Opalovanie a mozgová príhoda: riziká, varovné príznaky a možnosti zotavenia

Opalovanie samo osebe nie je priamou príčinou každej cievnej mozgovej príhody, no vysoká teplota, dehydratácia, dlhý pobyt na slnku a ďalšie faktory môžu za určitých okolností zhoršiť stav organizmu a zvýšiť záťaž na srdce a cievy. Pri náhle vzniknutej slabosti, poruche reči, poklese ústneho kútika, poruche videnia alebo rovnováhy treba okamžite volať 112, pretože pri mozgovej príhode rozhoduje čas.

Cievna mozgová príhoda patrí medzi najzávažnejšie neurologické stavy a môže v priebehu krátkej chvíle zásadným spôsobom zmeniť život pacienta aj jeho rodiny. Moderný výskum sa preto čoraz viac zameriava na neinvazívne metódy, ktoré by mohli podporiť regeneráciu mozgu aj v období po akútnej liečbe, medzi ktoré patrí aj transkraniálna fotobiomodulácia.

Prečo treba byť pri opalovaní po mozgovej príhode opatrný

Podobne, ako aj ostatné orgány nášho tela, aj mozog potrebuje dostatok kyslíka na správne a nenarušené fungovanie. Cievna mozgová príhoda, známa aj ako mŕtvica alebo porážka, predstavuje život ohrozujúci stav, ktorý je najčastejšie spôsobený upchaním cievy krvnou zrazeninou, zúžením mozgových tepien alebo ich kombináciou.

Mozgové tkanivo je extrémne citlivé na nedostatok kyslíka. Ak sa prísun krvi obmedzí alebo zastaví, dôjde k nedokrveniu mozgu a mozgové bunky začnú odumierať. Mŕtvica ohrozuje život, preto vyžaduje urýchlenú zdravotnú intervenciu.

Vysoká teplota pri dlhom pobyte na slnku môže podporiť stratu tekutín a zhoršiť celkovú toleranciu záťaže, najmä u ľudí s vysokým krvným tlakom, srdcovým ochorením alebo už prekonanou mozgovou príhodou. Po mozgovej príhode preto treba opalovanie posudzovať individuálne a riadiť sa odporúčaniami lekára.

Čo je cievna mozgová príhoda

Náhla cievna mozgová príhoda, ľudovo mŕtvica, je dôsledkom prerušenia alebo zníženia prívodu krvi a živín a látok v nej obsiahnutých do nervového tkaniva mozgu. Už niekoľko minút trvajúce nedokrvenie mozgu spôsobuje smrť mozgových buniek a v závislosti od lokalizácie aj rad klinických komplikácií.

Cievna mozgová príhoda môže byť ischemická, spôsobená nedostatkom kyslíka a živín, alebo hemoragická, spôsobená zakrvácaním do mozgu. Menej častou príčinou cievnych mozgových príhod je krvácanie do mozgu.

Ischemická mozgová príhoda

Najčastejšia je ischemická mozgová príhoda, pri ktorej dochádza k upchatiu cievy a mozog sa ocitne bez kyslíka a živín. Práve ischemická forma tvorí podľa textu približne 80-85 % prípadov.

Najbežnejšie ischemické cievne mozgové príhody majú trombotickú formu. Tá nastane, keď sa v jednej z tepien dodávajúcich krv do mozgu vytvorí zrazenina vo forme trombu.

Zrazeninu môžu spôsobiť tukové usadeniny, ktoré sa tvoria v tepnách a spôsobujú znížený prietok krvi, alebo iné arteriálne stavy. Embolická mozgová príhoda nastáva, keď sa vytvorí krvná zrazenina mimo mozgu, najčastejšie v srdci, a krvný obeh ju zavlečie do užších mozgových tepien.

Hemoragická mozgová príhoda

Hemoragická mŕtvica sa vyskytuje, keď sa krvná cieva v mozgu pretrhne. Krvácanie je zvyčajne spôsobené prasknutím cievy najčastejšie pri neliečenom vysokom krvnom tlaku.

Mozgové krvácanie môže byť dôsledkom mnohých stavov, najčastejšie však nekontrolovaného neliečeného vysokého krvného tlaku, nadmerného užívania liekov na riedenie krvi alebo anomálií v stavbe krvných ciev, napríklad aneuryzmy.

Formy hemoragickej mŕtvice sú intracerebrálne krvácanie, pri ktorom krvácanie do okolitého mozgového tkaniva poškodzuje mozgové bunky, a subarachnoidálne krvácanie, pri ktorom sa krv vylieva do priestoru medzi povrchom mozgu a lebkou.

Prechodný ischemický záchvat

Ďalšou formou mŕtvice je prechodný ischemický záchvat, pri ktorom dôjde k dočasnému zníženiu krvného zásobenia určitej časti mozgu v intervale nepresahujúcom päť minút. Aj keď sa dostavia príznaky mŕtvice, nedochádza k trvalému poškodeniu tkaniva a žiadnym trvalým symptómom.

Prechodný ischemický záchvat však nemožno ignorovať, pretože môže upozorniť na riziko závažnejšej mozgovej príhody.

Čo sa deje v mozgu po ischemickej mozgovej príhode

Po ischémii sa spustí celá kaskáda škodlivých procesov. Dochádza k poškodeniu cievneho endotelu a hematoencefalickej bariéry, k mitochondriálnej dysfunkcii, poklesu tvorby ATP, nárastu oxidačného stresu a aktivácii neurozápalu.

Výsledkom je poškodenie neurónov a zhoršenie komunikácie medzi mozgovými sieťami, ktoré sú dôležité pre myslenie, pohyb a reč. Zjednodušene povedané: mozog po mozgovej príhode nečelí len nedostatku kyslíka, ale aj hlbokému energetickému a zápalovému kolapsu.

Opalovanie po mozgovej príhode

Zotavovanie po CMP je dlhodobý proces. Je ovplyvnený mnohými faktormi, ako napríklad typ CMP, lokalizácia alebo motivácia pacienta.

Pri dobre nastavenej rehabilitácii sa stav pacienta môže dlhodobo zlepšovať, pričom najvýznamnejšie zotavovanie sa dosiahne v prvých rokoch po CMP. Počas tohto obdobia treba chrániť organizmus pred zbytočnou záťažou vrátane prehriatia a nedostatku tekutín.

Pacient po prepustení z hospitalizácie má možnosť pokračovať v rehabilitácii ambulantnou formou. Pri návrate k bežným aktivitám vrátane pobytu na slnku je dôležité zohľadniť neurologický stav, krvný tlak, užívané lieky a schopnosť samostatne reagovať na príznaky prehriatia alebo zhoršenia zdravotného stavu.

Možné riziká dlhého pobytu na slnku

• strata tekutín a zhoršenie hydratácie;
• prehriatie organizmu;
• zvýšená záťaž na srdce a cievy;
• kolísanie krvného tlaku;
• zhoršenie únavy, závratov alebo porúch rovnováhy;
• vyššie riziko pádu pri oslabenej koordinácii a pohyblivosti.

U niektorých pacientov môžu lieky meniť reakciu organizmu na slnečné žiarenie alebo zvyšovať citlivosť kože. Pri prepustení z nemocnice dostanete aj poučenie, aké lieky máte užívať.

Opalovanie nenahrádza rehabilitáciu ani liečbu rizikových faktorov. Ak sa po pobyte na slnku objaví náhla slabosť, porucha reči, porucha videnia, výrazná bolesť hlavy, zvracanie, zmätenosť alebo porucha vedomia, treba okamžite volať záchrannú službu.

Varovné príznaky mozgovej príhody

Varovné príznaky cievnej mozgovej príhody sa môžu objaviť samostatne alebo v kombinácii. Niektoré príznaky môžu upozorniť na skryté problémy v mozgovom krvnom prietoku a bez povšimnutia alebo ignorácie týchto príznakov môže viesť k nezvratným poškodeniam.

• náhle oslabenie polovice tela;
• porucha reči;
• náhla a silná bolesť hlavy;
• porucha zraku;
• poklesnutý ústny kútik;
• poruchy rovnováhy;
• neschopnosť stoja a chôdze.

Príznaky cievnej mozgovej príhody vznikajú náhle, z minúty na minútu: ťažkosti s rozprávaním a artikuláciou, neschopnosť napríklad odpovedať na otázky, neadekvátne odpovede, ochrnutie časti tela, typicky jednostranne, pokles ústneho kútika, pokles očného viečka, neschopnosť vyplaziť jazyk rovno, zvláštne mimovoľné pohyby očí, neschopnosť zamerať pohľad na objekt, ťažkosti so zrakom, dvojité videnie, ťažkosti s chôdzou, ťahanie do strany, neschopnosť stáť a poruchy citlivosti kože.

Pomôcka FAST

1. F - Face, tvár: Požiadajte osobu, aby sa usmiala. Darí sa jej to symetricky alebo je poklesnutý ústny kútik?
2. A - Arms, horné končatiny: Požiadajte osobu, aby zdvihla obe ruky pred seba. Darí sa jej to alebo jedna končatina poklesne?
3. S - Speech, reč: Požiadajte osobu, aby zopakovala jednoduchú vetu. Je reč nezreteľná alebo rozpráva „z cesty“?
4. T - Time, čas: Pri týchto príznakoch ihneď volajte 112.

Pri mozgovej príhode ide o čas a dôležitá je doslova každá minúta. Liečba mozgovej príhody závisí od času, ktorý uplynie od prvých príznakov.

Ak je to možné, zaznamenajte čas, keď sa ťažkosti objavili, pomôže to lekárom rozhodovať o liečbe. Nevezte pacienta po vlastnej osi do nemocnice ani ho nenechajte šoférovať.

Prečo je neodkladná hospitalizácia významná

Odborníci sa zhodujú, že včasná hospitalizácia a vhodne zvolená terapia môže zachrániť život človeka a výrazne zlepšiť jeho zdravotný stav. Niektoré lieky môžu byť podané iba niekoľko hodín po CMP, ako napríklad lieky na rozpustenie trombu a obnovu krvného obehu.

V niektorých prípadoch mozgového krvácania môže byť včasná chirurgická liečba život zachraňujúca. Adekvátna a rýchla liečba je rozhodujúca pre minimalizáciu poškodenia mozgu.

Diagnostika cievnej mozgovej príhody

Pri podozrení na mozgovú príhodu je vhodné vyšetriť pacienta priamo v domácom prostredí. Osobu treba požiadať, aby sa usmiala, zakašľala či vyplazila jazyk.

Ďalšia požiadavka je, aby zdvihla obe ruky nad hlavu. V prípade mŕtvice jedna končatina bude mať tendenciu padať nadol, prípadne sa pohyb vôbec nedostaví.

Okrem anamnézy lekár kontroluje krvný tlak a použije stetoskop na vyšetrenie srdca a zvukového signálu nad krčnými tepnami. Krvné testy majú za úlohu určiť hladinu cukru v krvi, stanoviť koncentrácie krvných plynov, prebiehajúcich infekcií a koncentrácie zložiek krvi zodpovedných za zrážacie reakcie krvi.

• Počítačová tomografia: využíva sa na vytvorenie detailného obrazu mozgu a pomáha s diagnostikou krvácania, nádoru a mŕtvice.
• Zobrazovanie magnetickou rezonanciou: pomáha zistiť, či mozgové tkanivo nebolo poškodené ischemickou mozgovou príhodou alebo mozgovým krvácaním.
• Karotidový ultrazvuk: využíva zvukové vlny na vytváranie detailného obrazu vnútra krčnej tepny.
• Mozgový angiogram: poskytuje podrobný pohľad na tepny v mozgu a krku.
• Echokardiografia: používa zvukové vlny na vytvorenie detailných obrázkov srdca.

Častou príčinou ischemickej cievnej mozgovej príhody totiž býva fibrilácia srdca, pri ktorej sa vo vnútri srdca vytvára krvná zrazenina. Jej odtrhnutie môže spôsobiť upchatie mozgovej cievy.

Ultrazvukové vyšetrenie krčných ciev môže odhaliť aterosklerózu, čiže vytvorenie povlakov vo vnútri cievy. Tieto povlaky sú spôsobené hromadením cholesterolu a tukov.

Akútna liečba cievnej mozgovej príhody

Liečba cievnej mozgovej príhody závisí od toho, či ide o ischemickú, alebo hemoragickú mozgovú príhodu. Liečba cievnej mozgovej príhody je viazaná na iktové centrá, ktoré sú zvyčajne vo veľkých nemocniciach.

Liečba ischemickej príhody

V rámci liečby ischemickej cievnej mozgovej príhody musia lekári rýchlo obnoviť tok krvi do mozgu. Podanie liekov na odstránenie zrazeniny sa musí začať do 4,5 hodiny od objavenia symptómov.

Intravenózne sa podáva injekcia tkanivového aktivátora plazminogénu proti zrážaniu krvi, ideálne do troch hodín od vzniku symptómov. Rekombinantný tkanivový aktivátor plazminogénu je zlatým štandardom pre rozpúšťanie krvných zrazenín.

Núdzové endovaskulárne postupy sa vykonávajú vnútri blokovanej cievy. Lekári prostredníctvom katétra môžu zrazeninu z mozgu aj priamo odstrániť.

Inou možnosťou je odstránenie krvnej zrazeniny cez katéter, teda trombektómia. Tento výkon vám urobia do 6 hodín od vzniku prvých príznakov. Niekedy lekári zvolia trombolýzu spolu s trombektómiou.

Liečba hemoragickej príhody

Núdzová liečba hemoragickej cievnej mozgovej príhody sa zameriava na kontrolu krvácania a zníženie tlaku v mozgu. Medzi núdzové opatrenia patrí vysadenie liekov na riedenie krvi a podanie liekov na zníženie tlaku v mozgu.

Ak je oblasť krvácania veľká, môže lekár vykonať operáciu na odstránenie krvi a zníženie tlaku na mozog. Chirurgická liečba je nasadzovaná na odstránenie abnormalít krvných ciev spojených s hemoragickými mŕtvicami.

Následky cievnej mozgovej príhody

Postihnutie mozgu môže mať zásadný vplyv na pohyblivosť, silu, stabilitu, koordináciu, reč, pamäť, vnímanie, náladu a iné. Následky môžu byť veľmi vážne - od porúch reči a pohyblivosti cez problémy s pamäťou a rovnováhou až po dlhodobé kognitívne a emocionálne ťažkosti.

• paralýza alebo strata pohybu svalov na jednej strane tela;
• strata kontroly nad určitými svalmi;
• ťažkosti pri rozprávaní alebo prehĺtaní;
• strata pamäti alebo ťažkosti s myslením, uvažovaním a rozhodovaním;
• emocionálne problémy;
• bolesť a necitlivosť;
• zmeny vo vnímaní teploty;
• poruchy chôdze;
• ťažkosti so zrakom;
• neschopnosť postarať sa o svoje základné životné potreby.

Podľa Dr. Valery Feigin až 80% pacientov má čiastočnú alebo úplnú stratu hybnosti a sily na jednej polovici tela, až 70% postihnutých trpí poruchami nálady a približne u 20% osôb sa vyvinie bolesť v ramene.

Rehabilitácia po mozgovej príhode

Po núdzovej liečbe sa starostlivosť zameriava na zotavenie a obnovu čo najväčšieho množstva funkcií potrebných pre návrat k nezávislému životu. Väčšina pacientov, ktorí prekonali mŕtvicu, podstupuje liečbu v rehabilitačnom programe.

Rehabilitácia by mala začať hneď, zvyčajne už počas hospitalizácie na JIS alebo na neurologickom oddelení. Liečebná rehabilitácia je neoddeliteľnou súčasťou zdravotnej starostlivosti.

Pri dobre koordinovanej starostlivosti vedie k dosiahnutiu maximálne možnej nezávislosti a samostatnosti pacienta. Na zlepšení kvality života pacienta sa podieľa tím odborníkov pod vedením lekára FBLR.

Rehabilitačný tím a druhy terapie

• lekári;
• sestry;
• fyzioterapeuti;
• pracovní terapeuti;
• logopédi;
• psychológovia alebo poradcovia;
• sociálni pracovníci.

Fyzická terapia pomáha zlepšovať pohyb, rovnováhu a koordináciu. Pracovná terapia sa zameriava na každodenné činnosti, ako je obliekanie a jedenie.

Logopédia rieši problémy s rečou, jazykom a prehĺtaním. Kognitívna terapia pomáha s pamäťou, riešením problémov a inými schopnosťami myslenia.

Cieľom fyzickej rehabilitácie je zlepšenie mobility, sily a rovnováhy. Kognitívna rehabilitácia zas pomáha pacientom zvládať problémy s pamäťou, pozornosťou a inými mentálnymi funkciami.

Časový priebeh zotavenia

Prvých 3 mesiacov často dochádza k najrýchlejšiemu zotaveniu. Môžete vidieť výrazné zlepšenia v pohybe, reči a iných postihnutých oblastiach.

Od 3 do 6 mesiacov zotavovanie zvyčajne pokračuje, aj keď sa môže v porovnaní s prvými tromi mesiacmi spomaliť. Od 6 mesiacov až do 1 roka mnoho ľudí naďalej zaznamenáva zlepšenia, najmä s pokračujúcim úsilím o rehabilitáciu.

Aj keď sa zotavenie môže po viac ako 1 roku spomaliť, mnohí ľudia naďalej dosahujú zisky aj roky po mŕtvici, najmä pri dôslednej terapii a úsilí.

Transkraniálna fotobiomodulácia

Transkraniálna fotobiomodulácia, označovaná ako tPBM, je neinvazívna metóda, pri ktorej sa cez pokožku hlavy aplikuje červené alebo blízke infračervené svetlo.

Cieľom je pôsobiť na mozgovú tkaninu tak, aby došlo k podpore bunkovej regenerácie, zníženiu zápalu a zlepšeniu prekrvenia mozgu. Kľúčové je, že nejde o invazívny zákrok.

Text uvádza, že tPBM využíva spektrum približne 620-1440 nm, pričom za optimálne terapeutické okno sa považuje rozsah 600-900 nm.

Doterajšie údaje naznačujú možnosť jeho využitia aj mimo úplne akútnej fázy - podľa textu sa skúma možnosť predĺženia terapeutického okna až na 24-72 hodín po cievnej mozgovej príhode, prípadne aj v subakútnej fáze rekonvalescencie.

Ako môže svetlo pomôcť mozgovým bunkám

Jedným z hlavných cieľov fotobiomodulácie je cytochróm c oxidáza, dôležitý enzým mitochondriálneho elektrónového reťazca. Keď tento systém po ischémii nefunguje správne, klesá tvorba ATP a bunky strácajú energiu potrebnú na prežitie a regeneráciu.

Podľa článku tPBM podporuje mitochondriálnu oxidatívnu fosforyláciu, zvyšuje syntézu ATP a pomáha znižovať oxidačný stres.

Terapia môže navyše podporiť:

• prietok krvi v mozgu;
• protizápalové reakcie;
• expresiu neurotrofických faktorov;
• neuroplasticitu, teda schopnosť mozgu opätovne vytvárať spojenia a reorganizovať sa po poškodení.

Fotobiomodulácia a zápal po mozgovej príhode

Neurozápal je po mozgovej príhode jedným z kľúčových faktorov, ktoré zhoršujú poškodenie mozgu. Podľa textu môže tPBM ovplyvňovať intracelulárne hladiny ROS a zápalové signálne dráhy.

Tým môže prispievať k udržaniu redoxnej rovnováhy a k obmedzeniu nadmernej zápalovej reakcie. Zároveň môže ovplyvňovať aktivitu astrocytov a mikroglií a podporovať posun imunitnej odpovede smerom k regeneračnejšiemu, protizápalovému profilu.

To je dôležité nielen pre okamžité prežitie neurónov, ale aj pre kvalitu následnej regenerácie.

Môže fotobiomodulácia podporiť regeneráciu mozgu?

Veľmi zaujímavé sú aj údaje o synaptickej plasticite a neurogénze. Článok opisuje, že tPBM môže podporovať expresiu neurotrofických faktorov, napríklad BDNF, a tým pomáhať pri raste dendritov, stabilizácii synáps a obnove neurónových sietí.

Práve tieto procesy sú pre zotavenie po mozgovej príhode kľúčové. Neuroplasticita umožňuje mozgu opätovne vytvárať spojenia a reorganizovať sa po poškodení.

Ďalší spomínaný efekt sa týka mozgových sietí - napríklad default mode network, salience network alebo centrálnej výkonnej siete. Po ischemickej mozgovej príhode býva ich funkčná konektivita narušená.

Podľa opísaných poznatkov môže tPBM prispievať k ich lepšej reorganizácii a funkčnej obnove.

Čo ukazujú doterajšie štúdie

Doterajšie výsledky vyzerajú sľubne. Text zhrňuje, že preklinické aj rané klinické údaje poukazujú na potenciál tPBM znížiť rozsah infarktu, zabezpečiť neuroprotekciu a podporovať dlhodobé neurologické zotavenie.

Podľa uvedených údajov sa tento potenciál spája s možnosťou využitia bez zvýšenia niektorých zásadných rizík, napríklad krvácania. Väčšina dôkazov však zatiaľ pochádza z experimentálnych a predklinických modelov.

Samotný článok zdôrazňuje, že ide o veľmi perspektívnu oblasť, ale stále o tému, ktorá si vyžaduje ďalší výskum a optimalizáciu liečebných postupov.

Fotobiomodulácia nenahrádza akútnu liečbu

Fotobiomodulácia nenahrádza akútnu lekársku starostlivosť pri mozgovej príhode. Pri podozrení na mozgovú príhodu treba najprv okamžite volať 112 a zabezpečiť vyšetrenie v nemocnici.

Napriek tomu sa fotobiomodulácia javí ako mimoriadne zaujímavý smer pre budúcu rehabilitáciu a neuroprotekciu. Ak ďalší výskum potvrdí súčasné výsledky, môže sa stať cenným doplnkom starostlivosti o pacientov po mozgovej príhode, najmä v prípadoch, kde sú súčasné možnosti liečby obmedzené.

Život po mozgovej príhode

Mŕtvica môže byť udalosťou, ktorá zmení život, ale nemusí definovať vašu budúcnosť. S náležitou starostlivosťou, rehabilitáciou a podporou mnohí ľudia, ktorí prežili mozgovú príhodu, vedú plnohodnotný život.

Návrat domov po mozgovej príhode môže byť náročný. Vykonajte domáce úpravy, nainštalujte madlá, odstráňte nebezpečenstvo zakopnutia a v prípade potreby zvážte sprchovú stoličku.

Špeciálne náradie, pomôcky na obliekanie alebo komunikačné zariadenia môžu pomôcť pri každodenných úlohách. Usporiadajte svoj deň tak, aby zahŕňal terapeutické cvičenia, obdobia odpočinku a spoločenské aktivity.

Je bežné, že ľudia, ktorí prežili mozgovú príhodu, zažijú emocionálne zmeny vrátane depresie, úzkosti, nálad a frustrácie. Tieto pocity sú normálne a možno ich riešiť vhodnou podporou.

Prevencia ďalšej mozgovej príhody

Podniknutie krokov na zabránenie ďalšej mozgovej príhody je dôležitou súčasťou cesty k uzdraveniu. Rizikové faktory treba riešiť spolu s lekárom.

• Kontrolujte vysoký krvný tlak, cukrovku a vysoký cholesterol.
• Dodržujte pokyny lekára týkajúce sa liekov na riedenie krvi alebo iných liekov.
• Jedzte vyváženú stravu, pravidelne cvičte a prestaňte fajčiť.
• Absolvujte pravidelné kontroly, ktoré vám pomôžu sledovať váš pokrok a upraviť plán liečby.
• Udržiavajte si zdravú telesnú hmotnosť a správnu hladinu cholesterolu.
• Do jedálnička zaraďte veľa vlákniny najmä v podobe zeleniny a ovocia.
• Venujte sa rekreačnej fyzickej aktivite.
• Ak máte fibriláciu predsiení, užívajte lieky na riedenie krvi tak, ako vám ich predpísal lekár.

Doma si pravidelne merajte krvný tlak, pri opakovane zvýšenej hodnote nad 140/90 mmHg oslovte svojho všeobecného lekára. Tlak si merajte v pokoji, najlepšie ráno hneď po zobudení.

Pri prevencii je dôležité aj rozumné správanie počas horúcich dní. Dlhý pobyt na priamom slnku, nedostatok tekutín a prehriatie môžu byť pre človeka po mozgovej príhode nevhodnou záťažou, preto je vhodné opalovanie obmedziť a zdravotný stav priebežne sledovať.

tags: #opalovanie #a #mozgova #prihoda