Paréza obidvoch končatín: príčiny, príznaky, diagnostika a liečba

Paréza je stav charakterizovaný čiastočnou stratou svalovej kontroly, oslabením svalových funkcií v dôsledku poškodenia nervového systému alebo svalových tkanív. Osoba s parézou má stále určitú mieru pohybu a kontroly v postihnutej oblasti. Pri paréze obidvoch končatín sú oslabené obe končatiny, pričom rozsah postihnutia závisí od miesta a závažnosti poškodenia mozgu, miechy, nervových koreňov alebo periférnych nervov.

Ak sú postihnuté obe dolné končatiny, hovoríme o paraparéze. Paraparéza je čiastočné ochrnutie či oslabenie oboch nôh a je charakterizovaná progresívnou slabosťou a kŕčmi v nohách. Ak sú postihnuté obe horné končatiny, ide o diparézu horných končatín; pri postihnutí všetkých štyroch končatín sa používa pojem kvadruparéza alebo tetraparéza.

Čo je paréza a ako vzniká

Ochrnutie alebo inak povedané paralýza je stav, kedy dochádza k úplnej alebo čiastočnej neschopnosti samostatne ovládať jeden sval, skupinu svalov alebo končatín. Pri paralýze dochádza k úplnej strate svalovej kontroly a pohybu v postihnutej oblasti, zatiaľ čo pri paréze zostáva zachovaná určitá miera pohybu a kontroly.

Paréza nie je ochorenie ako také, ale jeden z mnohých neurologických príznakov. Postihnutá býva vôľová hybnosť, teda človek nemôže vykonať pohyb, ktorý by chcel. Porucha môže vzniknúť v ktorejkoľvek časti nervového reťazca, ktorý vedie signál z mozgu do svalu.

V mozgu sú bunky, ktoré vysielajú elektrický impulz potrebný na vykonanie pohybu. Ich výbežky prechádzajú mozgom smerom nadol až do miechy, kde sa v hornej časti na rozhraní miechy a mozgu krížia a prechádzajú na druhú stranu. Následkom toho pri postihnutí ľavej časti mozgu bývajú postihnuté končatiny na pravej strane tela a naopak.

Tieto vlákna pokračujú miechou do určenej oblasti, takže vlákna pre hornú končatinu končia v oblasti krčnej miechy a vlákna pre dolné končatiny v oblasti bedrovej miechy. Tam odovzdávajú vzruch druhej nervovej bunke, ktorá sa nazýva periférna. Tá vysiela svoje vlákno, ktoré vystupuje miešnym koreňom z oblasti chrbtice, a vlastný nerv následne odovzdáva vzruch svalovému vláknu.

Impulz, ktorý podráždi pohybové nervové bunky v mozgu, sa elektricky šíri po vláknach do príslušnej oblasti miechy, kde sa odovzdá ďalšej bunke a tá ho dovedie až ku svalu. Výsledným efektom je pohyb. Porucha môže vzniknúť v ktorejkoľvek časti tohto reťazca v dôsledku rôznych ochorení alebo procesov, ktoré tieto štruktúry poškodzujú.

Paréza obidvoch končatín a základné názvoslovie

Zánikové hybné postihnutie sa prejavuje ako obrna. Paréza je čiastočná strata hybnosti, zatiaľ čo plegia znamená úplnú stratu hybnosti. Pri pomenovaní rozsahu postihnutia sa používajú grécke predpony.

Paraparéza je neurologický stav, ktorý sa vyznačuje čiastočnou slabosťou alebo ochrnutím dolných končatín. Termín „para-“ znamená, že sú postihnuté obe dolné končatiny, zatiaľ čo „-paréza“ označuje čiastočné ochrnutie alebo oslabenie svalov.

Ak dôjde k úplnému ochrnutiu oboch dolných končatín, ide o paraplégiu. Paraparéza môže v niektorých prípadoch postupovať a viesť k ťažkostiam s chôdzou, hoci závažnosť príznakov sa medzi jednotlivými pacientmi výrazne líši.

Centrálna a periférna paréza

Centrálna paréza

Centrálna paréza je spôsobená poškodením nervových dráh v mieche alebo v mozgu. Centrálny typ zvyčajne postihuje polovicu tela, obe dolné končatiny alebo všetky štyri končatiny podľa toho, či je poškodený mozog alebo miecha.

Pri postihnutí centrálneho neurónu dochádza k prejavom spastickej obrny, ktorá je spojená so zvýšeným svalovým napätím. Končatiny bývajú po určitom čase skôr tuhé a stiahnuté, pričom k úbytku svalov nedochádza alebo dochádza len v malej miere.

Na vzniku klinického obrazu spastickej parézy sa podieľajú zmeny svalov a mäkkých tkanív, zvýšená svalová aktivita, spasticita, spastická dystónia, súčasné sťahovanie protiľahlých svalových skupín a ohybové alebo vystieracie spazmy.

Skrátenie svalu je okrem vôľovej neaktivity podmienené atrofiou svalu, šliach a okolitých mäkkých tkanív. Je sprevádzané zníženou kontraktilitou, zníženou elasticitou a stratou svalového objemu, čo v neskorších fázach môže viesť k fixnej kontraktúre.

Zvýšená svalová aktivita môže nastúpiť s oneskorením niekoľkých týždňov až mesiacov a býva dôvodom ďalšieho zhoršenia centrálnej parézy. Spasticita je porucha svalového tónu spôsobená zvýšením tonických naťahovacích reflexov, ktoré závisia od rýchlosti pasívneho pretiahnutia svalu.

Periférna paréza

Pri periférnej paréze je postihnutý nerv, ktorý vychádza z mozgových štruktúr alebo z miechy. Poškodenie nervu môže vzniknúť v ktoromkoľvek bode, napríklad po poranení stavcov chrbtice, pri útlaku nervového koreňa alebo pri poškodení samotného periférneho nervu.

Periférna paréza je charakteristická chabou obrnou, pri ktorej svaly alebo svalové skupiny nevykazujú dostatočné svalové napätie. Končatiny sú chabé, ochabnuté alebo „hadrovité“ a môže dochádzať k úbytku svalovej hmoty.

Príčinou periférnej obrny horných alebo dolných končatín môže byť lézia v oblasti krčnej alebo bedrovej intumescencie. Pôvod lézie môže byť cievny, nádorový, tlakový alebo traumatický.

V prípade postihnutia koreňov miešnych nervov sa často uplatňuje výhrez medzistavcovej platničky, najmä medzi stavcami L5-S1 a L4-L5. Pri postihnutí periférnych nervov môže byť oslabený jeden sval, určitá svalová skupina alebo celá končatina.

Príčiny parézy obidvoch končatín

Príčin vzniku parézy je veľa a väčšina z nich má neurologický pôvod. Poškodenie môže zasiahnuť mozog, miechu, nervové korene, periférne nervy, nervosvalové spojenie alebo samotné svalové tkanivo.

Poranenie miechy a mozgu

Traumatické poranenia nervového systému patria medzi významné príčiny parézy. Môže ísť o poranenie miechy, poškodenie periférnych nervov alebo traumatické poranenie mozgu.

Pri poranení miechy býva častá paréza alebo paralýza dolných končatín. Ak je poškodenie v oblasti hrudníka a nižšie, môžu byť postihnuté obe nohy. Pri poškodení krčnej miechy môže dôjsť k oslabeniu alebo ochrnutiu všetkých štyroch končatín.

Ak dôjde k poškodeniu miechy v krčnej oblasti, rozsah zachovanej hybnosti závisí od výšky poškodenia. Pri poškodení medzi štvrtým a šiestym krčným stavcom môže vzniknúť tetraplégia, zatiaľ čo pri poškodení v oblasti siedmeho krčného stavca môže pacient hýbať ramenami a mierne aj rukami.

Cievna mozgová príhoda

Cievna mozgová príhoda patrí medzi najčastejšie príčiny náhle vzniknutej parézy. Môže vzniknúť v dôsledku nedokrvenia určitej časti mozgu alebo krvácania do mozgu.

Ak cievna príhoda zasiahne oblasť, v ktorej vznikajú pohybové impulzy, býva ochrnutá alebo oslabená polovica tela na opačnej strane. K takémuto postihnutiu dochádza veľmi rýchlo, úplne náhle alebo v priebehu niekoľkých hodín.

Častým príznakom cievnej mozgovej príhody je postihnutie svalových skupín končatín alebo obrna tvárového nervu, pri ktorej dochádza k poklesu kútika úst. Náhle vzniknutá slabosť oboch končatín alebo kombinácia slabosti s poruchou reči, vedomia či dýchania vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.

Ochorenia miechy a nervových dráh

Paréza obidvoch dolných končatín môže byť spôsobená poškodením alebo degeneráciou nervových dráh v mieche. Medzi možné príčiny patria zápalové ochorenia, úrazy, nádory, útlak miechy, cievne poškodenie a degeneratívne ochorenia.

Lumbálna spinálna stenóza je pomaly progredujúce ochorenie, ktoré sa môže prejavovať dlhodobými ťažkosťami s chôdzou, bolesťou, poruchami citlivosti a slabosťou dolných končatín. Pri liečbe pacientov máme na výber z dvoch možností - konzervatívny postup a operácia.

Nádory môžu vzniknúť aj v oblasti miechy, hoci ide o pomerne vzácnu príčinu. Prejavujú sa poruchou citlivosti a obratnosti dolných alebo všetkých končatín.

Roztrúsená skleróza a demyelinizačné ochorenia

Demyelinizačné choroby poškodzujú ochranný povlak okolo nervových buniek, ktorý sa nazýva myelín. Následkom toho slabne schopnosť neurónov vysielať signály ďalej do organizmu a môže dôjsť k paréze alebo paralýze.

Najznámejšou chorobou tohto typu je roztrúsená skleróza. Ide o chronické autoimunitné ochorenie, ktoré postihuje centrálny nervový systém, pričom včasné začatie terapie môže celý proces spomaliť.

Pri roztrúsenej skleróze sa môže objaviť neobratnosť alebo oslabenie jednej či viacerých končatín. Ťažkosti môžu byť sprevádzané poruchou koordinácie, rovnováhy, zraku, citlivosti alebo výraznou únavou.

Ochorenia motorických neurónov

Motorické neuróny prenášajú signály z mozgu do miechy a z miechy do svalov. Choroby motorických neurónov môžu postihovať horné motorické neuróny, dolné motorické neuróny alebo oba typy.

• Primárna laterálna skleróza postihuje najmä horné motorické neuróny, preto bývajú svaly stuhnuté a spastické.
• Spinálna svalová atrofia postihuje najmä dolné motorické neuróny, preto sú svaly ochabnuté a môže dochádzať k zášklbom.
• Amyotrofická laterálna skleróza môže postihovať horné aj dolné motorické neuróny.

Pri chorobách motorických neurónov sa môže postupne zhoršovať svalová sila, koordinácia a schopnosť chôdze. V niektorých prípadoch sa pridávajú poruchy reči, prehĺtania alebo dýchania.

Dedičná spastická paraparéza

Paraparéza, ktorá súvisí s genetickými faktormi, sa nazýva hereditárna spastická paraparéza. Spôsobuje postupnú degeneráciu dlhých nervových dráh v chrbtici, ktoré riadia svalový tonus a pohyb dolnej časti tela.

Poškodenie týchto nervov môže mať za následok postupné zhoršovanie pohybu oboch nôh. Príznaky sa môžu začať v ktoromkoľvek období života a ich nástup sa môže výrazne líšiť aj medzi členmi jednej rodiny.

Ľudia s dedičnou spastickou paraparézou majú zvyčajne ťažkosti s chôdzou, zvýšené reflexy, kŕče a stuhnutosť nôh. Môžu chodiť po špičkách s chodidlami otočenými dovnútra, čo zvyšuje riziko pádov.

Približne 90 percent ľudí s dedičnou paraparézou má slabosť svalov nôh spolu s mimovoľnými kŕčmi a stuhnutosťou. Zložitejšie formy môžu zahŕňať epilepsiu, demenciu, stratu sluchu, problémy s rovnováhou, koordináciou a rečou.

Infekčné príčiny

Zápalové príčiny môžu postihnúť mozog, miechu aj periférne nervy. Dôsledkom môže byť celý rad porúch hybnosti vrátane parézy oboch končatín.

Encefalitída a meningitída môžu poškodiť nervové štruktúry a vyvolať slabosť, poruchy koordinácie, zmeny citlivosti alebo poruchy vedomia. Zápalová príčina býva často sprevádzaná teplotou, hoci to nie je pravidlom.

Lymská borelióza je bakteriálna infekcia prenášaná kliešťami. Môže spôsobiť ochrnutie tváre, nôh aj rúk. Pri podozrení na zápalový pôvod alebo lymskú boreliózu sa môže vyšetriť mozgovomiechový mok.

Poliomyelitída, často označovaná ako detská obrna, je vírusové ochorenie spôsobené poliovírusom. Tento vírus napáda nervový systém, vedie k zápalu miechy a môže poškodiť motorické nervy.

Paraparézu spôsobenú vírusovou infekciou môže predstavovať tropická spastická paraparéza. Je spojená s vírusom HTLV-1, môže postihovať miechu a jej príznaky sa môžu objaviť až po rokoch alebo desaťročiach od pôvodnej infekcie.

Guillainov-Barrého syndróm a autoimunitné ochorenia

Paréza môže súvisieť s autoimunitnými ochoreniami, medzi ktoré patrí aj Guillainov-Barrého syndróm. Pri tomto ochorení imunitný systém napáda periférne nervy a môže vzniknúť postupujúca svalová slabosť.

Rozsah postihnutia môže zahŕňať dolné aj horné končatiny. Vzhľadom na možný vplyv na dýchacie svaly ide o stav, ktorý vyžaduje odborné neurologické vyšetrenie a často aj nemocničné sledovanie.

Nádory mozgu a miechy

Nádorové ochorenia môžu postihnúť mozog alebo miechu. Ak nádor zasiahne oblasti, v ktorých sa prenášajú impulzy pre hybnosť, môže vzniknúť oslabenie alebo ochrnutie jednej polovice tela, prípadne oboch dolných končatín.

Pri nádoroch mozgu porucha často vzniká pozvoľna počas týždňov až mesiacov. Môžu sa pridávať bolesti hlavy, závraty, útlm psychiky alebo epileptické záchvaty.

Nádory mozgu alebo mozgových obalov môžu pochádzať z nervového tkaniva alebo môže ísť o ložisko vzniknuté rozsevom nádoru z iného orgánu. O liečbe rozhoduje typ, lokalizácia a rozsah nádoru.

Diabetická polyneuropatia a iné neuropatie

Dlhodobo zvýšená hladina cukru v krvi môže poškodzovať drobné cievy aj nervové vlákna. Jedným z častých dôsledkov je diabetická neuropatia, teda poškodenie periférnych nervov.

Okrem cukrovky môžu neuropatie vzniknúť pri nadmernom užívaní alkoholu, po niektorých infekciách, pri autoimunitných ochoreniach, po chemoterapii alebo ako vedľajší účinok niektorých liekov.

Brnenie býva pri periférnych neuropatiách často sprevádzané pálením, bolesťou alebo poruchou citlivosti v „ponožkovom“ alebo „rukavicovom“ rozložení. Ťažkosti sa začínajú na prstoch nôh alebo rúk a postupne sa môžu rozširovať.

Svalové ochorenia

Svalová dystrofia spôsobuje slabnutie svalov a ich postupný rozpad, čo môže viesť k paréze alebo paralýze. Podobne môže svalová slabosť vzniknúť pri niektorých metabolických a dedičných ochoreniach svalov.

Pompeho choroba je vzácne dedičné ochorenie spôsobené nedostatkom enzýmu kyslá alfa-glukozidáza. Nadmerné množstvo glykogénu sa hromadí v lyzozómoch, pričom najvýraznejšie bývajú postihnuté kostrové svaly a srdcový sval.

Periodická a Toddova paréza

Periodická paralýza predstavuje náhodné záchvaty ochrnutia, ktoré po určitom čase ustúpia. Tento typ ochrnutia má pôvod v génoch a záchvaty môže vyvolávať určitá zložka stravy, hoci presný mechanizmus nemusí byť známy.

Toddova paréza často postihuje ľudí s epilepsiou. Po epileptickom záchvate dochádza na krátky čas k ochrnutiu alebo oslabeniu polovice tela, zvyčajne na jednej strane.

Detská mozgová obrna a vrodené príčiny

Detská mozgová obrna vzniká poškodením mozgu pred narodením, počas pôrodu alebo po narodení, zvyčajne do jedného roku života. K poškodeniu môže dôjsť v dôsledku nedostatku kyslíka, predĺženého alebo komplikovaného pôrodu, nedonosenosti alebo novorodeneckej žltačky.

Výsledkom býva porucha chôdze, spomalený vývoj a narušená centrálna regulácia hybnosti. Detská mozgová obrna zahŕňa rôzne postihnutia, ktorých spoločným znakom je poškodenie centrálneho nervového systému a porucha motoriky.

Paréza brachiálneho plexu je najčastejšou léziou periférnych nervov u novorodenca. Môže vzniknúť pri traumatickom pôrode v dôsledku nadmerného bočného ťahu za hlavičku.

Príznaky parézy obidvoch končatín

Hlavným príznakom parézy je oslabená svalová sila. Pacient môže končatinou hýbať, ale pohyb je slabý, nepresný, pomalý alebo si vyžaduje zvýšené úsilie.

• oslabená svalová sila;
• ťažkosti s chôdzou alebo používaním rúk;
• zhoršená koordinácia pohybov;
• zhoršená rovnováha;
• časté zakopávanie alebo pády;
• svalové kŕče a mimovoľné zášklby;
• zvýšené alebo znížené svalové napätie;
• znížená citlivosť, mravčenie, pálenie alebo bolesť;
• postupná svalová atrofia;
• poruchy kontroly močenia alebo vyprázdňovania;
• poruchy reči a prehĺtania;
• zmeny stereotypu chôdze.

V niektorých prípadoch ešte pred vznikom výraznej parézy pacient pociťuje mravenčenie, brnenie alebo znecitlivenie v postihnutom mieste. Tieto pocity môžu upozorňovať na poruchu nervových vlákien.

Pri paréze dolných končatín sa môže objaviť nestabilná chôdza, zmena držania tela a problémy so zdvíhaním chodidla. Ak je oslabenie výraznejšie v prednej časti chodidla, pacient musí pri chôdzi nohu viac zdvíhať, aby nezakopával.

Dlhodobé nesprávne zaťažovanie môže viesť k preťaženiu iných častí dolnej končatiny, bolesti chodidla, zmenám klenby a ďalším ortopedickým komplikáciám.

Senzorické príznaky

Senzorické ochrnutie znamená stratu schopnosti vnímať zmyslové podnety. Pacient môže chlad, teplo, dotyk alebo bolesť cítiť čiastočne alebo vôbec v niektorých častiach tela.

Senzorické postihnutie môže, ale nemusí byť súčasťou motorickej parézy. Spôsobujú ho ochorenia centrálneho alebo periférneho nervového systému.

Brnenie končatín sa môže prejavovať ako mravčenie, pichanie, pálenie alebo pocit „zaspania“ rúk či nôh. Z medicínskeho hľadiska sa označuje ako parestézia a súvisí s fungovaním nervov a ich prepojením s mozgom.

Krátke mravčenie po dlhom sedení býva obvykle neškodné, zatiaľ čo opakované alebo dlhodobé ťažkosti môžu upozorňovať na poruchu nervov, ciev, chrbtice alebo metabolizmu.

Spastické a chabé prejavy

Pri spastickej paréze sú svaly napnuté, pevné a tvrdé. Tento stav môže viesť k mimovoľným zášklbom svalov, kŕčom, stuhnutosti a obmedzeniu rozsahu pohybu.

Pri ochabnutej alebo chabej paréze v postihnutom mieste chýba svalové napätie. Svaly ochabujú, zmenšujú sa a pri dlhodobom poškodení môže dochádzať k výraznému úbytku svalovej hmoty.

Kedy je paréza obidvoch končatín urgentná

Náhle vzniknutá slabosť alebo necitlivosť končatín môže byť príznakom cievnej mozgovej príhody. Okamžitú lekársku pomoc vyžaduje náhle brnenie alebo slabosť jednej polovice tela, porucha reči, pokles ústneho kútika, slabosť ruky alebo nohy, závraty, porucha videnia alebo porucha vedomia.

Pri podozrení na cievnu mozgovú príhodu je nutná okamžitá hospitalizácia. Nie je vhodné čakať, či príznaky samy odznejú.

Urgentné vyšetrenie je potrebné aj pri náhlom zhoršení chôdze, rýchlo postupujúcej slabosti oboch nôh, strate kontroly nad močovým mechúrom alebo črevami, poruche dýchania, výraznej bolesti chrbtice alebo po úraze hlavy a chrbtice.

Diagnostika parézy

Špecialistom na určenie typu a príčiny parézy je neurológ. Lekár zisťuje, ako rýchlo a za akých okolností porucha vznikla, ktoré končatiny sú postihnuté, či sa stav zhoršuje a aké ďalšie príznaky ho sprevádzajú.

Pri neurologickom vyšetrení lekár hodnotí svalovú silu, svalové napätie, reflexy, citlivosť, koordináciu a rovnováhu. Môže požiadať pacienta, aby predpažil ruky, prešiel sa, dotkol sa rukou špičky nosa alebo vykonal ďalšie pohybové skúšky.

Na základe vyšetrenia sa predbežne určuje, či ide o centrálnu alebo periférnu parézu a či je pravdepodobnou príčinou cievne, zápalové, traumatické, nádorové, degeneratívne alebo metabolické poškodenie.

Zobrazovacie vyšetrenia

Pri podozrení na ochorenie mozgu sa vykonáva CT vyšetrenie mozgu, ktoré môže pomôcť odhaliť krvácanie, cievnu príhodu alebo inú príčinu ťažkostí.

Magnetická rezonancia zobrazuje mozog a miechu pomocou silného magnetického poľa. Miechu zobrazuje podrobnejšie než CT a využíva sa najmä pri podozrení na poškodenie miechy, nádor, zápal alebo demyelinizáciu.

Ultrazvukové vyšetrenie krčných tepien hodnotí prietok krvi a zmeny na cievach, najmä pri podozrení na aterosklerózu a cievnu mozgovú príhodu.

Elektrofyziologické vyšetrenia

Elektromyografia pomáha určiť, ktorý nerv je postihnutý a v akom rozsahu, prípadne či ide o poškodenie svalu. Vyšetrenie má dve základné časti: meranie odpovede nervu pomocou elektrického impulzu a vyšetrenie elektrickej aktivity svalu tenkou ihlou.

Vyšetrenie nie je vyslovene bolestivé, môže však byť nepríjemné. Neurológ tak získava informácie potrebné na rozlíšenie centrálnej a periférnej parézy.

EEG zaznamenáva elektrickú aktivitu mozgu pomocou elektród umiestnených na pokožke hlavy. Používa sa najmä pri podozrení na epileptickú aktivitu alebo pri hodnotení niektorých ochorení mozgu.

Laboratórne a doplnkové vyšetrenia

Pri podozrení na zápalové ochorenie, lymskú boreliózu alebo roztrúsenú sklerózu sa môže vyšetriť mozgovomiechový mok lumbálnou punkciou. Mozgovomiechový mok je v priamom kontakte s nervovými štruktúrami a môže odrážať zápalové alebo iné pochody v nervovom systéme.

Podľa klinického obrazu sa môžu vyšetriť aj hladiny cukru v krvi, vitamíny skupiny B, zápalové parametre, hormonálne hodnoty, protilátky alebo genetické odchýlky. Pri podozrení na dedičnú spastickú paraparézu môže genetické vyšetrenie potvrdiť klinickú diagnózu.

Liečba parézy obidvoch končatín

Liečba parézy závisí od typu, príčiny a rozsahu postihnutia. Základným cieľom je odstrániť alebo liečiť vyvolávajúcu príčinu, znížiť riziko komplikácií, zlepšiť pohyblivosť a podporiť čo najväčšiu samostatnosť pacienta.

Ak došlo k poškodeniu mozgu alebo miechy, úplné vyliečenie nemusí byť vždy možné. Vhodnou liečbou a rehabilitáciou sa však môže kvalita života pacientov s parézou výrazne zlepšiť.

Liečba základnej príčiny

Pri infekcii sa podáva účinná antibiotická alebo antivírusová liečba podľa pôvodcu ochorenia. Pri cievnej mozgovej príhode sa zisťuje pôvod neurologického výpadku a liečba prebieha v nemocnici.

Nádory mozgu alebo miechy sa podľa typu a lokalizácie môžu liečiť neurochirurgickým odstránením, ožarovaním alebo chemoterapiou. Pri útlaku nervových koreňov alebo miechy môže byť potrebný chirurgický zákrok.

Pri ochoreniach, pri ktorých nie je možné odstrániť príčinu, sa liečba zameriava na zvládanie príznakov, prevenciu kontraktúr, zachovanie svalovej sily a podporu funkčnej mobility.

Fyzioterapia a rehabilitácia

Fyzioterapia je základnou súčasťou liečby parézy. Zameriava sa na posilnenie oslabených svalov, zlepšenie flexibility, koordinácie, rovnováhy a bezpečnosti pohybu.

Po liečbe vyvolávajúcej príčiny je potrebná rehabilitácia a pravidelné cvičenie. Spočiatku môže byť cvičenie pasívne za pomoci rehabilitačnej sestry, neskôr pacient aktívne zapája oslabené svalové skupiny.

Fyzikálna terapia a cvičenie môžu zlepšiť pohyblivosť posilnením svalov a zvýšením vytrvalosti. Môžu tiež pomôcť znížiť závažnosť kŕčov a spomaliť vznik stuhnutosti.

Rehabilitačný plán musí byť prispôsobený individuálnym potrebám pacienta a vykonávaný pod dohľadom odborníkov. Dôležitá je pravidelnosť, bezpečné dávkovanie záťaže a postupné zvyšovanie náročnosti.

Ergoterapia a nácvik samostatnosti

Ergoterapia pomáha pacientovi zvládať každodenné činnosti, ako sú obliekanie, hygiena, presuny, používanie pomôcok a úprava domáceho prostredia.

Rehabilitačné terapie sa zameriavajú na to, aby pacient mohol žiť čo najsamostatnejšie a aby sa zlepšila jeho kvalita života. Súčasťou starostlivosti môže byť nácvik chôdze, bezpečného vstávania, presunov a používania horných končatín.

Lieky a liečba spasticity

Pri zvýšenom svalovom napätí sa môžu používať lieky, ktoré uvoľňujú svaly alebo zmierňujú kŕče. Pri poruchách močového mechúra a čriev sa podľa potreby používajú lieky a režimové opatrenia zamerané na zvládnutie týchto príznakov.

Liečba spasticity je komplexná a zohľadňuje príčinu, rozsah a trvanie poškodenia nervového systému. Pozostáva z kombinácie rehabilitačných, farmakologických a chirurgických postupov.

Ortézy a ďalšie pomôcky

Pri chôdzi môžu pomôcť barle, palice, chodítka alebo iné pomôcky na podporu mobility. Ortézy môžu stabilizovať členok, zlepšiť postavenie chodidla a znížiť riziko zakopnutia.

Pri ťažšom postihnutí môžu byť potrebné podporné zariadenia, adaptívne vybavenie alebo invalidný vozík. Výber pomôcky by mal vychádzať z neurologického a rehabilitačného vyšetrenia.

Elektroterapia a ďalšie postupy

Elektroterapia a liečba elektrickými impulzmi môžu byť súčasťou rehabilitačného programu pri vybraných typoch oslabenia. Ich vhodnosť závisí od príčiny, zachovanej nervovej vodivosti a celkového zdravotného stavu.

Pri niektorých poškodeniach môže byť súčasťou liečby chirurgický zákrok na opravu poškodených tkanív alebo uvoľnenie utláčaného nervu. Experimentálna liečba kmeňovými bunkami zostáva osobitnou oblasťou výskumu.

Možné komplikácie

Paréza môže ovplyvniť nielen pohyb, ale aj ďalšie telesné funkcie. Rozsah komplikácií závisí od príčiny, lokalizácie a závažnosti neurologického poškodenia.

• poruchy reči a prehĺtania;
• poruchy krvného obehu;
• zhoršené fungovanie vnútorných orgánov a žliaz;
• problémy so svalmi, kĺbmi a kosťami;
• tvorba krvných zrazenín, najmä v nohách;
• strata kontroly nad močením alebo vyprázdňovaním;
• svalová atrofia a kontraktúry;
• bolesť a poruchy citlivosti;
• zhoršená rovnováha a zvýšené riziko pádov;
• zmeny nálady, úzkosť a depresívne prežívanie.

Pri ťažkých formách môže byť postihnuté dýchanie. Pri poškodení nervov, ktoré zabezpečujú činnosť medzirebrových svalov a bránice, môže vzniknúť paralýza dýchacích svalov a zastavenie dýchania.

Ak je miecha poškodená vo vysokej krčnej oblasti, môže dôjsť k paralýze dýchania. Takýto stav je život ohrozujúci a vyžaduje okamžitú zdravotnú starostlivosť.

Prognóza a možnosť zlepšenia

Možnosť zlepšenia závisí od príčiny a závažnosti parézy. Často možno dosiahnuť výrazné zlepšenie, niekedy je však úprava obmedzená.

Pri niektorých dočasných poruchách sa svalová funkcia môže čiastočne alebo úplne obnoviť po liečbe základného ochorenia. Pri trvalom poškodení mozgu alebo miechy je cieľom najmä maximalizovať zachovanú funkciu a predchádzať komplikáciám.

Ľudia s dedičnou spastickou paraparézou môžu mať normálnu dĺžku života. Približne štvrtina ľudí s touto diagnózou nemá výrazné príznaky a väčšina pacientov chodí samostatne alebo s malou podporou.

Neuroplasticita môže pomáhať nervovému systému prispôsobovať sa poškodeniu. Rehabilitačná terapia preto môže u niektorých pacientov podporiť opätovné získanie časti pohybových funkcií, hoci výsledok nie je možné vopred presne predpovedať.

Prevencia

Prevencia nie je jednoduchá, pretože pôvod parézy môže byť rôzny. Medzi preventívne opatrenia patrí predchádzanie infekciám, najmä infekciám nervového systému, a vážnym úrazom.

Pri znižovaní rizika cievnej mozgovej príhody má význam dostatok pohybu, prevencia obezity, liečba vysokého krvného tlaku, vysokého cholesterolu a cukrovky.

Pred kliešťami sa možno chrániť vhodným oblečením a repelentmi. Po prisatí je potrebné kliešťa šetrne odstrániť a miesto dezinfikovať. Ak sa objaví červená škvrna alebo iné príznaky infekcie, je potrebné navštíviť lekára.

Zdravý životný štýl môže viesť k zníženiu rizika cievnej mozgovej príhody. Dôležité je tiež neprehliadať opakovanú svalovú slabosť, poruchy citlivosti, zhoršenie chôdze alebo nové neurologické príznaky.

Paréza obidvoch končatín je príznak s mnohými možnými príčinami, od poškodenia periférneho nervu až po ochorenie mozgu alebo miechy. Rozhodujúce je určiť, či ide o centrálnu alebo periférnu parézu, ako rýchlo vznikla a či sa pridávajú poruchy citlivosti, koordinácie, reči, vedomia alebo dýchania.

tags: #pareza #obidvoch #koncatin