Nervová sústava človeka – učivo

Nervová sústava človeka je najdokonalejšou regulačnou sústavou, ktorá spája všetky tkanivá a orgány, zabezpečuje ich funkčnú súčinnosť, ukladá zmyslové a slovné informácie do pamäti, umožňuje zdokonaľovanie a spresňovanie reakcií organizmu na základe schopnosti hromadiť získané skúsenosti a umožňuje učiť sa, teda využívať aj skúsenosti predchádzajúcich generácií a iných ľudí.

Na čele riadiacich systémov organizmu je nervová sústava. Má schopnosť prijímať informácie o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia, tieto informácie triediť, spracúvať a vytvárať výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom (efektorom), čím primerane usmerňuje ich činnosť.

Význam nervovej sústavy

Tieto schopnosti sú dané štruktúrnymi a funkčnými vlastnosťami nervovej sústavy. Základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka - neurón.

U človeka dosiahol vývin nervovej sústavy najvyšší stupeň. Človek má schopnosť abstraktného myslenia a emócií, ktoré sú spojené s rečou a s pracovnými výkonmi. To mu umožňuje vedecké poznanie prírody a jej aktívne ovplyvňovanie.

Nervová sústava je na rozdiel od endokrinnej (hormonálnej) sústavy presnejšia, pretože nervový vzruch aktivuje oveľa špecifickejšie miesta v organizme, pričom odozva sa objaví v zlomku sekundy a rovnako rýchlo aj odznie. Hormón pôsobí vo väčšom rozsahu a aj po dlhší čas (od niekoľkých minút až po hodiny či dni).

Z toho vyplýva, že nervové riadenie činnosti organizmu je fylogeneticky mladšie ako hormonálne. U väčšiny organizmov tvorí hormonálna a nervová sústava dokopy úzko súvisiaci neurohumorálny regulačný systém.

Členenie nervovej sústavy

Z hľadiska funkčného a anatomického rozdeľujeme nervovú sústavu na:

• centrálnu nervovú sústavu (CNS) - tvoria ju mozog a miecha,
• periférnu nervovú sústavu (obvodovú, PNS) - tvoria ju nervy umiestnené mimo mozgu a miechy (hlavové a miechové nervy).

Z hľadiska riadenia ju delíme na:

• mozgomiechový systém (somatický) - ovládame ho vôľou,
• autonómny nervový systém (vegetatívny) - pracuje nezávisle od našej vôle a riadi činnosť vnútorných orgánov.

Nervová sústava človeka sa delí na Ústrednú (centrálnu) nervovú sústavu (CNS) (miecha, mozog) a Obvodovú (periférnu) nervovú sústavu (mozgové a miechové nervy; vegetatívne nervy).

Neurón a podporné bunky

Základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka - neurón. Mozog a miecha spoločne tvoria centrum pre spracovanie a vyhodnocovanie vzruchov prechádzajúcich nervovou sústavou.

Vzruchy prechádzajú do centrálneho nervového systému zo zmyslových orgánov senzitívnymi vláknami, centrálny nervový systém tieto vzruchy riadi a analyzuje a potom vysiela motorickými vláknami iné vzruchy, ktoré majú v žľazách a svaloch vyvolať primeranú reakciu.

Analýza a spracovanie vzruchov v mieche môžu byť v prípade určitých funkcií organizmov pomerne jednoduché, ale analýza, ktorá sa prevádza v mozgu, je obvykle vysoko komplexná, zúčastňujú sa jej tisíce rôznych neurónov.

V týchto štruktúrach sa okrem neurónov nachádza niekoľkonásobne väčšie množstvo podporných buniek - neuroglie (gliových buniek). Ich úlohou je neuróny izolovať, odstraňovať patogény a pomáhať ich vyživovať.

Najpočetnejšie z nich sú astrocyty, ktoré sprostredkúvajú transport látok z krvi do neurónov (vytvárajú dôležitú hematoencefalickú bariéru) a po mechanickom poškodení tkaniva vytvárajú zátku (jazvu), ktorá miesto zacelí.

Tieto podporné funkcie sú kritické, pretože vysoko špecializované neuróny neobsahujú centrozóm, a tak (až na vzácne výnimky) strácajú schopnosť mitotického delenia a nedokážu sa po odumretí obnoviť. Na rozdiel od nich si gliové bunky schopnosť delenia zachovávajú po celý život.

K ďalším dôležitým gliovým bunkám CNS patria oligodendrocyty vytvárajúce myelínovú pošvu axónov, mikrogliové bunky so schopnosťou fagocytózy a ependýmové bunky vystielajúce mozgové komory.

Centrálna nervová sústava

Centrálna nervová sústava (CNS) je s organizmom spojená prostredníctvom periférnych nervov. Tvoria ju:

• miecha (medulla spinalis),
• mozog (encephalon).

Centrálna nervová sústava sa skladá z mozgu a miechy. S organizmom je spojená prostredníctvom periférnych nervov.

Miecha

Hlavnou funkciou miechy u ľudí a ostatných vyšších stavovcov je najmä nervové prepojenie mozgu so zvyškom tela a prevod informácií. U nižších živočíchov, ktoré nemajú tak dobre vyvinutý mozog, je však aj dôležitým primárnym riadiacim orgánom.

Miecha (medulla spinalis) je valcovitý povrazec dlhý asi 40-45 cm a s priemerom približne 1 cm, ktorý je bezpečne uložený v chrbticovom kanáli. Miecha je uložená vnútri chrbtice a prechádza od mozgu až k prvému bedrovému stavcu.

Pred mechanickými nárazmi ju chránia telá stavcov a mäkké mozgové obaly (pleny), medzi ktorými sa nachádza voľný epidurálny priestor a mozgovomiechový mok.

Miecha nevyplňuje celú dĺžku chrbticového kanála. Kužeľovito sa zužuje a končí sa už vo výške 1. až 2. driekového (bedrového) stavca (L1-L2), ďalej pokračuje len ako tenký väzivový povrazec.

Vďaka tomu je možné nižšie (medzi 3. a 4. stavcom) bezpečne vpichnúť ihlu a odobrať mozgovomiechový mok na diagnostiku bez rizika poškodenia miechy - tento zákrok sa nazýva lumbálna punkcia.

Stavba miechy

Povrchom miechy prechádzajú dve hlboké brázdy (fissura mediana anterior, sulcus medianus posterior) a v každej polovici miechy ešte dve ďalšie, plytšie brázdy.

Na priečnom priereze sa miecha skladá z bielej hmoty na povrchu a zo sivej hmoty vo vnútri. Sivá hmota má na priereze tvar písmena H (alebo motýlích krídel) a jej stredom prechádza centrálny kanálik miechy vyplnený mokom.

Bielu hmotu miechy tvoria myelinizované nervové dráhy, ktoré majú prevodovú funkciu. Brázdy rozdeľujú bielu hmotu v ľavej aj pravej polovici do 3 povrazcov:

• predné povrazce - prechádzajú nimi zostupné dráhy. Vedú príkazy z mozgovej kôry do svalov končatín a trupu pre vedomé pohyby. Najdôležitejšia je tu tzv. pyramídová dráha (hlavná motorická dráha), ktorá sa na hranici s predĺženou miechou kríži (preto ľavá polovica mozgu ovláda pravú polovicu tela),
• zadné povrazce - prechádzajú nimi vzostupné dráhy. Začínajú sa v receptoroch a vedú informácie (dotyk, tlak, hmat, bolesť) do vyšších oddielov mozgu,
• bočné povrazce - sú zmiešané, obsahujú vzostupné aj zostupné dráhy.

Nervové bunky tvoriace sivú hmotu vytvárajú v mieche stĺpce, ktoré na priereze vidíme ako rohy:

• predné miechové rohy - tvoria ich motorické nervové bunky (motoneuróny), ktorých axóny vedú príkazy priamo ku kostrovým svalom,
• zadné miechové rohy - tvoria ich senzitívne neuróny prijímajúce signály z periférie,
• bočné miechové rohy - viditeľné najmä v hrudnej časti, nachádzajú sa v nich bunky autonómneho (vegetatívneho) nervového systému.

Miechové korene a nervy

Z postranných rýh vystupujú z miechy zväzky nervových vláken - predné a zadné miechové korene. Zadný koreň je dostredivý (aferentný, senzitívny) a nachádza sa na ňom zhrubnutina - spinálne ganglium.

Predný koreň je odstredivý (eferentný, motorický). Ich spojením vzniká zmiešaný miechový nerv (nervus spinalis).

Časť miechy, z ktorej vychádza jeden pár takýchto nervov, sa nazýva miechový segment. Z miechy odstupuje celkovo 31 párov miechových nervov.

Prednými a zadnými koreňmi miechy vychádza 31 párov miechových nervov. Tie sa po krátkom priebehu spájajú do spoločného nervu.

Na zadných koreňoch je malé zhrubnutie, ktoré tvorí miechové ganglion. Na tomto mieste sú uložené bunky senzitívnych neurónov, ktoré dostávajú dostredivé vlákna z periférie a odstredivé vlákna vysielajú cez zadné korene do miechy.

Predné korene pozostávajú z axónov určených pre priečne pruhované kostrové svalstvo. Spojením predných a zadných koreňov vzniká jednotný miechový nerv.

Miechových nervov je 31 párov. Vystupujú z chrbticového kanála cez medzistavcové otvory a potom sa delia na zadnú a prednú vetvu. Niekoľko predných vetiev sa často spája a vytvára pleteň (plexus). Z pletení vystupujú nervy, ktoré sa rozvetvujú v koži alebo v svaloch trupu.

Funkcie miechy

Miecha plní dve dôležité funkcie. Slúži ako dvojsmerný systém vedenia medzi mozgom a periférnym nervovým systémom.

Vedenie je tvorené senzitívnymi a motorickými dráhami, ktorých vlákna vedú v zväzkoch až do mozgu. Jednotlivé vlákna prebiehajú chrbticou v rôznej dĺžke.

Vzruchy sú prenášané cez medzery medzi periférnymi neurónmi a neurónmi miechy. Týmto medzerám hovoríme synapsie.

Okrem prevodovej funkcie predstavuje miecha aj dôležité reflexné ústredie. Miecha okrem prevodovej funkcie je aj dôležitým reflexným ústredím.

Reflex a reflexný oblúk

Reflex je automatická, fyziologická odpoveď organizmu na podráždenie a prebieha po dráhe nazývanej reflexný oblúk.

Reflexný oblúk sa skladá z 5 častí:

1. receptor - zaznamená podnet,
2. dostredivá dráha (aferentná) - zabezpečená zadným miechovým koreňom,
3. reflexné centrum - sivá hmota miechy,
4. odstredivá dráha (eferentná) - zabezpečená predným miechovým koreňom,
5. efektor - výkonný orgán, napríklad sval alebo žľaza.

Podľa zložitosti rozdeľujeme reflexy na:

• monosynaptické reflexy - sú najjednoduchšie, dostredivý neurón sa priamo (len cez jednu synapsiu) spája s motorickým neurónom (napr. patelárny reflex - trhnutie nohou po údere kladivka pod jablčko),
• polysynaptické reflexy - medzi senzitívnym a motorickým neurónom je vložený jeden alebo viacero interneurónov (vmedzerených neurónov). Slúžia na zložitejšie, často obranné reakcie (napr. odtiahnutie ruky od horúceho predmetu).

Interneuróny prevádzajú vzruchy zo senzitivných neurónov do motorických neurónov. Túto činnosť vykonávajú neuróny, ktorých vlákna sa tiahnu miechou len na kratšiu vzdialenosť hore a dolu, tzv. interneuróny (neurón v medzere).

V mieche sú uložené centrá pre dôležité nepodmienené (vrodené) reflexy, ktoré ovplyvňujú činnosť a napätie svalov bez nutnosti vedomej regulácie z mozgu.

V mieche sú reflexné centrá pre pohyby končatín a trupu, bránicové, zrenicové a potové centrá. Miecha reflexne reguluje aj vyprázdňovanie močového mechúra a konečníka. Je aj centrom niektorých pohlavných reflexov (erekcia, ejakulácia).

Miecha okrem kostrového svalstva reflexne reguluje aj vyprázdňovanie močového mechúra, konečníka, sekréciu potu a napätie cievnych stien.

Mozog

Mozog (encephalon) sa nachádza v lebečnej dutine, ktorá ho mechanicky ochraňuje. Skladá sa asi z 86 miliárd neurónov a u dospelého človeka váži asi 1400 až 1500 g.

Mozog spolu s nervovou sústavou zabezpečuje riadenie mechanizmov tak vedomých činností (myslenia a pohybu), ako aj neuvedomovaných telesných funkcií (dýchania a trávenia). Nervy sprostredkujú zaznamenávanie pocitov, ako sú bolesť alebo teplo.

Mozog človeka leží dobre chránený v tvrdej kostenej schránke, v lebke. Skladá sa z miliónov nervových buniek (neurónov) a nervových dráh, umožňujúcich nekonečné množstvo vzájomných prepojení, od ktorých závisí individuálna inteligencia a tvorivosť človeka.

Mozog je najzložitejším orgánom tela. Mnohé jeho štruktúry a funkcie sú dodnes neprebádané. Špecifické časti mozgu riadia špecifické telesné funkcie.

Mozog sa skladá asi z 86 miliárd neurónov a u dospelého človeka váži asi 1400 až 1500 g. Dve mozgové hemisféry, mozoček (cerebellum) a mozgový kmeň tvoria takmer 90 percent mozgového tkaniva; riadia myslenie a vedomé pohyby a umožňujú zmyslové vnímanie.

Mozoček riadi podvedomé aktivity, ako sú koordinácia pohybov a telesná rovnováha. Mozgový kmeň spája mozog s miechou a sú v ňom uložené centrá, ktoré riadia „automatické“ funkcie na zachovanie života, napríklad rytmus srdca a dýchanie.

Mozog sa skladá z troch hlavných častí: mozgového kmeňa, koncového mozgu a mozočku. Mozgový kmeň je pokračovaním miechy. Koncový mozog je na mozgový kmeň nasadený podobným spôsobom, ako sedí veľká čiapka na hlave. V ňom sa uskutočňuje väčšina z vedomej duševnej činnosti. Vzadu pod koncovým mozgom je mozoček.

Aj keď veľa senzitívnych neurónov v mozgu končí a veľa motorických neurónov v mozgu tiež začína, väčšinu hmoty mozgu tvoria interneuróny - neuróny, ktoré informácie triedia, analyzujú a uchovávajú.

Jednou z najdôležitejších funkcií mozgu je pamätanie si informácií pochádzajúcich zo zmyslových orgánov. Neskôr môže byť uchovávaná informácia znovu vyvolaná a využitá na rozhodovanie.

Mozog aj miecha majú na svojom povrchu tri obaly, ktoré sa nazývajú pleny (meningy).

Pleny a mozgovomiechový mok

• tvrdá mozgová plena (dura mater) - vonkajšia, najpevnejšia väzivová vrstva priliehajúca ku kostiam lebky. V lebečnej dutine vytvára kanály (tzv. dutinové splavy), ktorými sa odvádza odkysličená krv z mozgu do žíl,
• pavúčnica (arachnoidea) - stredný jemný obal. Je bezcievna a nevniká do záhybov mozgu,
• cievnatka (pia mater) - vnútorná vrstva (mäkká plena), ktorá je bohato prekrvená krvnými cievami a tesne prilieha na mozog, pričom vniká priamo do všetkých jeho brázd a záhybov.

Priestor medzi cievnatkou a pavúčnicou (subarachnoidálny priestor) je vyplnený mozgovomiechovým mokom - likvorom (liquor cerebrospinalis).

Je to číra mimobunková tekutina, ktorá je podobná krvnej plazme, ale za fyziologických podmienok neobsahuje takmer žiadne bunky a má len nepatrné (veľmi nízke) množstvo bielkovín.

Jeho hlavnou úlohou je mozog nadľahčovať, tlmiť nárazy a brániť tak mechanickému poškodeniu citlivých nervových buniek. Zvýšený obsah bielkovín a buniek v mozgovomiechovom moku je dôležitým klinickým znakom zápalu mozgových blán (meningitídy).

Rozdelenie mozgu

Mozog sa z fylogenetického hľadiska rozdeľuje na niekoľko oddielov, pričom základom sú 3 dobre diferencované časti rôzne vyvinuté u všetkých stavovcov:

• kosohranový mozog (rhombencephalon) - zadný mozog v širšom zmysle slova,
• stredný mozog (mesencephalon),
• predný mozog (prosencephalon) - predný mozog v širšom zmysle slova.

Kosohranový mozog zahŕňa:

• miechový mozog (myelencephalon) - predĺženú miechu (medulla oblongata),
• zadný mozog (metencephalon) - v užšom zmysle slova Varolov most (pons Varoli) a mozoček (cerebellum).

Predný mozog zahŕňa:

• medzimozog (diencephalon),
• koncový mozog (telencephalon) - predný mozog v užšom zmysle slova.

Predĺžená miecha, Varolov most a stredný mozog tvoria tzv. mozgový kmeň (truncus cerebri), v ktorom sú centrá životne dôležitých funkcií a reflexov.

Najväčšia časť mozgu u ľudí sa nazýva koncový mozog (veľký mozog) a v prevažnej miere súvisí s vyššími nervovými činnosťami, ako sú myslenie, pamäť, vedomie, duševné schopnosti, centrum reči atď., ale aj samotné riadenie alebo ovplyvňovanie ostatných oblastí mozgu.

Predĺžená miecha

Predĺžená miecha (medulla oblongata, myelencephalon) je dlhá asi 20-25 mm a je plynulým pokračovaním chrbtovej miechy do lebečnej dutiny, bez ostrejšieho anatomického rozdielu.

Predĺžená miecha (medulla oblongata) je pokračovaním miechy. Z miechy mozgu prechádza plynulo, bez ostrejšieho rozdielu. Centrálny kanál miechy sa tu rozširuje a vytvára IV. mozgovú komoru.

Zvrchu je prekrytá mozočkom a jej dolnú plochu obklopuje Varolov most. Biela hmota je uložená na povrchu. Prechádzajú ňou dôležité vzostupné aj zostupné nervové dráhy.

Mimoriadne dôležitým faktom je, že na hranici predĺženej a chrbtovej miechy dochádza ku kríženiu pyramídovej dráhy (hlavnej motorickej dráhy). Vďaka tomuto prekríženiu vlákna z pravej polovice mozgu ovládajú ľavú polovicu tela a naopak.

Sivá hmota je uložená vo vnútri. Sú v nej jadrá, v ktorých začínajú alebo končia vlákna viacerých hlavových nervov.

V jadrách predĺženej miechy sú centrá pre životne dôležité nepodmienené reflexy:

• obživné - cicanie, hltanie, slinenie, sekrécia žalúdočných štiav,
• obranné - kýchanie, kašľanie, zvracanie, slzenie, žmurkanie.

Nervové bunky medzi jadrami vytvárajú sieťovitú retikulárnu formáciu (formatio reticularis), v ktorej ležia najvyššie centrá pre riadenie životne dôležitých vegetatívnych funkcií (dýchanie, srdcová činnosť, krvný tlak).

Rovnako z retikulárnej formácie vystupujú dráhy až do mozgovej kôry, kde svojimi vzruchmi udržiavajú CNS v základnej aktivite, ktorá je nevyhnutná pri bdení. Pri ťažkom poškodení retikulárnej formácie preto nastáva dlhotrvajúci spánok až hlboké bezvedomie (kóma).

Zadný mozog

Zadný mozog tvorí v užšom slova zmysle (ako tzv. metencephalon) Varolov most a mozoček.

Varolov most

Varolov most (pons Varoli) je súčasťou mozgového kmeňa a vytvára na ňom nápadný oblý priečny val. Leží nad predĺženou miechou a pod stredným mozgom, pričom fyziologicky spája mozgový kmeň s mozočkom.

Zadná časť tvorí plynulý prechod z predĺženej miechy a skladá sa predovšetkým zo sivej hmoty. Sú tu uložené jadrá niektorých hlavových nervov, ktoré riadia somatické a viscerálne motorické funkcie.

Predná časť je tvorená bielou hmotou, ktorou prechádzajú nervové dráhy (vrátane zostupnej pyramídovej dráhy pre vôľou ovládané pohyby).

Nachádza sa tu aj centrum regulácie samovoľného dýchania (pneumotaxické centrum) - tieto respiračné centrá sú súčasťou retikulárnej formácie a usmerňujú dýchací rytmus.

Mozoček

Mozoček (cerebellum) je uložený v zadnej lebečnej jame nad predĺženou miechou a je tvorený z dvoch pologúľ - hemisfér.

Jeho povrch pokrýva sivá hmota, ktorá tvorí kôru s výraznými závitmi. Biela hmota je vo vnútri a rozvetvuje sa do sivej hmoty, kde vytvára charakteristický útvar v tvare rozkonáreného stromu - „strom života“ (arbor vitae).

V kôre mozočka sú typické veľké, silne rozkonárené neuróny, tzv. Purkyňove bunky.

Mozoček monitoruje všetky proprioceptívne, vizuálne, hmatové, rovnovážne a sluchové vnemy. Zohráva kľúčovú úlohu v koordinácii napätia kostrových svalov (svalového tonusu), podieľa sa na udržiavaní vzpriamenej polohy tela a na ukladaní spomienok na naučené pohybové vzorce.

Do mozočka prichádzajú informácie zo statokinetického receptora, zo svalových a šľachových receptorov a kožných mechanoreceptorov.

Mozoček koordinuje napätie kostrových svalov, podieľa sa na udržiavaní vzpriamenej polohy tela a na vzájomnej súhre pohybov tela.

Abnormálna funkcia alebo poškodenie mozočka (napr. aj akútnou intoxikáciou alkoholom) vedie k strate svalovej koordinácie v rukách alebo nohách, čo sa odborne nazýva ataxia.

Stredný mozog

Stredný mozog (mesencephalon) je najmenšia časť ľudského mozgu a krátky oddiel mozgového kmeňa. Nachádza sa medzi Varolovým mostom a predným mozgom.

Cez stredný mozog prechádza Sylviov kanálik, ktorý spája III. a IV. mozgovú komoru.

V hornej časti stredného mozgu sú dva páry hrbolčekov, ktoré nazývame štvorhrbolie (corpora quadrigemina).

V prednom páre končí časť vlákien zrakového nervu a zabezpečujú reflexný pohyb očí a hlavy za zdrojom svetla. V zadnom sú uložené nižšie sluchové centrá pre reflexné natočenie hlavy za zvukom.

Stredný mozog obsahuje aj ďalšie mimoriadne dôležité centrá:

• červené jadro - riadi svalový tonus,
• čierna hmota - oblasť s vysokým obsahom pigmentu, ktorá reguluje motorické funkcie v spolupráci s bazálnymi gangliami.

V strednom mozgu je centrum nepodmienených zrakových a sluchových reflexov, napríklad pohyby očí a pohyb hlavy za sluchovým alebo zrakovým podnetom.

Zo stredného mozgu tiež vystupujú nervy, ktoré inervujú okohybné svaly.

Medzimozog

Medzimozog (diencephalon) je obklopený hemisférami koncového mozgu, takže je ním takmer úplne prekrytý a vidno len jeho spodnú časť.

V medzimozgu je uložená III. mozgová komora, ktorá je otvormi spojená s postrannými (laterálnymi) mozgovými komorami predného mozgu.

Z anatomického hľadiska tvoria medzimozog až tri kľúčové časti:

• epithalamus - tvorí strechu III. mozgovej komory a obsahuje šuškovité teliesko (epifýzu), ktorá produkuje hormón melatonín zodpovedný za reguláciu cirkadiánneho rytmu,
• lôžko (thalamus) - je dôležitou „prepájacou stanicou“ a zoskupením množstva mozgových jadier,
• podlôžko (hypothalamus) - nachádza sa na dne III. mozgovej komory.

Lôžko - talamus

Križujú sa v ňom takmer všetky senzitívne (vzostupné) dráhy, ktoré vedú do mozgovej kôry (okrem čuchových). Podnety prichádzajúce do medzimozgu lôžko buď prepustí do mozgovej kôry, alebo ich utlmí.

Lôžko preto nazývame „bránou vedomia“. Thalamus sprostredkúva reakcie na rozličné podnety (čuchové, chuťové, dotykové, bolesť) a citovo ich prifarbuje (rozhoduje sa tu, či je vnem príjemný alebo nepríjemný).

Lôžko (thalamus) je dôležitou „prepájacou stanicou“. Križujú sa v ňom všetky senzitívne dráhy (vzostupné dráhy), ktoré vedú do mozgovej kôry.

Podlôžko - hypotalamus

Podlôžko (hypothalamus) je na dne 3. mozgovej komory. Na jeho spodnej časti je stopkou pripojená podmozgová žľaza - hypofýza, s ktorou sa hypotalamus spája pomocou ciev a nervových vlákien.

Hypotalamus má endokrinnú i riadiacu funkciu. Endokrinná funkcia spočíva v tom, že v ňom vznikajú hormóny oxytocín a antidiuretický hormón.

Riadiaca funkcia spočíva v riadení činnosti autonómnych nervov, a tým činnosti viacerých vnútorných orgánov a priebehu dôležitých životných funkcií: termoregulácia, funkcia srdca, ciev a iné.

V podlôžku sú centrá nasýtenia, hladu a centrum spánku.

Koncový mozog a mozgové hemisféry

Koncový mozog (telencephalon) je najväčšou časťou mozgu. Tvoria ho dve mozgové pologule (hemisféry) oddelené hlbokým zárezom.

V pravej aj ľavej hemisfére sú bočné mozgové komory, spojené s 3. mozgovou komorou v medzimozgu.

Mozgové hemisféry sú zo sivej hmoty, ktorá tvorí mozgovú kôru, a z bielej hmoty uloženej pod kôrou.

Mozgová kôra pokrýva obe pologule mozgu v hrúbke 2-5 mm a tvorí ju 13-15 mld nervových buniek, ktoré vytvárajú obrovské množstvo nervových spojení. Jedna nervová bunka z mozgovej kôry môže vytvoriť synapsie s 5000 ďalšími nervovými bunkami.

Mozgová kôra a jej laloky

Mozgová kôra je najvyšším riadiacim centrom ľudského tela. Je poprehýbaná do mnohých závitov, na povrchu je zvrásnená, čo sa nazýva gyrifikácia kôry.

Každá hemisféra je rozdelená závitmi na laloky:

• čelový lalok,
• temenný lalok,
• záhlavový lalok,
• spánkový lalok.

Funkčné oblasti mozgovej kôry

Neuróny mozgovej kôry vytvárajú určité funkčné oblasti - kôrové analyzátory. Sú to miesta s analyticko-syntetickou schopnosťou.

1. Motorický analyzátor je uložený v čelovom laloku. Vychádzajú z neho dlhé nervové bunky, ktoré tvoria pyramídové dráhy. Tá prechádza z kôry mozgu až do predných rohov miechy. Cez pyramídovú dráhu prechádzajú z kôry podnety na vedomé pohyby kostrových svalov.
2. Analyzátor citlivosti kože sa nachádza v temennom laloku. V ňom končia nervové dráhy sprostredkúvajúce pocity tepla, chladu, dotyku a bolesti.
3. Zrakový analyzátor leží v záhlavovom laloku. V ňom končia vlákna zrakových dráh.
4. Sluchový a polohový analyzátor sa nachádza v spánkovom laloku. Sem prichádzajú vnemy zo sluchových ústrojov a informácie o polohe tela.
5. Čuchový analyzátor leží v čelovom laloku a končia v ňom nervové vlákna vedúce čuchové podnety.

Biela hmota a bazálne gangliá

Biela hmota je uložená pod mozgovou kôrou a tvoria ju vlákna, ktoré vstupujú do kôry alebo z nej vystupujú, a dráhy, ktoré prepájajú jednotlivé časti mozgu.

Obe hemisféry mozgu sú navzájom spojené svorovým telesom. V bielej hmote sú vnorené útvary sivej hmoty, označované ako bazálne gangliá.

Najväčšie z nich sú chvostnaté jadro a šoškovité jadro. Ich funkcia nie je dnes celkom jasná, pravdepodobne sa zúčastňujú na riadení pohybov.

Obvodová nervová sústava

Súbor dostredivých a odstredivých nervových vlákien uložených mimo mozgu a miechy tvorí obvodovú nervovú sústavu.

Patria k nim dostredivé vlákna, ktoré vedú podnety bolesti, tlaku i tepla, a senzorické vlákna, ktoré vedú podnety zo zmyslových orgánov.

Odstredivé vlákna vedú podnety z mozgu a miechy k priečne pruhovaným svalom, hladkým svalom, k žľazám, srdcovej svalovine a podobne.

Patria k nim miechové a hlavové nervy. Obvodové (periférne) nervy sú tvorené z nervových vlákien.

V jednom nerve môže byť až tisíc nervových vlákien, ktoré sú navzájom oddelené väzivom. Väzivovým obalom je pokrytý aj povrch nervu.

Nervy, ktoré vystupujú z mozgu, označujeme ako mozgové nervy, a nervy vystupujúce z miechy ako miechové nervy.

Hlavové nervy

Z mozgu vystupuje 12 párov hlavových nervov.

1. čuchový nerv - jeho vlákna začínajú v čuchovej sliznici nosa a končia v čuchovom analyzátore kôry mozgu,
2. zrakový nerv - jeho vlákna začínajú v sietnici oka a končia v zrakovom analyzátore mozgovej kôry,
3. okohybný nerv - vychádza zo stredného mozgu a inervuje štyri okohybné svaly,
4. kladkový nerv - vychádza zo stredného mozgu a inervuje horný šikmý očný sval,
5. trojklanný nerv - vychádza z predĺženej miechy a rozdeľuje sa na tri vetvy: očnicový nerv, čeľustný nerv a sánkový nerv,
6. odťahujúci nerv - vychádza z predĺženej miechy a inervuje okohybné svaly,
7. tvárový nerv - vychádza z jadier na spodine 4. mozgovej komory (predĺžená miecha) a inervuje mimické svaly,
8. polohovosluchový nerv - jeho vlákna vystupujú zo sluchového ústroja a polohového ústroja a končia v kôre mozgu v sluchovom a polohovom analyzátore,
9. jazykovohltanový nerv - inervuje sliznicu hltana a slinné žľazy,
10. blúdivý nerv - po vystúpení z lebky prechádza pozdĺž krčnice a vstupuje do hrudníka. Popri pažeráku prechádza ďalej, až cez bránicu prejde do brušnej dutiny. Tento nerv nadväzuje na receptory v hrtane, pľúcach, srdci, žalúdku, cievach a v močových cestách.

Ochrana a poruchy nervovej sústavy

Mozog a nervová sústava musia byť nepretržite zásobované okysličenou krvou. Nedostatočný prísun krvi do ktorejkoľvek časti tohto systému je jednou z najčastejších príčin porušenia funkcie mozgu a celého nervového systému.

Ak sa preruší prísun krvi do mozgu na viac ako dve minúty, nervové bunky sú ohrozené. Preto má prevencia akýchkoľvek obehových porúch zásadný význam.

Prasknutá alebo nepriechodná cieva v mozgu môže mať vážne následky. Nervová sústava sa môže poškodiť úrazmi, infekciou, degeneráciou, nádormi alebo rozličnými ochoreniami neznámeho pôvodu.

Niektoré poruchy mozgu môžu vzniknúť abnormálnou elektrickou aktivitou buniek alebo ich chemickou nerovnováhou.

Ochorenia nervovej sústavy

Medzi ochorenia a poškodenia nervovej sústavy patria hypertonická choroba, artérioskleróza, náhle mozgové cievne príhody, epilepsia a poškodenie tvárového nervu.

Detská mozgová obrna

Detská mozgová obrna je závažné postihnutie hybného vývoja podmienené prenatálnym, perinatálnym alebo včasne postnatálnym poškodením mozgu.

Je to nepokračujúce funkčné poškodenie mozgu dieťaťa. Je charakteristické poruchami nervového a svalového systému v oblasti svalového napätia, sily, koordinácie a priebehu pohybu.

Vzniká z poškodenia mozgu pred jeho dozretím.

tags: #nervova #sustava #cloveka #uciva