Pomalé infekcie nervového systému: príčiny, prejavy, diagnostika a následky

Pomalé infekcie nervového systému sú ochorenia, pri ktorých sa poškodenie mozgu, miechy alebo periférnych nervov rozvíja postupne, často počas týždňov, mesiacov alebo rokov. Na rozdiel od mnohých akútnych neuroinfekcií môže byť začiatok nenápadný a infekčný pôvod sa nemusí spočiatku spájať s neurologickými ťažkosťami.

Vírusy môžu pôsobiť na nervový systém po rôznej latencii a virus môže prežívať v nervových štruktúrach roky asymptomaticky. Pomalý priebeh môže súvisieť s pretrvávaním infekcie, reaktiváciou latentného vírusu alebo s oneskorenou, nepriamou imunitnou reakciou, ktorá poškodzuje nervové tkanivo.

Čo znamenajú pomalé infekcie nervového systému

Neuroinfekcie môžu mať závažné neurologické následky, ktoré môžu zahŕňať širokú škálu príznakov a komplikácií. Tieto infekcie môžu postihnúť centrálny nervový systém (CNS), mozog a miechu a môžu viesť k rôznym neurologickým poruchám od dočasných ťažkostí až po život ohrozujúce stavy.

Vstupná brána vírusovej infekcie môže byť respiračný trakt, gastrointestinálny trakt, urogenitálny trakt alebo koža. Infekcia sa šíri do CNS pozdĺž periférnych nervov alebo hematogénne, teda krvnou cestou.

Podľa toho, ktorá štruktúra je postihnutá, môže ísť o zápal mozgových blán, tkaniva mozgu alebo miechy, predných rohov miechy, prípadne senzitivných ganglií zadných koreňov miechy.

Infekcia môže prebiehať akútne až chronicky a niektoré vírusy môžu v nervových štruktúrach prežívať dlhodobo bez príznakov. Mnohé virózy majú sezónny výskyt a imunosupresia alebo cytostatiká vytvárajú podmienky na množenie vírusu.

Prečo je nervový systém náchylný na trvalé poškodenie

Ľudský nervový systém zahŕňa mozog, miechu, ako aj nervy, ktoré sa rozvetvujú do iných častí tela, ako sú žľazy, orgány a svaly. Centrálny nervový systém tvoria mozog a miecha, zatiaľ čo periférny nervový systém pozostáva z nervov, ktoré sa rozvetvujú z centrálneho nervového systému do zvyšku tela.

Nervový systém riadi takmer všetko, čo robíme, vrátane toho, čo si myslíme, hovoríme alebo cítime. Tiež riadi komplikované procesy, ako sú myslenie, pamäť a pohyb, ako aj činnosti, ktoré prebiehajú automaticky, napríklad dýchanie, trávenie a pravidelný tlkot srdca.

Nervový systém využíva špecializované bunky známe ako neuróny na odosielanie signálov alebo správ do celého tela. Každý z týchto neurónov je chránený a izolovaný vrstvou známou ako myelín, ktorá pomáha nervom prenášať správy.

Poškodenie neurónov, myelínu, nervových koreňov alebo miechy môže narušiť pohyb, citlivosť, reč, pamäť, koordináciu aj automatické telesné funkcie. Preto môže mať jedna infekcia viacero následkov súčasne.

Mechanizmy pomalého poškodenia

Pretrvávanie vírusu v nervovom tkanive

Herpetické DNA vírusy, medzi ktoré patria HSV typu I a II, VZV, EBV a CMV, sú schopné dlhodobo latentne prežívať v nervovej tkáni s možnosťou exacerbácie infekcie. Pri reaktivácii môže dôjsť k opätovnému poškodeniu nervových štruktúr.

Vírus môže do organizmu preniknúť slinami, genitálnymi sekrétmi, krvou, vertikálne, intravenózne alebo transplacentárne. Branou vstupu býva najčastejšie respiračný trakt, porušená koža alebo sliznica genitálu.

Nepriama imunitná reakcia

Vírusy môžu pôsobiť nepriamo cez imunitný systém a vyvolať alergickú, postinfekčnú alebo postvakcinačnú encefalomyelitídu. V takom prípade nejde o priame pôsobenie vírusu na nervové tkanivo.

Postinfekčné encefalitídy môžu nadväzovať na detské infekcie, ako sú osýpky, ovčie kiahne alebo ružienka. Poškodenie sa môže objaviť s odstupom od pôvodnej infekcie, takže súvislosť nemusí byť na prvý pohľad zrejmá.

Opakovaná aktivácia infekcie

Pri oslabení imunity sa môže latentný vírus znovu aktivovať. Imunosupresia a cytostatiká tvoria podmienky pre množenie vírusu, pričom riziko závažného priebehu môže byť vyššie u ľudí s poruchou imunity.

Najdôležitejšie formy neuroinfekcií

Vírusová meningitída

Vírusová meningitída je najbežnejšou vírusovou infekciou CNS spolu so zápalom mäkkých mozgových obalov, teda leptomeningov. Aseptická meningitída zahŕňa okrem vírusovej aj iné formy meningitídy, pri ktorých kultivácia neodhalí pôvodcu.

Medzi najčastejších pôvodcov patria enterovírusy, ktoré súčasnosti zodpovedajú za viac ako 85 % prípadov, ďalej vírus príušníc, HSV 2 a EBV. Zriedkavejšie sa uplatňuje lymfocytárna choriomeningitída alebo HIV infekcia.

Vírusový patogén sa môže do CNS dostať hematogénne, čo je najčastejšie, alebo neurogénne, čo je typické pre herpesvírusy. Enterovírusové infekcie sa šíria fekálno-orálnou cestou a častejšie sa vyskytujú v letnom a jesennom období.

Klinické prejavy zahŕňajú bolesti hlavy, horúčku, svetloplachosť, nevoľnosť, vracanie, závrat, stuhnutosť šije, spavosť a ďalšie meningeálne príznaky. Priebeh býva často mierny a ochorenie sa môže skončiť spontánnym uzdravením.

Diagnostika vírusovej meningitídy

Najdôležitejšou diagnostickou metódou je lumbálna punkcia, ktorej výsledok ukazuje, ktorým smerom sa má uberať ďalší, hlavne terapeutický postup. V mozgovomiechovom moku sa nachádza prevaha lymfocytov, ľahko zvýšená koncentrácia bielkovín a len mierne zmeny ďalších parametrov.

Vírus možno preukázať z mozgovomiechového moku, stolice alebo výteru z nosohltana. Diagnosticky sa využíva aj vzostup titra protilátok v sérologických testoch v akútnej fáze virózy oproti rekonvalescencii.

Identifikácia vírusu sa nepodarí približne v 20 až 40 % prípadov. Subakútny nástup vyžaduje odlíšenie tuberkulóznej a mykotickej meningitídy, leptospirózy, sarkoidózy, karcinomatózy meningov a čiastočne liečenej bakteriálnej meningitídy.

Liečba vírusovej meningitídy

Liečba väčšiny vírusových infekcií je symptomatická a podporná, s pokojovým režimom a dostatočným prísunom tekutín a vitamínov. Pri preukázanej infekcii HSV 1. alebo 2. typu sa používa aciklovir intravenózne.

Vírusová meningitída má pri nekomplikovanom priebehu zvyčajne dobrú prognózu a ide o ochorenie, ktoré sa môže úplne upraviť v priebehu 7 až 10 dní. Prognóza sa však mení pri ťažšom priebehu, pridruženom zápale mozgu alebo oslabenej imunite.

Vírusová encefalitída

Encefalitída je zápal mozgového tkaniva, ktorý môžu vyvolať rôzne patogény vrátane HSV, vírusu príušníc, VZV a EBV. Dôsledkom je poškodenie neurónov a glie so vznikom zápalu a edému.

Vírusy môžu pôsobiť priamo ako akútne encefalitídy alebo meningoencefalitídy, po rôznej latencii ako pomalé vírusové encefalitídy, nepriamo prostredníctvom imunitného systému alebo v rámci virovej infekcie vyvolať encefalopatiu, napríklad Reyov syndróm.

Príznaky môžu zahŕňať bolesť hlavy, horúčku, zmätenosť, zmenu vedomia, záchvaty, ochrnutie a ďalšie neurologické deficity. Závažné prípady encefalitídy môžu viesť k trvalému neurologickému poškodeniu, invalidite a dokonca k smrti.

Postihnutie jednotlivých častí mozgu a miechy

Pri postihnutí mozgových hemisfér sa môžu objaviť epileptické záchvaty, mimovoľné pohyby, parézy, zmätenosť a poruchy reči. Pri postihnutí dominantnej hemisféry môže vzniknúť afázia.

Postihnutie frontálnej a temporálnej oblasti môže viesť k poruchám správania, poruchám pamäti, čuchovým halucináciám a parciálnym epileptickým záchvatom s komplexnou symptomatológiou. Pri HSV encefalitíde sa typicky opisuje selektívne postihnutie frontotemporálnej oblasti.

Postihnutie mozočka môže vyvolať ataxiu a dysartriu, zatiaľ čo postihnutie mozgového kmeňa môže spôsobiť nystagmus, kvadruparézu a parézy hlavových nervov. Rhombencefalitída je postihnutie štruktúr mozočka a mozgového kmeňa.

Pri postihnutí mezencefala sa môžu objaviť okohybné a autonómne poruchy. Postihnutie miechy vedie k zmiešanej motorickej, senzitívnej a autonómnej dysfunkcii.

Herpetická encefalitída a meningoencefalitída

Herpetická meningoencefalitída patrí medzi najzávažnejšie meningoencefalitídy v detskom aj dospelom veku. Aj pri možnosti kauzálnej terapie býva diagnostika často oneskorená, ochorenie má vysokú mortalitu a preživší môžu mať vysoké percento trvalých neurologických následkov.

HSV typu I, ktorý sa spája najmä s herpesom labialis a orálnymi infekciami, môže vyvolať vážnu hemoragicko-nekrotickú encefalitídu postihujúcu frontotemporálnu oblasť. HSV typu II, ktorý sa spája s genitálnym herpesom, spôsobuje najmä seróznu meningitídu a u novorodencov môže vyvolať encefalitídu.

Herpetická encefalitída sa môže prenášať slinami a sekrétmi chorých, autoinokuláciou, kontaminovanými prstami a predmetmi. Inkubačná doba je 2 až 12 dní.

Začiatok býva nenápadný, s bolesťou hlavy, teplotou a nevýraznými chrípkovitými príznakmi. V priebehu niekoľkých dní môžu vzniknúť dysfázia až afázia, porucha vedomia, kŕče, poruchy správania, poruchy pamäti a ložiskové neurologické príznaky.

Edém mozgu môže spôsobiť smrť v dôsledku tentoriálnej herniácie. Prežitie môže byť spojené s poruchou pamäti, reči, správania alebo s iným trvalým neurologickým deficitom.

Diagnostika a liečba herpetickej encefalitídy

Včasná liečba sa začína na základe klinického podozrenia. Na zahájenie liečby môže postačovať nespecifický pozitívny nález na CT alebo MRI, pretože spočiatku môže byť CT vyšetrenie normálne a neskôr sa môžu objaviť hypodenzity vo frontotemporálnej oblasti.

V mozgovomiechovom moku sa nachádza zvýšený počet lymfocytov a vyššia koncentrácia bielkovín. EEG môže ukázať generalizované spomalenie s periodickými výbojmi v temporálnej oblasti.

Na rozdiel od mnohých iných vírusových infekcií CNS existuje pri herpetickej encefalitíde kauzálny liek. Aciklovir sa nasadzuje vždy ihneď pri podozrení na herpetickú etiológiu encefalitídy, kým sa nepreukáže opak.

Klíšťová encefalitída

Klíšťová meningoencefalitída je ochorenie vyvolané vírusom kliešťovej meningoencefalitídy, ktorý patrí medzi arbovírusy. Ochorenie môže prebiehať ako meningitída, meningoencefalitída alebo závažná encefalomyelitída.

Priebeh je variabilný: od abortívnych foriem s málo vyjadrenými príznakmi až po typický dvojfázový priebeh s postihnutím centrálneho nervového systému. Základom klinického obrazu sú horúčka, bolesti hlavy a neurologické príznaky.

Vírus kliešťovej meningoencefalitídy patrí medzi najčastejších pôvodcov aseptických neuroinfekcií v Českej republike. Klíšťová encefalitída je lokálna sezónna neuroinfekcia.

Prenos a priebeh

Pôvodcom je arbovírus z čeľade Flaviviridae. Rezervoárom infekcie sú drobné hlodavce a väčšie lesné zvieratá, ovce, kozy a tiež šelmy.

Vektorom je kliešť obyčajný, pričom vírus sa nachádza v slinách kliešťa a na prenos môže stačiť krátky čas prisatia. Zriedkavejšie sa infekcia prenáša alimentárne konzumáciou nepasterizovaného mlieka infikovaných kôz a oviec.

Inkubačná doba sa uvádza v rozmedzí 3 až 28 dní, pričom typický dvojfázový priebeh sa často začína po 1 až 3 týždňoch. Väčšina nákaz je bezpríznaková.

Prvá fáza má chrípkový charakter a zahŕňa bolesť hlavy a svalov, zvýšenú teplotu a únavu. Po nej nasleduje obdobie zdanlivého uzdravenia alebo bezpríznakové obdobie.

V druhej fáze sa objavujú meningeálne príznaky, svetloplachosť, intenzívna bolesť hlavy, zvracanie, poruchy vedomia, poruchy hlavových nervov, bulbárny syndróm, chabé parézy končatín, poruchy spánku a tras.

Formy kliešťovej encefalitídy

• Inaparentná forma: prejavuje sa iba tvorbou špecifických protilátok.
• Abortívna forma: má necharakteristické príznaky podobné chrípkovému ochoreniu.
• Meningitická forma: prebieha ako aseptická meningitída.
• Encefalická forma: postihuje sivú a bielu hmotu mozgu s neurologickými príznakmi.
• Encefalomyelitická forma: postihuje sivú a bielu hmotu mozgu aj predné rohy miechy a môže viesť k chabým parézam, najmä v oblasti pažného pletenca.
• Bulbocervikálna forma: postihuje predĺženú miechu a môže spôsobiť zlyhanie životne dôležitých centier a smrť.

Diagnostika a liečba kliešťovej encefalitídy

Diagnózu podporujú pozitívne meningeálne príznaky, život v endemickej oblasti, typický dvojfázový priebeh a údaj o prisatí kliešťa, ktorý však uvádza iba časť pacientov.

V sére sa dokazujú špecifické protilátky metódou ELISA, najmä skoré protilátky IgM, pričom rýchlo sa tvoria aj protilátky triedy IgG. V mozgovomiechovom moku sa nachádza aseptický zápal s počtom leukocytov približne 100 až 200 na mikroliter a mierne zvýšenou hladinou bielkovín.

Špecifická antivírusová liečba neexistuje a liečba je symptomatická. Používajú sa analgetiká, antiemetiká a antipyretiká, dôležitý je najmä pokojový režim.

Pri parézach sa využíva rehabilitácia a vitamíny skupiny B. V niektorých prípadoch sa podáva antiedematózna liečba, manitol alebo kortikosteroidy.

Následky kliešťovej encefalitídy

Úmrtnosť na kliešťovú encefalitídu je nízka, ale pomerne časté sú trvalé neurologické následky. Ťažšie formy vyžadujú rekonvalescenciu trvajúcu týždne až mesiace.

U časti pacientov pretrvávajú periférne chabé parézy, poruchy pamäti, koncentrácie a spánku. U detí po prekonaní kliešťovej encefalitídy môže pretrvávať deficit kognitívnych funkcií a problémy s pamäťou.

Ďalšie pomaly sa rozvíjajúce alebo pretrvávajúce neuroinfekcie

Neuroborrelióza

Neuroborrelióza je neurologická forma kliešťovej boreliózy. Môže viesť k poruchám citlivosti, bolestiam nervových koreňov, obrne hlavových nervov a ďalším neurologickým deficitom.

Pri dlhšie trvajúcom poškodení sa môžu objaviť svalová slabosť, poruchy zmyslov, poruchy rovnováhy a autonómna dysfunkcia. Klinický obraz závisí od toho, či sú postihnuté mozgové obaly, nervové korene, periférne nervy alebo mozog.

Neurosyfilis

Neurosyfilis je neuroinfekcia spôsobená syfilisom, ktorá môže mať rôzne neurologické prejavy a môže sa rozvíjať pomaly. Postihnutie nervového systému môže viesť k poruchám citlivosti, motorickým ťažkostiam, poruchám koordinácie, kognitívnym zmenám a poruchám správania.

Myelitída

Myelitída je zápal miechy. Postihnutie miechy môže vyvolať zmiešanú motorickú, senzitívnu a autonómnu dysfunkciu, pričom sa môžu objaviť slabosť, ochrnutie, poruchy citlivosti, poruchy kontroly močového mechúra a čreva alebo sexuálnych funkcií.

Guillainov-Barrého syndróm

Guillainov-Barrého syndróm môže vzniknúť v súvislosti s infekciou a viesť k svalovej slabosti, ochrnutiu, poruchám citlivosti a autonómnej dysfunkcii. Prejavy môžu postupovať a v závažných prípadoch zasiahnuť aj svaly potrebné na dýchanie.

Neurologické príznaky, ktoré si vyžadujú pozornosť

Každý človek môže pociťovať príznaky porúch a stavov nervového systému inak. Medzi časté prejavy patria pretrvávajúce alebo náhle vzniknuté bolesti hlavy, mravenčenie, strata citlivosti, svalová slabosť, poruchy zraku, dvojité videnie, strata pamäti a zníženie duševných schopností.

Ďalšími možnými prejavmi sú nedostatok koordinácie, tras, záchvaty, bolesti chrbta vyžarujúce do chodidiel alebo prstov, ubúdanie svalov, nezrozumiteľná reč, zhoršenie vyjadrovania a porozumenia a zmeny správania.

Náhle zmeny, strata koordinácie alebo silná svalová slabosť vyžadujú okamžitú lekársku pomoc. Rovnako treba bezodkladne kontaktovať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo ísť do nemocnice pri ťažkostiach so zrakom, silnej bolesti hlavy, poruche reči, necitlivosti, brnení, strate citlivosti, častom chvení, tikoch, zmenách správania alebo strate svalového pohybu.

Diagnostika pomalých infekcií nervového systému

Diagnostika vychádza z neurologického vyšetrenia, podrobnej anamnézy, údajov o predchádzajúcich infekciách, cestovaní, kontakte s kliešťami alebo zvieratami, poruche imunity a časového priebehu ťažkostí.

Lumbálna punkcia umožňuje vyšetriť mozgovomiechový mok. Sleduje sa počet a typ buniek, koncentrácia bielkovín, prítomnosť protilátok a podľa okolností aj genetický materiál alebo kultivácia pôvodcu.

Vírus možno dokazovať z cerebrospinálneho moku, stolice, nosohltanu alebo krvi. Dôležitý môže byť aj nárast titra protilátok v mozgovomiechovom moku alebo sére.

CT a MRI pomáhajú odhaliť zápal, edém, nekrózy alebo iné štrukturálne poškodenia. Pri herpetickej encefalitíde môže byť CT spočiatku normálne a neskôr sa môžu objaviť zmeny vo frontotemporálnej oblasti.

EEG môže ukázať difúzne spomalenie alebo periodické výboje v temporálnej oblasti. Pri podozrení na konkrétneho pôvodcu sa dopĺňajú sérologické, molekulárne a mikrobiologické vyšetrenia.

Liečba

Liečba neurologických následkov neuroinfekcií závisí od vyvolávajúcej príčiny a závažnosti stavu. Môže zahŕňať antivírusové, antibakteriálne alebo antimykotické lieky, kortikosteroidy, imunomodulátory a podporné terapie.

Pri bakteriálnych infekciách CNS sa liečba začína empiricky a následne sa upravuje podľa výsledkov vyšetrení a antibiotickej citlivosti. Na kultiváciu mikroorganizmu sa pri podozrení na závažnú bakteriálnu infekciu nečaká.

Podporná liečba sa zameriava na zmiernenie bolesti, horúčky, vracania, záchvatov a porúch vedomia, na kontrolu edému mozgu a na prevenciu komplikácií. Pri ťažkom priebehu môže byť potrebná intenzívna starostlivosť a podpora dýchania.

Pri herpetickej encefalitíde je nevyhnutné čo najskôr podať intravenózny aciklovir. Pri kliešťovej encefalitíde špecifická antivírusová liečba nie je k dispozícii a postup je symptomatický.

Dlhodobé následky

Dlhodobé neurologické následky neuroinfekcií môžu pretrvávať a môžu si vyžadovať dlhodobú rehabilitáciu. Závažnosť následkov závisí od pôvodcu, lokalizácie poškodenia, rýchlosti liečby, veku a celkového zdravotného stavu.

Medzi možné reziduálne ťažkosti patria poruchy pamäti, koncentrácie a spánku, epileptické záchvaty, poruchy reči, zmeny správania, poruchy rovnováhy, svalová slabosť, ochrnutie, spasticita a poruchy citlivosti.

Poškodenie autonómneho nervového systému môže viesť k poruchám krvného tlaku, srdcovej frekvencie, potenia, trávenia, močenia a ďalších mimovoľných funkcií. Tieto problémy môžu významne ovplyvniť samostatnosť a kvalitu života.

Rehabilitácia po neuroinfekcii

Rehabilitácia pohybových porúch po neuroinfekciách má za cieľ zlepšiť pohybové funkcie, obnoviť mobilitu a zlepšiť kvalitu života postihnutých osôb. Rehabilitačný program si zvyčajne vyžaduje individuálny prístup prispôsobený špecifickým potrebám každého pacienta.

Fyzioterapia

Fyzioterapia zohráva ústrednú úlohu pri rehabilitácii pohybových porúch po neuroinfekciách. Pomocou cielených cvičení a techník na posilnenie svalov, zlepšenie pohyblivosti, zníženie svalovej stuhnutosti a zlepšenie rovnováhy môže fyzioterapia pomôcť zlepšiť pohyblivosť a znížiť riziko pádov.

Ergoterapia

Ergoterapia sa zameriava na podporu nezávislosti a samostatnosti pri každodenných činnostiach. Prostredníctvom asistenčných pomôcok, adaptačných techník a nácviku každodenných úkonov, ako sú obliekanie, stravovanie, osobná hygiena a starostlivosť o domácnosť, môže ergoterapia pomôcť zlepšiť kvalitu života a maximalizovať schopnosti postihnutých.

Tréning chôdze a rovnováhy

Pohybové poruchy môžu ovplyvniť chôdzu a rovnováhu. Špecializovaný tréning chôdze a rovnováhy môže pomôcť obnoviť schopnosť chôdze a znížiť riziko pádu.

Tréning môže zahŕňať cvičenia na zlepšenie kvality chôdze, cvičenia rovnováhy a používanie pomôcok na chôdzu. Náročnosť sa prispôsobuje aktuálnej sile, koordinácii a stabilite pacienta.

Manažment spasticity

Mnohí ľudia s pohybovými poruchami po neuroinfekciách trpia svalovou stuhnutosťou, teda spasticitou. Liečba spasticity môže zahŕňať lieky na uvoľnenie svalov, fyzioterapiu na natiahnutie svalov, ortopedické pomôcky, dlahy alebo ortézy.

V niektorých prípadoch sa používajú botulotoxínové injekcie na zníženie spasticity. Výber postupu závisí od rozsahu stuhnutosti, lokalizácie postihnutia a funkčných cieľov rehabilitácie.

Asistenčné technológie

Používanie asistenčných technológií, ako sú pomôcky na chôdzu, invalidné vozíky, ortopedické pomôcky a iné pomôcky, môže zlepšiť mobilitu a nezávislosť ľudí s pohybovými poruchami a uľahčiť ich účasť na každodennom živote.

Okrem pohybovej rehabilitácie môže byť potrebná ergoterapia, logopédia a psychosociálna podpora. Cieľom je obnoviť neurologické funkcie, zlepšiť kvalitu života a podporiť nezávislosť v každodennom živote.

Prevencia

Prevencia neuroinfekcií prostredníctvom očkovania, správnych hygienických postupov, používania repelentov proti hmyzu a ochrany pred uštipnutím kliešťom a komárom má zásadný význam pre minimalizáciu rizika neurologických následkov a podporu verejného zdravia.

Ochrana pred kliešťami zahŕňa vhodné oblečenie pokrývajúce celé telo, používanie repelentov, časné odstránenie prisatého kliešťa a dezinfekciu miesta vpichu. Súčasťou prevencie kliešťovej encefalitídy je aj pitie pasterizovaného mlieka, pretože infekcia sa môže šíriť mliekom infikovaných zvierat.

Proti kliešťovej encefalitíde možno očkovať. Základná vakcinačná schéma sa skladá z troch dávok a Svetová zdravotnícka organizácia odporúča vakcináciu proti kliešťovej encefalitíde osobám žijúcim v endemickej oblasti vrátane detí.

Pri infekciách prenášaných fekálno-orálnou cestou je dôležité dôsledné umývanie rúk, bezpečná manipulácia s potravinami a hygienická likvidácia odpadu. Pri infekciách prenášaných komármi alebo iným hmyzom má význam používanie repelentov a ochrana kože.

tags: #pomale #infekcie #nervoveho #systemu