Vkladanie a predlžovanie hlások v slovách: porucha reči, príčiny a postup pri vyšetrení

Vkladanie alebo predlžovanie hlások a slabík v slovách môže súvisieť s narušením zvukovej roviny reči, najmä s vývinovou verbálnou dyspraxiou alebo fonologickou poruchou. Dieťa môže pri rozprávaní pridávať neurčitý zvuk, opakovať hlásky či slabiky, komoliť slová, zamieňať ich časti a vyslovovať to isté slovo pri každom pokuse iným spôsobom.

Ak je reč dieťaťa nezrozumiteľná, dieťa vkladá hlásky najmä medzi dve spoluhlásky, predlžuje alebo opakuje hlásky a slabiky, prípadne má ťažkosti s prechodom z jednej artikulačnej pozície do druhej, je vhodné vyhľadať logopéda. Pri hodnotení treba rozlíšiť prirodzené vývinové zjednodušovanie reči od poruchy, ktorá si vyžaduje odbornú diagnostiku a terapiu.

Čo znamená vkladanie a predlžovanie hlások v slovách

V reči u dieťaťa sa môžu objaviť skomoleniny slov, pridávanie hlások alebo slov pri opakovaní slov, pomalšie tempo reči a chyby v reči, ktoré sú nekonzistentné (nevyrovnané). Dieťa môže mať problém s prechodom artikulácie hlások z jednej artikulačnej pozície do druhej a môže sa objavovať tápanie pri artikulácii - dieťa sa snaží nacvičiť si, nastaviť artikulačné postavenie potrebné na produkciu zvukov alebo kombináciu zvukov.

Medzi možné prejavy patria aj predlžovanie alebo opakovanie hlások, slabík v slovách, rušivé zvuky, tzv. „schwa“ hlásky - dieťa vkladá neurčitý zvuk do slova, hlavne medzi dve spoluhlásky, a prítomné sú zámeny v pozícii zvukov, hlások alebo slabík v slove (napr. gašpety namiesto špagety, váva namiesto máva…).

Pri vývinovej verbálnej dyspraxii je narušená presnosť a konzistencia pohybov počas artikulácie. Za jadrový deficit je považované narušenie plánovania a/alebo programovania motorických sekvencií reči, čo spôsobuje narušenie v produkcii reči a prozódii.

Dieťa má problém koordinovať jemné artikulačné pohyby napriek tomu, že nie je prítomné poškodenie svalov alebo inervácie. Uvedené problémy nie sú spôsobené deficitmi v zmyslovom vnímaní, svalovou slabosťou alebo parézou.

Narušenie zvukovej roviny reči

Pri narušení zvukovej roviny reči ide o neschopnosť správne vysloviť a/alebo používať hlásky materinského jazyka v súlade s príslušnými jazykovými normami. Narušenie pôsobí rušivo vzhľadom na komunikačný zámer a môže sa prejavovať znížením zrozumiteľnosti reči.

Narušenie zvukovej roviny reči nie je na základe iného prítomného postihnutia. Narušenie zvukovej roviny reči môžeme špecifikovať termínom „artikulačná porucha, ak ide o narušenie na fonetickej úrovni a termínom fonologická porucha, ak ide o narušenie na fonologickej úrovni”.

Dyslália je narušenie zvukovej roviny reči, dieťa nesprávne vyslovuje jednu alebo viacero hlások. Je to najčastejšia porucha reči u detí predškolského veku.

Dieťa môže hlásku vynechávať, zamieňať za inú, alebo ju vyslovovať nesprávne. Najčastejšie sú narušené hlásky R, L, S, Z, C, Š, Ž, Č.

Artikulačná porucha a fonologická porucha

Artikulačná porucha

Artikulačná porucha zahŕňa neschopnosť motoricky hlásku vytvoriť alebo je hláska tvorená na nesprávnom artikulačnom mieste alebo iným spôsobom.

Pri artikulačnej poruche uvádzame nasledovný príklad: dieťa nevie vysloviť hlásku R správne a nahrádza ju jej hrdelnou formou. Ľudovo hovoríme, že dieťa „ráčkuje“.

Dieťa môže vyslovovať sykavky medzi zúbkami (interdentálne), tzv. „šušle“. Pri nesprávnej artikulácii môže dieťa hlásku konštantne vynechávať, konštantne nahrádzať inou menej náročnou hláskou alebo ju tvoriť nesprávnym spôsobom či na inom artikulačnom mieste.

Pokiaľ dieťa nevie konkrétnu hlásku vysloviť, nemá ju vo svojom fonetickom inventári, tak ju konštantne v slovách vynecháva, čo sa označuje termínom mogilália (napr. ryba- yba) alebo ju nahrádza inou hláskou- nahrádzanie hlásky inou sa označuje termínom paralália (napr. repa- jepa, lepa).

Niekedy nejde o úplné vynechanie hlásky, ale o vsunutie akéhosi zvuku. Hlásku môže dieťa nahrádzať inou menej náročnou hláskou, napríklad ryža - jiža, lyža, alebo ju tvorí nesprávnym spôsobom či na inom artikulačnom mieste, napríklad pri velárnom rotacizme.

Fonologická porucha

Fonologická porucha sa prejavuje neschopnosťou dieťaťa naučiť sa pravidlá používania hlások v reči. Podstata deficitu je jazyková a narušená je zrozumiteľnosť reči.

Pri fonologickej poruche môže dieťa síce správne artikulovať hlásky cszdz a čšždž, ale v slovách si ich zamieňa, namiesto saša hovorí sasa, šaša; namiesto časopis čašopiš, casopis, a pod.

V praxi sa často stretávame s ich vzájomnou kombináciou, pretože niektoré hlásky dieťa v reči zamieňa a iné nevie správne vysloviť.

Vývinové zjednodušovanie slov

Hlásky materinského jazyka si dieťa osvojuje postupne v slovách na základe napodobňovania svojho okolia. Počas vývinu reči dieťa nevysloví to isté slovo vždy rovnako, teda používa nekonzekventnú výslovnosť.

V druhom roku života je to jav fyziologický, vývinový. Koncom druhého roku deti vykazujú určité pravidlá zjednodušovania slov. Tieto procesy zjednodušovania slov sa nazývajú vývinové fonologické procesy.

Rané fonologické procesy

Rané fonologické procesy sa do 3. roku života strácajú. Patria medzi ne vynechanie neprízvučnej slabiky, napríklad tefón = telefón, vynechanie koncovej spoluhlásky, napríklad pe = pes, a posun velárnych hlások dopredu, napríklad káva = táva, guma = duma.

Neskoré fonologické procesy

Neskoré fonologické procesy zahŕňajú zjednodušovanie spoluhláskových skupín, napríklad slon = son alebo lon, kĺzanie likvíd, napríklad lopa = jopta, ryba = viba, jiba, a záverovanie, teda nahrádzanie úžinových hlások záverovými, napríklad misa = mita, čaj = taj.

Patologické fonologické procesy

Patologické fonologické procesy sú také, ktoré sa počas normálneho vývinu v reči dieťaťa nevyskytujú. Patrí sem napríklad vynechávanie spoluhlásky na začiatku slova, nazálna a glotálna náhrada hlásky.

Ak u dieťaťa pretrváva variabilná produkcia slov, znamená to, že dieťa povie slovo vždy iným spôsobom. Takáto variabilita môže byť významným signálom ťažkostí v plánovaní a programovaní rečových pohybov.

Vývinová verbálna dyspraxia

Terminologické vymedzenie vývinovej verbálnej dyspraxie je stále predmetom skúmania. Ide o neurologickú vývinovú poruchu zvukovej roviny reči, pri ktorej je narušená presnosť a konzistencia pohybov počas artikulácie.

Vývinová verbálna dyspraxia je špecifická vývinová odchýlka rečového vyjadrovania na úrovni slov. Problém s vyslovovaním slov má dieťa bez ohľadu na to, či fyziologicky zvládne alebo nezvládne artikuláciu hlásky.

Typy dyspraxií

• Vývinová orálna dyspraxia je charakterizovaná neschopnosťou alebo ťažkosťami mať vôľovú kontrolu nad nerečovými pohybmi (fúkanie, špúlenie pier…).
• Vývinová artikulačná dyspraxia predstavuje narušenie pohybov pri tvorení individuálnych hlások.
• Vývinová verbálna dyspraxia je špecifická vývinová odchýlka rečového vyjadrovania na úrovni slov.

Pri vývinovej orálnej dyspraxii dieťa dokáže pohyby vykonať spontánne, ale nie na požiadanie, teda pod vedomou kontrolou. Pri vývinovej artikulačnej dyspraxii má dieťa problém naučiť sa vysloviť izolované artikulačne náročné hlásky.

Artikulačná terapia u týchto detí postupuje pomaly, dieťa sa môže naučiť izolovanie imitovať hlásku, ale nebude ju vedieť vedome preniesť do iných pozícií v slove a automatizácia trvá neprimerane dlho.

Prejavy vývinovej verbálnej dyspraxie

Opis možných charakteristických prejavov vývinovej verbálnej dyspraxie je veľmi široký a znaky vývinovej verbálnej dyspraxie sa aj vekom menia.

• problém so zachovaním čistoty v jedení a saliváciou,
• prítomná celková motorická neobratnosť u dieťaťa,
• reflux,
• pomalšie psychomotorické tempo,
• nedostatok flexibility pri činnostiach,
• rozdiel vo výkone medzi spontánnymi pohybmi a pohybmi na výzvu,
• absencia džavotania alebo neskorý nástup džavotania,
• limitovaný fonetický repertoár,
• zlyhávanie pri imitácii pohybov na požiadanie,
• problémy v čítaní spôsobené narušenými očnými pohybmi,
• problémy s orientáciou v priestore i na ploche,
• spoluvýskyt narušení v písaní, kreslení alebo hudobných schopnostiach,
• problémy s rovnováhou, koordináciou, jemnou motorikou a pozornosťou.

V reči u dieťaťa sú pozorované nasledujúce znaky: problém s oromotorickými pohybmi, predlžovanie alebo opakovanie hlások, slabík v slovách, skomoleniny slov, pridávanie hlások, slov pri opakovaní slov a pomalšie tempo reči.

Prozódia môže, ale nemusí byť v norme. Prítomné sú zámeny v pozícii zvukov, hlások alebo slabík v slove, narušená artikulácia samohlások, ich nesprávna tvorba a ťažkosti pri prechode artikulácie hlások z jednej artikulačnej pozície do druhej.

Dieťa môže mať neschopnosť produkovať zámerné pohyby súčasne s rečou, rušivé zvuky, stratu znelosti, pri ktorej znelé hlásky nahrádza neznelými hláskami v slove, a problémy s presnosťou artikulácie pri opakovaní slabík alebo pseudoslov.

Pri opakovaní slabík pa-ta-ka dieťa hovorí nerovnako: ta-pa-ka, pa-ta-ka, ka-ta-pa. Tento príklad ukazuje, že poradie a realizácia hlások sa pri opakovaných pokusoch menia.

Vkladanie neurčitého zvuku medzi spoluhlásky

Rušivé zvuky, tzv. „schwa“ hlásky, sa môžu objavovať vnútri slova, hlavne medzi dve spoluhlásky. Dieťa tak do slova vkladá neurčitý zvuk, ktorý v jeho správnej podobe nie je prítomný.

Vkladanie hlások sa môže objaviť aj pri opakovaní slov, keď dieťa pridáva hlásky alebo celé slová. Samotný výskyt jedného takéhoto prejavu ešte neurčuje diagnózu, dôležité je sledovať jeho pravidelnosť, rozsah, zrozumiteľnosť reči a ďalšie príznaky.

Osobitnú pozornosť si zaslúži situácia, keď dieťa pri rovnakom slove používa rôzne podoby, nedokáže stabilne zopakovať slabiky alebo dlhšie slová a pri prechode medzi hláskami viditeľne tápe.

Ako sa porucha zvukovej roviny reči prejavuje

• Dieťa zamieňa hlásky, napríklad „ryba“ → „lyba“ alebo „wiba“.
• Vynecháva hlásky v slovách, napríklad „krava“ → „kava“.
• Vyslovuje hlásky nepresne alebo na nesprávnom mieste v ústach.
• Predlžuje alebo opakuje hlásky a slabiky v slovách.
• Vkladá neurčité zvuky do slov, najmä medzi spoluhlásky.
• Komolí dlhšie slová a slovné spojenia.
• To isté slovo vyslovuje pri rôznych pokusoch iným spôsobom.
• Okolie dieťaťu horšie rozumie.
• Dieťa sa vyhýba slovám, ktoré nevie vysloviť.

Narušenie zvukovej roviny reči môže zahŕňať aj neschopnosť dieťaťa používať pravidlá hlások v slovách, pričom znížená zrozumiteľnosť reči indikuje oneskorovanie alebo narušenie vývinu zvukovej roviny reči.

Reč štvorročného dieťaťa v konverzácii by mala byť pre cudziu osobu zrozumiteľná na 100 %. Ak je reč výrazne menej zrozumiteľná, dieťa má problémy s opakovaním dlhých slov alebo používa patologické fonologické procesy, je vhodné odborné posúdenie.

Vek a vývinová výslovnosť

Daný jav je prirodzený približne do 5. roku života. Vtedy hovoríme o vývinovo neustálenej výslovnosti alebo nesprávnej výslovnosti.

Do 5. roku života sa môže jednať o prirodzený, fyziologický jav, tzv. vývinovo neustálenú výslovnosť, avšak len v prípade, ak dieťa hlásky v slovách nahrádza fyziologicky, napríklad ak nevie artikulovať hlásku R a namiesto nej v slovách používa hlásky L-J-V- príp. samohlásky.

V prípade, že má dieťa už pred 5. rokom života osvojené nesprávne formy hlások, napríklad medzizubné csz alebo hrdelné R, alebo používa patologické fonologické procesy pri zámene hlások v slovách, tak sa už nejedná o jav fyziologický a je potrebné zahájiť terapiu u dieťaťa čo najskôr.

Pretrvávanie nesprávnej výslovnosti od päť do sedem rokov sa považuje za predĺžený fyziologický vývin. Po tomto veku je odchýlka vo výslovnosti fixovaná a nemôžeme očakávať jej spontánne zlepšenie.

Po siedmom roku života sa akákoľvek odchýlka od normy vo zvukovej rovine reči považuje za patológiu. Pri nesprávnej, ale fyziologickej výslovnosti v období medzi 5. - 7. rokom môže dôjsť aj k spontánnej úprave výslovnosti.

Orientačné normy fyziologického zvládnutia hlások

Medzi najťažšie hlásky slovenského jazyka patria hlásky R, L, a sykavky C, S, Z, DZ, Č, Š, Ž, DŽ. Optimálnym vekom na nápravu dyslálie je predškolský vek.

Čím viac sa návšteva logopéda odkladá, tým bude proces terapie náročnejší, zdĺhavejší a nie vždy úspešný. Ak je reč a artikulácia nezrozumiteľná, návšteva logopéda by sa nemala odkladať už od 3 rokov dieťaťa.

Kedy vyhľadať logopéda

Logopéda odporúčame navštíviť vtedy, ak u dieťaťa pretrváva nesprávna výslovnosť po 4. roku života. Úlohou logopéda je zistiť, či sa u dieťaťa ešte môže jednať o fyziologický jav alebo je naopak nevyhnutné zahájiť u dieťaťa terapiu zvukovej roviny reči.

• ak po treťom roku dieťa tvorí hlásku na nesprávnom mieste, napríklad francúzske R, alebo iným spôsobom, napríklad šušle,
• ak po treťom roku má dieťa problémy opakovať dlhé slová, komolí ich a reč je celkovo nezrozumiteľná,
• ak po štvrtom roku má dieťa nesprávnu výslovnosť viacerých hlások,
• ak po piatom roku má dieťa nesprávnu výslovnosť niektorých hlások, napríklad L, R, S, C, Z, DZ, Š, Č, Ž, ĎZ,
• ak máte akékoľvek pochybnosti o vývine zvukovej roviny reči vášho dieťaťa.

Návštevu logopéda pred 4. rokom života odporúčame vtedy, ak u dieťaťa, ktoré má viac ako 3 roky, ste spozorovali uvedené fonologické procesy alebo nesprávne tvorené formy hlások.

U takéhoto dieťaťa je vysoká pravdepodobnosť, že narušenie v oblasti zvukovej roviny jazyka sa spontánne neupraví, ale bude pretrvávať aj ďalej. Je potrebné zistiť príčinu takéhoto narušenia a pokúsiť sa čo najskôr eliminovať jej následky.

Prečo je dôležité odborné vyšetrenie

Pri vyšetrení logopéd sleduje, ktoré hlásky dieťa vyslovuje správne, ktoré vynecháva, ktoré zamieňa a akým spôsobom ich tvorí. Posudzuje tiež, či sa chyba objavuje v izolovanej hláske, v slabike, v jednotlivých slovách alebo v súvislej reči.

Dôležité je sledovať aj to, či dieťa dokáže správne vysloviť hlásku na požiadanie, či ju vie preniesť do rôznych pozícií v slove a či zostáva jej výslovnosť rovnaká pri opakovaných pokusoch.

Ak sa u dieťaťa jedná o narušenie v oblasti zvukovej roviny reči, je nevyhnutné zahájiť terapiu u dieťaťa čo najskôr. Počas celého trvania terapie je nevyhnutná aktívna spolupráca s rodičmi dieťaťa, inak bude terapia u dieťaťa málo efektívna, príp. bez efektu.

Možné príčiny nesprávnej výslovnosti

Dyslália patrí medzi najčastejšie poruchy reči. Príčiny vzniku sú rôzne, všeobecne sa delia na orgánové a funkčné.

Pod orgánové odchýlky patria anomálie rečových orgánov, napríklad rázštepy, zhryz alebo výrazne zväčšená nosohltanová mandľa. Medzi funkčné príčiny zaraďujeme myofunkčnú poruchu - poruchu funkcie pohybu jazyka.

Na vzniku dyslálie sa môže podieľať aj dedičnosť. Nededí sa však samotné „račkovanie“, no dedí sa tzv. rečová neobratnosť.

Podiel na vzniku dyslálie môže mať aj hypopodnetné prostredie, teda nedostatočná komunikácia rodičov s dieťaťom. Vplyv na problém s výslovnosťou môže mať aj bilingvizmus alebo viacjazyčnosť, či príliš skoré učenie sa náročných hlások, napríklad učenie písmenka „r“ v 3 rokoch.

Ako prebieha terapia

Terapia dyslálie prebieha individuálne a hravou formou. Začíname nácvikom správneho postavenia jazyka a pier, potom prechádzame na nácvik správnej výslovnosti hlásky izolovane, v slabikách, slovách a nakoniec v súvislej reči.

Náprava chybnej výslovnosti má viacero etáp. Prvou sú oromotorické cvičenia, a teda príprava rečových orgánov na vyvodenie danej hlásky.

Po posilnení rečových svalov nasleduje samotné vyvodenie danej hlásky a následná fixácia v slabikách, slovách, vetách. Posledným krokom je automatizácia a teda správne používanie hlásky v bežnej reči.

V prípade väčších ťažkostí pri vyvodzovaní hlások používame v rámci terapie pomôcky ako sú rotavibrátor či logopedické sondy. Treba brať do úvahy, že logopedická terapia je dlhý proces, ktorý môže trvať mesiace, či dokonca roky.

Dôležitou súčasťou je pravidelné cvičenie doma medzi sedeniami. Dôležitá je aj spolupráca rodičov a logopédom stanovená práca v domácom prostredí.

Ak sa jedná o jav fyziologický, nie je nevyhnutné dochádzať na terapiu pravidelne. Logopéd vám odporučí, ako stimulovať zvukovú rovinu reči v domácom prostredí, pričom sa dohodnete na kontrolách v určitých časových intervaloch.

Čo môže nasledovať bez včasnej podpory

Je potrebné pokúsiť sa čo najskôr eliminovať následky narušenia, ako sú napríklad nesprávna artikulácia, objavenie sa špecifických porúch učenia pri nástupe do školy a psychosociálne následky.

Deti s touto diagnózou sa za svoju reč často hanbia, príp. môžu byť terčom posmechu vrstovníkov a pod. Včasná logopedická starostlivosť môže znížiť riziko, že sa ťažkosti upevnia a ovplyvnia školskú alebo sociálnu komunikáciu.

Súvislosť so školskými zručnosťami

Na osvojení schopnosti čítať a písať sa podieľa hneď niekoľko faktorov. Patria medzi ne sluchové a zrakové vnímanie, pamäť, pozornosť, vývojový stupeň reči a motoriky, ich vzájomná koordinácia.

Ťažkosti v rečovej oblasti môžu súvisieť s problémami v sluchovom rozlišovaní, sluchovej analýze a syntéze, verbálnej pamäti, motorike hovoridiel alebo v napodobňovaní rytmu.

Dieťa môže mať ťažkosti určiť prvú alebo poslednú hlásku v slove, identifikovať v ňom prítomnosť konkrétnej hlásky, vyhláskovať slovo alebo, naopak, vyhláskované slovo zložiť.

U niektorých detí pretrvávajú aj problémy v napodobňovaní rytmu a v rozlíšení dlhej a krátkej samohlásky. Často býva narušená aj verbálna pamäť, keď dieťaťu robí problémy zopakovať dlhšie slovné spojenie či vetu.

Dieťa sa ťažko učí riekanky a básničky, prehadzuje slovosled alebo vynecháva niektoré časti, prípadne ich nahrádza inými. Tieto prejavy si vyžadujú komplexné posúdenie a nemožno ich automaticky pripísať iba nesprávnej výslovnosti.

Vkladanie hlások pri dyslexii a dysortografii

Pri dyslexii sa môžu objavovať ťažkosti v spájaní hlások do slabík a ťažkosti v spájaní slabík do slov. Dieťa môže deformovať slová, vsúvať hlásky do slov, ktoré sa tam nevyskytujú, vypúšťať hlásky zo slova, domýšľať slová alebo komoliť slová so zmenou ich významu.

Pri dysortografii sa v písomnom prejave môže objavovať vkladanie samohlások do spoluhláskových skupín, pridávanie písmen, prehadzovanie písmen a prehadzovanie poradia písmen v slovách.

Takéto prejavy však patria do oblasti písanej reči a samy osebe nepotvrdzujú poruchu výslovnosti. Pri posudzovaní treba rozlíšiť, či sa vkladanie objavuje v spontánnej reči, pri opakovaní slov, pri čítaní alebo pri písaní.

Čo môžu rodičia sledovať doma

• či dieťa vyslovuje rovnaké slovo vždy rovnako,
• či sa hlásky alebo slabiky opakujú a predlžujú,
• či dieťa vkladá neurčitý zvuk medzi spoluhlásky,
• či sa ťažkosti zhoršujú pri dlhších slovách a vetách,
• či dieťa dokáže zopakovať jednoduché slabiky a následne dlhšie slová,
• či rozumie vlastnej chybe a pokúša sa ju opraviť,
• či sa vyhýba slovám, ktoré nevie vysloviť,
• či jeho reči rozumejú aj ľudia mimo najbližšej rodiny.

Rodičia by nemali dieťa za nesprávnu výslovnosť trestať, zosmiešňovať ani nútiť opakovať hlásku bez odborného vedenia. Pri pretrvávajúcich ťažkostiach je dôležité odborné vyšetrenie, ktoré určí, či ide o vývinový jav, artikulačnú poruchu, fonologickú poruchu alebo inú oblasť narušenej komunikačnej schopnosti.

Včasná diagnostika umožňuje zvoliť vhodný postup, podporiť zrozumiteľnosť reči a predísť tomu, aby sa vkladanie, predlžovanie či opakovanie hlások stalo trvalým spôsobom tvorby slov.

tags: #porucha #reci #vkladanie #a #predlzovanie #hlasok