Kliešťová encefalitída: trvalé následky, príznaky, liečba a prevencia

Kliešťová encefalitída je vírusové ochorenie, ktoré napáda nervový systém a môže mať vážne dôsledky na centrálny nervový systém. Trvalé následky sa môžu prejaviť chronickými bolesťami hlavy, poruchami pamäti, sústredenia, spánku a rovnováhy, trasom, poruchami pohybu alebo ochrnutím svalov tváre a končatín.

Ochorenie má často dvojfázový priebeh: prvá fáza pripomína chrípku a po krátkom zlepšení môže nasledovať druhá fáza so zápalom mozgových blán, mozgu alebo miechy. U starších pacientov býva priebeh ťažší a riziko trvalých následkov je vyššie, zatiaľ čo deti ochorenie zvyčajne znášajú miernejšie, hoci ani u nich nemožno komplikácie úplne vylúčiť.

Čo je kliešťová encefalitída

Kliešťová encefalitída alebo kliešťový zápal mozgu je infekčné vírusové ochorenie, ktoré napáda nervový systém. Jeho pôvodcom je vírus prenášaný kliešťom - infikované jedince sú rozšírené v pásme od strednej Európy až po severné Japonsko.

V prípade kliešťovej encefalitídy je za ochorenie zodpovedný RNA vírus patriaci medzi arbovírusy. Tento vírus patrí do skupiny flavivírusov a je bežný v mnohých oblastiach Európy a Ázie, kde sa vyskytuje infikovaná populácia kliešťov.

Kliešťová encefalitída je akútne horúčkovité ochorenie, ktoré postihuje centrálny nervový systém. Prejavuje sa bolesťami hlavy, horúčkou, slabosťou až po príznaky zápalu mozgu a mozgových blán.

Ochorenie môže mať nebezpečné následky, v prípade, že postihuje mozog alebo mozgové blany, čo môže viesť k dlhodobým neurologických problemom či dokonca k smrti.

Ako sa kliešťová encefalitída prenáša

Kliešťová encefalitída sa šíri predovšetkým uhryznutím infikovanými kliešťami ktoré prenášajú vírus kliešťovej encefalitídy. Vírus môžu prenášať rôzne druhy kliešťov.

Hlavným prenášačom vírusu kliešťovej encefalitídy je kliešť (Ixodes ricinus). Kliešte sa nakazia vírusom kliešťovej encefalitídy, keď sa živia infikovanými zvieratami.

V prírode sú rezervoárom kliešťovej encefalitídy myši, ďalší malí hlodavci a myzožravce. Rezervoárom nákazy v prírode sú teplokrvné, divoko žijúce zvieratá, akými sú myši, veveričky, zajace, jazvece, líšky, srny a iné.

Pokiaľ sa kliešť kedykoľvek počas svojho vývoja prisaje k nakazenému zvieraťu, stáva sa prenášačom vírusu na celý zvyšok svojho života. Samička malým kliešťovým larvám vírus encefalitídy neodovzdáva.

Infikovaný kliešť môže vírus preniesť na človeka uhryznutím do kože. Keď človeka uhryzne kliešť, vírus encefalitídy sa dostane do podkožia.

Vírus sa prenáša veľmi rýchlo, preto by sa kliešte mali čo najskôr odstrániť pomocou pinzety. Včasné vytiahnutie kliešťa nie je zárukou toho, že k prenosu ochorenia nemohlo dôjsť.

Kliešťová encefalitída sa prenáša najmä prostredníctvom uštipnutia infikovaným kliešťom, ktorý je nositeľom vírusu. Počas tohto procesu satia krvi kliešť uvoľňuje vírus do tela hostiteľa, čo vedie k prenosu infekcií.

Nákaza z nepasterizovaného mlieka

Nákaza sa v zriedkavých prípadoch šíri aj konzumáciou tepelne neošetreného mlieka. Infekcia sa totiž šíri aj konzumáciou nepasterizovaných výrobkov z mlieka nakazeného zvieraťa.

Náhodným hostiteľom sa pre kliešť totiž môže stať človek, ale rovnako aj hospodárske zvieratá. A tiež tie sa môžu encefalitídou nakaziť.

Konzumácia výrobkov z tepelne neošetreného mlieka od nakazeného zvieraťa sa potom môže stať zdrojom nákazy pre ľudí - či už samotné mlieko, ale napríklad aj syry z nepasterizovaného mlieka.

Existujú dôkazy o tom,že pre osoby, ktoré konzumujú nepasterizované mliečne výrobky, existuje vyššie riziko nákazy kliešťovou encefalitídou, o čom svedčia zistenia o ľuďoch, ktorí konzumovali surové kozie mlieko v oblastiach s výskytom vírusu kliešťovej encefalitídy.

Aj okolo takého zdroja môže vzniknúť ohnisko výskytu kliešťovej encefalitídy. K prenosu infekcie dochádza krvnou cestou, po poštípaní infikovaným kliešťom alebo konzumáciou nedostatočne tepelne upraveného mlieka a mliečnych výrobkov infikovaných zvierat.

Čo sa medzi ľuďmi neprenáša

Je dôležité poznamenať, že kliešťová encefalitída sa nemôže priamo preniesť z jednej osoby na druhú. Dôležité je si uvedomiť, že prenos vírusu kliešťovou encefalitídou sa nedá uskutočniť z človeka na človeka priamym kontaktom, takže kontakt s infikovanou osobou nepredstavuje žiadne riziko.

Kde a kedy hrozí nákaza

Kliešte sa bežne vyskytujú v zalesnených alebo trávnatých oblastiach, kde môžu prísť do kontaktu s ľuďmi. Kliešte sa vyskytujú vo veľkom množstve predovšetkým v krajinách strednej Európy (teda aj na Slovensku), v Škandinávii, vo východnej Európe a Ázii.

Výskyt kliešťovej encefalitídy je viazaný na sezónu výskytu kliešťov. Prípady sa môžu objavovať od marca do novembra, väčšinou ale dochádza k nákazám od mája do septembra.

Kliešte sa prebúdzajú v marci, naplno začnú útočiť v apríli a aktívne sú do októbra. Najväčší výskyt je však v máji a júni.

Kliešte svoju aktivitu začínajú na jar, keď teplota stúpne na 5 až 7 °C, teda v marci až apríli, a ukončujú, keď začne klesať na približne rovnaké hodnoty v októbri alebo novembri.

Bežne obývajú kliešte aj okolie miest a mestské parky, takže na Slovensku je možné chytiť kliešťa doslova všade. Kliešte možno nájsť v trávnatých porastoch, ale aj v parkoch väčších miest, kam ich z voľnej prírody mohli preniesť vtáky, túlavé psy, či mačky.

Za rizikové miesta sa predtým považovali hlavne nížinaté oblasti SR. Spolu so zmenami klímy sa ale kliešte presunuli do vyšších nadmorských výšok.

Na Slovensku je známych 33 endemických ohnísk kliešťovej encefalitídy. Najznámejšie prírodné ohniská sú v okresoch Nitra, Komárno, Bratislava a Rožňava.

Týchto ohnísk je na našom území veľa, najväčšie sú v okresoch Bratislava, Nitra, Topoľčany, Komárno, Nové Zámky, Levice, Rožňava, Košice a na Považí.

V týchto oblastiach sú ohrození najmä chovatelia domácich zvierat, ale aj náhodní návštevníci, ktorí prichádzajú za rekreáciou či športom.

Kto má vyššie riziko infekcie

V oblastiach, kde sa kliešťová encefalitída bežne vyskytuje, existuje riziko infekcie po kontakte s infikovanými kliešťami pre osoby vykonávajúce rekreačné alebo pracovné činnosti v prírode, ako je lov, rybolov, kempovanie, zber húb a lesných plodov, lesníctvo, orientačný beh a poľnohospodárske práce.

Rizikové skupiny tvoria najmä lesní robotníci, poľnohospodári, turistickí sprievodcovia, príslušníci Policajného zboru, colníci, profesionálni vojaci, turisti a deti v ohniskách kliešťovej encefalitídy, záhradkári a osoby, ktoré chodia na pravidelné vychádzky s domácimi miláčikmi.

Riziko zvyšujú aj outdoorové aktivity, napríklad hubárčenie, turistika, lezenie a záhradkárčenie. Psíčkari sú spravidla ohrozenejšou skupinou z hľadiska rozvoja chorôb prenášaných kliešťami ako ostatní ľudia.

Nielen že pravidelné prechádzky so psom ich častejšie privádzajú do miest výskytu kliešťov, ale tiež im môže kliešť doniesť psík v kožuchu a "odovzdať" ho pánovi pri hraní.

Typy kliešťovej encefalitídy

Na základe geografického rozloženia rozoznávame 3 typy kliešťovej encefalitídy:

• európsky subtyp
• sibírsky subtyp
• ďalekovýchodný subtyp

Západný subtyp

Západný subtyp sa tiež označuje ako európsky alebo stredoeurópsky. Objavujú sa u neho typické dvojfázové prejavy ochorenia.

Prenášačom je kliešť obyčajný. V našej geografickej oblasti sa vyskytuje stredoeurópska kliešťová encefalitída, často označovaná ako ,česko-slovenská'.

Východný a sibírsky subtyp

Východný subtyp býva pomenovávaný aj ako ďaleko - východná či ako ruská jaro - letná encefalitída. Vyskytuje sa vo východnej Európe napríklad v oblastiach Ukrajiny, Ruska alebo pobaltských štátov, ďalej potom v Číne alebo Japonsku.

Východný subtyp kliešťovej encefalitídy vyvoláva závažnejšie prejavy ako európsky. U nás vyskytujúci kliešť obyčajný ho neprenáša, je prenášaný len kliešťom Ixodes persulcatus.

Rovnako ako východný subtyp aj ten sibírsky je prenášaný kliešťom Ixodes persulcatus. Sibírsky subtyp má ale oproti východnému menšie riziko rozvoja trvalých následkov.

Priebeh ochorenia v dvoch fázach

Ochorenie sa často prejavuje dvojfázovo: prvá fáza sa podobá chrípke a je nasledovaná druhou fázou, ktorá môže zahŕňať zápalové procesy v centrálnom nervovom systéme.

Pri kliešťovej encefalitíde inkubačná doba obvykle trvá 1-2 týždne. Inkubačná doba kliešťovej encefalitídy sa pohybuje od 7 do 14 dní po napadnutí kliešťom.

Prvá fáza

V tejto fáze má kliešťová encefalitída prejavy zatiaľ mierne, navyše samy približne do týždňa vymiznú. Veľakrát symptómy dokonca úplne chýbajú.

Príznaky prvej fázy kliešťovej encefalitídy sa podobajú bežnej viróze:

• horúčka alebo zvýšená teplota
• bolesť hlavy
• bolesť svalov a kĺbov
• nevoľnosť
• únava
• nechutenstvo

Keďže ide o vírusové ochorenie, príznaky sú podobné ako pri chrípke: bolesti svalov a kĺbov, zvýšená teplota, bolesti hlavy, únava a nechutenstvo.

Táto etapa trvá približne týždeň a potom nastáva obdobie zlepšenia, kedy sa pacient cíti zdravý. Tieto príznaky môžu po niekoľkých dňoch ustúpiť, čo vyvoláva dojem uzdravovania.

Vďaka tejto variabilite sú možnosti, ako spoznať kliešťovú encefalitídu v 1. fáze ochorenia, veľmi obmedzené. Toto obdobie pokoja však často predznamenáva príchod druhej, závažnejšej fázy.

Druhá fáza

Keď sa ale encefalitída dostane do 2. fázy, v ktorej vírus napáda centrálnu nervovú sústavu, rozvíjajú sa závažné príznaky zápalu mozgu.

V 2. fáze kliešťovej encefalitídy sa dostavujú príznaky zápalu mozgu:

• extrémne bolesti hlavy
• vysoké horúčky
• stuhnutá šija
• malátnosť
• tras
• zvracanie
• precitlivenosť na svetlo
• ochrnutie končatín

Po niekoľkodňovom zlepšení nasleduje druhá fáza, ktorá je spojená s vážnejšími prejavmi v dôsledku existencie zápalu centrálneho nervového systému.

Táto fáza kliešťovej encefalitídy môže zahŕňať nasledovné príznaky:

• vysoká horúčka
• silné bolesti hlavy
• stuhnutosť šije
• nevoľnosť a vracanie
• dezorientácia a poruchy vedomia
• závraty a poruchy koordinácie
• tras, kŕče a ochrnutie končatín

Dochádza k postihnutiu centrálneho nervového systému s prejavmi nervovej obrny, stuhnutím svalov, triaškou, vracaním, poruchami pamäte a spánku a dezorientáciou.

Podľa rozsahu zápalu mozgu môže dôjsť k rozvoju meningitídy (zápalu mozgových blán). Pokiaľ zápal zasiahne aj mozog, rozvíja sa meningoencefalitída (zápal mozgu a mozgových blán).

Najhorší rozsah má encefalomyelitída (zápal mozgu a miechy). Kliešťová encefalitída spôsobuje zápal mozgu, miechy a mozgových obalov.

Čo rozhoduje o riziku trvalých následkov

Trvalé následky vznikajú najmä vtedy, keď infekcia zasiahne centrálny nervový systém, predovšetkým mozog, mozgové blany alebo miechu. 2. fáza kliešťovej encefalitídy je veľmi závažná.

Riziká kliešťovej encefalitídy nie sú pre všetkých rovnaké. Závažnosť priebehu sa ale u rôznych ľudí výrazne líši.

U starších pacientov je ochorenie ťažšie a hrozí im súčasne väčšie riziko trvalých následkov po prekonaní kliešťovej encefalitídy. V niektorých prípadoch končí choroba úmrtím.

Ochorenie asi v 1 % prípadov končí smrťou. V niektorých prípadoch môže ochorenie viesť k úmrtiu, najmä ak je pacient imunokompromitovaný alebo starší.

Odborníci varujú, že štvrtina až polovica pacientov trpí dlhodobými následkami najmä neurologického a psychického charakteru.

Keďže ochorenie môže zapríčiniť smrť a trvalé následky (každý štvrtý prípad kliešťovej encefalitídy spôsobuje vážne a dlhodobé zdravotné ťažkosti), netreba ho brať na ľahkú váhu.

Trvalé následky kliešťovej encefalitídy

Vyrovnávanie s následkami kliešťovej encefalitídy je beh na dlhú trať. Aj po vyliečení za sebou necháva dlhodobé a často aj trvalé následky.

Trvalé následky druhej fázy ochorenia môžu byť:

• chronické bolesti hlavy
• poruchy pamäti
• poruchy sústredenia a pozornosti
• poruchy kognitívnych funkcií
• poruchy spánku
• poruchy rovnováhy
• tras
• poruchy pohybu a koordinácie
• depresie a zmeny nálad
• obrna svalov tváre
• obrny končatín
• čiastočná alebo trvalá paralýza

U niektorých pacientov môžu byť následky kliešťovej encefalitídy dlhodobé, dokonca aj po tom, ako akútne príznaky ustúpia.

Tieto následky môžu zahŕňať chronické bolesti hlavy, poruchy pamäti a kognitívnych funkcií, poruchy pohybu a koordinácie, paralýzu, zmeny nálad a poruchy spánku.

Medzi dlhodobé následky patria aj chronická únava, problémy s koncentráciou, bolesti hlavy, poruchy rovnováhy, motorické ťažkosti alebo čiastočné ochrnutie.

V niektorých prípadoch môžu byť následky trvalé a ovplyvňovať kvalitu života. Po chorobe potom spravidla nasleduje dlhé obdobie rehabilitácie.

Trvalé následky u detí

Kliešťová encefalitída u detí má miernejší, ale stále veľmi závažný priebeh a zvyčajne zostáva v medziach meningitídy.

Priebeh kliešťovej encefalitídy u detí je často miernejší než u dospelých, ale môže sa líšiť v závislosti od veku dieťaťa a jeho imunitnej odpovede.

Deti to zvyčajne zvládajú ľahšie. Kliešťovú encefalitídu zvyčajne ľahšie znášajú deti do 7 rokov, u ktorých sa ochorenie podobá na bežné vírusové ochorenie.

Trvalé následky kliešťovej encefalitídy u detí nebývajú vážne, napriek tomu sa u nich môže zhoršiť prospech napríklad v dôsledku porúch koncentrácie.

V zriedkavých prípadoch môže kliešťová encefalitída u detí viesť k dlhodobejším následkom, ako sú chronická únava, problémy s koncentráciou alebo pretrvávajúce bolesti hlavy.

Väčšina detí sa však po liečbe úplne zotaví. Ak u dieťaťa nebolo zistené prisatie kliešťa, je možné, že len pri riešení iných zdravotných ťažkostí, ako napríklad spánkové problémy, chronické bolesti hlavy a pod., lekár zistí, že dieťa bolo encefalitídou nakazené a prekonalo ju bezpríznakovo, alebo len s miernymi príznakmi.

Kliešťová encefalitída a dospelí

Ochorenie ťažšie znášajú skôr dospelí a jeho následky môžu byť závažné. U starších pacientov je ochorenie ťažšie a hrozí im súčasne väčšie riziko trvalých následkov po prekonaní kliešťovej encefalitídy.

„Pre encefalitídu je typický dvojfázový priebeh. Pacient má najskôr príznaky virózy, akoby dostával chrípku. Cíti sa slabý, unavený, má bolesti svalov, mierne zvýšenú teplotu, ktorá ustúpi. Po týždni sa naplno objaví druhá fáza horúčok, ktorá sa niekedy prejavuje až ako zápal mozgu či mozgových blán. Môže sa to skončiť aj fatálne alebo s následkami na celý život,“ vysvetľuje MUDr. Martin Novotný, PhD., zástupca prednostu Kliniky infektológie a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice.

Kedy vyhľadať lekára

Ak viete o tom, že vás pohrýzol kliešť, a prejavili sa u vás symptómy podobné chrípke, mali by ste okamžite vyhľadať lekársku pomoc, pretože včasná diagnostika a liečba môžu výrazne zlepšiť prognózu.

V súvislosti s prisatým kliešťom je vhodné sledovať svoj zdravotný stav a v prípade podozrivých príznakov vyhľadať lekára. Po odstránení kliešťa je vhodné niekoľko týždňov venovať väčšiu pozornosť svojmu zdravotnému stavu a v prípade objavenia sa príznakov vyhľadať lekára.

Varovnými príznakmi sú najmä vysoká horúčka, silná bolesť hlavy, stuhnutá šija, vracanie, svetloplachosť, poruchy vedomia, dezorientácia, tras, poruchy rovnováhy alebo ochrnutie.

Diagnostika kliešťovej encefalitídy

Diagnostika kliešťovej encefalitídy začína klinickým vyšetrením a podrobnou anamnézou, pri ktorej lekár zisťuje, či bol pacient nedávno vystavený kliešťom alebo či sa pohyboval v oblastiach s ich výskytom.

Diagnostika sa opiera o kombináciu klinických príznakov, výsledkov laboratórnych testov (sérologických, ktoré určia, či sa vo vašej krvi nachádzajú protilátky proti vírusu a PCR) a analýzy mozgovomiechového moku.

V krvi sa zisťuje prítomnosť špecifických protilátok proti vírusu kliešťovej encefalitídy (IgM a IgG), ktoré potvrdzujú infekciu.

Analýza mozgovomiechového moku získaná lumbálnou punkciou, môže ukázať zvýšený počet bielych krviniek a prítomnosť protilátok, čo indikuje zápal mozgových blán alebo mozgu.

Pri potvrdení infekcie je dôležité odlíšiť kliešťovú encefalitídu od iných ochorení s podobnými príznakmi, ako je napríklad bakteriálna meningitída.

Diagnostický proces môže zahŕňať aj zobrazovacie metódy, ako CT alebo MRI, ak sú potrebné na posúdenie rozsahu zápalu mozgu alebo komplikácií.

Liečba a rehabilitácia

Liek na kliešťovú encefalitídu zatiaľ neexistuje. Špecifická liečba kliešťovej encefalitídy, žiaľ, neexistuje.

S vírusom kliešťovej encefalitídy si podobne ako s mnohými inými vírusmi musí imunita poradiť sama. Liečba preto spočíva v podpore imunity, prísnom pokojovom režime a tlmení príznakov sprevádzajúcich ochorení ako sú horúčky alebo bolesti.

Kliešťová encefalitída sa lieči prevažne symptomaticky, pretože neexistuje špecifické antivírusové liečivo, ktoré by eliminovalo samotný vírus. Liečba sa zameriava na zmiernenie príznakov a podporu celkového zotavenia pacienta.

V prípade, že sa u vás prejavili príznaky druhého štádia a máte preukázanú kliešťovú encefalitídu, musia vás hospitalizovať.

U rozvinutého ochorenia je obvykle nutná 2-týždňová hospitalizácia. Pobyt v nemocnici s touto diagnózou trvá zväčša 2 týždne, po ktorých nasleduje najmenej mesiac rekonvalescencie a pokoja.

Počas pretrvávania symptómov je potrebná infúzna liečba a režim absolútneho pokoja. V nemocnici sa môže podávať podporná liečba, ktorá zahŕňa intravenózne tekutiny, lieky na zníženie tlaku v mozgu a starostlivé sledovanie neurologického stavu pacienta.

V niektorých prípadoch môže byť potrebná aj rehabilitácia, ak ochorenie spôsobí neurologické následky, ako sú problémy s pohybom alebo koordináciou.

Liečba kliešťovej encefalitídy môže trvať niekoľko týždňov a mesiacov v závislosti od závažnosti ochorenia a individuálnej odpovede pacienta. Dôležitá je aj následná starostlivosť a monitorovanie pacienta na zistenie prípadných dlhodobých následkov.

Prevencia trvalých následkov

Keďže ide o závažné ochorenie, treba mať na pamäti, že najúčinnejšou ochranou je predovšetkým prevencia. Vo všeobecnosti sa očkovanie považuje za najúčinnejšiu metódu prevencie proti kliešťovej encefalitíde.

Očkovanie

Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde chráni s viac ako 99% účinnosťou. Očkovanie je najúčinnejšou formou prevencie a poskytuje dlhodobú ochranu proti kliešťovej encefalitíde.

Očkovanie sa odporúča najmä ľuďom žijúcim alebo pracujúcim v oblastiach s vysokým výskytom infikovaných kliešťov. Odporúča sa najmä osobám, ktoré žijú v rizikových oblastiach, a ľuďom s rizikovými povolaniami alebo aktivitami.

Vakcína obsahuje inaktivovanú vírusovú časticu. V organizme sa teda nemnoží ani nemôže človeka nakaziť.

Kontaktom s inaktivovanými vírusovými časticami si imunita vytvorí protilátky proti kliešťovej encefalitíde, ktoré organizmus ochránia pred rozvinutím príznakov ochorenia pri prisatí infikovaného kliešťa.

Očkovanie, ktoré je nateraz dostupné len proti encefalitíde, je našťastie účinné bez ohľadu na to, či nákaza prenikla do tela cez kliešťa alebo nepasterizované mliečne produkty.

U nás používané vakcíny chránia proti všetkým typom kliešťovej encefalitídy. Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde nechráni pred inými chorobami vyvolávanými touto skupinou vírusov, ako sú žltá zimnica, západonilská horúčka alebo horúčka dengue.

Očkovanie na kliešťovú encefalitídu nechráni ani pred ďalšími vírusovými encefalitídami ako je napríklad herpetická encefalitída, taktiež nemá vplyv na autoimunitnú limbickú encefalitídu.

Očkovacia schéma

Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde pozostáva z troch dávok, pričom prvé dve dávky sú podané s odstupom jedného mesiaca a tretia dávka po 5 až 12 mesiacoch od druhej dávky.

Na udržanie imunity sa odporúča posilniť dávky. Prvá posilňovacia dávka sa má podať 3 roky po 3. dávke.

Nasledujúce posilňovacie dávky sa majú podať každých 5 rokov po poslednej posilňovacej dávke. Ochrana po očkovaní trvá 3 roky, preto po ich uplynutí treba vykonať preočkovanie 1. dávkou.

Predĺženie časového odstupu medzi ktorýmikoľvek dávkami (základnej očkovacej schémy alebo posilňovacích dávok) môže viesť k nedostatočnej ochrane pred infekciou.

Avšak v prípade prerušenej očkovacej schémy s aspoň 2 predchádzajúcimi očkovaniami je na pokračovanie v očkovacej schéme postačujúca 1 catch-up (doplňujúca) dávka.

Zrýchlená schéma

Očkovať sa možno napríklad aj tzv. zrýchlenou schémou, kedy sa 3 dávky očkovacej látky podávajú v mesačných alebo 2-týždňových intervaloch.

Zrýchlená imunizačná schéma: 2. dávka sa podáva po 14 dňoch po 1. očkovaní, 3. dávka po 5 - 12 mesiacoch po 2. očkovaní.

V tomto prípade je však nutné absolvovať skôr následné preočkovanie. Po 3. dávke má očakávaná ochrana pretrvávať minimálne 3 roky.

Aby sa dosiahla imunita pred začiatkom sezónnej aktivity kliešťov, ktorá je na jar, 1. a 2. dávka sa má prednostne podať v zimných mesiacoch.

Nežiaduce účinky

Očkovanie na kliešťovú encefalitídu je veľmi dobre znášané. V súvislosti s očkovaním sa ako nežiaduci účinok môže objaviť napríklad bolestivosť, opuch a začervenanie miesta vpichu.

Objaviť sa môžu aj príznaky podobné miernemu prechladnutiu - únava, bolesť svalov a bolesť hlavy.

Ochrana pred kliešťami

Pred pobytom v prírode použite repelent. Používanie repelentov na pokožku a oblečenie odpudzuje kliešte a znižuje pravdepodobnosť ich prisatia.

Do prírody noste oblečenie s dlhým rukávom a dlhé nohavice. Nosenie dlhých rukávov, nohavíc a ponožiek zabezpečuje fyzickú ochranu proti kliešťom.

Vhodné je svetlé oblečenie, na ktorom sú kliešte ľahšie viditeľné. Do prírody je treba nosiť výlučne dlhé priliehavé oblečenie, čo najlepšie zastrčené v topánkach.

Vyhýbajte sa ležaniu v tráve. Pri pohybe v prírode sa vyhnite chodeniu vo vysokej tráve, nesadajte si v prírode na zem a pohybujte sa po vyznačených chodníkoch.

Po návrate z prírody je dôležité dôkladne skontrolovať celé telo vrátane miest, kde sa kliešte radi prisajú, ako sú podpazušie, oblasť za ušami, zadná časť kolien a slabiny.

Skutočne ju nepodceňujte a vždy, keď sa vrátite domov, prezrite si celé telo. Pozornosť venujte aj svojim deťom.

Po príchode sa čo najskôr prezrite, či na sebe nemáte kliešťa. Ešte neprisatý kliešť je najlepšie vidieť na svetlom oblečení.

Vhodné je prehliadku od kliešťov zopakovať aj ďalší deň, zle viditeľné drobné nymfy kliešťov možno totiž ľahko prehliadnuť.

Pravidelná kontrola srsti domácich zvierat a používanie antiparazitných prípravkov na domácich miláčikov pomáha chrániť nielen zvieratá, ale aj ľudí v ich okolí.

Správne odstránenie kliešťa

Ak však už nájdete kliešťa, je veľmi dôležité postupovať rýchlo, opatrne a správne pri jeho odstránení. Dôležité je vybrať celého kliešťa tak, aby ste nezanechali v rane jeho hlavičku a nerozpučili ste ho.

Na prisatého kliešťa nenanášajte žiadne tekuté ani olejové prípravky. Nepotierajte ho olejom ani masťou.

Mohlo by to spôsobiť vyprázdnenie obsahu jeho čriev do rany, čím by vzniklo riziko prenosu baktérií alebo vírusov do krvi. Môže totiž dôjsť k vyprázdneniu jeho čriev do rany, čím sa riziko nákazy ochoreniami prenášanými kliešťami rapídne zvyšuje.

Kliešťa odstraňujte pinzetou, ktorú pritlačte čo najbližšie ku koži. Použite gumené rukavice a pinzetu, prípadne iný na to určený nástroj z lekárne.

Kliešťa vyťahujte pomaly, bez točenia. Zachyťte kliešťa čo najbližšie ku koži a jemným, asi minútovým, ťahaním ho pomaličky vytiahnite.

Po vytiahnutí kliešťa vydezinfikujte pokožku v mieste jeho prisatia, napr. prostriedkom s obsahom alkoholu alebo jódovou tinktúrou.

Miesto po prisatom kliešťa vydenzifikujte. Po vybratí kliešťa miesto dôsledne vydezinfikujte a pozorujte.

Ak sa rana ani po niekoľkých dňoch nezahojí, vyhľadajte čo najrýchlejšie lekársku pomoc. Ak začervenanie nezmizne do niekoľkých dní, vyhľadajte lekársku pomoc.

Takisto navštívte svojho lekára v prípade, že časť kliešťa ostala v ranke. Ak sa nepodarí kliešťa vybrať správne, je potrebné čo najrýchlejšie vyhľadať pomoc lekára.

tags: #kliestova #encefalitida #trvale #nasledky