Nervová sústava pre 3. ročník ZŠ

Nervová sústava je najdôležitejšia sieť v tele. Spája vetky časti tela, prijíma informácie o zmenách vo vonkajšom aj vnútornom prostredí, spracúva ich a pomáha telu správne reagovať.

Nervová sústava riadi myslenie, pohyby, pocity, pamäť, učenie, dýchanie, trávenie aj činnosť srdca. Tvoria ju najmä mozog, miecha a sieť nervov, ktoré zasahujú do všetkých častí tela.

Čo robí nervová sústava?

Nervová sústava zabezpečuje prijímanie a spracovanie informácií z okolitého prostredia a reakciu na ne a taktiež reguláciu v podstate všetkých vnútorných procesov, napr. tepovej frekvencie, dýchania a trávenia. Nervová sústava má vlastne tri hlavné funkcie: zmyslovú, motorickú a integračnú alebo funkciu myslenia a spracovania.

• Zmyslová funkcia umožňuje prijímať podnety, napríklad svetlo, zvuk, dotyk, teplo, chlad, bolesť, vôňu alebo chuť.
• Motorická funkcia zabezpečuje pohyb svalov.
• Integračná funkcia umožňuje informácie triediť, spracúvať, ukladať do pamäti, premýšľať a rozhodovať sa.

Tieto zložky spolu vzájomne komunikujú, regulujú a ovplyvňujú mnohé oblasti ľudského tela vrátane svalov, orgánov a žliaz, a tak podporujú naše celkové zdravie a pohodu. Nervová sústava umožňuje človeku učiť sa, využívať získané skúsenosti, rozprávať, myslieť, tvoriť a primerane reagovať na rôzne situácie.

Časti nervovej sústavy

Nervovú sústavu človeka delíme na ústrednú alebo centrálnu nervovú sústavu a obvodovú alebo periférnu nervovú sústavu.

Centrálny nervový systém, ktorý sa skladá z mozgu a miechy, funguje ako hlavné riadiace stanovište systému. Periférny nervový systém je tvorený nervami, ktoré prepájajú centrálny nervový systém so zvyškom tela.

Ústredná nervová sústava

Centrálna nervová sústava sa skladá z mozgu a miechy. S organizmom je spojená prostredníctvom periférnych nervov.

Mozog a miecha spoločne tvoria centrum pre spracovanie a vyhodnocovanie vzruchov prechádzajúcich nervovou sústavou. Vzruchy prechádzajú do centrálneho nervového systému zo zmyslových orgánov, centrálny nervový systém tieto vzruchy riadi a analyzuje a potom vysiela iné vzruchy, ktoré majú v žľazách a svaloch vyvolať primeranú reakciu.

Miecha

Miecha je asi 40-45 cm dlhý valcovitý povrazec nervového tkaniva uložený v chrbticovom kanáli. Je chránená chrbticou, mäkkými mozgovými obalmi a mozgovomiechovým mokom.

Miecha sa začína pri mozgu a končí sa približne pri prvom až druhom bedrovom stavci. Miecha nevyplňuje celú dĺžku chrbticového kanála.

Miecha má dve dôležité funkcie. Slúži ako dvojsmerný systém vedenia medzi mozgom a periférnym nervovým systémom a zároveň riadi jednoduché reflexy.

Miecha ako spojenie mozgu s telom

Miecha vedie informácie zo zmyslových orgánov a iných častí tela do mozgu. Zároveň vedie príkazy z mozgu ku svalom a ďalším orgánom.

Vedenie je tvorené senzitívnymi a motorickými dráhami, ktorých vlákna vedú v zväzkoch až do mozgu. Vzruchy sú prenášané cez medzery medzi periférnymi neurónmi a neurónmi miechy. Týmto medzerám hovoríme synapsie.

Stavba miechy

Na priečnom priereze sa miecha skladá z bielej hmoty na povrchu a zo sivej hmoty vo vnútri. Sivá hmota má na priereze tvar písmena H alebo motýlích krídel a jej stredom prechádza centrálny kanálik miechy.

V predných rohoch sivej hmoty sú motorické nervové bunky a v zadných rohoch končia senzitívne vlákna miechových nervov. V hrudnej časti sa nachádzajú aj bočné miechové rohy, v ktorých sú bunky autonómneho nervového systému.

Miechové nervy

Z miechy vystupuje celkovo 31 párov miechových nervov. Predný koreň je motorický a vedie príkazy z miechy ku svalom, zatiaľ čo zadný koreň je senzitívny a privádza informácie z tela do miechy.

Na zadnom koreni sa nachádza zhrubnutie, ktoré tvorí miechové ganglion. Spojením predného a zadného koreňa vzniká zmiešaný miechový nerv.

Miechový reflex

Reflex je automatická odpoveď organizmu na podráždenie. Miechový reflex prebieha tak, že vzruch prechádza najmä miechou a nemusíme o ňom najprv vedome premýšľať.

Reflexný oblúk sa skladá z piatich častí:

1. Receptor zaznamená podnet.
2. Dostredivá dráha vedie vzruch do miechy.
3. Reflexné centrum spracuje vzruch v sivej hmote miechy.
4. Odstredivá dráha vedie príkaz z miechy.
5. Efektor, napríklad sval alebo žľaza, vykoná reakciu.

Jednoduchým príkladom je kolenný reflex alebo rýchle odtiahnutie ruky od horúceho predmetu. Interneuróny prevádzajú vzruchy zo senzitívnych neurónov do motorických neurónov.

V mieche sú uložené centrá pre pohyby končatín a trupu, vyprázdňovanie močového mechúra a konečníka, potenie a niektoré ďalšie reflexy.

Mozog

Mozog je najdôležitejšia časť nervovej sústavy. Leží v lebečnej dutine, ktorá ho mechanicky chráni, a spolu s miechou riadi vedomé aj neuvedomované činnosti.

Mozog riadi myslenie, pohyb, pamäť, učenie, reč, pocity a zmyslové vnímanie. Pomáha však aj pri riadení dýchania, trávenia, srdcovej činnosti a ďalších telesných funkcií.

Mozog sa skladá z miliónov nervových buniek a nervových dráh, ktoré umožňujú veľké množstvo vzájomných prepojení. Väčšinu hmoty mozgu tvoria interneuróny, ktoré informácie triedia, analyzujú a uchovávajú.

Ochrana mozgu

Mozog a miecha sú chránené kostrovým obalom a tromi mozgovými plenami. Tvrdá mozgová plena je vonkajšia a najpevnejšia vrstva, pavúčnica je stredný jemný obal a cievnatka je vnútorná vrstva, ktorá tesne prilieha k mozgu.

Priestor medzi cievnatkou a pavúčnicou je vyplnený mozgovomiechovým mokom. Jeho hlavnou úlohou je mozog nadľahčovať, tlmiť nárazy a chrániť citlivé nervové bunky pred mechanickým poškodením.

Hlavné časti mozgu

Mozog sa skladá z troch hlavných častí: mozgového kmeňa, koncového mozgu a mozočka.

Predĺžená miecha

Predĺžená miecha je pokračovaním miechy a tvorí najnižšiu časť mozgového kmeňa. Bielou hmotou predĺženej miechy prechádzajú vzostupné aj zostupné nervové dráhy.

V predĺženej mieche sú centrá dôležitých nepodmienených reflexov, napríklad prehĺtania, slinenia, kašľania, kýchania, zvracania a žmurkania.

Nachádzajú sa v nej aj centrá, ktoré riadia dýchanie, srdcovú činnosť a krvný tlak. Predĺžená miecha preto pomáha udržiavať život aj bez nášho vedomého rozhodovania.

Zadný mozog a Varolov most

Zadný mozog tvorí Varolov most a mozoček. Varolov most je súčasťou mozgového kmeňa a spája mozgový kmeň s mozočkom.

Varolovým mostom prechádzajú nervové dráhy a nachádzajú sa v ňom jadrá niektorých hlavových nervov. Súčasťou retikulárnej formácie sú aj centrá, ktoré pomáhajú usmerňovať dýchací rytmus.

Mozoček

Mozoček sa nachádza v zadnej lebečnej jame a skladá sa z dvoch pologúľ. Jeho povrch pokrýva sivá hmota a vo vnútri sa nachádza biela hmota, ktorá vytvára útvar v tvare rozkonáreného stromu nazývaný „strom života“.

Mozoček koordinuje napätie kostrových svalov, podieľa sa na udržiavaní vzpriamenej polohy tela a zabezpečuje vzájomnú súhru pohybov. Pomáha nám udržať rovnováhu, chodiť, behať, písať a vykonávať presné pohyby.

Stredný mozog

Stredný mozog je krátky oddiel mozgového kmeňa. Obsahuje centrá nepodmienených zrakových a sluchových reflexov.

Vďaka týmto reflexom sa môžu oči alebo hlava otočiť za svetlom či zvukom. Zo stredného mozgu vystupujú aj nervy, ktoré riadia okohybné svaly.

Medzimozog

Medzimozog je takmer celý obklopený pologuľami koncového mozgu. Nachádza sa v ňom talamus a hypotalamus.

Lôžko alebo talamus je dôležitá prepájacia stanica. Podnety prichádzajúce do medzimozgu môže prepustiť do mozgovej kôry alebo ich utlmiť, preto ho nazývame aj bránou vedomia.

Podlôžko alebo hypotalamus riadi činnosť autonómnych nervov a viacerých vnútorných orgánov. Podieľa sa na regulácii telesnej teploty, činnosti srdca, ciev, hladu, nasýtenia a spánku.

Predný mozog a mozgové hemisféry

Predný mozog je najväčšou časťou mozgu. Tvoria ho dve mozgové pologule, ktoré nazývame hemisféry.

Hemisféry sú oddelené hlbokým zárezom a navzájom ich spája svorové teleso. Každá hemisféra je rozdelená na čelový, temenný, záhlavový a spánkový lalok.

Mozgová kôra

Povrch hemisfér tvorí sivá hmota, ktorá vytvára mozgovú kôru. Mozgová kôra je poprehýbaná do mnohých závitov a predstavuje najvyššie riadiace centrum ľudského tela.

V mozgovej kôre sa nachádzajú oblasti pre pohyb, citlivosť, zrak, sluch, polohu tela a čuch. Uskutočňuje sa v nej veľká časť vedomého myslenia, pamäti, reči, učenia a rozhodovania.

Biela hmota je uložená pod mozgovou kôrou a tvoria ju vlákna, ktoré vstupujú do kôry alebo z nej vystupujú a dráhy, ktoré prepájajú jednotlivé časti mozgu.

Neuróny

Základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka - neurón. Neuróny prijímajú, spracúvajú a odovzdávajú nervové vzruchy.

V mozgu a mieche sa okrem neurónov nachádzajú aj podporné bunky nazývané neuroglie. Ich úlohou je neuróny izolovať, vyživovať a chrániť.

Nervový vzruch sa môže šíriť medzi nervovými bunkami alebo medzi nervovou bunkou a svalom či žľazou. Miesto spojenia medzi bunkami sa nazýva synapsia.

Obvodová nervová sústava

Obvodovú nervovú sústavu tvoria nervy uložené mimo mozgu a miechy. Nervy spájajú všetky časti tela s ústrednou nervovou sústavou.

Dostredivé vlákna vedú podnety zo zmyslových orgánov a tela do mozgu a miechy. Odstredivé vlákna vedú príkazy z mozgu a miechy k svalom, žľazám, srdcu a vnútorným orgánom.

Mozgové nervy

Z mozgu vystupuje 12 párov hlavových nervov. Prenášajú informácie zo zmyslových orgánov a riadia niektoré svaly na hlave a vnútri tela.

• čuchový nerv prenáša informácie o vôňach,
• zrakový nerv prenáša informácie zo sietnice oka,
• okohybné nervy riadia pohyby očí,
• trojklanný nerv prenáša citlivosť z tváre,
• tvárový nerv riadi mimické svaly,
• polohovosluchový nerv prenáša informácie o sluchu a rovnováhe,
• jazykovohltanový nerv riadi niektoré činnosti hltana a slinných žliaz,
• blúdivý nerv sa podieľa na činnosti viacerých orgánov v hrudníku a brušnej dutine.

Miechové nervy

Z miechy vystupuje 31 párov miechových nervov. Miechové nervy riadia a prijímajú informácie z oblastí tela od krku nadol.

Miechové nervy vystupujú z chrbticového kanála cez medzistavcové otvory a potom sa delia na zadnú a prednú vetvu. Niekoľko predných vetiev sa často spája a vytvára nervovú pleteň.

Vôľou ovládaná a automatická činnosť

Z hľadiska riadenia delíme nervovú sústavu na mozgomiechový alebo somatický systém a autonómny alebo vegetatívny nervový systém.

• Somatický systém riadi činnosti, ktoré ovládame vôľou, napríklad pohyb ruky alebo nohy.
• Autonómny systém pracuje nezávisle od našej vôle a riadi činnosť vnútorných orgánov, napríklad srdca, žalúdka a čriev.

Vzruchy z miechy a mozgu si uvedomujeme a činnosť niektorých orgánov dokážeme ovládať vôľou. Útrobné nervy riadia činnosť vnútorných orgánov, pričom ich vzruchy si neuvedomujeme a neovládame ich vôľou.

Ako sa starať o nervovú sústavu?

Mozog a nervová sústava musia byť nepretržite zásobované okysličenou krvou. Na činnosť mozgu vplýva dostatočný prívod kyslíka a živín.

Pre nervovú sústavu je dôležitý dostatok spánku, oddychu, pohybu a zdravá strava. Pri športe a hrách treba chrániť hlavu pred úrazmi.

Nervová sústava sa môže poškodiť úrazmi, infekciou, nádormi alebo rozličnými ochoreniami. Prasknutá alebo nepriechodná cieva v mozgu môže mať vážne následky.

Zapamätaj si

• Nervová sústava riadi a koordinuje činnosť celého tela.
• Ústrednú nervovú sústavu tvoria mozog a miecha.
• Obvodovú nervovú sústavu tvoria nervy.
• Miecha spája mozog so zvyškom tela a riadi jednoduché reflexy.
• Mozog riadi myslenie, pamäť, zmysly, pohyby aj dôležité životné funkcie.
• Mozoček pomáha udržiavať rovnováhu a koordinovať pohyby.
• Reflex je automatická odpoveď organizmu na podráždenie.
• Základnou bunkou nervovej sústavy je neurón.

tags: #nervova #sustava #3 #rocnikzs