Reoperácia mozgovej kosti: kedy je potrebná, ako prebieha a čo očakávať počas zotavovania

Reoperácia mozgovej kosti je opakovaný neurochirurgický zákrok v oblasti lebky a mozgu, ktorý môže byť potrebný vtedy, keď po predchádzajúcej operácii vznikne komplikácia, pretrváva alebo sa vráti pôvodné ochorenie, prípadne je nevyhnutné znovu uvoľniť tlak v lebke. Najčastejšie ide o opakovanú kraniotómiu, odstránenie krvnej zrazeniny, liečbu infekcie, opravu úniku mozgovomiechového moku, ošetrenie opuchu alebo ďalšie odstránenie nádoru či cievnej abnormality.

Kraniotómia je chirurgické odstránenie časti kosti z lebky, aby sa dostala do mozgu pod ňou. Časť lebky, ktorá je dočasne odstránená, sa nazýva kostná chlopňa. Po dokončení operácie sa vráti do pôvodnej polohy. Pri reoperácii sa chirurg vracia do oblasti, ktorá už bola operovaná, preto musí zohľadniť pôvodný rez, jazvové tkanivo, stav kostnej chlopne, cievy, tvrdú plenu a prípadné zmeny v mozgovom tkanive.

Čo znamená reoperácia mozgovej kosti

Kraniotómia je chirurgický zákrok, pri ktorom sa odstráni časť lebky, ktorá umožňuje prístup do mozgu na dlhší čas. Pri operácii mozgu neurochirurg urobí rez v pokožke hlavy alebo odstráni časť lebečnej kosti (kraniotómia) a potom opatrne stiahne mozgové tkanivo, ku ktorému má prístup v tejto postihnutej oblasti. Keď sa rieši poškodené tkanivo, lebečná kosť sa zvyčajne nahradí a opraví pomocou platničiek, skrutiek alebo drôtov.

Pri opakovanom zákroku môže byť kostná chlopňa opäť dočasne odstránená, prípadne sa musí odstrániť poškodená alebo infikovaná kosť a nahradiť iným materiálom. Presný postup závisí od dôvodu reoperácie, lokalizácie problému, výsledkov zobrazovacích vyšetrení a celkového zdravotného stavu pacienta.

Kedy môže byť reoperácia potrebná

Kraniotómia sa vykonáva na liečbu niekoľkých abnormalít mozgu, ako sú:

• aneuryzma (prasknutie krvných ciev),
• AVM (porucha krvných ciev),
• nádor,
• infekcia,
• edém alebo opuch,
• hematóm (krvná zrazenina),
• zlomenina lebky,
• odstránenie cudzieho predmetu.

Opakovaný výkon môže byť potrebný pri pretrvávajúcom alebo novom krvácaní, pri opuchu mozgu, ktorý zvyšuje vnútrolebečný tlak, pri infekcii operačnej rany alebo kostnej chlopne, pri úniku mozgovomiechového moku, pri zlom hojení kosti alebo pri návrate či ďalšom raste nádoru. Reoperácia môže byť potrebná aj vtedy, keď prvý zákrok nedokázal odstrániť celú léziu alebo keď sa objaví nová cievna komplikácia.

Opakované krvácanie a hematóm

Krvácanie počas chirurgického zákroku alebo po ňom môže viesť k dlhotrvajúcim neurologickým deficitom, ak teraz nie je dobre kontrolované. Pri traumatickom poranení mozgu môže byť príčinou reoperácie subdurálny, epidurálny alebo intracerebrálny hematóm.

Pri subdurálnom hematóme dochádza k pretrhnutiu mostíkových žíl. Akútny subdurálny hematóm môže vyžadovať okamžitú dekompresnú operáciu. Pri chronickom subdurálnom hematóme sa vykonáva trepanácia pomocou vrtov s výplachom a drenážou. Pri zhoršení alebo vzniku nového neurologického deficitu je potrebný zákrok v ten istý deň, pri kóme alebo znakoch herniácie okamžite.

Opuch a zvýšený vnútrolebečný tlak

V prípadoch traumatického poranenia mozgu, mŕtvice alebo iných stavov spôsobujúcich zvýšený intrakraniálny tlak môžu chirurgovia vykonať dekompresívnu kraniotómiu. Tento prístup zahŕňa odhodenie časti lebky, aby sa zmiernil stres v mysli a zabránilo sa ďalšiemu poškodeniu.

Stupeň III traumatického poranenia mozgu sprevádza zvýšený tlak mozgu, opuch a krvácanie: subdurálne, epidurálne, intracerebrálne alebo subarachnoidálne. Pri ťažkom priebehu býva terapia väčšinou operatívna a môže zahŕňať dekompresívnu hemikraniektómiu, odstránenie subdurálneho alebo epidurálneho hematómu, prípadne čiastočné odstránenie intracerebrálneho hematómu.

Infekcia po operácii

Infekcie, ktoré zahŕňajú meningitídu alebo abscesy, sa môžu vyskytnúť po chirurgickom zákroku a môžu spôsobiť dlhotrvajúce komplikácie, ak sa už s nimi nebude primerane zaobchádzať. Pri infekcii kostnej chlopne alebo hlbších vrstiev operačnej rany môže byť potrebné opätovne otvoriť operačné miesto, odstrániť infikované tkanivo a zabezpečiť ďalšiu liečbu.

Sledujte príznaky a symptómy infekcie vrátane horúčky, bolesti hlavy, začervenania alebo opuchu na chirurgickej webovej stránke online a okamžite zaznamenajte všetky problémy u svojho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

Únik mozgovomiechového moku

Úniky mozgovomiechového moku (CSF) sa môžu vyskytnúť, keď dôjde k eliminácii alebo nahradeniu lebečnej kosti, čo nepochybne vedie k infekcii rany, komplikáciám alebo meningitíde. Opakovaný zákrok môže byť potrebný na uzavretie defektu tvrdej pleny alebo na opravu miesta, ktorým tekutina uniká.

Nádor, ktorý pretrváva alebo sa vrátil

Kraniotómia po účinkoch sa vykonáva, keď je potrebné odstrániť nádor v mozgu z lebky. Nádor môže byť buď benígny (nerakovinový) alebo malígny (rakovinový), pričom cieľom chirurgického prístupu je odstrániť čo najväčšiu časť nádoru a zároveň zabezpečiť optimálnu liečbu.

Kraniotómia s chirurgickou resekciou je hlavnou liečbou primárnych mozgových nádorov. Na odstránenie lézie z mozgu sa vykoná kraniotómia a resekcia vnútornej lézie. Cez oblasť lézie sa urobí rez a segment kosti sa odstráni. Ak váš chirurg nevidí léziu na povrchu mozgu, vykoná sa rez do mozgu, aby sa lézia odhalila.

Rozdiel medzi reoperáciou a dekompresívnym zákrokom

Pri bežnej kraniotómii sa časť lebky odstráni a po ošetrení mozgu sa kostná chlopňa vráti do pôvodnej polohy. Pri dekompresívnej operácii sa kosť určitý čas nevracia späť, aby mal opuchnutý mozog viac priestoru a znížil sa vnútrolebečný tlak. Neskôr môže byť potrebná ďalšia operácia na opätovné uzavretie defektu lebky.

Takýto následný výkon sa odlišuje od reoperácie pre krvácanie alebo infekciu tým, že jeho cieľom je rekonštrukcia lebky po predchádzajúcom odstránení jej časti. Rozhodnutie závisí od stavu mozgu, kože, mäkkých tkanív a celkového zotavenia pacienta.

Vyšetrenia pred reoperáciou

Keď je pacientovi diagnostikovaný niektorý z uvedených problémov, musí najskôr navštíviť neurochirurga a nechať sa vyšetriť. Kraniotómia nasleduje po testovacom postupe a až potom sa môže na pacientovi vykonať operácia.

Počas testovacieho postupu pacient najprv podstúpi fyzikálne vyšetrenie, po ktorom nasledujú krvné testy a neurologické vyšetrenie. Ak pacient spĺňa všetky tieto požiadavky, vykoná sa magnetická rezonancia alebo počítačová tomografia (CT), aby sa analyzoval typ operácie, ktorú je potrebné vykonať.

Zobrazovacie vyšetrenia

Pri reoperácii je dôležité zistiť, čo sa v oblasti predchádzajúceho zákroku zmenilo. CT môže rýchlo ukázať krvácanie, opuch, zlomeninu, posun štruktúr alebo stav kostnej chlopne. MRI môže podrobnejšie zobraziť mozgové tkanivo, nádor, jazvy a ďalšie zmeny.

SHT: Diagnostika, časovo odstupňovaná: ihneď neurologické vyšetrenie vrátane GCS, rýchlo zobrazovacie metódy (CT, prípadne okamžité MRI), stanovenie závažnosti, edém a indikácia k operačnému zákroku.

Neurologické hodnotenie

Pri vyšetrení sa sleduje vedomie, orientácia, reč, sila končatín, citlivosť, koordinácia, zrenice, zrak, rovnováha a prípadné záchvaty. Glasgow Coma Scale hodnotí závažnosť poruchy vedomia a pomáha pri rozhodovaní o ďalšom postupe.

Každé traumatické poranenie mozgu je sprevádzané bolesťami hlavy. Pri ťažšom poškodení sa môžu objaviť poruchy vedomia, kóma, vážne ochrnutie, žiadne reakcie tela na vonkajšie podnety a ďalšie výrazné neurologické príznaky.

Ako reoperácia prebieha

Kraniotómia je závažný chirurgický zákrok, ktorý vykonávajú odborní lekári. Tento zákrok sa vykonáva v celkovej anestézii. Pacientovi sa oholí hlava a pred začiatkom operácie sa mu do močového mechúra zavedie močový katéter.

Potom bude vaša hlava umiestnená do zariadenia na fixáciu lebky, aby bola počas operácie nehybná. Váš chirurg urobí rez na pokožke hlavy a chlopňa kože a svalov sa zdvihne a stiahne späť, aby sa odhalila lebka. Váš chirurg odoberie malý kúsok lebečnej kosti, kostnú chlopňu, a odloží ju nabok.

Ďalej sa vykoná rez cez duru. Po získaní prístupu váš chirurg vykoná požadovanú operáciu. Dura je uzavretá a kostná chlopňa je znovu pripevnená na jej miesto. Miesto kožného rezu je uzavreté.

Pri reoperácii môže byť priebeh náročnejší, pretože v operačnej oblasti sa nachádza jazvové tkanivo a anatomické vrstvy môžu byť zmenené. Neurochirurg môže využiť počítačový navigačný systém, MRI alebo CT, aby sa uistil, že má prístup k presnej oblasti mozgu, ktorú potrebuje liečiť.

Ošetrenie aneuryzmy

Cerebrálna aneuryzma je abnormalita, ktorá oslabuje stenu cievy v mozgu. Tento postup sa vykonáva, aby bolo možné umiestniť titánovú sponu na krk aneuryzmy, aby sa zabránilo jej krvácaniu.

Rez sa urobí nad oblasťou, kde je potrebné otvoriť mozog. Odstráni sa segment lebečnej kosti. Cez hrdlo aneuryzmy sa umiestni titánová spona. Kosť lebky je znovu pripevnená a je uzavretá kovovými platňami a skrutkami. Strih je uzavretý stehmi alebo sponkami.

Možné riziká reoperácie

Ako každý chirurgický zákrok, aj kraniotómia má svoj vlastný súbor komplikácií. Riziko operácie mozgu závisí od konkrétneho umiestnenia mozgu, ktoré operácia ovplyvní. Pri opakovanom zákroku môže byť riziko ovplyvnené aj rozsahom predchádzajúcej operácie, prítomnosťou jaziev, stavom kostnej chlopne a dôvodom reoperácie.

• krvácanie,
• opuch mozgu,
• infekcia,
• záchvaty,
• mŕtvica,
• svalová slabosť,
• paralýza,
• ťažkosti s rečou,
• problémy s pamäťou,
• abnormálna rovnováha alebo koordinácia,
• únik cerebrospinálnej tekutiny,
• krvné zrazeniny,
• hydrocefalus,
• kóma,
• strata niektorých mentálnych funkcií,
• riziká spojené s použitím celkovej anestézie.

Niektoré komplikácie sú zriedkavé a zvyčajne sa spájajú so špecifickými oblasťami mozgu, takže môžu alebo nemusia pre niektorých jedincov predstavovať skutočné riziko. Krvácanie počas chirurgického zákroku alebo po ňom môže viesť k dlhotrvajúcim neurologickým deficitom, ak teraz nie je dobre kontrolované.

Dlhodobé následky

Po zákroku pacienti trpia niektorými dlhodobými vedľajšími účinkami kraniotómie, ako sú bolesti hlavy, nevoľnosť, slabosť alebo zmeny kognitívnych funkcií, pretože ich mozog sa prispôsobuje chirurgickému zákroku a hojeniu. Na zabezpečenie optimálneho zotavenia a zvládnutia akýchkoľvek komplikácií je potrebné dlhodobé monitorovanie a následná starostlivosť.

Kognitívne modifikácie môžu zahŕňať ťažkosti s pamäťou, pozornosťou a schopnosťou riešiť problémy. Človek môže mať ťažkosti s komunikáciou a sústredením sa a dokonca môže trpieť stratou pamäti, čo môže ovplyvniť osobnosť a správanie človeka.

Zhoršenie motorických funkcií môže znamenať slabosť alebo ochrnutie jednej časti tela, problémy s koordináciou alebo ťažkosti s kvalitnými motorickými kompetenciami. Senzorické úpravy môžu zahŕňať stratu citlivosti, zmenené vnímanie alebo zmeny zraku či sluchu.

Emocionálne a duševné dôsledky zahŕňajú výkyvy nálad, zúfalstvo, napätie alebo osobné zmeny. Tieto úpravy môžu tiež viesť k melanchólii a zmeniť dynamiku vlastnej rodiny.

Záchvaty po operácii

Niektorí ľudia môžu tiež rozšíriť epilepsiu alebo sa radovať z opakujúcich sa záchvatov po vedľajších účinkoch kraniotómie po následkoch. Rôzne štúdie uvádzajú rôznu mieru záchvatov po kraniotómii v rozsahu od 1.1 % do 29 %.

Zjazvenie môže zasahovať do bežných funkcií mysle, čo vedie k príznakom a symptómom, ako sú záchvaty alebo zmyslové poruchy. Antikonvulzíva sa pri traumatickom poranení mozgu podávajú iba pri výskyte záchvatov, nie profylakticky.

Pooperačné sledovanie

Po operácii zostanete na jednotke intenzívnej starostlivosti na dôkladné sledovanie. Na základe vášho uzdravenia vás presunú do nemocničnej izby. Váš lekár skontroluje, či vaše telo funguje správne.

Pacient musí zostať nejaký čas na pozorovaní, kým sa jeho stav nestabilizuje. Po zotavení sa naplánuje prepustenie a naplánujú sa následné kontroly. Doba zotavenia po kraniotómii sa môže líšiť v závislosti od objemu chirurgickej liečby, ľahkej kondície postihnutej osoby a akýchkoľvek komplikácií, ktoré by sa vyskytli.

Čo sledovať doma

Navštevujte pravidelné pozorovacie návštevy spolu so svojím poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, aby ste zistili prípadné bolesti hlavy alebo úpravy príznakov a symptómov. Užívajte predpísané lieky podľa pokynov na kontrolu bolesti, ochranu pred infekciami a kontrolu iných kapacitných komplikácií.

Vyhnite sa športom, ktoré by potenciálne mohli poškodiť chirurgickú webovú stránku, spolu s dotykovými športmi alebo zdvíhaním ťažkých bremien, najmä počas počiatočnej dĺžky hojenia. Identifikujte akékoľvek zmeny v kognitívnych faktoroch, vrátane straty pamäti, koncentrácie, zmien nálady alebo správania, a komunikujte ich spolu s organizáciou vášho zdravotníckeho pracoviska.

Rehabilitácia po reoperácii

Po operácii si vyžaduje určitý čas na zotavenie. Lekár pacientovi predpíše zdravú stravu a pravidelné cvičenie. Lekár môže pacientovi odporučiť aj niekoľko ďalších cvičení.

Po operácii sa môžu vyskytnúť následky, ako je vracanie a závraty, ale po pravidelnom dodržiavaní správnej stravy a cvičenia môže pacient znovu získať silu. Po operácii musí pacient prestať fajčiť a vyhnúť sa alkoholu.

Neurorehabilitačný program prispôsobujeme individuálnym potrebám pacienta. Zameriavame sa na zlepšenie zručností, ktoré boli ovplyvnené následkami cievnej mozgovej príhody. Môže ísť o oslabenie svalov, zníženú koordináciu pohybov, poruchy chôdze, poruchy citlivosti, problémy s úchopom, výpadky zorného poľa, poruchy reči alebo porozumenia.

Rehabilitačný proces zároveň podporuje neuroplasticitu - schopnosť mozgu reorganizovať sa a vytvárať nové nervové prepojenia, čím sa zvyšuje šanca na obnovu funkcií a návrat k samostatnosti. Cieľom vhodne zvolenej liečebnej rehabilitácie je chrániť pacienta pred vznikom sekundárnych zdravotných komplikácií, akými sú napríklad zápal pľúc, infekcie močových ciest, poranenia spôsobené pádmi, vznik krvných zrazenín vo veľkých žilách či opakovaná cievna mozgová príhoda.

Čo môže rehabilitácia zahŕňať

Rehabilitácia po cievnej mozgovej príhode zahŕňa mnoho druhov zdravotníkov. Cieľom je pomôcť ľuďom, ktorí prekonali mozgovú príhodu, stať sa čo najsamostatnejšími a dosiahnuť čo najlepšiu kvalitu života.

• Fyzioterapia: motorika, sila, tonus, výživa a dýchanie.
• Ergoterapia: vnímanie, budovanie komunikácie a pomôcky.
• Logopédia: dysfágia, budovanie komunikácie a afázia.
• Neuropsychológia: vigilancia, základná stimulácia, neskoršia kognícia a psychoterapia.
• Sociálna služba: kontakt s rodinou a tímom, riadenie prepustenia alebo preloženia.
• Rodina: spolutherapeuti.

Včasná kontinuálna, cielene zameraná a zároveň holistická rehabilitácia zohráva kľúčovú úlohu pri obnove funkčného stavu pacienta a jeho návrate k životu s minimálnymi obmedzeniami. Štúdie s pacientmi s miernym a ťažkým SHT preukazujú pri včasnej rehabilitácii lepšiu účinnosť a dlhodobé výsledky.

Neuroplasticita a obnova funkcií

Plasticita mozgu, tiež známa ako neuroplasticita alebo nervová plasticita, sa týka schopnosti mozgu reorganizovať a prispôsobiť svoju štruktúru a funkcie v reakcii na skúsenosti, učenie a zmeny prostredia. Tento koncept spochybňuje tradičnú predstavu, že štruktúra a funkcie mozgu sú po určitom veku pevné a nemenné.

Funkčná plasticita zahŕňa zmeny vo funkčnej organizácii mozgu. Keď je špecifická oblasť mozgu poškodená, iné oblasti môžu niekedy prevziať jej funkcie. Tento typ plasticity sa často pozoruje v prípadoch poranenia mozgu alebo mŕtvice.

Štrukturálna plasticita sa týka fyziologických zmien v štruktúre mozgu, vrátane rastu nových neurónov, tvorby nových synapsií a prerezávania alebo eliminácie existujúcich synapsií. Štrukturálna plasticita hrá kľúčovú úlohu pri učení a pamäti, ako aj pri zotavovaní sa z poranení mozgu.

Plasticita pokračuje počas života, aj keď v menšej miere, a môže byť ovplyvnená rôznymi faktormi, vrátane učenia, zmyslových skúseností, obohatenia prostredia a dokonca aj mentálnych cvičení. Ak dôjde k poškodeniu nejakej časti mozgu, cieleným a dlhodobým tréningom je možné podporiť plasticitu mozgu a poškodenú oblasť obísť alebo nahradiť.

Bezpečný pohyb a cvičenie

Aj nízkointenzívna aktivita zlepšuje konektivitu mozgových oblastí zodpovedných za poznávacie funkcie a pozornosť. Naopak, cvičenie vyššej intenzity stimuluje predovšetkým siete spojené s emocionálnym spracovaním a behaviorálnymi reakciami, čím prispieva k zlepšeniu nálady a celkového duševného stavu.

Aeróbne cvičenie aj silový tréning prispievajú k zvýšenej flexibilite mozgu a podporujú neuroplasticitu - schopnosť mozgu meniť sa a prispôsobovať v reakcii na nové podnety, učenie či skúsenosti. Kardiovaskulárne cvičenie predstavuje účinný prostriedok rehabilitácie po mozgovej príhode.

Valsalvov manéver zahrnutý do cvičenia môže spôsobiť suprafyziologické zvýšenie krvného a očného tlaku, intrakraniálneho tlaku, čo môže viesť k poraneniu ciev a vážnym neurologickým následkom. Treba podporovať správne dýchanie a u pacientov so známymi predisponujúcimi faktormi by sme mali zamedziť dýchaniu so zadržaným dychom.

Traumatické poranenie mozgu ako dôvod opakovanej operácie

Traumatické poranenie mozgu je každé poškodenie mozgu spôsobené vonkajšou príčinou. Medzi príčiny patria nehody, násilie a šport. Mozog je v lebke otrasený a naráža na lebečné kosti, dochádza k pretrhnutiu nervových dráh a krvných ciev.

Primárne poškodenie spúšťa sériu buniek poškodzujúcich procesov, opuch mozgu, nedostatok prekrvenia a nakoniec odumieranie buniek. Sekundárne poškodenie vedie k neskoršiemu odumieraniu mozgových oblastí, ktoré neboli pôvodne ovplyvnené traumou, tým sa môže poškodenie mozgu zväčšiť bez ďalšieho traumatu.

Fáza zotavenia pri ľahkom SHT trvá 7-10 dní. Počas tejto doby je mozog zraniteľný a každé ďalšie otrasenie je výrazne nebezpečnejšie. Aj ľahké otrasenie mozgu musí byť brané vážne.

Znaky urgentného zhoršenia

Pri herniácii sa môže objaviť rozšírenie zreníc, centrálne parézy s patologickými reflexmi, kóma, zrenice nereagujúce na svetlo, divergentné bulby, bilaterálne príznaky a extenzorové synergie oboch rúk s vnútornou rotáciou.

Krvný tlak môže byť najprv vysoký, neskôr klesať, pričom sa objavuje bradykardia. Krvný tlak klesá ďalej, dýchanie je chrápavé, periodické. Takýto stav môže viesť k mozgovej smrti v dôsledku ochrnutia ARAS a dýchacieho centra.

Čo môže pacient očakávať po opakovanej operácii

Po operácii môže pacient určitý čas stráviť na jednotke intenzívnej starostlivosti, kde sa nepretržite sleduje EKG, krvný tlak, okysličenie krvi, vedomie, neurologický stav, príjem a výdaj tekutín a stav operačnej rany. Neskôr môže nasledovať presun na neurologické alebo neurochirurgické oddelenie.

Počas zotavovania môže byť potrebná pomoc pri hygiene, pohybe, stravovaní a užívaní liekov. Dôležitou súčasťou starostlivosti je pravidelné vysvetľovanie jednotlivých úkonov, sledovanie reakcií pacienta a zapojenie rodiny do ďalšej rehabilitácie.

Človek môže mať po operácii prechodné zmeny v správaní, mysli a osobnosti, rovnako ako tie, ktoré sa vyskytujú po menšom poranení hlavy alebo subarachnoidálnom krvácaní. Aj keď sa niektoré prejavy postupne upravia, iné môžu vyžadovať dlhodobú neurologickú, psychologickú, fyzioterapeutickú alebo ergoterapeutickú podporu.

Reoperácia u detí a vrodené poruchy lebky

Kraniosynostóza je vrodená porucha, pri ktorej jeden alebo viacero spojov medzi kosťou lebky dieťaťa nie sú plne sformované. Keď má dieťa kraniosynostózu, môže jeho mozog rásť neprirodzene, čo spôsobuje možné deformácie hlavy.

Pri kraniosynostóze šípového švu sa predčasne uzatvára šípový šev medzi jednotlivými lebečnými kosťami. Lebka tak v dôsledku predčasného uzáveru šva prestáva rásť v smere kolmom na šev. Ak veľkosť mozgovej časti lebky nebude dostatočná, mozog nebude mať dostatok priestoru na svoj rast, čo môže viesť k neurologickým poruchám.

Endoskopický operačný výkon ako minimálne invazívny bol doteraz dostupný najbližšie v Českej republike. Operácia trvala zhruba jeden a pol hodiny. Z dvoch operačných rán približne 2,5 centimetra dlhých bol zavedený endoskop a pod jeho kontrolou bola oddelená lebečná kosť v rozsahu ako od kože nad ňou, tak aj od tvrdej pleny, a následne bol odstránený kus lebečnej kosti obsahujúci zrastený šípový šev na temene hlavičky.

Endoskopicky je možné tento výkon urobiť ideálne okolo štvrtého mesiaca života, maximálne do šiestich mesiacov, pretože potom sú už kosti lebky hrubšie a operácia sa realizuje klasickým otvoreným spôsobom, trvá dlhšie, sú pri nej väčšie straty krvi a ostávajú rozsiahlejšie jazvy.

Momentálne v pooperačnom období nosí dieťa na hlave prilbu vyrobenú na mieru, ktorá nielen chráni hlavu, ale tiež formuje tvar lebky počas dorastania kosti. Po operácii, či už endoskopicky, alebo klasicky otvorenou cestou, je prognóza ďalšieho vývoja dieťaťa priaznivá.

Kedy okamžite vyhľadať lekársku pomoc

Po kraniotómii alebo reoperácii je potrebné bezodkladne kontaktovať zdravotnícke pracovisko pri novom alebo zhoršujúcom sa neurologickom príznaku, výraznej poruche vedomia, opakovanom vracaní, novom záchvate, prudkej alebo nezvyčajnej bolesti hlavy, poruche reči, slabosti končatiny, poruche zraku, rozdielnej veľkosti zreníc alebo náhlom zhoršení rovnováhy.

Rovnako dôležité je vyšetrenie pri horúčke, začervenaní, opuchu, výtoku z operačnej rany, zhoršujúcej sa citlivosti v okolí rany alebo pri podozrení na únik mozgovomiechového moku. Po opakovanej operácii by pacient nemal čakať, či sa príznaky upravia samy, najmä ak sa objavili náhle alebo sa rýchlo zhoršujú.

tags: #reoperacia #mozgovej #kosti