Neurologické záchvatové ochorenia u detí zahŕňajú epileptické záchvaty aj viaceré neepileptické paroxyzmálne stavy. Epilepsia je chronické neurologické ochorenie, pri ktorom opakovane vzniká náhla porucha mozgových funkcií prejavujúca sa epileptickým záchvatom rôzneho charakteru.
Záchvat nemusí vždy vyzerať ako dramatické kŕče s bezvedomím. U detí môže ísť aj o krátke „vypnutie“, neprítomný pohľad, opakované pohyby, zášklby jednej končatiny, zmenu správania alebo nezvyčajné prejavy počas spánku. Pri podozrení je rozhodujúce odborné neurologické vyšetrenie, podrobný opis udalosti a podľa potreby EEG či video-EEG monitorovanie.
Čo sú neurologické záchvatové ochorenia
Epilepsia je pomerne časté, chronické neurologické ochorenie u detí a adolescentov. Až 70 % dospelých s epilepsiou malo svoj prvý záchvat v prvých dvadsiatich rokoch života. Ojedinelý epileptický záchvat môže mať počas života ktokoľvek z nás.
Epilepsia je ochorenie, pri ktorom opakovane vzniká náhla porucha mozgových funkcií. Táto sa prejaví vo forme epileptického záchvatu rôzneho charakteru. Porucha funkcií pri jednom záchvate nie je trvalá, ale ak sa opakuje, dochádza k postupnému poškodzovaniu mozgu.
Epilepsia je neurologická porucha, ktorú prezradí epileptický záchvat. „Je to náhla zmena elektrického potenciálu skupiny neurónov mozgu, ktorá vedie k rôznym prejavom, buď motorickým, alebo k zvláštnostiam v správaní človeka a nie vždy, no často aj k poruchám vedomia. Ak sa epileptické záchvaty opakujú, hovoríme už o epilepsii,“ objasňuje Bratský.
Dôležité je uvedomiť si, že následkom pôsobenia rôznych vonkajších a vnútorných faktorov môže epileptický záchvat vzniknúť aj v neepileptickom mozgu. V klinickej praxi môže byť odlíšenie epileptických a neepileptických záchvatov veľmi nesnadné.
Prečo záchvat vzniká
Neexistuje len jeden mechanizmus zodpovedný za vznik epileptickej aktivity. Dnes je známe, že sa jedná o poruchy na bunkovej úrovni. Veľmi zjednodušene ide o poruchy elektrickej aktivity na úrovni bunkových membrán.
Poruchy môžu byť v dôsledku narušenia transportu kladne a záporne nabitých molekúl, v dôsledku nadmernej aktivity stimulačných molekúl, tzv. nerotransmitterov alebo nedostatočnej aktivity tlmiacich (inhibičných) molekúl.
Epileptický záchvat prichádza nečakane, no v skutočnosti má svoj dôvod - vzniká, keď mozog vyšle nesprávne elektrické signály. Príčinou epilepsie tak môžu byť zmeny spôsobené vývojovou chybou mozgu alebo poruchou prekrvenia niektorej jeho časti.
Ochorenie môže vzniknúť po úraze hlavy alebo infekcii, ktorá postihla niektorú časť mozgu, osobitú kategóriu tvoria nádory mozgu. Príčin jej vzniku je veľmi veľa.
Genetické a vrodené príčiny
Dnes už sú známe typy epilepsie, ktoré majú známu genetickú príčinu, u ktorých vieme lokalizovať poškodenie DNA na konkrétnom mieste a určiť tak, či poškodenie vzniklo ako nové alebo je zdedené od rodičov, u ktorých sa nemuselo prejaviť.
„Podľa súčasných poznatkov asi 50 % epilepsií má genetický podklad. Ale samotná genetická informácia, ktorú rodičia dávajú do vienka svojmu dieťaťu, nemusí stačiť na to, aby dieťa ochorelo. Na to je potrebné aj spolupôsobenie ďalších faktorov a spôsob prenosu tejto informácie z generácie na generáciu,“ vysvetľuje detský neurológ.
„Môžu za to vrodené, či dedičné poruchy, ktoré sú príčinou epilepsie, a tak sa prejavia už u detí. Zároveň tomu významne pomáha aj neukončený vývoj takzvaných neuromediátorových, teda biochemických a elektrických dejov v mozgu,“ vysvetľuje detský neurológ Ladislav Bratský.
Príčinou môžu byť aj dedičné metabolické poruchy, genetické odchýlky a vrodené štrukturálne zmeny mozgového tkaniva. „Stále však ostáva skupina epilepsií, kde zatiaľ nevieme zistiť prvotné ochorenie,“ dodáva lekár.
Možné spúšťače záchvatov
Hoci sa môže zdať, že epileptické záchvaty prichádzajú bez varovania, často ich spúšťajú určité faktory. Podľa odborníka patrí medzi možné spúšťače epileptických záchvatov čokoľvek, čo spôsobí, že mozog nie je v aktívnom a komfortnom režime, v ktorom inak dokáže koordinovať celú svoju činnosť.
- únava, prebdená noc
- nedostatok spánku
- obdobie zaspávania a prebúdzania
- násilné zobudenie
- stres a silné emócie
- rýchle a rytmické zmeny svetelných podnetov
- blikajúce svetlá, napríklad pri hraní videohier
- hlučné alebo chaotické prostredie
- fyzická únava alebo vyčerpanie
- iné ochorenie, vracanie, hnačky, horúčka alebo prehriatie organizmu
- nízka hladina cukru v krvi
- niektoré lieky - psychofarmaká, antibiotiká
- menštruácia
Silné emócie, ako radosť, hnev, strach, nervozita alebo rozrušenie, môžu u niektorých detí prispieť k výskytu záchvatu. Každé dieťa je iné, a preto je dôležité všímať si vzory a súvislosti medzi jeho dennými aktivitami a záchvatmi.
Ak spoznáte, čo vyvoláva epileptický záchvat, môžete lepšie prispôsobiť jeho denný režim a minimalizovať riziko nepríjemných situácií. Niektoré deti trpia špecifickým typom epilepsie, známym ako spánková epilepsia, kedy k záchvatom dochádza počas noci alebo krátko po zobudení.
Typy epileptických záchvatov
U detí sa môžu objaviť rozdielne druhy záchvatov, ktoré závisia od viacerých okolností. „Od toho, v ktorej časti mozgu vznikajú elektrické záchvatové deje, či sa šíria aj do inej časti mozgu, alebo postihujú takmer celý mozog. Závisí to aj od veku dieťaťa, teda stupňa dosiahnutej zrelosti mozgových štruktúr a funkcií, ale aj od vyvolávajúcej príčiny,“ hovorí neurológ.
- Generalizovaná epilepsia postihuje celý mozog naraz a môže spôsobiť kŕče, bezvedomie alebo krátke „vypnutia.
- Fokálna epilepsia vzniká v jednej časti mozgu a prejavuje sa trhaním končatín či neobvyklým správaním.
- Spánková epilepsia sa objavuje počas spánku a môže zostať dlho neodhalená.
- Reflexná epilepsia má záchvaty s jasným spúšťačom.
Objaviť sa môžu v priebehu dňa a aj v noci počas spánku. Ak povieme epileptický záchvat, obyčajne si predstavíme známe generalizované tonicko-klonické záchvaty, teda tie s napnutím a rytmickými kŕčmi celého tela a bezvedomím.
Pri niektorých epilepsiách sa u dieťaťa môžu objaviť aj viaceré typy záchvatov. Spoznať druh epilepsie pomáha pri liečbe aj jej prevencii.
Ako vyzerá veľký epileptický záchvat
Strach vyvoláva najmä tzv. „Grand mal“ - veľký záchvat s poruchou vedomia, kedy človek spadne, najprv je vystretý, oči má otvorené, ale nereaguje a potom nastupujú zášklby končatín.
Postihnutý človek nedýcha alebo len chrčí, môže zmeniť farbu v tvári - omodrie, sliní, dochádza k pomočeniu alebo odchodu stolice. Po odznení záchvatu si postihnutý nič nepamätá, môže mať pohryzený jazyk, býva zmätený a má potrebu spať.
Je treba si uvedomiť, že veľký záchvat trvá približne 2 minúty. Rozdiely sú aj v dĺžke trvania záchvatov. Môže to byť len pár sekúnd, niekedy sa opakujú v sériách za sebou alebo trvajú dlhšie, väčšinou 1-2 minúty.
Nenápadné prejavy u detí
Okrem tohto dramatického záchvatu sa epilepsia môže prejaviť ako jemné zášklby niektorých svalov alebo končatín. U detí sú častejšie stavy kedy dieťa akoby nereaguje, nevníma ale nemá žiadny pohybový prejav.
Niekedy sa jedná len o atypické pohyby očí alebo jazyka. Porucha vedomia nemusí byť jednoznačná. Epileptický záchvat sa môže prejaviť aj krátkou poruchou vedomia.
Dieťa náhle prestane v nejakej činnosti a nereaguje na oslovenie či iné podnety, je takpovediac duchom neprítomné, no po chvíli pokračuje v činnosti ako predtým. Krátke „vypnutia“ môžu vyzerať tak, že dieťa na chvíľu prestane reagovať, zastaví sa, pozerá do prázdna a pôsobí, akoby bolo neprítomné.
„Niektoré deti majú epileptické záchvaty spojené s náhlou stratou schopnosti stáť, zrazu spadnú na zem bez toho, aby sa pri tom dokázali brániť pádu,“ vysvetľuje. Nečakané zášklby alebo stuhnutie svalov môžu postihnúť iba jednu časť tela alebo celé telo.
Krátke, rytmické myknutia niektorou končatinou alebo len jej časťou - rukou, rôzne prejavy potrhávania mimickými svalmi, grimasy, pomliaskavanie, žmurkanie, vytáčanie očí, hlavy, časti trupu či končatín na jednu stranu,“ ozrejmuje lekár.
Po záchvate môže byť dieťa na chvíľu mimo, pôsobiť zmätene alebo si nemusí pamätať, čo sa práve stalo. Nezvyčajné správanie, ako opakované pohyby, šklbanie očí, žuvanie naprázdno či podivné gestá bez zjavnej príčiny, môžu byť signálom epilepsie.
Do spektra záchvatov patria aj prejavy, ktoré sú zdanlivo normálnou, bežnou činnosťou, napríklad smiech, vykrikovanie, opakované manipulácie s nejakým predmetom. Na rozdiel od účelovej činnosti či hry, tieto prejavy sa nápadne opakujú, sú stereotypné a najmä sú v nevhodnom čase a na nevhodnom mieste.
Kedy ide o urgentný stav
Nebezpečný je stav, kedy sa vedomie neobnoví dlhšie ako 15 minút. Hovoríme o epileptickom stave - status epilepticus, ktorý môže vážne ohroziť zdravie a život.
Samotná epilepsia nie je život ohrozujúca, no epileptické záchvaty môžu spôsobiť vážne úrazy, najmä ak sa objavia počas kúpania, na schodoch alebo pri športových aktivitách. Pri záchvate môže dôjsť k úrazu, najvážnejšou komplikáciou je úmrtie.
Diagnostika epilepsie a iných záchvatových stavov
Vyšetrenia musia byť komplexné. V prvom rade je to podrobná anamnéza, snažíme sa čo najviac upresniť charakter záchvatu, jeho začiatok, priebeh, trvanie a sprievodné prejavy.
Záchvaty, či stavy poruchy vedomia často pri lekárskom vyšetření již odezněly, takže k stanovení diagnózy je rozhodující anamnéza, přesný popis průběhu stavu se zaměření na aktivitu, která stavu předcházela, vyvolávající faktory, trvání stavu, změna barvy, pohyby očí, hybná aktivita během stavu, charakter ústupu stavu, chování dítěte po skončení stavu a frekvence těchto stavů.
Veľkou pomocou je, ak si jeho priebeh stihnete nahrať na video a ukážete ho lekárovi. Veľmi prínosné je domáce video stavov, ktoré sa opakujú, zásadným vyšetrením je EEG, či video-EEG-monitorace.
Potom nasleduje kompletné klinické neurologické vyšetrenie. Cieľom je odhaliť odchýlky vo funkcii jednotlivých periférnych nervov a mozgu ako celku.
Pomocné vyšetrenia
Nasledujú pomocné vyšetrenia, ktoré zahŕňajú základné laboratórne testy vrátane toxikologického vyšetrenia. Pri pátraní po príčinách epilepsie môžeme doplniť metabolické a genetické vyšetrenie.
Veľmi dôležité je EEG vyšetrenie - elektroencefalografické vyšetrenie, kedy zaznamenávame elektrickú aktivitu mozgu a na základe odchýlok vieme určiť, či sa jedná o epilepsiu alebo nie.
Elektroencefalografia, skrátene EEG, je neurologická vyšetrovacia metóda, pomocou ktorej možno sledovať aktivitu mozgu. Dôležité sú zobrazovacie vyšetrenia CT a MRI mozgu, pri ktorých vieme odhaliť zobraziteľné zmeny - krvácanie, vývojové chyby, nádory, zápaly a pod.
Ak je potrebné rozlíšiť epileptický záchvat od neepileptického stavu, využíva sa video-EEG monitorácia. Uvádza sa, že až polovina dětí, které jsou odeslány k vyšetření pro podezření na epilepsii, jí nakonec netrpí.
Dále bylo zjištěno, že až 20% dětí vedených s diagnózou farmakorezistentní epilepsie a odeslaných ke specializovaným vyšetřením, někdy i k epileptochirurgické rozvaze, trpí ve skutečnosti neepileptickými záchvaty.
Neepileptické záchvatové stavy
Nejdůležitější diferenciální diagnostiku epilepsie a epileptických záchvatů představují neepileptické záchvaty. Jedná se o etiologicky velmi pestrou skupinu paroxysmálních událostí, se kterými se u dětí a v adolescenci setkáváme častěji než u dospělých pacientů.
U velmi malých a malých dětí dominují neepileptické záchvaty somaticky podmíněné, u starších předškolních dětí a adolescentů se začínají objevovat a postupně převažují záchvaty psychogenní a ze somaticky podmíněných stavů jsou nejčastější synkopy.
U novorozenců, kojenců a batolat je vysoká incidence nejrůznějších paroxysmálních příhod, které jsou podmíněny poporodní maladaptací, nezralostí nervového systému a regulační nevyváženosti autonomních mechanismů.
Dítě může trpieť aj viac typmi paroxysmálnych neepileptických príhod súčasne. Môže mať migrény, synkopy, poruchy spánku a psychogénne záchvaty. Rovnako môže mať kombináciu epileptických a neepileptických záchvatov.
Febrilné kŕče a provokované záchvaty
Záchvat pri horúčke môže byť prejavom febrilných kŕčov, infekcie centrálneho nervového systému alebo epilepsie spustenej pri horúčke. U väčších detí sú febrilné kŕče po 4-5 roku veku nepravdepodobné.
Záchvaty bez horúčky môžu byť epileptické alebo provokované. Príčinou provokovaných záchvatov môže byť elektrolytová nerovnováha, hypoglykémia alebo intoxikácia.
Synkopy
Synkopy môžu byť sprevádzané zvýšeným svalovým napätím alebo zášklbmi po strate vedomia a páde, čo sa označuje ako kŕčová synkopa. Typické je krátke trvanie bezvedomia a rýchle zotavenie.
Vasovagálna synkopa môže byť spúšťaná dlhším státím, bolestivými podnetmi alebo emóciou. Predchádza jej pocit závratu a omdlievania, bledosť a chladná koža.
Srdečné arytmie sa môžu objaviť bez provokácie, aj v ľahu alebo v sede, a často majú familiárny výskyt. Ortostatická hypotenzia súvisí s postavením.
Poruchy spánku a migréna
Parasomnie s poruchou prebúdzacích reakcií zahŕňajú nočné desy, námesačnosť a prebudenie so zmätenosťou. Pacienti sú čiastočne osloviteľní, nereagujú adekvátne, ťažko sa prebúdzajú a často vykonávajú automatické činnosti.
Na príhody je amnézia a typicky sa tieto stavy vyskytujú počas prvých 2 hod po usnutí. Zakúkanie a denné snenie sú celkom bežné, pacienti sú osloviteľní a EEG pri stave je normálne.
Akútna migréna so zmätenosťou sa vyskytuje vo veku 6-16 rokov a prejavuje sa epizódami zmätenosti trvajúcimi niekoľko hodín. Diferenciálne diagnosticky treba odlíšiť nekonvulzívny status epilepticus a intoxikáciu.
Mimovoľné pohyby a psychogénne záchvaty
Psychogénne záchvaty často trvajú dlhšie a majú bizarné prejavy, pričom často je potrebná videoEEG monitorácia. Tiková porucha môže byť prechodná či chronická, pohyby môžu byť jednoduché alebo komplexné a môžu byť sprevádzané vokalizáciou.
Stereotypy sú neúčelné opakujúce sa monotónne pohyby bez zjavnej voľnej kontroly, ktoré sú na rozdiel od tikov pomocou vôle ľahko potlačiteľné a bez nutkavej zložky.
Epilepsia a vývin dieťaťa
Epilepsia je chronické - dlhotrvajúce ochorenie, ktoré pri nedostatočnej liečbe významným spôsobom ovplyvňuje mozgové funkcie. Zvlášť výrazné je to u malých detí, ak záchvatová aktivita nastupuje v prvých mesiacoch života, kedy, ako vieme, do prvého roku života prebieha extrémne rýchly psychomotorický vývin.
Nedostatočne kompenzovaná epilepsia u detí spôsobuje spomalenie vývoja psychomotoriky, ovplyvňuje vývin reči a školské schopnosti. Môže narúšať spánok, pri záchvate môže dôjsť k úrazu, najvážnejšou komplikáciou je úmrtie.
Pri oneskorenom vývine treba odlíšiť statické, neprogredujúce významné oneskorenie vývoja od regresie, teda straty zručností, ktoré už dieťa malo. Získaná afázia, známa ako Landau-Kleffnerov syndróm, je epileptický syndróm, pri ktorom je častá aj regresia vývoja reči a záchvaty u časti pacientov.
Pri nočnej video-EEG monitorácii alebo polysomnografii sa môžu vyskytovať hroty v meniacich sa lokalizáciách, typickým prejavom je status epilepticus electricus v NREM spánku. Pri poruchách vývoja reči je vhodné vylúčiť epileptické ochorenie pomocou EEG či nočnej video-EEG monitorácie.
Epilepsia pri iných neurologických ochoreniach
Epileptické záchvaty môžu byť príznakom iného ochorenia mozgu - nádoru, vrodenej vývojovej vady, degeneratívneho alebo metabolického ochorenia. Častejšia je epilepsia u detí s detskou mozgovou obrnou.
Detská mozgová obrna je získané neprogresívne postihnutie mozgu počas jeho vývoja, typicky pre- a perinatálnymi vplyvmi - intrauterinnou infekciou, asfyxiou, ischemickými stavmi alebo získanými mozgovými malformáciami.
U detí s detskou mozgovou obrnou je častejší výskyt epilepsie. Pri hemiparetickej forme je epilepsia veľmi častá a býva liečebne ťažko zvládnuteľná.
Tuberózna skleróza je okrem oneskorenia psychomotorického vývoja spojená s farmakorezistentnou epilepsiou, kortikálnymi malformáciami, subependymálnymi hamartómami a nádormi retiny.
Epileptické záchvaty sa môžu objaviť aj pri genetických, metabolických, neurodegeneratívnych a neurokutánnych ochoreniach, pri štrukturálnych malformáciách mozgu, po infekciách centrálneho nervového systému alebo po úrazoch hlavy.
Liečba epilepsie
Liečba epilepsie musí byť komplexná. Nevyhnutná je správna diagnostika, určenie typu epilepsie a jej príčiny.
Základom ja farmakoterapia. Používame lieky - antiepileptiká podľa typu epilepsie. Cieľom je liečiť jedným preparátom v čo najnižšej účinnej dávke, aby sme minimalizovali riziko nežiadúcich účinkov a dosiahli stav bez záchvatov.
Liečbu začíname nízkou dávkou lieku a postupne ju upravujeme podľa hmotnosti dieťaťa. V prípade, že lieky nezabrali a záchvaty sa napriek liečbe opakujú, lekár postupne nahradí liek iným alebo kombinuje dve antiepileptiká tak, aby znížili počet záchvatov alebo ich celkom potlačili.
Nutné je dodržiavanie správnej životosprávy najmä dostatok kvalitného nočného spánku. Podľa typu epilepsie a rozsahu zmien alebo poškodenia, ktoré vyvolala, sa liečby môže zúčastniť neurochirug, psychológ, psychiater alebo fyzioterapeut.
Ketogénna diéta a chirurgická liečba
Ak sa nedarí medikamentóznou liečbou dosiahnuť dostatočné zlepšenie stavu, uvažujeme o tom, či by bola prínosom chirurgická liečba epilepsie alebo ketogénna diéta.
Fokálna epilepsia môže byť v niektorých prípadoch chirurgicky riešiteľná. Okrem antiepileptických liekov môže pomôcť aj ketogénna diéta, ktorá znižuje počet záchvatov.
Tieto možnosti nemusia byť vhodné pre ktorékoľvek dieťa a rozhoduje o nich tím odborníkov na vybratých pracoviskách detskej neurológie.
Dĺžka liečby a kontroly
Liečba epilepsie trvá niekoľko rokov. Sú typy epilepsie, ktoré môžu mať priaznivý priebeh, ale aj také, ktorých liečba trvá dlhšie alebo aj po celý život.
Ak sa počas liečby neopakujú žiadne epileptické záchvaty a opakované vyšetrenia EEG ukazujú primeraný vývin elektrickej aktivity mozgu bez epileptických zmien, môžeme uvažovať o tom, či sa dá liečba redukovať a časom aj celkom vysadiť.
Po ukončení liečby by dieťa malo určité obdobie chodiť na kontrolné vyšetrenia. Nemáme žiadne spoľahlivé meracie metódy, ktoré by povedali, že u tohto konkrétneho človeka sa už žiaden záchvatový dej nemôže nikdy zopakovať.
Recidíva epilepsie je možná aj po niekoľkých rokoch bezzáchvatového stavu. O ukončení alebo zmene liečby preto rozhoduje lekár podľa typu epilepsie, príčiny, priebehu ochorenia a výsledkov kontrolných vyšetrení.
Prvá pomoc pri epileptickom záchvate
Prvá pomoc je relatívne jednoduchá. Najdôležitejšie je zbaviť sa strachu a zachovať chladnú hlavu.
Pri veľkom záchvate s kŕčmi celého tela a bezvedomím treba zabrániť úrazu a vdýchnutiu vývratkov, ak by dieťa vracalo. Dieťa uložíme na bezpečné miesto do polohy na boku a podložíme mu hlavu čímkoľvek mäkkým, hoci aj rukou, aby si ju neudieralo o podložku či blízky predmet.
- Zachovajte pokoj.
- Z okolia postihnutého odstráňte všetko, o čo by sa mohol poraniť.
- Podložte hlavu niečím mäkkým.
- Uvoľnite odev na krku.
- Po odznení kŕčov nechajte dieťa v polohe na boku.
- Overte, či sa obnovilo dýchanie.
- Sledujte trvanie záchvatu.
Neotvárame ústa ani tam nič nevkladáme, nebránime kŕčom. V priebehu takéhoto záchvatu môže kŕč postihnúť aj žuvacie svaly, preto sa nesnažte nasilu otvárať kŕčovito zavreté ústa a už v žiadnom prípade vyťahovať jazyk.
Pri výraznom slinení, zvracaní alebo krvácaní v ústach otočíme hlavu a celé telo na bok. Otočenie dieťaťa na bok pomáha zabrániť vdýchnutiu slín alebo duseniu.
Po odznení záchvatu necháme postihnutého v polohe na boku, overíme, či sa obnovilo dýchanie. Ak sa neobnovilo dýchanie, zahájime kardio-pulmonálnu resuscitáciu.
Kedy volať záchrannú službu
Voláme tiesňovú linku 155, ak sa neobnovilo dýchanie. Záchrannú službu treba okamžite volať aj vtedy, ak záchvat trvá dlhšie ako 5 minút alebo ak je spojený so zranením.
Ak si nie ste istí, či postupujete správne, zavolajte na tiesňovú linku, no najprv urobte všetky opatrenia, aby bolo dieťa v bezpečnej polohe a voľne dýchalo.
Čo nerobiť
- Neotvárajte ústa násilím.
- Nevkladajte dieťaťu nič do úst.
- Nesnažte sa vyťahovať jazyk.
- Nebrzdite kŕčovité pohyby.
- Nepodávajte liek, ktorý by bolo potrebné prehltnúť.
- Nenechávajte dieťa po záchvate bez dozoru.
Mýtus, že pri záchvate treba vložiť do úst predmet, je životu nebezpečný. Môže to stav, naopak, ešte zhoršiť.
Lieky určené na záchvat
Zastaviť záchvat pomôžu aj lieky. Dnes na to máme špeciálne prípravky, buď na podanie do konečníka a iný na podanie do úst medzi zaťaté zuby a líce.
Obidva sa rýchlo vstrebú cez sliznice do krvi a môžu rýchlo účinkovať. O presnom spôsobe aplikácie týchto liekov by mal každého rodiča poučiť a názorne mu to ukázať lekár alebo sestra.
Pri záchvate, ktorý sa prejavuje zmätenosťou, tendenciou kamsi odchádzať alebo utekať, kedy človek počas záchvatu nekoná racionálne a môže si nevedomky ublížiť, musíme jeho pohyb obmedziť aj násilím.
Iné záchvaty, najmä absencie, krátke potrhnutia rukou alebo mimickým svalstvom nepotrebujú takúto prvú pomoc. Ak sa však počas krátkeho času opakujú často a prestávky medzi nimi sú krátke či záchvaty vôbec neustupujú, je vhodné aplikovať spomenuté prípravky.
Kedy vyhľadať detského neurológa
Ak sa vaše dieťa správa v priebehu dňa alebo počas spánku nezvyčajne a máte podozrenie, že to môže byť epileptický záchvat, mal by ho vyšetriť doktor.
- záchvaty alebo kŕče
- časté alebo silné bolesti hlavy
- vývojové oneskorenia v reči alebo motorike
- tiky, chvenie alebo mimovoľné pohyby
- náhle zmeny správania, nálady alebo kognitívnych funkcií
- chronická alebo nevysvetliteľná bolesť
- vrodené neurologické chyby
- strata už nadobudnutých schopností
Včasná diagnostika a intervencia môžu viesť k lepším výsledkom a zlepšeniu kvality života detí, ktoré čelia neurologickým problémom. Ak máte akékoľvek pochybnosti o zdraví svojho dieťaťa, je vhodné vyhľadať odbornú lekársku pomoc.
Podpora dieťaťa a rodiny
Nevyhnutná je aj pomoc rodinám, najmä pri vážnom postihnutí, kedy je nutná aj podpora v oblasti sociálnych vecí. Relatívnou novinkou sú rôzne pacientske organizácie a Centrá včasnej intervencie.
Liečba a starostlivosť by mali byť komplexné. Podľa potrieb dieťaťa sa môže zapojiť neurológ, neurochirurg, psychológ, psychiater, fyzioterapeut, ďalší odborníci a podporné služby.
Epilepsia u detí je výzva, ale vôbec nie nezvládnuteľná. Vďaka včasnej informovanosti a prevencii sa život s epilepsiou dá žiť rovnako kvalitne ako bez nej.
tags: #neurologicke #zachvatove #ochorenia #u #deti