Neurologické ochorenia u bábätka: príznaky, príčiny, vyšetrenia a možnosti starostlivosti

Neurologické ochorenia u bábätka môžu ovplyvniť pohyb, svalové napätie, zmysly, príjem potravy, vedomie, dýchanie aj psychomotorický vývin. Včasné rozpoznanie odchýlok a odborné vyšetrenie sú dôležité najmä pri záchvatoch, náhlom zhoršení stavu, poruche dýchania, úraze hlavy, výraznej ochabnutosti alebo pri zaostávaní vo vývine.

Ak dieťa nereaguje, má problémy s dýchaním, kŕče, opakované vracanie, náhle zmodranie alebo bolo prudko trasené, je potrebný okamžitý lekársky zásah. Pri menej naliehavých, ale opakovaných prejavoch, ako sú nezvyčajné pohyby, poruchy svalového napätia, odmietanie sania alebo oneskorovanie vývinu, treba kontaktovať pediatra a podľa potreby detského neurológa.

Čo sa rozumie neurologickým ochorením u bábätka

Detská neurológia sa venuje širokému spektru ochorení, medzi ktorými dominujú epileptické a neepileptické záchvatové stavy, bolesti hlavy a chrbta, oneskorovanie psychomotorického vývinu a DMO (detská mozgová obrna), vrodené chyby mozgu a miechy, poúrazové a pozápalové zmeny mozgu a miechy, nervovosvalové ochorenia, demyelinizačné ochorenia CNS.

Schopnosti dieťaťa sa vyvíjajú v niekoľkých základných oblastiach. Prvou je jemná a hrubá motorika - ovládanie malých svalových skupín v oblasti ruky, napríklad úchop predmetov a manipulácia s nimi a veľkých svalov pre pohyby tela, ako sed, chôdza, neskôr skákanie, jedenie, obliekanie a hygienické návyky.

Ďalšou oblasťou je rozvoj reči a schopnosť komunikácie, čo sa začína džavotom, vyslovovaním slabík, schopnosťou porozumieť a správne používať slová. Medzi kognitívne schopnosti patrí schopnosť učiť sa, rozmýšľať a riešiť úlohy.

Dieťa spočiatku objavuje svet okolo seba najmä prostredníctvom zraku, sluchu a hmatu. No a poslednou zo základných oblastí sú sociálne a emocionálne schopnosti - schopnosť komunikovať s inými ľuďmi, vyjadrenie a ovládanie svojich emócií.

Najčastejšie oblasti postihnutia

• Motorika: porucha ovládania svalov, svalového napätia, držania tela alebo spontánnych pohybov.
• Komunikácia a reč: oneskorené džavotanie, slabšia reakcia na hlas alebo neskorší rozvoj porozumenia.
• Kognitívny vývin: ťažkosti s učením, pozornosťou, vnímaním a riešením úloh.
• Zmyslové funkcie: poruchy zraku, sluchu alebo spracovania podnetov.
• Vedomie a záchvaty: kŕče, neprítomný pohľad, náhle stuhnutie, zášklby alebo opakované epizódy zmeneného vedomia.
• Dýchanie a regulácia základných funkcií: apnoe, zadržiavanie dychu alebo zmena farby kože.
• Sociálne a emocionálne prejavy: ťažkosti v sociálnej interakcii, stereotypné správanie alebo neobvyklé reakcie na podnety.

Kedy môže ísť o oneskorený psychomotorický vývin

Hoci jednotlivé míľniky vo vývoji dojčiat môžu mať určitú variabilitu, ak dieťa nedosiahne predpísané schopnosti v jednotlivých prelomových vývinových štádiách, hovoríme o psychomotorickej retardácii.

Opoždění psychomotorického vývoje je statické, neprogredujúce významné opoždění vývoja v 2 a více z následujících dovedností: 1. hrubá či jemná motorika, 2. řeč, 3. kognitivní funkce, 4. společenské či personální interakce, 5. aktivity každodenního života.

Dôležité je odlíšenie od regresie vývoja, teda ztráta dovedností, ktoré už dieťa malo. Regresia je dôvodom na urýchlené odborné vyšetrenie, pretože môže súvisieť s ochorením mozgu, metabolickou poruchou, genetickým syndrómom, infekciou alebo iným progresívnym stavom.

Psychomotorická retardácia (PMR) nie je vždy spojená s mentálnou retardáciou. Príčina mentálnej retardácie je rôznorodá, vzniká na podklade vnútorných alebo vonkajších faktov, z časového hľadiska pred pôrodom, počas pôrodu alebo v priebehu života.

Varovné príznaky u dojčaťa

Neurologické ochorenia môžu mať veľmi odlišné príznaky v závislosti od typu a závažnosti ochorenia. Pri bábätku môže byť prvým signálom zmena správania, pohybov, sania, svalového napätia alebo reakcie na okolie.

• výrazná ochabnutosť alebo naopak dlhodobé stuhnutie tela,
• asymetrické používanie končatín alebo pretrvávajúca preferencia jednej strany,
• opakované zášklby, rytmické pohyby alebo stuhnutie,
• náhle zmeny vedomia alebo neprítomný pohľad,
• opakované zmodranie, blednutie alebo prestávky v dýchaní,
• ťažkosti so saním, prehĺtaním alebo výrazné odmietanie jedla,
• neprimeraná ospalosť, ťažká zobuditeľnosť alebo nezvyčajná podráždenosť,
• pretrvávajúci plač a neschopnosť dieťa upokojiť,
• zaostávanie v motorickom, rečovom alebo sociálnom vývine,
• strata schopnosti, ktorú dieťa predtým získalo,
• zväčšovanie obvodu hlavy, napätá alebo vyklenutá fontanela,
• opakované vracanie, najmä ak je spojené s letargiou alebo zmenou správania.

Pri podozrení na neurologické ochorenie je dôležité okamžite navštíviť lekára. Iba lekár môže stanoviť diagnózu a odporučiť vhodnú liečbu.

Záchvaty a náhle epizódy u bábätiek

Záchvaty či stavy poruchy vedomia často pri lekárskom vyšetrení už odznejú, takže k stanoveniu diagnózy je rozhodujúca anamnéza, presný popis priebehu stavu so zameraním na aktivitu, ktorá stavu predchádzala, vyvolávajúce faktory, trvanie stavu, zmenu farby, pohyby očí, hybnú aktivitu počas stavu, charakter ústupu stavu, správanie dieťaťa po skončení stavu a frekvenciu týchto stavov.

Veľmi prínosné je domáce video stavov, ktoré sa opakujú, zásadným vyšetrením je EEG alebo video-EEG-monitorácia.

Možné príčiny záchvatov

Záchvat pri horúčke môže súvisieť s febrilnými kŕčmi, infekciou centrálneho nervového systému, ako je sepsa, meningitída alebo meningoencefalitída, prípadne s epilepsiou spustenou pri horúčke.

Záchvaty bez horúčky môžu byť epileptické alebo provokované; príčinou môže byť elektrolytová nerovnováha, hypoglykémia alebo intoxikácia.

U bábätiek sa môžu objaviť aj apnoe alebo zadržiavanie dychu. Neonatálna apnoe je väčšinou spôsobená nezrelosťou, vzácne môže ísť o záchvat.

Synkopy s modraním alebo bledosťou

Synkopy s cyanózou a afektívne stavy sa vyskytujú až u 5 % kojencov, často majú familiárny výskyt, vyvoláva ich hnev, frustrácia alebo strach, pred vznikom stavu býva plač, dych sa zastaví vo výdychu, nasleduje cyanóza a prípadne bezvedomie.

Nástup záchvatov je pred 3 rokom, miznú medzi 4-8 rokom a prognóza je dobrá.

Synkopy s bledosťou vyvoláva typicky nečakaná bolesť, plač býva len vzácny, nasleduje náhle zblednutie, hypotónia a bezvedomie; príčinou býva vazovagálna synkopa, prognóza je dobrá a stavy miznú medzi 4-8 rokom.

Neobvyklé mimovoľné pohyby

Benígna paroxyzmálna tortikolis v dojčenskom veku sa začína najčastejšie do 3 mesiacov veku a vymizne do 5. roku veku, najskôr má vestibulárnu etiológiu.

Stav je sprevádzaný rozrušením, bledosťou, zvracaním a ataxiou. Dieťa je pokojné iba v atypickej polohe, trvanie je od niekoľkých minút až po niekoľko dní.

Najčastejšie sa prejavuje ako laterokolís, retrokolís alebo tortikolis, postihnutý však môže byť aj trup alebo končatiny. Ostatné vyšetrenia bývajú v norme.

Paroxysmálna tonická deviácia bulbov nahor sa začína počas prvých mesiacov života, epizódy trvajú niekoľko hodín, pri pokuse o pohľad nadol sa objavuje vertikálny nystagmus, stav v spánku vymizne a počas bdenia sa zhoršuje.

Stereotypie sú neúčelné, opakujúce sa monotónne pohyby bez zjavnej vôľovej kontroly, na rozdiel od tikov sa dajú vôľou ľahko potlačiť a chýba pri nich nutkavá zložka.

Syndróm otraseného dieťaťa a úrazy hlavy

Syndróm otraseného dieťaťa je vážne poranenie mozgu spôsobené prudkým trasením batoľaťa alebo dojčaťa, ktoré poškodzuje mozgové bunky dojčaťa a bráni mozgu dieťaťa dostávať dostatok kyslíka.

Syndróm otraseného dieťaťa je týranie alebo hrubá trauma hlavy, ktorá môže viesť k trvalému poškodeniu mozgu alebo dokonca k smrti.

Novorodenci majú nedostatočne vyvinuté krčné kosti a svaly. Preto často cítia ťarchu svojich ťažkých hláv na krku a nedokážu ich 6-8 mesiacov poriadne podoprieť.

Ak sa s dieťaťom zaobchádza neuvážene alebo sa s ním silno trasie, jeho slabý mozog sa vo vnútri opakovane pohybuje sem a tam, čo môže spôsobiť opuch, pomliaždenie alebo dokonca krvácanie, pretože orgány sú už krehké, citlivé a nedostatočne vyvinuté.

Jemné poskakovanie dieťaťa na kolenách rodičov sa považuje za neškodné, ale čomukoľvek viac by ste sa mali striktne vyhýbať.

Príznaky syndrómu otraseného dieťaťa

• neustála podráždenosť alebo extrémna nervozita,
• dlhší spánok než zvyčajne a ťažkosti s prebudením,
• problémy s dýchaním a znížená chuť do jedla,
• nevoľnosť, zvracanie alebo zmena farby kože,
• paralýza, kŕče alebo záchvaty,
• bezvedomie alebo kóma,
• krvácanie do očí alebo uší,
• nevysvetliteľné modriny na tvári,
• poškodenie miechy alebo rebier,
• zlomeniny rebier, lebky, nôh alebo iných kostí.

Keďže syndróm otraseného dieťaťa poškodzuje mozog, vonkajšie zranenia nemusia byť viditeľné.

Ak dieťa nereaguje alebo krváca do očí alebo uší, ak sa jeho správanie náhle zmení a zostane celý deň závratné alebo nervózne, ak spozorujete akékoľvek modriny alebo ak dieťa neustále plače, je potrebné okamžite vyhľadať lekársku pomoc.

Komplikácie násilného trasenia

Deti postihnuté syndrómom otraseného dieťaťa väčšinou neprežijú. Aj keď prežijú, môžu mať čiastočnú alebo úplnú slepotu, problémy so správaním, oneskorenie vývoja, kognitívne postihnutia, poruchy učenia, detskú mozgovú obrnu alebo záchvatové poruchy.

Prevencia je lepšia ako liečba, pretože neexistuje žiadna liečba poškodenia mozgu u dojčiat. Starostlivé zaobchádzanie a vyhýbanie sa opakovanému a násilnému traseniu bábätka môže zabrániť syndrómu otraseného bábätka.

Otras mozgu po úraze

Otras mozgu patrí medzi ľahšie poranenia mozgu. Vyskytuje sa najčastejšie po tupých úrazoch hlavy, u detí obvykle po pádoch zo stromu, bicykla či kolobežky.

Otras mozgu u detí môže vzniknúť aj po prudkom rozkývaní hlavy alebo pri násilnom trasení detí, najmä dojčiat. Takýto stav spôsobujú nárazy mozgu na kosti lebky.

Po úraze hlavy zachovajte pokoj a pozorujte správanie dieťaťa. Medzi najbežnejšie prejavy otrasu mozgu u detí patria bolesť hlavy, závraty, zmeny v správaní, nevoľnosť a vracanie, poruchy pamäti, pozornosti a zmätenosť a poruchy zraku.

U veľmi malých detí sú prejavy ťažšie rozpoznateľné. Pri podozrení na otras mozgu u bábätka najčastejšie zaregistrujete pretrvávajúci plač, neschopnosť upokojenia, podráždenosť a odmietanie sania alebo jedenia.

Detská mozgová obrna

Za detskú mozgovú obrnu (DMO) sa považuje skupina trvalých porúch hybnosti a držania tela, vedúcich k obmedzeniu činnosti. V mnohých prípadoch sa pridávajú aj senzorické poruchy.

Vznikajú na podklade neprogredujúceho postihnutia vyvíjajúceho sa mozgu plodu a dieťaťa. Ide o poškodenie mozgu, ktoré je najčastejšou príčinou postihnutia detí.

Podľa literatúry sa takéto postihnutia týkajú približne dvoch na tisíc živo narodených detí.

DMO môže postihovať hybnosť, ovplyvňovať mentálny vývoj a zmyslové orgány. Epilepsia sa pridružuje v 20 až 40 % prípadov.

Rozvinutý obraz DMO pozorujeme vo veku minimálne 12 mesiacov. Diagnóza preto nemusí byť v prvých mesiacoch života jednoznačná, hoci určité varovné prejavy možno zachytiť skôr.

Rizikové faktory vzniku DMO

Nezrelosť a nízka pôrodná hmotnosť patria medzi rizikové faktory nepriaznivej prognózy. Komplikácie vyplývajúce z nezrelosti, ako je krvácanie a poruchy prekrvenia spojené s hypoxiou v mozgu, nedostatočná výživa, infekcie a zmyslové poruchy, môžu spôsobiť DMO, deficit v oblasti kognitívnych schopností, ale aj poruchy pozornosti s hyperaktivitou.

Zvýšené prežívanie predčasne narodených detí pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva a detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou pod 2500 g viedlo k nárastu DMO.

Medzi deťmi s extrémne nízkou pôrodnou hmotnosťou pod 1000 g je výskyt DMO stále vysoký. DMO sa však môže týkať rovnako donosených, ako aj nedonosených detí.

Medzi rizikové faktory vzniku DMO patria v 40 až 60 % nezrelosť a rastová retardácia plodu, asfyxia a pôrodný traumatizmus v 25 až 30 %, perinatálne infekcie, cerebrálny infarkt, chromozómové anomálie a vrodené metabolické poruchy tvoria asi 5 až 10 %.

Mnoho takto postihnutých detí sa narodí bez identifikovanej príčiny - ide pravdepodobne o genetické vplyvy. Podľa najnovších vedeckých odhadov až 30 % DMO vzniká na podklade genetických a epigenetických faktorov.

Environmentálne vplyvy, ako sú rôzne toxíny, ale aj cigaretový dym a pesticídy, môžu viesť k vzniku takýchto spontánnych génových mutácií.

Poškodenie mozgu pri pôrode

Pôrod patrí medzi vysoko rizikovú etapu v živote dieťaťa. Analýza desiatich miliónov pôrodov v USA potvrdila, že až v 29 % prípadov nízkorizikových tehotných žien vznikli počas pôrodu neočakávané komplikácie.

Väčšina novorodencov sa z hypoxického inzultu veľmi rýchlo spamätá. Prerušenie krvného zásobenia a nedostatok kyslíka pre mozog dieťaťa môžu však znamenať aj zvýšené riziko perinatálnej asfyxie, ktorá môže spôsobiť poškodenie neurónov s rozvojom hypoxicko-ischemickej encefalopatie a nepriaznivou prognózou dieťaťa.

Samotné faktory, ktoré ohrozujú dieťa v maternici, môžu súvisieť s funkciou placenty, do úvahy však prichádzajú aj genetické, infekčné a metabolické príčiny a v približne 20 % je dokonca príčina neznáma.

Výskyt asfyxie sa vo vyspelých krajinách odhaduje asi na 1,6 prípadov na tisíc pôrodov. Terapeutická hypotermia, ktorá je dostupná aj v špecializovaných centrách, zlepšila prežívanie týchto detí a zvýšila ich šancu na dobrý psychomotorický vývin bez neurologických následkov.

Dlhodobé neurologické následky má asi 15 až 45 % prežívajúcich detí.

Formy DMO

Podľa neurologickej klasifikácie DMO delíme na spastické formy, medzi ktoré patria kvadru-, hemi- a diparézy, dystonicko-dyskinetické a ataktické formy.

Deti so spastickou hemiplégiou majú závažnejšie postihnutie v oblasti manuálnych funkcií. Hrubú motoriku majú narušenú deti so spastickou diplégiou a dyskinetická DMO sa spája s problémami v oblasti hrubej motoriky, ako aj manuálnych schopností.

Rozdiely medzi postihnutím donosených a nedonosených detí

V prípade donosených detí po asfyxii alebo pri vrodených chybách mozgu vzniká kvadruparetická forma DMO. Prejavuje sa najzávažnejším postihnutím, obvod hlavy sa nezväčšuje, pridávajú sa zmyslové chyby a motorický vývin stagnuje.

Dieťa nechodí, nehovorí, chýba mu schopnosť úchopu na rukách a vyvíja sa kvadruspasticita, častá je epilepsia.

V prípade nedonosených detí je častá spastická diparéza. Jej ľahká forma môže viesť k minimálnym problémom vo vývoji, motorické a manuálne schopnosti a mentálny vývoj bývajú v pásme priemeru.

Pri spastickej diparéze závažného stupňa s postihnutím dolných končatín dieťa nechodí, zaostávajú aj manuálne funkcie, reč a mentálny vývin. Môže byť postihnutie zraku v zmysle retinopatie, strabizmu až refrakčných chýb.

Stupne motorického postihnutia pri DMO

Diagnostika neurologických ochorení u bábätka

Diagnostika DMO spočíva predovšetkým v hodnotení klinických prejavov. Základom sú anamnéza a neurologické vyšetrenie, v prvom roku života však stanovenie diagnózy DMO nie je jednoduché.

Zobrazovacie metódy môžu zachytiť vrodené chyby mozgu už prenatálne, po narodení sú z hľadiska prognózy významné hlavne zmeny svedčiace pre poškodenie bielej hmoty mozgu, kôry mozgu a jeho podkôrových štruktúr.

Pri nevyjasnených príčinách prichádzajú do úvahy špeciálne genetické a metabolické vyšetrenia.

Neurologické vyšetrenie

• posúdenie stupňa psychomotorického vývinu u dojčiat pomocou polohových testov,
• orientačné zhodnotenie rečového, kognitívneho a motorického vývinu starších detí,
• vertebrologické vyšetrenie, teda vyšetrenie chrbtice,
• ultrasonografické vyšetrenie mozgu cez veľkú fontanelu,
• elektroencefalografické vyšetrenie - natívne, spánkové alebo po provokáciách,
• odbery základných hematologických, biochemických a sérologických parametrov,
• vyšetrenie hladín antiepileptík,
• podávanie intramuskulárnej a intravenóznej liečby,
• vyšetrenie Prechtlovou metódou.

Ultrazvuk mozgu cez fontanelu

USG vyšetrenie mozgu sa realizuje jemným priložením sondy prístroja na veľkú fontanelu na hlavičke dieťaťa. Vykonáva sa v polohe na chrbátiku a je nebolestivé.

Pre deti môže byť vyšetrenie stresujúce, preto je vhodné na upokojenie mať so sebou cumlík, čaj alebo vodu vo fľaši, prípadne malú hračku na zabavenie dieťaťa. Samotné vyšetrenie trvá niekoľko minút.

Magnetická rezonancia

Zobrazenie mozgu pomocou magnetickej rezonancie (MRI) je vhodným pomocníkom pri hodnotení závažných zmien na mozgu z prognostického hľadiska v súvislosti s DMO.

V prípade predčasne narodených detí napríklad v dôsledku menšieho objemu mozgu dochádza k zníženiu kognitívneho skóre alebo k vzniku ADHD.

Závažnejšie zmeny v zmysle periventrikulárnej lézie bielej hmoty mozgu možno spoľahlivo zachytiť pomocou MRI v termíne pôrodu nedonoseného dieťaťa, respektíve ak je dieťa donosené, lézie v hypotalame a bazálnych gangliách po asfyxii sa dajú zachytiť na piaty či šiesty deň po pôrode.

EEG vyšetrenie

EEG vyšetrenie sa vykonáva pomocou čiapky so snímacími elektródami, pod ktoré sa aplikuje vodivý gél. Vyšetrenie nie je bolestivé, malé deti však často reagujú so strachom na samotné nasadzovanie čiapky a aplikáciu gélu.

Samotné vyšetrenie trvá približne 20 minút, počas ktorého by malo mať dieťa zatvorené oči a plniť niektoré príkazy EEG laborantky - zatvárať a otvárať oči a zhlboka dýchať.

Záznam bude tým kvalitnejší, čím menej sa dieťa počas vyšetrenia pohybuje a čím lepšie spolupracuje.

Deň pred vyšetrením odporúčame umyť vlasy šampónom, nepoužívať lak, gél, tužidlo a iné prípravky. U dievčat treba odstrániť z vlasov gumičky a sponky.

Malé deti by pred vyšetrením mali byť nakŕmené a prebalené. Menej spolupracujúcim deťom možno priniesť obľúbenú hračku alebo knižku. Vhodné je priniesť malý uterák alebo papierové vreckovky na zotretie EEG gélu po vyšetrení z vlasov.

Prechtlova metóda

Vyšetrenie Prechtlovou metódou (General movements assessment) umožňuje hodnotiť neurovývojový stav novorodencov a najmenších dojčiat na základe pozorovania spontánnej motoriky dieťaťa a nevyžaduje žiadnu manipuláciu s dieťaťom.

Je vhodné na skorý záchyt detí ohrozených vývojom detskej mozgovej obrny a iných neurovývojových ochorení, najmä u predčasne narodených detí.

Realizuje sa v dvoch vekových obdobiach - od 4. dňa po pôrode do 6. týždňa života, ideálne v 4. týždni, a v 12.-16. týždni života, ideálne v 12. týždni.

V každom vývinovom období sa hodnotí iný motorický prejav. Ideálne je absolvovať vyšetrenie v oboch vekových obdobiach, ale je možné ich absolvovať aj jednotlivo.

Pri pokojnom dieťati sa dá vyšetrenie zrealizovať priamo v ambulancii, v opačnom prípade na základe analýzy videozáznamu spontánneho pohybového prejavu dieťaťa.

Vrodené, genetické a metabolické príčiny

Príčina neurologických ťažkostí môže vzniknúť pred pôrodom, počas pôrodu alebo po narodení. Do úvahy prichádzajú genetické a chromozómové poruchy, vrodené chyby mozgu, infekcie, metabolické ochorenia, poruchy štítnej žľazy, krvácanie, hydrocefalus alebo poškodenie nervov a svalov.

Chromozomálne a genetické poruchy sú často spojené s kraniofaciálnym dysmorfizmom, vrodenými vadami aj iných orgánov alebo s postupným zaostávaním vývoja.

Štrukturálne malformácie mozgu zahŕňajú dysgenézu lalokov, kortikálnu dyspláziu a ageneziu corpus callosum; často sú prítomné aj iné dysmorfické črty. Treba vylúčiť súvislosť s chromozómovou aberáciou.

Hydrocefalus

Progresívny hydrocefalus sa môže prejavovať makrocefaliou, prominujúcimi fontanelami, letargiou, zvracaním a znakom zapadajúceho slnka, pri ktorom je skléra viditeľná nad dúhovkou.

Môže byť následkom vrodených malformácií, vnútrolebečných expanzií, najmä v zadnej jame lebky, stavu po krvácaní alebo infekcii. Liečba môže zahŕňať ventrikuloperitoneálny skrat.

Vrodené infekcie

Toxoplazmóza môže viesť k prejavom psychomotorickej retardácie po prvom roku života, ďalej k hydrocefalu, intrakraniálnym kalcifikáciám a chorioretinitíde.

Akútne príznaky u novorodencov môžu zahŕňať vyrážky, horúčku, záchvaty, zvýšený vnútrolebečný tlak, trombocytopéniu a ikterus.

Rubeola môže spôsobiť encefalopatiu s hypotenziou, epileptickými záchvatmi a letargiou, ako aj postihnutie ďalších orgánov, napríklad ikterus, chorioretinitídu, malformácie srdca, hluchotu, anémiu, trombocytopéniu, vyrážku a kataraktu.

Cytomegalovírusová infekcia môže viesť k mikrocefalii a intrakraniálnym kalcifikáciám, ďalej k vyrážkam, chorioretinitíde, ikteru a organomegálii.

Vírus herpes simplex môže spôsobiť akútnu encefalitídu s epileptickými záchvatmi.

Metabolické ochorenia

Pri regresii psychomotorického vývoja a postihnutí centrálneho nervového systému spolu s ďalšími orgánmi alebo periférnym nervovým systémom treba myslieť na střádavé alebo mitochondriálne ochorenia.

Potenciálne liečiteľné sú poruchy metabolizmu niektorých aminokyselín alebo sacharidov, progresívny hydrocefalus, hypotyreóza alebo niektoré vrodené infekcie.

Fenylketonúria sa môže prejavovať zvracaním a podráždenosťou. Leucinóza môže mať akútny alebo epizodický priebeh s encefalopatiou, záchvatmi, spasticitou, hypoglykémiou a ataxiou.

Poruchy močovinového cyklu môžu viesť k intermitentnej encefalopatii so zvracaním a záchvatmi a k hyperamonémii. Organické acidúrie sa môžu prejavovať encefalopatiou so zvracaním, hypotenziou a abnormálnym pachom potu.

Pri hypotyreóze môže byť spolu s regresiou vývoja prítomná široká malá fontanela, zápcha, porucha termoregulácie, ikterus, makroglosia a umbilikálna hernia. Včasná liečba má zásadný význam pre prognózu pacienta.

Spinálna muskulárna atrofia a nervovosvalové ochorenia

Spinálna muskulárna atrofia patrí medzi najčastejšie hereditárne podmienené neuromuskulárne ochorenia vyskytujúce sa v detskom veku. Ochorenie je typické svojím progresívnym priebehom.

Pri ochoreniach svalov a periférnych nervov sa môže objaviť regres alebo pomalá progresia. V diferenciálnej diagnostike sú aj metabolické príčiny.

Myopatie môžu byť kongenitálne, spinálne svalové atrofie môžu postupovať a neuropatie môžu byť hereditárne alebo súčasťou metabolického ochorenia.

Poruchy autistického spektra a vývinu komunikácie

Poruchy autistického spektra sa vyznačujú narušením komunikácie, sociálnej interakcie a obmedzenými, často stereotypnými vzorcami správania, záujmov a aktivít.

Autistické rysy majú aj mnohí ľudia s mentálnou retardáciou alebo genetickými syndrómami.

Autizmus je vývojová porucha zjavná medzi prvým a druhým rokom veku. Okrem poruchy reči je výrazne postihnutá aj sociálna interakcia a dieťa môže uprednostňovať stereotypné činnosti.

Porucha sluchu je veľmi častou príčinou poruchy vývoja reči a vyžaduje foniatrickú starostlivosť.

ADHD a ľahšie poruchy funkcie mozgu

Ľahká mozgová dysfunkcia bol termín, ktorým sa v minulosti označovali ľahšie poruchy funkcie mozgu, ktoré sa prejavujú poruchami pozornosti, schopnosti sústrediť sa, nadmernou roztržitosťou, ale aj poruchami pamäti a myslenia, poruchami reči, impulzívnosťou a citovou labilitou.

V novšej literatúre sa tento neurovývojový syndróm označuje ako ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder - porucha pozornosti s hyperaktivitou, respektíve hyperkinetická porucha).

Rozlišujeme hyperkineticko-impulzívny typ, typ s poruchou pozornosti a kombinovaný typ.

Pri liečbe je potrebná multidisciplinárna spolupráca lekárov, psychológov, pedagógov, rodičov a samotných detí.

Starostlivosť a rehabilitácia

DMO nie je možné vyliečiť, ale vhodnými intervenciami je možné zlepšiť funkčné schopnosti jedinca.

Liečba je komplexná - zameriava sa nielen na pohybový aspekt, kde sa využíva fyzioterapia, botulotoxín a ortopedická liečba, ale aj na zrak, sluch, stomatologickú starostlivosť, liečbu bolesti, rozvoj reči a vzdelávanie.

Tieto stavy si vyžadujú včasnú diagnostiku a zapojenie celej rodiny do rôznych foriem stimulácie a fyzioterapie.

Do jedného roka je potrebná pravidelná rehabilitácia, aby sa pri poruchách hybnosti predišlo skráteniu svalov a poruche rastu kostí.

U nás sa najčastejšie využívajú dve metódy - Bobathova a Vojtova. Bobathov koncept sa zameriava na neurovývojové poruchy, Vojtova aktivačná metóda podporuje nácvik správnych pohybov prostredníctvom reflexného cvičenia.

Uzdravenie pri DMO nie je možné. Jedinci s ľahkými formami DMO sú však schopní viesť plnohodnotný život.

Ďalšie formy podpory

• Fyzioterapia: zameriava sa na zlepšenie pohyblivosti, koordinácie a svalovej sily.
• Ergoterapia: podporuje rozvoj zručností pri každodenných činnostiach s cieľom zvýšiť samostatnosť.
• Logopédia: zameriava sa na poruchy reči, jazyka, hlasu, prehĺtania a sluchu.
• Ortopedická liečba: rieši dôsledky porúch držania tela, svalového napätia a rastu kostí.
• Starostlivosť o zrak a sluch: pomáha zachytiť a riešiť pridružené senzorické poruchy.
• Liečba bolesti: je súčasťou komplexnej starostlivosti podľa potrieb dieťaťa.

Čo si má rodič všímať doma

Rodičia môžu významne pomôcť tým, že si budú všímať pohybové prejavy dieťaťa, reakcie na zvuk a svetlo, spôsob sania, spánok, epizódy zmeneného vedomia a vývoj nových schopností.

Pri opakovaných stavoch je užitočné zapísať si čas začiatku a konca, situáciu pred epizódou, teplotu, zmenu farby kože, pohyby očí, pohyb končatín, dýchanie a správanie po skončení stavu.

Veľmi prínosné je domáce video opakovaných epizód, ak je možné ho bezpečne vytvoriť bez odkladania potrebnej pomoci.

Ak dieťa po úraze hlavy vykazuje zmeny správania, je potrebné sledovať ho aj v domácom prostredí, pri zaspávaní a počas spánku.

Pri náhlom zhoršení vedomia, záchvate, poruche dýchania, opakovanom vracaní, zmodraní, výraznej ochabnutosti alebo po násilnom trasení treba vyhľadať urgentnú lekársku pomoc.

tags: #neurologicke #ochorenia #u #babatka