Nádor na mozgu: príčiny, príznaky, diagnostika, liečba a možnosti terapie

Nádor na mozgu je abnormálny rast buniek v mozgu alebo v blízkych štruktúrach vrátane mozgových obalov, nervov, hypofýzy a epifýzy. Niektoré nádory rastú pomaly a nie sú rakovinové, zatiaľ čo iné rastú rýchlo a môžu byť rakovinové.

Aj nezhubný nádor môže byť nebezpečný, pretože mozog sa nachádza v uzavretom priestore lebky a nádor môže tlačiť na okolité tkanivá alebo dôležité riadiace centrá. Liečba závisí najmä od typu, veľkosti, umiestnenia a biologického správania nádoru, veku pacienta a jeho celkového zdravotného stavu.

Čo je nádor na mozgu

Nádor v mozgu predstavuje ochorenie, pri ktorom dochádza k nekontrolovanému deleniu buniek v mozgovom tkanive. Tieto bunky sa postupne hromadia a vytvárajú masu, ktorá môže ovplyvňovať fungovanie mozgu a tlačiť na okolité štruktúry.

Nádory mozgu sú neoplázie vyrastajúce z nervových a podporných buniek v mozgu, ako aj z mozgových obalov, ale zaraďujeme k nim aj nepravé nádory centrálneho nervového systému.

Mozog je pre svoju životne dôležitú funkciu chránený nielen kosteným obalom - lebkou, ale aj tzv. hematoencefalickou bariérou tvorenou bunkami, ktoré bránia prieniku nežiaducich látok do mozgu. Preto sú nádory centrálneho nervového systému, teda mozgu a miechy, zvláštnym typom, ktorý sa výrazne odlišuje od ostatných nádorových ochorení.

Mozgové nádory sa zvyknú líšiť nielen veľkosťou, ale aj tým, ako rýchlo rastú a aký majú vplyv na organizmus. Niektoré sa vyvíjajú pomaly a dlhodobo nemusia spôsobovať výrazné ťažkosti, zatiaľ čo iné postupujú rýchlo a bývajú život ohrozujúce.

Primárne a sekundárne nádory mozgu

Nádory mozgu sa delia na dve základné skupiny:

• Primárne nádory vznikajú priamo v mozgu, mozgových obaloch, nervoch alebo žľazách, ako sú hypofýza a epifýza.
• Sekundárne nádory, čiže metastázy, sa do mozgu šíria z iných častí tela, napríklad z pľúc, prsníka alebo kože.

Primárne nádory môžu byť malígne alebo benígne. Sekundárne nádory súvisia s iným onkologickým ochorením a predstavujú metastatické postihnutie mozgu.

Rozdelenie na zhubný a nezhubný nádor však pri mozgu nevystihuje všetky riziká. Aj pomaly rastúci alebo nezhubný nádor môže byť „malígny“ svojou lokalizáciou, ak tlačí na životne dôležité oblasti mozgu.

Najčastejšie typy mozgových nádorov

Gliómy

Gliómy sú nádory, ktoré vznikajú z gliových buniek. Tieto bunky podporujú štruktúru centrálneho nervového systému, poskytujú mu výživu, čistia bunkový odpad a podieľajú sa na ďalších podporných funkciách.

Medzi gliómy a súvisiace nádory patria astrocytómy, oligodendrogliómy, glioblastómy a ependymómy. Cez 50 % nádorov je tvorených gliómami, teda nádormi z podporných nervových buniek.

Glioblastóm

Glioblastóm je rýchlo rastúca a agresívna forma gliómu a patrí medzi najčastejšie malígne nádory mozgu u dospelých. Stretávame sa s vysoko zhubnými nádormi mozgu vo vyššom veku, najmä s multiformným glioblastómom, ktorý napriek liečbe často umožňuje len obmedzené prežívanie.

Astrocytóm

Astrocytómy patria medzi gliómy a sú jednými z najčastejších nádorov centrálneho nervového systému, teda mozgu a miechy. Odborníci rozlišujú štyri stupne závažnosti od pomaly rastúcich foriem až po vysoko agresívne nádory.

Astrocytómy tretieho a štvrtého stupňa môže spájať určitá génová mutácia. Pri vybraných nádoroch sa preto skúmajú genetické zmeny, ktoré môžu ovplyvniť prognózu aj výber liečby.

Oligodendroglióm

Oligodendrogliómy sú nádory, ktoré vznikajú z oligodendrocytov, čo je typ gliovej bunky tvoriacej myelínovú pošvu okolo nervových vlákien. Tvoria približne 4 % všetkých primárnych nádorov mozgu a postihujú prevažne dospelých mladého až stredného veku.

Tieto nádory sú zvyčajne pomaly rastúce a často sa nachádzajú v čelových a spánkových lalokoch mozgu. Podľa klasifikácie Svetovej zdravotníckej organizácie sa oligodendrogliómy zaraďujú do II. stupňa, ktorý má pomalší vývoj, alebo do III. stupňa, pri ktorom rastú rýchlejšie a majú vyšší potenciál recidívy.

Meningióm

Meningiómy vznikajú v mozgových obaloch, teda v troch vonkajších vrstvách tkaniva, ktoré pokrývajú a chránia mozog a miechu. Zvyčajne sú benígne a patria medzi najčastejšie nezhubné nádory mozgu.

Meningióm je najčastejší primárny nádor mozgu a predstavuje viac ako 30 % všetkých nádorov mozgu. Ženy sú s meningiómami diagnostikované častejšie ako muži.

Nádory hypofýzy

Nádory hypofýzy postihujú podmozgovú žľazu a vo všeobecnosti sú benígne. Keďže hypofýza riadi tvorbu viacerých hormónov, tieto nádory môžu ovplyvniť hormonálnu rovnováhu a funkciu ďalších orgánov.

Kraniofaryngióm je typ mozgového nádoru, ktorý sa vyskytuje v blízkosti hypofýzy.

Nádory hlavových nervov

Tumory hlavových nervov, označované aj ako schwannómy alebo neurinómy, vznikajú z buniek obalov nervov. Môžu postihovať napríklad nervy súvisiace so sluchom a rovnováhou.

Nádory epifýzy a choroidálneho plexu

Nádory epifýzy začínajú v mozgovej epifýze a jej okolí a môžu byť benígne alebo malígne. Pineoblastóm je malígny typ nádoru epifýzy, ktorý sa častejšie vyskytuje u detí.

Nádory choroidálneho plexu vznikajú v bunkách, ktoré tvoria mozgovomiechový mok. Môžu byť benígne alebo malígne a častejšie sa vyskytujú u detí.

Meduloblastóm

Meduloblastómy sú rýchlo rastúce nádory, ktoré sa častejšie vyskytujú u detí. Môžu sa šíriť mozgovomiechovým mokom.

Ďalšie nádory v okolí mozgu

V mozgu a jeho okolí sa môžu vyskytnúť aj nádory vznikajúce vo svaloch, cievach, kostiach lebky a spojivovom tkanive okolo mozgu. Samostatnú skupinu tvoria primárne lymfómy centrálneho nervového systému.

Neurofibrómy sú benígne nádory, ktoré sa môžu vyvinúť na ktorejkoľvek časti nervov v tele a občas sa vytvoria aj na mieche, hlavových nervoch alebo v mozgu. Neurofibromatóza typu 1 je dedičné ochorenie charakterizované mnohými neurofibrómami ako jedným zo svojich príznakov.

Obrovskobunkové nádory sú zriedkavé kostné nádory, ktoré môžu byť lokalizované aj v lebke. Väčšina z nich je benígna a vyskytuje sa u pacientov vo veku 20 až 40 rokov.

Osteómy sú benígne kostné nádory, ktoré sa zvyčajne objavujú na lebečnej báze a kostiach tváre. Veľké osteómy môžu spôsobiť problémy s dýchaním, zrakom alebo sluchom, ak sa vyvinú v citlivej oblasti.

Stupne biologickej agresivity nádoru

Nádory mozgu sa klasifikujú podľa štruktúr, z ktorých vyrastajú, podľa ich lokalizácie a podľa biologického správania. Používa sa takzvaný WHO grade, teda stupeň I až IV.

• I. stupeň: bunky vyzerajú takmer normálne a rastú pomaly.
• II. stupeň: bunky vyzerajú mierne abnormálne a nádor sa môže šíriť v mozgu.
• III. stupeň: bunky sú abnormálne a rastú agresívnejšie.
• IV. stupeň: bunky sú veľmi abnormálne a rastú rýchlo, ako napríklad pri glioblastóme.

Na rozdiel od mnohých iných druhov rakoviny sa mozgové nádory zvyčajne neurčujú podľa štádia, pretože sa zriedkavo šíria do vzdialených orgánov. Stupeň nádoru opisuje najmä vzhľad buniek, rýchlosť rastu a biologickú agresivitu.

Príčiny vzniku nádoru na mozgu

Presné príčiny vzniku nádorov mozgu nie sú vo väčšine prípadov jasné. Odborníci predpokladajú, že nádor vzniká v dôsledku genetických zmien, ktoré narušia kontrolu delenia a rastu buniek.

Nikto nevie, čo spôsobuje nádory na mozgu. Existujú len málo známe rizikové faktory, ktoré stanovil výskum.

Vo väčšine prípadov sa nádory vyvíjajú v dôsledku genetických mutácií, ktoré spôsobujú nekontrolovateľný rast buniek. Tieto zmeny spôsobia, že sa bunky začnú deliť bez kontroly a organizmus ich nedokáže prirodzene zastaviť.

Na vzniku môžu mať podiel genetické mutácie v bunkách, poškodenie DNA v dôsledku starnutia, vystavenie ionizujúcemu žiareniu, zriedkavé dedičné ochorenia a metastázy z inej časti tela.

Rizikové faktory

Väčšina ľudí s nádorom na mozgu nemá žiadny známy rizikový faktor. Prítomnosť jedného rizikového faktora znamená len mierne zvýšené riziko a neznamená, že človek nádor určite dostane.

Ionizujúce žiarenie

Deti, na ktorých hlavy dopadá ionizujúce žiarenie, majú vyššie riziko vzniku nádoru mozgu ako dospelí. Vystavenie ionizujúcemu žiareniu môže spôsobiť zmeny DNA v bunkách tela a viesť k nádorom.

Riziko môže zvýšiť aj predchádzajúca rádioterapia hlavy alebo náhodné ožiarenie. Vplyv bežných diagnostických vyšetrení však nemožno automaticky porovnávať s vysokými dávkami ionizujúceho žiarenia.

Dedičné genetické ochorenia

Ľudia so vzácnymi genetickými ochoreniami, ako sú neurofibromatózy a Li-Fraumeniho syndróm, majú vyššie riziko vzniku nádoru, hoci tvoria iba neveľkú časť chorých.

Zvýšené riziko sa spája aj s tuberóznou sklerózou, Von Hippelovým-Lindauovým syndrómom, Turnerovým syndrómom, Gorlinovým syndrómom a Turcotovým syndrómom.

Asi 5 % nádorov, ktoré vznikajú predovšetkým u detí, je dedične podmienených. Malé percento prípadov súvisí s dedičnými génovými mutáciami.

Vek a pohlavie

Vek je ďalším rizikovým faktorom. Nádory mozgu sa môžu objaviť v akomkoľvek veku, ale častejšie sa vyskytujú u starších ľudí. Zvýšený výskyt sa opisuje u detí mladších ako 5 rokov a u dospelých nad 60 rokov.

Niektoré typy nádorov sú typické pre detský vek, zatiaľ čo iné sa častejšie vyskytujú v šiestom až siedmom decéniu života. Ľuďom nad 65 rokov je rakovina mozgu diagnostikovaná častejšie ako mladším ľuďom.

Nádory mozgu sa objavujú o niečo častejšie u mužov, hoci pri niektorých typoch, napríklad pri meningiómoch, sú častejšie diagnostikované ženy.

Ďalšie skúmané faktory

Svoj podiel na vzniku môže mať vonkajšie prostredie, rádioaktívne žiarenie, chemické látky či vírusy. Štúdie skúmajú aj možné vplyvy organických rozpúšťadiel, dôkazy o ich jednoznačnom účinku však zostávajú obmedzené.

Pri primárnych nádorových ochoreniach mozgu neexistuje potvrdený zoznam faktorov životného štýlu, ktorý by vysvetľoval ich vznik. Strava, obezita, fajčenie alebo alkohol preto nemožno označiť za preukázané priame príčiny väčšiny primárnych nádorov mozgu.

Výskyt nádorov mozgu

Výskyt nádorových ochorení mozgu na Slovensku je porovnateľný s údajmi zo svetovej odbornej literatúry. Incidencia môže byť variabilná v rôznych častiach sveta a pohybuje sa približne od 3 do 19 prípadov na 100 000 obyvateľov v závislosti od typu nádoru.

V Slovenskej republike a okolitých krajinách sa incidencia nádorov mozgu pohybuje približne okolo 6 až 7 prípadov na 100 000 obyvateľov. Na Slovensku je nádor mozgu ročne diagnostikovaný približne 700 až 800 pacientom.

Primárne vzniknuté nádory mozgu, ktoré nie sú spôsobené metastázovaním nádorov z inej časti tela, predstavujú približne 2 % všetkých zhubných nádorových ochorení. V detskom veku sú nádory mozgu druhým najčastejším typom nádorového ochorenia, zatiaľ čo u dospelých sú pomerne vzácne.

Prečo môže byť nádor na mozgu nebezpečný

Mozog je riadiace centrum celého tela a nachádza sa v uzavretom priestore lebky. Aj menší nádor preto môže spôsobiť výrazné problémy, ak tlačí na dôležité oblasti mozgu alebo narúša cirkuláciu mozgovomiechového moku.

Nádory mozgu môžu v dôsledku útlaku okolitých tkanív a dôležitých riadiacich centier ohroziť život bez ohľadu na to, či sú zhubné alebo nezhubné.

Možné následky zahŕňajú tlak na dôležité oblasti mozgu, narušenie pohybu, reči alebo pamäte a zvýšenie vnútrolebečného tlaku.

Príznaky nádoru na mozgu

Príznaky nádoru mozgu závisia od veľkosti, umiestnenia, typu a rýchlosti rastu nádoru. Niektoré nádory spôsobujú priame poškodenie mozgového tkaniva, iné vyvolávajú ťažkosti predovšetkým tlakom na okolité štruktúry.

U každého človeka môžu byť príznaky odlišné. Nerakovinové nádory majú tendenciu spôsobovať ťažkosti, ktoré sa rozvíjajú pomaly a spočiatku si ich pacient nemusí všimnúť. Príznaky sa môžu zhoršovať počas mesiacov alebo rokov.

Pri rýchlo rastúcich zhubných nádoroch sa príznaky môžu objaviť náhle a zhoršovať sa v priebehu dní alebo týždňov.

Najčastejšie príznaky

• pretrvávajúce alebo zhoršujúce sa bolesti hlavy, najmä ráno alebo po ľahnutí;
• nevoľnosť a zvracanie bez jasnej príčiny, niekedy najmä ráno;
• epileptický záchvat bez predchádzajúcej príčiny;
• rozmazané alebo dvojité videnie;
• náhle zhoršenie zraku, sluchu alebo čuchu;
• problémy s rovnováhou a koordináciou;
• slabosť alebo necitlivosť ruky či nohy;
• poruchy reči, zajakávanie alebo ťažkosti s porozumením;
• problémy s pamäťou a koncentráciou;
• ťažkosti s písaním, čítaním alebo počítaním;
• zmeny osobnosti a správania;
• zmätenosť a dezorientácia;
• ospalosť až bezvedomie pri výraznom zvýšení vnútrolebečného tlaku.

Každá zmena správania, porucha reči alebo zraku, zhoršenie hybnosti končatín, epileptický záchvat alebo bolesť hlavy, ktorá sa predtým nevyskytovala, musí byť diagnosticky doriešená.

Príznaky podľa umiestnenia nádoru

• Čelový lalok: zmeny správania, problém s rozhodovaním a zmeny osobnosti.
• Temenný lalok: poruchy citlivosti, orientácie alebo spracovania priestorových informácií.
• Spánkový lalok: problémy s pamäťou a rečou.
• Zadný lalok: poruchy videnia.
• Mozoček: problémy s rovnováhou a koordináciou.

Diskrétne zmeny na začiatku ochorenia môže rodina pacienta alebo najbližšie okolie zaznamenať oveľa skôr ako praktický lekár, ktorý strávi s pacientom len krátky čas.

Kedy vyhľadať lekára

Nie každý z uvedených príznakov znamená nádor v mozgu. Pozornosť si však vyžadujú najmä opakujúce sa alebo zhoršujúce sa bolesti hlavy, záchvat bez predchádzajúcej príčiny, náhle neurologické zmeny a postupné kombinovanie viacerých príznakov.

Ak sa objavia dlhodobé alebo nezvyčajné ťažkosti, ktoré sa pozvoľna zhoršujú, je vhodné vyhľadať lekára a neodkladať vyšetrenie. Včasná diagnostika môže v niektorých prípadoch významne ovplyvniť ďalšiu prognózu pacienta.

Príznaky mozgového nádoru sa niekedy mylne pripisujú zápalu vedľajších nosových dutín alebo migréne. Preto sa nové, nezvyčajné alebo pretrvávajúce ťažkosti nemajú automaticky zľahčovať.

Diagnostika nádoru mozgu

Diagnostika začína dôkladným vyšetrením u lekára, ktorý sa zameriava na príznaky a celkový zdravotný stav pacienta. Súčasťou býva neurologické vyšetrenie, pri ktorom sa hodnotí pamäť, koordinácia pohybov, reflexy, svalová sila, zrak, sluch, rovnováha, mentálny stav a zmeny nálady alebo správania.

Magnetická rezonancia

V súčasnosti už prakticky všetci pacienti s nádorovým ochorením mozgu absolvujú vyšetrenie magnetickou rezonanciou. MRI poskytuje detailné prierezové snímky mozgu, pomáha určiť veľkosť a presnú polohu nádoru a upresňuje jeho vzťah k okolitým štruktúram.

MRI môže priblížiť pôvod nádoru a pomôcť pri plánovaní liečby. Pri vyšetrení sa podľa potreby používa kontrastná látka.

CT vyšetrenie

CT vyšetrenie využíva röntgenové lúče na vytvorenie snímok mozgu a poskytuje rýchle zobrazenie mozgových štruktúr. Môže sa vykonať s kontrastnou látkou alebo bez nej.

Rozhodujúci význam pre vylúčenie väčšiny, nie však všetkých nádorov, má CT vyšetrenie mozgu s podaním kontrastnej látky. CT môže byť dobrou alternatívou v prípade, keď pacient nemôže podstúpiť magnetickú rezonanciu.

Biopsia a histologické vyšetrenie

Rozhodujúci význam pre presné stanovenie diagnózy má histologické vyšetrenie. Pri biopsii sa odoberie malá vzorka nádorového tkaniva, ktorá sa vyšetrí pod mikroskopom.

Biopsia pomáha určiť typ a stupeň nádoru, potvrdiť, či je nádor benígny alebo malígny, a zistiť, či vznikol v mozgu alebo sa do mozgu rozšíril z inej časti tela.

Stereotaktická biopsia je výkon, pri ktorom sa po presnom zameraní na CT odoberá vzorka z nádoru pomocou stereotaktického rámu. V niektorých prípadoch sa nádor iba biopticky overí a ďalej sleduje alebo sa následne lieči rádioterapiou.

Ďalšie vyšetrenia

V špecifických prípadoch sa dopĺňa PET-CT, teda kombinácia rádioizotopového a CT vyšetrenia, funkčná magnetická rezonancia, spektroskopia alebo iné špecializované zobrazovacie metódy.

Pri niektorých nádoroch sa vykonáva aj lumbálna punkcia. Ihla sa použije na odber mozgovomiechového moku z dolnej časti chrbta a tekutina sa testuje na prítomnosť nádorových buniek.

Genetické testovanie môže poskytnúť informácie o špecifických zmenách prítomných v nádore. Tieto zmeny môžu byť dôležité pri určovaní liečby a odhadovaní možného priebehu ochorenia.

Nie všetky vyšetrenia sú potrebné u každého pacienta. Lekár vyberá najbezpečnejšie a najpresnejšie testy podľa príznakov, nálezu a celkového zdravotného stavu.

Možnosti liečby nádoru na mozgu

Liečba nádoru mozgu je vždy individuálna a závisí od typu, veľkosti, umiestnenia a stupňa nádoru, veku pacienta, jeho celkového zdravotného stavu a očakávaného vplyvu liečby na kvalitu života.

V liečbe nádorov mozgu zohráva významnú úlohu chirurgická liečba a rádioterapia alebo rádiochirurgia. Chemoterapia sa využíva menej často ako pri niektorých iných nádorových ochoreniach, no pri vybraných typoch môže byť dôležitou súčasťou liečby.

Liečebný plán často kombinuje viacero postupov: chirurgický zákrok, rádioterapiu, rádiochirurgiu, chemoterapiu, cielenú liečbu, protónovú terapiu alebo podpornú a paliatívnu starostlivosť.

Chirurgická liečba

Chirurgický zákrok patrí medzi najbežnejšie spôsoby liečby benígnych aj malígnych nádorov. Cieľom je odstrániť čo najväčšiu časť nádoru bez poškodenia zdravého mozgového tkaniva.

Väčšinu nádorov možno operovať otvorenou cestou, teda kraniotómiou, pri ktorej sa vytvorí operačný prístup do lebky. Cieľom je zmenšiť alebo kompletne odstrániť nádor a získať materiál na histologické vyšetrenie.

Úspech operácie závisí najmä od veľkosti a umiestnenia nádoru. Nie vždy je možné odstrániť nádor úplne, pretože by zákrok mohol poškodiť oblasti zodpovedné za reč, pohyb, zrak, pamäť alebo iné dôležité funkcie.

V mnohých prípadoch sa používajú špeciálne operačné techniky a prístroje, ktoré zvyšujú bezpečnosť výkonu. Patria medzi ne mikroskop, navigácia a neuromonitoring.

Rozhodnutie v prospech operácie môže byť náročné, pretože pacient nemusí mať ani pri závažnom stave výrazné ťažkosti. Realizácia výkonu však môže spôsobiť trvalú ujmu napriek všetkej snahe lekárov a zároveň môže zásadne zlepšiť prognózu.

Rádioterapia

Rádioterapia používa vysokoenergetické lúče na usmrtenie nádorových buniek alebo spomalenie ich rastu. Môže sa použiť pri benígnych aj malígnych nádoroch.

Rádioterapia sa často podáva po operácii na zničenie zostávajúcich nádorových buniek alebo ako hlavná liečba vtedy, keď operácia nie je možná.

Štandardná liečebná schéma môže zahŕňať podávanie radiačnej liečby päť dní v týždni počas dvoch až šiestich týždňov. Konkrétny rozsah a dávka závisia od typu nádoru a od okolitého zdravého tkaniva.

Medzi časté nežiaduce účinky patria únava, bolesti hlavy, strata pamäti, podráždenie pokožky hlavy a vypadávanie vlasov. Typ a dávka žiarenia určujú, ktoré nežiaduce účinky sa môžu objaviť.

Rádiochirurgia

Stereotaktická rádiochirurgia je presná forma rádioterapie, pri ktorej sa lúče žiarenia smerujú na nádor z rôznych uhlov. Využíva sa pri vybraných benígnych aj malígnych nádoroch.

Rádiochirurgia môže byť vhodná napríklad pri zvyšku nádoru v oblasti tureckého sedla alebo pri lokalizovanom nádore, ktorý nie je vhodné odstraňovať otvorenou operáciou.

Na dodávanie žiarenia sa využíva rádiochirurgia s lineárnym urýchľovačom, gama nôž, protónová terapia a ďalšie technológie. Zákrok sa môže vykonať v jednej relácii alebo v sérii procedúr.

Nežiaduce účinky môžu zahŕňať výraznú únavu a kožné zmeny na pokožke hlavy.

Protónová terapia

Protónová terapia je typ rádioterapie, ktorá používa protóny namiesto röntgenových lúčov. Protónový lúč možno presne zacieliť, čím sa môže znížiť poškodenie okolitého mozgového tkaniva.

Protónová terapia môže byť užitočná pri deťoch alebo pri nádoroch v citlivých oblastiach mozgu. Medzi jej uvádzané výhody patrí vysoká presnosť, menej poškodenia okolitého tkaniva a nižšie riziko ovplyvnenia zraku, sluchu alebo intelektuálnych schopností.

Chemoterapia

Chemoterapia používa protirakovinové lieky na ničenie nádorových buniek alebo spomalenie ich rastu. Lieky sa môžu podávať perorálne alebo intravenózne a často sa kombinujú s operáciou alebo rádioterapiou.

Chemoterapia sa môže odporučiť po operácii na zničenie zostávajúcich nádorových buniek. Používa sa však menej často ako pri niektorých iných onkologických ochoreniach, pretože hematoencefalická bariéra sťažuje prenikanie cytostatík a ďalších liekov do mozgu.

Medzi lieky používané pri vybraných mozgových nádoroch patria temozolomid, karmustín a lomustín. Nežiaduce účinky môžu zahŕňať únavu, nevoľnosť, zvracanie, vypadávanie vlasov a zvýšené riziko infekcie.

Cielená terapia

Cielená terapia využíva lieky, ktoré útočia na špecifické mutácie, proteíny alebo chemické procesy prítomné v nádorových bunkách. Blokovaním týchto mechanizmov môže cielená liečba spôsobiť smrť nádorových buniek alebo spomaliť ich rast.

Na rozdiel od chemoterapie, ktorá môže ovplyvniť nádorové aj zdravé bunky, cielené terapie sa snažia zasiahnuť najmä rakovinové bunky s konkrétnou mutáciou a minimalizovať poškodenie normálnych buniek.

Cielená liečba je dostupná iba pri určitých typoch nádorov a jej použitie závisí od molekulárnych vlastností nádoru.

Imunoterapia a terapeutické očkovanie

Nová stratégia očkovania proti určitým zhubným nádorom mozgu by mohla zlepšiť liečbu pacientov. V tomto prípade nejde o preventívne očkovanie, ktoré by zabraňovalo vzniku nádoru, ale o terapeutické očkovanie, ktorého cieľom je aktivovať imunitný systém proti nádorovým bunkám.

Pri skúmanej terapii bola vakcína zameraná na génovú mutáciu, ktorá sa vyskytuje pri určitých typoch astrocytómov vysokého stupňa. Vakcína mala aktivovať T-bunky, ktoré priamo bojujú proti zmutovaným bunkám, a B-bunky, ktoré tvoria protilátky proti nádoru.

V rámci jednej štúdie dostalo 33 pacientov a pacientiek očkovanie ako doplnok štandardnej liečby, ktorá pozostávala z chirurgického odstránenia nádoru, rádioterapie a chemoterapie. Po ôsmich rokoch bolo 66 % účastníkov stále nažive a u 42 % sa nádor počas tohto obdobia opäť nezväčšil.

Z výsledkov malej skupiny 33 pacientov však nemožno vyvodzovať jednoznačné závery. Ďalším krokom musí byť kontrolovaná, randomizovaná štúdia, ktorá má overiť skutočnú účinnosť tejto liečby.

Liečba striedavým elektrickým poľom

Pri liečbe striedavým elektrickým poľom sa používa neinvazívne prenosné zariadenie, ktoré narúša časti bunky potrebné na vývoj a šírenie nádorových buniek.

Pre pacientov s novodiagnostikovaným alebo recidivujúcim glioblastómom môže byť táto liečba jednou z možností. Jej použitie závisí od konkrétneho typu nádoru, dostupnosti a rozhodnutia odborného tímu.

Lieky na zmiernenie príznakov

Niektoré lieky sa používajú na kontrolu príznakov nádoru alebo nežiaducich účinkov liečby.

• Kortikosteroidy: lieky ako dexametazón môžu znižovať opuch mozgu a zmierňovať príznaky spôsobené zvýšeným vnútrolebečným tlakom.
• Antikonvulzíva: lieky ako levetiracetam alebo fenytoín môžu pomáhať predchádzať alebo kontrolovať epileptické záchvaty.
• Lieky proti bolesti a nevoľnosti: môžu sa používať podľa konkrétnych ťažkostí pacienta.

Podporná, rehabilitačná a paliatívna starostlivosť

Fyzioterapia, logopédia a ergoterapia môžu pomôcť pacientovi zotaviť sa po neurochirurgickom zákroku a zlepšiť jeho pohyb, reč, sebestačnosť a každodenné fungovanie.

Podporná a paliatívna starostlivosť sa zameriava na kontrolu príznakov a pomoc pacientom a ich rodinám s medicínskymi aj nemedicínskymi potrebami. Je dostupná bez ohľadu na vek, typ alebo stupeň nádoru.

Takáto starostlivosť môže zahŕňať lieky, úpravu stravy, relaxačné cvičenia, emocionálnu a duchovnú podporu a ďalšie terapie. Paliatívne postupy môžu byť súčasťou liečby aj vtedy, keď pacient zároveň podstupuje chemoterapiu, chirurgický zákrok alebo rádioterapiu.

Niektoré príznaky mozgového nádoru môžu byť mimoriadne závažné a významne ovplyvňovať každodenný život pacienta aj jeho rodiny. Špecifické lieky a rehabilitačné postupy však často dokážu tieto ťažkosti zmierniť.

Vplyv liečby na kvalitu života

Kvalita života je dôležitou súčasťou klinickej neuroonkológie. Pri výbere liečby sa neposudzuje iba možnosť predĺženia života, ale aj riziko poškodenia reči, pohybu, pamäti, zraku, sluchu a samostatnosti.

Život pacienta po operácii nádoru mozgu je determinovaný biologickými vlastnosťami nádoru. Pri benígnych nádoroch, ktoré sa radikálne chirurgicky odstránia, je možný návrat aj do plnohodnotného života.

V skupine vysoko zhubných nádorov môže byť doba prežitia niekoľko mesiacov napriek všetkej snahe zdravotníkov. Súčasný trend v neurochirurgii však smeruje k realizácii takých výkonov, ktoré sa sústreďujú na dobrú kvalitu života pacienta aj vtedy, keď je dĺžka prežitia ochorením limitovaná.

Liečba oligodendrogliómu a ďalších nádorov môže byť účinná pri potláčaní rastu nádoru, no nie je bez vedľajších účinkov. Únava, kognitívne zmeny a vypadávanie vlasov môžu ovplyvniť každodenný život, preto pri rozhodovaní zohráva dôležitú úlohu kvalita života.

Prognóza a dĺžka života

Prognóza závisí od typu nádoru, stupňa, umiestnenia, molekulárnych charakteristík, veku pacienta, celkového zdravotného stavu, rozsahu chirurgického odstránenia a reakcie na liečbu.

Vo všeobecnosti platí, že pomaly rastúce nádory majú priaznivejší priebeh, zatiaľ čo agresívne formy, ako glioblastóm, môžu postupovať rýchlo a skracovať dĺžku života.

Pri meningiómoch nízkeho stupňa môže byť päťročné prežívanie vyššie ako 90 %, zatiaľ čo pri glioblastóme je päťročné prežívanie výrazne nižšie. Konkrétne údaje však nemožno automaticky prenášať na jednotlivého pacienta.

Medzi najdôležitejšie prognostické faktory patria:

• typ a biologické vlastnosti nádoru;
• stupeň nádoru;
• jeho umiestnenie;
• časť nádoru, ktorú možno bezpečne odstrániť;
• molekulárne charakteristiky nádoru;
• vek a celkový zdravotný stav pacienta;
• včasnosť diagnostiky;
• reakcia organizmu na liečbu.

Niektoré benígne nádory sa dajú úplne vyliečiť chirurgickým odstránením. Zhubné nádory nemusia byť úplne vyliečiteľné, ale liečba môže kontrolovať ich rast, predĺžiť život a zlepšiť jeho kvalitu.

Recidíva je možná najmä pri nádoroch vysokého stupňa. Preto sú po liečbe potrebné pravidelné kontroly a zobrazovacie vyšetrenia.

Psychologická a sociálna stránka ochorenia

Diagnóza nádoru mozgu môže pre pacienta a jeho rodinu znamenať značnú emocionálnu a psychologickú záťaž. Depresia, úzkosť a pocit straty kontroly nie sú ničím výnimočným.

Komplexná zdravotná starostlivosť by preto mala presahovať rámec fyzického zdravia a zahŕňať aj emocionálnu podporu, psychologické poradenstvo a pomoc rodine.

Každodenný život môže ovplyvniť bolesť hlavy, záchvaty, poruchy pamäti, zmeny správania, poruchy reči, motorická slabosť alebo únava. Rozsah ťažkostí závisí najmä od lokalizácie a biologického správania nádoru.

Prevencia a skríning

Pre primárne nádorové ochorenia mozgu neexistuje cielená prevencia ani spoľahlivá možnosť odstránenia rizikových faktorov, pretože presnú príčinu väčšiny nádorov nepoznáme.

V súčasnosti neexistujú štandardné skríningové testy na mozgové nádory u ľudí bez príznakov. Ľudia so silnou rodinnou anamnézou alebo genetickými syndrómami však môžu mať prospech z pravidelných vyšetrení podľa odporúčania lekára.

Najdôležitejšia je včasná diagnostika nových a pretrvávajúcich neurologických ťažkostí. Zníženie vystavenia zbytočnému ionizujúcemu žiareniu a starostlivosť o celkové zdravie sú rozumné všeobecné opatrenia, nemožno však tvrdiť, že spoľahlivo zabránia vzniku nádoru mozgu.

Pravidelné cvičenie, zdravý životný štýl, udržiavanie primeranej hmotnosti, obmedzenie alkoholu, nefajčenie a pravidelné zdravotné prehliadky podporujú celkové zdravie organizmu. Nie sú však náhradou za lekárske vyšetrenie pri podozrivých príznakoch.

tags: #nador #na #mozgu #kore #liecba