Neurologické poruchy u detí a tiky: príznaky, druhy, diagnostika a liečba

Tiky sú náhle, rýchle, opakujúce sa, nerytmické a bezúčelné pohyby alebo zvuky, ktoré dieťa nedokáže vždy ovládať. Často im predchádza vnútorné nutkanie a po vykonaní tiku nasleduje dočasná úľava.

Najčastejšie vznikajú v detstve, najmä medzi 5. a 10. rokom života, častejšie u chlapcov než u dievčat. Vo väčšine prípadov sú mierne a časom ustúpia, no niekedy pretrvávajú dlhšie, narúšajú školu a sociálne vzťahy alebo sú súčasťou Tourettovho syndrómu.

Čo sú tiky

Tiky sú pohyby, ktoré pacienti nedokážu vždy ovládať. Často sa vyskytuje nutkanie alebo potreba vykonať pohyb a po jeho ukončení nasleduje úľava. Tiky môžu byť náhle, rýchle, opakujúce sa a stereotypné, pričom zakaždým môžu vyzerať podobne.

Tikom chýba účel alebo rytmus a môžu byť jednoduché alebo zložité. Sú intenzívnejšie než normálny pohyb a hlasové tiky môžu byť hlasnejšie než obvyklá reč.

Objavujú sa mimovoľne a náhle, vo forme stereotypných pohybov alebo zvukov. Tieto tiky dokážeme vôľou potlačiť len krátkodobo. Postihnutý človek cíti nutkanie tik uskutočniť, pretože mu to prináša uvoľnenie vnútorného napätia.

Tik nie je úplne mimovoľným prejavom. Predchádza ho určité nutkanie, s ktorým jedinec môže viac alebo menej zápasiť. Ak sa človek snaží tik potlačiť, vnútorné napätie môže narastať a po uvoľnení sa tiky niekedy objavia intenzívnejšie.

Čo tiky nie sú

Samovoľné zášklby v okolí oka alebo „tik v oku“ nemusia byť tikovou poruchou, pretože môžu súvisieť s únavou, nedostatkom horčíka alebo preťažením očí. Aj v ramene môže začať šklbať, no po chvíli tento prejav ustúpi.

Tiky sa odlišujú aj od iných motorických porúch, ktoré sprevádzajú určité neurologické poruchy, ako napríklad epilepsia. Za tiky sa nepovažujú ani stereotypné pohyby pri mentálnom postihnutí či nutkavé aktivity pri obsedantno-kompulzívnej poruche.

Nie všetky pohyby podobné tikom sú pravé tiky. Funkčné tiky, často označované ako „TikTok tiky“, vznikajú náhle, majú neobvyklý priebeh a zvyčajne postihujú trup, ruky či nohy.

Ako sa tiky delia

Tiky sa klasifikujú podľa toho, či zahŕňajú pohyb alebo zvuk, a podľa zložitosti prejavu. Rozlišujeme motorické a vokálne, respektíve fonačné tiky, ktoré môžu byť jednoduché alebo komplexné.

Jednoduché motorické tiky

Jednoduché tiky svalov väčšinou trvajú krátko, asi okolo jednej sekundy. Ide o krátkodobé pohyby alebo grimasy, pri ktorých sa zapája iba jedna svalová skupina.

• žmurkanie alebo mrkanie očami,
• zdvíhanie obočia,
• krčenie nosa,
• grimasy tváre,
• mykanie plecami,
• trhanie hlavou alebo krkom,
• trhanie ramenami či končatinami,
• škrípanie zubami.

Jednoduché vokálne tiky

Jednoduché zvukové tiky tvoria neartikulované zvuky alebo krátke hlasové prejavy. Patria medzi ne opakované odkašliavanie, kašeľ, smrkanie, posmrkávanie, krochkanie, pískanie, zívanie, štekanie alebo chrčanie.

Niektoré fonické tiky, ako časté odkašliavanie, smrkanie či prečisťovanie hrdla, sa môžu zamieňať za prejavy alergie alebo astmy, hoci nemajú fyzickú príčinu.

Komplexné motorické tiky

Komplexné motorické tiky sú odlišné, koordinované vzorce pohybu, ktoré zahŕňajú niekoľko svalových skupín. Vyskytujú sa vo vlnách, medzi ktorými môžu byť krátke prestávky.

Môžu zahŕňať tvárové grimasy kombinované s otočením hlavy a pokrčením ramien. Niekedy pôsobia ako účelné pohyby, napríklad ovoniavanie alebo dotýkanie sa predmetov, skákanie, ohýbanie, krútenie, poklepávanie či obchytávanie vlastného tela.

• gestikulácia,
• skákanie alebo kopanie,
• pohojdávanie sa,
• chôdza v špecifickom vzore,
• krúženie,
• údery päsťami,
• napodobňovanie účelného pohybu,
• opakovanie konania iných ľudí, nazývané echopraxia.

Komplexné vokálne tiky

Komplexné vokálne tiky môžu zahŕňať opakovanie slabík, slov alebo celých fráz. Môžu sa objaviť aj zvuky, ktoré pôsobia ako zámerná reč, hoci ich dieťa nedokáže úplne ovládať.

• echolália - opakovanie slov alebo viet po iných ľuďoch,
• palilália - opakovanie vlastného slova alebo vety,
• koprolália - zriedkavé vyslovovanie vulgárnych, obscénnych alebo urážlivých slov,
• kopropraxia - nevhodná gestikulácia, napríklad vyplazovanie jazyka alebo napodobňovanie sexuálnych pohybov.

Vykřikovanie vulgarizmov sa v médiách často prezentuje ako typický prejav Tourettovho syndrómu, nejde však o pravidlo. Koprolália je skôr vzácnejší prejav, ktorý sa objavuje približne u pätiny pacientov.

Prečo sa tiky zhoršujú alebo ustupujú

Intenzita aj frekvencia tikov sa môžu v priebehu času meniť. Tikové poruchy majú kolísavý priebeh s obdobiami zlepšenia a zhoršenia.

Stresové situácie majú na výskyt tikov často negatívny vplyv. Tiky môže zhoršiť úzkosť, emocionálne vypätie, únava, rozrušenie, vzrušenie alebo teplotný stres.

Tiky sa môžu zhoršovať nielen pri negatívnom, ale aj pri pozitívnom strese. Niekedy sa zvýraznia aj po odznení stresu, vo chvíľach uvoľnenia, alebo vtedy, keď má dieťa málo podnetov a nudí sa.

Na druhej strane, silná sústredenosť na vonkajší podnet alebo pracovná činnosť môže tiky zmierniť. Keď dieťa kreslí, hrá na hudobný nástroj, športuje alebo je zaujaté hrou, môže počas činnosti tiky dočasne menej prejavovať.

Snaha tiky vedome potláčať môže viesť k ich následnému zosilneniu. Dieťa môže určitý čas tik kontrolovať, no nahromadené nutkanie sa neskôr prejaví intenzívnejšie.

Tikové poruchy u detí

Tikové poruchy najčastejšie vznikajú v detstve. Začínajú sa objavovať najmä medzi 5. a 10. rokom života, podľa niektorých údajov medzi 7. a 11. rokom.

Tiky sa u detí objavia až u jedného z piatich. Prechodná tiková porucha sa podľa rôznych údajov týka približne 5 až 24 % školských detí, zatiaľ čo celoživotná prevalencia tikových porúch je približne 1 %.

Chlapci sú postihnutí častejšie ako dievčatá, približne v pomere 3:1 až 4:1. Pohybové tiky sa zvyčajne objavujú skôr, často pred nástupom do školy, zatiaľ čo zvukové tiky sa môžu prejaviť neskôr, napríklad na začiatku puberty.

Tri základné tikové poruchy

Prechodná tiková porucha

Prechodná tiková porucha je najčastejšia a najľahšia tiková porucha. Objavuje sa už v detstve a prejavuje sa jednoduchými pohybovými alebo zvukovými tikmi, ktorých frekvencia sa mení.

Tiky bývajú často reaktívne na nepriaznivý kontext situácie. Zhoršuje ich únava, rozrušenie, stres alebo iné zaťažujúce okolnosti.

Za priaznivých okolností má tento stav spontánne ustupujúcu tendenciu a príznaky do roka miznú. V tomto prípade tiková porucha zvyčajne nevyžaduje farmakologickú liečbu.

Chronická motorická alebo vokálna tiková porucha

Ak tiková porucha pretrváva dlhšie ako jeden rok, hovoríme o chronickej tikovej poruche. Môže sa začať v detstve a pretrvávať až do dospelosti.

Vyskytujú sa jednoduché aj komplexné motorické alebo vokálne tiky, nie však súčasne. Ak je tikov viac, neprebiehajú naraz. Celkový priebeh môže byť stabilný a intenzita sa nemusí výrazne meniť.

Tourettov syndróm

Tourettov syndróm, známy aj ako Gilles-de-la-Tourettov syndróm, je neurovývojová porucha charakterizovaná náhlymi, opakujúcimi sa, rýchlymi a nechcenými pohybmi alebo hlasovými zvukmi nazývanými tiky.

Diagnóza Tourettovho syndrómu vyžaduje viacero motorických tikov a najmenej jeden vokálny tik, pričom tiky musia trvať dlhšie ako jeden rok a ich začiatok musí byť pred dovŕšením 18. roku života.

Tourettov syndróm sa zvyčajne začína medzi štvrtým a šiestym rokom života, obvyklý vek vzniku sa uvádza aj medzi siedmym a deviatym rokom. Najvýraznejšie bývajú prejavy často medzi 10. a 12. rokom života alebo v ranom tínedžerskom období.

Tiky sa môžu vyskytovať mnohokrát za deň, väčšinou denne, niekedy v krátkych salvách. Ich intenzita je premenlivá a priebeh býva kolísavý.

Tourettov syndróm je jednou zo skupiny porúch vyvíjajúceho sa nervového systému nazývaných tikové poruchy. Vyznačuje sa neurologickou aj psychiatrickou symptomatológiou.

Čo spôsobuje tiky a Tourettov syndróm

Presná príčina tikov a Tourettovho syndrómu nie je známa. Predpokladá sa kombinácia genetických, neurobiologických a environmentálnych faktorov.

Tiková porucha nie je dôsledkom nesprávnej výchovy. Stres nie je jedinou príčinou ochorenia, môže však tiky spustiť, urýchliť ich prejav alebo zhoršiť ich intenzitu.

U detí môže byť spúšťačom nástup do školy, problémové prispôsobovanie sa novému prostrediu, tlak na výkon, nepríjemný alebo traumatizujúci zážitok. Samotné odstránenie stresu však nemusí poruchu úplne odstrániť.

Genetické a neurobiologické faktory

Tiky a Tourettov syndróm sa často vyskytujú v rodinách. Nejde zvyčajne o poškodenie jedného génu, ale o kombináciu genetických zmien, ktorá vytvára predispozíciu k poruche.

Predpokladá sa účasť bazálnych ganglií, teda hlbokých štruktúr mozgu, ktoré sa podieľajú na regulácii pohybu. Významnú úlohu môže mať aj dopamín, ktorý zabezpečuje prenos signálov medzi nervovými bunkami.

Jedna z hypotéz predpokladá, že pri Tourettovom syndróme je dopamínovej aktivity viac, než je potrebné, alebo že dopamínové receptory reagujú citlivejšie. Iná teória poukazuje na nedostatočnú schopnosť mozgu filtrovať rušivé impulzy.

V podvedomí vznikajú rôzne impulzy, ktoré mozog zdravého človeka dokáže potlačiť a vybrať len tie, ktoré potrebuje pre určitú činnosť. Pri Tourettovom syndróme sa niektoré impulzy dostanú do vedomia a človek pociťuje nutkanie tik vykonať.

Infekcie a autoimunitné mechanizmy

V zriedkavých prípadoch boli streptokokové infekcie spojené s náhlym vznikom alebo zhoršením tikov u citlivých jedincov, hoci tento vzťah zostáva kontroverzný a stále sa skúma.

Infekcia môže v malom percente prípadov spustiť autoimunitnú reakciu. Protilátky vytvorené proti baktérii môžu následne napádať aj niektoré vlastné nervové bunky bazálnych ganglií.

Tento mechanizmus sa podľa uvádzaných údajov týka približne 10 až 15 % prípadov. Neznamená to však, že každé náhle zhoršenie tikov súvisí s infekciou.

Pridružené neurologické a psychické ťažkosti

Tiková porucha býva často súčasťou širších zdravotných ťažkostí. Viac ako polovica pacientov s Tourettovým syndrómom môže mať behaviorálne príznaky, napríklad ADHD alebo obsedantno-kompulzívnu poruchu.

Pri Tourettovom syndróme sa môžu objaviť úzkosť, depresia, impulzívne správanie, poruchy spánku, poruchy osobnosti, úmyselné sebapoškodzovanie alebo špecifické poruchy učenia.

U detí sa môže prejavovať nesústredenosť, nepokoj, agresivita, porucha pozornosti alebo ťažkosti s učením. Objaviť sa môže aj sebapoškodzovanie, napríklad hryzenie alebo udieranie hlavou či končatinami do tvrdých predmetov.

ADHD sa podľa niektorých údajov objavuje približne u 60 % detí s Tourettovým syndrómom a obsedantno-kompulzívna porucha približne u polovice pacientov. Tieto údaje sa môžu líšiť podľa sledovanej skupiny a použitých diagnostických kritérií.

Tiková porucha nemá vplyv na inteligenciu. Sprievodné ťažkosti však môžu výrazne ovplyvniť školský prospech, sebehodnotenie, vzťahy s rovesníkmi a celkovú kvalitu života.

Kedy vyhľadať odborníka

Rodičia si môžu tiky všimnúť sami, no niekedy na ne upozorní škola. Dieťa môže pri hre začať výrazne mrkať, posmrkávať, robiť trhavé pohyby alebo vydávať zvláštne zvuky.

Pri vzniku nových tikov je vhodné poradiť sa s lekárom, aby sa objasnilo, o aký prejav ide, aká je jeho prognóza a či neexistuje iná neurologická alebo zdravotná príčina.

Odbornú konzultáciu je potrebné vyhľadať najmä vtedy, ak tiky:

• spôsobujú dieťaťu výrazné ťažkosti,
• zasahujú do každodenného života alebo školy,
• vedú k sociálnej izolácii, šikanovaniu alebo depresii,
• spôsobujú bolesť alebo fyzické poranenia,
• sú spojené s výraznou úzkosťou, agresivitou alebo sebapoškodzovaním,
• sa objavia náhle a sú nezvyčajne intenzívne,
• sprevádza ich slabosť, necitlivosť, záchvaty, porucha vedomia, silná bolesť hlavy alebo porucha zraku.

Pri samotných drobných tikoch môže byť vhodné neurologické vyšetrenie. Ak sa súčasne objavujú zmeny správania, ADHD, obsedantno-kompulzívne prejavy, úzkosť alebo depresia, potrebná môže byť komplexná starostlivosť detského psychiatra, neurológa a klinického psychológa.

Diagnostika tikov u detí

Tikové poruchy sa diagnostikujú predovšetkým na základe klinického obrazu a priebehu. Neexistuje jeden špecifický laboratórny test, ktorý by tikovú poruchu potvrdil.

Vyšetrenie zahŕňa rozhovor s dieťaťom a rodičmi, posúdenie začiatku, frekvencie, charakteru a okolností tikov, rodinnú anamnézu a vyšetrenie ďalších príznakov.

Deti často tiky v ordinácii potláčajú, preto môže byť užitočné natočiť ich doma. Video by malo zachytiť prejavy pri bežnej činnosti, napríklad pri hre s rovesníkmi alebo na rodinnej oslave.

Úloha EEG, CT a ďalších vyšetrení

Neurologické vyšetrenie môže zahŕňať EEG a podľa príznakov aj CT alebo ďalšie vyšetrenia. Ich cieľom je vylúčiť epilepsiu, štrukturálne zmeny mozgu alebo inú organickú príčinu.

V niektorých prípadoch sa vykonávajú krvné testy na kontrolu metabolických alebo endokrinných porúch, zobrazovacie vyšetrenia, neuropsychologické vyšetrenie alebo ďalšie odborné konzultácie.

Podľa konkrétnych ťažkostí môže byť potrebné očné, alergologické, kardiologické alebo pneumologické vyšetrenie. Vyšetrenia ako EKG, ultrazvuk srdca alebo spirometria však nie sú bežným potvrdením tikovej poruchy, ale používajú sa pri pridružených príznakoch, napríklad pri ťažkostiach s dýchaním.

Pri diferenciálnej diagnostike sa posudzujú najmä parciálne epileptické záchvaty, iné poruchy pohybu, dystónia, chorea, obsedantno-kompulzívna porucha, funkčné prejavy, alergia alebo astma.

Tikové poruchy môžu mať vyšší výskyt epileptiformných odchýlok v EEG, preto samotný nález na EEG nemusí automaticky znamenať, že pohyby sú epileptické. Rozhodujúci je celkový klinický obraz a priebeh.

Prognóza a vývoj v čase

Tiky často prichádzajú a odchádzajú. Môžu meniť typ, frekvenciu, lokalizáciu aj závažnosť. U niektorých detí sa najprv objaví žmurkanie, neskôr posmrkávanie a potom iný motorický alebo hlasový prejav.

Väčšina ľudí s Tourettovým syndrómom pociťuje najhoršie príznaky v ranom tínedžerskom veku. Približne okolo 20. roku života sa tiky často zmenšujú a stávajú sa kontrolovateľnejšími.

Mnohé deti tiky s pribúdajúcim vekom prekonajú a u časti pacientov úplne vymiznú v dospelosti. Pri chronických tikových poruchách je pravdepodobnosť pretrvania vyššia.

Podľa niektorých údajov vymiznú tikové prejavy v adolescencii v 25 až 50 % prípadov. Prognóza býva lepšia u jedincov bez pridružených ochorení a bez výraznej genetickej záťaže.

Tourettov syndróm nie je degeneratívny stav a jednotlivci s ním majú normálnu dĺžku života. Pre niektorých ľudí však môže ísť o chronický stav s príznakmi pretrvávajúcimi do dospelosti.

Ako hovoriť s dieťaťom o tikoch

Dieťa potrebuje vedieť, že za svoje tiky nemôže, nejde o zlozvyk ani o schválnosť a podobné ťažkosti má aj mnoho iných detí. Dôležité je vysvetliť mu, že v tom nie je samo a že s prejavmi sa dá pracovať.

Rodičia by dieťa nemali za tiky napomínať ani trestať. Ak sa dieťa núti tiky neprimerane potláčať, môže tým narastať vnútorné napätie a prejavy sa môžu zhoršiť.

Nie je vhodné tiky zľahčovať, robiť si z nich legráciu ani sa nimi nadmerne stresovať. Užitočné je zostať otvorený diskusii, prejaviť podporu a zbytočne na tiky neupozorňovať.

Vhodný postoj možno zhrnúť tak, že rodič vie, aké ťažkosti dieťa má, toleruje ich, má dieťa rád a bude ich riešiť primerane, bez vytvárania ďalšieho tlaku.

Škola, spolužiaci a šikana

Tiky môžu byť nesprávne interpretované ako neslušné správanie, nedostatok disciplíny, drzosti alebo provokácia. Takéto nepochopenie môže viesť k neoprávnenému disciplinárnemu postihu dieťaťa.

Dieťa s tikovou poruchou môže čeliť výsmechu a šikane. Z pohľadu dospelých je preto dôležité, aby rodičia a učitelia poskytli oporu, vysvetlili podstatu poruchy a zabránili nesprávnym trestom.

Intenzívna komunikácia medzi rodičmi a školou je nevyhnutná. Učiteľ môže ostatným žiakom primerane vysvetliť, že tiky sú nedobrovoľné a nepredstavujú zámerné správanie.

U starších detí môže pomôcť, ak si žiak v rámci biológie alebo občianskej výchovy pripraví pre spolužiakov prezentáciu o Tourettovom syndróme. Keď spolužiakom sám vysvetlí, o čo ide, porozumenie sa často zlepší.

Ak tiková porucha narúša študijný proces, môže byť potrebné upraviť podmienky v škole. Pomôcť môže zrušenie časovo obmedzených testov, individuálny plán a podpora aktivít vyžadujúcich cielenú pozornosť.

Liečba tikov a Tourettovho syndrómu

Na Tourettov syndróm neexistuje liek, ktorý by ochorenie úplne odstránil. Mnoho ľudí však liečbu nepotrebuje, ak sú tiky mierne a nezasahujú do bežného života.

Liečba sa zvažuje vtedy, keď tiky spôsobujú výrazné ťažkosti, narúšajú školu, sociálne vzťahy, spánok alebo každodenné fungovanie. Cieľom zvyčajne nie je úplné odstránenie všetkých tikov, ale ich zmiernenie na znesiteľnú úroveň.

Pri malých deťoch s drobnými tikmi sa farmakologická liečba spravidla nezačína iba preto, že tiky prekážajú rodičom. Najskôr sa posudzuje, ako tiky ovplyvňujú samotné dieťa.

Behaviorálna liečba

Komplexná behaviorálna intervencia pri tikoch, označovaná ako CBIT, učí dieťa rozpoznať nutkanie k tiku a vytvoriť konkurenčnú reakciu.

Ak má dieťa dva alebo tri rušivé tiky, môže sa učiť rozpoznať nutkanie a nahradiť pôvodný pohyb nenápadnou reakciou. Namiesto prudkého trhnutia hlavou môže napríklad nenápadne klepnúť prstom do stola.

Behaviorálna terapia zahŕňa aj tréning uvedomenia si nutkania a postupné predlžovanie času, počas ktorého dieťa dokáže tik zadržať. Ak má dieťa pocit, že tik nedokáže zadržať, môže začať krátkym intervalom a postupne ho predlžovať.

Kognitívno-behaviorálna terapia môže pomôcť pri úzkosti a strese, ktoré tiky sprevádzajú alebo zhoršujú. Psychoterapia môže pomôcť aj pri pocitoch menejcennosti, depresii a sociálnych ťažkostiach.

Lieky

Ak samotná behaviorálna terapia nestačí a tiky výrazne narúšajú fungovanie, lekár môže zvážiť lieky. Patria medzi ne lieky, ktoré blokujú dopamín, alfa-2-adrenergné agonisty, niektoré lieky proti úzkosti, antidepresíva alebo antipsychotiká.

Medzi lieky používané pri tikových poruchách patria klonidín a guanfacín, klonazepam alebo iné lieky proti úzkosti a antipsychotiká. V niektorých prípadoch sa môžu zvážiť topiramát alebo injekcie botulotoxínu.

Antipsychotiká môžu znižovať dopaminergnú aktivitu a zmierňovať prejavy, no môžu spôsobovať nežiaduce účinky, napríklad únavu alebo nárast hmotnosti. Lieky nezaberajú okamžite a každý pacient na ne môže reagovať odlišne.

Stimulanciá, ktoré sa používajú pri ADHD, sa pod lekárskym dohľadom môžu bezpečne používať aj u mnohých pacientov s tikmi, hoci sa v minulosti predpokladalo, že tiky zhoršujú.

Pri výbere liečby je dôležité zistiť, čo dieťa obmedzuje najviac. Tiky nemusia byť hlavným problémom, zatiaľ čo ťažká porucha pozornosti môže výrazne komplikovať školu a každodenné fungovanie.

Hlboká mozgová stimulácia

Hlboká mozgová stimulácia sa zvažuje iba pri najťažších a invalidizujúcich prípadoch, ktoré nereagujú na inú liečbu.

Ide o neurochirurgický výkon, pri ktorom sa do určitých oblastí mozgu zavádzajú elektródy. Metóda môže pomôcť, no je invazívna, prináša operačné riziká a pri tikových poruchách sa k nej pristupuje spravidla až v dospelosti.

Magnézium, vitamín B6 a domáce opatrenia

Rodičia často skúšajú doplniť magnézium a vitamín B6 alebo obmedziť čas pri mobile, televízii a iných obrazovkách. Niektorí uvádzajú zlepšenie po doplnení horčíka a vitamínu B6, iní výrazný účinok nepocítili.

Spomínané formy zahŕňajú ampulky pre deti, šumivé formy, kvapky, žuvacie tablety a vrecúška. Pri výbere prípravku a dávkovaní je potrebné zohľadniť vek dieťaťa a poradiť sa so zdravotníckym pracovníkom.

Vysoké dávky magnézia môžu mať laxatívny účinok. Pri podávaní doplnkov je potrebné dbať aj na možné interakcie s mliekom a na to, aby doplnky nenahrádzali odborné vyšetrenie.

Ak sa tiky objavujú najmä v súvislosti so školou alebo konkrétnou stresovou situáciou, môže pomôcť úprava prostredia, dostatok spánku, zníženie tlaku na výkon a psychologická podpora.

Pri ťažkostiach s dýchaním, nádychových prejavoch alebo plači nemožno automaticky predpokladať, že ide o tik. V takom prípade je potrebné lekárske vyšetrenie, aby sa vylúčili ochorenia dýchacích ciest, alergia, astma alebo iná príčina.

Kedy vyhľadať okamžitú pomoc

Okamžitú lekársku pomoc si vyžadujú tikom podobné prejavy s náhlou zmenou duševného stavu alebo vedomia, silnou bolesťou hlavy, poruchou zraku, slabosťou, necitlivosťou alebo záchvatmi.

Pohotovostné vyšetrenie je potrebné aj vtedy, ak tiky vedú k sebapoškodzovaniu alebo ubližovaniu iným, ak spôsobujú vážne poranenia alebo ak sa objavia spolu s výrazným zhoršením správania.

Odklad lekárskej konzultácie môže viesť k zhoršeniu príznakov, rozvoju úzkosti alebo depresie, nesprávnej diagnóze a nevhodnej liečbe.

Tiky u detí môžu vyzerať veľmi rozmanito, no ich spoločným znakom je opakovanosť, krátke trvanie, nerytmickosť a možnosť krátkodobého potlačenia. Správne rozpoznanie pomáha odlíšiť tikovú poruchu od epilepsie, alergie, astmy, obsedantno-kompulzívnych prejavov a iných neurologických stavov.

Najdôležitejšou súčasťou starostlivosti je primerané odborné vyšetrenie, vysvetlenie poruchy dieťaťu a rodine, ochrana pred trestaním a šikanou a liečba zameraná na prejavy, ktoré skutočne obmedzujú každodenný život.

tags: #neurologicke #poruchy #deti #tiky