Detský pacient s ochorením mozgu potrebuje včasnú diagnostiku, individuálne naplánovanú liečbu a dlhodobú multidisciplinárnu starostlivosť. Podľa typu poškodenia môžu byť potrebné neurologické, neurochirurgické, rehabilitačné, logopedické, psychologické, ergoterapeutické a sociálne služby.
Ochorenia mozgu u detí môžu ovplyvniť pohyb, rovnováhu, držanie tela, reč, prehĺtanie, pamäť, pozornosť, správanie aj schopnosť samostatne vykonávať každodenné činnosti. Rozsah ťažkostí závisí od príčiny, miesta a závažnosti poškodenia, preto je starostlivosť vždy prispôsobená konkrétnemu dieťaťu.
Detská mozgová obrna
Detská mozgová obrna (DMO) je skupina porúch, ktoré spôsobujú problémy s pohybom, rovnováhou a držaním tela. DMO postihuje motorickú kôru mozgu. Je to časť mozgu, ktorá riadi pohyb svalov.
V skutočnosti prvá časť názvu, cerebrálna, znamená súvisiaca s mozgom. Druhá časť, obrna, znamená slabosť alebo problémy s používaním svalov. Poškodenie mozgu aj postihnutia, ktoré spôsobuje, sú trvalé.
Typy detskej mozgovej obrny
- Spastická mozgová obrna, čo je najbežnejší typ. Spôsobuje zvýšený svalový tonus, stuhnuté svaly a nemotorné pohyby.
- Spastická mozgová obrna niekedy postihuje iba jednu časť tela. V iných prípadoch môže postihnúť obe ruky a nohy, trup a tvár.
- Dyskinetická detská mozgová obrna spôsobuje problémy s ovládaním pohybu rúk, paží, chodidiel a nôh.
- Dyskinetická detská mozgová obrna môže sťažiť sedenie a chôdzu.
- Ataxická detská mozgová obrna spôsobuje problémy s rovnováhou a koordináciou.
- Zmiešaná detská mozgová obrna znamená, že dieťa má príznaky viac ako jedného typu.
Príčiny a rizikové faktory
CP je spôsobená abnormálnym vývojom alebo poškodením vyvíjajúceho sa mozgu. Môže sa to stať, keď sa mozgová motorická kôra nevyvíja normálne počas rastu plodu alebo keď pred pôrodom, počas neho alebo po ňom dochádza k poraneniu mozgu.
Určité zdravotné stavy alebo udalosti, ktoré sa môžu vyskytnúť počas tehotenstva a pôrodu, môžu zvýšiť riziko narodenia dieťaťa s detskou mozgovou obrnou.
- Byť narodený príliš malý.
- Byť narodený príliš skoro.
- Narodenie dvojčiat alebo iný viacpočetný pôrod.
- Byť počatý in vitro fertilizáciou (IVF) alebo inou formou asistovanej reprodukcie.
- Infekcia u tehotných rodičov.
- Zdravotné problémy u tehotnej rodičky, ako sú problémy so štítnou žľazou.
- Ťažká žltačka.
- Komplikácie počas pôrodu.
- Rh inkompatibilita.
- Záchvaty.
- Vystavenie toxínom.
CP je bežnejšia u chlapcov ako u dievčat. Postihuje černošské deti častejšie ako biele.
Príznaky u dieťaťa
Existuje mnoho rôznych typov a úrovní postihnutia s CP, takže príznaky môžu byť u každého dieťaťa iné. Príznaky sa zvyčajne objavujú v prvých mesiacoch života. Niekedy sa však stanovenie diagnózy oneskorí až po dvoch rokoch.
Dojčatá s CP majú často oneskorený vývoj. Pomaly dosahujú vývojové míľniky, ako je učenie sa prevracať, sedieť, plaziť sa alebo chodiť. Môžu mať tiež abnormálny svalový tonus.
Môžu sa zdať poddajné alebo môžu byť tuhé. Je dôležité vedieť, že tieto príznaky môžu mať aj deti bez CP. Obráťte sa na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti svojho dieťaťa a zistite, či má vaše dieťa niektorý z týchto príznakov, aby ste mohli získať správnu diagnózu.
Diagnostika detského pacienta
Diagnostika CP zahŕňa niekoľko krokov. Monitorovanie vývoja alebo dohľad znamená sledovanie rastu a vývoja dieťaťa v priebehu času. Ak existujú obavy týkajúce sa vývoja dieťaťa, malo by čo najskôr absolvovať skríningový test vývoja.
Skríning vývoja zahŕňa vykonanie krátkeho testu dieťaťa na kontrolu motoriky, pohybu alebo iných vývojových oneskorení. Ak skríning nie je normálny, poskytovateľ odporučí ďalšie hodnotenia.
Vývojové a lekárske hodnotenia sa robia na diagnostiku toho, akú poruchu má dieťa. Poskytovateľ používa viacero nástrojov na diagnostiku:
- Kontrolu motoriky, svalového tonusu, reflexov a držania tela dieťaťa.
- Lekársku anamnézu.
- Laboratórne testy.
- Genetické testy.
- Zobrazovacie testy.
Pri podozrení na epilepsiu je proces diagnostikovania založený na podrobnej anamnéze od pacienta a hlavne od svedka záchvatu s jeho podrobným popisom. Vhodnou pomôckou je natočenie epileptického záchvatu mobilom, čo nie je vždy jednoduché a možné.
Podstatné je, samozrejme, podrobné neurologické klinické vyšetrenie a následná realizácia zobrazovacích vyšetrení mozgu - predovšetkým CT a magnetickej rezonancie. Dôležitú úlohu zohráva elektroencefalografia (EEG), pri ktorej sa sníma elektrická aktivita mozgu.
EEG sa môže realizovať za normálnych podmienok, ale dajú sa využiť aj niektoré aktivačné metódy, ako je spánková deprivácia po prebdenej noci, hyperventilácia alebo fotostimulácia. U niektorých nejasných stavov je potrebná aj analýza mozgovomiechového moku a kardiologické vyšetrenie na vylúčenie kardiálnej príčiny náhlych porúch vedomia.
Epilepsia u detí
Epilepsia predstavuje záchvatové ochorenie, ktoré sa prejavuje epileptickými záchvatmi, pričom mozog má tendenciu opakovane ich generovať. Výskyt jedného izolovaného epileptického záchvatu však neznamená, že pacient trpí epilepsiou alebo že sa u neho toto ochorenie rozvinie.
Epileptický záchvat sa môže vyskytnúť v bezprostrednej súvislosti s iným ochorením bez ďalšieho opakovania, napríklad pri cievnej mozgovej príhode, úraze hlavy, intoxikácii alkoholom, infekčnom ochorení, dehydratácii, úpale alebo inom patologickom stave.
Najvyšší výskyt epilepsie je v detskom veku, kedy ide prevažne o generalizované epileptické záchvaty, a potom v dospelosti, po sedemdesiatke, kedy prevládajú záchvaty generované patologickými ložiskami v mozgu.
Febrilné kŕče
Okrem vekovo viazanej epilepsie existuje jedno špecifikum detského veku - febrilné kŕče. Ide o záchvaty kŕčov u detí s horúčkou vo veku medzi 6 mesiacmi a 5 rokmi, u ktorých sa nepotvrdila infekcia centrálnej nervovej sústavy ani rozvrat vnútorného prostredia a mimo horúčkovitých ochorení sa u nich kŕče nevyskytujú.
Febrilné kŕče patria medzi najčastejšie záchvatové ochorenia detského veku. Vyskytujú sa až u 2 - 5 % všetkých detí v prvých 24 hodinách horúčkovitého ochorenia.
Často je príčinou geneticky viazaná patológia, takzvaná kanalopatia, u ktorej sa predpokladá polygénna dedičnosť. Preventívne sa odporúča pri teplote nad 38,5 stupňov Celzia okrem antipyretík podávať diazepam perorálne podľa váhy, pri záchvate febrilných kŕčov diazepam do konečníka či midazolam vo forme ústneho alebo nosového roztoku.
Prejavy epileptického záchvatu
Klinické príznaky epilepsie závisia od lokalizácie, rozsahu a šírenia epileptického výboja v mozgovej kôre. Základné delenie záchvatov je na ložiskové, generalizované a na záchvaty s neznámym začiatkom.
- Ložiskové záchvaty môžu byť spojené s poruchou vedomia alebo bez poruchy vedomia.
- Generalizované záchvaty sú zvyčajne sprevádzané poruchou vedomia.
- Medzi príznaky patria generalizované kŕče, lokalizované kŕče, deviácia hlavy a očí, zárazy v chovaní a reči, poruchy zmyslového vnímania, strata svalového napätia, automatické chovanie alebo stereotypné pohyby.
Klasický generalizovaný tonicko-klonický epileptický záchvat je najčastejší generalizovaný záchvat s motorickými prejavmi. Niekoľko hodín predtým možno pozorovať predzvesť - takzvané prodromálne príznaky, ako je zmena nálady, bolesti hlavy, podráždenosť alebo nespavosť.
Záchvat začína náhlou stratou vedomia a pádom na zem. Predchádzať mu môže v niektorých prípadoch výkrik podmienený kŕčom hlasiviek. Nasleduje zvýšené napätie tela a končatín v kŕči, za ktorým po niekoľkých sekundách nasledujú klonické rytmické zášklby tela s pohryzením jazyka, pomočením a pošpinením stolicou.
Zreničky sú rozšírené, pacient chrčivo dýcha a niekedy je prítomná pena na ústach. Celý záchvat trvá približne 2 - 3 minúty a po jeho doznení nastáva fáza zmätenosti.
Prvá pomoc pri záchvate
V prvom rade ide o akútnu liečbu epileptického záchvatu, kedy je dôležité zabrániť poraneniu pacienta pádom na zem alebo nárazom do okolitých predmetov a zabrániť aspirácii, teda vdýchnutiu slín alebo zvratkov.
- Ľuďom s epileptickým záchvatom sa neodporúča otvárať násilím ústa.
- Do úst sa nemajú vkladať predmety ani vyťahovať jazyk.
- Odporúča sa uložiť postihnutého do polohy na bok.
- Hlavu treba podložiť mäkkou podložkou.
- Je vhodné predsunúť sánku a vyčkať do skončenia kŕčovej aktivity a návratu vedomia.
U známych epileptikov je pri záchvate vhodný diazepam v rektálnej forme alebo midazolam v bukálnej liekovej forme. Ak sa vyskytnú viaceré záchvaty v krátkom časovom intervale, nazývame ich kumulované epileptické záchvaty, v horšom prípade ide o epileptický status.
Liečba epilepsie
Liečba epilepsie má viacero aspektov. Druhou stranou mince je preventívna protizáchvatová liečba, ktorej cieľom je vymiznutie epileptických záchvatov alebo aspoň výrazná redukcia ich frekvencie a intenzity.
Nasadenie protizáchvatovej liečby je individuálne, nastáva zvyčajne po druhom nevyprovokovanom záchvate, ale pokiaľ je riziko recidívy vysoké, nasadzuje sa už po prvom záchvate. Zvyčajne sa používa monoterapia záchvatov - nasadzuje sa jeden liek v dostatočne účinnej dávke.
Ak je monoterapia neúčinná, pristupuje sa k racionálnej kombinácii protizáchvatových liekov. Môže však nastať situácia, kedy zlyhajú dve správne zvolené a v dostatočne vysokej dávke podávané lieky. Vtedy ide o takzvanú farmakorezistentnú epilepsiu a takto postihnutí pacienti sú kandidátmi na epileptochirurgický výkon.
Neurochirurgická starostlivosť
Neurocentrum pre detských pacientov umožňuje komplexnú diagnostiku a chirurgickú liečbu úrazov a ochorení centrálnej a periférnej nervovej sústavy vrátane ochorení podporných štruktúr - lebky a miechy.
Starostlivosť sa týka predovšetkým nádorových ochorení mozgu a miechy, úrazov hlavy a chrbtice, cievnych ochorení, vrodených a zápalových ochorení mozgu a miechy.
Pod jednou strechou tak vieme urobiť diagnostiku, zabezpečiť konzervatívnu aj chirurgickú liečbu a doliečenie deťom s najzávažnejšími ochoreniami centrálnej aj periférnej nervovej sústavy.
Moderné zobrazovanie a navigácia
Pri operáciách vo virtuálnej realite sa na začiatku urobí pacientovi zobrazovacie vyšetrenie a informácie sa prenesú do navigačného systému, ktorý umožní vytvoriť si predstavu skutočnej situácie v mozgu pacienta bez radiačnej záťaže.
Kraniálny navigačný systém umožní vopred zosnímať hlavu a mozog a pomocou sondy pod kontrolou sa lekár vie dostať presne na to miesto, kde potrebuje. Rovnako spinálnou navigáciou sa sleduje chrbtica.
Špičkové prístrojové vybavenie je základom pre bezpečné a šetrné operácie. Pracuje sa s mozgom a miechou - najcennejšími tkanivami v ľudskom organizme, ktorých poškodenie je nezvratné a s trvalými následkami.
Neurochirurgické operácie si vyžadujú vizualizáciu počas operačných výkonov. K tomu slúži napríklad operačný mikroskop, C rameno s možnosťou 3D zobrazenia, endoskop, exoskop, ultrazvukový prístroj a navigačný systém umožňujúci operovať vo virtuálnej realite.
Štandardom pri zobrazovacích zariadeniach je možnosť 3D zobrazenia na monitore s vysokým, 4K rozlíšením. Endoskop umožní počas operácie detekovať zvyšky tumoru v tkanive mozgu a poskytuje zobrazenie s vysokým rozlíšením.
Pre vysokú bezpečnosť je tiež dôležité monitorovanie pacienta počas celej operácie. Lekár nepretržite sleduje všetky funkcie mozgu a miechy, čo sa nazýva intraoperatívny neuromonitoring.
Interdisciplinárny tím
Pre pacientov, ktorí majú ochorenie mozgu, miechy alebo podporných štruktúr, možno zabezpečiť starostlivosť všetkých špecialistov, ktorých budú v celom procese diagnostiky, liečby a doliečovania potrebovať.
Do starostlivosti sa môžu zapojiť rádiológovia, neurológovia, ortopédi, chirurgovia, onkológovia, anestéziológovia a ďalší špecialisti. Neurocentrum spolupracuje s ďalšími detskými pracoviskami doma aj v zahraničí.
Výhodami takéhoto pracoviska sú interdisciplinárny prístup všetkých špecialistov, komplexnosť v diagnostike a liečbe, špičkové prístrojové vybavenie a vysoká bezpečnosť výkonov pri súčasnom minimalizovaní radiačnej záťaže.
Rehabilitácia detského pacienta
Pri poškodení mozgu môže dôjsť k poruche pohybu, koordinácie, vzpriameného stoja, chôdze, prehĺtania, artikulácie alebo ďalších funkcií. Pohybové funkcie aj ďalšie narušené schopnosti treba obnovovať a trénovať dlhodobým a cieleným cvičením.
Závažné postihnutie je potrebné začať rehabilitovať čo najskôr. Rehabilitačný program sa pripravuje podľa aktuálneho zdravotného stavu, veku, schopností a cieľov dieťaťa.
Lôžkové rehabilitačné zariadenia sú určené najmä pre pacientov, ktorí majú natoľko obmedzený pohyb a mobilitu, že nemôžu dochádzať na rehabilitácie ambulantne. Predstavujú prvý stupeň pri obnove hybnosti, sebaobsluhy a mobility pacienta.
Pri zlepšení na úroveň chôdze s pomocou pomôcok alebo mobility s pomocou vozíka je nutné naďalej v rehabilitácii pokračovať, nielen cestou ambulantnej rehabilitácie, ale najmä v domácom prostredí.
Aktívne cvičenie a individuálny plán
Efektívna je predovšetkým taká rehabilitácia, pri ktorej má maximálnu možnosť v iniciatíve i pri realizácii pohybu samotný pacient, teda aktívne cvičenie samotného pacienta.
Odborní pracovníci terapiu vedú, usmerňujú a kontrolujú. V prípade potreby odporúčajú a využívajú rehabilitačné pomôcky, ako sú loptičky, balóny a stimulačné predmety, alebo kompenzačné pomôcky, ako sú barle, ortézy, vozíky a aparáty na podporu stoja a chôdze.
Základom dobrej rehabilitácie je optimalizácia pohybových funkcií cez zlepšovanie kvality senzorických funkcií, ako sú vnímanie polohy, pohybu, predstava o vlastnom tele, priestorové vnímanie a rozoznávanie predmetov.
Cieľom je dosiahnuť vôľou ovládaný, izolovaný pohyb. Jednotlivé postupy využívané v rehabilitácii sú rôzne formy stimulácie z periférie z postihnutej strany tela a končatín, ako aj aktivácia oblastí mozgu, kde dochádza k uvedomovaniu si a analýze senzorických vnemov.
Poruchy hybnosti, koordinácie a spasticita
Najbežnejším postihnutím je obmedzená hybnosť polovice tela, teda paréza. Môže sa týkať napríklad ľavej ruky a nohy. Nezriedka je postihnutá viac ruka než noha a naopak.
Okrem poruchy hybnosti sa môže vyskytovať porucha cielenia pohybu, teda ataxia, a porucha koordinácie. Obmedzenie pohybu môže viac postihovať veľké svaly na končatinách alebo môže byť viac narušená predovšetkým jemná motorika prstov.
Obnovu obmedzenej hybnosti môže výrazne zhoršiť porucha citlivosti, nakoľko pacient stráca určitú informáciu z kontaktu s okolím. Cvičenia preto podporujú uvedomenie si vlastného pohybu končatinou, pohybu hrudníka pri dýchaní, brušnej steny a pohybu hlavou.
Súčasne s precvičovaním končatín sa precvičuje posadzovanie a postavovanie s nácvikom stability a prevenciou pádov. Nacvičuje sa koordinácia pohybu a kontrola polohy tela v sede, stoji až po vôľou ovládanú chôdzu.
Všeobecným princípom liečby je znížiť až odstrániť spasticitu, zabrániť nesprávnym vzorom pohybu, navodiť fyziologický a funkčný pohyb, zabrániť kontraktúram a deformitám.
Zvýšený svalový tonus, teda spasticita, sa objavuje pri nesprávnych pohyboch, kde sú hyperaktívne svaly určené na stabilitu a nie na mobilitu. Vhodnou kombináciou liekov, napríklad aplikáciou botulotoxínu do postihnutých svalov, a rehabilitácie je možné tuhosť svalov prekonať a rozsah pohybov zvýšiť alebo obnoviť.
Pomôcky a sebaobsluha
Na podporu samostatnosti a uľahčenie sebaobsluhy pacient často potrebuje kompenzačné pomôcky. Najčastejšie sa prechodne alebo dlhodobo využívajú oporné pomôcky, ako sú barle, chodítka a podporné rámy.
Pri úplnej poruche hybnosti je niekedy nutné využiť kolieskové kreslo. Výber konkrétneho vozíka či opornej pomôcky je veľmi dôležitý a informácie o ich využití poskytuje rehabilitačný tím.
Na uľahčenie pohybu v domácnosti a umožnenie sebaobslužných činností, ako sú umývanie, kúpanie, jedenie a pitie, je k dispozícii množstvo pomôcok. V domácnosti je možné upraviť výšku sedu na stoličke, výšku záchodovej misy a inštalovať držadlá alebo oporné zábradlia.
V kúpeľni je možné použiť protišmykové podložky na podlahu, do vane alebo sprchy, ako aj vaňové a sprchové vode odolné stoličky či lavice. Protišmykové podložky alebo protišmykové úpravy podláh sú vhodné v celej domácnosti, nakoľko riziko pádu a zranenia pri obmedzenej pohyblivosti je vysoké.
Pri narušení jemnej motoriky je možné na držadlá, nádoby, kľučky či skrinky inštalovať rozmernejšie násady, ktoré uľahčia úchop a manipuláciu. Na obliekanie alebo zapínanie gombíkov či zipsov taktiež existujú kompenzačné pomôcky.
Logopedická terapia
Súčasťou logopedického sedenia sú aktivity zamerané na terapiu narušenej komunikačnej schopnosti, prispôsobené individuálnym potrebám a schopnostiam dieťaťa. Logopéd sa zameriava na podporu reči, jazyka, výslovnosti, správneho dýchania či iných oblastí, ktoré môžu ovplyvniť schopnosť efektívne komunikovať.
Terapia prebieha podľa stanoveného plánu, pričom sa dieťa venuje aktivitám, ktoré podporujú rozvoj reči a komunikačných schopností. Medzi tieto aktivity patria cvičenia zamerané na zlepšenie výslovnosti a artikulácie, ako aj hry a úlohy na rozvoj slovnej zásoby, gramatiky a správneho používania jazyka.
Súčasťou terapie môžu byť aj aktivity podporujúce správne dýchanie, oromotoriku alebo pomáhajúce prekonať jazykové bloky. Ak je to potrebné, do terapie sa zapájajú aj neverbálne metódy komunikácie.
Počas celého procesu logopéd využíva hry, vizuálne pomôcky, obrázky a zvuky, ktoré udržiavajú pozornosť dieťaťa a podporujú jeho učenie. Na záver stretnutia logopéd zhrnie priebeh terapie a stanoví domáce úlohy alebo cvičenia, ktoré podporia zlepšovanie reči mimo sedenia.
Poruchy reči a komunikácie
Poškodenie hybnosti a koordinácie tvárových svalov môže spôsobiť poruchu vyslovovania, teda artikulácie, i prehĺtania. Orofaciálna rehabilitácia pomáha pacientovi s obnovením funkcie postihnutých svalov, zatiaľ čo logopéd precvičuje poruchy reči, výslovnosti i porozumenia vyslovenej a napísanej reči.
Pri poruchách porozumenia reči je narušená schopnosť pacienta identifikovať v počutom zvuku slová a vety a rozoznať ich obsah. Pri poruche tvorby reči je naopak postihnutá schopnosť slová a vety vytvoriť a zosúladiť ich do správneho gramatického tvaru.
Myslenie, respektíve intelekt, pritom nie je obvykle nijako narušený, no navonok sa pacient s poruchou verbálnej komunikácie môže javiť, akoby nebol schopný vôbec komunikovať a spolupracovať. Na tento fakt treba myslieť a pomôcť pacientovi ho prekonávať.
Ak je porucha reči závažná, rehabilitácia často neumožní úplne obnoviť rečové funkcie. Napriek tomu sa pacient môže naučiť efektívne komunikovať napríklad s pomocou gestikulácie a predtlačených vzorov s predmetmi dennej obsluhy alebo činnosti.
Pravidlá komunikácie
- Používajte krátke, jednoduché vety.
- Hovorte pomaly a zreteľne.
- Hovorte tak, aby pacient pri reči mohol sledovať vašu tvár.
- Na pacienta by nemalo rozprávať súčasne viacero osôb.
- Využite gestá a obrázky.
- Obmedzte ruch a hluk z okolia, napríklad televíziu a rádio.
- Ak pacient na prvý pokus nerozumie, snažte sa použiť iné slová.
- Zjednodušte komunikáciu na jednoduché vety alebo slová.
- Povzbudzujte pacienta gestami i slovne.
- Na trénovanie porozumenia je možné využiť nahrávky, napríklad audioknihy, rádio a hudbu.
- Trénujte komunikáciu často, no doprajte pacientovi i odpočinok.
- Poraďte sa s logopédom, aké vhodné cvičenia alebo rečové postupy môžete použiť.
Mnohí pacienti nemajú záujem stretávať sa a komunikovať s priateľmi a známymi, keďže si uvedomujú svoj rečový hendikep. Sledujte a rešpektujte ich želania, prípadne oddiaľte takéto návštevy, až keď sa problém zlepší a komunikácia je pre pacienta menej namáhavá.
Rečová prekážka však nie je dôvod obmedziť sociálne kontakty - naopak k nim treba pacienta viesť a motivovať. Uvedomte si, že porucha reči neznamená poruchu myslenia alebo zhoršenie inteligencie.
Poruchy prehĺtania a výživa
Porucha prehĺtania patrí k závažným komplikáciám poškodenia mozgu. Okrem zhoršeného alebo spomaleného príjmu stravy vzniká vysoké riziko vdýchnutia stravy a tekutín do dýchacích ciest.
K narušeniu prehĺtacieho aktu vedie najmä porucha koordinácie alebo ochabnutie prehĺtacích svalov, často v kombinácii s nevhodnou polohou tela pri príjme stravy a tekutín. Diagnostika porúch prehĺtania je často komplikovaná, no závisí od nej úspešnosť liečby.
Pri dlhšom trvaní prehĺtacích ťažkostí je možné upraviť stravu. Pri zabiehaní tuhých súst sa jedlo mixuje, pri zabiehaní tekutín sa jedlá zahusťujú vhodným prípravkom.
V závažných prípadoch je nutná prechodná alebo trvalá výživa sondou. Tá je pre pacienta síce nekomfortná, no významne obmedzuje riziko vdýchnutia a rozvoja závažných komplikácií.
Bezpečné stravovanie
- Jedzte vo vzpriamenej polohe alebo aspoň v strmšom polosede.
- Hlava má byť v miernom predklone, nikdy nie v záklone.
- Pri nestabilnom sede využite pomôcky, aby ste sa mohli sústrediť na jedlo a prehĺtanie, nie na udržanie rovnováhy.
- Jedzte malé sústa.
- Pri oslabení jednej strany tváre sa snažte rozžuť potravu silnejšou stranou.
- Pri jedle nerozprávajte.
- Pri zostávaní potravy v ústach po prehltnutí tieto zvyšky po ukončení jedla odstráňte.
- Po jedle si vyčistite zuby.
Problémy s príjmom stravy môžu nastať aj kvôli obmedzeniu hybnosti a koordinácie, napríklad pri sťaženom alebo nestabilnom úchope lyžice a pohára či pri krájaní porcií. Vtedy môžu pomôcť rôzne ergonomické pomôcky.
Kognitívne funkcie, pamäť a psychická podpora
V rehabilitácii je základom obnova každodenných aktivít vrátane kognitívnych. Po poškodení mozgu môže dôjsť k narušeniu pozornosti, pamäti a celkových kognitívnych funkcií.
Pozornosť a mentálny výkon je možné trénovať alebo prekonať ich obmedzenia. K jednoduchším cvičeniam patrí hlasné čítanie jednoduchých rytmických textov, spev jednoduchých rytmických nápevov, jednoduché matematické úlohy, kreslenie vzorcov a riešenie algebraických úloh.
Cieľom je kompenzácia porúch učením sa nových stratégií cez jednoduché úkony pozornosti a porozumenia, riešením zadaných úloh až po aplikáciu do dennej praxe.
Takýto postup podporuje zvýšenie výkonnosti a zníženie únavnosti pri riešení denných situácií a zvládaní zmenenej životnej situácie vrátane prekonania depresie z novovzniknutých fyzických, komunikačných a funkčných obmedzení.
O podrobných návodoch a postupoch môžu príbuzných informovať odborníci z rehabilitačného tímu. Pre bližšiu diagnostiku je niekedy nutné podrobné neuropsychologické vyšetrenie.
Právne a etické otázky pri ťažkom poškodení mozgu
Pri veľmi závažnom a nezvratnom poškodení mozgu môžu vzniknúť náročné medicínske, právne a etické otázky týkajúce sa ďalšej liečby a udržiavania životných funkcií.
V Nemecku je umožnená takzvaná pasívna eutanázia - zastavenie umelého predlžovania života na výslovné prianie nevyliečiteľne chorého pacienta v konečnom štádiu života.
Bez súhlasu chorého je možné urýchliť smrť u ľudí s už odumierajúcim mozgom alebo typicky u pacientov, ktorí sa už niekoľko rokov neprebrali z kómy. Aktívna eutanázia, teda podanie lieku spôsobujúceho smrť, je v Nemecku rovnako ako vo väčšine ostatných krajín Európy nezákonná a pokladaná za vraždu.
Vrchný krajinský súd v Hamme dospel k záveru, že rodičia môžu nechať svoju dcéru odpojiť od umelej výživy a tým ju nechať zomrieť, pokiaľ ďalšia lekárska starostlivosť neprinesie trvalé zlepšenie jej stavu.
Verdikt súd zdôvodnil na základe práva starostlivosti chráneného ústavou, z ktorého vychádza aj rozhodnutie umožniť nechať zomrieť dieťa. Poukazuje sa pritom na blaho dieťaťa.
Takéto rozhodnutia vyžadujú dôkladné posúdenie zdravotného stavu, prognózy, možných liečebných postupov a najlepšieho záujmu dieťaťa. Do rozhodovania vstupujú rodičia, lekári, odborní konzultanti a podľa okolností aj príslušné právne orgány.