Nádory mozgovej kôry: typy, príznaky, diagnostika a liečba

Nádory mozgovej kôry sú abnormálne rastúce bunky v oblastiach mozgu, ktoré riadia pohyb, reč, zrak, pamäť, vnímanie, rozhodovanie a správanie. Môžu vyrastať priamo z mozgového tkaniva, z podporných gliových buniek alebo z mozgových obalov; do mozgu sa môžu rozšíriť aj metastázy z iného orgánu.

Presná príčina väčšiny primárnych nádorov mozgu nie je známa a v súčasnosti neexistuje cielená prevencia, ktorá by ich vzniku spoľahlivo zabránila. O ďalšom postupe rozhodujú najmä typ nádoru, jeho biologické správanie, lokalizácia v mozgovej kôre, veľkosť, vzťah k dôležitým funkčným oblastiam a celkový zdravotný stav pacienta.

Čo je nádor mozgovej kôry

Nádor na mozgu je abnormálny rast buniek v mozgu alebo v okolitých štruktúrach. Niektoré nádory rastú pomaly a nie sú rakovinové (benígne), zatiaľ čo iné rastú rýchlejšie a môžu byť rakovinové (malígne).

Aj nerakovinové nádory môžu spôsobiť problémy, pretože mozog je veľmi citlivý a dôležitý orgán. Oba typy môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy, pretože mozog riadi základné funkcie, ako je pohyb, reč, pamäť a dýchanie.

Nádory mozgu sú neoplázie vyrastajúce z nervových a podporných buniek v mozgu, ako aj z mozgových obalov, ale zaraďujeme k nim aj nepravé nádory centrálneho nervového systému.

Nádor mozgu môže vyrastať z ktoréhokoľvek typu buniek nervového systému. Mozog môžu postihovať aj nádory vyrastajúce z obalov nervových štruktúr.

Primárne a sekundárne nádory

Primárne mozgové nádory

Primárne mozgové nádory: vychádzajú primárne z mozgu.

Primárne nádory popisujeme buď ako nízko-stupňové (“low grade”) nádory, ktoré rastú zväčša pomaly, ale časom sa môžu zmeniť aj na nádory vyššieho stupňa zhubnosti (“high grade”), ktorých rast je podstatne rýchlejší.

Sekundárne nádory a metastázy

Sekundárne mozgové nádory: pokiaľ zhubný nádor vychádza z iného miesta v tele (pľúca, prsníky, hrubé črevo) a potom sa rozšíri do mozgu, hovoríme o sekundárnom nádore.

Metastatické mozgové nádory, známe aj ako sekundárne mozgové nádory, sú rakovinové nádory, ktoré začínajú v inej časti tela a šíria sa do mozgu cez krvný obeh alebo lymfatický systém.

Líšia sa od primárnych mozgových nádorov, ktoré sa vyvíjajú v samotnom mozgu. Metastatické nádory mozgu sú relatívne časté a môžu postihnúť ľudí v akomkoľvek veku, aj keď je pravdepodobnejšie, že postihnú starších ľudí a ľudí s rakovinou v anamnéze.

Môžu byť spôsobené rôznymi druhmi rakoviny, vrátane rakoviny prsníka, pľúc, hrubého čreva a obličiek, aby sme vymenovali aspoň niektoré.

Pokiaľ sa nádor rozšíri do mozgových obalov (meningov) alebo do mozgovomiechového moku, hovoríme o leptomeningeálnych metastázach/neoplastickej meningitíde.

Tento stav pozorujeme častejšie pri pacientoch s leukémiou, lymfómom, melanómom, rakovinou prsníka alebo rakovinou pľúc.

Ako sa nádory mozgovej kôry klasifikujú

Nádory mozgu klasifikujeme podľa štruktúr, z ktorých vyrastajú, ale aj podľa ich lokalizácie a biologického správania (tzv. WHO grade, tzv. stupeň I. - IV.).

Existuje veľa typov primárnych mozgových nádorov. Niektoré sa nedajú ani presne špecifikovať, keďže ich lokalizácia v mozgu neumožňuje ich odstránenie, a teda ani následné vyšetrenie.

Pri mozgových nádoroch u dospelých sa v podstate nepoužíva stagingový systém, keďže primárne tumory mozgu nemajú tendenciu metastázovať. Miesto toho sa využíva gradingový systém, ktorým sa posudzuje malignita tumoru a pravdepodobnosť jeho rastu.

Vyššie štádium (“high grade”) väčšinou znamená rýchlejší rast, a teda väčšiu agresivitu nádoru.

Modernejším prístupom je však klasifikovať nádory podľa genetiky nádorových buniek.

Najčastejšie typy nádorov

Gliómy

Spomedzi nádorov CNS sa najčastejšie vyskytujú tumory vyrastajúce z buniek neuroglie - gliómy. Tvoria 40 - 50% všetkých nádorov mozgu a miechy.

Gliómy ako celok patria medzi najčastejšiu skupinu mozgových nádorov. Presný pôvod vzniku týchto tumorov zatiaľ nie je známy, predpokladá sa, že nádorové bunky vychádzajú z gliálnych buniek, respektíve prekurzorových gliových buniek.

Gliové bunky sú bunky podporného tkaniva mozgu, ktoré ďalej delíme na astrocyty, oligodendrocyty a ependymálne bunky. Gliómy potom delíme podľa druhu buniek, z ktorých nádor vychádza.

Astrocytóm

Astrocytóm je najčastejší druh gliómov. Bunky astrocytómu vyzerajú ako mozgové bunky - astrocyty, ktoré sa nachádzajú v mozgu a mozočku.

• Grade I alebo pilocytický astrocytóm je pomaly rastúci nádor, ktorý je väčšinou benígny (nezhubný) a zriedkakedy sa rozširuje do okolitého tkaniva, častejšie sa vyskytuje u detí než u dospelých.
• Grade II alebo “low-grade” difúzny astrocytóm je pomaly rastúci tumor, ktorý sa často šíri do okolitého tkaniva a môže sa zmeniť na “high-grade”.
• Grade III alebo anaplastický astrocytóm je zhubný tumor, ktorý rýchlo rastie a šíri sa do okolitého tkaniva.
• Grade IV alebo glioblastóm je najagresívnejšia forma astrocytómu.

Oligodendroglióm

Bunky tohto nádoru pripomínajú gliové bunky nazývané oligodendrocyty. Tieto bunky sú zodpovedné za tvorbu myelínu - vysokoproteínového a lipidového materiálu, ktorý obaľuje nervy.

Tieto nádory ďalej delíme na oligodendrogliómy, ktoré sú považované za “low grade”, a anaplastické oligodendrogliómy.

Ependymóm

Ependymóm zväčša začína v likvorových cestách, kde sa tvorí a cirkuluje mozgovomiechový mok, častý je u detí.

U dospelých býva častejšie v oblasti chrbtice a myxopapillary subtyp.

Ďalšie gliómy

Glióm mozgového kmeňa sa vyskytuje častejšie u detí.

Rozdelenie nádorov z neuroepitelového tkaniva zahŕňa astrocytárne nádory, oligodendroglióové nádory, ependýmové nádory, nádory plexus choroideus, pineálocytárne nádory a embryonálne nádory.

Meningióm

Meningióm je najčastejší druh primárneho nádoru. Vychádza z meningov, teda z mozgových obalov, a zvyčajne je benígny.

Ak však narastie do väčších rozmerov, môže byť príčinou závažných symptómov, spôsobuje útlak mozgu alebo miechy, alebo prerastá do okolitého mozgového tkaniva.

Pri mozgu je mimoriadne dôležité, kde je nádor lokalizovaný - preto existujú aj nezhubné alebo pomaly rastúce nádory, ktoré môžu byť „malígne“ svojou lokalizáciou.

Nádory hypofýzy, epifýzy a selárnej oblasti

Nádory hypofýzy sa nachádzajú v hypofýze a často ovplyvňujú produkciu hormónov.

Nádory epifýzy a hypofýzy patria medzi negliómové nádory. Medzi nádory selárnej oblasti patrí adenóm hypofýzy, karcinóm hypofýzy a kraniofaryngeóm.

Kraniofaryngeóm je relatívne benígny tumor, ktorý vzniká v blízkosti hypofýzy. Tieto nádory sú raritné.

Schwannóm

Schwanóm vzniká v nervových obaloch, často vo vestibulárnych nervoch vnútorného ucha, ktoré súvisia s rovnováhou. Typicky ide o benígne nádory.

Medzi nádory hlavových a spinálnych nervov patrí schwanóm a neurofibróm.

Ďalšie nádory

Primárny lymfóm CNS vychádza z mozgu a môže sa rozšíriť do mozgovomiechového moku a do očí.

Meduloblastóm začína pravdepodobne zo špecifických buniek v mozočku. Najčastejšie vzniká v detskom veku, býva malígny a rýchlo sa šíri v centrálnej nervovej sústave.

Medzi ďalšie skupiny patria lymfómy a hematopoetické nádory, nádory zo zárodočných buniek, cysty a nádorom podobné lézie, ako aj nádory šíriace sa z okolia.

Nádory podľa lokalizácie

Rozdelenie nádorov mozgu podľa lokalizácie zahŕňa supratentoriálne a infratentoriálne nádory.

• Supratentoriálne nádory tvoria 45-50% a patria sem astrocytómy, oligodendrogliómy, ependymómy, nádory choroidálneho plexu, meningeómy, pinealocytómy a pinealoblastómy, germinómy, kraniofaryngeómy, nádory hypofýzy a neurinóm akustického nervu.
• Infratentoriálne nádory tvoria 50-55% a patria sem nádory mozočka a nádory mozgového kmeňa.

Pri nádoroch mozgovej kôry je rozhodujúca najmä poloha v čelovom, temennom, spánkovom alebo záhlavovom laloku, prípadne v oblasti motorickej, senzorickej, zrakovej alebo rečovej kôry.

Príznaky nádorov mozgovej kôry

Symptómy mozgových nádorov sa delia na celkové a špecifické. Celkové príznaky sú spôsobené tlakom nádoru na mozgové tkanivo alebo miechu.

Špecifické príznaky vznikajú zhoršenou funkciou danej časti mozgu, ktorú nádor ovplyvňuje. Príznaky sa líšia v závislosti od veľkosti, umiestnenia a rýchlosti rastu nádoru.

Všeobecné príznaky

• Bolesti hlavy, ktoré môžu byť výrazné a môžu sa zhoršovať pri aktivite alebo v skorých ranných hodinách.
• Nevoľnosť, zvracanie, najmä bez jasnej príčiny alebo ráno.
• Epileptické záchvaty, ktorých prejavy môžu byť veľmi rôznorodé.
• Zmena zmyslového vnímania - zraku, chuti, čuchu alebo sluchu.
• Zmena osobnosti alebo povahy.
• Únava a ospalosť.
• Problémy so spánkom.
• Problémy s pamäťou a koncentráciou.
• Ťažkosti s chôdzou a vykonávaním bežných denných úkonov.

Každá zmena správania sa, porucha reči, zraku, zhoršenie hybnosti končatín (neurologický deficit), epileptický záchvat, ale aj bolesť hlavy, ktorá sa predtým nevyskytovala, musí byť diagnosticky doriešená, najčastejšie neurológom.

Epileptické záchvaty

Motorické záchvaty - konvulzie - sú mimovoľné zášklby svalov. Myoklonické záchvaty sa prejavujú jednotlivými alebo kumulovanými svalovými zášklbmi, spazmami a kŕčmi.

Tonicko-klonické záchvaty, takzvané grand mal, zahŕňajú stratu vedomia a svalového napätia nasledovanú svalovými kontrakciami, teda striedavými sťahmi a ochabnutím svalov.

Počas záchvatu môže dôjsť k strate niektorých funkcií tela, napríklad ku strate kontroly nad močovým mechúrom, možná je aj niekoľkosekundová zástava dychu a pohryzenie jazyka tiež nie je neobvyklé.

Po záchvate býva človek zmätený a dezorientovaný a nemusí si pamätať, čo sa udialo.

Príznaky podľa postihnutej časti mozgovej kôry

• Zmeny úsudku, osobnosti, šuchtavosť a slabosť svalov sa môžu objaviť pri nádoroch frontálneho laloku mozgu, teda čelového laloku.
• Čiastočná alebo kompletná strata zraku môže súvisieť s nádormi v okcipitálnom laloku, teda záhlavovom laloku, alebo temporálnom laloku, teda spánkovom laloku.
• Zmeny v reči, sluchu, pamäti a emóciách, agresivita, ťažkosti s porozumením a hľadaním správnych slov sa môžu objaviť pri nádoroch frontálneho alebo temporálneho laloku mozgu.
• Zmenené hmatové vnímanie, jednostranná slabosť rúk alebo nôh a zmätenosť vo vnímaní pravej a ľavej strany sa môžu objaviť pri nádoroch frontálneho alebo parietálneho, teda temenného laloku mozgu.
• Strata rovnováhy a ťažkosti s jemnou motorikou sa vyskytujú pri nádoroch v mozočku.
• Ťažkosti s prehĺtaním, slabosť tvárových svalov, brnenie a zdvojené videnie sa môžu objaviť pri nádoroch v mozgovom kmeni.
• Zmeny zraku, čiastočná alebo úplná strata a dvojité videnie sa môžu objaviť pri nádoroch temporálneho alebo okcipitálneho laloka alebo mozgového kmeňa.
• Neschopnosť hľadieť hore sa môže objaviť pri nádoroch epifýzy.
• Laktácia, teda produkcia mlieka, zmeny v menštruačnom cykle a rast dlaní a chodidiel v dospelom veku môžu súvisieť s nádormi hypofýzy.

Diskrétne zmeny na začiatku ochorenia má práve rodina pacienta alebo najbližšie okolie možnosť zaznamenať oveľa skôr ako praktický lekár, ktorý strávi s pacientom len krátky čas.

Uvedené príznaky nemusia vždy znamenať rakovinu, ale ak pretrvávajú, mal by ich vyšetriť lekár.

Rizikové faktory a príčiny

Nikto nevie, čo spôsobuje nádory na mozgu. Existujú len málo známe rizikové faktory, ktoré stanovil výskum.

Presná príčina vzniku mozgových nádorov nie je úplne objasnená. Vo väčšine prípadov sa nádory vyvíjajú v dôsledku genetických mutácií, ktoré spôsobujú nekontrolovateľný rast buniek.

Za rizikový faktor považujeme čokoľvek, čo zvyšuje šancu človeka na rozvoj rakoviny mozgu. Prítomnosť jedného z týchto rizikových faktorov znamená len o niečo vyššie riziko, nie to, že nádor na mozgu určite dostanete.

Sú ľudia, ktorí aj napriek prítomnosti viacerých rizikových faktorov nádor mozgu nikdy mať nebudú, a iní, ktorí nemajú prítomný žiaden faktor a nádor sa u nich rozvinie.

Vek a pohlavie

Mozgové nádory sa častejšie vyskytujú u detí a starších dospelých, aj keď vzniknúť môžu samozrejme v akomkoľvek veku.

Vek je ďalším rizikovým faktorom: ľuďom nad 65 rokov je rakovina mozgu diagnostikovaná 4x častejšie ako tým neskôr narodeným.

Nádor mozgu sa častejšie vyskytuje pri dvoch skupinách, a to u detí mladších ako 5 rokov a potom u dospelých nad 60 rokov.

Všeobecne sú na rozvoj nádorov mozgu náchylnejší muži než ženy. Niektoré nádory, ako napríklad meningeóm, sú naopak častejšie u žien.

Genetické faktory

Deti, na hlavy ktorých dopadá ionizujúce žiarenie, majú vyššie riziko vzniku nádoru mozgu ako dospelí, a rovnako aj ľudia, ktorí majú vzácne genetické ochorenie, napríklad neurofibromatózy alebo Li‑Fraumeniho syndróm.

Asi 5% mozgových nádorov sa dá prisúdiť vrodeným genetickým mutáciám a syndrómom, medzi ktoré patria Li-Fraumeni syndróm, neurofibromatóza, syndróm bazocelulárneho névu - Gorlinov syndróm, Turcotov syndróm a von Hippel-Lindauova choroba.

Vedci objavili aj viaceré prípady v rámci niektorých rodín, ktoré nemali v rodine prítomné žiadne z týchto vrodených ochorení.

Ionizujúce žiarenie

Predchádzajúce vyšetrenia hlavy a mozgu ionizujúcim žiarením sa ukázali byť rizikovým faktorom pre rozvoj nádorov mozgu.

Predchádzajúca rádioterapia hlavy alebo náhodné ožiarenie môžu zvýšiť riziko.

Ďalšie skúmané faktory

Pravidelné a dlhodobé vystavovanie sa rozpúšťadlám, pesticídom, olejovým produktom, kaučuku a vinylchloridu môže zvýšiť riziko rozvoja rakoviny, aj keď neexistuje vedecký výskum, ktorý by toto potvrdil.

Infekcia vírusom Epstein-Barrovej, teda vírusom infekčnej mononukleózy, zvyšuje riziko rozvoja lymfómu centrálnej nervovej sústavy.

Väčšina štúdií zaoberajúcich sa vplyvom elektromagnetického žiarenia z mobilných telefónov a wi-fi nepreukázala spojenie medzi žiarením a zvýšeným rizikom rozvoja nádorov mozgu u dospelých.

Keďže výsledky štúdií v detskej populácii sú nejednoznačné, rozhodla sa Svetová zdravotnícka organizácia vydať odporučenie na limitovanie času stráveného deťmi pri mobilných telefónoch a odporúča dospelým aj deťom používať handsfree súpravy na telefonovanie.

Vážne zranenie hlavy sa dlhodobo skúma vo vzťahu k nádorom mozgu. Niektoré štúdie preukázali spojenie so zranením a meningeómom, ale nie medzi zranením a gliómom.

Anamnéza epileptických záchvatov sa tiež dáva do spojitosti s nádormi mozgu, avšak je ťažké určiť, či záchvaty spôsobili vznik nádoru, alebo nádor spôsobil vznik záchvatov, alebo či nádor spôsobili antiepileptiká.

Niektoré štúdie zamerané na diéty a výživové a vitamínové doplnky indikujú, že N-nitroso zlúčeniny v diéte môžu zvyšovať riziko rozvoja rakoviny mozgu u dospelých aj u detí.

N-nitroso zlúčeniny sa v tele tvoria z nitritov alebo nitrátov, ktoré nachádzame v niektorom mäse, cigaretovom dyme a kozmetike. Budú však potrebné ďalšie výskumy, aby sa toto spojenie potvrdilo.

Na druhej strane vedecké štúdie preukázali, že ľudia trpiaci alergiami alebo ochorením kože majú nižšie riziko vzniku gliómových nádorov mozgu.

Prevencia a skríning

Pre primárne nádorové ochorenia mozgu neexistuje cielená prevencia ani možnosť eliminácie rizikových faktorov, pretože nepoznáme príčinu.

Do dnešného dňa nie je známy spôsob prevencie vzniku mozgových nádorov zmenou životného štýlu.

V súčasnosti neexistujú žiadne štandardné skríningové testy na mozgové nádory u ľudí bez príznakov. Ľudia so silnou rodinnou anamnézou alebo genetickými syndrómami však môžu mať prospech z pravidelných vyšetrení magnetickou rezonanciou.

Preventívne stratégie zahŕňajú zníženie vystavenia žiareniu, starostlivosť o celkový zdravotný stav a pravidelné zdravotné prehliadky.

V súčasnosti sa skôr zameriavame na včasnú diagnostiku nádorových ochorení mozgu, ktorá v niektorých prípadoch dokáže zásadne ovplyvniť ďalšiu prognózu pacienta, ale v iných, žiaľ, nie.

Diagnostika

Po klinickej analýze, ktorá zahŕňa rodinnú a osobnú anamnézu a objektívny nález, diagnostika začína zväčša vyšetrením magnetickou rezonanciou.

Ak sa na MR zobrazí tumor mozgu, typizácia nádoru sa ďalej skúma zo vzorky nádorového tkaniva odobratého pri biopsii alebo operácii mozgu.

Existuje viacero vyšetrovacích metód na určenie typu nádoru alebo jeho progresie, avšak nie všetky metódy sa využívajú pri každom pacientovi.

Neurologické vyšetrenie

Lekár vykoná dôkladné neurologické vyšetrenie, aby posúdil reflexy, svalovú silu, koordináciu, zrak, sluch a rovnováhu.

Neuropsychologické vyšetrenie môže posúdiť pamäť, pozornosť, jazykové schopnosti, úsudok a ďalšie kognitívne funkcie.

Magnetická rezonancia

V súčasnosti už prakticky všetci pacienti s nádorovým ochorením mozgu absolvujú vyšetrenie magnetickou rezonanciou.

Toto vyšetrenie nám upresňuje vzťah tumoru k okolitým štruktúram, približuje nám pôvod tumoru, a teda aj diagnózu, aj keď rozhodujúci význam pre presné stanovenie diagnózy má histologické vyšetrenie.

Magnetická rezonancia nevyužíva röntgenové lúče a vytvára detailný obraz, ktorý na CT nemusí byť viditeľný, preto je táto metóda v súčasnosti aj u nás preferovaná.

Prostredníctvom MR sa zobrazujú tumory mozgu, miechy, prípadne oboch. Pri intravenóznom podaní kontrastnej látky, gadolínia, sa tumory zobrazujú prehľadnejšie.

Na niektorých pracoviskách sa realizuje rozšírené vyšetrenie, napríklad traktografia, perfúzna a funkčná MR alebo spektroskopia.

Počítačová tomografia

Rozhodujúci význam pre vylúčenie väčšiny nádorov, nie však všetkých, má CT vyšetrenie mozgu s podaním kontrastnej látky.

Počítačová tomografia využíva röntgenové lúče. V prípade, že pacient nemôže podstúpiť MR vyšetrenie, napríklad pre srdcový kardiostimulátor alebo iné kovové prvky v tele, môže byť CT dôležitou alternatívou.

Pred CT sa môže vstreknúť špeciálne kontrastné farbivo na zvýraznenie abnormálneho tkaniva.

Biopsia a histologické vyšetrenie

Vzorka nádorového tkaniva je väčšinou potrebná na definitívne stanovenie typu nádoru.

Biopsia môže byť samostatný výkon alebo súčasť operácie, pri ktorej sa môže odstrániť celý nádor alebo jeho väčšina.

Niekedy je operácia iba čiastočná, v prípade, že sa nádor nedá odstrániť celý a jej úlohou je zmierniť príznaky ochorenia.

Histológiou sa zisťuje druh nádoru, grade, teda stupeň, a molekulárne vlastnosti, ktoré určujú rýchlosť rastu tumoru.

Ďalšie vyšetrenia

V špecifických prípadoch dopĺňame ďalšie vyšetrenia, ako je PET - CT, teda kombinácia rádioizotopového a CT vyšetrenia, vyšetrenie funkčnou magnetickou rezonanciou a podobne.

Pozitrónová emisná tomografia využíva malé množstvo rádioaktívnej látky, ktorú preferenčne vychytávajú nádorové bunky alebo bunky aktívne sa deliace. CT prístroj potom zobrazí tieto miesta.

Mozgový arteriogram, teda angiogram mozgu, je vyšetrenie, pri ktorom sa využíva röntgenové žiarenie na zobrazenie tepnového alebo cievneho systému mozgu.

Lumbálna punkcia je vyšetrenie, pri ktorom sa tenkou ihlou vpichnutou do oblasti miechového kanála odoberie vzorka mozgovomiechového moku, v ktorom sa pátra po prítomnosti nádorových buniek alebo nádorových markerov.

Myelogram je zriedkavé vyšetrenie znázorňujúce miechu v chrbticovom kanáli.

Elektroencefalografia je neinvazívna metóda, pri ktorej sa na hlavu pripevnia elektródy, ktoré snímajú elektrickú aktivitu mozgu. Je možné zachytiť napríklad epileptogénne ložiská v mozgu.

Evokované potenciály využívajú elektródy, ktoré merajú elektrickú aktivitu nervového systému. Týmto vyšetrením je možné prispieť k diagnostike napríklad schwanómu sluchového nervu.

Evokované potenciály sa využívajú aj pri mozgových operáciách na sledovanie funkčnosti, keď sa operuje v blízkosti dôležitých mozgových centier alebo mozgových nervov.

Molekulárne testovanie

Vo vzorke nádorového tkaniva môže patológ molekulárnym testovaním prispieť k rozhodnutiu o najvhodnejšej terapii.

• Pri oligodendrogliómoch sa sleduje strata p ramienka chromozómu 1 a strata q ramienka chromozómu 19, teda 1p/19q kodelécia.
• Takto mutované nádorové bunky zväčša lepšie reagujú na liečbu, špecificky na chemoterapiu.
• Mutácie v géne pre izocitrát dehydrogenázu, IDH, nachádzame v 70-80% low-grade gliómov u dospelých pacientov.
• High-grade gliómy môžu mať túto mutáciu tiež a táto mutácia je spájaná s lepšou prognózou pri low-grade aj high-grade tumoroch.
• Pri glioblastómoch sa sleduje zmena v géne nazývanom metyl guanín metyltransferáza, MGMT.
• Táto zmena, metylácia, môže predpovedať prognózu pacienta a vhodnosť terapie.

Liečba nádorov mozgovej kôry

Liečba pacienta s nádorovým ochorením mozgu je mimoriadne náročná. Začína sa rozhodnutím, či vôbec je možné ponúknuť pacientovi liečbu.

Liečba závisí od typu nádoru, jeho veľkosti, umiestnenia, stupňa a celkového zdravotného stavu pacienta.

V liečbe nádorov mozgu zohráva významnú úlohu práve chirurgická liečba a rádioterapia, respektíve rádiochirurgia; chemoterapia sa využíva menej často.

Chirurgická liečba

Väčšinu nádorov operujeme otvorenou cestou, teda operačným prístupom do lebky - kraniotómiou, s cieľom zmenšiť alebo kompletne odstrániť tumor a získať materiál pre histologické vyšetrenie.

Najbežnejšou primárnou liečbou je chirurgický zákrok, ktorého cieľom je odstrániť čo najväčšiu časť nádoru. Chirurgický zákrok môže zmierniť tlak, zlepšiť príznaky a predĺžiť prežitie.

Medzi niektoré chirurgické techniky patrí kraniotómia a neuroendoskopia.

Rozhodnutie v prospech operačnej liečby je často mimoriadne náročné, pretože pacient nemusí mať ani pri závažnom stave výrazné ťažkosti.

Realizácia výkonu však môže spôsobiť trvalú ujmu, teda poškodenie, napriek všetkej snahe lekárov a zásadnému zlepšeniu prognózy.

Pri nádoroch v blízkosti funkčných oblastí mozgovej kôry sa posudzuje nielen rozsah možného odstránenia, ale aj riziko poškodenia reči, hybnosti, citlivosti, zraku, pamäti alebo osobnosti.

Preto sa v neurochirurgii vyvíja množstvo špeciálnych prístrojov, ktoré zvyšujú bezpečnosť realizácie výkonu a znižujú riziko poškodenia pacienta.

Medzi takéto technológie patria mikroskop, navigácia a neuromonitoring.

Biopsia a sledovanie

Stretávame sa aj so skupinou nádorov, ktoré len bioptujeme a nádor ďalej sledujeme, alebo pacient podstúpi rádioterapiu.

Stereotaktická biopsia je výkon, pri ktorom sa po presnom zameraní na CT odoberá vzorka z tumoru pomocou stereotaktického rámu.

Rádioterapia a rádiochirurgia

Po operácii podľa výsledku pacient absolvuje rádioterapiu alebo v špecifických prípadoch rádiochirurgický zákrok.

Stereotaktická rádiochirurgia je nechirurgická rádioterapia, ktorá využíva viacero presne zameraných radiačných lúčov na dodávanie vysokých dávok energie do lokalizovanej oblasti, ako je nádor, s minimálnym vplyvom na okolité zdravé tkanivo.

Ide o vysoko presnú techniku, ktorá využíva 3D zobrazovanie na cielené zacielenie na lézie v mozgu, chrbtici alebo iných častiach tela.

Rádioterapia sa používa na ničenie rakovinových buniek alebo zmenšovanie nádorov. Často sa používa, keď operácia nie je možná, alebo po operácii na ničenie zostávajúcich buniek.

Rádiochirurgický zákrok môže byť vhodný napríklad pri zvyšku tumoru v oblasti tureckého sedla.

Chemoterapia

V niektorých prípadoch sa liečba kombinuje s chemoterapiou.

Chemoterapia používa lieky na ničenie rakovinových buniek alebo zastavenie ich rastu. Môže sa užívať perorálne alebo intravenózne.

Chemoterapia sa zvyčajne podáva v cykloch, pričom každý cyklus pozostáva z obdobia liečby, po ktorom nasleduje obdobie odpočinku, aby sa telu umožnilo zotaviť sa.

Medzi vedľajšie účinky môže patriť únava, nevoľnosť, vypadávanie vlasov a zvýšené riziko infekcie.

Cielená liečba a imunoterapia

Cielená terapia zahŕňa použitie liekov na zacielenie špecifických genetických zmien v rakovinových bunkách.

Liečba rakoviny, ktorá sa zameriava na špecifické molekuly alebo dráhy zapojené do rastu a šírenia rakovinových buniek, je známa ako cielená terapia.

V prípade metastatických mozgových nádorov sa môžu cielené terapie použiť buď na inhibíciu, alebo na priame zabíjanie rakovinových buniek.

Inhibítory tyrozínkinázy sa zameriavajú na enzýmy podieľajúce sa na raste a prežívaní rakovinových buniek.

Imunoterapia je liečebná metóda, ktorá využíva vlastný imunitný systém v boji proti rakovinovým bunkám. Stimuluje imunitný systém a spôsobuje, že rozpoznáva a napáda rakovinové bunky.

Imunoterapia prichádza v rôznych formách, vrátane monoklonálnych protilátok, terapie T-buniek a inhibítorov kontrolných bodov.

Imunoterapia sa ukázala ako sľubná pri liečbe rôznych druhov rakoviny vrátane metastatických mozgových nádorov. Stále sa však považuje za experimentálnu liečbu mozgových nádorov a na určenie jej účinnosti a optimálneho použitia v tomto prostredí je potrebný ďalší výskum.

Protónová terapia

Protónová terapia je typ rádioterapie, ktorá využíva protóny namiesto röntgenových lúčov.

Predpokladá sa, že ide o účinnú liečbu metastatických mozgových nádorov, pretože dokáže dopraviť vysoké dávky žiarenia do nádoru a zároveň obnažiť čo najmenej zdravého tkaniva.

Jednou z hlavných výhod terapie protónovým lúčom je, že umožňuje presnejšie zacielenie na rakovinové bunky, čím sa potenciálne znižuje riziko vedľajších účinkov a komplikácií spojených s radiačnou terapiou.

Protónová rádioterapia má v porovnaní s konvenčným fotónovým ožarovaním tú výhodu, že vďaka presnosti zacielenia protónového zväzku výrazne eliminuje nežiaduce účinky liečby, rovnako ako riziká spojené s poškodením zraku, sluchu alebo intelektuálnych schopností.

Protónová terapia môže byť užitočná pre deti alebo nádory v citlivých oblastiach mozgu, pretože môže znížiť poškodenie okolitého mozgového tkaniva.

Liečba metastatických nádorov mozgu

Primárnym cieľom liečby metastatických nádorov mozgu je spomalenie rastu nádoru a zmiernenie symptómov.

V závislosti od okolností liečba metastatických mozgových nádorov zvyčajne pozostáva z kombinácie chemoterapie, rádioterapie a chirurgického zákroku.

Typ rakoviny, ktorá sa rozšírila do mozgu, ako aj umiestnenie a veľkosť nádorov, ovplyvňujú liečbu metastatických mozgových nádorov.

Prečo sa metastázy liečia ťažko

• Keďže mozog je jemný orgán chránený lebkou a hematoencefalickou bariérou, lekári môžu mať problémy s prístupom a liečbou nádorov.
• Niektoré rakovinové bunky môžu byť odolné voči chemoterapii a ožarovaniu.
• Chemoterapia a ožarovanie môžu spôsobiť únavu, nevoľnosť a kognitívne problémy.
• Nádory v oblastiach mozgu, ktoré kontrolujú kritické funkcie, ako je reč alebo pohyb, môžu byť ťažšie liečiteľné bez významných vedľajších účinkov.
• Ak sa rakovina rozšírila do mozgu v neskoršom štádiu, liečba môže byť náročnejšia a prognóza môže byť horšia.

Chirurgické možnosti pri metastázach

Ak je nádor malý a nachádza sa v bezpečnej oblasti mozgu, možnou možnosťou môže byť operácia.

Kraniotómia zahŕňa odstránenie časti lebky, aby sa získal prístup do mozgu. Zvyčajne sa to robí na odstránenie nádoru alebo na získanie biopsie na ďalšie testovanie.

Stereotaktická rádiochirurgia ničí nádorové bunky pomocou vysokoenergetického röntgenového žiarenia alebo iných typov žiarenia. Zvyčajne sa používa na liečbu malých nádorov alebo nádorov v ťažko dostupných oblastiach mozgu.

Cyberknife je typ rádiochirurgie, pri ktorej sa na dodanie vysokoenergetického röntgenového žiarenia do nádoru používa robotické rameno.

Gama nôž je typ rádiochirurgie, ktorá využíva gama žiarenie na liečbu mozgových nádorov. Zvyčajne sa používa na liečbu malých nádorov alebo nádorov v ťažko dostupných oblastiach mozgu.

Prognóza a kvalita života

Prognóza pacienta s nádorom mozgu je závislá od viacerých faktorov.

Medzi rozhodovacie a prognostické faktory patrí histológia tumoru, grade, lokalizácia nádoru, rozsah jeho odstránenia, molekulárne charakteristiky nádoru, vek pacienta a celkový zdravotný stav.

Život pacienta po operácii nádoru mozgu je determinovaný biologickými vlastnosťami nádoru.

Pri benígnych nádoroch, ktoré sa radikálne chirurgicky odstránia, je možný návrat aj do plnohodnotného života.

V skupine vysoko zhubných nádorov je niekedy doba prežitia niekoľko mesiacov napriek všetkej snahe zdravotníkov.

Pri vysoko zhubných nádoroch mozgu vo vyššom veku, napríklad pri multiformnom glioblastóme, umožňuje ochorenie napriek všetkej snahe a liečbe maximálne jednoročné prežitie pacienta.

Naopak, pri nádoroch, ktoré pri radikálnej chirurgickej liečbe dokážeme vyliečiť, napríklad pri meningeómoch, môže byť prognóza výrazne priaznivejšia.

Súčasný trend v neurochirurgii smeruje k realizácii takých výkonov, ktoré sa sústreďujú práve na dobrú kvalitu života pacienta, aj keď je dĺžka prežitia limitovaná ochorením.

Recidíva je možná, najmä pri nádoroch vysokého stupňa. Pravidelné následné vyšetrenia sú nevyhnutné.

Niektoré benígne nádory sa dajú úplne vyliečiť chirurgicky. Zhubné nádory nemusia byť úplne vyliečiteľné, ale liečba môže kontrolovať rast a zlepšiť kvalitu života.

Výskyt nádorov mozgu

Výskyt nádorových ochorení mozgu na Slovensku je porovnateľný s údajmi zo svetovej odbornej literatúry.

Incidencia môže byť variabilná v rôznych častiach sveta - pohybuje sa približne od 3 - 19 prípadov/100.000 obyvateľov, v závislosti od typu nádoru, s vrcholom od 5. až po 65. rok života.

V SR a okolitých krajinách sa incidencia nádorov mozgu pohybuje okolo 6 - 7/100.000 obyvateľov.

Nádory nervového systému u človeka tvoria približne 9% všetkých primárnych tumorov. Vyskytujú sa o niečo častejšie u mužov.

U oboch pohlaví incidencia nádorov po 10. roku života klesá, po 25. roku opäť narastá a po 80. roku znovu klesá.

V detskom veku sú nádory mozgu najčastejším nádorovým ochorením po leukémii.

Nádor mozgu, niekedy tiež nesprávne označovaný ako rakovina mozgu, je ročne diagnostikovaný približne 700 - 800 pacientom na Slovensku.

Predstavuje asi 1,5% zo všetkých zhubných nádorových ochorení. Nádory mozgu sa objavujú o niečo častejšie u mužov.

Kedy vyhľadať lekára

Nezvyčajné bolesti hlavy, ktoré sa zhoršujú hlavne po prebudení, objavujúce sa epileptické záchvaty, náhle vracanie, predovšetkým ráno a bez predchádzajúcej nevoľnosti, dvojité či hmlisté videnie, respektíve aj náhle zhoršenie zraku, zhoršenie čuchu alebo sluchu, problémy s rozprávaním, náhla zajakavosť, problémy s motorikou, triaška rúk, intelektuálny útlm, výpadky pamäti, zhoršená schopnosť počítať, zmätenosť, dezorientácia a iné náhle zmeny osobnosti a správania si vyžadujú lekárske vyšetrenie.

Štúdie ukazujú, že príznaky mozgového nádoru sú často prehliadané a chybne diagnostikované ako známky zápalu vedľajších nosových dutín alebo dokonca migrény.

Rozhodujúci význam pre ďalší postup má neurologické vyšetrenie a vhodne zvolené zobrazovacie vyšetrenie. Nie všetky príznaky však znamenajú nádor a samotné zobrazovacie vyšetrenie ešte nemusí určiť presný typ nádoru.

tags: #nadory #mozgovej #kory