Mozgová príhoda: opačný slovosled a agresivita ako možné prejavy poškodenia mozgu

Mozgová príhoda, známa aj ako cievna mozgová príhoda, mŕtvica alebo porážka, je akútny život ohrozujúci stav, pri ktorom dôjde k náhlemu prerušeniu prívodu krvi do časti mozgu alebo ku krvácaniu do mozgového tkaniva. Rýchlosť rozpoznania príznakov a okamžitá lekárska pomoc rozhodujú o živote pacienta aj o tom, s akými následkami bude ďalej žiť.

Poškodenie mozgu nemusí ovplyvniť iba pohyb, citlivosť, zrak alebo reč. Pri postihnutí určitých oblastí mozgu môže dôjsť aj k poruchám myslenia a nálady, zmene osobnosti, nevhodnému či násilnému správaniu a problémom s tvorbou alebo porozumením viet. Neobvyklý, opačný slovosled môže byť prejavom narušenej reči alebo jazykových schopností po cievnej mozgovej príhode a vyžaduje si okamžité posúdenie lekárom.

Prečo môže mozgová príhoda meniť reč, správanie a osobnosť

Cievna mozgová príhoda môže postihnúť rôzne centrá mozgu. Rozhodujúce je, ktorá časť mozgu ostala nevyživená krvou - či motorická časť, alebo oblasť zmyslov, reči, zraku a sluchu.

Poruchy myslenia a nálady, zmeny osobnosti patria k častým a nemenej obťažujúcim prejavom poškodenia mozgu ako napríklad poruchy hybnosti. V dôsledku poškodenia a zániku mozgových buniek môže dôjsť k prechodným alebo trvalým zmenám v mentálnej výkonnosti, najmä v podobe poruchy pamäti a sústredenia.

Pri postihnutí predných častí mozgu môže dôjsť i bez iných výpadkov k trvalej zmene intelektu, správania alebo osobnosti v podobe náhleho rozvinutia demencie, nevhodného či násilného správania, neprimeraných záchvatov plaču alebo smiechu.

Agresivita po mozgovej príhode preto nemusí byť prejavom úmyselného nevhodného správania. Môže súvisieť s poškodením mozgových oblastí, ktoré riadia emócie, sebaovládanie, rozhodovanie a sociálne správanie, ale aj s poruchou komunikácie, bolesťou, únavou, depresiou či frustráciou z obmedzenej samostatnosti.

Čo znamená opačný slovosled po mozgovej príhode

Opačný slovosled môže znamenať, že človek skladá slová vo vetách v nezvyčajnom poradí, zamieňa ich alebo vytvára vety, ktorým okolie ťažko rozumie. Takýto prejav môže patriť medzi poruchy reči alebo porozumenia reči, ktoré vznikajú po poškodení rečových centier v mozgu.

Ak sa pri mozgovej príhode poškodia niektoré z rečových centier v mozgu, dôjde k narušeniu tvorby reči alebo porozumenia reči, čo sa označuje ako afázia. Tieto centrá sa u väčšiny pacientov nachádzajú v ľavej polovici mozgu, u ľavákov môžu byť v pravej polovici mozgu.

V miernejších prípadoch poruchy vyslovovania dochádza k zamieňaniu hlások alebo slabík a narušeniu plynulosti reči. Pri závažnejších poruchách dokáže pacient vysloviť len krátke, najmä jednoslabičné slová a v najťažších prípadoch dôjde k úplnej strate reči.

Porucha reči sa môže prejaviť aj neschopnosťou nájsť správne slová, nesprávnym pomenovaním predmetov, nezrozumiteľným rozprávaním, opačným slovosledom alebo tým, že človek nerozumie jednoduchým vetám. Obdobne môže byť narušená i zrozumiteľnosť písaného textu.

Afázia a dysartria nie sú to isté

Ak pacient používa nesprávne slová, nerozumie reči alebo skladá vety v nesprávnom poradí, môže ísť o afáziu. Ak dôjde k narušeniu ovládania a koordinácie svalov, ktoré sa podieľajú na artikulácii reči, vznikne dysartria.

Pri dysartrii je reč ťažko zrozumiteľná, no pacient nemá problém s porozumením a pri vyslovovaní používa správne slová, tvorí vety a jeho prejav je gramaticky správny. Pri afázii môže byť problém priamo v spracovaní jazyka, takže človek nemusí správne rozumieť významu slov alebo nedokáže vytvoriť zmysluplnú vetu.

Mozgová príhoda je urgentný stav

Mozgová príhoda je akútne ochorenie, ktoré si vyžaduje okamžitú pomoc zdravotníckych odborníkov. Objaviť sa môže celkom nečakane, napríklad aj počas spánku, ale často ju sprevádzajú varovné signály.

Prvé príznaky môžu trvať len niekoľko sekúnd. Neprehliadnite ich. Cievna mozgová príhoda patrí medzi ochorenia, pri ktorých je najdôležitejšia rýchla reakcia.

Čím skôr sa pacient dostane do nemocnice, tým väčšia je šanca na úspešnú liečbu a menšie trvalé následky. Mnohí ľudia však prvé príznaky podcenia. Myslia si, že ide o únavu, nízky tlak, stres alebo že sa stav sám upraví.

To môže stáť pacienta možnosť podstúpiť liečbu, ktorá je účinná len v určitom časovom okne. Pri mozgovej príhode je každá minúta rozhodujúca, pretože mozgové bunky sú extrémne citlivé na nedostatok kyslíka a živín.

Najčastejšie príznaky mozgovej príhody

Príznaky vznikajú náhle. Človek môže byť ešte pred chvíľou úplne v poriadku. Stačí aj jeden z uvedených príznakov.

• pokles jedného kútika úst alebo celej polovice tváre,
• slabosť alebo ochrnutie ruky,
• slabosť alebo ochrnutie nohy,
• náhle oslabenie polovice tela,
• tŕpnutie alebo strata citlivosti na jednej strane tela,
• porucha reči alebo nezrozumiteľná reč,
• neschopnosť hovoriť alebo porozumieť jednoduchým vetám,
• náhla strata zraku na jednom alebo oboch očiach,
• dvojité videnie alebo výpadok časti zorného poľa,
• silná bolesť hlavy bez zjavnej príčiny,
• porucha rovnováhy, závraty alebo neistá chôdza,
• náhla zmätenosť, dezorientácia alebo porucha vedomia,
• problémy s prehĺtaním,
• nevoľnosť a vracanie.

Pravidlo FAST: tvár, ruky, reč, čas

Ak máte podozrenie na cievnu mozgovú príhodu, skontrolujte tri veci. Štvrtým krokom je okamžité privolanie pomoci.

Tvár

Požiadajte človeka, aby sa usmial. Je jeden kútik úst poklesnutý? Nedokáže sa usmiať alebo ukázať zuby? Neschopnosť usmiať sa, zapískať alebo prehĺtať môže znamenať mŕtvicu.

Ruky

Požiadajte človeka, aby predpažil obe ruky. Klesá jedna ruka alebo ju nedokáže zdvihnúť? Šálka kávy alebo cigareta náhle vypadnú z ruky?

Reč

Požiadajte ho, aby zopakoval jednoduchú vetu. Rozpráva nezrozumiteľne? Nevie nájsť správne slová? Nerozumie tomu, čo mu hovoríte?

Čas

Ak sa objaví čo i len jeden príznak, okamžite volajte 155 alebo 112. Nečakajte na ďalšie príznaky.

Menej známe príznaky

Nie každý pacient má ochrnutú polovicu tela. Cievna mozgová príhoda sa môže prejaviť aj náhlou zmätenosťou, problémami s čítaním, problémami s písaním, stratou orientácie, poruchou prehĺtania, necitlivosťou tváre, náhlou únavou, dvojitým videním alebo výpadkom časti zorného poľa.

Náhla neschopnosť vysloviť slová napriek tomu, že človek presne vie, čo chce povedať, môže byť prejavom poškodenia rečových centier. Rovnako dôležité je neporozumenie tomu, čo hovorí okolie.

Poruchu reči niekedy sprevádza i apraxia - neschopnosť alebo sťažená schopnosť realizovať bežné sebaobslužné činnosti, ako obliekanie, čistenie zubov alebo umývanie sa.

Agresivita a zmeny správania po mozgovej príhode

Agresivita po mozgovej príhode môže mať podobu podráždenosti, kriku, slovných útokov, odmietania pomoci, impulzívneho konania alebo násilného správania. Pri postihnutí predných častí mozgu môže dôjsť k nevhodnému či násilnému správaniu aj bez výrazného ochrnutia alebo iného nápadného telesného príznaku.

Zmeny správania môžu byť prechodné alebo trvalé. V dôsledku poškodenia a zániku mozgových buniek môže dôjsť k zmenám mentálnej výkonnosti, poruchám pamäti a sústredenia, depresiám, zmenám nálady alebo osobnosti.

Neprimerané záchvaty plaču alebo smiechu, náhle zmeny nálady, impulzívnosť a agresivita môžu súvisieť s poškodením oblastí mozgu, ktoré ovplyvňujú kontrolu emócií a správania. Správanie pacienta preto treba vnímať v súvislosti s jeho neurologickým stavom, nie iba ako úmyselné odmietanie spolupráce.

Agresivitu môžu zhoršovať aj poruchy reči. Človek môže rozumieť tomu, čo chce povedať, ale nedokáže správne vytvoriť vetu, nájsť slová alebo ich usporiadať. Takáto frustrácia môže viesť k hnevu, kriku alebo odmietaniu komunikácie.

Ako reagovať na agresívne správanie

• zachovajte pokoj a hovorte pomaly, krátkymi vetami,
• neprekričujte pacienta a nesnažte sa ho presvedčiť silou,
• odstráňte z bezprostredného okolia predmety, ktorými by mohol niekoho zraniť,
• znížte hluk, počet ľudí a množstvo podnetov v miestnosti,
• overte, či pacient netrpí bolesťou, únavou, hladom alebo strachom,
• pri náhlej alebo výraznej zmene správania kontaktujte lekára,
• pri bezprostrednom ohrození pacienta alebo okolia volajte záchrannú službu.

Ak sa agresivita objaví náhle spolu s poruchou reči, poklesom kútika, slabosťou končatiny, zmätenosťou, poruchou zraku alebo rovnováhy, môže ísť o novú cievnu mozgovú príhodu alebo jej opakovanie. V takej situácii nečakajte, že správanie prejde samo.

Prečo môže vzniknúť opačný slovosled

Opačný slovosled môže byť dôsledkom afázie, pri ktorej pacient nedokáže správne spracovať alebo vytvoriť jazyk. Môže miešať poradie slov, používať nesprávne výrazy, vynechávať časti viet alebo vytvárať výpovede, ktoré nezodpovedajú jeho zámeru.

Pri poruche reči môže pacient presne vedieť, čo chce povedať, ale nedokáže to vysloviť. V iných prípadoch môže hovoriť plynulo, no jeho slová alebo slovosled nedávajú zmysel a nemusí si to uvedomovať.

Takýto prejav nemožno spoľahlivo odlíšiť od iných neurologických príčin iba rozhovorom. Laik často nevie rozoznať, či ide o krvácanie do mozgu alebo o jeho nedokrvenie. Jedno i druhé je pre človeka veľmi nebezpečné.

Typy cievnej mozgovej príhody

Z hľadiska príčiny vzniku a spôsobu poškodenia mozgového tkaniva môžeme toto ochorenie rozdeliť na ischemickú porážku, ktorá v dôsledku upchatia cievy spôsobí nedokrvenie alebo znížený prietok krvi do mozgu, a hemoragickú príhodu, ktorá vzniká zakrvácaním mozgového tkaniva.

Ischemická cievna mozgová príhoda

Viac ako 80 % náhlych cievnych mozgových príhod vzniká v dôsledku poruchy prekrvenia mozgu, teda ischémie. Prívod krvi do časti mozgu nastáva najčastejšie pre upchatie cievy krvnou zrazeninou.

Táto zrazenina vznikne najmä pri dlhodobom patologickom procese, ktorý postihuje tepny ľudského tela a volá sa kôrnatenie, teda ateroskleróza. Menej časté príčiny upchatia tepny v mozgu sú napríklad zápalový proces, úraz tepny, disekcia, alebo porucha krvnej zrážanlivosti.

Hemoragická cievna mozgová príhoda

Hemoragická cievna mozgová príhoda vzniká prasknutím patologicky zmenenej tepny, čo spôsobí rozsiahle krvácanie vnútri mozgu alebo krvácanie medzi mozgové obaly. Keďže mozog je uzavretý v lebečnej dutine a nedokáže zväčšovať svoj objem, krv sa začne hromadiť a tlačiť na mozgové tkanivo, čo vedie k jeho poškodeniu.

Krvácanie častejšie vzniká u pacientov s dlhoročne zvýšeným krvným tlakom, no môže sa objaviť i spontánne, pri poruchách krvnej zrážanlivosti a cievnych ochoreniach. Najčastejšou príčinou subarachnoidálneho krvácania je prasknutie aneuryzmy.

Subarachnoidálne krvácanie sa prejavuje veľmi silnou, náhle vzniknutou bolesťou hlavy, stuhnutosťou krku, prípadne až poruchou vedomia. Okrem odlišných prejavov je odlišný i terapeutický prístup, pri ktorom spolupracuje neurochirurg a intervenčný rádiológ.

Prechodná ischemická ataka, TIA

Niekedy príznaky po niekoľkých minútach úplne ustúpia. Aj v takom prípade môže ísť o prechodnú ischemickú ataku, TIA. TIA je vážnym varovaním, že v najbližších hodinách alebo dňoch môže dôjsť ku skutočnej cievnej mozgovej príhode.

Prejavy mozgovej príhody môžu vzniknúť a v čase do niekoľkých minút až hodín opäť zmiznúť. V takom prípade ide o prechodný ischemický atak, TIA. Príznaky a poruchy sa objavia a najneskôr do 24 hodín zmiznú.

Aj keď sa človek cíti dobre, potrebuje okamžité vyšetrenie. Prekonanie TIA signalizuje vysoké riziko vzniku náhlej cievnej mozgovej príhody a pacient preto musí byť podrobne vyšetrený a zostať pod odborným dohľadom.

Čo robiť pri podozrení na mozgovú príhodu

Ak sa objaví čo i len jeden príznak, okamžite volajte 155 alebo 112. Nečakajte. Nechoďte spať. Nepodávajte jedlo ani nápoje.

• zachovajte pokoj,
• sledujte čas vzniku prvých príznakov,
• uložte pacienta do pohodlnej polohy,
• uvoľnite tesné oblečenie,
• nepodávajte jedlo ani nápoje,
• nepodávajte lieky bez odporúčania lekára,
• pripravte zoznam užívaných liekov, ak je k dispozícii,
• nenúťte pacienta chodiť,
• oznámte záchrannej službe, za akých okolností príhoda vznikla a aký je celkový stav pacienta.

Nesnažte sa vysvetliť ťažkosti únavou alebo „pokročilým vekom“. Nepokračujte v práci, nechoďte si ľahnúť a nečakajte, že príznaky prejdú.

Nepodávajte aspirín, pokiaľ nie je jasné, že nejde o krvácanie do mozgu. Nesnažte sa odviezť pacienta do nemocnice vlastným autom, ak je dostupná záchranná zdravotná služba.

Postihnutého nenúťme chodiť, lebo fyzická aktivita zvyšuje nároky na metabolizmus mozgu. Lekár rýchlej záchrannej služby už počas cesty priamo vo vozidle poskytne pacientovi prvú pomoc.

Diagnostika a akútna liečba

Po príchode do zdravotníckeho zariadenia sa o pacienta zdravotníci komplexne postarajú. Keďže čas je najdôležitejší faktor, prioritou je podanie akútnej liečby a následne sú doplnené všetky potrebné vyšetrenia a ošetrenia.

V akútnom štádiu pomocou počítačovej tomografie môžeme rozlíšiť, či ide o krvácanie, cievnu mozgovú príhodu z nedokrvenia alebo či nejde o prejav mozgového úrazu. V rýchlej orientácii nám pomôžu aj biochemické analýzy, krvné vyšetrenia, sonografia a magnetická rezonancia.

Správna diagnostika mozgovej mŕtvice závisí od kvalitnej anamnézy, klinického nálezu, zobrazovacích metód a biochemického vyšetrenia krvi. Dôležité je spomenúť všetky ochorenia, na ktoré sa pacient lieči - hypertenziu, cukrovku, ischemickú chorobu či poruchy zrážania krvi.

Liečba ischemickej mozgovej príhody

• intravenózna trombolýza - podanie lieku, ktorý rozpustí krvnú zrazeninu,
• mechanická trombektómia - endovaskulárne odstránenie krvnej zrazeniny.

Intravenózna trombolýza je indikovaná maximálne do 4,5 hodiny od vzniku neurologických ťažkostí. Úspešná liečba by mala zabezpečiť spriechodnenie cievy a zabrániť nezvratnému poškodeniu mozgu.

Súčasťou terapie je taktiež úprava krvného tlaku, zabránenie rozvoju masívneho opuchu mozgu, tlmenie bolesti a rehabilitácia. V niektorých prípadoch mozgového krvácania môže byť včasná chirurgická liečba život zachraňujúca.

Liečba hemoragickej mozgovej príhody

Liečba hemoragickej cievnej mozgovej príhody môže byť farmakologická alebo chirurgická. Farmakologická liečba pozostáva z úpravy vysokého krvného tlaku, podania liekov zabraňujúcich krvácaniu a liekov proti bolesti, v prípade potreby aj proti vracaniu.

Chirurgická liečba pozostáva z ošetrenia poškodenej cievy a zastavenia krvácania. Cieľom urgentnej liečby intracerebrálneho krvácania je zabránenie progresii a rastu krvácania, a tým rozvoju komplikácií.

Následky cievnej mozgovej príhody

Mozgová príhoda môže mať rôzne následky v závislosti od toho, ktorá časť mozgu je poškodená. Pri poškodení pravej strany mozgového centra býva postihnutá ľavá končatina a naopak, pri poškodení ľavej časti mozgu dochádza k poškodeniu alebo ochrnutiu pravej strany tela.

Postihnutie mozgu môže mať zásadný vplyv na pohyblivosť, silu, stabilitu, koordináciu, reč, pamäť, vnímanie, náladu a ďalšie schopnosti. Niektorí pacienti sa po prekonaní mŕtvice vrátia k bežnému životu skoro bez akýchkoľvek ťažkostí, iní môžu trpieť mnohými zdravotnými problémami.

• poruchy reči,
• opačný slovosled alebo ťažkosti s tvorbou viet,
• ťažkosti s chôdzou,
• poruchy koordinácie končatín,
• ťažkosti s držaním predmetov v rukách,
• poruchy zraku,
• poruchy prehĺtania,
• poruchy pamäti a sústredenia,
• zmeny nálady a osobnosti,
• agresivita alebo impulzívne správanie,
• úzkosti až depresie,
• bolesti ramena,
• dlhodobá strata samostatnosti.

Ak dôjde k nedokrveniu alebo zakrvácaniu mozočku a mozgového koreňa, najčastejšie príznaky sa prejavia v poruchách rovnováhy, očných pohybov, koordinácie, nevoľnosti, zvracaní a bolesti hlavy. V najťažších prípadoch pri postihnutí mozgového kmeňa dochádza k slabosti všetkých štyroch končatín súčasne.

Rehabilitácia po mozgovej príhode

Zotavovanie po CMP je dlhodobý proces. Je ovplyvnené typom CMP, lokalizáciou poškodenia, rozsahom príhody, vekom, ďalšími ochoreniami, rýchlosťou akútnej liečby a motiváciou pacienta.

Liečebná rehabilitácia by mala začať ihneď, zvyčajne už počas hospitalizácie na JIS alebo na neurologickom oddelení, hneď ako to stav pacienta umožní. Najneskôr však má začať hneď po prepustení z hospitalizácie.

Následne záleží na všetkých zložkách rehabilitácie: na rehabilitácii pohybového aparátu, reči, prehĺtania alebo stability, ergoterapii a podobne. Pri dobre koordinovanej starostlivosti vedie rehabilitácia k dosiahnutiu maximálne možnej nezávislosti a samostatnosti pacienta.

Čím je neurorehabilitácia intenzívnejšia, tým je väčšia pravdepodobnosť zlepšenia stavu pacienta. Stav pacienta sa pri dobre nastavenej rehabilitácii môže dlhodobo zlepšovať, pričom najvýznamnejšie zotavovanie sa dosahuje v prvých rokoch po CMP.

Ak porucha reči pretrváva, dôležitá je rehabilitácia s logopédom. Pri agresivite, depresii, výrazných zmenách osobnosti alebo dlhodobých problémoch s prispôsobením môže byť potrebné odborné neurologické, psychiatrické alebo psychologické vyšetrenie.

Rizikové faktory

Riziko vzniku mozgovej príhody stúpa s vekom. Zatiaľ čo v nižšom veku postihuje viac mužov, vo vyššom veku ženy. Cievna mozgová príhoda sa však môže objaviť aj vo veku 20, 30 alebo 40 rokov.

Medzi neovplyvniteľné rizikové faktory patria vek, pohlavie, rasa a genetické faktory, respektíve dedičná predispozícia. Významným rizikom je aj prekonaná TIA alebo predchádzajúca mozgová príhoda.

• vysoký krvný tlak,
• cukrovka,
• ateroskleróza a zvýšená hladina cholesterolu,
• fibrilácia predsiení a iné ochorenia srdca,
• zúženie krčnej tepny,
• obezita,
• fajčenie,
• nadmerná konzumácia alkoholu,
• stres,
• nízka fyzická aktivita,
• nezdravá strava,
• zvýšená zrážanlivosť alebo hustota krvi.

Fibrilácia srdcových predsiení zvyšuje riziko cievnej mozgovej príhody až päťkrát. Hoci pacient často netrpí žiadnymi príznakmi, je dôležité, aby bola arytmia odhalená a liečená čo najskôr.

Prevencia mozgovej príhody

Najúčinnejšou liečbou, rovnako ako pri všetkých iných ochoreniach, je primárna prevencia. Dôležitá je úprava životného štýlu, liečba vysokého krvného tlaku a cukrovky, ak nimi trpíte, pravidelné preventívne kontroly a dodržiavanie odporúčanej liečby.

• nepodceňujte liečbu vysokého krvného tlaku,
• majte pod kontrolou cukrovku,
• kontrolujte hladinu cholesterolu a ďalšie parametre krvného obrazu,
• nefajčite,
• obmedzte alkohol,
• udržiavajte primeranú telesnú hmotnosť,
• pravidelne sa hýbte,
• dodržiavajte vyváženú stravu s primeraným množstvom tukov,
• obmedzte dlhodobý a silný stres,
• plánujte si prácu i odpočinok,
• absolvujte preventívne lekárske prehliadky.

Fajčenie zvyšuje krvný tlak, znižuje prísun kyslíka k srdcu a podporuje vznik krvných zrazenín. Čím viac a dlhšie fajčíte, tým vyššia je pravdepodobnosť príhody.

Silný a dlhotrvajúci stres zvyšuje hladinu adrenalínu, v dôsledku čoho stúpa krvný tlak. Energetický príjem by nemal prevyšovať jeho výdaj.

Ak už došlo k NCMP, nasleduje sekundárna prevencia. Počas nej sa užívajú lieky, ktoré zabraňujú opakovanému vzniku zrazeniny, pričom konkrétnu liečbu určuje lekár podľa príčiny a typu príhody.

Pre pacienta postihnutého mozgovou príhodou je dôležité, aby mal dostatok informácií a čo najširšiu podporu a pomoc. Tá sa netýka len zdravotníkov, ale aj príbuzných a ďalších osôb z okolia pacienta.

tags: #mozgova #prihoda #opacny #slovosled #agresivita