Poškodený mozgový kmeň: príčiny, príznaky, liečba a prognóza

Poškodený mozgový kmeň je závažný stav, pretože mozgový kmeň riadi alebo sprostredkúva dýchanie, tlkot srdca, úroveň vedomia, reflexy, pohyby očí, prehĺtanie a viaceré motorické funkcie. Ak sa objaví náhle bezvedomie, ťažkosti s dýchaním, porucha pohybov očí, výrazná porucha rovnováhy, ochrnutie alebo abnormálne strnulé držanie tela, ide o zdravotnú pohotovosť a treba bezodkladne volať 112.

Najčastejšími príčinami poškodenia mozgového kmeňa sú cievna mozgová príhoda, traumatické poranenie mozgu, krvácanie, opuch a zvýšený vnútrolebečný tlak, nádory, infekcie, nedostatok kyslíka a niektoré intoxikácie alebo predávkovania liekmi. Prognóza závisí najmä od príčiny, rozsahu poškodenia, postihnutej časti mozgového kmeňa, rýchlosti liečby a reakcie pacienta na následnú neurorehabilitáciu.

Čo je mozgový kmeň a prečo je jeho poškodenie nebezpečné

Mozgový kmeň zahŕňa stredný mozog, mostík a predĺženú miechu a je zodpovedný za mnohé životne dôležité funkcie. Táto oblasť spája mozog s miechou a podieľa sa na riadení vedomia, dýchania, krvného obehu, svalového napätia, reflexov, prehĺtania a pohybov očí.

Poškodenie mozgového kmeňa môže narušiť základné životné funkcie a súčasne spôsobiť poruchy hybnosti, koordinácie, citlivosti, reči, prehĺtania alebo vedomia. Závažnosť prejavov závisí od toho, či je poškodenie malé a lokalizované, alebo rozsiahle a spojené s opuchom, krvácaním či útlakom mozgového kmeňa.

Najčastejšie príčiny poškodenia mozgového kmeňa

Cievna mozgová príhoda

Náhla cievna mozgová príhoda, porážka alebo mŕtvica je ochorenie, pri ktorom dochádza k poškodeniu mozgu buď jeho nedokrvením, alebo krvácaním do mozgu. Ide o akútny, potenciálne život ohrozujúci stav.

Ischemická cievna mozgová príhoda vzniká pri zúžení alebo upchatí mozgovej cievy. Jej príčinou býva ateroskleróza ciev alebo fibrilácia predsiení, pri ktorej vznikne krvná zrazenina putujúca do ciev mozgu. Ak ischemická príhoda zasiahne cievy zásobujúce mozgový kmeň, môže vzniknúť závažná porucha vedomia, dýchania, rovnováhy, pohybov očí, prehĺtania alebo hybnosti.

Hemoragickú mozgovú príhodu spôsobuje krvácanie do mozgu. Príčinou je najčastejšie prasknutie oslabenej cievy vplyvom vysokého krvného tlaku, prípadne prasknutie aneuryzmy, teda vydutiny mozgovej tepny. Krv sa vylieva do mozgového tkaniva a utláča ho, čím opäť spôsobí jeho nedokrvenosť.

Stáva sa aj to, že ischemická mozgová príhoda zakrváca - nedokrvené miesto v mozgu sa zmení na zakrvácané. Krvácanie alebo opuch môžu zvýšiť tlak v lebke a následne stlačiť mozgový kmeň.

Traumatické poranenie mozgu

Traumatické poranenie mozgu je každé poškodenie mozgu spôsobené vonkajšou príčinou. Príčinami môžu byť nehody, násilie alebo šport.

Pri údere do hlavy alebo prudkom náraze, napríklad pri autonehode alebo páde, môže dôjsť k priamemu poškodeniu mozgového kmeňa alebo k poškodeniu iných častí mozgu, ktoré následne vyvolajú opuch a útlak mozgového kmeňa.

Mozog je v lebke otrasený a naráža na lebečné kosti. Dochádza k pretrhnutiu nervových dráh, k pretrhnutiu krvných ciev a k vzniku menšieho alebo väčšieho poškodenia nervového tkaniva.

Traumatické poranenie mozgu môže byť difúzne alebo fokálne, otvorené alebo uzavreté, primárne alebo sekundárne. Závažnosť sa posudzuje aj podľa Glasgowskej škály kómy.

Stupeň III môže byť spojený so zvýšeným tlakom v mozgu, opuchom, subdurálnym, epidurálnym, intracerebrálnym alebo subarachnoidálnym krvácaním, trvalou poruchou vedomia, kómou, vážnym ochrnutím a absenciou reakcie tela na vonkajšie podnety.

Zvýšený vnútrolebečný tlak a opuch mozgu

Podmienky, ktoré vedú k zvýšeniu tlaku v lebke, ako je krvácanie do mozgu alebo traumatické poranenie mozgu, môžu spôsobiť stlačenie mozgového kmeňa. Táto kompresia môže mať za následok decerebrované držanie tela ako odpoveď na stratu normálnej funkcie mozgu.

Primárne poškodenie spúšťa sériu buniek poškodzujúcich procesov, opuch mozgu, nedostatok prekrvenia a nakoniec odumieranie buniek. Sekundárne poškodenie vedie k neskoršiemu odumieraniu mozgových oblastí, ktoré neboli pôvodne ovplyvnené traumou, tým sa môže poškodenie mozgu zväčšiť bez ďalšieho traumatu.

Nedostatok kyslíka

Keď je mozog zbavený kyslíka, či už v dôsledku zlyhania dýchania, dusenia alebo utopenia, môže to viesť k poškodeniu mozgu vrátane mozgového kmeňa. Hypoxia môže spustiť decerebrované držanie tela, keď sa telo pokúša kompenzovať nedostatok kyslíka.

Nedostatok kyslíka môže vzniknúť aj pri ťažkom zlyhaní krvného obehu, pri dlhšom bezvedomí alebo pri stavoch, pri ktorých sa do mozgu nedostáva dostatok okysličenej krvi. Čím dlhšie mozgové tkanivo zostáva bez kyslíka, tým vyššie je riziko trvalého poškodenia.

Infekcie

Niektoré infekcie, ktoré postihujú mozog, môžu tiež viesť k zhoršenému držaniu tela. Infekcie ako encefalitída, teda zápal mozgu, alebo meningitída, teda zápal ochranných membrán pokrývajúcich mozog a miechu, môžu poškodiť mozgový kmeň a viesť k abnormálnemu držaniu tela.

Infekčné poškodenie môže byť sprevádzané horúčkou, bolesťou hlavy, stuhnutím šije, zmenou vedomia, zvracaním, kŕčmi a poruchami dýchania. Pri podozrení na encefalitídu alebo meningitídu je potrebné okamžité nemocničné vyšetrenie.

Nádory a útlak mozgového kmeňa

Nádor rastúci v mozgovom kmeni alebo v jeho blízkosti môže vyvinúť tlak a spôsobiť držanie tela. Nádor môže poškodzovať nervové dráhy priamo, zužovať priestor pre mozgové tkanivo alebo brániť odtoku mozgovomiechového moku.

Prejavy sa môžu rozvíjať postupne a zahŕňať poruchy rovnováhy, dvojité videnie, poruchy pohybov očí, zhoršené prehĺtanie, slabosť končatín, poruchy reči, bolesti hlavy, zvracanie alebo zmeny vedomia.

Predávkovanie liekmi a toxické poškodenie

Niektoré lieky alebo toxíny, najmä tie, ktoré tlmia centrálny nervový systém, môžu viesť k neurologickému poškodeniu a abnormálnemu držaniu tela. Predávkovanie drogami, najmä látkami, ako sú opioidy, môže zhoršiť funkciu mozgu a viesť k zhoršenému držaniu tela.

Pri intoxikácii sa môžu objaviť poruchy vedomia, spomalené alebo nepravidelné dýchanie, zmeny zreníc, strata svalového napätia alebo abnormálne motorické reakcie. Takýto stav si vyžaduje bezodkladné privolanie záchrannej zdravotnej služby.

Decerebrované držanie tela ako príznak poškodenia mozgu

Decerebrované držanie tela je jednou z najzávažnejších foriem abnormálnej polohy tela a často sa spája s výraznou mozgovou dysfunkciou. Ide o mimovoľné držanie tela, ku ktorému dochádza pri poškodení mozgového kmeňa, najmä v oblastiach, ktoré regulujú motorickú kontrolu a reflexy.

Pre decerebrované držanie tela je typické strnulé predĺženie rúk a nôh, špicaté prsty a klenutý chrbát. Horné končatiny bývajú vystreté a často otočené dovnútra, dolné končatiny sú vystreté a chodidlá môžu smerovať nadol.

Hoci decerebrované držanie tela je znakom ťažkého neurologického poškodenia, jeho prítomnosť môže poskytnúť rozhodujúce informácie o mieste a rozsahu poškodenia mozgu. Samotné držanie tela však neurčuje presnú príčinu ani automaticky neznamená smrť mozgu.

Rozdiel medzi decerebrovaným a dekortikálnym držaním tela

Obidve sú abnormálne polohy pozorované pri neurologickom poranení. Decerebrované držanie tela zahŕňa strnulé natiahnutie rúk a nôh, zatiaľ čo dekortikálne držanie tela zahŕňa ohnuté ruky a predĺžené nohy.

Decerebrované držanie tela zvyčajne naznačuje vážnejšie poškodenie mozgového kmeňa, zatiaľ čo dekortikálne držanie tela sa častejšie spája s poškodením vyššie uložených oblastí mozgu. Obe situácie však vyžadujú okamžité odborné vyšetrenie.

Príznaky poškodenia mozgového kmeňa

Príznaky poškodenia mozgového kmeňa môžu vzniknúť náhle alebo sa môžu rozvíjať postupne. Pri cievnej mozgovej príhode vznikajú často náhle, z minúty na minútu, zatiaľ čo pri nádore alebo niektorých infekciách môžu pribúdať počas hodín, dní alebo týždňov.

Poruchy vedomia a motorických funkcií

• Bezvedomie alebo zmenené vedomie: jedinci, ktorí vykazujú decerebrované držanie tela, zvyčajne nereagujú alebo sú v kóme.
• Strata dobrovoľného pohybu, ako je neschopnosť normálne hovoriť, pohybovať sa alebo reagovať, je bežná.
• Ochrnutie alebo ochabnutie končatín sa môže prejaviť na jednej alebo na oboch stranách tela.
• Objaviť sa môže výrazná slabosť, porucha koordinácie, nekoordinované pohyby alebo neschopnosť stáť.
• Pózu môžu sprevádzať aj iné abnormálne reflexy, ako sú prehnané úľakové reakcie alebo abnormálny svalový tonus.

Poruchy dýchania a krvného obehu

Poranenie mozgového kmeňa môže zhoršiť schopnosť tela regulovať dýchanie, čo vedie k nepravidelnému alebo namáhavému dýchaniu. Dýchanie môže byť spomalené, periodické, chrápavé alebo môže úplne zlyhať.

Pri ťažkom poškodení sa môžu meniť aj krvný tlak a srdcová frekvencia. Znaky herniácie môžu zahŕňať najprv vysoký krvný tlak, neskôr pokles tlaku a bradykardiu, teda spomalenie srdcovej frekvencie.

Poruchy zreníc a pohybov očí

Poškodenie mozgového kmeňa môže ovplyvniť schopnosť zreníc správne reagovať na svetlo, čo vedie k fixovaným alebo rozšíreným zreniciam. K závažným príznakom patrí aj abnormálna reakcia zreníc na svetlo alebo nereagovanie.

Pri cievnej mozgovej príhode sa môžu objaviť zvláštne mimovoľné pohyby očí, neschopnosť zamerať pohľad na objekt, dvojité videnie alebo iné ťažkosti so zrakom. Pri poškodení mozočku a mozgového kmeňa sa môžu vyskytovať poruchy rovnováhy a očných pohybov.

Poruchy prehĺtania, reči a tváre

Postihnutie hybnosti a koordinácie tvárových svalov v dôsledku mozgovej príhody môže spôsobiť poruchu vyslovovania, teda artikulácie, i prehĺtania. Porucha koordinácie alebo ochabnutie prehĺtacích svalov môže viesť k vdýchnutiu stravy a tekutín do dýchacích ciest.

Pri poruche reči sa môže objaviť úplná strata reči, nezrozumiteľné rozprávanie, zhoršené porozumenie alebo neschopnosť vytvoriť slová a vety. Pri poruche tvorby reči je postihnutá schopnosť slová a vety vytvoriť a zosúladiť ich do správneho gramatického tvaru.

Poruchy rovnováhy, chôdze a citlivosti

Pri poškodení mozgového kmeňa alebo mozočka sa môžu objaviť ťažkosti s chôdzou, ťahanie do strany, neschopnosť stáť, výrazné závraty, nevoľnosť, zvracanie a bolesti hlavy. Porucha koordinácie môže zasiahnuť veľké pohyby aj jemnú motoriku.

Varovným signálom môže byť tŕpnutie končatín, porucha citlivosti kože alebo necitlivosť niektorej strany tela. Pri cievnej mozgovej príhode môže byť postihnutá ľavá strana tela pri poškodení pravej časti mozgu a pravá strana tela pri poškodení ľavej časti mozgu.

Príznaky cievnej mozgovej príhody a prvá reakcia

Cievna mozgová príhoda je akútne ochorenie, ktoré si vyžaduje okamžitú pomoc zdravotníckych odborníkov. Pri jej výskyte ihneď volajte 112, aby sa pomoc dostala k pacientovi včas.

Pri mozgovej príhode ide o čas a dôležitá je doslova každá minúta. Ak je to možné, zaznamenajte čas, keď sa ťažkosti objavili, pretože to pomôže lekárom rozhodovať o liečbe.

• ťažkosti s rozprávaním a artikuláciou;
• neschopnosť odpovedať na otázky alebo neadekvátne odpovede;
• ochrnutie časti tela, typicky jednostranne;
• pokles ústneho kútika alebo očného viečka;
• nemožnosť vyplaziť jazyk rovno;
• ťažkosti so zrakom alebo dvojité videnie;
• ťažkosti s chôdzou, ťahanie do strany alebo neschopnosť stáť;
• poruchy citlivosti kože;
• nevoľnosť, zvracanie a náhla bolesť hlavy;
• epileptický záchvat alebo bezvedomie;
• ťažkosti s prehĺtaním.

Pomôcka FAST

• F - Face, tvár: požiadajte osobu, aby sa usmiala, a sledujte, či je úsmev symetrický alebo či je poklesnutý ústny kútik.
• A - Arms, horné končatiny: požiadajte osobu, aby zdvihla obe ruky pred seba, a sledujte, či jedna končatina poklesne.
• S - Speech, reč: požiadajte osobu, aby zopakovala jednoduchú vetu, a sledujte, či je reč nezreteľná alebo nezmyselná.
• T - Time, čas: pri týchto príznakoch ihneď volajte 112.

Nevážte pacienta po vlastnej osi do nemocnice ani ho nenechajte šoférovať. Prevoz sanitkou mu zabezpečí najrýchlejšiu starostlivosť na správnom mieste.

Pri vyššie uvedených príznakoch je dôležité postihnutého uložiť do stabilizovanej polohy a zabrániť akémukoľvek pohybu, následne zavolať rýchlu záchrannú službu. Pacientovi nepodávajte jedlo, tekutiny ani lieky ústami, najmä ak má poruchu vedomia alebo prehĺtania.

Diagnostika poškodenia mozgového kmeňa

Zdravotnícki pracovníci vykonajú niekoľko diagnostických testov na určenie príčiny decerebrovaného držania tela a rozsahu poškodenia mozgu. Neurologické vyšetrenie posudzuje motorické reakcie, reflexy, svalový tonus, zrenice a schopnosť reagovať.

Pri podozrení na cievnu mozgovú príhodu sa najčastejšie vykonáva CT mozgu. Ak je s kontrastnou látkou, ukáže sa aj stav mozgových ciev, nielen poškodené ložisko mozgu.

Ak má pacient príznaky, no na CT sa nič neukáže, lekári môžu s odstupom času vykonať ďalšie CT alebo pacienta poslať na magnetickú rezonanciu mozgu. Aj MRI mozgu je možné robiť s kontrastnou látkou na zobrazenie stavu ciev.

Vyšetrenia používané pri podozrení na poškodenie mozgového kmeňa

• neurologické vyšetrenie vrátane hodnotenia podľa Glasgowskej škály kómy;
• CT vyšetrenie alebo MRI mozgu;
• krvné testy na zistenie infekcie, nízkej hladiny kyslíka a metabolickej nerovnováhy;
• vyšetrenia zrážanlivosti krvi, cholesterolu a cukru;
• EKG a podľa potreby ďalšie vyšetrenia srdca;
• echokardiografické vyšetrenie;
• ultrazvukové vyšetrenie krčných ciev;
• elektroencefalogram na posúdenie mozgovej aktivity a odhalenie elektrických abnormalít;
• podľa potreby oftalmologické vyšetrenie a evokované potenciály.

Častou príčinou ischemickej cievnej mozgovej príhody býva fibrilácia srdca, pri ktorej sa vo vnútri srdca vytvára krvná zrazenina. Jej odtrhnutie môže spôsobiť upchatie mozgovej cievy.

Ultrazvukové vyšetrenie krčných ciev môže odhaliť aterosklerózu, čiže vytvorenie povlakov vo vnútri cievy. Tieto povlaky sú spôsobené hromadením cholesterolu a tukov a pri ich prasknutí vzniká krvná zrazenina.

Akútna liečba poškodenia mozgového kmeňa

Liečba poškodenia mozgového kmeňa závisí od základnej príčiny. Primárnym cieľom je stabilizovať pacienta, zabezpečiť dýchanie a krvný obeh, zachovať dostatočné prekrvenie mozgu, znížiť vnútrolebečný tlak a odstrániť príčinu poškodenia.

Pri ťažkom stave môže byť potrebné zaistenie dýchacích ciest, umelá pľúcna ventilácia, podávanie kyslíka, liečba opuchu mozgu, úprava krvného tlaku a intenzívne sledovanie neurologického stavu.

Liečba ischemickej cievnej mozgovej príhody

Liečba ischemickej cievnej mozgovej príhody spočíva v čo najskoršom spriechodnení upchatej cievy. U niektorých pacientov je možné podať liečbu na obnovenie prietoku krvi alebo vykonať endovaskulárny zákrok na odstránenie krvnej zrazeniny.

Ak pacient príde k lekárovi do 4,5 hodiny, môže mať možnosť absolvovať trombolýzu, pri ktorej sa do žily podá liek rozpúšťajúci krvnú zrazeninu. O vhodnosti rozhoduje lekár podľa času od vzniku príznakov, výsledkov zobrazovacích vyšetrení a celkového zdravotného stavu pacienta.

Inou možnosťou je odstránenie krvnej zrazeniny cez katéter, teda trombektómia. Tento výkon sa podľa uvedených podmienok vykonáva do 6 hodín od vzniku prvých príznakov a niekedy lekári zvolia trombolýzu spolu s trombektómiou.

Liečba krvácavej cievnej mozgovej príhody

Liečba hemoragickej mozgovej príhody zahŕňa liečbu vysokého krvného tlaku a úpravu zrážanlivosti krvi. V niektorých prípadoch je potrebný neurochirurgický zákrok, v iných sa postupuje konzervatívnou liečbou a intenzívnym sledovaním.

Pri poranení mozgu, nádore alebo tlaku na mozgový kmeň môže byť potrebný chirurgický zákrok na odstránenie krvných zrazenín, odvod tekutiny alebo opravu poškodeného tkaniva. Okamžitý chirurgický zákrok môže znížiť riziko dlhodobého poškodenia.

Liečba traumatického poškodenia mozgu

Na poprednom mieste je zachovanie adekvátneho cerebrálneho perfúzneho tlaku a redukcia intrakraniálneho tlaku. Na zníženie vnútrolebečného tlaku sa môže použiť hypertonický soľný roztok.

Pri ľahkom poranení je liečba symptomatická, zahŕňa pokoj na lôžku a 24-hodinový dohľad. Pri stredne závažnom poškodení môže byť potrebné podávanie kyslíka alebo intubácia, sedácia a znižovanie intrakraniálneho tlaku.

Ťažké poškodenie je väčšinou liečené operatívne, napríklad dekompresívnou hemikraniektómiou, odstránením subdurálneho alebo epidurálneho hematómu, prípadne čiastočným odstránením intracerebrálneho hematómu.

Antikonvulzíva sa používajú iba pri výskyte záchvatov, nie profylakticky. Pri subdurálnom, epidurálnom, subarachnoidálnom alebo intracerebrálnom krvácaní rozhoduje o ďalšom postupe najmä rozsah nálezu, neurologické zhoršovanie a riziko herniácie.

Liečba infekcie, hypoxie a intoxikácie

V závislosti od príčiny môže liečba zahŕňať lieky na zvládnutie infekcie, zníženie zápalu alebo nápravu metabolickej nerovnováhy. Ak je hypoxia prispievajúcim faktorom, poskytovanie doplnkového kyslíka môže pomôcť zlepšiť funkciu mozgu a zmierniť symptómy.

Pri predávkovaní alebo toxickom poškodení je potrebné čo najskôr odstrániť pôsobenie škodlivej látky a podporiť dýchanie a krvný obeh. Konkrétny postup závisí od typu látky, množstva a času, ktorý uplynul od užitia.

Poruchy prehĺtania a riziko vdýchnutia

K menej častým, no veľmi závažným komplikáciám po mozgovej príhode a poškodení mozgového kmeňa patrí porucha prehĺtania. Okrem zhoršeného, narušeného alebo spomaleného príjmu stravy vzniká vysoké riziko vdýchnutia stravy a tekutín do dýchacích ciest.

K narušeniu prehĺtacieho aktu vedie najmä porucha koordinácie alebo ochabnutie prehĺtacích svalov, často v kombinácii s vynútenou alebo nevhodnou polohou tela pri príjme stravy a tekutín. Diagnostika porúch prehĺtania je často komplikovaná, no závisí od nej úspešnosť liečby.

Pri dlhšom trvaní prehĺtacích ťažkostí je možné upraviť stravu: pri zabiehaní tuhých súst mixovaním jedla a pri zabiehaní tekutín naopak zahustením jedál vhodným prípravkom. V závažných prípadoch je nutná prechodná alebo i trvalá výživa sondou, ktorá obmedzuje riziko vdýchnutia a rozvoja závažných komplikácií.

Bezpečnostné pravidlá pri jedení

• jedzte vo vzpriamenej polohe alebo aspoň v strmšom polosede;
• hlava má byť v miernom predklone, nikdy nie v záklone;
• pri nestabilnom sede využite pomôcky, aby ste sa mohli sústrediť na jedlo a prehĺtanie;
• jedzte malé sústa;
• pri oslabení jednej strany tváre sa snažte rozžuť potravu silnejšou stranou;
• po každom súste si vypláchnite ústa alebo zapite podľa odporúčania odborníka;
• pri jedle nerozprávajte;
• ak zostáva potrava v ústach aj po prehltnutí, po ukončení jedla tieto zvyšky odstráňte a nakoniec si vyčistite zuby.

Poruchy reči a komunikácie

Porucha reči môže zahŕňať poruchu porozumenia alebo tvorby slov a viet. Pri poruche porozumenia reči je narušená schopnosť identifikovať v počutom zvuku slová a vety a rozoznať ich obsah.

Pri poruche tvorby reči je postihnutá schopnosť slová a vety vytvoriť a zosúladiť ich do správneho gramatického tvaru. Myslenie alebo intelekt pritom nie je obvykle nijako narušený, no navonok sa pacient s poruchou verbálnej komunikácie môže javiť, akoby nebol schopný komunikovať a spolupracovať.

Orofaciálna rehabilitácia pomáha pacientovi s obnovením funkcie postihnutých svalov, zatiaľ čo logopéd precvičuje poruchy reči, výslovnosti i porozumenia vyslovenej a napísanej reči. Nácvik je takisto nutné začať čo najskôr.

Praktická komunikácia s pacientom

• používajte krátke a jednoduché vety;
• hovorte pomaly a zreteľne;
• hovorte tak, aby pacient pri reči mohol sledovať vašu tvár;
• nedovoľte, aby na pacienta rozprávalo súčasne viacero osôb;
• využite gestá a obrázky;
• obmedzte ruch a hluk z okolia, napríklad televíziu a rádio;
• ak pacient na prvý pokus nerozumie, použite iné slová a zjednodušte komunikáciu;
• povzbudzujte pacienta gestami i slovne;
• trénujte komunikáciu často, no doprajte pacientovi aj odpočinok;
• poraďte sa s logopédom o vhodných cvičeniach a rečových postupoch;
• uvedomte si, že porucha reči neznamená poruchu myslenia alebo zhoršenie inteligencie.

Ak je porucha reči závažná, rehabilitácia často neumožní úplne obnoviť rečové funkcie. Napriek tomu sa pacient môže naučiť efektívne komunikovať napríklad pomocou gestikulácie a predtlačených vzorov s predmetmi dennej obsluhy alebo činnosti.

Poruchy pohybu, koordinácie a svalového tonusu

Po mozgovej príhode dôjde obvykle k závažnej poruche pohybu, koordinácie a tiež k narušeniu vzpriameného stoja a chôdze. Okrem poruchy hybnosti sa môže vyskytovať aj porucha cielenia pohybu, teda ataxia, a porucha koordinácie.

Obmedzenie pohybu môže viac postihovať veľké svaly na končatinách alebo môže byť narušená predovšetkým jemná motorika prstov. Obnovu obmedzenej hybnosti môže výrazne zhoršiť porucha citlivosti, nakoľko pacient stráca určitú informáciu z kontaktu s okolím.

Zvýšený svalový tonus, teda spasticita, sa objavuje po odoznení akútneho štádia pri nesprávnych pohyboch, kde sú hyperaktívne svaly určené skôr na stabilitu než na mobilitu. Vhodnou kombináciou liekov, napríklad aplikáciou botulotoxínu do postihnutých svalov, a rehabilitácie je možné tuhosť svalov prekonať a rozsah pohybov zvýšiť alebo obnoviť.

Všeobecným princípom liečby je znížiť až odstrániť spasticitu, zabrániť nesprávnym vzorom pohybu, navodiť fyziologický a funkčný pohyb a zabrániť kontraktúram a deformitám. Preto je nutné všetky narušené činnosti znovu naučiť.

Rehabilitácia po poškodení mozgového kmeňa

Ak jednotlivec prežije počiatočné zranenie, môže byť potrebná rehabilitácia, ako je fyzikálna terapia, logopedická terapia a kognitívna terapia, aby sa pomohlo zotaveniu a obnoveniu motorických funkcií.

Po mozgovej príhode treba pohybové funkcie, prehĺtanie, artikuláciu a ďalšie narušené schopnosti obnovovať a trénovať dlhodobým a cieleným cvičením. Základným pilierom úspešnej rehabilitácie je včasný začiatok.

Závažné postihnutie po mozgovej príhode je potrebné začať rehabilitovať čo najskôr - už počas hospitalizácie na neurologickom oddelení v akútnej fáze ochorenia, neskôr na rehabilitačnom lôžkovom oddelení. O optimálnom načasovaní zahájenia rehabilitácie rozhoduje fyzioterapeut.

Rehabilitační pracovníci realizujú terapiu, ktorú vedie, usmerňuje a kontroluje odborný lekár so špecializáciou na rehabilitáciu. Lôžkové rehabilitačné zariadenia sú určené najmä pre pacientov, ktorí majú natoľko obmedzený pohyb a mobilitu, že nemôžu dochádzať na rehabilitácie ambulantne.

Čo rehabilitácia zahŕňa

• fyzioterapiu a motorický tréning;
• nácvik posadzovania, postavovania, stability a chôdze;
• logopedickú starostlivosť pri poruchách reči a prehĺtania;
• ergoterapiu zameranú na sebaobsluhu a každodenné činnosti;
• neuropsychologickú starostlivosť;
• kognitívny tréning;
• psychologickú podporu;
• sociálne poradenstvo;
• výber a nácvik používania rehabilitačných a kompenzačných pomôcok.

Nakoľko sú poškodenia mozgu u každého pacienta rôzne, táto starostlivosť je vždy šitá na mieru konkrétneho pacienta. Multidisciplinárna starostlivosť zahŕňa tie zložky, ktoré sú vhodné a ktoré pacient je schopný fyzicky a psychicky absolvovať.

Efektívna je predovšetkým taká rehabilitácia, pri ktorej má maximálnu možnosť v iniciatíve i pri realizácii pohybu samotný pacient, teda aktívne cvičenie samotného pacienta. Pri ľahšom pohybovom postihnutí alebo po dosiahnutí určitej miery zlepšenia je preto nutné pokračovať v rehabilitácii samostatne pod odborným vedením alebo s možnosťou odborných konzultácií.

Pri nedostatočnom obnovení pohybu alebo hroziacej kontraktúre svalov s trvaním vysokej spasticity je potrebné meniť stratégiu liečebnej rehabilitácie s použitím konceptov na zníženie spasticity a opakované učenie správnemu pohybovému vzoru, a to aj po aplikácii liekov do svalu.

Rehabilitačné postupy

Pacienti s poruchou vedomého cieleného pohybu precvičujú jednoduché a nenáročné cvičenia s opakovaním, aby si uvedomili vlastný pohyb končatinou, pohyb hrudníka pri dýchaní, brušnej steny a pohyb hlavou.

Iná metodika využíva súhyby zdravej a postihnutej končatiny s aktiváciou pohybových vzorov. Zdravá končatina vykonáva celý pohyb, postihnutá hlavne v predstave a aktívne podľa toho, čo pacient zvládne.

Súčasne s precvičovaním končatín sa nacvičuje posadzovanie a postavovanie s nácvikom stability a prevenciou pádov. Nasleduje nacvičovanie koordinácie pohybu a kontroly polohy tela v sede a stoji až po vôľou ovládanú chôdzu.

Pri posadzovaní, postavovaní a nácviku chôdze sa využívajú stimulačné techniky, ako sú tlak, odpor, hladenie a vibrácie. Základom dobrej rehabilitácie je optimalizácia pohybových funkcií cez zlepšovanie kvality senzorických funkcií a dosiahnutie vôľou ovládaného izolovaného pohybu.

Kompenzačné pomôcky a úprava domácnosti

Na podporu samostatnosti a uľahčenie sebaobsluhy pacient často potrebuje kompenzačné pomôcky. Najčastejšie sa prechodne alebo dlhodobo využívajú barle, chodítka, podporné rámy, invalidný vozík, polohovacia posteľ, držiak do sprchy alebo vane a matrac proti preležaninám.

Oporné pomôcky uľahčujú vzpriamený stoj a pomáhajú znovuobnoviť narušený stereotyp chôdze. Pri úplnej poruche hybnosti, teda plégii, je niekedy nutné využiť kolesové kreslo, čiže vozík.

Výber konkrétneho vozíka alebo opornej pomôcky je veľmi dôležitý a o ich využití informuje pacienta rehabilitačný tím. Na uľahčenie pohybu v domácnosti a umožnenie sebaobslužných činností je k dispozícii množstvo ďalších pomôcok.

• úprava výšky sedu na stoličke;
• úprava výšky záchodovej misy;
• inštalácia držadiel a oporných zábradlí;
• protišmykové podložky na podlahu, do vane a sprchy;
• vaňové a sprchové vodeodolné stoličky alebo lavice;
• rozmernejšie násady na držadlá, nádoby, kľučky a skrinky;
• pomôcky na obliekanie a zapínanie gombíkov alebo zipsov;
• ergonomické pomôcky na jedenie a pitie;
• telefón s rozmernou klávesnicou alebo ovládaním hlasom;
• počítačová klávesnica pri obmedzení písania.

Protišmykové podložky alebo protišmykové úpravy podláh sú vhodné v celej domácnosti, nakoľko riziko pádu a zranenia je pri obmedzenej pohyblivosti veľmi vysoké.

Poruchy pamäti, pozornosti a psychiky

V rehabilitácii je základom obnova každodenných aktivít vrátane kognitívnych. Po mozgovej príhode patrí zníženie intelektovej výkonnosti, narušenie pozornosti, pamäti a celkových kognitívnych funkcií k tým zriedkavejším komplikáciám, no pri opakovaných mozgových príhodách je porucha kognitívnych funkcií častá.

Pozornosť a mentálny výkon je možné trénovať alebo prekonať ich obmedzenia. K jednoduchším cvičeniam patrí hlasné čítanie jednoduchých rytmických textov, spev jednoduchých rytmických nápevov, jednoduché matematické úlohy a kreslenie vzorcov.

Cieľom je kompenzácia porúch učením sa nových stratégií, cez jednoduché úkony pozornosti a porozumenia až po aplikáciu do dennej praxe. Súčasťou podpory môže byť aj prekonanie depresie a úzkosti z novovzniknutých fyzických, komunikačných a sociálnych obmedzení.

Po poškodení mozgu sa môžu objaviť depresie, úzkostné poruchy, znížená motivácia, únava, poruchy sústredenia a zhoršenie pamäti. Pri podozrení na výraznejšiu poruchu je niekedy potrebné podrobné neuropsychologické vyšetrenie.

Prognóza po poškodení mozgového kmeňa

Prognóza je veľmi individuálna. Závisí od základnej príčiny, rozsahu poškodenia, postihnutej časti mozgového kmeňa, trvania nedostatku kyslíka, prítomnosti krvácania alebo opuchu, úrovne vedomia a od toho, ako rýchlo bola poskytnutá liečba.

Decerebrované držanie tela je závažným príznakom, ale nie vždy znamená smrť mozgu. Je to príznak výraznej mozgovej dysfunkcie, no s primeranou lekárskou starostlivosťou sa niektorí jedinci môžu zotaviť.

Niektorí pacienti sa môžu zotaviť takmer úplne, najmä ak bola príčina rýchlo odstránená a poškodenie bolo menšie. Iní môžu potrebovať dlhodobú rehabilitáciu a môžu u nich zostať trvalé poruchy motorických funkcií, kognitívne poruchy, porucha reči, prehĺtania, chôdze alebo samostatnosti.

Aj po ľahkom traumatickom poranení mozgu bez relevantných poranení zistených zobrazovacími metódami môžu v priebehu času nastať čiastočne závažné poškodenia, ktoré môžu výrazne ovplyvniť každodenný život. Dlhodobé následky môžu zahŕňať problémy s jemnou motorikou a rovnováhou, neurokognitívne a psychiatrické poruchy, demenciu a iné degeneratívne ochorenia.

Možné komplikácie

• trvalé poškodenie mozgu;
• zlyhanie dýchania;
• kóma;
• ťažká porucha vedomia;
• trvalé ochrnutie alebo porucha hybnosti;
• porucha prehĺtania s rizikom aspiračného zápalu pľúc;
• kontraktúry a deformity;
• poruchy reči a komunikácie;
• poruchy pamäti a pozornosti;
• depresia, úzkosť a strata samostatnosti;
• smrť.

Ak sa základná príčina neodstráni okamžite, dlhodobý tlak na mozgový kmeň môže mať za následok nezvratné poškodenie mozgu. Poškodenie mozgového kmeňa môže zhoršiť schopnosť tela regulovať dýchanie, čo môže viesť k zlyhaniu dýchania.

Nikdy nemá zmysel rehabilitáciu vopred vzdať kvôli nechuti alebo pocitu bezmocnosti. Štúdie s pacientmi s miernym a ťažkým traumatickým poranením mozgu preukazujú pri včasnej rehabilitácii lepšiu účinnosť a dlhodobé výsledky.

Život po prepustení z nemocnice

Ak pacientovi zostali následky, bude potrebovať starostlivosť špecialistov, napríklad rehabilitačného lekára, logopéda a neurológa. Rehabilitácia je neoddeliteľnou súčasťou liečby mozgovej príhody a pomáha pacientovi znovu získať pohybové, komunikačné aj ďalšie schopnosti.

Pri zlepšení na úroveň chôdze s pomocou pomôcok alebo mobility s pomocou vozíka je nutné v rehabilitácii naďalej pokračovať nielen ambulantne, ale najmä v domácom prostredí. Ambulatnou formou je nutné pokračovať v rehabilitácii až do úpravy stavu alebo do zaradenia sa do bežného života s minimalizáciou funkčného deficitu.

Pri prepustení z nemocnice pacient dostane poučenie, aké lieky má užívať, a podľa potreby aj odporúčania na používanie rehabilitačných pomôcok. Dôležité je sledovať zmeny zdravotného stavu, dodržiavať liečbu a zúčastňovať sa plánovaných kontrol.

Prevencia ďalšieho poškodenia a opakovanej cievnej príhody

Po prekonaní mozgovej príhody je dôležité znížiť riziko jej opakovania. Súčasťou liečby môže byť pravidelné užívanie predpísaných liekov, kontrola krvného tlaku, liečba cukrovky, zníženie hladiny cholesterolu, nefajčenie, pravidelná fyzická aktivita, zdravé stravovanie a pravidelné kontroly u lekára.

• dbajte na zdravú životosprávu;
• udržiavajte si zdravú telesnú hmotnosť;
• kontrolujte hladinu cholesterolu;
• do jedálnička zaraďte veľa vlákniny najmä v podobe zeleniny a ovocia;
• stravujte sa pestro a vyvážene;
• venujte sa primeranej rekreačnej fyzickej aktivite;
• absolvujte pravidelné preventívne prehliadky;
• doma si pravidelne merajte krvný tlak;
• nefajčite a obmedzte alebo vylúčte alkohol;
• ak máte fibriláciu predsiení, užívajte lieky na riedenie krvi tak, ako vám ich predpísal lekár.

Pri opakovane zvýšenej hodnote krvného tlaku nad 140/90 mmHg oslovte svojho všeobecného lekára. Tlak si merajte v pokoji, najlepšie ráno hneď po zobudení.

Pri traumatických poraneniach pomáhajú preventívne opatrenia v cestnej premávke, ako sú prilba a bezpečnostný pás, školenie na zabránenie nebezpečným situáciám v domácom prostredí a aktívne predchádzanie chronickým rizikám v športe.

tags: #poskodeny #mozgovy #kmen