Paréza dolných končatín: príčiny, príznaky, diagnostika a rehabilitácia

Paréza dolnej končatiny je neurologický stav, ktorý sa prejavuje oslabením alebo čiastočnou stratou schopnosti ovládať svaly dolnej končatiny. Ide o neúplnú obrnu, pri ktorej je možné postihnutou končatinou pohybovať, hoci veľmi obmedzene, pretože je znížená svalová sila.

Poškodenie mozgu alebo miechy, ako aj iné neurologické stavy, môžu viesť k paréze dolnej končatiny, čiastočnému ochrnutiu, ktoré obmedzuje hybnosť a kvalitu života. Rehabilitácia je kľúčová pre obnovenie funkcie, zlepšenie mobility a prevenciu komplikácií.

Čo znamená paréza dolných končatín

Pojem obrna patrí pod lekársky odbor neurológia a skrýva mnoho patologických stavov rôznej závažnosti a vplyvu na ľudský život. Všeobecne sa jedná o poruchu, obmedzenie hybnosti - motoriky.

Paréza označuje tzv. neúplnú obrnu, pri ktorej je postihnutou končatinou možné, hoci veľmi obmedzene, pohybovať, pretože je znížená svalová sila. Plégia znamená úplnú stratu hybnosti a postihnutou časťou tela nie je možné vôbec pohybovať.

Paralýza je charakterizovaná stratou svalovej sily a funkcie v určitej časti tela. Je to predovšetkým kvôli problémom s nervovými spojeniami medzi mozgom a postihnutou časťou tela.

Nervový systém prenáša signály z mozgu do svalov, aby umožnil pohyb, a akékoľvek narušenie týchto signálov bude mať za následok stratu svalovej sily a pohybu.

Paraparéza, paraplégia a ďalšie označenia obrny

Paraparéza je termínom pre postihnutie oboch dolných končatín. Ak dôjde k úplnej strate hybnosti oboch dolných končatín, hovoríme o paraplégii, teda o paralýze od pása dole.

• Monoparéza alebo monoplégia - obrnou je postihnutá jedna končatina.
• Diparéza alebo diplégia - obrna zasiahla dve končatiny alebo rovnakú oblasť na oboch stranách.
• Triparéza alebo triplegia - postihnuté sú tri končatiny.
• Quadruparéza alebo kvadruplégia - obrna postihuje všetky štyri končatiny.
• Hemiparéza alebo hemiplégia - ide o postihnutie jednej polovice tela.
• Paraparéza - postihnuté sú obe dolné končatiny.

Oba patologické stavy môžeme deliť podľa toho, koľko končatín alebo aké časti tela postihujú. Paralýzu možno klasifikovať aj podľa rozsahu a trvania: môže byť čiastočná alebo úplná, trvalá alebo dočasná.

Ochabnutá paralýza je charakterizovaná svalmi, ktoré ochabnú a nakoniec sa zmenšia, zatiaľ čo pri spastickej paralýze je pohyb pacienta obmedzený na kŕče.

Centrálna a periférna paréza

Paréza môže byť centrálna alebo periférna. Pri periférnej je postihnutý nerv, ktorý vychádza z mozgových štruktúr alebo z miechy. Poškodenie nervu môže byť v hociktorom bode, napríklad po poranení stavcov chrbtice.

Centrálna paralýza je spôsobená poškodením nervových dráh v mieche alebo v mozgu. Centrálna obrna je spastická a postihnutie je primárne v mozgovej kôre, kde je postihnutý prvý kortikálny hybný neurón.

Tento typ obrny sa prejavuje zvýšeným svalovým tonusom, tzv. spasticitou, a poruchou vedomej hybnosti - parézou. Tieto príznaky sú sprevádzané zvýšenými svalovými reflexmi, pyramídovými iritačnými javmi, svalovou hypotrofiou a zníženými až vymiznutými kožnými reflexmi.

Periférna, čiže chabá obrna, vzniká pri postihnutí druhého hybného neurónu v prednom rohu miechy alebo periférneho nervu. Je sprevádzaná zníženým svalovým tonusom, poruchou hybnosti, zníženými šľachovými reflexmi a viditeľným úbytkom svalovej hmoty.

Periférna obrna je charakterizovaná léziou periférneho motorického neurónu pyramidovej dráhy - tractus corticospinalis. Lézia môže byť lokalizovaná v oblasti predných rohov miechy, predných koreňov miechových nervov alebo v samotných periférnych nervoch s motorickou zložkou.

Typické znaky periférnej parézy

• zníženie svalovej sily;
• znížené elementárne posturálne reflexy;
• hyporeflexia až areflexia myotatických reflexov;
• neprítomnosť patologických reflexov;
• fascikulácie, teda okom viditeľné zášklby svalov;
• fibrilácie pozorovateľné elektromyograficky;
• atrofia svalov;
• porucha citlivosti v oblasti zásobovanej postihnutým nervom.

Na základe lokalizácie lézie rozoznávame slabosť jednotlivých svalov alebo svalových skupín pri postihnutí periférneho nervu. Pri lézii nervových pletení alebo miechových koreňov tvoriacich pletene pozorujeme monoparézu až monoplegiu končatiny.

Pri postihnutí centrálneho neurónu dochádza k prejavom spastickej obrny, ktorá je spojená so zvýšeným svalovým napätím. Pacient nedokáže ovládať danú svalovú skupinu.

Príčiny parézy dolných končatín

Parézu dolných končatín môže spôsobiť poškodenie mozgu, miechy, nervových koreňov, nervových pletení alebo jednotlivých periférnych nervov.

Cievna mozgová príhoda

Cievna mozgová príhoda sa objavuje po znížení alebo prerušení dodávky krvi do mozgu, teda pri ischémii, alebo po krvácaní z cievy do mozgu, teda pri hemoragii. Spôsobovať to môže útlak alebo upchatie ciev či úraz.

Pacientov s mŕtvicou sprevádza svalová slabosť, abnormálny svalový tonus a s tým spojené pohybové vzorce, zlá rovnováha a porucha funkcie jemnej motoriky.

Častým príznakom cievnej mozgovej príhody je postihnutie svalových skupín končatín alebo obrna tvárového nervu, pri ktorej dochádza k poklesu kútika úst.

Poranenie miechy a chrbtice

Poranenie miechy poškodzuje štruktúry, ktoré zabezpečujú prenos nervových signálov medzi mozgom a dolnými končatinami. Pri poranení miechy býva častá paralýza dolných končatín.

V prípade poškodenia miechy môže ísť o centrálnu spastickú obrnu, ak sú poškodené axóny centrálneho motorického neurónu. Pri akútnom poškodení môže vzniknúť aj dočasné pseudochabé štádium, pretože miecha utrpí šok.

Roztrúsená skleróza a ďalšie neurologické ochorenia

• roztrúsená skleróza;
• mozgová obrna;
• ochorenia motorických neurónov;
• spinálna svalová atrofia;
• primárna laterálna skleróza;
• nervovosvalové ochorenia;
• demyelinizačné ochorenia;
• infekcie mozgu a miechy;
• poliomyelitída;
• meningoencefalitída.

Choroby horných motorických neurónov, ako je primárna laterálna skleróza, postihujú iba horné motorické neuróny. Vďaka tomu sú svaly stuhnuté a spastické.

Choroby dolných motorických neurónov, ako je spinálna svalová atrofia, postihujú iba nižšie motorické neuróny. To spôsobuje, že svaly sú ochabnuté alebo spôsobujú zášklby.

Poškodenie periférnych nervov

Periférna paralýza býva často spôsobená úrazom, útlakom nervu medzistavcovou platničkou alebo poliomyelitídou, ktorá postihuje miechu v mieste výstupu nervu.

Pôvod lézie môže byť vaskulárny, spôsobený útlakom benígnym alebo malígnym nádorom, traumatický alebo súvisiaci s poškodením nervových koreňov pri hernii medzistavcovej platničky.

Pri postihnutí koreňov miechových nervov ide často o herniu disku, najmä medzi L5-S1 a L4-L5. Znaky periférnej obrny môžu vykazovať aj traumatické alebo demyelinizačné lézie periférnych nervov.

Ďalšie príčiny

• poranenie hlavy alebo miechy;
• nádor, hematóm alebo absces tlačiaci na nerv;
• fraktúry panvy alebo stehennej kosti;
• ťažký pôrod;
• poškodenie nervu pri aplikácii injekcie;
• útlak nervu sadrovým obväzom;
• dlhodobá práca v polohe na kolenách;
• alkoholizmus;
• periodická paralýza spôsobená zmenami v určitých génoch;
• paralýza po záchvate, tzv. Toddova paralýza;
• paralýza po prisatí kliešťa alebo pri lymskej borelióze;
• vrodené poškodenie pri spina bifida.

Príznaky parézy dolných končatín

Primárnym príznakom je strata alebo oslabenie svalovej funkcie v jednej alebo oboch dolných končatinách. Pacient môže mať problémy s vykročením, udržaním stability, zdvíhaním chodidla, státím na pätách alebo špičkách a s koordináciou chôdze.

Skoré príznaky zahŕňajú necitlivosť alebo pocit brnenia v prstoch na nohách a rukách pacienta. Pri poškodení nervu sa môže súčasne objaviť porucha citlivosti v oblasti, ktorú príslušný nerv zásobuje.

Pacienti trpiaci paralýzou v dôsledku vrodenej chyby, poranenia miechy alebo mozgovej príhody stratia kontrolu nad svojimi svalmi takmer okamžite. Pacienti, u ktorých dôjde k paralýze v dôsledku základného zdravotného problému, však strácajú svalovú funkciu postupne v priebehu času.

Prejavy centrálnej parézy

• zvýšené svalové napätie;
• spasticita;
• stuhnutosť končatiny;
• zvýšené reflexy;
• porucha vedomej hybnosti;
• zhoršená rovnováha a koordinácia;
• abnormálne pohybové vzorce.

Prejavy periférnej parézy

• ochabnutosť svalov;
• znížené svalové napätie;
• znížené alebo chýbajúce reflexy;
• atrofia svalov;
• fascikulácie a fibrilácie;
• oslabenie konkrétneho pohybu;
• porucha citlivosti v oblasti zásobovanej nervom.

Pri postihnutí centra pre dýchanie v predĺženej mieche sa môže zastaviť dýchanie. Postihnutie nervov podieľajúcich sa na inervácii medzirebrových svalov a bránice vedie k paralýze dýchacích svalov, ktorá taktiež môže vyústiť až do zastavenia dýchania.

Urgentné príznaky cievnej mozgovej príhody

Pri náhle vzniknutej slabosti alebo necitlivosti dolnej končatiny treba myslieť aj na cievnu mozgovú príhodu, najmä ak sa súčasne objavia príznaky postihnutia tváre alebo reči.

• pokles svalov tváre;
• slabosť alebo necitlivosť v rukách;
• zmätenosť slov a ťažkosti s artikuláciou;
• závraty a rozmazané videnie.

Taktiež je potrebné urýchlene ísť do nemocnice, ak pacient vykazuje príznaky mozgovej príhody, pretože to môže viesť k čiastočnej alebo úplnej paralýze alebo k ešte vážnejším následkom.

Diagnostika parézy dolných končatín

Diagnostika sa začína podrobnou anamnézou a fyzikálnym neurologickým vyšetrením. Lekár hodnotí začiatok ťažkostí, rýchlosť ich vývoja, svalovú silu, svalový tonus, reflexy, citlivosť, koordináciu a spôsob chôdze.

Praktický lekár väčšinou odošle pacienta na špecializované neurologické pracovisko. V prípade podozrenia na cievnu mozgovú príhodu je nutná okamžitá hospitalizácia.

Zobrazovacie vyšetrenia

Medzi pomocné vyšetrovacie metódy patrí CT a magnetická rezonancia. Vyšetrenia pomáhajú odhaliť krvácanie, nedokrvenie, poškodenie mozgu, poranenie miechy, nádor, tlak na nervové štruktúry alebo poškodenie medzistavcovej platničky.

Elektromyografia

Svalové napätie a svalové reakcie možno sledovať pomocou elektromyografického vyšetrenia, ktoré zaznamenáva inerváciu určitého svalu.

Elektromyografia pomáha rozlíšiť poškodenie periférneho nervu, nervového koreňa, nervovosvalového spojenia alebo samotného svalu. Fibrilácie spôsobené denerváciou sú pozorovateľné iba elektromyograficky.

Paréza podľa postihnutého periférneho nervu

Periférne obrny menšieho rozsahu je možné deliť podľa nervov, ktoré postihujú. Dochádza k vymiznutiu pohyblivosti svalu, ktorý nerv inervuje, a môže byť obmedzené aj vnímanie a citlivosť v príslušnej oblasti.

Periférna paréza nervus femoralis

N. femoralis je zmiešaný nerv, najsilnejšia vetva lumbálneho plexu a najdlhší miechový nerv. Motoricky zásobuje m. iliopsoas, m. quadriceps femoris a čiastočne aj m. adductor longus a sartorius.

Pri obrne tohto nervu viazne extenzia v kolennom kĺbe a flexia v bedrovom kĺbe. Pri chôdzi pacient nedokáže vykročiť, robí cyrkumdukciu a pri dostupení rekurvuje koleno, teda ho hyperextenzuje.

Bez palice chôdza nie je takmer možná. Po senzitívnej stránke zásobuje prednú a vnútornú plochu stehna a kolena a porucha citlivosti môže prechádzať najmä na koleno.

Príčiny lézie sú trauma, tlak nádoru, hematómu alebo abscesu. Tento nerv je pomerne rezistentný na zápalové a toxické vplyvy.

Rehabilitácia pri paréze nervus femoralis

Polohovanie nie je potrebné, v niektorých prípadoch sa dolná končatina zaisťuje, aby neprepadávala pri chôdzi, napríklad ortézou na kolenný kĺb.

Pri nultom stupni svalového testu sa používajú facilitačné metódy, napríklad elektrostimulácia. Pri prvom stupni treba dosiahnuť, aby pacient vedel napínať sval na povel a udržať kontrakciu na jej vrchole.

Pri druhom stupni sa cvičí s vylúčením gravitácie, bedrový kĺb sa v ľahu na boku precvičuje po podložke alebo v závese a vykonáva sa excentrická kontrakcia a odporové cvičenia.

Pri treťom stupni sa cvičí v ľahu na chrbte a podľa možností aj v stoji, pričom treba precvičovať aj chôdzu. Extenzor kolenného kĺbu sa pri treťom stupni cvičí v sede a nacvičuje sa lyžiarsky postoj.

Pri štvrtom až piatom stupni sa pri cvičení pridáva odpor. Cvičia sa drepy, podrepy, behanie, tanec, nácvik úkrokov a výstup na schody.

Periférna paréza nervus ischiadicus

N. ischiaticus je konečnou vetvou sakrálneho plexu a inervuje flexory kolenného kĺbu. Pri lézii tohto nervu viazne flexia v kolennom kĺbe.

Senzitívne inervuje gluteálnu oblasť a zadnú plochu stehna. N. ischiaticus sa delí na n. fibularis a n. tibialis.

Príčinou lézie môžu byť fraktúry panvy, ťažký pôrod, fraktúra femuru alebo aplikácia injekcie v lumbálnej oblasti chrbtice. Paréza môže vzniknúť už do 24 hodín po napichnutí nervu ihlou pri aplikácii injekcie.

Rehabilitácia pri paréze nervus ischiadicus

Polohovanie nie je potrebné. Pri druhom stupni svalového testu sa cvičí v ľahu na boku, často v závese, pri treťom stupni v ľahu na bruchu a pri štvrtom až piatom stupni sa vykonáva cvičenie proti odporu.

Fyzikálna terapia môže zahŕňať vírivý kúpeľ a solux.

Periférna paréza nervus fibularis

N. fibularis je zmiešaný nerv, ktorý motoricky zásobuje m. fibularis longus et brevis, m. tibialis anterior, extenzory prstov a extenzory palca.

Pri jeho paréze viazne dorzálna flexia nohy a extenzia prstov a pacient sa nedokáže postaviť na pätu. Noha pri chôdzi v členkovom kĺbe plantárne prepadáva.

Pacient sa snaží dvíhať vysoko koleno, aby nezakopával, čo vytvára tzv. kohútiu chôdzu alebo stepáž. Po senzitívnej stránke nerv inervuje vonkajšiu a prednú časť predkolenia a vnútorné dve tretiny chrbta nohy.

Príčinou lézie môže byť alkoholizmus, fraktúra, tlak sadrového obväzu alebo dlhodobá práca v polohe na kolenách.

Rehabilitácia pri paréze nervus fibularis

Členkový kĺb sa polohuje tak, aby bol v 90-stupňovej flexii. Postihnutý môže nosiť peroneálnu pásku alebo osmičkový obväz, ktorý ťahá prepadávajúcu nohu do flexie.

Ďalej sa používa polohovanie na kline alebo na rehabilitačných sandáloch. Pri prvom stupni svalového testu pacient leží na chrbte a fyzioterapeut mu asistovane doťahuje nohu do dorzálnej flexie.

Pri druhom stupni sa cvičí v ľahu na boku, pri treťom stupni v stoji alebo v sede a pri štvrtom až piatom stupni sa pridáva odpor.

Cvičí sa aj chôdza po pätách, cvičenie pri rebrinách, kolíska, cvičenie prstov a palca. Fyzikálna terapia môže zahŕňať vírivky, solux a parafín.

Periférna paréza nervus tibialis

N. tibialis motoricky inervuje m. triceps surae, m. tibialis posterior, flexory prstov a palca. Pri jeho lézii viazne stoj na špičkách.

Senzitívne inervuje zadnú časť predkolenia a celú stupaj. Príčinami lézie môžu byť fraktúra femuru, tíbie, vnútorného maleolu a zriedkavo zápaly.

Rehabilitácia pri paréze nervus tibialis

Polohovanie nie je potrebné, noha sa dáva do stredného postavenia. Pri druhom stupni svalového testu sa cvičí v ľahu na boku postihnutej končatiny.

Pri treťom stupni sa cvičí v ľahu na bruchu tak, aby členky prevísali cez podložku, alebo v sede na stoličke, keď pacient odlepuje pätu od podložky.

Pri štvrtom až piatom stupni sa pri cvičení pridáva odpor. Ďalej sa cvičia výpony na špičky, chôdza po špičkách, krúženie v členkovom kĺbe a posilňovanie lýtkového svalstva.

Vhodné je aj bicyklovanie. Fyzikálna terapia môže zahŕňať vírivky, solux a elektrostimuláciu.

Dôsledky oslabenia a dlhodobej imobilizácie

Dlhodobá imobilizácia, často spojená s parézou dolnej končatiny, vedie k negatívnym zmenám v svalovom tkanive a kĺboch.

• Atrofia svalov - strata svalovej hmoty v dôsledku zníženého používania.
• Fibróza svalov - nadmerná akumulácia kolagénu v spojivovom tkanive svalu, čo vedie k zníženej pružnosti.
• Rigidita kĺbov - stuhnutosť a strata pružnosti tkaniva, čo obmedzuje rozsah pohybu.
• Preležaniny - poškodenia tkaniva, ktoré sa vyskytujú na miestach kože v dôsledku dlhodobého tlaku.

Paréza môže negatívne narušiť aj ďalšie funkcie tela. Medzi komplikácie patria poruchy reči, ťažkosti s prehĺtaním, poruchy prietoku krvi a krvného obehu, zhoršené fungovanie vnútorných orgánov a žliaz, problémy so svalmi, kĺbmi a kosťami, tvorba krvných zrazenín najmä v nohách, strata kontroly nad močom alebo črevami a zmeny správania a nálady.

Rehabilitácia je preto nevyhnutná na minimalizáciu týchto negatívnych dôsledkov, obnovenie funkcie a zlepšenie kvality života pacientov s parézou dolnej končatiny.

Neuroplasticita a význam rehabilitácie

Plasticita mozgu a miechy je kľúčovým faktorom v procese rehabilitácie. Neuroplasticita označuje schopnosť mozgu reorganizovať a prispôsobiť svoju štruktúru a funkcie v reakcii na skúsenosti, učenie a zmeny prostredia.

Typy neuroplasticity

• Štrukturálna plasticita zahŕňa rast nových neurónov, tvorbu nových synapsií a prerezávanie alebo elimináciu existujúcich synapsií.
• Funkčná plasticita zahŕňa zmeny vo funkčnej organizácii mozgu, pri ktorých iné oblasti môžu prevziať funkcie poškodenej oblasti.

Včasná a intenzívna rehabilitácia aktivuje neuroplasticitu mozgu a podporuje obnovu funkcií požadovaných motorických vzorcov a reflexných oblúkov.

Cielené, komplexné a sofistikované cvičenia s optimálnym počtom opakovaní, koordinované so synchronizovaným dýchaním, využívajú potenciál neuroplasticity na podporu zotavenia a obnovy funkcií narušených neurologickými ochoreniami, úrazmi či stavmi ako mozgová príhoda alebo traumatické poranenie mozgu.

Rehabilitácia parézy dolných končatín

Rehabilitačný program pre parézu dolnej končatiny by mal byť individuálne prispôsobený potrebám a možnostiam pacienta. Program by mal zahŕňať rôzne typy cvičení a terapeutických prístupov.

Silový tréning je dôležitý pre posilnenie oslabených svalov dolnej končatiny. Strečingové cvičenia pomáhajú zlepšiť flexibilitu a rozsah pohybu v kĺboch dolnej končatiny.

Rovnovážne cvičenia a koordinačný tréning pomáhajú zlepšiť stabilitu a predchádzať pádom. Cvičná chôdza s alebo bez pomôcok, napríklad s barlami alebo chodítkom, pomáha obnoviť správny vzor chôdze.

Rehabilitácia po cievnej mozgovej príhode

Vďaka programu rôznych terapií a včasnej intenzívnej intervencii majú pacienti, ktorí prekonali mozgovú príhodu, schopnosť obnoviť funkčnosť mozgu.

Rehabilitácia po cievnej mozgovej príhode sa primárne zameriava na kinezioterapiu, ktorá je dopĺňaná o elektrickú myostimuláciu, funkčnú elektrostimuláciu a kognitívne stimulačné algoritmy zamerané na rozvoj vnímania, pozornosti, pamäti, učenia, myslenia, rozhodovania a jazykových schopností.

Hlavným cieľom je stimulácia neuroplasticity a zlepšenie motorických funkcií. Mozog má prirodzenú schopnosť prepojiť svoje obvody po mŕtvici, čo vedie k určitému stupňu zlepšenia funkcie v priebehu mesiacov až rokov.

Mozog je schopný nahradiť funkcie stratené v poškodených oblastiach reorganizáciou a prepojením - neuroplasticitou mozgu. Včasnou rehabilitáciou aktivujeme neuroplasticitu mozgu a podporujeme obnovu funkcií požadovaných motorických vzorcov a reflexných oblúkov.

Po šiestich mesiacoch od CMP je pozitívny vplyv rehabilitácie už značne obmedzený. Aj keď rehabilitácia nezvráti poškodenie mozgu, môže podstatne pomôcť pacientovi, ktorý prekonal mŕtvicu, dosiahnuť dlhodobý pozitívny výsledok.

Obnova funkcie pohybu končatín je naliehavým problémom, ktorému čelia pacienti s cievnou mozgovou príhodou v rehabilitačnom procese. Špecifickými formami cvičenia podporujeme samoopravu a funkčnú reorganizáciu nervového systému pacienta a realizujeme obnovu motorických funkcií končatín.

Úloha aeróbneho a silového cvičenia

Kardiovaskulárne cvičenie predstavuje účinný prostriedok rehabilitácie po mozgovej príhode. Na zaistenie bezpečnosti pacientov sa odporúča využívať špeciálne prístroje, ako sú napríklad recumbentné rotopedy.

Aeróbne cvičenie aj silový tréning prispievajú k zvýšenej flexibilite mozgu a podporujú neuroplasticitu, teda schopnosť mozgu meniť sa a prispôsobovať v reakcii na nové podnety, učenie či skúsenosti.

Ukazuje sa, že aj nízkointenzívna aktivita zlepšuje konektivitu mozgových oblastí zodpovedných za poznávacie funkcie a pozornosť. Cielené celostné cvičenia majú pozitívny vplyv aj na psychický stav.

Najmä pri silových cvičeniach je po cievnej mozgovej príhode Valsalvov manéver všeobecne kontraindikovaný. Valsalvov manéver zahrnutý do cvičenia môže spôsobiť suprafyziologické zvýšenie krvného a očného tlaku a intrakraniálneho tlaku, čo môže viesť k poraneniu ciev a vážnym neurologickým následkom.

Spočet opakovaní, intenzita a dĺžka cvičenia musia byť prispôsobené zdravotnému stavu pacienta a vedeniu rehabilitačného tímu. Spočiatku je vhodné dostať sa pri aeróbnom cvičení nízkou intenzitou na úroveň 300-400 opakovaní, možno i viac, počas rehabilitačnej jednotky trvajúcej 60 minút, pričom sa cvičí minimálne päťkrát do týždňa.

Kognitívne a psychické faktory

Neurónové poškodenie vyvolané cievnou mozgovou príhodou sa častejšie prejavuje v rôznych stupňoch motorických, kognitívnych a afektívnych porúch.

Tieto poruchy, hoci majú samostatné oslabujúce účinky, negatívne ovplyvňujú aj rehabilitačné úsilie zamerané na iné oblasti a obnova jedného faktora môže nepriamo prospieť obnove ďalších dvoch.

Zlepšené kognitívne funkcie, ako je pozornosť, vedú k obnoveniu motorickej kontroly horných a dolných končatín v dôsledku lepšej angažovanosti pacienta.

Faktory súvisiace s afektom, ako je depresia a úzkosť, majú obrovský negatívny vplyv na každodenný život pacientov. Pacienti, ktorí sú liečení na pooperačnú depresiu, majú tendenciu mať lepšie výsledky motorickej a kognitívnej rehabilitácie v porovnaní s neliečenými pacientmi.

Inovatívne terapeutické prístupy

EMG biofeedback

Významným pomocníkom v neuromuskulárnej liečbe a rehabilitácii je metóda EMG biofeedback, teda svalové napätie spojené s biologickou spätnou väzbou.

Poskytuje cenné informácie o pohybe v kontexte športovej biomechaniky a umožňuje prístup k fyziologickým procesom, ktoré sú zodpovedné za generovanie sily a produkovanie pohybu.

Uvedený prístroj s umelou inteligenciou umožňuje kombinovať EMG, ETS a STIM v rovnakom programe. Vyhodnotenie nameraných ukazovateľov v čase, napríklad zmien v kontrakciách, zmien amplitúd a porovnania koncentrickej a excentrickej fázy kontrakcie, sa realizuje prostredníctvom softvéru cez počítač.

Pri rehabilitácii po cievnej mozgovej príhode pomáha EMG biofeedback pacientovi trénovať postihnuté svaly a zlepšiť ich funkciu. Spätná väzba umožňuje pacientovi sledovať svalovú aktivitu a učiť sa správne používať postihnuté svaly pri vykonávaní konkrétnych pohybov.

Metóda EMG biofeedback je účinná v nervovosvalovej rehabilitácii. Elektromyografia je cenná metóda na zvýšenie aktivity svalov končatín a najúčinnejšia je v spojení s fyzioterapiou u neuromotoricky postihnutých pacientov.

EMG biofeedback pri poruche chôdze

Keďže slabosť svalu gluteus medius, teda stredného sedacieho svalu, patrí medzi hlavné príčiny Trendelenburgovej chôdze, využíva sa EMG zariadenie, ktoré pomocou spätnej väzby a varovných akustických signálov monitoruje nesprávne zapojenie svalstva počas chôdze na bežiacom páse.

Trendelenburgova chôdza predstavuje abnormálny pohybový vzorec vyplývajúci z poruchy mechanizmu abdukcie v bedrovom kĺbe. Primárne je postihnuté sedacie svalstvo, najmä gluteus medius a gluteus minimus.

Robotická a trakčná rehabilitácia

Ak pri rehabilitácii dolných končatín nemáme k dispozícii robotický exoskeleton, môžeme dosiahnuť úspešné výsledky prostredníctvom rehabilitačných algoritmov aplikovaných v hybridnom štvordimenzionálnom systéme cielenej celostnej trakčnej kinezioterapie chrbtice a algoritmami aqua rehabilitácie.

Pri budovaní a stabilizácii nových korekčných pohybových vzorcov vo funkčných polohách vychádzame zo správneho zaťaženia dolných končatín prostredníctvom senzomotorického tréningu rovnováhy.

Systém cielenej celostnej trakčnej kinezioterapie chrbtice ponúka spektrum špecifických a účinných cvikov. Metóda automobilizácie a automasáže krčného sektora chrbtice goniometriou odstupňovaných priemerov valcov sa osvedčila pri rehabilitácii pacienta paralyzovaného po meningoencefalitíde.

Bezpečnosť pri cvičení

Rehabilitačný program musí zohľadňovať príčinu parézy, typ poškodenia, svalový tonus, citlivosť, rozsah pohybu, rovnováhu, riziko pádu a celkový zdravotný stav.

Cielené a intenzívne cvičenie má byť koordinované so synchronizovaným dýchaním. Pri silových cvičeniach po cievnej mozgovej príhode je potrebné vyhnúť sa Valsalvovmu manévru.

Pomôcky, ako sú palice, barly, chodítka, ortézy, peroneálne pásky alebo stabilizačné zariadenia, môžu zlepšiť bezpečnosť a uľahčiť nácvik chôdze. Ich použitie má byť prispôsobené konkrétnemu funkčnému deficitu.

Možnosti liečby

Liečba je zameraná na odstránenie vyvolávajúcej príčiny. Pri infekcii je potrebné nasadiť účinnú antibiotickú alebo antivirotickú terapiu.

Pri cievnej mozgovej príhode treba zistiť pôvod neurologického výpadku a liečiť ho. Po liečbe vyvolávajúcej príčiny je potrebná rehabilitácia a pravidelné cvičenie.

Rehabilitácia spočiatku prebieha pasívne za pomoci rehabilitačnej sestry a neskôr pacient aktívne zapája svalové skupiny.

Neexistuje jeden liek, ktorý by odstránil všetky formy paralýzy. Niekedy pacienti hlásili úplné zotavenie po určitom čase alebo po vyliečení základnej choroby, ktorá paralýzu spôsobovala.

Niektoré rehabilitačné terapie umožnili pacientom čiastočne obnoviť svalovú funkciu po paralýze. Takéto terapie sa však zameriavajú predovšetkým na to, aby pacient mohol žiť samostatne a zlepšil si kvalitu života.

• fyzická terapia;
• pracovná terapia;
• nácvik mobility;
• pohybové pomôcky;
• podporné zariadenia;
• podporná technológia;
• adaptívne vybavenie;
• elektrická myostimulácia;
• funkčná elektrostimulácia;
• kognitívna rehabilitácia.

Pre osoby s poranením miechy je možné po ochrnutí opäť chodiť. Neuroplasticita pomáha mieche reštrukturalizovať a podstúpiť adaptačné zmeny, preto je to rehabilitačnou terapiou v niektorých prípadoch dosiahnuteľné.

Prevencia komplikácií

Pri dlhodobej poruche hybnosti je dôležité predchádzať atrofii svalov, stuhnutosti kĺbov, kontraktúram, pádom, poruchám krvného obehu a vzniku preležanín.

Prevencia nie je jednoduchá, pretože pôvod parézy môže byť rôzny. Medzi preventívne opatrenia patrí predchádzanie infekciám, najmä nervového systému, a vážnym úrazom.

Zdravý životný štýl môže viesť k zníženiu rizika cievnej mozgovej príhody. Pravidelné lekárske kontroly umožňujú včas rozpoznať rizikové faktory a ochorenia, ktoré môžu viesť k paréze alebo paralýze.

Začiatok paralýzy je veľmi stresujúca situácia pre pacientov aj ich rodinu. V dôsledku straty motorických funkcií zažívajú pacienti trpiaci paralýzou negatívne emócie od paniky a úzkosti až po depresiu.

Starostlivosť o pacientov s výraznou parézou alebo paralýzou si vyžaduje zásadné zmeny v životnom štýle, pričom ťažko postihnutí pacienti môžu potrebovať dlhodobú podporu rodinných príslušníkov a blízkych.

tags: #pareza #dolnych #koncatin