Opuch mozgu vo vysokom veku: príčiny, príznaky a liečba

Opuch mozgu, odborne mozgový edém, je život ohrozujúci stav, pri ktorom sa v mozgovom tkanive hromadí nadbytočná tekutina a zvyšuje sa tlak vo vnútri lebky. U starších ľudí môže vzniknúť najmä po páde a úraze hlavy, pri cievnej mozgovej príhode, krvácaní do mozgu, infekcii, nádore, poruche metabolizmu alebo v dôsledku toxického poškodenia.

Ak sa u človeka vo vyššom veku po úraze, náhlom zhoršení zdravotného stavu alebo infekcii objaví silná či zhoršujúca sa bolesť hlavy, vracanie, zmätenosť, porucha reči, slabosť končatiny, porucha chôdze, záchvat alebo znížené vedomie, je potrebné okamžite volať záchrannú službu na čísle 155. Edém mozgu môže znížiť prietok krvi a kyslíka mozgom, poškodiť nervové bunky a viesť ku kóme alebo smrti.

Čo je opuch mozgu

Mozgový edém, známy ako opuch mozgu, je život ohrozujúci stav, ktorý možno charakterizovať ako zvýšenie obsahu tekutín v mozgovom tkanive. Táto tekutina zvyšuje tlak vo vnútri lebky. Vysoký vnútrolebečný tlak môže spôsobiť zníženie prietoku krvi mozgom a teda aj kyslíka, nevyhnutného na funkciu mozgu.

Ak sa nervovým bunkám nedostane kyslík začnú postupne odumierať. Tento proces môže byť pre pacienta fatálny, pretože ak raz nervová bunka odumrie, nie je schopná regenerácie a ani namiesto nej nevznikne nová.

Edém mozgu je stav charakterizovaný nadmerným hromadením tekutiny v mozgu, čo vedie k zväčšeniu objemu mozgového tkaniva. Tento stav môže byť vyvolaný rôznymi faktormi, ako sú traumatické poranenia mozgu, infekcie, nádory mozgu, cievne poruchy, intoxikácie, zápalové ochorenia alebo iné systémové ochorenia.

Hromadenie tekutiny v mozgovom tkanive zvyšuje tlak vnútri lebky, čo je nebezpečný až život ohrozujúci stav. Opuch mozgu je často komplikáciou základného ochorenia a zhoršuje jeho priebeh.

Prečo je opuch mozgu vo vyššom veku mimoriadne závažný

Starší človek môže mať po páde alebo údere do hlavy iba malú vonkajšiu známku poranenia, zatiaľ čo vo vnútri lebky môže postupne narastať krvácanie alebo opuch. Príznaky sa nemusia objaviť okamžite a niekedy sa spočiatku podobajú bežnej únave, poruche pamäti alebo zhoršeniu orientácie.

U starších osôb, ktoré sú náchylnejšie na komplikácie ako zlomeniny kostí alebo poškodenie krku, je nevyhnutné venovať pozornosť aj týmto rizikám a sledovať príznaky ako dezorientácia, problémy s rovnováhou alebo zhoršená pamäť.

Je ťažké diagnostikovať intenzitu poranenia hlavy len pri pohľade naň. Je dôležité, aby všetky druhy poranení hlavy ošetril lekár, pretože akékoľvek poranenie hlavy, lebky, pokožky hlavy alebo mozgu môže byť nebezpečné.

Mechanizmus vzniku: Monroe-Kellieho doktrína

Vysvetlenie mechanizmu vzniku poranenia mozgu pri mozgovom edéme pochádza z tzv. Monroe-Kellie doktríny. Monroe-Kellie doktrína uvádza, že priestor lebečnej dutiny je objemovo nemenný a obsahuje nestlačiteľné zložky a to pevnú, tvorenú mozgovou hmotou (približne 1400 ml) a tekuté zložky zastúpené krvou (približne 150 ml) a cerebrospinálnou tekutinou (približne 150 ml).

Kvôli tomuto stálemu a pevnému objemu, musí zväčšenie objemu jednej z týchto zložiek automaticky viesť k strate a útlaku inej zložky v rovnakom množstve. Pri edéme mozgu sa mozog „napučieva”, dochádza teda k zväčšovaniu jeho relatívneho objemu.

Tento zvýšený objem mozgu znižuje perfúziu krvi do mozgu a zvýšený tlak môže spôsobiť aj ďalšie štrukturálne poškodenie edematóznej, ale aj needematóznej časti mozgu. Keď tlak v lebke ďalej stúpa, mozgové tkanivo môže byť zatláčané do priestorov, kam prirodzene nepatrí.

Typy mozgového edému

Rozlišujeme dva hlavné typy edému mozgu:

• Cytotoxický edém je charakterizovaný opuchom mozgu, spôsobeným hromadením tekutiny vo vnútrobunkovom priestore, ktorý zväčšuje svoj objem na úkor mimobunkového priestoru.
• Vazogénny edém je definovaný ako mimobunkové hromadenie tekutiny, ktorá je výsledkom narušenia hematoencefalickej bariéry.

Mozgový edém môže byť výsledkom rôznych porúch. Hlavné typy poškodenia delíme podľa príčiny na: vazogénne, bunkové, osmotické, intersticiálne.

Vazogénny edém

Ide o najbežnejšiu formu edému. Je výsledkom narušenia hematoencefalickej bariéry.

Hematoencefalická alebo krvno-mozgová bariéra je bariéra medzi krvným obehom a centrálnym nervovým systémom. Jej úlohou je chrániť mozog pred cirkulujúcimi toxínmi alebo patogénmi, ktoré by mohli spôsobiť mozgové infekcie, a súčasne umožniť životne dôležitým živinám dostať sa do mozgu.

Cez porušenú hematoencefalickú bariéru prúdia ióny a proteíny voľnejšie, prechádzajú do priestoru mimo ciev, čo spôsobuje nasávanie tekutiny do mozgového tkaniva.

Napríklad pri nádorových ochoreniach mozgu sú produkované chemické látky, ako napr. vaskulárny endoteliálny rastový faktor (VEGF), glutamát a leukotriény, ktoré zvyšujú priepustnosť tekutiny cez tepnu ciev v okolí nádorov. Výsledkom je prienik tekutiny do mozgového tkaniva, najmä do bielej hmoty.

Takýto tzv. peritumorový edém, vedie ku vzniku typického klinického obrazu u pacientov s nádormi mozgu. U 65 % pacientov sa rozvinie porucha myslenia, reči a vedomia.

Bunkový alebo cytotoxický edém

Vzniká v priebehu niekoľkých minút od poranenia mozgu. Postihuje bunky v mozgu a to tieto tri typy:

• gliové bunky - iným názvom neuroglia, je podporná nervová bunka;
• neuróny - nervové bunky;
• endotelové bunky - endotélium, je tenká vrstva buniek, ktorá tvorí vnútornú výstelku ciev.

Cytotoxický edém vzniká na základe poruchy iónového transportu cez bunkové membrány. Sodík vstupuje voľne do bunky. Mechanizmus, ktorý by ho pri nadbytku vylúčil je nefunkčný.

Následne začnú do bunky prúdiť aj iné anióny, ktoré sa pokúšajú vrátiť bunke neutralitu, čo vedie k intracelulárnemu edému, čiže „napučieva” samotná bunka. Táto forma edému je spôsobená napríklad traumatickým poškodením mozgu alebo náhlou cievnou mozgovou príhodou.

Intersticiálny edém

Vzniká v dôsledku premiestnenia mozgovomiechového moku (likvoru) z priestoru mozgových komôr, do priestoru tkaniva mozgu. Zvýšený intrakraniálny tlak vtláča likvor medzi mozgové bunky.

Tekutina sa hromadí teda v extracelulárnom priestore, čiže okolo buniek, prevažne v bielej hmote mozgu. Týmto typom opuchu trpia pacienti s hydrocefalom alebo meningitídou.

Osmotický edém

Vo všeobecnosti pramení z porúch ovplyvňujúcich osmolaritu, ako je napr. hyponatrémia, diabetická ketoacidóza alebo pri iných podobných metabolických ochorení.

Bunky mozgu v týchto prípadoch vyťahujú vodu z plazmy, čo vedie k rozsiahlemu edému. Histopatológia cerebrálneho edému môže ukazovať tak základnú patológiu (nádor, infekcia, anoxické zmeny), ako aj difúzny opuch buď bunkových tiel v cytotoxickom edéme alebo intersticiálnych priestoroch.

Najčastejšie príčiny opuchu mozgu vo vysokom veku

Úraz hlavy a traumatické poranenie mozgu

Tvrdý náraz alebo prudký úder do tela alebo hlavy môže spôsobiť traumatické poranenie mozgu. Predmet, ktorý zasiahne mozgové tkanivo, ako je guľka alebo železná tyč, môže rozbiť kus lebky a v konečnom dôsledku viesť k zraneniu.

Traumatické poranenie mozgu nastane, ak na vašu hlavu pôsobí vonkajšia mechanická sila. Ide o nedegeneratívne a nevrodené zranenie, ktoré vám môže spôsobiť trvalé alebo dočasné poškodenie na celý život, v závislosti od intenzity vonkajšej sily.

Ťažké zranenie môže ovplyvniť vaše fyzické, kognitívne a psychosociálne funkcie, čo môže zmeniť alebo dokonca oslabiť celé fungovanie vášho tela. Poranenia hlavy môžu byť otvorené alebo uzavreté; zatiaľ čo uzavreté zranenie nezlomí vašu lebku, otvorené zranenie môže zlomiť pokožku hlavy, dostať sa do mozgu a viesť k smrteľným následkom.

Medzi najčastejšie príčiny úrazov mozgu patria nehody (pády, náhodné údery do hlavy, nárazy hlavou do pevných prekážok), dopravné nehody, úrazy na stavbách a pri športových aktivitách.

Pády resp. dopravné nehody na bicykloch a motocykloch sú celosvetovo hlavnými príčinami vážnych poranení mozgu. Nehody v domácnosti a na pracovisku sú ďalšou príčinou poranení hlavy resp. mozgu, doma sú najčastejšie rôzne „kutilské“ práce a v pracovnom procese obvykle najrôznejšie poruchy a havárie ťažkých mechanizmov a strojov.

U starších ľudí môže aj pád z vlastnej výšky spôsobiť krvácanie alebo opuch mozgu. Riziko komplikácií zvyšujú poruchy rovnováhy, oslabenie svalov, poruchy zraku, osteoporóza a užívanie liekov ovplyvňujúcich zrážanie krvi.

Subdurálny hematóm po páde

Krvné zrazeniny nazývané subdurálne hematómy (SDH) sa môžu vytvárať prirodzene alebo v dôsledku traumy v oblasti medzi dura mater a arachnoidnou membránou. Najčastejším dôvodom vzniku subdurálnych hematómov je roztrhnutie žily, ktoré umožňuje odtok krvi.

Subdurálne krvácanie môže u staršieho človeka narastať pomaly. Prvé prejavy môžu zahŕňať zhoršovanie chôdze, ospalosť, poruchy pamäti, zmenu osobnosti, bolesti hlavy, poruchu reči alebo slabosť jednej strany tela.

Krvácanie do mozgu a hemoragická cievna mozgová príhoda

Krvácanie do mozgu sa označuje ako mozgové krvácanie. Tento zdravotný problém sa tiež označuje ako intrakraniálne krvácanie alebo krvácanie do mozgu. Ide o zdravotnú pohotovosť, ktorá sa musí okamžite liečiť.

Lebka obklopuje mozog a akákoľvek krv, ktorá vyteká z krvácania, môže stlačiť mozgové tkanivá a poškodiť ich. Nadmerné krvácanie môže spôsobiť takú silnú kompresiu, že krv bohatá na kyslík sa nemôže dostať do tkaniva krvácania do mozgu.

Mozgový edém alebo opuch mozgu môže byť výsledkom nedostatku kyslíka. Hemoragická cievna mozgová príhoda vzniká v dôsledku prasknutia krvných ciev v mozgu a spôsobuje rozsiahle krvácanie, hemorágiu, v mozgu alebo jeho okolí.

Zvýšený krvný tlak je najčastejšou príčinou krvácania do mozgu. Vysoký krvný tlak v priebehu času môže erodovať steny tepien a spôsobiť prasknutie. Keď sa to stane, krv sa hromadí v mozgu, čo vedie k príznakom mŕtvice.

Aneuryzmy, čo sú slabé miesta v stenách tepien, ktoré môžu vyletieť von a prasknúť, patria medzi ďalšie príčiny krvácania. Nesprávne spojenia medzi tepnami a žilami známe ako arteriovenózne malformácie (AVM) sú zvyčajne prítomné od narodenia a môžu viesť k symptómom krvácania do mozgu v neskoršom živote.

Hemoragická mozgová príhoda sa môže u starších ľudí vyskytnúť v dôsledku usadenín amyloidného proteínu pozdĺž krvných ciev, ktoré oslabujú stenu cievy. Riziko krvácania do mozgu môžu zvýšiť aj niektoré lieky na predpis.

Ischemická cievna mozgová príhoda

Ischemická cievna mozgová príhoda je spôsobená krvnou zrazeninou, ktorá upchá cievu v mozgu, alebo v jeho blízkosti. Tým pádom sa k bunkám mozgu nedostáva potrebné množstvo okysličenej krvi, ktoré potrebujú pre správne fungovanie.

Zranené mozgové bunky typicky napučiavajú a môžu blokovať odtok mozgovomiechového moku z mozgu, čo ešte viac zvyšuje vnútrolebečný tlak. Edém môže byť rozsiahly najmä pri veľkej cievnej mozgovej príhode.

Infekcie mozgu a mozgových blán

Infekcie mozgu, ako napríklad meningitída alebo encefalitída, môžu spôsobiť zápal a následný edém. Mozgový opuch môžu mať za následok aj niektoré choroby spôsobené infekčným organizmom, ako sú vírusy, baktérie alebo parazity.

Meningitída je zápal mozgových blán, ktoré obklopujú mozog a miechu. Niektoré vírusové a bakteriálne meningitídy sú nákazlivé. Neliečená môže viesť až k strate zraku, alebo sluchu.

Encefalitída je zápal mozgu samotného. Najčastejšie je spôsobená vírusovou infekciou a šíri sa zvyčajne bodnutím hmyzom. Pri závažnej encefalitíde môže dôjsť až k zmenám osobnosti, alebo ochrnutiu.

Nádor mozgu

Rastúce nádory v mozgu stláčajú mozgové tkanivo a tým vedú k tvorbe edému. Nádory v mozgu môžu spôsobiť opuch hneď niekoľkými spôsobmi.

Ako sa nádor vyvíja, môže tlačiť na iné oblasti mozgu. Nádory v niektorých častiach môžu tiež blokovať odtok mozgovomiechového moku, a nové krvné cievy rastúce v nádore a v jeho blízkosti môžu pretekať a tiež viesť k opuchu.

Pacienti s malígnym nádorom, ktorí majú vzdialené metastázy svojej primárnej rakoviny do mozgu (metastatické ochorenie), môžu dostať krvácanie do mozgu v oblastiach mozgu, kde rakovina pokročila.

Metabolické a osmotické poruchy

Metabolické poruchy patria medzi príčiny mozgového edému. Závažnou príčinou je najmä hyponatriémia, pri ktorej nízka hladina sodíka vedie k presunu vody do buniek.

Mozgový edém je potenciálne život ohrozujúca komplikácia diabetickej ketoacidózy (DKA). Zvyčajne sa vyskytuje u novo diagnostikovaných diabetických detí s DKA.

Diabetická ketoacidóza zmôže nastať, keď telo nemá dostatok inzulínu. V takom prípade bunky nemôžu využívať cukor z krvi na energiu, a namiesto nich využívajú tuk. Pri spaľovaní tuku sa tvoria kyseliny nazývané ketóny, ktoré sa hromadia v krvi a spôsobujú ketoacidózu.

Mozgový edém súvisiaci s DKA sa vyskytuje najčastejšie po niekoľkých hodinách liečby inzulínom a vnútrožilovými tekutinami. Vďaka rýchlo podanému inzulínu sa glukóza z krvi dostane do tkanív čo vedie k rýchlemu poklesu osmolarity plazmy.

Intoxikácia vodou a nízka hladina sodíka

Intoxikácia, alebo otrava vodou je narušenie mozgových funkcií spôsobené nadmerným pitím vody. Nadmerný príjem tekutiny zvyšuje množstvo vody v krvi, čo spôsobí pokles pomeru elektrolytov, najmä sodíka, k celkovému objemu tekutiny v cievach.

Ak hladina sodíka klesne v dôsledku nadmerného príjmu vody, tekutiny cestujú z vonkajšieho priestoru do vnútra buniek a spôsobujú ich opuch. V zriedkavých prípadoch môže intoxikácia vodou spôsobiť opuch mozgu a jeho smrť.

Toxické látky a iné ochorenia

Expozícia toxickým látkam alebo jedovatým chemikáliám je riziková pre možnosť rozvoja edému mozgu. Medzi neneurologické príčiny môžeme zahrnúť hepatitídu (zápal pečene), Reyov syndróm, otravu oxidom uhoľnatým, otravu olovom a edém mozgu vo vysokej nadmorskej výške.

Zriedkavou príčinou edému mozgu je tzv. pseudotumor cerebri. K ďalším možným príčinám patria autoimunitné a zápalové ochorenia, poruchy krvného obehu, hypoxia čiže nedokysličenie mozgu a akútna hypertenzia.

Poranenia miechy a porucha odtoku mozgovomiechového moku

Poranenia miechy spôsobujú narušenie normálneho prietoku mozgovomiechového moku a často vedú k vzniku edému. Porucha cirkulácie alebo odtoku likvoru môže viesť k intersticiálnemu edému a hydrocefalu.

Príznaky opuchu mozgu

Príznaky mozgového edému sa líšia v závislosti od ich závažnosti a príčiny, a môžu byť veľmi bolestivé. Zvyčajne začnú náhle.

Závažnosť príznakov môže tiež ovplyvniť vek pacienta, lokalizácia opuchu ako aj veľkosť mozgu. Avšak, všeobecne, samotné podozrenie na edém mozgu nie je to, čo pacientov privedie do nemocnice.

Väčšinou tomu predchádzajú rôzne traumatické poranenia mozgu, alebo cievna mozgová príhoda, ktorých edém je iba dôsledkom. U staršieho človeka je preto nevyhnutné hodnotiť príznaky vždy v súvislosti s udalosťou, ktorá im predchádzala.

Typické príznaky

• intenzívna alebo zhoršujúca sa bolesť hlavy;
• pocit tlaku v hlave alebo tlakové bolesti hlavy;
• stuhnutosť krku;
• nevoľnosť a zvracanie, často bez predchádzajúcej nevoľnosti;
• závraty a poruchy rovnováhy;
• rozmazané alebo dvojité videnie;
• poruchy reči;
• poruchy koordinácie a neschopnosť chodiť;
• záchvaty alebo kŕče;
• úzkosť, agitácia, agresivita alebo nezvyčajné správanie;
• zmätenosť a dezorientácia;
• krátkodobá strata pamäti;
• poruchy koncentrácie;
• celková slabosť;
• nepravidelné dýchanie;
• zmeny vedomia až kóma.

Zmeny vedomia, ako sú zmätenosť, dezorientácia alebo kóma, patria medzi závažné prejavy. U starších ľudí môže byť prvým príznakom iba náhle zhoršenie orientácie, nezvyčajná ospalosť, zmena správania alebo strata schopnosti vykonávať bežné činnosti.

Kedy okamžite volať záchrannú službu

Ak ste dostali úder do hlavy, či už mierne alebo vážne, mali by ste okamžite vyhľadať lekársku pohotovosť. Skontrolujte tiež príznaky a symptómy traumatického poranenia mozgu súvisiaceho s udalosťou, ktorá k nemu mohla viesť.

• po úraze hlavy nastane strata vedomia alebo človeka nemožno prebudiť;
• bolesť hlavy sa zhoršuje alebo neustupuje;
• objaví sa opakované vracanie;
• človek je zmätený, dezorientovaný, nepokojný alebo nezvyčajne ospalý;
• vznikne porucha reči, videnia, chôdze alebo koordinácie;
• objaví sa slabosť alebo necitlivosť končatín;
• nastane záchvat alebo kŕče;
• jedna alebo obe zrenice sú rozšírené;
• z uší alebo nosa vyteká číra tekutina;
• nastane náhla zmena osobnosti alebo výrazné zhoršenie pamäti;
• objaví sa nepravidelné dýchanie.

Dôležité je okamžité vyhľadanie lekárskej starostlivosti, ak sa prejaví akýkoľvek príznak edému mozgu, aby sa vykonalo adekvátne vyšetrenie a zahájila vhodná liečba na minimalizáciu rizika komplikácií a zachovanie zdravia mozgu.

Úraz hlavy u staršieho človeka

Traumatické poškodenie mozgu môže mať ďalekosiahle fyzické, ale aj psychické účinky. Zatiaľ čo niektoré príznaky alebo symptómy sa môžu prejaviť bezprostredne po traume, iné sa môžu prejaviť niekoľko dní alebo týždňov potom.

Podľa závažnosti poranenia môžu byť vaše mozgové bunky dočasne alebo trvalo ovplyvnené. Môže spôsobiť roztrhané tkanivá, krvácanie, modriny a iné potenciálne poškodenie mozgu.

Príznaky mierneho poranenia

• nevoľnosť alebo zvracanie;
• problémy s rečou;
• bolesť hlavy;
• ospalosť alebo únava;
• strata rovnováhy alebo závraty;
• citlivosť na zvuk alebo svetlo;
• zvonenie v ušiach;
• rozmazané videnie;
• stav zmätenosti, omráčenia alebo dezorientácie;
• krátkodobá strata vedomia;
• problémy so sústredením alebo pamäťou;
• výkyvy nálady, úzkosť alebo depresívna nálada;
• problémy so spánkom alebo nadmerná ospalosť.

Príznaky stredne ťažkého až ťažkého poranenia

• strata vedomia od niekoľkých minút do niekoľkých hodín;
• neschopnosť prebudiť sa zo spánku;
• zhoršujúca sa alebo pretrvávajúca bolesť hlavy;
• rozšírenie jednej alebo oboch zreníc;
• opakované vracanie alebo nevoľnosť;
• záchvaty alebo kŕče;
• číra tekutina vytekajúca z uší a nosa;
• necitlivosť alebo slabosť prstov na rukách a nohách;
• strata koordinácie;
• bojovnosť, nepokoj alebo iné nezvyčajné správanie;
• hlboký zmätok;
• nesprávna reč;
• kóma a iné poruchy vedomia.

Otras mozgu a jeho vzťah k opuchu mozgu

Otras mozgu je jedným z najčastejších typov poranení hlavy, ktoré môže postihnúť kohokoľvek, od detí až po starších ľudí. Vzniká v dôsledku náhleho nárazu, pádu alebo prudkého pohybu, pri ktorom sa mozog otrasie v lebke.

Toto poranenie môže viesť k dočasnej strate vedomia, zmätku a rôznym neurologickým prejavom. Hoci sa často považuje za mierne poranenie mozgu, nesprávne alebo nedostatočné liečenie môže viesť k vážnym dlhodobým následkom.

Otras mozgu môže sprevádzať opuch alebo krvácanie, najmä ak ide o staršieho človeka alebo človeka užívajúceho lieky na riedenie krvi. Preto sa po úraze hlavy nemožno spoliehať iba na to, že osoba krátko nestratila vedomie.

Prvá pomoc pri podozrení na otras alebo vážnejšie poranenie

Pri otrase hlavy je dôležité okamžite vykonať správne kroky prvej pomoci a zabezpečiť odbornú lekársku pomoc. Ak je osoba pri vedomí, je potrebné ju upokojiť, zabezpečiť odpočinok a sledovať príznaky ako zmena správania, podráždenosť, vracanie, bolesti hlavy alebo problémy so spánkom.

Ak nie sú podozrenia na poranenie krku alebo chrbtice, je vhodné umiestniť zraneného do pohodlnej pozície, pričom hlava a ramená by mali byť mierne zdvihnuté.

V prípade podozrenia na poranenie krku alebo chrbtice je potrebné chrániť krk, udržiavať voľné dýchacie cesty a zadržiavať hlavu v stabilnej pozícii, pričom je možné improvizovať pomocou rolovaných uterákov alebo prikrývok.

Po zistení úrazu je dôležité zabezpečiť pokoj a monitorovať zraneného, pričom okamžite kontaktujte záchrannú službu (volajte 155). V oboch prípadoch je nevyhnutné zabrániť ďalšiemu pohybu osoby a poskytnúť čo najskôr odbornú pomoc na vyhodnotenie závažnosti poranenia.

Komplikácie mozgového edému

• zvýšený intrakraniálny tlak;
• poškodenie mozgového tkaniva: Nadmerné hromadenie tekutiny v mozgu vedie k stlačeniu a poškodeniu mozgového tkaniva;
• mozgová prietrž: V extrémnych prípadoch môže vysoký intrakraniálny tlak spôsobiť roztrhnutie tkaniva mozgu, čo je život ohrozujúca komplikácia;
• hydrocefalus: Je hromadenie mozgovomiechového moku v mozgových komorách;
• krvácanie do mozgového tkaniva alebo intracerebrálna hemorágia;
• neurologický deficit: Ak nie je edém mozgu správne liečený, vyvoláva trvalé neurologické deficity, ako sú poruchy pohybu, zmeny vedomia, zmeny osobnosti a ďalšie.

Ak sa mozgový edém nezachytí včas a nie je liečený, môže viesť k trvalému poškodeniu mozgu, alebo môže mať za následok celý rad komplikácií medzi ktoré patrí strata zraku, bolesti hlavy, atrofia mozgu, depresia, nespavosť, epilepsia a pokles kognitívnych funkcii ako je myslenie, pamäť, alebo pozornosť.

Neliečený otras mozgu môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám. Jednou z nich je postkomočný syndróm, pri ktorom sa symptómy ako bolesti hlavy, únava či problémy s koncentráciou pretrvávajú dlhodobo.

Ďalším rizikom je vnútrolebečné krvácanie, ktoré môže vyžadovať urgentný lekársky zásah. Opakované otrasy mozgu môžu viesť k chronickej traumatickej encefalopatii (CTE), čo je progresívne neurologické ochorenie spojené s kognitívnym úpadkom a zmenami správania.

Diagnostika opuchu mozgu

Pri diagnostike mozgového edému sa robí fyzikálne a neurologické vyšetrenie. Lekár si obzvlášť všíma mieru pacientovho vedomia, jeho schopnosť reagovať na rôzne podnety a prípadné problémy so zrakom.

Vyhodnocujú sa reflexy, sila a citlivosť končatín, reč, pamäť, koordinácia, rovnováha, správanie a schopnosť spolupracovať. U starších ľudí je dôležité porovnať aktuálny stav s ich bežným stavom pred udalosťou.

Ďalej sa používajú zobrazovacie metódy ako je CT alebo magnetická rezonancia aby sa zistil rozsah a presná lokácia opuchu. Častejšie je preferovaná magnetická rezonancia, pretože poskytuje lepší obraz mäkkých tkanív a povie nám viac o opuchu mozgu ako aj o type neurologického problému či už ide o mozgovú príhodu, krvácanie, alebo tumor.

Pri úrazoch hlavy sa CT vyšetrenie často vykonáva bezodkladne, pretože dokáže rýchlo odhaliť krvácanie, zlomeninu lebky, opuch alebo posun mozgových štruktúr. MRI poskytuje detailnejšie zobrazenie mäkkých tkanív a používa sa podľa klinického stavu a dostupnosti.

Pacienti s podozrením na poranenie mozgu obvykle ihneď po transporte na pohotovosť absolvujú interné a neurologické vyšetrenie, bezodkladne sa realizuje CT alebo MR vyšetrenie mozgu a podľa výsledkov sa stanoví ďalší postup.

Liečba opuchu mozgu

Liečba edému mozgu závisí od jeho príčiny a závažnosti. Cieľom liečby je zabezpečiť, dostatočný príjem okysličenej krvi mozgom, aby nedochádzalo k odumieraniu nervových buniek, zatiaľ čo sa zmierňuje opuch a čo sa liečia všetky základné príčiny jeho vzniku.

Pri závažnom mozgovom edéme je nevyhnutné ho okamžite liečiť. Môže to vyžadovať kombináciu medikamentóznej a chirurgickej liečby.

Stabilizácia a intenzívne monitorovanie

V akútnom štádiu je primárnym cieľom zdravotníckeho personálu stabilizácia pacienta a prevencia ďalšieho zranenia, pretože veľmi často je možné touto stabilizáciou zastaviť ďalší rozvoj tzv. sekundárnych poškodení.

Stav pacienta sa kontinuálne monitoruje jednak prístrojmi, jednak intenzívnou starostlivosťou lekárov. Pacient s poranením mozgu je vždy umiestnený na jednotku intenzívnej starostlivosti, prípadne na oddelenie akútnej medicíny a resuscitácie.

Monitorovanie intrakraniálneho tlaku umožňuje lekárom sledovať tlak vnútri lebky a v prípade potreby podať lieky alebo vykonať iné zákroky na jeho normalizáciu. Sleduje sa tiež dýchanie, okysličenie, krvný tlak, telesná teplota, hladina cukru, iónová rovnováha a neurologický stav.

Kyslíková terapia

Dodávanie kyslíka pacientovi cez kyslíkovú masku, alebo v hyperbarickej komore pomáha zabezpečiť adekvátnu saturáciu krvi kyslíkom po celý čas.

Pri ťažkom stave môže byť potrebná podpora dýchania a umelá pľúcna ventilácia. Dostatočné okysličenie mozgu je dôležité na obmedzenie sekundárneho poškodenia.

Osmoterapia

Osmotická liečba spočíva vo vnútrožilovom podaní hypertonického roztoku napríklad manitolu, ktorý zvyšuje elektrolyty v krvi. Tie následne priťahujú vodu a zabezpečujú jej prechod z mozgu do ciev.

Podávanie osmotickej liečby vyžaduje sledovanie funkcie obličiek, hladín elektrolytov, objemu tekutín a krvného tlaku. U starších ľudí je potrebná mimoriadna opatrnosť vzhľadom na častejší výskyt ochorení obličiek a srdca.

Diuretiká a ďalšie lieky

Diuretiká sú lieky na odstránenie prebytočnej tekutiny z mozgových tkanív, znižujú opuch a tlak v mozgu. Ich použitie závisí od príčiny edému a celkového stavu pacienta.

V závislosti od závažnosti vášho stavu a základnej príčiny vám môže lekár predpísať lieky, ktoré pomôžu zmierniť opuch a zabrániť vzniku krvných zrazenín.

Kortikosteroidy znižujú zápal, čo pomáha zmierňovať edém. Kortikoidy však nie sú vhodné pri každom type mozgového edému a ich použitie sa riadi príčinou, najmä prítomnosťou nádoru alebo zápalového procesu.

Liečba základnej príčiny

Pri cievnej mozgovej príhode, krvácaní, infekcii, nádore, metabolickej poruche alebo otrave sa liečba zameriava aj na základné ochorenie. Môže ísť o liečbu infekcie, úpravu hladiny sodíka a cukru, kontrolu krvného tlaku alebo riešenie krvácania.

Ak je edém spôsobený infekciou, lekári môžu podávať antibiotiká alebo antivírusové lieky podľa pôvodcu. Pri nádore môže byť potrebná onkologická a neurochirurgická liečba.

Chirurgická liečba

V prípadoch, keď je edém spôsobený prítomnosťou nádoru, krvácaním alebo inými štrukturálnymi zmenami, býva potrebný chirurgický zákrok na odstránenie alebo redukciu základnej príčiny.

Pri prenikajúcich (penetrujúcich) poraneniach, rozsiahlych krvácaniach alebo pri postupnom zhoršovaní stavu pacienta (porucha vedomia, patologické neurologické príznaky) sa realizuje operačný výkon urgentne.

Ak je stav pacienta stabilizovaný, je možné operačný výkon odložiť, kým sa nepripraví pacient čo najdokonalejšie na operáciu (kompenzácia prípadných strát krvi, úprava krvného tlaku, parametrov zrážanlivosti, iónovej rovnováhy, v prípade infekcie podanie antibiotík apod.).

Ventrikulostómia

Ventrikulostómia je invazívny zákrok, ktorý spočíva v odvádzaní tekutiny z mozgu. Pri tomto zákroku urobí chirurg malý otvor v lebke cez ktorý zavedie hadičku na odtok tekutiny, čím sa zmierni vnútrolebečný tlak.

Táto metóda môže byť použitá pri hydrocefale alebo pri zvýšenom tlaku, keď je potrebné odviesť mozgovomiechový mok a monitorovať vnútrolebečný tlak.

Dekom­presívna kraniektómia

Je to neurochirurgický zákrok, pri ktorom sa odstráni časť lebky aby mal mozog na opuch miesto a aby tak nedošlo k jeho utlačeniu v uzavretej lebke a zvýšeniu vnútrolebečného tlaku.

Odstránená časť lebky sa dôkladne uschová aby po zahojení mozgu mohla byť pomocou kranioplastiky späť pacientovi implantovaná. V rámci zotavenia musí pacient nosiť špeciálnu prilbu, ktorá chráni otvor v hlave pred akýmkoľvek ďalším zranením.

Liečba úrazu mozgu podľa závažnosti

Ľahké poranenie

Mierne traumatické poranenie mozgu nemusí vyžadovať žiadnu liečbu okrem odpočinku a liekov proti bolesti na liečbu akejkoľvek bolesti hlavy. Napriek tomu je dôležité ho dôkladne sledovať a navštíviť všeobecného lekára.

Váš lekár bude najlepším posudzovateľom pri odhaľovaní nových alebo pretrvávajúcich príznakov. Možno budete potrebovať následné návštevy až do úplného zotavenia.

Stredne ťažké poranenie

Stredne závažné poranenie hlavy môže vyžadovať okamžitú pohotovostnú starostlivosť, pretože je dôležité zabezpečiť, aby osoba mala dostatočný prísun kyslíka do mozgu, aby bol krvný tlak stabilný a aby sa podnikli kroky na zabránenie ďalšiemu poraneniu hlavy alebo dokonca krku.

Tí, ktorí utrpeli stredne ťažké poranenie hlavy, môžu potrebovať ďalšiu liečbu na JIS, aby sa znížila pravdepodobnosť sekundárneho poškodenia mozgu v dôsledku zápalu.

Ťažké poranenie

Ťažké zranenie môže vyžadovať chirurgický zákrok. Tento stav nastane, keď dôjde k zlomenine, otvorenej rane, zlomenine kostí lebky alebo zraneniu, ktoré môže byť život ohrozujúce.

V takejto núdzovej situácii je dôležité minimalizovať ďalšie poškodenie mozgových tkanív. Chirurgia môže vyriešiť tieto problémy.

Chronická fáza liečby a rehabilitácia

Po stabilizácii stavu, po nevyhnutných operáciach a prípadnom zlepšení celkového stavu môže pokračovať druhá, chronická fáza liečby.

Tá zahŕňa jednak pokračovanie v nastavených liečebných postupoch (infúzie, podávanie perorálnych liekov, výživa, hydratácia) a jednak z intenzívnej rehabilitácie a podpornej liečby.

V tejto fáze sú do liečebného procesu zapojení lekári a odborníci z mnohých ďalších profesií. Pri liečbe spolupracujú často chirurgovia, internisti, intenzivisti (anesteziológovia), neurológovia, logopédi, fyzioterapeuti, ergoterapeuti a mnohí ďalší.

Neoddeliteľnou súčasťou lekárskej starostlivosti je pri zraneniach mozgu rehabilitácia. Preto je dôležité ju nepodceňovať, môže sa veľmi významne podielať jednak na procese uzdravovania a taktiež na tom, aby úraz zanechal minimálne trvalé následky.

Od spolupráce a ochoty pacienta veľmi často závisí úspech tejto časti liečby. Okrem tzv. asistovanej rehabilitácie priebeh rekonvalescencie ovplyvní najviac pacient sám, ak je schopný cvičiť a trénovať podľa inštrukcii odborníkov (za hospitalizácie ale i po prepustení).

Prognóza a možné trvalé následky

Väčšina poranení mozgu, ak sú skôr ľahkého až stredne ťažkého charakteru, nespôsobujú trvalé následky ani dlhodobejšie zdravotné postihnutie. Menšie percento (najmä ťažkých a mnohopočetných) poranení mozgu má tendenciu zanechať závažné, dlhotrvajúce zdravotné postihnutie.

Trvalé následky sa vyskytujú v 10% ľahkých zranení, 66% stredne ťažkých zranení a pri 100% ťažkých zranení. Pritom i u najľahších zranení bývajú príznaky prítomné priemerne 3 týždne po úraze.

Prognóza pri mozgovom edéme závisí od jeho príčiny, rozsahu a rýchlosti liečby, ale aj od veku, predchádzajúceho zdravotného stavu a prítomnosti poškodenia mozgu. Veľký význam má časový faktor, pretože sekundárne poškodenie sa môže rozvíjať aj po pôvodnom úraze alebo cievnej príhode.

Veľké percento ľudí, ktorí zomierajú v dôsledku poranenia mozgu nezomiera ihneď, ale až o mnoho dní až týždňov po úraze. Primárne poranenia mozgu (tie, ktoré nastanú v okamihu úrazu) nie sú obvykle posúdené ako adekvátne zhoršeniu ktoré nastalo.

Zhoršenie stavu, resp. smrť zraneného nastáva pravdepodobne v dôsledku ďalších, sekundárnych poškodení, ktoré vzniknú v mozgu ako následok poranenia. Tieto sekundárne procesy môžu dramaticky zhoršiť škody spôsobené primárnym zranením.

Prevencia pádov a poranení mozgu vo vyššom veku

Vzhľadom k tomu, že jednou z hlavných príčin poranení mozgu sú dopravné nehody, ich prevencia alebo minimalizácia ich následkov môžu významne znížiť výskyt a závažnosť zranení mozgu.

• používaním bezpečnostných pásov;
• používaním bezpečnostných sedačiek pre deti;
• používaním motocyklových a cyklistických heliem;
• airbagmi;
• opatrnosťou pri chôdzi po schodoch a klzkých povrchoch;
• odstránením voľných kobercov a predmetov, o ktoré možno zakopnúť;
• používaním držadiel a zábradlí na rizikových miestach;
• zabezpečením dostatočného osvetlenia v domácnosti;
• kontrolou zraku, rovnováhy a liekov, ktoré môžu spôsobovať závraty alebo ospalosť.

Pádom sa dá v 99% prípadov vyhnúť tým, že v rizikových miestach (chodby, schodištia, priechody, klzké alebo často mokré povrchy) sú inštalované držadlá alebo zábradlia.

Najdôležitejšou informáciou ohľadom liečby pre úraz mozgu je tzv. časový faktor (v angličtine sa používá označenie „zlatá hodina“). V prípadoch i veľmi ľahkých úrazov hlavy sa často pacienti dostávajú do nemocnice resp. na pohotovosť príliš neskoro a následky ich zranenia sú tak zbytočne závažné.

Ak začnete po úraze hlavy, porážke, nehode alebo pri boji s infekciou pociťovať vyššie uvedené symptómy ihneď navštívte lekára. U staršieho človeka sa neoplatí čakať, či zmätenosť, ospalosť alebo bolesť hlavy sama ustúpi.

Čo by mali sledovať príbuzní a opatrovatelia

Pri staršom človeku po úraze hlavy je vhodné sledovať vývoj príznakov a porovnávať jeho správanie s bežným stavom. Dôležité je všímať si najmä ospalosť, zhoršenie pamäti, zmenu osobnosti, poruchu reči, zhoršenie chôdze, vracanie, slabosť končatiny alebo nové problémy s videním.

Človeka po úraze hlavy nemožno ponechať bez dohľadu, ak má príznaky, ktoré sa zhoršujú alebo ak užíva lieky ovplyvňujúce zrážanie krvi. Pri akomkoľvek podozrení na krvácanie alebo opuch je potrebné zabezpečiť lekárske vyšetrenie.

Po prepustení z nemocnice je dôležité dodržiavať odporúčania týkajúce sa liekov, kontroly krvného tlaku, rehabilitácie, odpočinku a postupného návratu k bežným činnostiam. Pri novom alebo zhoršujúcom sa príznaku treba kontaktovať lekára.

Často kladené otázky

Môže človek po úraze hlavy viesť opäť samostatný život?

Áno, ak je traumatické poranenie mozgu zistené, diagnostikované, sledované a liečené v správnom čase, človek sa môže vrátiť k normálnemu, nezávislému životnému štýlu.

Je otras mozgu podobný poraneniu mozgu?

V niektorých prípadoch sa otrasy mozgu môžu javiť ako mierne poranenie mozgu, ale sú dočasné. Poranenie hlavy môže okrem otrasov mozgu spôsobiť aj iné príznaky a bude závisieť aj od toho, či je poranenie mierne, stredne ťažké alebo ťažké - čo sa dá zistiť iba vtedy, ak sa poradíte s lekárom hneď po poranení.

Kedy sa môže človek vrátiť k bežným aktivitám?

V závislosti od závažnosti zranenia a potrebnej doby zotavenia sa jednotlivec môže vrátiť do práce hneď, ako dostane zelený signál od svojho lekára. Návrat k fyzickým a duševným aktivitám má byť postupný a riadený zdravotníckym tímom.

Ako dlho trvá zotavenie?

Zotavenie z otrasu mozgu môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov, pričom v priemere sa príznaky zlepšujú v priebehu 2 až 4 týždňov. U niektorých ľudí však môže trvať dlhšie, kým sa úplne zotavia, a to až 3 až 9 mesiacov.

Dĺžka zotavenia závisí od rôznych faktorov, ako sú závažnosť príznakov, vek, predchádzajúce úrazy hlavy a prítomnosť psychických problémov, ako je úzkosť alebo depresia.

tags: #opuch #mozgu #vo #vysokom #veku