brucha, nadúvanie, nevoľnosť a iný črevný diskomfort.

Stres môže negatívne ovplyvňovať trávenie potravy a vstrebávanie živín. U niektorých ľudí vedie k strate chuti do jedla, nutkaniu na vracanie a chudnutiu, u iných môže podporovať nepravidelné stravovanie a metabolické problémy.

Vplyv na dýchanie a svaly

Stres a silné emócie sa často prejavujú dýchavičnosťou, zrýchleným a plytkým dýchaním, pretože sa dýchacie cesty medzi pľúcami a nosom sťahujú. Sympatikus však pri akútnej stresovej reakcii zároveň rozširuje dýchacie cesty, aby telo získalo viac kyslíka.

Počas stresu dochádza k napínaniu svalov, čo je spôsob, ktorým sa telo chráni pred zranením a bolesťou. Pri akútnom strese sa svaly napnú a následne uvoľnia, no chronický stres môže viesť k trvalému svalovému napätiu a bolestiam.

Vplyv na psychiku, spánok a imunitu

Chronický stres vyvoláva úzkosť a depresívne prežívanie. Ľudia s dlhodobým nadmerným stresom sa môžu cítiť vyčerpane, unavene, mať problémy s koncentráciou, časté bolesti hlavy a náhle zmeny nálady.

Dlhodobý stres narúša spánok a vytvára začarovaný kruh, pretože nedostatok spánku ďalej zvyšuje aktivitu sympatiku. Nadmerný stres zároveň oslabuje imunitný systém a zvyšuje náchylnosť na infekcie a zápalové ochorenia.

Príznaky nadmernej aktivity sympatiku

Prejavy závisia od toho, ktoré regulačné okruhy sú najviac zaťažené a či je prítomné základné ochorenie. Jeden príznak sám osebe nepotvrdzuje sympatikovú hyperaktivitu, pretože podobné ťažkosti sa môžu vyskytovať aj pri iných stavoch.

Kardiovaskulárne príznaky

• zrýchlený pokojový srdcový tep;
• búšenie srdca;
• nepravidelný srdcový rytmus;
• zvýšený krvný tlak;
• kolísanie krvného tlaku;
• tlak alebo nepríjemný pocit na hrudníku;
• závraty alebo mdloby po postavení;
• zhoršená tolerancia fyzickej záťaže.

Zvýšená pokojová srdcová frekvencia je dôležitým ukazovateľom zvýšenej sympatickej aktivity a celkovej metabolicko-endokrinnej rozladе. Hodnotenie reakcie srdcovej frekvencie a krvného tlaku v pokoji, pri záťaži a po postavení môže poskytnúť informácie o stave sympatickej tonizácie.

Dýchacie a telesné prejavy

• zrýchlené alebo plytké dýchanie;
• pocit nedostatku vzduchu;
• svalové napätie;
• tras;
• vnútorný nepokoj;
• zvýšená ostražitosť;
• potenie;
• pocit návalov tepla alebo chladu;
• únava po odznení stresovej reakcie.

Tráviace, močové a sexuálne príznaky

• nevoľnosť, vracanie a nadúvanie;
• hnačka alebo zápcha;
• pocity plného brucha;
• ťažkosti s prehĺtaním;
• časté močenie alebo problémy s ovládaním močového mechúra;
• zadržiavanie moču;
• erektilná dysfunkcia;
• znížené libido alebo vaginálna suchosť;
• poruchy menštruačného cyklu.

Psychické a kognitívne príznaky

• chronický stres a úzkosť;
• podráždenosť;
• poruchy spánku;
• časté bolesti hlavy;
• zhoršená koncentrácia;
• náhle zmeny nálady;
• pocit vyčerpania a únavy;
• depresívne prežívanie.

Autonómna neuropatia a jej príznaky

Autonómna neuropatia je poškodenie autonómnych nervov, ktoré riadia mimovoľné funkcie tela. Môže vzniknúť pri cukrovke, infekciách, autoimunitných ochoreniach, toxickom poškodení, nádorových ochoreniach alebo dedičných poruchách.

Príznaky autonómnej neuropatie sa výrazne líšia podľa toho, ktorá časť autonómneho nervového systému je postihnutá. Medzi najčastejšie patria závraty alebo mdloby po vstávaní, rýchly alebo nepravidelný tep, tráviace ťažkosti, poruchy potenia, problémy s močovým mechúrom a sexuálna dysfunkcia.

Autonómna neuropatia môže byť súčasťou širšej periférnej neuropatie. Periférna neuropatia je porucha funkcie nervu alebo jeho štrukturálne poškodenie, pričom postihnutie viacerých nervov sa označuje ako polyneuropatia.

Najčastejšie príčiny autonómnej neuropatie

• cukrovka;
• pásový opar;
• HIV vírus;
• lymská borelióza;
• cytomegalovírus;
• lupus, reumatoidná artritída a Sjögrenov syndróm;
• ochorenia štítnej žľazy a obličiek;
• podvýživa a alkoholizmus;
• chemoterapia, rádioterapia, chirurgia alebo imunoterapia;
• nádor zasahujúci do nervu alebo naň tlačiaci;
• otrava olovom, pesticídmi alebo inými toxínmi;
• niektoré dedičné ochorenia.

Neuropatia je po hematologických komplikáciách druhým najčastejším nežiaducim účinkom protinádorovej liečby. Jej prejavy môžu znižovať kvalitu života, obmedzovať denné aktivity, zhoršovať sa v noci, počas únavy alebo stresu a prispievať k poruchám spánku, depresii a úzkosti.

Diagnostika nadmernej aktivity sympatiku

Vyšetrenie sa začína podrobnou anamnézou. Lekár sa zameriava na výskyt búšenia srdca, zvýšeného alebo kolísavého tlaku, závratov, porúch potenia, tráviacich ťažkostí, problémov s močením, sexuálnych ťažkostí, porúch spánku a stresovej záťaže.

Pri vyšetrení je potrebné posúdiť aj možné príčiny a ochorenia, ktoré môžu autonómnu reguláciu narušiť. Patria sem cukrovka, kardiovaskulárne ochorenia, poruchy štítnej žľazy, obličiek, neurologické ochorenia, infekcie, autoimunitné ochorenia, užívané lieky a vystavenie toxínom.

Meranie srdcovej frekvencie a krvného tlaku

Keďže autonómny nervový systém významne ovplyvňuje kolísanie krvného tlaku a srdcovej frekvencie, mnohé vyšetrovacie metódy sú založené práve na sledovaní týchto dvoch veličín. Dôležité môže byť pokojové meranie srdcovej frekvencie a krvného tlaku, ako aj ich reakcia na záťaž a zmenu polohy.

Mnohé z týchto parametrov možno sledovať aj v rámci automonitoringu, ale ich interpretácia patrí zdravotníckemu pracovníkovi. Samotná zvýšená hodnota pulzu alebo tlaku ešte neurčuje príčinu a nemala by viesť k svojvoľnej úprave liečby.

Vyšetrenia autonómnych reflexov

• hodnotenie srdcovej frekvencie pri hlbokom dýchaní;
• Valsalvov manéver;
• ortostatická skúška pri prechode z ľahu do stoja;
• test izometrickej kontrakcie ruky;
• meranie variability srdcovej frekvencie;
• hodnotenie senzitivity baroreflexu;
• test naklonenia stola;
• elektrofyziologick vyšetrenia;
• krvné testy podľa podozrenia na základné ochorenie.

Variabilita srdcovej frekvencie a senzitivita baroreflexu patria medzi moderné metódy využívané na hodnotenie autonómnej dysfunkcie. Najpresnejšou metódou hodnotenia aktivity sympatického adrenergného systému je mikroneurografia, ktorá umožňuje priame meranie aktivity sympatických vlákien smerujúcich ku kostrovým svalom alebo ku koži, ide však o náročnú metódu vyžadujúcu špeciálne vybavenie a skúsenosti pracoviska.

Pri podozrení na autonómnu neuropatiu sa môžu vykonať krvné testy na kontrolu cukrovky, nedostatku vitamínov alebo autoimunitných ochorení, elektrofyziologické testy, test naklonenia stola a vyšetrenie vyprázdňovania žalúdka.

Liečba nadmernej aktivity sympatiku

Liečba sa vždy riadi príčinou, prítomnými príznakmi a celkovým zdravotným stavom. Cieľom je znížiť nadmernú aktiváciu sympatiku, upraviť krvný tlak a srdcovú frekvenciu, odstrániť alebo liečiť základné ochorenie a znížiť riziko poškodenia orgánov.

Úprava životosprávy

Základnou a v podstate jedinou skutočne kauzálnou liečbou nadmernej sympatikovej aktivity je dôsledné dodržiavanie režimových opatrení, ktoré obmedzujú stimuláciu centier spojených so stresovou reakciou.

• pravidelná životospráva;
• dodržiavanie pravidelného času spánku a vstávania;
• stredmá a vyvážená strava;
• dostatok tekutín;
• obmedzenie alkoholu a fajčenia;
• obmedzenie nadmerného príjmu kofeínu;
• vyhýbanie sa dlhodobému stresu;
• pravidelná dynamická pohybová aktivita;
• pravidelné prestávky počas práce;
• dostatok prirodzeného denného svetla;
• udržiavanie sociálnych kontaktov a zdravých vzťahov.

Medzi vhodné formy dynamickej pohybovej aktivity patrí plávanie, rýchla chôdza, beh, cyklistika alebo bežkovanie, a to podľa zdravotného stavu a tolerancie záťaže. Pravidelné cvičenie môže zlepšiť krvný obeh, celkovú kondíciu, spánok a zvládanie stresu.

Ak máte kardiovaskulárne alebo iné chronické ochorenie, intenzitu cvičenia je potrebné prispôsobiť zdravotnému stavu. Pri výraznej tachykardii, bolesti na hrudníku, mdlobách alebo neobjasnených závratoch je vhodné najprv absolvovať lekárske vyšetrenie.

Dychové a relaxačné techniky

Hlboké pomalé dýchanie môže podporiť parasympatickú aktivitu a pomôcť znížiť svalové napätie a subjektívne prežívanie stresu. Dôležité je dýchať pomaly, bez násilného prehlbovania dychu a bez vyvolávania závratov.

• brušné dýchanie;
• pomalé dýchanie s predĺženým výdychom;
• technika 4-7-8;
• box breathing s rovnakou dĺžkou nádychu, zadržania a výdychu;
• striedavé dýchanie nosnými dierkami;
• progresívna svalová relaxácia;
• mindfulness meditácia;
• autogénny tréning;
• vizualizácia pokojného miesta;
• relaxačné pauzy počas dňa.

Technika 4-7-8 spočíva v nádychu nosom počas počítania do 4, zadržaní dychu počas počítania do 7 a pomalom výdychu počas počítania do 8. Celý proces možno opakovať, ak nespôsobuje nepríjemné pocity alebo závraty.

Relaxácia, meditácia a kognitívno-behaviorálne postupy môžu pomôcť znížiť negatívne prežívanie stresu. Spolupráca s odborníkom môže uľahčiť nácvik relaxácie, dychových techník a stratégií zvládania stresových situácií.

Liečba stresu a psychickej záťaže

Pri dlhodobom strese môže pomôcť plánovanie povinností, stanovenie priorít, nastavenie realistických cieľov a pravidelné vyhradenie času na odpočinok. Dôležité je nepreťažovať sa perfekcionizmom a zohľadniť vlastné zdravotné a časové obmedzenia.

Psychoterapia môže byť prospešná aj pre ľudí, ktorí nemajú diagnostikovanú duševnú poruchu. Pri výraznej úzkosti alebo nespavosti môže lekár zvážiť farmakologickú liečbu, pričom niektoré lieky proti úzkosti sú viazané na lekársky predpis a ich užívanie môže byť spojené s rizikom závislosti.

Farmakologická liečba hypertenzie a tachykardie

Ak režimové opatrenia nestačia, môže byť potrebná farmakologická liečba. Pri hypertenzii a zvýšenej sympatikovej aktivite sa uprednostňujú liečivá, ktoré dokážu kontrolovať krvný tlak aj srdcovú frekvenciu a majú dlhodobý a stabilný účinok.

Medzi liečivá, ktorých miesto pôsobenia súvisí s jednotlivými časťami sympatického nervového systému, patria alfa-blokátory, beta-blokátory, non-dihydropyridínové blokátory kalciových kanálov, inhibítory angiotenzín konvertujúceho enzýmu a centrálne pôsobiace antihypertenzíva.

Beta-blokátory

Beta-blokátory patria medzi lieky, ktoré dokážu účinne tlmiť nadmernú sympatickú aktivitu autonómneho nervového systému. Ich antihypertenzný účinok súvisí so znížením minútového srdcového výdaja, inhibíciou tvorby renínu, ovplyvnením centrálneho nervového systému, znížením žilového návratu, zmenou citlivosti baroreceptorov a blokádou presynaptických beta-receptorov.

Beta-blokátory sa delia na neselektívne, kardioselektívne a beta-blokátory s vnútornou sympatomimetickou aktivitou alebo bez nej. Ich použitie môže byť vhodné pri hypertenzii, ischemickej chorobe srdca, stave po infarkte myokardu, angíne pectoris, rôznych arytmiách a chronickom srdcovom zlyhávaní.

Non-dihydropyridínové blokátory kalciových kanálov

Non-dihydropyridínové blokátory kalciových kanálov, najmä verapamil, sa svojimi vlastnosťami v mnohom podobajú beta-blokátorom. Môžu znižovať srdcovú frekvenciu v pokoji aj pri záťaži a ovplyvňovať variabilitu srdcovej frekvencie a senzitivitu baroreflexu.

Dihydropyridínové blokátory kalciových kanálov môžu zvyšovať aktivitu sympatického autonómneho nervového systému, hoci tento účinok je pri liekoch druhej a tretej generácie menší.

Alfa-blokátory a centrálne pôsobiace lieky

Selektívne alfa1-blokátory znižujú periférnu cievnu rezistenciu blokádou postsynaptických alfa1-receptorov, čo vedie k rozšíreniu rezistenčných aj kapacitných ciev. Pri začatí liečby môže vzniknúť výrazný pokles krvného tlaku po prvej dávke, preto sa dávka nastavuje opatrne podľa rozhodnutia lekára.

Alfa-blokátory by vzhľadom na výsledky dlhodobých sledovaní a relatívne častý výskyt nežiaducich účinkov nemali byť automaticky liekom prvej voľby pri hypertenzii. Vhodnosť konkrétneho lieku závisí od celkového zdravotného stavu, ďalších ochorení a užívanej liečby.

Liečba autonómnej neuropatie

Liečba autonómnej neuropatie sa zameriava na zvládnutie príznakov a liečbu základnej príčiny. Pri cukrovke je dôležitá kontrola ochorenia, pri infekcii liečba infekcie, pri toxickom poškodení odstránenie expozície a pri autoimunitnom ochorení cielený postup podľa odborného vyšetrenia.

Podľa postihnutého orgánového systému môže liečba zahŕňať lieky na krvný tlak, ortostatickú hypotenziu, neuropatickú bolesť, tráviace ťažkosti, poruchy močového mechúra alebo sexuálnu dysfunkciu.

• fludrokortizón na pomoc pri zvládaní krvného tlaku;
• midodrín pri ortostatickej hypotenzii;
• lieky proti neuropatickej bolesti;
• lieky na gastrointestinálne príznaky;
• fyzioterapia a rehabilitácia;
• psychoterapia a kognitívno-behaviorálna terapia;
• v osobitných prípadoch chirurgické riešenie kompresívnej lézie.

Pri neuropatickej bolesti sa môžu používať neopioidné analgetiká, opioidy, antiepileptiká, antidepresíva a lokálne anestetiká. Duloxetín je liek, pri ktorom existujú primerané dôkazy o možnom prínose pri neuropatickej bolesti, najmä pri terapiách založených na platine.

Na liečbu neuropatickej bolesti možno podľa individuálneho posúdenia zvážiť aj venlafaxín, pregabalín, amitriptylín, tramadol alebo silné opioidy. Tieto lieky nedokážu zvrátiť poškodenie nervov a žiadny z nich zatiaľ spoľahlivo nerieši zníženú citlivosť alebo necitlivosť.

Pri autonómnej neuropatii spôsobenej chemoterapiou sa v súčasnosti neodporúča používanie výživových doplnkov vrátane acetyl-L-karnitínu na prevenciu neuropatie, pretože neexistuje účinný liek s preukázaným preventívnym účinkom.

Bezpečnostné a režimové opatrenia pri neuropatii

Autonómna alebo periférna neuropatia môže zvyšovať riziko pádov, popálenín, omrzlín, poranení a problémov s jemnou motorikou. Preto je dôležité prispôsobiť domácnosť a každodenné činnosti zníženej citlivosti, poruchám rovnováhy a závratom.

• pomaly vstávať z postele;
• pridržiavať sa zábradlia;
• zabezpečiť dostatočné osvetlenie miestností, chodieb a schodiska;
• odstrániť voľné koberce alebo ich zaistiť páskami;
• udržiavať poriadok na podlahe, schodoch, dvore a v garáži;
• rozliatu tekutinu okamžite utrieť;
• používať protišmykové podložky v kúpeľni;
• vybaviť sprchu, vaňu a toaletu madlami;
• nosiť pevnú obuv s protišmykovou podrážkou;
• nechodiť naboso;
• chrániť ruky a nohy pred teplom, chladom a poraneniami;
• každý deň kontrolovať ruky a chodidlá;
• pri práci v záhrade a umývaní riadu používať rukavice;
• vyhýbať sa ostrým predmetom a elektrickému náradiu;
• používať ľahký a nerozbitný riad.

Šoférovanie je vhodné iba vtedy, ak dobre cítite pedále a volant a dokážete bezpečne presunúť nohu z plynu na brzdu. Pri zhoršenej citlivosti alebo poruchách koordinácie môže byť šoférovanie nebezpečné.

Podporná rehabilitácia a pohyb

U pacientov s rizikom rozvoja neuropatie možno zvážiť zdravotné cvičenie na zlepšenie svalovej sily a senzomotorických funkcií, teda motoriky, koordinácie a rovnováhy. Niektoré štúdie poukazujú na možný ochranný účinok cvičenia a funkčného tréningu, potrebný je však ďalší výskum.

Poruchy stability pri chôdzi a neobratnosť rúk možno čiastočne ovplyvniť rehabilitáciou zameranou na fyzickú silu, rovnováhu, koordináciu a mobilitu. Rehabilitácia môže pomáhať udržiavať motorické zručnosti a podporovať bezpečný pohyb.

• chôdza;
• strečing;
• cvičenia na jemnú motoriku;
• tréning rovnováhy;
• funkčný tréning;
• plávanie;
• ľahké posilňovanie podľa zdravotného stavu.

Pred začatím cvičenia je potrebné vylúčiť kontraindikácie a pri cvičení v telocvični upozorniť personál na svoj stav. Akupunktúru, akupresúru alebo masáž možno pri bolesti zvážiť po porade s lekárom a u skúseného odborníka.

Kedy vyhľadať lekára

O príznakoch je vhodné informovať lekára včas, najmä ak sa objavia po začatí novej liečby, zhoršujú sa alebo zasahujú do bežných aktivít. Včasné riešenie môže pomôcť odhaliť základné ochorenie, upraviť liečbu a znížiť riziko komplikácií.

• silné alebo opakované závraty;
• mdloby;
• náhle zmeny srdcovej frekvencie alebo krvného tlaku;
• výrazné búšenie srdca alebo nepravidelný rytmus;
• pretrvávajúce vracanie alebo neschopnosť udržať jedlo a tekutiny;
• výrazná retencia moču alebo strata kontroly nad močovým mechúrom;
• nová alebo zhoršujúca sa necitlivosť a slabosť;
• pády, popáleniny, omrzliny alebo nehojace sa poranenia;
• bolesť na hrudníku alebo výrazná dýchavičnosť.

Pri závažných, náhlych alebo rýchlo sa zhoršujúcich príznakoch je potrebné vyhľadať okamžitú lekársku pomoc.

tags: #nadmerna #aktivita #sympatickeho #nervoveho #systemu