Natiahnuť krčnú chrbticu: príčiny, príznaky a liečba

Bolesť a stuhnutosť krčnej chrbtice najčastejšie súvisia s preťažením svalov, nesprávnym držaním tela, dlhým sedením, stresom, nevhodnou polohou počas spánku alebo úrazom. Môžu sa prejavovať bolesťou v krku a zátylku, obmedzeným otáčaním hlavy, tlakom v hlave, bolesťou hlavy, závratmi, mravenčením alebo tŕpnutím v rukách.

Pri miernych ťažkostiach zvyčajne pomáha krátky pokoj, teplo, šetrný pohyb, úprava pracovnej polohy a vhodne zvolené lieky proti bolesti. Ak sa bolesť po úraze objaví náhle, trvá dlhšie ako niekoľko dní, zhoršuje sa alebo sa pridá slabosť a necitlivosť končatín, treba vyhľadať lekára.

Čo znamená natiahnutie alebo zablokovanie krčnej chrbtice

Krčná chrbtica tvorí spojnicu medzi hlavou a trupom a je zložená zo siedmich stavcov, ktoré poskytujú podporu a pohyblivosť hlavy. Krčná chrbtica pozostáva zo 7 krčných stavcov, ktoré spolu s 12 hrudníkovými, 5 driekovými, 5 krížovými a 4-5 kostrčovými tvoria chrbticu.

Prvé dva krčné stavce majú osobitnú funkciu - umožňujú spolu s krčnými svalmi pohyby hlavy a krku. Prvý krčný stavec sa nazýva aj nosič (atlas), na ktorom spočíva lebka, umožňuje pohyby hlavy dopredu a dozadu. Vďaka stavbe 2. krčného stavca (čapovca) môžeme hýbať hlavou smerom doľava a doprava.

Každý stavec a medzi nimi umiestnené medzistavcové platničky fungujú ako tlmiče nárazov a umožňujú ohyby, otáčanie a predklony hlavy. Nastavením otvorov všetkých stavcov na seba vzniká chrbticový kanál, v ktorom je uložená miecha. Medzistavcovými otvormi vychádzajú na perifériu miechové nervy.

• Oporná funkcia: krčná chrbtica podopiera hlavu a umožňuje jej pohyb.
• Ochranná funkcia: chráni miechu, ktorá prechádza celým chrbticovým kanálom.
• Pohybová funkcia: krčné svaly umožňujú pohyby krku a hlavy a spolupracujú pri dýchaní.

Ak sú stavce stuhnuté, preťažené alebo dochádza k ich blokádam, obmedzuje sa pohyblivosť krku. To sa často prejavuje ako napätie v šiji, bolesť hlavy, závraty alebo obmedzený rozsah pohybu pri otáčaní hlavy.

Krčná chrbtica je najpohyblivejšia, ale aj najcitlivejšia časť chrbtice. Denne musí niesť váhu hlavy (v priemere 4 - 6 kg) a zároveň reagovať na stovky mikro-pohybov.

Dôležitú úlohu zohrávajú aj svaly krku, ramien a lopatiek, ktoré chránia stavce a umožňujú plynulý pohyb hlavy a horného trupu. Ak sú tieto svaly oslabené alebo preťažené, stavce sú vystavené vyššiemu stresu a celková flexibilita a pohyblivosť sa znižuje.

Najčastejšie príčiny natiahnutia a bolesti krku

Dlhé sedenie a nesprávna ergonómia

Dlhé hodiny strávené za počítačom alebo mobilom vedú k tzv. “tech-neck” syndrómu. Svaly sú v trvalom napätí a vzniká jednostranné zaťaženie.

Jednou z hlavných príčin je pozeranie jedným smerom, napríklad celé hodiny do počítača v kancelárii. Pri dlhom sedení sa svaly krku unavia a začnú ťahať za úpony na lebke.

Pri používaní smartfónu býva hlava niekoľko hodín pritiahnutá bradou k hrudníku, čím sa nadmerne a hlavne dlhšiu dobu zaťažuje krčná chrbtica. Pri 45° sklone hlavy sa tlak zvyšuje až na 20 kg.

Stres a svalové napätie

Psychický stres sa často premieta do tela. Napäté trapézy a šijové svaly vedú k dlhodobým blokádam. Výsledkom je pocit stuhnutia a tlak v krku.

Keď sme v strese, telo je napäté a stuhnuté. Pokiaľ stresová situácia prevláda dlhší čas, zákonite sa to prejaví aj na ľudskom zdraví.

Chronický stres aktivuje tzv. „boj alebo útek“ režim. Krčné svaly sa stiahnu, dýchanie sa skracuje, krk sa posúva dopredu a výsledkom môže byť zablokovanie krčnej chrbtice.

Nesprávny spánok a nevhodný vankúš

Ak spíte na príliš vysokom alebo nízkom vankúši, chrbtica je vykrivená. To spôsobuje rannú bolesť a svalovú únavu.

Ak krčná chrbtica počas spánku zostáva v nesprávnej polohe, výsledkom môžu byť ranné bolesti krku alebo hlavy. Najčastejšie vznikajú vtedy, keď hlava leží tesne na ramene.

Najvhodnejšia je poloha na chrbte alebo na boku. Poloha na bruchu nie je vhodná kvôli rotácii hlavy na jednu stranu.

Ak spíte na chrbte alebo na boku, používajte vankúš, ktorý podoprie hlavu tak, že hlava aj krk sú v rovnakej úrovni ako zvyšok tela.

Náhly pohyb, preťaženie a úraz

Náhle pohyby, pády či športové úrazy môžu viesť k poškodeniu väzov alebo platničiek. To spôsobuje blokády a výraznú bolesť.

Bolesť krčnej chrbtice zvykne potrápiť znenazdajky - stačí zlá poloha v spánku, prudké otočenie hlavou či ofúknutie.

Aj nadmerná fyzická práca môže mať za následok bolesti krčnej chrbtice. Pokiaľ vykonávame jeden a ten istý pohyb, zaťažuje sa iba jedna časť tela.

Degeneratívne zmeny a ochorenia

Vekom dochádza k opotrebovaniu medzistavcových platničiek a vzniku artrózy. Tieto procesy sa prejavujú bolesťami, zníženou pohyblivosťou a chronickými ťažkosťami.

Medzi ďalšie príčiny patria ochorenie medzistavcových platničiek, svalové napätie a kŕče, útlak nervov, zápalové a nádorové ochorenia, artróza a reumatoidná artritída.

Poškodenie medzistavcových platničiek môže viesť k vysunutiu platničky alebo k hernii disku. Problémy môžu vzniknúť aj pri poškodení nervov v oblasti krku alebo pri degeneratívnych zmenách stavcov.

Príznaky natiahnutej alebo zablokovanej krčnej chrbtice

Medzi najčastejšie príznaky patrí stuhnutosť krku a bolesť v zátylku, ktorá sa môže šíriť do spánkov, ramien alebo lopatiek. Pacienti často pociťujú obmedzený pohyb hlavy, ktorý sa zhoršuje pri otáčaní, predklone alebo zaklonení.

• stuhnutosť krku a šije,
• ostrú, tupú, pálčivú alebo tlakovú bolesť,
• obmedzenie pohybu pri otáčaní, predklone alebo záklone hlavy,
• bolesť vystreľujúcu do ramien, lopatiek, paží alebo prstov,
• napätie v trapézoch a oblasti lopatiek,
• bolesť hlavy v zátylku alebo za krkom,
• závraty, nevoľnosť alebo pocit nestability,
• mravčenie, tŕpnutie alebo zníženú citlivosť v rukách,
• slabosť horných končatín,
• zhoršenú koncentráciu a pocit ťažkej hlavy.

Zablokovanie krčných stavcov môže tiež spôsobiť závraty alebo pocit nestability, ktorý sa objavuje najmä pri rýchlych pohyboch hlavy. Niektorí pacienti cítia aj tŕpnutie alebo mravčenie v rukách, čo môže byť spôsobené stlačením nervov vychádzajúcich z krčnej chrbtice.

Ďalšími príznakmi môžu byť bolesti hlavy, často tupého alebo tlakového charakteru, napätie ramien a pocit ťažkej hlavy, ktorý zhoršuje koncentráciu a znižuje dennú pohyblivosť.

Typy bolesti podľa trvania

• Akútna fáza: bolesť pretrváva do 4 týždňov.
• Subakútna fáza: s bolesťou sa človek trápi 4-12 týždňov.
• Perzistujúca fáza: bolesť trvá viac ako 12 týždňov.

Podľa intenzity rozlišujeme bolesť ostrú a tupú, podľa lokalizácie povrchovú, hlbokú somatickú a viscerálnu bolesť a neuralgie, pri ktorých sú postihnuté nervy.

Bolesť hlavy, tlak v zátylku a závraty od krčnej chrbtice

Bolesť za krkom sa v mnohých prípadoch prenáša a spôsobí bolesť hlavy. Tieto symptómy prenesenej bolesti si vyslúžili odborné označenia ako cervikogénna bolesť alebo cervikokraniálny syndróm.

Bolesť od krčnej chrbtice sa najviac prejavuje v tyle, môže sa však šíriť aj do temena a vystreľovať do ďalších častí hlavy. V závažnejších prípadoch ju sprevádzajú závraty alebo až migrenózne stavy.

Stuhnuté alebo zablokované stavce krku a napäté svaly môžu spôsobiť pocit tlaku v hlave a točenia. Vplyv má aj napätie svalov krku a ramien, ktoré zvyšuje pocit tlaku v hlave a vyvoláva nestabilitu alebo závraty.

Ľudia často cítia tieto príznaky najmä po dlhom sedení, pri práci s počítačom alebo mobilom alebo po dlhodobom strese, keď sú svaly krku a ramien stuhnuté.

Cervikogénna bolesť hlavy a migréna

Ak bolesť hlavy súvisí priamo s krčnou chrbticou, ide o cervikokraniálny syndróm, pri ktorom dochádza k dráždeniu jedného z prvých štyroch miechových koreňov.

Môže krčná chrbtica súvisieť s tvárou, úzkosťou alebo trávením?

Problémy s krčnou chrbticou môžu nepriamo ovplyvniť trojklanný nerv, ktorý je zodpovedný za citlivosť tváre a pohyb žuvacích svalov. Tento tlak môže spôsobiť bolesť alebo pocity mravčenia v tvári, niekedy aj bolesť hlavy alebo závraty.

Pacienti opisujú tieto pocity ako tupú alebo pulzujúcu bolesť v tvári, ktorá sa zhoršuje pri otáčaní hlavy, predklonoch alebo dlhom sedení. Niekedy sa pridáva aj napätie v čeľusti alebo spánkoch.

Zablokovanie krčnej chrbtice má aj psychické následky. Pri dlhodobom napätí sa môže objaviť podráždenosť, úzkosť, nespavosť alebo panické ataky.

Cez krk prechádza nervus vagus - hlavný nerv parasympatického systému, ktorý ovplyvňuje činnosť tráviacich orgánov. Dlhodobé napätie v oblasti krku môže súvisieť so spomalením trávenia, zápchou, nadúvaním alebo zhoršenou regeneráciou počas spánku.

Kedy treba vyhľadať lekára

Správnu diagnózu môže stanoviť iba lekár. Internetový článok nemožno využiť na stanovenie diagnózy ani ako návod na samoliečbu.

Bolesti krčnej chrbtice sa dajú v mnohých prípadoch zvládnuť bez lekárskej starostlivosti pomocou voľnopredajných liekov na bolesť a režimových opatrení. Pokiaľ však problémy trvajú dlhšie ako týždeň a bolesti sú nezlučiteľné s bežnými každodennými aktivitami, je na mieste vyhľadať čo najskôr lekársku pomoc.

• bolesť krčnej chrbtice po nehode,
• slabosť alebo necitlivosť končatín,
• mravenčenie, ktoré pretrváva alebo sa zhoršuje,
• ťažkosti s chôdzou alebo udržiavaním rovnováhy,
• zhoršená koordinácia pohybu,
• silná bolesť hlavy, ktorá je iná ako predchádzajúce bolesti hlavy,
• strata vedomia alebo zmätenosť,
• horúčka, triaška alebo nočná bolesť bez úľavy po liekoch,
• samovoľný únik moču alebo stolice.

Strata citlivosti alebo svalovej sily v končatinách, neschopnosť udržať rovnováhu, horúčka, triaška a nočná bolesť bez úľavy po liekoch môžu signalizovať kompresiu miechy alebo zápalový proces.

Whiplash po dopravnej nehode

Ak sú bolesti krčnej chrbtice spôsobené prudkým pohybom hlavy smerom dopredu a následne rýchlym pohybom späť, môže sa k príznakom pridávať nevoľnosť, závraty, porucha pozornosti, opuch a citlivosť v oblasti krčnej chrbtice.

Tento typ úrazu sa označuje ako whiplash. Whiplash syndróm je úraz krčnej chrbtice často spôsobený nárazom zozadu.

Pre whiplash je bežné, že bolesť v oblasti krčnej chrbtice sa môže objaviť až 6-12 hodín po nehode. Hoci sa poranenie krčnej chrbtice často spája s dopravnými nehodami, môže sa vyskytnúť aj pri športe, pádoch alebo v akejkoľvek situácii, keď sa hlava prudko otriasla.

Pri podozrení na poranenie po nehode nečakajte na spontánne zlepšenie, najmä ak sa objaví silná bolesť, porucha vedomia, slabosť, tŕpnutie alebo problém s rovnováhou.

Diagnostika bolesti a natiahnutia krčnej chrbtice

Diagnostika začína pohovorom s lekárom. K potrebným informáciám patrí lokalizácia a typ bolesti, jej intenzita a presný popis súvisiacich problémov.

Lekár potrebuje vedieť, ako dlho bolesť trvá, v akých situáciách sa zhoršuje a čo prináša úľavu. Dôležité sú aj informácie o prípadných chronických ochoreniach a úrazoch.

Potom prichádza na rad fyzikálne vyšetrenie. Lekár prehmatá bolestivé miesta a posudzuje ich citlivosť či svalové napätie. Pri prehliadke sa kontroluje aj rozsah pohybu krku, chrbta a horných končatín.

Neurológ môže vyhodnotiť citlivosť, reflexy, svalovú silu a rovnováhu. V prípade potreby odporučí zobrazovacie vyšetrenia, aby vylúčil výhrez disku či stenózu miechového kanála.

• Röntgen: môže ukázať základnú štruktúru kostí a niektoré zmeny na stavcoch.
• Magnetická rezonancia: zobrazí stav platničiek, mäkkých tkanív, nervov a miechy.
• Počítačová tomografia: odhaľuje degeneratívne zmeny, kostné výbežky a niektoré poškodenia chrbtice.
• Elektromyografia: diagnostikuje funkciu nervov a odhaľuje kompresiu nervových koreňov.

Zobrazovacie metódy zvyčajne nie sú potrebné. Využívajú sa, ak bolesť pretrváva dlhšiu dobu, nereaguje na konzervatívnu liečbu alebo v prípade podozrenia na závažné ochorenie.

Čo pomáha pri natiahnutí a stuhnutí krku

Krátky pokoj a šetrný pohyb

Pri akútnej bolesti je vhodné vyhýbať sa nadmernej fyzickej záťaži a ostať v teple. Pri veľmi intenzívnej bolesti môže byť súčasťou liečby krátkodobý 1-2 dňový kľud na lôžku.

Pri seknutí v krku sa odporúča krátky pokoj - maximálne 1-2 dni. Potom je vhodné začať s jemným pohybom, pretože dlhodobá nečinnosť môže viesť k stuhnutosti.

Teplo a obklady

Teplý obklad uvoľňuje svalové napätie a podporuje krvný obeh. Nahriaty uterák alebo gélový vankúšik priložte na bolestivé miesto na 15 minút.

Suché teplo zmierňuje svalové napätie, pôsobí uvoľňujúco na svaly, obnovuje pohyblivosť a poskytuje úľavu od bolesti.

• termofor alebo nahriaty vankúšik,
• elektrický výhrevný vankúš,
• infralampa,
• hrejivá náplasť,
• hrejivá masť alebo gél.

Suché teplo sa nesmie aplikovať na opuchnuté alebo zapálené miesta, pomliaždeniny, akútne poranenia svalov ani na poranenú a poškodenú pokožku.

Studený obklad je prínosom v prípade opuchu alebo bezprostredne po natiahnutí v oblasti krčnej chrbtice, ktoré nevyžaduje lekársku starostlivosť.

Jemná masáž a uvoľňujúce dýchanie

Masírovanie trapézov a šije pomáha uvoľniť napäté svaly a zlepšiť prekrvenie. Masáž má byť jemná a nesmie zvyšovať bolesť, závraty ani mravenčenie.

Uvoľňujúce dýchanie pozostáva z pomalého nádychu nosom a výdychu ústami. Techniky na uvoľnenie stresu v podobe dychových cvičení, meditácie alebo prvkov jogy uvoľňujú napätie, ktoré je častou príčinou bolestí v oblasti krčnej chrbtice.

Bezpečné cviky na krčnú chrbticu

Ak cítite stuhnutosť krku, tlak v hlave alebo mierne ťažkosti súvisiace so stuhnutím, niekoľko jednoduchých cvikov môže zlepšiť pohyblivosť. Cvičte pomaly, v stabilnom sede alebo stoji a s plnou kontrolou pohybu.

Jemné predklony a záklony hlavy

Sadnite si alebo stojte rovno, hlavu pomaly predkloňte dopredu a potom zakloňte dozadu. Pohyby robte pomaly a plynule, aby ste necítili bolesť.

Otáčanie hlavy do strán

Pomaly otáčajte hlavu doľava a doprava, pohybujte sa len do miery, kde necítite silnú bolesť. Tento cvik zlepšuje mobilitu stavcov.

Krúženie ramien

Ramená jemne krúžte dozadu a dopredu. Tento cvik uvoľňuje trapézové svaly, ktoré často prispievajú k bolesti hlavy a stuhnutiu krku.

Preťahovanie šije

Sadnite si rovno a jemne nakloňte hlavu k ramenu. Ruku položte na hlavu, aby ste cítili mierny ťah, nie bolesť.

Výsun brady

Pri výsune brady posúvajte bradu dozadu, akoby ste vytvárali „dvojitú bradu“. Cvik je možné vykonávať najmä pri práci na počítači.

Uvoľňovanie v sede alebo v ľahu

Položte sa na chrbát, podložte si hlavu vankúšom a ramená uvoľnite. Zatvorte oči, zhlboka dýchajte a nechajte svaly prirodzene uvoľniť napätie.

Cviky robte 2-3× denne, najlepšie po dlhšom sedení alebo práci pri počítači. Pohyby robte pomaly a bez náhlenia, nikdy neprekračujte hranicu bolesti.

Ak cvičenie vyvoláva výrazné závraty, ostrú bolesť, slabosť, tŕpnutie alebo bolesť vystreľujúcu do končatiny, prerušte ho a vyhľadajte odbornú pomoc.

Fyzioterapia a rehabilitácia

Základným pilierom liečby bolesti spojenej s funkčnou poruchou krčnej chrbtice je rehabilitácia. Lekár alebo fyzioterapeut odporučí vhodné cvičenie proti bolesti krčnej chrbtice.

Správne zvolené cviky doplnené o preťahovanie uvoľnia napätie a prispejú k posilneniu svalov v oblasti krku a hornej časti chrbta.

Fyzioterapeut najskôr vyšetrí pacienta, opýta sa na anamnézu a vykoná funkčné diagnostické vyšetrenie. Na jeho základe vytvorí individuálny cvičebný plán a na úvod s pacientom cviky precvičí.

Okrem cvičenia môže fyzioterapeut aplikovať masáž, tejpovanie, elektroliečbu, magnetoterapiu alebo ďalšie rehabilitačné postupy.

McKenzieho metóda

McKenzie metóda, známa aj pod názvom MDT - Metóda mechanickej diagnostiky a terapie, je metóda diagnostiky a liečby, ktorá pomáha zmierňovať bolesti krku, chrbta a končatín.

1. Vyšetrenie u špecializovaného terapeuta na základe anamnézy a rozsahu pohybov.
2. Klasifikácia problému do jednej z troch podkategórií.
3. Odporučenie a nácvik konkrétnych cvikov terapeutom.
4. Edukácia pacienta o prevencii návratu problému.

Skôr ako sa pustíte do cvičenia, odporúča sa konzultácia u MDT špecialistu, ktorý pomôže vybrať najvhodnejšie cviky.

Joga a pilates

V jóge nájdeme pozície zamerané na uvoľnenie bolesti krčnej chrbtice. Pohyby musíte vykonávať pomaly, pri pokojnom dýchaní a len do takej miery, do akej vám to telo dovoľuje.

Pilates sa zameriava na posilnenie stredu tela, vedomé vnímanie tela a správne dýchanie. Súčasťou zostáv môžu byť cviky špecializované na krčnú chrbticu, ktoré pomáhajú uvoľniť napätie a zároveň ju posilniť.

Lieky na bolesť a stuhnutú šiju

Lieky sú určené na symptomatickú úľavu, nie na riešenie základnej príčiny. Liečbu bolesti krčnej chrbtice môže určiť iba lekár po zvážení celkového zdravotného stavu.

Paracetamol

Paracetamol účinkuje proti bolesti, ale nemá protizápalový účinok. Nedráždi žalúdok, no nesmú ho užívať pacienti so závažným ochorením pečene a obličiek.

Nikdy súčasne neužívajte viac druhov liekov s obsahom paracetamolu, pretože by mohlo dôjsť k predávkovaniu.

Nesteroidné protizápalové lieky

Najčastejšie sa používajú nesteroidné protizápalové lieky, ktoré tlmia bolesť, zápal a horúčku. Patria sem lieky s obsahom ibuprofénu, diklofenaku alebo naproxénu.

NSAID nie sú vhodné pre každého. Kontraindikované sú pri závažných poruchách pečene, obličiek, srdca a mozgu, pri aktívnom peptickom vrede, krvácaní do tráviaceho traktu, poruchách zrážania krvi a v 3. trimestri gravidity.

Nesmú sa užívať pri liečbe warfarínom a inými liekmi na riedenie krvi. Opatrnosť je potrebná aj u diabetikov, fajčiarov, ľudí s vysokým krvným tlakom alebo zvýšenou hladinou cholesterolu či triglyceridov v krvi.

Lieky s obsahom ibuprofénu, diklofenaku či naproxénu nikdy súčasne nekombinujte medzi sebou. Užívanie dvoch alebo viacerých nesteroidných antiflogistík naraz môže zvýšiť riziko nežiaducich účinkov.

Pri citlivom žalúdku sa odporúča užívať ich s jedlom alebo po jedle. Ak sa celková liečba akútnej bolesti začne používať, má byť krátkodobá; ak sa stav nezlepší do 3 dní alebo sa zhorší, je potrebná návšteva lekára.

Lokálne gély, masti a náplasti

Gély a masti s protizápalovým alebo uvoľňujúcim účinkom možno aplikovať priamo na stuhnutú šiju a ramená. Lokálna liečba býva dobre tolerovaná, výhodou je menšia záťaž pre organizmus a nižší výskyt nežiaducich účinkov.

Lokálne prípravky používajte len na čistú, suchú a nemastnú pokožku. Nesmú sa aplikovať na otvorené rany, ekzémy, vyrážky ani inú poškodenú pokožku.

Prípravky s obsahom nesteroidných antiflogistík môžu zvyšovať citlivosť pokožky na slnečné a UV žiarenie. Miesta, na ktoré boli aplikované, sa počas liečby a istý čas po jej ukončení nemajú vystavovať slnku ani soláriu.

Hrejivé náplasti s kapsaicínom, mentolom alebo gáfrom podporujú prekrvenie a prehriatie svalov. Mierne začervenanie kože môže byť v poriadku, ale pri pálení alebo nepríjemne silnom teple treba náplasť odstrániť.

Svalové relaxanciá

Pri silnom stuhnutí alebo zablokovaní krku môže lekár predpísať svalové relaxanciá, ktoré uvoľňujú napäté svaly krku, ramien a lopatiek.

Tieto lieky môžu spôsobiť únavu, ospalosť alebo ovplyvniť nervový systém. V praxi sa používajú najmä krátkodobo, aby pacient získal čas na rehabilitáciu, cvičenie a uvoľnenie krku.

Guajfenezín môže zvyšovať analgetický účinok paracetamolu a nesteroidných antiflogistík, no môže vyvolávať únavu a ospalosť. Pri jeho užívaní je potrebná opatrnosť pri šoférovaní a pri činnostiach vyžadujúcich pozornosť.

Doplňujúce prípravky

Magnézium môže byť vhodné pri častých a opakovaných problémoch so stuhnutými svalmi. Pri chronickej alebo neurologickej bolesti spojenej s vystreľovaním do ramena či ruky a s mravenčením sa niekedy používajú neurotropné vitamíny skupiny B, vždy po konzultácii s lekárom.

Pred použitím ktoréhokoľvek lieku, výživového doplnku alebo pomôcky si pozorne prečítajte písomnú informáciu pre používateľa alebo návod na použitie.

Ako spať pri bolesti krčnej chrbtice

Vhodne zvolený vankúš pri bolesti krčnej chrbtice zníži napätie krku a môže zmierniť bolesti ramena súvisiace s krčnou chrbticou.

Vankúš by mal podporovať prirodzené zakrivenie krčnej chrbtice. Plochý alebo príliš vysoký vankúš je rizikom.

• hlava a krk majú zostať v neutrálnej polohe,
• hlava nemá padať k jednému ani druhému ramenu,
• vankúš má byť primerane vysoký podľa polohy na boku alebo na chrbte,
• poloha na bruchu sa pri problémoch s krčnou chrbticou neodporúča.

Anatomicky tvarovaný vankúš môže lepšie podoprieť krčnú chrbticu, no dôležitá je predovšetkým neutrálna poloha hlavy a individuálne pohodlie.

Prevencia natiahnutia a zablokovania krku

Prevencia bolesti krčnej chrbtice spočíva v správnom držaní tela, pravidelnom pohybe, vhodnej ergonómii, kvalitnom spánku a zvládaní stresu.

• Monitor umiestnite vo výške očí a presne oproti pracovnej stoličke.
• Ramená držte uvoľnené a hlavu v predĺžení chrbtice.
• Pri používaní mobilu alebo tabletu nedržte hlavu dlhodobo predklonenú.
• Pri sedavej práci si robte prestávku aspoň raz za hodinu.
• Počas prestávky sa postavte, prejdite sa, ponaťahujte sa a zhlboka sa nadýchnite.
• Pravidelne sa venujte chôdzi, plávaniu, joge, pilatesu alebo cvičeniu podľa fyzioterapeuta.
• Vyhýbajte sa prudkým pohybom a pri zdvíhaní ťažkých predmetov postupujte opatrne.
• Nenoste ťažkú batožinu dlhodobo cez jedno rameno.
• Dbajte na kvalitný matrac a vankúš.
• Vyhýbajte sa spánku na bruchu.
• Udržujte si primeranú fyzickú kondíciu a vyhýbajte sa dlhodobej nečinnosti.
• Pracujte na znížení stresu pomocou relaxácie, dychových cvičení alebo meditácie.

Už 5 - 10 minút denného strečingu môže pomôcť uvoľniť napätie a pripraviť telo na záťaž. Cviky majú byť jednoduché, bez bolesti a vykonávané pomalým tempom.

Správna starostlivosť o krčnú chrbticu, vrátane cvikov na mobilitu, uvoľňovania svalov a ergonomického držania tela, môže zlepšiť pohyblivosť stavcov a zároveň pomáhať predchádzať bolestiam hlavy, závratom a stuhnutosti krku.

Pri práci s počítačom má byť monitor vo výške očí, stolička má poskytovať oporu a chodidlá majú byť položené na podložke. Každých 45 - 60 minút by mal nasledovať pohyb alebo prestávka.

Najlepšou prevenciou je pravidelný pohyb a cvičenie, ktoré je pri opakovaných alebo dlhodobých ťažkostiach vhodné naučiť sa pod dohľadom fyzioterapeuta.

tags: #natiahnutie #krcnej #chrbtice