Áno, CT mozgu môže odhaliť nádor, opuch mozgu, krvácanie, hydrocefalus aj ďalšie zmeny. Základným zobrazovacím vyšetrením pri podozrení na mozgový nádor je CT vyšetrenie mozgu, obvykle s podaním kontrastnej látky.
CT však nedokáže spoľahlivo zobraziť každý nádor a negatívny výsledok nemusí vo všetkých prípadoch definitívne vylúčiť ochorenie. Ak CT vyšetrenie toto podozrenie na ochorenie potvrdí, dopĺňa sa magnetická rezonancia mozgu, ktorá upresní vzťah nádoru k okolitým štruktúram a spresňuje diagnózu z hľadiska jeho typu, aj keď rozhodujúci význam pre stanovenie diagnózy má histologické vyšetrenie.
Čo môže CT mozgu ukázať
Zobrazovacie testy, ako je zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MRI) alebo počítačová tomografia (CT), môžu pomôcť vizualizovať mozog a odhaliť akékoľvek abnormality alebo nádory. CT dokáže zistiť nádory, mŕtvicu, krvácanie a v 30tich percentách aj lézie sklerózy multiplex.
Každá vyšetrovacia metóda je dobrá na niečo iné. Čo nedokáže zachytitiť CT dokáže MR a naopak. Na sklerózu multiplex je však lepšia zobrazovacia metóda MR.
Rozhodujúci význam pre vylúčenie väčšiny nádorov (nie však všetkých) má CT vyšetrenie mozgu (s podaním kontrastnej látky), ktoré z tohto pohľadu považujem za skríningové vyšetrenie.
Pri CT vyšetrení sa zobrazuje meningeóm ako homogénna, po podaní kontrastnej látky výrazne sa vysycujúca lézia so širokou bázou úponu na tvrdom mozgovom obale. V okolitom mozgovom tkanive môže byť prítomný edém.
Najčastejším nálezom pri CT vyšetrení je homogénna hmota nízkej denzity, ktorá má nejasné okraje oproti okolitému edému. Ak CT vyšetrenie nepreukáže prítomnosť tumoru, je potrebné dorobiť MRI vyšetrenie.
Prečo môže byť CT negatívne
Viditeľnosť nádoru na CT závisí od jeho typu, veľkosti, umiestnenia, biologických vlastností, vzťahu k okolitému tkanivu a od toho, či bolo vyšetrenie vykonané s kontrastnou látkou. Niektoré nádory môžu mať na CT nenápadný obraz alebo sa môžu podobať na iné zmeny v mozgu.
CT a MRI vyšetrenie bez podania kontrastnej látky môžu pripomínať nález, ktorý sa vyskytuje pri difúznom (G-II) astrocytóme, aj keď príznaky lokálnej expanzie môžu byť výraznejšie a lézia býva na CT aj MRI vyšetrení nehomogénna.
Pri glioblastoma multiforme sa na CT a MRI vyšetrení bez kontrastnej látky zobrazuje lézia, ktorá má nepravidelný tvar, je nehomogénna s nejasnými okrajmi oproti okolitému mozgu. Po podaní kontrastnej látky na CT náleze sa zvýrazňujú nepravidelné oblasti hyperdenzity, na MRI náleze hyperintenzivita na T-1 vážení, zodpovedajúce aktívnemu rastu tumoru.
Pri oligodendroglióme sú na CT vyšetrení prítomné kalcifikácie u 40 - 70% pacientov. Na CT a MRI obraze bez podania kontrastnej látky majú ependymómy podobnú charakteristiku ako nízkostupňové gliómy, pri podaní kontrastnej látky sa však homogénne zvýrazňujú a bývajú obkrúžené úzkou zónou edému.
Na CT vyšetrení sú pri nádoroch choroidálneho plexu solidné časti hypodenzné s prítomnými kalcifikáciami. Po podaní kontrastnej látky sa v CT a MRI obraze výrazne vysycujú.
To, že Tebe CT neodhalilo nádor neznamená, že to nedokáže zistiť nič u nikoho.
CT verzus magnetická rezonancia
| Vyšetrenie | Úloha pri podozrení na nádor |
|---|---|
| CT mozgu | Základné a rýchle zobrazovacie vyšetrenie, ktoré môže odhaliť nádor, krvácanie, opuch, kalcifikácie, útlak a hydrocefalus. |
| MRI mozgu | Spresňuje vzťah tumoru k okolitým štruktúram, približuje pôvod tumoru a pomáha pri určovaní typu nádoru. |
| PET/CT | V špecifických prípadoch umožňuje posúdiť metabolickú aktivitu ložiska. |
| Biopsia a histológia | Rozhodujúce vyšetrenie na presné stanovenie typu a biologických vlastností nádoru. |
Ak má lekár podozrenie na rakovinu mozgu, môžu byť potrebné ďalšie testy na potvrdenie diagnózy a určenie typu nádoru. Tieto testy môžu zahŕňať zobrazovacie vyšetrenia, biopsiu, krvné testy a v niektorých prípadoch lumbálnu punkciu.
Ako som spomenul, rozhodujúcu úlohu zohráva CT vyšetrenie. Avšak v súčasnosti už prakticky všetci pacienti s nádorovým ochorením mozgu absolvujú vyšetrenie magnetickou rezonanciou.
Toto vyšetrenie nám upresňuje vzťah tumoru k okolitým štruktúram, približuje nám pôvod tumoru, a teda aj diagnózu, aj keď rozhodujúci význam pre presné stanovenie diagnózy má histologické vyšetrenie.
V špecifických prípadoch dopĺňame ďalšie vyšetrenia, ako je PET - CT (kombinácia rádioizotopového a CT vyšetrenia), vyšetrenie funkčnou magnetickou rezonanciou a podobne.
Kedy sa vyšetrenie CT dopĺňa magnetickou rezonanciou
Ak CT vyšetrenie nepreukáže prítomnosť tumoru, je potrebné dorobiť MRI vyšetrenie. MRI môže zachytiť zmeny, ktoré sú na CT nenápadné, najmä pri infiltratívnych, nízkostupňových alebo anatomicky zložito uložených nádoroch.
Pri MRI vyšetrení sú lézie pri T-1 vážení izointenzívne, alebo hypointenzívne a hyperintenzívne na T-2 vážení a FLAIR-vážení. PET vyšetrenie s fluor-deoxy-glukózou umožňuje posúdiť prítomnosť prípadných hypermetabolických oblastí, čo je dôležité pre rozhodnutie, odkiaľ urobiť cielený odber pre histopatologické spracovanie vzorky a pre ďalší terapeutický plán.
Prvý epileptický záchvat u pacienta staršieho ako 20 rokov si vyžaduje MRI vyšetrenie mozgu a v prípade negativity vyšetrenie s časovým odstupom zopakovať.
Aké príznaky môžu viesť k vyšetreniu mozgu
Nádor mozgu môže vyvolať veľmi rozmanité príznaky, a to podľa toho, v akom mieste sa nachádza a ako rýchlo rastie. V počiatočnom štádiu rastu sa tumor nemusí prejavovať vôbec a môže zapríčiňovať len mierne bolesti hlavy.
Ak nádor rastie rýchlo, ako je tomu v prípade mozgových metastáz alebo zhubných nádorov, objavia sa prvé príznaky brzy. Naopak u pomaly rastúcich nádorov môže trvať pomerne dlho, než si človek nejakých príznakov vôbec všimne.
Medzi významné príznaky patria:
- nezvyčajné alebo nové bolesti hlavy, ktoré sa zhoršujú najmä po prebudení;
- nevoľnosť a zvracanie, predovšetkým ráno;
- epileptické záchvaty;
- dvojité alebo hmlisté videnie;
- náhle zhoršenie zraku;
- zhoršenie čuchu alebo sluchu;
- problémy s rozprávaním a hľadaním slov;
- svalová slabosť, tŕpnutie alebo ochrnutie;
- zhoršenie chôdze, koordinácie a rovnováhy;
- výpadky pamäti a zhoršená schopnosť sústrediť sa;
- zmätenosť a dezorientácia;
- zmeny osobnosti a správania;
- hormonálne zmeny a poruchy menštruačného cyklu.
Ich príčina môže byť aj zcela iná, preto je nutné dôkladné lekárske vyšetrenie. Každá zmena správania sa, porucha reči, zraku, zhoršenie hybnosti končatín, epileptický záchvat, ale aj bolesť hlavy, ktorá sa predtým nevyskytovala, musí byť diagnosticky doriešená.
Celkové príznaky sú spôsobené tým, že rastúci nádor stále viac utláča zdravú mozgovú tkaniv a mnohokrát bráni odtoku mozgovomiechového moku. To môže viesť k opuchu mozgu a nebezpečne vysokému vnútrolebečnému tlaku.
Medzi príznaky vysokého vnútrolebečného tlaku sa radia silné bolesti hlavy, nevoľnosť a/alebo zvracanie. Ak vnútrolebečný tlak ďalej stúpa, človek môže upadnúť do kómy alebo zomrieť.
Čo je nádor mozgu
Nádor na mozgu je abnormálny rast buniek v mozgu alebo v okolitých tkanivách. Nádory na mozgu môžu byť rakovinové, teda malígne, alebo nekancerózne, teda benígne.
Nádor mozgu môže byť buď nezhubný alebo zhubný. Nezhubné rovnako ako zhubné nádory môžu utláčať a poškodzovať zdravú tkanivá v mozgu, a tým spôsobovať celú škálu príznakov.
Ak nádor vzniká priamo z buniek mozgového tkaniva alebo mozgových blán, odborníci hovoria o primárnom nádore mozgu. Sekundárne nádory mozgu vznikajú z nádoru v inej časti tela, napríklad v pľúcach alebo v koži.
Najčastejšie typy nádorov mozgu
Gliomy a astrocytómy
Gliómy sú nádory, ktoré začínajú v gliových bunkách mozgu, ktoré podporujú a chránia neuróny. Gliómy sú najrozšírenejším typom rakoviny mozgu u dospelých a reprezentujú až 78 % týchto malígnych nádorov.
Astrocytómy sú najbežnejším gliómom, ktorý predstavuje asi polovicu všetkých primárnych nádorov mozgu a miechy. Objavujú sa v mnohých častiach mozgu, najčastejšie však v mozočku.
Difúzny astrocytóm rastie pomaly, ale má tendenciu malignizovať. Anaplastický astrocytóm má vysokú tendenciu prechodu do glioblastómu.
Glioblastoma multiforme je najinvazívnejší typ gliového nádoru. Má tendenciu rýchlo rásť a šíriť sa do iných tkanív, a preto má zlú prognózu.
Meningeómy
Meningeómy sú pomaly rastúce extraaxiálne tumory mozgu vyrastajúce z mozgových obalov. Tvoria 15 - 20% primárnych intrakraniálnych tumorov, pričom vrchol incidencie je vo veku 45 rokov a s prevahou u žien.
Meningeómy sú nádory vyrastajúce z buniek mozgových obalov, vyvíjajú sa teda mimo mozgového tkaniva. Sú prevažne presne ohraničené a opuzdrené a neprerastajú do mozgového tkaniva - pôsobia naň hlavne tlakom.
Malé asymptomatické meningeómy v nerizikovej oblasti u starších a komorbídnych pacientov môžu zostať v observácii.
Ependymómy
Ependymómy vyrastajú z buniek výstelky mozgových komôr. Hojnejšie sú v detskom veku, hlavne počas prvých desiatich rokov života, a v ranej dospelosti.
Vyrastajú zo steny komorového systému, ktorý môžu upchávať, následkom čoho sa mozgové komory rozširujú a vzniká vnútorný hydrocefalus, čiže nadmerné hromadenie moku vo vnútrolebečnom priestore.
Schwannómy
Schwannómy sú bežné nezhubné nádory mozgu u dospelých. Vznikajú pozdĺž nervov a pozostávajú z buniek nervových pošiev.
Najbežnejším druhom je vestibulárny schwannóm, ktorý vychádza z ôsmeho hlavového alebo vestibulokochleárneho nervu prechádzajúceho z mozgu do ucha.
Adenómy hypofýzy
Adenómy hypofýzy sú spravidla nezhubné nádory vznikajúce z buniek predného laloka hypofýzy. Môžu byť hormonálne aktívne a pomerne pomaly rastúce.
Ich prejavy závisia od ich veľkosti a typu produkovaného hormónu. Adenómy väčších rozmerov môžu svojím tlakom spôsobovať neurologické príznaky a zrakové poruchy.
Metastázy v mozgu
Sekundárne nádory mozgu, známe aj ako metastatické nádory mozgu, vznikajú, keď sa rakovinové bunky z iných častí tela rozšíria do mozgu.
Do centrálneho nervového systému najčastejšie metastázujú karcinómy pľúc, prsníka, obličiek a malígny melanóm. Zriedkavejšie sú metastázy karcinómu štítnej žľazy, zažívacieho traktu a gynekologického pôvodu.
Čo nasleduje po náleze na CT
Ak zobrazovacie vyšetrenie odhalí útvar podobný nádoru, lekár bude potrebovať presne určiť jeho typ. Preto je nutné odobrať vzorku tkaniva, teda vykonať biopsiu, ktorú vykonáva vždy neurochirurg.
Pri stereotaktickej biopsii je poloha nádoru presne určená pomocou rôznych počítačových metód a chirurg môže punkčnou ihlou odobrať vzorku s milimetrovou presnosťou.
Druhou možnosťou je vykonať otvorenú biopsiu, ktorej predchádza kraniotómia, teda chirurgické vytvorenie otvoru v pacientovej lebke.
Medzi ďalšie diagnostické metódy pri podozrení na nádor mozgu sa radia elektroencefalografia alebo vyšetrenie mozgovomiechového moku, ktorý sa najčastejšie odoberá lumbálnou punkciou.
Liečba po potvrdení nádoru
Liečba nádoru na mozgu závisí od typu rakoviny mozgu, veľkosti a umiestnenia nádoru, včasnej diagnózy nádoru na mozgu, ako aj od celkového zdravotného stavu pacienta.
Väčšinu nádorov operujeme otvorenou cestou s cieľom zmenšiť alebo kompletne odstrániť tumor a získať materiál pre histologické vyšetrenie.
Cieľom operácie mozgového nádoru je odstrániť čo najviac nádoru a zároveň minimalizovať poškodenie zdravého mozgového tkaniva. V niektorých prípadoch nemusí byť operácia mozgu možná kvôli umiestneniu nádoru.
Radiačná terapia využíva vysokoenergetické žiarenie na zabíjanie rakovinových buniek. Môže sa použiť samostatne alebo v kombinácii s inými liečbami.
Chemoterapia využíva lieky na zabíjanie rakovinových buniek. Môže sa podávať perorálne alebo intravenózne a často sa používa v kombinácii s rádioterapiou.
Ohraničený nádor do 3 cm možno stereotakticky ožiariť sústredenými lúčmi ionizujúceho žiarenia gamanoža alebo lineárneho urýchľovača.
Protónová rádioterapia má v porovnaní s konvenčným fotónovým ožarovaním tú obrovskú výhodu, že vďaka presnosti zacielenia protónového zväzku výrazne eliminuje nežiaduce účinky liečby, rovnako ako riziká spojené s poškodením zraku, sluchu alebo intelektuálnych schopností.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc
Jeden príznak sám osebe nemusí znamenať nádor mozgu, pretože bolesti hlavy, závraty, poruchy zraku alebo nevoľnosť môžu mať aj inú príčinu. Dlhšie trvajúce, nové, zhoršujúce sa alebo navzájom sa kombinujúce ťažkosti však vyžadujú lekárske vyšetrenie.
Jestliže dlhšiu dobu pociťujete niektoré z uvedených ťažkostí, obráťte sa na svojho praktického lekára. Ten vykoná základné vyšetrenie a v prípade potreby vás odošle na špecializované pracovisko.
Ak sa u niekoho vyskytnú kŕče, poruchy vedomia, bezvedomie, ochrnutie alebo iné život ohrozujúce stavy, okamžite volajte zdravotnícku záchrannú službu na čísle 155.
