Používanie ľavej hemisféry mozgu a jej funkcie

Ľavá hemisféra mozgu sa najčastejšie spája s analytickým myslením, jazykom, logikou, matematikou, postupným spracovaním informácií a riadením pravej polovice tela. Toto rozdelenie však neznamená, že ľavá hemisféra pracuje izolovane alebo že každý človek patrí k „ľavomozgovému“ či „pravomozgovému“ typu.

Moderná neuroveda lateralizáciu mozgu nepopiera, no vníma ju skôr ako predmet kontinuálneho výskumu, nie ako dôvod pre psychologické intervencie, cielený výcvik, alebo propagáciu komerčných produktov sľubujúcich zlepšenie mentálnych schopností. Výsledná mozgová aktivita tak neprebieha v monopolnej réžii len jednej polovice mozgu, ale vzájomnou kolaboráciou oboch.

Čo je ľavá hemisféra mozgu

V zásade sa však nejedná o dve polovice mozgu, ako zvyčajne počúvame, ale o dve polovice tzv. koncového mozgu, čo je vývojovo najmladšia časť ľudského mozgu. Povrch hemisfér je tvorený mozgovou kôrou, ktorá má typicky šedé sfarbenie. Skladá sa zo závitov, ktoré sú od seba oddelené tzv. ryhami. Týmto spôsobom sa zvyšuje aj funkčný povrch mozgovej kôry.

Mozgové hemisféry nie sú, ani ako žiadny párový orgán v ľudskom tele, úplne identické a súmerné. Obe hemisféry sú spojené zložitou neurónovou sieťou zvanou kalózne teleso (corpus callosum), ktoré umožňuje ich vzájomnú komunikáciu.

Ľavá hemisféra je spojená s analytickým myslením, logikou a verbálnou komunikáciou. Táto časť mozgu zodpovedá za „rozkladanie“ informácií na časti, dáva možnosť analyzovať ich a vytvárať postupné kroky na riešenie problémov.

Hlavné funkcie ľavej hemisféry

Ľavej hemisfére sa pripisujú predovšetkým funkcie ako analytické myslenie, matematicko - logické schopnosti, rečové schopnosti, vedecké uvažovanie, písanie, počítanie, motorické reakcie, pojem o čase, atď.

Ľavá hemisféra je zodpovedná za našu schopnosť čítať, písať, rozmýšľať logicky a riešiť matematické úlohy. Prevláda v nej analytické spracovanie zmyslových podnetov (slovné označenie javov, logické a matematické myslenie).

Ľavá hemisféra sa podľa Sperryho častejšie venuje údajom, na spracovanie ktorých sú potrebné: logika, zoradenie dát do systematickej postupnosti, lineárna kauzalita (vymedzenie súvislostí príčina - následok), číselné vyjadrenie a matematika, jazyk a formálna gramatika, možnosť overenia faktov a formálneho dokazovania.

Ľavá hemisféra a jazyk

Už v 19. storočí vedci zistili, že poranenia mozgu na určitých miestach v ľavej hemisfére súvisí s deficitom schopnosti reči. U väčšiny ľudí je napríklad za jazyk zodpovedná ľavá hemisféra a pravá strana v tejto funkcii dominuje iba v prípadoch, ak sa ľavá časť poraní.

Ľavá hemisféra obsahuje centrá pre motorickú a senzitívnu zložku reči a riadi pohyby pravej polovice tela. Ľavá hemisféra je zodpovedná za spracovanie jazyka, logiky, faktov a analytické myslenie.

Ľavá hemisféra sa špecializuje na zachytávanie zvukov, ktorá tvorí slová, a pracuje na zloženie slov, však nemá monopol na spracovanie jazyka. Pravá hemisféra je citlivejšia na emočné aspekty reči, ktoré prevádza rečového rytmu, ktorý je nositeľom intonácie a dôrazu.

Jazyková plasticita mozgu

Najnovšie výskumy však ukazujú, že to zďaleka nebude také jednoduché. Avšak podľa štúdie uverejnenej v odbornom časopise Journal of Neuroscience sa môže rozdelenie rečovej funkcie medzi ľavou a pravou hemisférou zmeniť aj v iných prípadoch, nielen pri poranení mozgu.

A to napríklad vtedy, keď sa človek v dospelosti rozhodne, že sa naučí ďalší jazyk. Vedci skúmali snímky z fMRI.

Na porovnanie nervovej aktivity medzi hemisférami vedci použili zobrazenie pomocou funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI). Skúmali predovšetkým to, ako sa aktivita mení, keď dospelí ľudia študujú svoj rodný jazyk i nový jazyk vo viacerých fázach: pri čítaní, počúvaní a hovorení.

Ak šlo o základy jazyka, natívny aj nový jazyk sa v mozgu spracovávali veľmi podobne. Pri pokročilejších fázach však vedci videli zreteľné rozdiely.

Zatiaľ čo hovorenie obomi jazykmi zostalo závislé od ľavej hemisféry, pri pochopení nového jazyka dochádzalo v mozgu k zvýšenej aktivite v pravej hemisfére. Výsledky naznačujú, že produkcia jazyka je pevne spojená s ľavou hemisférou, zatiaľ čo porozumenie je pružnejšie a môže ho „prevziať“ pravá hemisféra.

Objasňuje to okrem iného aj to, prečo niektorí ľudia nemajú v dospelosti problém porozumieť novému jazyku, ale oveľa ťažšie prostredníctvom neho komunikujú.

Ľavá hemisféra a riadenie tela

Je známe, že mozog má dve hemisféry - pravú a ľavú, pričom každá polovica ovláda opačnú stranu nášho tela. Ľavá hemisféra preto riadi najmä pravú polovicu tela.

Každodenné aktivity a kognitívne úlohy prebiehajúce viac v ľavej časti mozgu zahŕňajú: schopnosť vyhodnotiť situáciu z pohľadu bezpečnostných rizík, koordinovaný pohyb (chôdza, plávanie, lyžovanie), udržiavanie rovnováhy tela, spracovanie vône, chuti a zvuku, vedomá mimika a riadenie naučených prejavov neverbálnej komunikácie (napríklad u rečníkov), kontrola imunitného systému, riadenie životných procesov mimo dosahu ľudskej vôle (dýchanie, tlkot srdca, trávenie), dekódovanie jazyka (zvukov i písma), riadenie jemnej motoriky, schopnosť zamerať sa na detaily, ovládanie pravej časti tela.

Ovládanie opačnej polovice tela neznamená, že ľavá hemisféra sama riadi každý pohyb. Koordinovaný pohyb, rovnováha, plánovanie a presné vykonanie činnosti vyžadujú spoluprácu viacerých oblastí mozgu a komunikáciu medzi oboma hemisférami.

Vzťah ľavej a pravej hemisféry

I keď populárna myšlienka o ostro vymedzenom delení úloh je do veľkej miery mylná, rozdiely medzi oboma mozgovými hemisférami existujú a obe plnia špecifické funkcie. Laureát Nobelovej ceny za medicínu Roger W. Sperry zistil, že ľavá a pravá hemisféra mozgu sa špecializujú na rôzne funkcie.

Ľavá hemisféra je zodpovedná za analytické myslenie a jazyk, zatiaľ čo pravá za priestorové vnímanie a hudbu. Pravá hemisféra sa zväčša spojuje s kreativitou, emocionálnym vnímaním a rozpoznávaním vzorov.

Pravá hemisféra sa zasa zameriava na úlohy vyžadujúce: predstavivosť, intuíciu, nadhľad a celostné vnímanie kontextu, zohľadnenie emócií, kreatívny prístup, interpretáciu neverbálnej komunikácie.

Ľavá hemisféra môže pomôcť analyzovať detaily a naplánovať konkrétne kroky, zatiaľ čo pravá hemisféra môže pomôcť prísť na kreatívne riešenie. Takže pravá a ľavá hemisféra spolupracujú, aby nám umožnili byť kreatívnymi a analytickými, empatickými a logickými, a tým nám pomáhajú lepšie porozumieť svetu okolo nás a efektívne sa v ňom pohybovať.

Corpus callosum a komunikácia hemisfér

Časť výskumov tiež naznačuje, že pre optimálne fungovanie mozgu je, popri špecializácii, dôležitá aj vzájomná komunikácia oboch hemisfér. Tá prebieha prostredníctvom corpus callosum, nervu medzi nimi, ktorý ich spája.

Merania okrem iného naznačili aj približne rovnakú intenzitu aktivity oboch centier pri danom kognitívnom výkone. Konkrétne funkcie bolo možné v mozgu pomerne presne lokalizovať, no ich efektivita sa nezdá byť ani tak dôsledkom dominancie príslušnej hemisféry, ako skôr komunikácie medzi oboma naraz.

Výsledná mozgová aktivita tak neprebieha v monopolnej réžii len jednej polovice mozgu, ale vzájomnou kolaboráciou oboch. Kreatívny umelecký nápad, či dobrý odhad nasledujúceho kroku oponenta v šachu, bývajú častejšie výsledkom takejto synaptickej spätnej väzby, nie sólového rozhodnutia konkrétnej časti mozgu.

Čo ukázal výskum Rogera Sperryho

K teórii funkčnej špecializácie hemisfér prispel však významnou mierou v 60. rokoch 20 storočia americký neuro fyziológ Roger W. Sperry, ktorý za to bol ocenený Nobelovou cenou.

Sperry pracoval s epileptickými pacientmi. Aby zabránil šíreniu sa epileptického záchvatu z jednej hemisféry do druhej, preťal pacientom corpus callosum. Došlo k vymiznutiu epileptických záchvatov, a pacienti sa mohli späť vrátiť do bežného života.

Súčasne však u týchto pacientov bolo po vykonaní zákroku spozorované „zvláštne správanie“. Vďaka tomuto Sperry dospel k teórii funkčnej špecializácie hemisfér.

Sperryho myšlienky neobišli ani autorov populárnych publikácií o osobnostnom rozvoji plných odporúčaní, ako na základe tréningu hemisfér čo najlepšie využiť vlastný potenciál. S nástupom internetu pribudli farebné infografiky, pre ktoré sa rozdelenie mozgu stalo vďačným námetom, či online testy ponúkajúce analýzu osobnosti opierajúcu sa o podobné idey.

Prečo je predstava „ľavomozgového typu“ zjednodušená

Populárna psychologická literatúra od týchto funkcií a predpokladu, že u jednotlivcov býva jedna strana mozgu dominantnejšou, odvodila kategorizáciu ľudských osobností.

Tých s prevládajúcim vplyvom ľavej hemisféry prezentuje ako schopnejších ľahšie sa vysporiadať s problémami vyžadujúcimi analytické myslenie, dedukciu a prácu s dátami. Ľudia, u ktorých dominuje pravá strana mozgu sa zasa lepšie uplatňujú pri riešení problematických situácií, kde sú žiaduce tvorivosť, či empatia.

Často tiež bývajú naznačované spojitosti medzi dominanciou konkrétnej hemisféry a vynikaním v určitých profesiách. Úspešní vedci, analytici, programátori, inžinieri, či reportéri majú údajne aktívnejšiu ľavú polovicu mozgu, dizajnéri, hudobníci, manažéri a právnici zasa tú pravú.

Namieste je preto aj opatrnosť pri stereotypnom zaraďovaní jednotlivcov do skupín podľa toho, či sa ich vonkajšie prejavy (v práci, škole, verejnom živote a pod.) zdajú napĺňať teóriu funkčného delenia hemisfér. Vyjadrenia typu „ona je typický príklad dominantnej ľavej hemisféry“ sú nemiestne a neopodstatnené.

Hemisférická rivalita a vzájomná spätná väzba

Komunikácia medzi oboma polovicami mozgu môže mať viacero podôb a nemusí ani zďaleka prebiehať organizovane, „férovo“ alebo harmonicky. Silná stimulácia niektorého z centier v pravej časti môže spôsobiť kontrakciu u svojho náprotivku.

Napríklad reakciou na dych berúci umelecký výkon, ťažko opísateľný slovami, môže byť len vyjadrenie „Nemám slov!,“ lebo oblasť jazyka v ľavej časti nedokáže zážitok pomenovať.

Pomerne bežná je i takzvaná hemisférická rivalita, počas ktorej centrá v oboch poloviciach mozgu intenzívne prehodnocujú návrhy prichádzajúce z opačnej strany a snažia sa ich zapracovať do vlastných procesov.

Ľavá hemisféra môže napríklad najprv potlačiť nutkanie k impulzívnemu činu a pokúsiť sa o rozvahu, no ak jej rozhodovanie trvá pridlho, môže z obavy pred premárnenou šancou opäť prebrať iniciatívu pravá hemisféra.

Lateralita a používanie pravej alebo ľavej ruky

Každý z nás je obvykle pravák alebo ľavák a len menší počet ľudí v populácii dokáže pracovať rovnocenne oboma rukami (tzv. ambidextria). To, ktorú ruku prednostne používame, súvisí s tzv. lateralizáciou nášho mozgu.

Výraz lateralita označuje prednostné používanie jedného z párových orgánov nášho tela - teda nie len rúk, ale všetkých našich pohybových aj zmyslových (oči, uši) orgánov.

U prevažnej časti populácie prevláda dominancia ľavej hemisféry a preto je vo svete štatisticky väčší počet pravákov. Tí, u ktorých prevažuje dominancia fungovania pravej hemisféry, sú ľaváci. Uvádza sa, že v populácii je ich približne 10%.

Táto teória je však v posledných rokoch upresňovaná a aj spochybňovaná. Hovorí sa o najnovších výskumoch a predpokladoch, že za našu lateralizáciu zodpovedá skôr miecha, nie mozgové hemisféry, a že o tom, či bude dieťa pravák alebo ľavák sa rozhoduje už približne od 8.týždňa tehotenstva.

Školsky najdôležitejšie je však chápanie prednostného používania ľavej ruky rovnocenne ako používanie pravej ruky. Dnes už precvičovanie ľavákov na pravákov v škole je prežitou skutočnosťou a pevne veríme, že sa už nenájde pedagóg (ale ani rodič), ktorý by „ľavoruké“ dieťa nútil do prednostného používania pravej ruky.

Dávno je známe, že takéto precvičovanie môže spôsobiť dieťaťu výrazné ťažkosti (v učení, emočné, osobnostné). Avšak je známou skutočnosťou, že podporovanie spolupráce oboch hemisfér a ich trénovanie môže školským výkonom dieťaťa len pomôcť.

Ľavá hemisféra, motorika a vývin dieťaťa

Koordinácia pravej a ľavej hemisféry mozgu je veľmi dôležitá. Tá umožňuje primerané spracovanie signálov z periférie a vytvorenie správnej odozvy pre prostredie.

Psychomotorika je prepojenie hybnosti tela so zmyslovými a psychickými procesmi. Musíme sa na to pozerať ako na jeden celok. Navzájom sa ovplyvňujú.

Hrubá motorika predstavuje pohybové schopnosti a zručnosti (obratnosť, rýchlosť, koordinácia pohybov). Ide o pohyby svalov rúk, nôh a trupu. Predstavte si bežné denné činnosti ako beh, skákanie, obliekanie, hranie, jedenie…

Jemná motorika predstavuje pohyb prstov a zápästia. Dôležitá je spolupráca oboch rúk, kvôli prepojeniu oboch hemisfér mozgu.

Novorodenec sa učí ovládať svoje telo v gravitačnom poli a dochádza k rozvoju svalového tonusu. Zrak a rovnováha sa učia spolupracovať. Pohybové aktivity prvých 12 mesiacov posilňujú krčné svaly, spevňujú trup, zlepšujú koordináciu jednotlivých končatín.

Jednotlivé nervové dráhy dieťaťa a ich prepojenia sa postupne posilňujú a rozvíjajú. Ak dieťa vynechá niektoré pohybové štádium, vyššie štruktúry mozgu sa nemusia optimálne vyvíjať. To znamená, že ani reč sa následne nemusí optimálne rozvíjať.

Ako rozvíjať funkcie ľavej hemisféry

Ľavá hemisféra je zodpovedná za logické, racionálne myslenie a vzhľadom na náš spôsob života dominuje takmer všetkým ľuďom okrem ľavákov. Vzdelávací systém je postavený na rozvoji ľavej hemisféry, t.j. dieťa získava potrebné zručnosti už v škole.

• riešenie každodenných matematických problémov rôznej zložitosti;
• riešenie úloh s logikou a vynaliezavosťou;
• riešenie rébusov, krížoviek, šarád a pod.

Takéto aktivity precvičujú prácu s číslami, postupnosťou, pravidlami, jazykovými významami a logickými vzťahmi. Ich zmyslom však nie je vytvoriť izolovane „ľavomozgového“ človeka, ale rozvíjať konkrétne kognitívne schopnosti.

Neurogymnastika a spolupráca hemisfér

V priebehu mnohých štúdií neurofyziológovia dokázali, že určité pohyby tela ovplyvňujú stav mozgu. Preto, ak vykonávate špeciálne vybrané cvičenia, mozog sa môže rozvíjať.

Neurogymnastika je súbor cvičení zameraných na aktiváciu prirodzených mechanizmov mozgu prostredníctvom fyzických pohybov. Cvičenia spájajú pohyb a myslenie, t.j. aktivovať a aktivovať spojenia medzi systémami „tela“ a „myseľ“.

Neurogymnastika je veľmi jednoduchá a prístupná - cvičenia je možné vykonávať kedykoľvek a venovať im aspoň niekoľko minút.

Možné účinky pohybových cvičení

• zlepšenie vnímania a zapamätania nových informácií;
• zlepšenie nervového systému;
• rozvoj jemných motorických schopností, pamäti, pozornosti, reči;
• odhalovanie skrytých schopností mozgu;
• synchronizácia pravej a ľavej hemisféry mozgu.

Maximálny duševný rozvoj možno dosiahnuť len koordinovanou prácou oboch hemisfér súčasne. Hlavnou podmienkou pre celkový rozvoj dieťaťa - tréning a vytvorenie synchrónie medzi oboma hemisférami.

Príklady jednoduchých cvičení

Nezvyčajné maľovanie. Rovnaké kresby sú nakreslené súčasne pravou a ľavou rukou. Čo to prináša: rozvíja motoriku, zlepšuje priestorové vnímanie, synchronizuje mozgové hemisféry.

Päsť - rebro - dlaň. Vykonajte 3 pohyby za sebou: zatnite dlaň v päsť, položte na okraj stola, položte dlaň nadol. Najprv jednou rukou, potom druhou a potom oboma rukami súčasne.

Čo to spôsobuje: aktivuje procesy čítania a písania, zvyšuje koncentráciu, zlepšuje myšlienkové pochody.

Osmičky. Nakreslite vo vzduchu pred sebou osem - od stredu v smere hodinových ručičiek, potom proti. Sledujte svoje pohyby iba očami, bez otáčania hlavy.

Čo to prináša: aktivuje myšlienkové pochody, uvoľňuje nadmerný stres, pripravuje vnímanie vizuálnych informácií.

Slon. V stoji mierne pokrčte kolená, nakloňte hlavu k ramenu, natiahnite ruku dopredu a nakreslite osmičku vo vzduchu - od stredu proti smeru hodinových ručičiek. Opakujte s každou rukou.

Čo sa tým dosiahne: naštartuje myšlienkový proces, aktivuje tvorivé myslenie.

Mozgové tlačidlá. V stoji jednou rukou masírujte oblasť pri pupku a druhou priehlbinu pod kľúčnou kosťou.

Čo to spôsobuje: pomáha prebúdzať sa, pripravuje mozog na vstrebávanie informácií, vyrovnáva vestibulárny aparát.

Čo môže ovplyvniť fungovanie ľavej hemisféry

Aby ste dosiahli intelektuálny rozvoj, stačí si zapamätať a dodržiavať tri podmienky, ktoré pomôžu urobiť mozog plastickým a pripraveným na asimiláciu a spracovanie nového materiálu.

Vysoká fyzická aktivita. Ak neustále sedíte alebo ležíte, vystavujete sa riziku hypodynamie. Navyše v dôsledku nedostatku pohybu je narušený krvný obeh.

Príjem fosfátov a sacharidov. Uistite sa, že prijímate potraviny, ktoré obsahujú fosfor (tekvica, sójové bôby, orechy, fazuľa, tavený syr) a zdravé sacharidy (ryža, kukuričné vločky, cestoviny, kefír, ryby, krevety).

Pitie dostatočného množstva vody. Naučte svoje dieťa piť veľa vody. Očisťuje telo od toxínov a tiež pomáha udržiavať nervové spojenia, čím zabezpečuje rozvoj kognitívneho myslenia.

Prečo treba byť opatrný pri „tréningu hemisfér“

Moderná neuroveda lateralizáciu mozgu nepopiera, no vníma ju skôr ako predmet kontinuálneho výskumu, nie ako dôvod pre psychologické intervencie, cielený výcvik, alebo propagáciu komerčných produktov sľubujúcich zlepšenie mentálnych schopností.

Obozretnosť a skepticizmus sa odporúčajú najmä pri používaní terminológie oddelených hemisfér pri odôvodňovaní pochybných praktických aplikácií, ako sú terapia EMDR, neurolingvistické programovanie, či rôzne praktiky pri školeniach manažmentu vo firmách.

Výsledky výskumov nedokážu potvrdiť ani ich pozitívny účinok, ani súvislosť s biologickým fungovaním mozgu.

Rovnako nie je opodstatnené tvrdiť, že konkrétny človek používa iba jednu hemisféru alebo že jeho osobnosť, profesijné schopnosti a tvorivosť možno spoľahlivo odvodiť z údajnej dominancie jednej strany mozgu.

Ľavá hemisféra v neuromarketingu

Neuromarketing je fascinujúca disciplína, ktorá spája poznatky z neurovedy a marketingu. V podstate ide o skúmanie toho, ako ľudský mozog reaguje na rôzne marketingové stimuly, ako sú reklamné tabule, prezentačné systémy, obaly produktov, značky a cenové stratégie.

Jej cieľom je lepšie pochopiť, čo sa deje v mozgu spotrebiteľa pri rozhodovaní o kúpe. Má identifikovať faktory, ktoré ovplyvňujú naše preferencie a motivácie.

Ľavá hemisféra je zodpovedná za spracovanie jazyka, logiky, faktov a analytické myslenie. V neuromarketingu sa tieto poznatky využívajú napríklad pri analýze textu v reklamách, sledovaní reakcií na cenové stratégie a vyhodnocovaní efektivity výziev na akciu.

Pravá hemisféra je zodpovedná za spracovanie emócií, vizuálnych vnemov, intuície a kreativity. Neuromarketing využíva tieto poznatky na analýzu reakcií na vizuálnu stránku reklám, dizajn produktov a emocionálny tón reklamných kampaní.

Najefektívnejšie reklamné kampane oslovujú obe hemisféry mozgu. Reklama môže napríklad využívať silné vizuálne prvky a emotívny príbeh v kombinácii s logickými argumentami a faktami.

Reklamná tabuľa či akýkoľvek prezentačný systém by mal byť vizuálne atraktívny a zároveň obsahovať jasný a zrozumiteľný text.

Metódy skúmania reakcií

Eye-tracking: Sledovanie pohybu očí nám umožňuje zistiť, ktoré časti reklamy priťahujú najväčšiu pozornosť a ako dlho sa na ne potenciálny zákazníci pozerajú.

EEG: Meranie mozgovej aktivity nám pomáha identifikovať, či reklama vyvoláva u divákov pozitívne emócie, ako napríklad radosť, prekvapenie alebo záujem.

Meranie fyziologických reakcií: Sledovanie srdcovej frekvencie a ďalších fyziologických parametrov nám umožňuje zistiť, či reklama vyvoláva u divákov vzrušenie, stres alebo naopak, pocit pokoja.

Implicitné asociatívne testy: Tieto testy merajú podvedomé asociácie medzi značkou a rôznymi pojmami, ako napríklad „kvalita“ alebo „dôvera“.

Vďaka týmto metódam môžeme zistiť, či reklama púta pozornosť, vyvoláva emócie, buduje pozitívny vzťah k značke a motivuje k akcii.

Prečo sú dôležité obe hemisféry

Ľavá hemisféra môže zabezpečiť jazykové, logické a analytické spracovanie informácií, no účinné rozhodovanie často vyžaduje aj emócie, kontext, priestorové vnímanie a schopnosť rozpoznať vzorce.

Matematické schopnosti sú najsilnejšie, keď obe hemisféry pracujú dohromady, vďaka komunikácii cez kalózne teleso. Pri riešení problému nám pravá hemisféra môže pomôcť prísť na kreatívne riešenie, zatiaľ čo ľavá hemisféra nám pomôže analyzovať detaily a naplánovať konkrétne kroky.

Rovnováha hemisfér preto neznamená mechanický pomer 50:50 ani trvalú rovnakú aktivitu oboch strán. Znamená skôr pružnú spoluprácu špecializovaných oblastí podľa toho, akú úlohu človek rieši.

Konkrétne funkcie bolo možné v mozgu pomerne presne lokalizovať, no ich efektivita sa nezdá byť ani tak dôsledkom dominancie príslušnej hemisféry, ako skôr komunikácie medzi oboma naraz.

tags: #pouzivanie #lavej #hemisfery