Epilepsia nie je psychické, ale neurologické, teda telesné ochorenie. Jej prejavom sú opakované epileptické záchvaty spôsobené abnormálnou elektrickou aktivitou nervových buniek v mozgu, no u časti pacientov môže viesť aj k zmenám prežívania, nálady, správania, pamäti alebo koncentrácie.
Psychické ťažkosti pri epilepsii môžu súvisieť so samotným ochorením, opakovaným zaťažením mozgu záchvatmi, chronickým stresom, stratou pocitu kontroly, pridruženým poškodením mozgu alebo nežiaducimi účinkami antiepileptickej liečby. Často zostávajú nerozpoznané a neliečené, hoci ich včasná diagnostika a liečba významne ovplyvňujú kvalitu života pacienta.
Čo je epilepsia
Epilepsia je chronické neurologické ochorenie, ktorého prejavom sú opakované epileptické záchvaty. Ide skôr o skupinu ochorení rôznej príčiny. Tiež epileptické záchvaty môžu mať rôzny obraz.
Vstupujete na webové stránky určené převážně odborníkům ve zdravotnictví. Potvrzuji, že jsem odborníkem ve zdravotnictví ve smyslu ustanovení z.č. 40/1995 Sb., o regulaci reklamy, v platném znění. Tedy jsem osobou oprávněnou předepisovat nebo vydávat humánní léčivé přípravky nebo zdravotnické prostředky nebo diagnostické zdravotnické prostředky in vitro nebo poskytovat zdravotní služby.
Choroba postihuje 0,5 - 1% populácie, na Slovensku máme asi 60 tisíc chorých s touto diagnózou. S diagnózou epilepsia vo svete aktuálne žije viac ako 65 miliónov ľudí.
Epilepsia bola známa už v staroveku, ale pretože si lekári nevedeli jej príčinu vysvetliť, považovali ju za vtelenie boha („svätá choroba“) alebo za posadnutosť zlým duchom. Starší názov hovorí o padúcnici. Ešte aj dnes je pre mnohých ľudí záhadou, a tak o nej kolujú rôzne nezmysly, ktoré pacientom škodia.
Epilepsia je neurologická porucha (centrálneho nervového systému). V tomto prípade zhluk nervových buniek prítomných v mozgu dáva abnormálne signály a je ovplyvnený normálny vzorec neuronálnej aktivity.
Mozgová aktivita sa stáva abnormálnou, čo spôsobuje obdobia nezvyčajného správania alebo záchvaty, svalové kŕče a niekedy stratu vedomia a pocitov. Spektrum mozgových porúch môže spôsobiť epilepsiu a záchvaty.
Ak máte jeden záchvat, neznamená to, že ho máte epilepsie. Epilepsia si vyžaduje najmenej dva nevyprovokované záchvaty.
Prečo epileptické záchvaty vznikajú
Neuróny, čiže nervové bunky mozgu nie sú pasívne, ale vykazujú u každého z nás určitý stupeň elektrickej aktivity. Mozog pacienta s epilepsiou má však chorobnú elektrickú aktivitu, čoho výsledkom je zvýšená pohotovosť k opakovanému výskytu epileptických záchvatov.
Pri takejto zvýšenej dráždivosti mozgu vznikne totiž ľahšie elektrický výboj v skupine nervových buniek v niektorej časti mozgu. Výsledkom je epileptický záchvat s náhlymi, často dramatickými, avšak prechodnými príznakmi.
Podľa toho, akú funkciu plní elektrickým výbojom zasiahnutá časť mozgu, závisia potom aj príznaky epileptického záchvatu. Keď je narušený normálny vzorec neuronálnej (nervovej) aktivity, môže to spôsobiť záchvaty.
Genetické a vývojové príčiny
Niektoré formy epilepsie sú prejavom geneticky podmieneného ochorenia mozgu s poruchou funkcie nervových buniek mozgovej kôry (idiopatická epilepsia). Prejavujú sa už v detskom veku opakovanými epileptickými záchvatmi.
U tejto formy epilepsie sa odhaduje dedičnosť na 10 - 13%. Niekedy môžu niektoré abnormálne gény spôsobiť epilepsiu. Niektoré chybné gény, ktoré sa vyskytujú v rodinách, môžu spôsobiť epilepsiu.
Niektoré abnormality v génoch, ktoré riadia migráciu neurónov (zásadný a kritický krok vo vývoji mozgu), môžu viesť k abnormálne vytvoreným neurónom, ako je dysplázia v mozgu, ktorá môže spustiť epilepsiu.
Často ide o vývinové a vývojové anomálie mozgu postihujúce najmä mozgovú kôru. Vývinové poruchy (detská mozgová obrnaneurofibromatóza, Landau-Kleffnerov syndróm a autizmus) môžu súvisieť s epilepsiou.
Poškodenie mozgu a ďalšie príčiny
Veľmi časté sú však symptomatické epilepsie, u ktorých je dokázateľné štrukturálne poškodenie časti mozgu, čo vedie k epileptickým záchvatom. Jednou z príčin epileptických záchvatov sú tiež metabolické ochorenia, ktoré okrem iných orgánov poškodia aj mozog.
U symptomatickej epilepsie môže ísť aj o následok úrazu mozgu. Asi 30 - 50 % poúrazových záchvatov je dôsledkom otvorených poranení hlavy, rizikové je aj krvácanie do mozgu, zlomenina lebky a podobne.
Ďalšou príčinou môžu byť mozgové nádory, ktoré zapríčiňujú asi 3,5 - 5 % všetkých epileptických záchvatov. Aj poškodenie mozgu po prekonaní náhlej cievnej mozgovej príhody, či už ide o krvácanie alebo nedokrvenie časti mozgu, môže mať za následok opakované epileptické záchvaty.
Táto príčina spôsobuje asi 12 % všetkých epileptických záchvatov. K rozvoju epilepsie môže viesť tiež infekčné ochorenie mozgu, najmä bakteriálny zápal mozgových blán a ohraničený zápalový proces mozgu, nazývaný mozgový absces.
Neurodegeneratívne ochorenia mozgu sú podkladom asi 2 % epileptických záchvatov. Alzheimerova choroba a alkoholizmus môže často viesť k epilepsii.
Častou príčinou symptomatickej epilepsie je poškodenie mozgu plodu počas vnútromaternicového rastu spôsobené ochorením matky, tiež počas pôrodu s nedostatočným zásobením mozgu bábätka kyslíkom, alebo aj krátko po pôrode v dôsledku úrazu alebo infekcie.
Epilepsia je spôsobená problémami, ako je poškodenie mozgu pred narodením. Infekcie u matky počas tehotenstva, nedostatok kyslíka, nedostatok kyslíka môžu tiež vyvolať záchvaty a spôsobiť epilepsiu.
Osobitnou kapitolou je chronický alkoholizmus. Pravidelným nadmerným užívaním alkoholu, teda toxickej látky, dochádza k poškodeniu nervových buniek. Podobne škodia aj drogy a nadmerná konzumácia energetických nápojov.
Ďalšie príčiny, ktoré môžu vyvolať záchvaty, sú nedostatok spánku, fajčenie, hormonálna nerovnováha, mŕtvica a konzumácia alkoholu. Môžu vyvolať prelomové záchvaty u ľudí, ktorí majú dobrú kontrolu nad záchvatmi pomocou liekov.
Pri fajčení pôsobí nikotín prítomný v cigaretách na acetylcholínové receptory (excitačný neurotransmiter) prítomné v mozgu. U časti epileptických záchvatov, pri ktorých sa nedarí ani za pomoci rôznych vyšetrení dokázať poškodenie mozgu ani jeho príčinu, hovoríme o kryptogénnej epilepsii.
Typy epileptických záchvatov
Záchvaty sú rozdelené do dvoch hlavných kategórií. Sú to fokálne a generalizované záchvaty.
Fokálne alebo parciálne záchvaty
Ak ostane elektrický epileptický výboj ohraničený v jednej časti mozgu, hovoríme o tzv. parciálnych záchvatoch. Ak sa záchvat vyvinie v dôsledku abnormálnej aktivity v jednej oblasti mozgu, potom je známy ako fokálny záchvat.
Jednoduché parciálne záchvaty sa prejavujú napr. zášklbmi tváre, hornej aj dolnej končatiny, alebo mravenčením a tŕpnutím tváre a končatín. Tento druh záchvatov nespôsobuje stratu vedomia.
Je možné pozorovať nedobrovoľné trhnutie rukami a nohami, zmenu emócií. Možno pozorovať niektoré zmyslové symptómy, ako je brnenie, blikajúce svetlá a závrat.
Iným možným prejavom záchvatu môžu byť takzvané snové stavy, pocit, že pacient už danú situáciu videl alebo počul, eventuálne zažil. Postihnutý môže cítiť pachové vnemy bez reálneho podkladu, napríklad cíti pach gumy.
Tento typ záchvatov je často úvodom do veľkého záchvatu, ktorý voláme aura. Počas epizódy môžu niektorí ľudia prejavovať zášklby rúk a nôh, zatiaľ čo niektorí môžu mať prázdny pohľad.
U komplexných parciálnych záchvatov môže pacient prekladať veci z miesta na miesto, demonštratívne sa zobliekať, môže byť nechtiac agresívny, nahnevaný, zúrivý, môže sa točiť namieste a podobne.
Častým prejavom tohto typu záchvatov je zahľadenie sa. Chorý neprítomne pozerá do diaľky, môže pri tom napr. mľaskať, oblizovať sa či mrkať viečkami. Na svoje okolie nereaguje.
Vedomie a pamäť sú úplne alebo čiastočne zakalené. Pacienti sa môžu nečinne pozerať, opakujúce sa pohyby, ako je žuvanie, prehĺtanie, šúchanie rúk a chôdza v kruhoch.
Generalizované záchvaty
Ak je elektrickým výbojom postihnutý celý mozog, zasiahnutý je teda celý elektrický okruh mozgu, bez ohľadu na to, či stav vznikne naraz, alebo šírením výboja z určitej postihnutej oblasti mozgu, vznikne verejnosti najznámejší generalizovaný, takzvaný veľký záchvat, v minulosti nazývaný grand mal.
V tomto prípade môžu záchvaty zahŕňať všetky oblasti mozgu. Generalizované záchvaty sú nasledujúcich typov:
- Tonické záchvaty: Spôsobujú stuhnutie svalov. Pacient môže spadnúť na zem. Takéto záchvaty môžu postihnúť svaly na rukách, nohách a chrbte.
- Atonické záchvaty: Môžu spôsobiť stratu kontroly svalov a pacient spadne alebo skolabuje.
- Klonické záchvaty: Vidno opakované rytmické trhavé pohyby svalov. Zvyčajne postihujú ruky, krk a tvár.
- Myoklonické záchvaty: Prejavujú sa ako náhle zášklby alebo krátke trhnutie na rukách a nohách.
- Tonicko-klonické záchvaty: Spôsobujú náhlu stratu vedomia, chvenie tela, stuhnutie tela a niekedy aj uhryznutie jazyka alebo stratu kontroly močového mechúra a konečníka.
- Absencia záchvatov: Vyznačujú sa upreným pohľadom do prázdna a búchaním pier alebo žmurkaním očí. Môžu spôsobiť krátku stratu vedomia alebo uvedomenia a môžu sa vyskytovať v zhlukoch.
Takýto typ záchvatu začne prudkým stiahnutím svalov tela, stratou vedomia a pádom. V prvej fáze, ktorá trvá asi 30 sekúnd, sú ústa zovreté, zuby zaťaté, končatiny a telo napnuté v kŕči, oči sú stočené nahor, zreničky široké, bez reakcie na osvit.
Pacient chvíľu pre kŕč svalov nedýcha, zbledne, následne modrie, niekedy v úvode záchvatu vykríkne. Potom napätie svalov povoľuje a nastupujú prudké zášklby celého tela vrátane žuvacích svalov, čo vedie k pohryzeniu jazyka a pier.
Na perách sa objavia z výdychov sliny a krv z pohryzeného jazyka. Asi po dvoch minútach kŕče postupne končia, chorý začne chrčivo dýchať, môže sa pomočiť, preberá sa k vedomiu.
Po záchvate môže byť epileptik dezorientovaný, zmätený, môže mať bolesti hlavy aj svalov. V niektorých prípadoch môže nasledovať ďalší, alebo aj viac záchvatov.
U detí môže byť bohatší obraz epileptických záchvatov, ktorý sa rastom dieťaťa a následným dospievaním môže meniť.
Epilepsia nie je psychické ochorenie
Mnoho lidí (dle výzkumu ve Velké Británii až 43 % veřejnosti) se domnívá, že epilepsie je psychické (duševní) onemocnění. Není to však pravda.
Epilepsia ako taká nie je psychickým ochorením a ani na základe žiadnej duševnej choroby nevzniká. Je to choroba somatická (telesná, fyzická).
Stejně jako lidé s řadou jiných somatických onemocnění se lidé, kteří epilepsii mají, obecně na první pohled nijak neodlišují od ostatních. V běžném kontaktu bychom je zkrátka nepoznali.
Toto ochorenie však môže u určitého percenta pacientov viesť k istým zmenám v prežívaní, a to u chorého aj u jeho okolia. U ľudí, ktorí už pred prepuknutím epilepsie mali psychické ochorenie, existuje vyššie riziko, že sa tieto ťažkosti znovu objavia.
Prečo sa pri epilepsii objavujú psychické ťažkosti
Príčin psychických ťažkostí u osôb s epilepsiou je mnoho:
- chronické ochorenie je silne záťažová situácia,
- dotyčný stráca pocit kontroly nad sebou,
- mozog môže byť opakovane zaťažovaný epileptickými záchvatmi,
- podávaním niektorých antiepileptických liekov môže byť pozmenená chemická rovnováha v mozgu.
Navyše sa často jedná o veľmi citlivé ľudí. Ich centrálna nervová sústava býva mnohokrát unaviteľnejšia, a preto sa aj ľahšie a rýchlejšie „predráždi“ vnímaním okolitého diania.
Z týchto dôvodov sa môžeme u ľudí s epilepsiou vo vyššom percente prípadov stretnúť so sklonmi k depresiám, s úzkostnými stavmi, s podráždenosťou, s pocitmi menejcennosti, strachu a podobne.
Konkrétnych prejavov na úrovni psychiky môže byť toľko, koľko je ľudí s epilepsiou. Psychické ťažkosti sa môžu objaviť ako tesne pred záchvatom alebo po ňom, tak v období medzi záchvatmi.
Trpia nimi niekedy aj úspešne liečení ľudia s epilepsiou bez viditeľných záchvatov. Môže ísť o sklony a stavy len prechodné; ak sa však vyskytujú častejšie, môžu znižovať kvalitu života.
Najčastejšie psychické poruchy pri epilepsii
Psychické poruchy pri epilepsii sú v súčasných diagnostických klasifikáciách kategorizované neadekvátne. Existuje viacero mechanizmov, ktorými epilepsia a psychické symptómy navzájom súvisia.
Psychické poruchy pri epilepsii sú často nepoznané a neliečené. Včasná diagnostika a následná liečba sú dôležitými faktormi vplývajúcimi na kvalitu života pacienta.
Depresívne príznaky
U ľudí s epilepsiou sa môžeme vo vyššom percente prípadov stretnúť so sklonmi k depresiám. Depresívne prežívanie môže byť reakciou na chronické ochorenie, obmedzenia v každodennom živote, obavy z ďalšieho záchvatu alebo dsledkom biologických zmien v mozgu.
Psychologické problémy: Pacienti s epilepsiou budú mať pravdepodobne veľa emocionálnych zdravotných problémov, ako je zmena správania, depresia, samovražedné myšlienky a úzkosť.
Keď spozorujete nezvyčajné zmeny vo svojom správaní alebo nálade, samovražedné myšlienky a zvýšené pocity depresie, musíte sa okamžite poradiť so svojím lekárom.
Úzkosť, strach a podráždenosť
Medzi možné prejavy patria úzkostné stavy, podráždenosť, pocity menejcennosti a strachu. Úzkosť môže súvisieť s obavami zo straty vedomia, zo zranenia, z reakcie okolia alebo z nepredvídateľnosti ďalšieho záchvatu.
Ďalšie psychické symptómy môžu zahŕňať strach, déjà vu, teda pocit, že súčasná situácia sa už niekedy v minulosti odohrala, alebo úzkosť.
Zmeny správania a psychotické prejavy
Pri niektorých záchvatoch môže pacient konať nezvyčajne, hoci si svoje správanie neuvedomuje alebo ho nedokáže ovládať. U komplexných parciálnych záchvatov môže pacient prekladať veci z miesta na miesto, demonštratívne sa zobliekať, môže byť nechtiac agresívny, nahnevaný, zúrivý, môže sa točiť namieste a podobne.
Psychiatrická odborná literatúra opisuje pri epilepsii aj epileptickú depresiu, epileptickú poruchu osobnosti a epileptickú psychózu. Ich presné posúdenie patrí psychiatrovi a neurológovi, pretože zmeny správania môžu byť prejavom záchvatu, obdobia po záchvate, liečby alebo samostatnej psychickej poruchy.
Psychické príznaky podľa obdobia záchvatu
Pred záchvatom
Psychické ťažkosti sa môžu objaviť tesne pred záchvatom. Fokálne záchvaty môžu začínať aurou, teda osobitým vnútorným zážitkom, ktorý môže mať podobu snového stavu, déjà vu, nezvyčajného pachu alebo zmeneného emočného prežívania.
Postihnutý môže cítiť pachové vnemy bez reálneho podkladu, napríklad cíti pach gumy. Iným možným prejavom záchvatu môžu byť takzvané snové stavy, pocit, že pacient už danú situáciu videl alebo počul, eventuálne zažil.
Počas záchvatu
Počas záchvatu môže dôjsť k poruche vedomia, zmenenému vnímaniu okolitého sveta, automatickému správaniu, opakovaným pohybom alebo k dočasnej strate kontaktu s okolím.
Na svoje okolie pacient nereaguje. Vedomie a pamäť sú úplne alebo čiastočne zakalené.
Po záchvate
Po záchvate môže byť epileptik dezorientovaný, zmätený, môže mať bolesti hlavy aj svalov. Zmätenosť a zhoršená orientácia môžu určitý čas pretrvávať.
V niektorých prípadoch môže nasledovať ďalší, alebo aj viac záchvatov. Ak záchvat trvá dlhšie ako 5 - 6 minút, alebo ak nasleduje viacero záchvatov za sebou, prípadne došlo k zraneniu, najmä hlavy, zavolajme zdravotnú záchrannú službu 155.
Epilepsia, inteligencia, pamäť a výkon
Niekedy sa tiež môžeme stretnúť s domnienkou, že epilepsia vždy poškodzuje inteligenciu a niektoré psychické funkcie človeka. Ide však o mýtus, ktorý ľudí s epilepsiou a ich okolie často iba zbytočne desí.
Niektorí ľudia s epilepsiou vykazujú určité poruchy psychických funkcií či schopností. K týmto poruchám však často dochádza z iných príčin než kvôli epilepsii.
Epilepsia a daná porucha potom existujú skôr vedľa seba - napríklad ako dva rôzne následky nejakého poranenia alebo vrodeného poškodenia. Ak epilepsia v určitom prípade vznikla v dôsledku zranenia pri úraze, toto zranenie mohlo okrem epilepsie spôsobiť aj ďalšie následky.
Predsa však existujú prípady, keď ochorenie epilepsiou má za následok zhoršenie pamäti, koncentrácie, prípadne ďalších poznávacích, teda kognitívnych psychických funkcií.
Tieto prípady sa vyskytujú len za určitých podmienok. Záleží na príčine ochorenia, na type epilepsie, na umiestnení ložiska záchvatov v mozgu, na frekvencii a type záchvatov, na veku, v ktorom sa záchvaty objavili, a v neposlednom rade aj na tom, či sa liečbou darí epilepsiu kompenzovať.
Ak sa teda u niekoho objaví diagnóza epilepsie, nie je dôvod predpokladať, že podobné ťažkosti nastanú aj u neho.
Spomalené psychomotorické a pracovné tempo
Niekedy sa u ľudí s epilepsiou môžeme stretnúť s pomalším psychomotorickým tempom, a teda viac či menej aj tempom pracovným.
To môže nastať buď v dôsledku zmienenej preťaženosti a zvýšenej unaviteľnosti nervovej sústavy, alebo ako vedľajší účinok nasadenej, a nutnej, liečby, ktorá niekedy môže spomaľovať mozgovú aktivitu.
Ak však týmto ľuďom s pomalším pracovným tempom poskytneme dostatok času, dosahujú nezriedka veľmi dobré výkony, čo vypovedá o tom, že ich inteligencia a ďalšie schopnosti zostávajú neporušené.
Koncentrácia a pamäť
Niektorí dospelí aj deti s epilepsiou sa tiež sťažujú na ťažkosti s koncentráciou pozornosti a s pamäťou, teda na zvýšené zabúdanie.
Dôležité je uvedomiť si, že tieto ťažkosti opäť mnohokrát súvisia so zvýšenou unaviteľnosťou centrálnej nervovej sústavy.
Nie je to teda tak, že by sa taký človek vôbec nedokázal sústrediť a že by si nedokázal nič zapamätať, ale rýchlejšie sa mu napríklad strieda takzvaná aktívna a útlmová fáza.
Cestou, ako v takom prípade zefektívniť svoju prácu a ešte sa navyše cítiť dobre, je častejšie striedanie aktivity, teda práce, a odpočinku podľa individuálnej potreby.
To sa dá veľmi dobre nacvičiť, a ak si s tým človek sám nevie rady, existujú profesionáli, ktorí sa na to špecializujú a môžu mu s tým pomôcť, napríklad psychológovia, špeciálni pedagógovia alebo koučovia.
Keď sa na niečo skutočne sústredíme, pravdepodobne si to zapamätáme skôr, než keď nám pozornosť uniká. Pre dlhodobé zapamätanie existujú rôzne ďalšie techniky, ktoré je tiež možné precvičovať.
Ťažkosti s pamäťou na určité oblasti informácií a s koncentráciou pozornosti trápia mnoho ľudí, a to aj úplne zdravých, len sú niekedy u ľudí s epilepsiou viac viditeľné.
Deti s epilepsiou
Zvláštnu pozornosť je v tejto súvislosti potrebné venovať deťom a ich príprave do školy. Vyplatí sa deťom s učením a prípravou na vyučovanie pomáhať, nie ich iba kontrolovať, a precvičovať ich pamäť najlepšie hravou formou.
U detí môže byť bohatší obraz epileptických záchvatov, ktorý sa rastom dieťaťa a následným dospievaním môže meniť.
Psychogénny neepileptický záchvat a odlíšenie iných stavov
Treba mať tiež na pamäti, že nie každý stav s kŕčmi a stratou vedomia je epileptický záchvat. Často sa pod podobným obrazom skrýva psychogénny neepileptický záchvat s potrebou detailného psychologického a psychiatrického vyšetrenia a následnej liečby u týchto odborníkov.
Podobný obraz môže mať aj závažná porucha srdcového rytmu alebo schopnosti udržať krvný tlak, čo vyžaduje zase dôkladné vyšetrenie a starostlivosť kardiológa.
Vyšetrenia zloženia krvi tiež prinášajú cenné informácie. Uvedený sled vyšetrení je potrebný pre stanovenie správnej liečby.
Diagnostika epilepsie a psychických ťažkostí
Obyčajne sa chorý s prvým záchvatom v živote obráti na praktického lekára pre deti alebo dospelých, ktorý pacienta odošle k špecialistovi - neurológovi. Vyšetrenie je časovo náročné.
Prvým krokom neurológa je dôkladná anamnéza, pri ktorej sa zisťujú okolnosti narodenia pacienta. Jeho pôrod, pôrodná hmotnosť, prospievanie a vývoj v batolivom, predškolskom a školskom veku sú dôležité údaje od matky.
Kľúčový je údaj, kedy sa objavil prvý záchvat, čo pacient pred ním cítil a ako záchvat vyzeral. Veľmi cenná je informácia od osoby, ktorá záchvat videla, alebo videozáznam z mobilného telefónu.
Je dôležité identifikovať prípadný provokujúci faktor, ako napríklad požitie alkoholu, drog, energetického nápoja, liekov, zvýšený stres, nedostatok spánku a podobne.
Tiež je dôležitá informácia, ako často sa záchvaty opakujú a či majú jednotný obraz. Nasleduje detailné neurologické vyšetrenie, ktoré môže odhaliť známky poškodenia centrálneho nervového systému.
EEG a zobrazovacie vyšetrenia
Potom neurológ vyhodnotí EEG, elektroencefalografický záznam elektrickej aktivity mozgu. Elektroencefalogram je najbežnejší test používaný na diagnostiku epilepsie.
Pre lepšie odhalenie chorobných elektrických výbojov mozgu používa neurológ aj aktivačné metódy: hlboké dýchanie ústami, hlboké dýchanie nosom, fotostimuláciu mozgu blikavým svetlom, ale aj depriváciu spánku, keď sa hodnotí EEG záznam po prebdetej noci.
Váš lekár môže sledovať vašu odpoveď na videu, aby zaznamenal akékoľvek záchvaty, ktoré by ste mohli zažiť. Tieto záznamy im pomáhajú určiť druh záchvatov, ktoré máte.
Základným zobrazovacím vyšetrením je CT mozgu, najmä po podanej kontrastnej látke. Zmapuje štruktúru mozgu a odhalí väčšie chorobné ložiská, napríklad nádor, krvácanie, nedokrvenie mozgu, cystu mozgu a podobne.
Jemnejšie odchýlky od normy v štruktúre mozgového tkaniva, ako napríklad vývojovú anomáliu časti mozgovej kôry, odhalí presnejšie MRI, magnetická rezonancia.
V niektorých prípadoch je potrebná aj PET, pozitrónová emisná tomografia s použitím rádiofarmaka, ktorá môže dokázať zmenený metabolizmus poškodenej časti mozgovej kôry.
Všetky menované vyšetrenia sú nebolestivé. Rozšírené vyšetrenia môžu zahŕňať aj funkčnú magnetickú rezonanciu, jednofotónovú emisnú výpočtovú tomografiu, SISCOM, štatistické parametrické mapovanie, magnetoencefalografiu a ďalšie analytické techniky.
Neuropsychologické vyšetrenie
Váš lekár môže otestovať vaše motorické schopnosti, duševné funkcie a správanie, aby diagnostikoval váš stav. Tieto testy pomáhajú určiť oblasti vášho mozgu, ktoré sú ovplyvnené.
Zvyčajne sa hodnotí vaša pamäť, myslenie a rečové schopnosti. Neuropsychologické vyšetrenie je v súčasnosti úplne bežnou súčasťou komplexnej diagnostiky v epileptologických centrách.
Niekedy, ak je to potrebné, sa klient u psychológa môže stretnúť s neuropsychologickou diagnostikou, teda zisťovaním stavu kognitívnych funkcií a schopností, ako sú pamäť a pozornosť, alebo s osobnostnou diagnostikou.
Klinický psychológ môže ponúknuť aj rehabilitáciu narušených poznávacích schopností, ak je to potrebné.
Liečba epilepsie a jej vplyv na psychiku
Epilepsia sa v prvom rade lieči farmakologicky - antiepileptikami, teda liekmi, ktoré zabraňujú opakovaniu záchvatov. Cieľom liečby je dosiahnuť stav bez záchvatov alebo aspoň radikálne zníženie ich častosti bez toho, aby liek negatívne ovplyvňoval psychickú a fyzickú výkonnosť v škole, zamestnaní a spoločnosti.
Liečba väčšinou zahŕňa liečbu pomocou antiepileptických liekov. Chirurgia a iné liečby sa uprednostňujú, ak pacient nereaguje na liečbu.
Na Slovensku máme k dispozícii viac ako dve desiatky antiepileptík, ktoré sa približujú k termínu „ideálne antiepileptikum“, teda liek s účinnosťou na všetky typy záchvatov, bez nežiaducich účinkov a s dobrou toleranciou.
Avšak mechanizmom, ktorým účinkujú, sa líšia. Voľba vhodného lieku podľa typu epilepsie a s ohľadom aj na ostatné choroby pacienta, teda „šitie medikamentu na mieru“, je úlohou neurológa.
Dávka lieku sa zvyšuje pomaly, opatrne, za sledovania stavu pacienta. V prípade, že sa aj pri maximálnej dávke nedosiahol stav bez záchvatov, môže lekár zvoliť aj dvojkombináciu s druhým, v krajnom prípade aj tretím liekom na epilepsiu.
Nežiaduce účinky a psychické zmeny
Väčšina antiepileptických liekov má mnoho nežiaducich účinkov, ako sú závraty, priberanie na váhe, kožné vyrážky, problémy s rečou, strata koordinácie, únava a problémy s pamäťou a myslením.
Samovražedné myšlienky a správanie, závažná vyrážka a depresia sú niektoré zo závažnejších nežiaducich účinkov.
Podávaním niektorých antiepileptických liekov môže byť pozmenená chemická rovnováha v mozgu. Spomalené pracovné tempo alebo ťažkosti s pamäťou a koncentráciou preto môžu niekedy súvisieť aj s liečbou.
Pri nezvyčajných zmenách správania alebo nálady, pri samovražedných myšlienkach a pri zhoršujúcej sa depresii je potrebné okamžite sa poradiť s lekárom.
Pravidelné užívanie liekov
Nutnosťou je pravidelné užívanie ordinovaných liekov proti epilepsii. Za žiadnych okolností nesmie chorý vynechať antiepileptikum ani si svojvoľne znižovať dávky, pretože by mohlo dôjsť k život ohrozujúcemu nahromadeniu epileptických záchvatov.
Predpísané lieky sa musia užívať pravidelne. Nikdy nepreháňajte alebo neprestaňte užívať predpísané lieky bez konzultácie s lekárom.
Rastlinné prípravky, voľnopredajné lieky a iné lieky, ktoré nie sú na predpis, sa nesmú užívať bez súhlasu lekára.
Životospráva a prevencia záchvatov
Veľmi dôležitým predpokladom na dosiahnutie zníženia počtu záchvatov je dodržiavanie správnej životosprávy. Základom je dostatočný spánok v množstve aj kvalite, približne rovnaký čas ukladania sa na spánok, ako aj vstávania, a neponocovanie.
Správne nie je ani popoludňajšie pospávanie, pretože tento spánok je plytký a provokuje záchvaty. Z toho vyplýva, že pre človeka s epilepsiou nie je vhodná práca na zmeny a nočná práca.
Užívanie alkoholu je úplne nevhodné, rovnako ako užívanie drog či pitie veľkého množstva energetických nápojov.
Hormonálne zmeny počas menštruačného cyklu alebo tehotenstva, nedostatok dobrého spánku a stres môžu tiež vyvolať záchvaty.
Šport, plávanie a bezpečnosť
Je možné športovať, pod dozorom aj plávať. Neodporúčajú sa typy športov, pri ktorých s možným záchvatom hrozí úraz, alebo kde dochádza k hlbokému dýchaniu, teda beh.
Ak máte epizódu záchvatu vo vode počas plávania, pravdepodobnosť utopenia je väčšia. Počas plávania musia byť pri pacientovi potrebné opatrenia a lieky.
Z preventívnych dôvodov je pacientovi zadržané vodičské oprávnenie, aby pri prípadnom záchvate nedošlo k tragédii.
Po roku liečby neurológ zváži, či je možné pacientovi vrátiť možnosť šoférovania ako vodičovi amatérovi. Musí však pri tom zodpovedne vyhodnotiť všetky relevantné okolnosti, teda frekvenciu epileptických záchvatov, v aký čas dňa či noci sa vyskytujú, aký majú charakter, aký je nález na elektroencefalografickom zázname, ako dôsledne dodržiava pacient liečbu a životosprávu.
Farmakorezistentná epilepsia a chirurgická liečba
Vhodnou farmakologickou liečbou sa dosiahne úplné vymiznutie záchvatov alebo ich podstatné zníženie u 70 % pacientov, čo označujeme ako kompenzovaná epilepsia.
Avšak asi pri 30 % chorých sa úspech nedosiahne ani po dvoch rokoch liečby a výmene aspoň dvoch liekov na epilepsiu. Vtedy hovoríme o farmakorezistentnej epilepsii.
V takom prípade pacientovi navrhujeme možnosť epileptochirurgickej liečby, ktorej cieľom je odstránenie malého okrsku mozgu, ktorý funguje ako epileptické ohnisko.
Chirurgia sa uprednostňuje u pacienta, ak nemá dobrú odpoveď na liečbu. Pri operácii sa odstráni oblasť mozgu, ktorá je zodpovedná za záchvaty.
Operácia sa uprednostňuje iba v prípadoch, keď oblasť, ktorá je operovaná, nezasahuje do životných funkcií, ako sú motorické funkcie, jazyk, reč, sluch a zrak, a keď záchvaty pochádzajú z určitej oblasti mozgu.
Prvoradým predpokladom tejto liečby je detailná lokalizácia epileptického ohniska za pomoci video-elektroencefalografie, keď je pacient určitý čas snímaný kamerami a súčasne je kontinuálne snímané EEG.
Tak v prípade zachyteného záchvatu vieme identifikovať jeho typ a súčasne väčšinou aj epileptický fokus v mozgu, v ktorom začal elektrický výboj.
Potrebné sú aj viaceré ďalšie špecializované vyšetrenia, ako napríklad funkčná magnetická rezonancia, pozitrónová emisná tomografia, jednofotónová emisná výpočtová tomografia a iné.
Niekedy príprava k takému operačnému výkonu trvá rok aj viac. Ide však o veľmi úspešný spôsob liečby.
Pri záchvatoch, ktoré sú spôsobené ohniskom v spánkovom laloku, dosahujeme stav bez záchvatu až pri 90 % chorých. V prípade, že je ohnisko v inej časti mozgovej kôry, až pri 70 % epileptikov.
Inou možnosťou prídavnej liečby u chorých s farmakorezistentnou epilepsiou je od 90-tych rokov minulého storočia stimulácia blúdivého nervu, nervus vagus.
Generátor elektrických impulzov sa implantuje pod ľavú kľúčnu kosť, pod kožu, a napojí sa na blúdivý nerv. Aj keď nie je úplne jasný mechanizmus, ako prístroj účinkuje, skúsenosti ukazujú, že dlhodobá stimulácia uvedeného nervu znižuje počet záchvatov o polovicu.
Prvá pomoc pri epileptickom záchvate
Zachovajme pokoj, záchvat pacientovi život neohrozuje. Zo všetkého najdôležitejšie je ochrániť chorého pred zranením, najmä poranením hlavy.
Dbajme na to, aby postihnutý nespadol zo schodov, neudieral si hlavu o tvrdú podložku, odstráňme z jeho okolia predmety, ktoré by ho mohli zraniť alebo popáliť.
Podložme mu hlavu napríklad svetrom, uvoľnime košeľu, viazanku a podobne. Ostaňme s pacientom, ale do záchvatu nezasahujme.
Nič mu nevkladajme do úst, nepokúšajme sa vyťahovať pacientovi jazyk. Buďme bez obáv, pacient sa neudusí.
Nepolievajme chorého vodou v snahe ho prebrať a nedávajme mu nič piť. Záchvat síce vyzerá dramaticky, ale po chvíli sám odznie.
Po ukončení kŕčov epileptika uložme do stabilizovanej polohy, aby mu mohli sliny a hlieny voľne vytekať z úst a nevdýchol ich.
Záchvat trvá asi dve minúty, okoliu sa však vždy zdá, že je to dlhšie. Zostaňme s chorým až do jeho prebratia.
Viacerí pacienti majú pripravenú konečníkovú tubu Diazepam, ktorú možno podať, prípadne tabletku 10 mg Diazepamu. Po ich podaní pacienta necháme oddýchnuť.
Ak záchvat trvá dlhšie ako 5 - 6 minút, ak nasleduje viacero záchvatov za sebou, prípadne došlo k zraneniu, najmä hlavy, zavolajme zdravotnú záchrannú službu 155. Rovnako postupujeme, ak ide o prvý záchvat v živote.
Komplikácie a urgentné stavy
Komplikácie sa často vyskytujú u pacientov so záchvatmi a epilepsiou. Ak pacient spadne počas epilepsie, často sa pozoruje poranenie hlavy a krku. Niekedy môže pád spôsobiť aj zlomeninu kostí.
Ak máte záchvat počas vedenia vozidla, môže dôjsť k dopravným nehodám. Môžete stratiť kontrolu nad vozidlom alebo stratiť vedomie.
Počas tehotenstva môže byť záchvat veľkým nebezpečenstvom pre matku aj pre dieťa. Väčšina žien s epilepsiou môže porodiť zdravé deti.
Ženy vo fertilnom veku by nemali užívať antiepileptikum, ktoré potenciálne vykazuje vysoké riziko možnosti poškodenia plodu.
Status epilepticus
Status epilepticus je stav, pri ktorom záchvat trvá viac ako päť minút alebo pacient má opakované záchvaty bez toho, aby znovu nadobudol plné vedomie.
Je to zriedkavé a môže viesť k trvalému poškodeniu mozgu a smrti. Ak záchvat trvá dlhšie ako 5 - 6 minút alebo nasleduje viacero záchvatov za sebou, je potrebné volať zdravotnú záchrannú službu.
SUDEP
SUDEP, teda náhla neočakávaná smrť počas epilepsie, je veľmi zriedkavý stav a príčina smrti nie je známa. Môže sa vyskytnúť v dôsledku respiračných alebo srdcových problémov.
Ľudia s epilepsiou môžu mať malé riziko náhlej neočakávanej smrti. Ľudia, ktorí trpia záchvatmi, ktoré nie sú kontrolované liekmi, a tonicko-klonickými záchvatmi môžu mať vyššie riziko SUDEP.
Kedy vyhľadať psychológa alebo psychiatra
Väčšinou ide o ťažkosti, ktoré sa dajú riešiť. Ak sa u vás alebo u vášho blízkeho s epilepsiou vyskytnú takéto príznaky, je vhodné informovať ošetrujúceho neurológa a spoločne hľadať ich príčinu a terapiu alebo vyhľadať iného odborníka zameraného priamo na oblasť psychiky.
Epileptológ odborne posúdi váš zdravotný stav a ponúkne vám najkvalitnejšiu liečbu pre vaše telo, konkrétne pre váš mozog. Epilepsia je však taký komplexný fenomén, ktorý ovplyvňuje život človeka v mnohých smeroch, že iba lekársky pohľad nestačí.
Nie je napokon ani v časových možnostiach epileptológa, aby sa zaoberal najrôznejšími aspektmi vášho života, ktoré epilepsia ovplyvňuje.
Psychológovia sú tu práve preto, aby nám pomohli zorientovať sa v sebe aj v náronej situácii. Pomôcť vám môžu aj sociálni pracovníci, prípadne koučovia, facilitátori, ale aj ľudia s rovnakým alebo podobným ochorením.
Čo môže ponúknuť psychológ alebo psychoterapeut
Psychoterapeut je odborník s magisterským titulom v pomáhajúcich profesiách, napríklad psychológ, lekár, sociálny pracovník alebo pedagóg. Má certifikát, ktorý ho oprávňuje vykonávať psychoterapiu ako liečebnú metódu.
Nie každý psychológ je certifikovaným psychoterapeutom. Na rozdiel od psychoterapeuta je však psychológ kvalifikovaný vykonávať psychologické vyšetrenia, poradenstvo a psychologickú rehabilitáciu.
Každý psychológ aj psychoterapeut pracuje inak, existujú rôzne psychologické smery a zamerania, jedno však majú spoločné: najskôr sa vás odborník opýta, čo vás trápi alebo čo potrebujete.
Základom práce väčšinou býva rozhovor. Často je psychologické poradenstvo aj terapia postavená predovšetkým na ňom.
Existujú však aj ďalšie metódy, ktoré sa líšia podľa psychológa a terapeutického smeru, z ktorého vychádza, napríklad relaxácia, experimenty v bežnom živote alebo zážitkové metódy počas sedenia.
Informácie, ktoré psychológ získa rozhovorom alebo diagnostickými metódami, sú dôverné. Môžete sa mu teda zveriť s tým, čo vás trápi, ale čo nechcete alebo nemôžete zdieľať s blízkymi.
Aby sme sa mohli takto zverovať, potrebujeme sa u psychológa či terapeuta cítiť bezpečne a dôverovať mu. Táto dôvera nevznikne okamžite, utvára sa počas prvých sedení a určitý čas trvá.
Keď sa dokážeme otvoriť, môže nám takéto zverovanie v bezpečnom prostredí umožniť naplno prežiť svoje emócie, zorientovať sa v nich aj v celej svojej situácii.
Môžeme tiež hľadať rôzne riešenia a východiská. Psychológ alebo psychoterapeut nám môže poradiť, ale predovšetkým nám môže prostredníctvom rozhovoru pomôcť nájsť vlastné riešenia.
U psychológa aj psychoterapeuta sa človek postupne môže učiť zvládať záťažové situácie, otvorene prežívať a vyjadrovať svoje emócie a zlepšiť komunikáciu i vzťahy s druhými a so sebou samým.
Ak by ste sa ani po niekoľkých stretnutiach necítili u daného odborníka dobre, je možné pokúsiť sa nájsť si iného. Každý odborník nemusí vyhovovať každému človeku.
Komunikácia s psychológom je veľmi dôležitá. Klient nemá iba slepo počúvať a prispôsobovať sa, ale má poskytovať spätnú väzbu o tom, čo cíti, čo mu vyhovuje a čo nie.
Okrem individuálnych sedení je možné využiť aj skupinovú psychoterapiu, pri ktorej sa stretávajú osoby s podobnými alebo rozličnými ťažkosťami a pod vedením odborníka o nich hovoria.
Kouč a sociálny pracovník
Aj kouč pracuje najmä formou rozhovoru a zachováva dôvernosť. Jeho prístupy a školy môžu byť veľmi rozmanité.
Oproti psychológom a najmä psychoterapeutom sa však koučovia väčšinou orientujú viac výkonovo a na dosiahnutie konkrétneho cieľa.
Zamerajú sa na konkrétnu klientovu požiadavku alebo cieľ, ktorým môže byť aj zlepšenie kvality života, a pracujú na jeho naplnení.
Každému vyhovuje niečo iné, preto si môžeme vybrať odborníka, prístup aj štýl práce, ktorý nám pripadá najlepší.
Zvládanie života s epilepsiou
Ak práve vy alebo váš blízky patríte medzi malé percento ľudí s epilepsiou, u ktorých sa zároveň objavujú aj ťažkosti v oblasti psychiky, výnimočnosť tejto situácie vám nemusí pomáhať.
Aj v takýchto prípadoch existuje riešenie. Veľmi môže pomôcť obrátiť sa okrem neurológov a epileptológov aj na ďalšieho odborníka.
Užitočné môže byť vyhľadať ľudí, ktorí prechádzajú niečím podobným. Človek si v ťažkej situácii môže ľahko pripadať ako Robinson, väčšinou však existujú ďalší ľudia s obdobnými ťažkosťami.
Ľudia s podobnou skúsenosťou vám ľahšie porozumejú, dokážu pochopiť, ako sa cítite, a môžu sa s vami podeliť o vlastné skúsenosti.
Je tiež dobré mať na pamäti, že poškodenie alebo pokles duševných schopností nemusí byť konečný. Pri zmene skladby liekov alebo pri kompenzácii záchvatov sa duševná aktivita často vráti na pôvodnú úroveň.
Nech sa nám v živote deje čokoľvek, vždy je dobré dovoliť si poctivo prežívať všetky pocity, aj tie nepríjemné. Potom sa nám niekedy ľahšie podarí prijať život aj s tým, čo nás trápi, a rozvíjať svoje schopnosti v rámci možností.
Nie je to vždy ľahké a nie vždy sa nám podarí prijať situáciu aj seba v nej okamžite. Základná rada preto znie: buďme sami k sebe láskaví.
Je možné sa z epilepsie úplne vyliečiť
Prognóza každého chorého s epilepsiou je individuálna, neexistuje na ňu jednotná schéma. Po vyhodnotení všetkých faktov môže neurológ najskôr po 4 rokoch bez záchvatu zvážiť znižovanie dávky lieku a jeho postupné vynechanie.
Nie je to možné u všetkých chorých. Ak aj pacient po vysadení liekov dodržiava životosprávu, nedá sa dopredu povedať, či sa u neho ešte niekedy epileptický záchvat zopakuje.
Zvýšená pohotovosť mozgu k epileptickým záchvatom totiž nemusí vymiznúť.
