Lumbálna punkcia a diagnostika: čo vyšetrenie likvoru odhalí

Lumbálna punkcia je diagnostická a v niektorých prípadoch aj terapeutická metóda, počas ktorej sa pomocou špeciálnej punkčnej ihly odoberá mozgovomiechový mok. Odobratý mozgomiechový mok je následne vyšetrený biochemicky, cytologicky a mikrobiologicky, čo nám umožňuje potvrdiť alebo vylúčiť prítomnosť infekcií, nádorových, autoimunitných a degeneratívnych ochorení centrálneho nervového systému alebo krvácania do centrálneho nervového systému.

Lumbálna punkcia je lekársky postup používaný na odber cerebrospinálnej tekutiny (CSF) zo subarachnoidálneho priestoru obklopujúceho miechu a mozog. Tento test je rozhodujúci pre diagnostiku rôznych stavov, ktoré ovplyvňujú centrálny nervový systém (CNS), ako je meningitída, roztrúsená skleróza a infekcie mozgu alebo miechy.

Čo je lumbálna punkcia a čo je likvor

Lumbálna punkcia je vyšetrovacia metóda, pri ktorej sa z diagnostických alebo liečebných dôvodov zavádza do chrbticového kanála ihla na odobratie mozgovomiechového moku - likvoru. Likvor je číra, bezfarebná tekutina, ktorá sa tvorí v mozgu, cirkuluje v mozgovomiechových cestách a vstrebáva sa.

Likvor nadnáša mozog, chráni ho pred otrasmi a nárazmi, zabezpečuje privádzanie živín do mozgu a odvádzanie nepotrebných látok, podieľa sa aj na imunitnej obrane. CSF je číra, bezfarebná tekutina, ktorá obklopuje mozog a miechu, poskytuje nutričnú podporu a pôsobí ako vankúš na ochranu CNS.

Lumbálna punkcia je postup, pri ktorom poskytovateľ zdravotnej starostlivosti používa ihlu na odstránenie malej vzorky cerebrospinálnej tekutiny (CSF) z miechového kanála, ktorý sa nachádza v dolnej časti chrbta. Tento postup sa primárne používa na vyhodnotenie zloženia a tlaku CSF, čo pomáha pri diagnostike širokého spektra neurologických stavov.

Procedúru zvyčajne vykonáva v nemocnici alebo ambulantne vyškolený poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ako je neurológ, anestéziológ alebo špecialista na interné lekárstvo. Zvyčajne sa to robí v lokálnej anestézii, aby sa minimalizovalo nepohodlie, hoci pacienti môžu byť v určitých situáciách tiež sedatívni.

Na čo sa lumbálna punkcia používa

Diagnostické indikácie

Tento zákrok sa zvyčajne robí preto, aby sa vylúčilo či potvrdilo niektoré ochorenie centrálnej nervovej sústavy. Najčastejšie ide o ochorenie ako:

• subarachnoidálne krvácanie
• zápalové ochorenie mozgu, mozgových blán a miechy
• skleróza multiplex
• iné

Lumbálna punkcia sa bežne používa na diagnostiku, sledovanie a vylúčenie rôznych neurologických stavov. Okrem toho môžu lumbálne punkcie pomôcť merať tlak CSF a posúdiť prítomnosť abnormalít, ako je krv, baktérie alebo rakovinové bunky.

Vyšetrenie infekcií nervového systému

Jedným z najčastejších dôvodov lumbálnej punkcie je diagnostika meningitídy, infekcie membrán obklopujúcich mozog a miechu. Vzorka CSF môže odhaliť prítomnosť baktérií, vírusov alebo húb, ktoré spôsobujú infekciu.

Indikáciou sú akútne neuroinfekcie, medzi ktoré patria hnisavé a serózne zápaly, ako aj meningitídy a encefalitída. Podľa lokalizácie patologického procesu môžu herpetické vírusy spôsobovať meningitídy, encefalitídy, myelitídy, radikulitídy, neuritídy a iné zápalové ochorenia nervového systému.

Skleróza multiplex a iné demyelinizačné ochorenia

Test môže pomôcť diagnostikovať sklerózu multiplex (MS) identifikáciou určitých proteínov alebo abnormalít v CSF, ktoré sú typické pre toto ochorenie. Pri SM imunitný systém napáda ochranný obal nervových vlákien (myelín) v mozgu a mieche.

Lumbálna punkcia slúži na diagnostiku sklerózy multiplex (SM) a jej odlíšenie od iných chorôb. Nie je preto potrebné podstupovať ju na pravidelnej báze. Pri diagnóze SM sú v likvore prítomné špecifické zmeny.

Diagnostika sklerózy multiplex zahŕňa anamnézu, neurologické vyšetrenia, vyšetrenie MRI a prípadne aj lumbálnu punkciu. Niekedy môže byť diagnostika priamočiara, no často nie je úplne jednoznačná.

Ochorenie sa môže spočiatku javiť ako nádor na mozgu, mŕtvica alebo encefalitída. Tieto musia byť vylúčené ako prvé, v čom je nápomocné vyšetrenie MRI prístrojom, vyšetruje sa hlavne mozog a miecha.

Predovšetkým sa vyšetruje prítomnosť tzv. oligoklonálnych pásov, ktoré svedčia o tvorbe oligoklonálnych protilátok za hematoencefalickou bariérou (bariéra medzi krvným obehom a centrálnou nervovou sústavou). Vždy sa paralelne vyšetruje sérum (žltkastá tekutá zložka krvi).

Ak sú v likvore prítomné aspoň dva pásy, ktoré nie sú v sére, zvyšuje to pravdepodobnosť výskytu SM. Tento nález sa pri iných diagnózach vyskytuje minimálne, pacienti s SM ho majú asi v 95-98% prípadov.

Detekcia intratekálnej oligoklonovej produkcie protilátok IgG v likvore má veľkú výpovednú hodnotu pri diagnostikovaní zápalových demyelinizačných ochorení CNS ako sclerosis multiplex, pri možných autoimunitných ochoreniach postihujúcich CNS, pri paraneoplastických ochoreniach, pri seróznych neuroinfekciách i pri postinfekčných demyelinizačných encefalitídach.

Hodnotenie tlaku a prietoku likvoru

Lumbálna punkcia sa tiež používa na meranie tlaku CSF, čo môže pomôcť diagnostikovať stavy, ako je hydrocefalus (nadbytočná tekutina okolo mozgu) alebo intrakraniálna hypertenzia. Abnormálne hodnoty tlaku môžu naznačovať blokádu alebo iný problém s prietokom cerebrospinálnej tekutiny.

V niektorých prípadoch poskytovateľ zmeria aj otvárací tlak CSF, čo môže poskytnúť dôležité informácie o stavoch, ako je hydrocefalus (nahromadenie tekutiny v mozgu) alebo intrakraniálna hypertenzia (zvýšený tlak vo vnútri lebky).

Lumbálna punkcia môže priniesť aj úľavu od symptómov v prípade normotenzného hydrocefalu alebo idiopatickej intrakraniálnej hypertenzie.

Krvácanie, nádorové a hematologické ochorenia

Test môže pomôcť odhaliť prítomnosť krvi, čo môže naznačovať krvácanie do mozgu alebo miechy. Môže sa použiť aj na vyhľadávanie rakovinových buniek, napríklad v prípadoch leukémie alebo lymfómu, ktoré sa rozšírili do centrálneho nervového systému.

Cytologický nález umožňuje odhaliť neoplastický proces v intratekálnom priestore alebo potvrdiť subarachnoidálne krvácanie v prípadoch, keď zobrazovacie metódy zlyhali (negatívny nález CT).

Nádorové postihnutie CNS zahŕňa malígnu meningeálnu infiltráciu, ktorá môže byť karcinomatózna alebo leukemická, a paraneoplastické likvorové syndrómy. Malígne bunky sa môžu v likvore objaviť pri primárnych nádoroch, sekundárnych tumoroch a hematologických ochoreniach, ako sú leukémie a lymfómy.

Ďalšie neurologické ochorenia

Lumbálna punkcia môže tiež pomôcť pri diagnostike iných neurologických porúch, vrátane Alzheimerovej choroby, Guillain-Barrého syndrómu a niektorých chorôb miechy.

Medzi ďalšie indikácie patria neurodegeneratívne ochorenia, ako Creutzfeldova-Jakobova choroba, Alzheimerova choroba, amyotrofická laterálna skleróza a Parkinsonova choroba.

Zápalové stavy, ako je sarkoidóza a vaskulitída, môžu byť tiež hodnotené lumbálnou punkciou na vyšetrenie abnormálnych nálezov v CSF. Vyšetrenie sa využíva aj pri systémových autoimunitných ochoreniach postihujúcich nervový systém, napríklad pri SLE a ďalších vaskulitídach.

Terapeutické využitie

Odber likvoru z diagnostických i terapeutických dôvodov sa najčastejšie vykonáva lumbálnou punkciou (LP). Liečebný účel lumbálnej punkcie zahŕňa odčerpanie likvoru pri jeho zvýšenom tlaku a podanie liečebnej látky alebo anestetika do miechového kanála, napríklad počas pôrodu a operácií.

Cez punkčnú ihlu využívanú na lumbálnu punkciu je možné vpraviť lieky priamo do centrálneho nervového systému, ako je napríklad spinálna anestézia, chemoterapia, antibiotiká.

Kontraindikácie a bezpečnostné posúdenie

Kontraindikáciami sú infekcie v mieste vpichu, vysoký vnútrolebečný tlak, krvácavé choroby a deformity stavcov znemožňujúce zavedenie punkčnej ihly.

Pred vykonaním lumbálnej punkcie je potrebné hemokoagulačné vyšetrenie (vyšetrenie zrážania krvi). Zrážanie krvi sa vyšetruje kvôli prevencii krvácania, ktoré by mohlo vzniknúť a poškodiť nervy v mieste zavedenia ihly.

Okrem toho je dôležité lekára informovať o užívaní liekov, ktoré ovplyvňujú zrážanie krvi. Súčasťou prípravy na lumbálnu punkciu môže byť aj vyšetrenie očného pozadia na vylúčenie intrakraniálnej hypertenzie alebo zobrazovacie vyšetrenia mozgu.

Ak máte akékoľvek existujúce zdravotné ťažkosti, ako sú problémy s chrbtom alebo problémy s chrbticou, je dôležité, aby ste ich prediskutovali so svojím poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Určité stavy môžu vyžadovať špeciálne umiestnenie alebo úpravy počas postupu.

Príprava na lumbálnu punkciu

Príprava na lumbálnu punkciu je zvyčajne jednoduchá, ale je dôležité pozorne dodržiavať pokyny poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, aby sa zabezpečilo, že postup bude úspešný a bezpečný.

• Vo všeobecnosti môžete byť požiadaní, aby ste sa postili 6-8 hodín pred zákrokom, najmä ak sa lumbálna punkcia vykonáva v sedácii.
• Informujte svojho lekára o všetkých liekoch, ktoré užívate, najmä o liekoch na riedenie krvi, ako je warfarín alebo aspirín.
• Pred zákrokom vypite veľa tekutín, aby ste zostali hydratovaní.
• Ak máte sedáciu, zabezpečte si odvoz domov.
• Pred výkonom je potrebné mať prázdny močový mechúr.

Pôst zaisťuje, že váš žalúdok je prázdny a znižuje riziko komplikácií počas sedácie. V závislosti od situácie vás lekár môže požiadať, aby ste pred zákrokom prestali užívať niektoré lieky.

Hydratácia je obzvlášť dôležitá, ak sa lumbálna punkcia vykonáva na posúdenie tlaku CSF. Zabezpečte, aby vás po zákroku niekto odprevadil domov, najmä ak dostávate sedáciu.

Ako lumbálna punkcia prebieha

Lumbálnu punkciu možno vykonávať v zákrokovej miestnosti alebo na lôžku - podľa rozhodnutia lekára a podľa celkového zdravotného stavu pacienta. Súhlas s vyšetrením potvrdzujete svojím podpisom na osobitnom tlačive.

Celý výkon trvá približne 15 až 20 minút a vykonáva sa za sterilných podmienok. Procedúra zvyčajne trvá 30 minút až hodinu, hoci príprava a monitorovanie po zákroku môže trvať dlhšie.

Poloha pacienta

Pri samotnom výkone budete sedieť s čo najviac prehnutým „vyhrbeným“ chrbtom alebo ležať na boku s kolenami pritiahnutými k hrudi. Pacient je zvyčajne požiadaný, aby si ľahol na bok s kolenami pritiahnutými k hrudníku a sklopenou bradou.

Táto poloha umožňuje otvorenie priestorov medzi stavcami v driekovej chrbtici, čo uľahčuje prepichnutie ihly. Poloha v sede alebo na boku pomáha lekárovi sprístupniť priestor medzi driekovými stavcami.

Miesto vpichu a zavedenie ihly

Pred odberom mozgovomiechového moku si vyhmatáme miesto vpichu, ktoré sa nachádza medzi tretím alebo štvrtým driekovým stavcom (L3/L4), prípadne medzi štvrtým alebo piatym driekovým stavcom (L4/L5).

Vloženie ihly sa zvyčajne vykonáva medzi stavcami L3-L4 alebo L4-L5, aby sa poskytovateľ dostal do subarachnoidálneho priestoru, kde sa nachádza cerebrospinálny mok. Vpich sa obyčajne vedie v štrbine medzi stavcami L4 a L5, ktorú nahmatáme v spojnici medzi hornými okrajmi lopát bedrových kostí v tzv. Jakobyho línii.

V oblasti medzi L3-L4 alebo L4-L5 sa miecha už nenachádza. Miechový kanál v dolnej časti driekovej chrbtice obsahuje iba tekutinu, pretože samotná miecha končí vyššie.

Odber sa vykonáva v mieste, kde už miecha nezasahuje, preto riziko, že by ste kvôli punkcii ochrnuli, je prakticky nulové. To znamená, že miecha nemôže byť v oblasti driekovej chrbtice poškodená.

Dezinfekcia a anestézia

Oblasť kože v mieste vpichu sa vydezinfikuje a do podkožia sa zavedie lokálne anestetikum. Lekár vám vysterilizuje oblasť dolnej časti chrbta, do ktorej bude vpichnutá ihla.

Potom sa aplikuje lokálne anestetikum na znecitlivenie kože a hlbších tkanív v oblasti, aby sa znížilo nepohodlie počas procedúry.

Odber likvoru a meranie tlaku

Následne sa pomocou punkčnej ihly odoberá potrebné množstvo mozgovomiechového moku alebo sa zavedie liek. Keď je ihla na svojom mieste, poskytovateľ odoberie vzorku CSF.

Tekutina sa zvyčajne zhromažďuje v niekoľkých malých skúmavkách na laboratórnu analýzu. Pri lumbálnej punkcii sa odoberá približne 10 ml likvoru, pričom niektoré postupy uvádzajú odber 15-20 ml.

Jeho celkové množstvo v nervovej sústave predstavuje asi 150 ml a vytvára sa ho asi 500 ml denne. Doplnenie odobratého množstva zaberie telu iba krátky čas.

Po odbere vzorky sa ihla opatrne odstráni. Na miesto vpichu sa zvyčajne aplikuje malý obväz.

Aké pocity možno očakávať

Samotný výkon nie je bolestivý, iba vpich a prepichnutie kože podobne ako pri odbere krvi, môžete cítiť pocit tlaku pri zavádzaní punkčnej ihly.

Ak je vykonaná správne, nemali by ste cítiť ani bolesť, iba vpich a prepichnutie kože, podobne ako pri odbere krvi. Pri zavedení ihly môže pacient pociťovať bolesť, ktorá môže vyžarovať do dolných končatín.

Odber mozgovomiechového moku sa vykonáva v mieste, kde už miecha nezasahuje, preto nie je možné miechu punkciou poškodiť ani „odobrať“, ako sa ľudovo o lumbálnej punkcii niekedy hovorí.

Čo sa vyšetruje v likvore

Základné biochemické a cytologické vyšetrenie likvoru tvorí základ štandardnej diagnostiky akútnych ochorení postihujúcich nervový systém, pretože poskytuje cenné vstupné informácie o možnom charaktere ochorenia.

Využitím vysokocitlivých imunochemických metód môžeme následne špecifikovať príslušné patologické procesy. Keďže likvor je ultrafiltrát plazmy, mnohé analyty sa paralelne stanovujú v likvore aj v krvi a následne sa hodnotia vzhľadom na priepustnosť hematolikvorovej bariéry.

Vzhľad likvoru

U zdravého jedinca by mal byť cerebrospinálny mok číry, bezfarebný a bez baktérií, vírusov alebo abnormálnych buniek. Očakávajú sa aj normálne hladiny bielkovín, glukózy a bielych krviniek.

Bielkoviny v likvore

Asi 80 % bielkovín v likvore pochádza z periférnej krvi, zvyšných 20 % vzniká intratekálne v mozgovom parenchýme a leptomeningoch. Hyperproteinorachia je patologický jav, ktorý vzniká ako dôsledok zvýšenej priepustnosti hematolikvorovej bariéry, intratekálnej syntézy proteínov alebo poruchy cirkulácie likvoru.

Zvýšená hladina bielkovín môže naznačovať zápal, infekciu alebo roztrúsenú sklerózu. Pri hodnotení bielkovín sa posudzuje aj stav hematolikvorovej bariéry a možná prekážka v likvorových cestách.

Glukóza v likvore

Glukóza je hlavný energetický substrát mozgového tkaniva. Prostredníctvom transportných systémov v plexus chorioideus je z periférnej krvi transportovaná do mozgu.

Asi 60 - 70 % koncentrácie glukózy v likvore odobratom lumbálnou punkciou pochádza z periférnej krvi. Glykorachia je preto určená kapacitou týchto prenášačových systémov, využitím glukózy v mozgu a jej reabsorpciou v likvore.

Hyperglykorachia sa môže vyskytnúť pri hyperglykémii, napríklad u diabetikov. Hypoglykorachia môže sprevádzať bakteriálne meningitídy, nádorové ochorenia postihujúce CNS, ischémie mozgu a subarachnoidálne krvácanie.

Laktát v likvore

Laktát vzniká priamo v mozgových bunkách pri glykolýze za anaeróbnych podmienok. Na rozdiel od glukózy jeho koncentrácia v likvore nezávisí od koncentrácie v plazme.

Laktát spolu s glukózou sú hlavnými markermi na rozlíšenie hnisavej meningitídy od nehnisavej. Zvýšená koncentrácia laktátu sa môže objaviť pri bakteriálnej meningitíde, cievnej mozgovej príhode spojenej s ťažkou hypoxiou mozgu, subarachnoidálnom krvácaní, malígnej infiltrácii mozgových obalov a metabolických ochoreniach postihujúcich CNS.

Cytologické vyšetrenie

Kvantitatívna cytológia sa hodnotí vo Fuchsovej-Rosenthalovej komôrke. Stanoví sa počet mononukleárov, polynukleárov a erytrocytov.

Fyziologický nález je do 10 buniek/3 µl, u novorodencov do 90 buniek/3 µl. Pri zvýšenom počte buniek v likvore hovoríme o pleiocytóze.

Prítomnosť patologických buniek pri fyziologickom počte buniek sa označuje ako patologická oligocytóza. Zhodnotenie morfológie buniek, teda kvalitatívny cytologický náter, je súčasťou každej cytológie likvoru.

Za fyziologických podmienok sa v likvore nachádzajú mononukleáry, t. j. lymfocyty a monocyty v pomere 7/3, ojedinele aj bunky výstelky likvorových ciest. U novorodencov sú okrem mononukleárov v likvore prítomné aj neutrofilné granulocyty, pričom ich prítomnosť súvisí s nezrelosťou mozgových bariér.

Za patologických podmienok sa v likvore môžu nachádzať aktivované lymfocyty, plazmatické bunky, aktivované monocyty, granulocyty, erytrocyty, makrofágy a malígne bunky.

• erytrofág súvisí s čerstvým krvácaním,
• siderofág so starším krvácaním,
• leukofág s hnisavými zápalmi,
• lymfofág s vírusovými zápalmi a sclerosis multiplex,
• lipofág s deštrukciou tkaniva CNS,
• mykofág s mykotickými ochoreniami CNS.

Prednosťou kvalitatívnej cytológie je možnosť pozorovať v jednom obraze dve štádiá krvácania naraz, teda čerstvé a staré krvácanie. Cytologické vyšetrenie môže pomôcť potvrdiť subarachnoidálne krvácanie aj v prípadoch, keď je nález na CT negatívny.

Hematolikvorová bariéra

Hematolikvorová bariéra zabezpečuje komunikáciu medzi krvným systémom a likvorom. Dominantným transportným mechanizmom v plexus chorioideus je difúzia.

Proteíny prechádzajú z krvi do likvoru aj pinocytózou alebo špecifickými prenášačmi. Sledovanie permeability hematolikvorovej bariéry tvorí základ monitorovania biochemických a imunologických procesov prebiehajúcich pri mnohých neurologických ochoreniach.

Albumínový kvocient je marker na posúdenie selektivity hematolikvorovej bariéry. Hodnoty albuminorachie a albumínového kvocientu sú nielen mierou priepustnosti bariéry, ale upozorňujú aj na zápal, možnú prekážku v likvorových cestách, najmä v miechovom kanále, alebo na závažný metabolický rozvrat.

Do likvoru sa albumín dostáva výlučne z periférnej krvi, a to procesom ultrafiltrácie krvnej plazmy cez plexus chorioideus. Patologické stavy narúšajúce regulačné mechanizmy hematolikvorovej bariéry spôsobujú zvýšenú koncentráciu albumínu v likvore.

Imunologické vyšetrenie a protilátky

Aj za fyziologických podmienok v CNS nachádzame protilátky, ktoré pochádzajú zo systémovej cirkulácie. Pri zápalových procesoch, v dôsledku intratekálnej syntézy, dochádza k zvýšeniu ich koncentrácie v likvore.

Táto syntéza protilátok v CNS pochádza z perivaskulárnych infiltrátov B-lymfocytov, ktoré tu lokálne proliferujú na plazmatické bunky a následne produkujú príslušné protilátky.

Možnými príčinami intratekálnej humorálnej odpovede sú akútne zápalové ochorenie CNS so špecifickou odpoveďou na infekčný agens, zostatková intratekálna syntéza protilátok po prekonaní infekcie a chronický zápalový proces autoimunitného charakteru.

Intratekálna oligoklonová produkcia protilátok sa môže dokazovať výpočtom podľa Reibera a Linka, teda pomocou IgG indexu, alebo izoelektrickou fokusáciou, ktorá sa považuje za zlatý štandard.

Oligoklonalita IgG je výsledkom polyšpecifickej imunitnej odpovede s množstvom protilátok. Tieto protilátky sú namierené proti rôznym antigénom, ako sú vírusy, baktérie, vlastné autoantigény neurónov alebo oligodendrocytov a iné.

Oligoklonálne pásy pri skleróze multiplex

Pri klinicky definitívnej sclerosis multiplex sú pozície oligoklonových IgG nemenné, pričom pohyblivosť je v alkalickej oblasti pH-gradientu. S časom môžu len pribúdať ďalšie gradienty alebo sa môže meniť intenzita oligoklonových IgG gradientov.

Pri postinfekčných demyelinizáciách pozície oligoklonových IgG gradientov po určitom čase vymiznú. Oligoklonálne pásy preto pomáhajú zaradiť nález do širšieho diagnostického kontextu, ale samy osebe nepredstavujú izolovaný dôkaz jednej konkrétnej choroby.

Špecifické protilátky a MRZ-reakcia

Protilátkový index predstavuje určitú intratekálne syntetizovanú frakciu špecifických protilátok v likvore. Je daný pomerom kvocientu príslušnej špecifickej protilátky a kvocientu celkového príslušného imunoglobulínu.

Interpretácia patologickej hodnoty AI ≥ 1,5 môže znamenať dôkaz intratekálnej syntézy protilátok proti etiologickému antigénu alebo dôkaz sekundárnej polyšpecifickej imunitnej reakcie bez prítomnosti daného antigénu či bez klinických príznakov príslušnej infekcie.

MRZ-reakcia predstavuje intratekálnu syntézu IgG proti vírusom osýpok, rubeoly a varicely zoster. Táto reakcia podporuje chronický zápalový proces v CNS autoimunitnej genézy a naopak vylučuje akútne infekčné ochorenie nervového systému.

Vyšetrenie likvoru pri skleróze multiplex

Sclerosis multiplex je závažné chronické demyelinizačné ochorenie CNS autoimunitného charakteru, charakterizované deštrukciou myelínových obalov nervových vlákien s postupnou stratou oligodendrocytov a axónov.

Diagnostika SM je zložitý proces. Musí spĺňať mnohé stanovené kritériá, pričom je veľmi dôležitý likvorový nález.

MRI vyšetrenie ukáže veľkosť, množstvo a rozmiestnenie lézií. Snímky ukazujú obsah vody v tkanivách, lézie sklerózy multiplex jej totiž majú viac.

U 95% pacientov sa zmeny na MRI viditeľne prejavia. V kombinácii s ďalšími výsledkami z neurologických vyšetrení a pacientovou anamnézou je MRI dôležitým nástrojom na potvrdenie diagnózy.

Pri skleróze multiplex sa robia vyšetrenia s kontrastnou látkou i bez nej. Kontrastná látka gadolinium umožňuje lepšie odlíšiť aktívne lézie, kde prebieha zápal, od zdravých častí mozgu.

Vyšetrenie bez kontrastnej látky zobrazuje všetky lézie a je rovnako dôležité, najmä pri monitorovaní ochorenia. Lumbálna punkcia preto tvorí jednu časť diagnostického procesu a výsledok sa interpretuje spolu s klinickým obrazom, neurologickým vyšetrením a zobrazovacími nálezmi.

Interpretácia výsledkov lumbálnej punkcie

Výsledky lumbálnej punkcie môžu poskytnúť cenné informácie o rôznych stavoch. Samotný výsledok však nemusí vždy okamžite potvrdiť konkrétnu diagnózu a na potvrdenie diagnózy budú potrebné ďalšie testy.

Normálny nález

U zdravého jedinca by mal byť cerebrospinálny mok číry, bezfarebný a bez baktérií, vírusov alebo abnormálnych buniek. Očakávajú sa aj normálne hladiny bielkovín, glukózy a bielych krviniek.

Možné abnormálne nálezy

• Zvýšená hladina bielkovín: môže naznačovať zápal, infekciu alebo roztrúsenú sklerózu.
• Nízka hladina glukózy: môže naznačovať bakteriálnu meningitídu alebo plesňové infekcie.
• Vysoký počet bielych krviniek: často naznačuje infekciu alebo zápal v CNS.
• Krv v CSF: môže naznačovať krvácanie do mozgu alebo miechy, často v dôsledku traumy alebo mŕtvice.
• Prítomnosť abnormálnych buniek: môže naznačovať leukémiu, lymfóm alebo autoimunitné ochorenia.
• Abnormálny otvárací tlak: môže upozorniť na hydrocefalus, zvýšený intrakraniálny tlak alebo blokády toku CSF.

Abnormálne výsledky môžu naznačovať rôzne stavy. Zvýšený počet bielych krviniek často naznačuje infekciu alebo zápal v centrálnom nervovom systéme, zatiaľ čo krv v likvore môže súvisieť s krvácaním do mozgu alebo miechy.

Spracovanie a transport vzorky

Likvor treba na cytologické vyšetrenie transportovať v chlade pri 2 - 8 °C a doručiť do laboratória maximálne do 2 hodín po lumbálnej punkcii. Likvor na cytologické vyšetrenie je potrebné spracovať do 3 hodín po vykonaní LP.

Dlhším státím likvoru pri izbovej teplote dochádza k zmene koncentrácií niektorých parametrov. Klesá koncentrácia glukózy, stúpa koncentrácia laktátu a dochádza k rozpadu buniek.

Pri špeciálnych vyšetreniach sa odoberá likvor a skúmavka zrazenej krvi. Pri vyšetrení likvorey sa odoberá sekrét z nosa alebo z ucha a skúmavka zrazenej krvi.

Riziká a nežiaduce účinky

Vážne komplikácie po lumbálnej punkcii sú zriedkavé. Riziká môžu zahŕňať infekciu, krvácanie alebo bolesti hlavy.

Pri zavedení ihly môže pacient pociťovať bolesť, ktorá môže vyžarovať do dolných končatín. Niekoľko hodín alebo dokonca dní po lumbálnej punkcii sa môžu objaviť bolesti hlavy, nevoľnosť, zrýchlený srdcový tep alebo nízky krvný tlak.

Postpunkčný syndróm

Veľmi častou komplikáciou pri lumbálnej punkcii je tzv. postpunkčný syndróm. Stretávame sa s ním najmä pri použití klasickej punkčnej ihly, kedy vzniká v mozgovomiechovom obale otvor, ktorým po výkone mozgovomiechový mok môže odkvapkávať z miechového kanála a spôsobovať tak znížený tlak v likvorovom systéme.

Prejavuje sa bolesťami hlavy vo vertikálnej polohe, teda v stoji alebo v sede, pričom v ľahu bez vankúša tieto bolesti miznú. Tiež ho môže sprevádzať nevoľnosť, zvracanie a závraty.

K zmierneniu bolesti dochádza v ľahu a vo väčšine prípadov dochádza k spontánnemu ústupu prejavov do piatich dní. Postpunkčný syndróm môže trvať rôzne dlho, nezriedka aj týždeň po vyšetrení.

Postpunkčný syndróm je odstrániteľný pomocou tzv. krvnej zátky. Pri tomto výkone anestéziológ odoberie trochu žilovej krvi a aplikuje ju k miestu otvoru v mozgovomiechovom obale, čím sa otvor zalepí fibrínom z krvi.

Po aplikácii krvnej zátky dochádza behom 1-2 hodín k plnej úľave. Lekári sa však tomuto výkonu budú snažiť vyhnúť, pretože syndróm neohrozuje život a do niekoľkých dní odoznie aj sám.

Atraumatická ihla

Postpunkčnému syndrómu je výhodnejšie predísť použitím tzv. atraumatickej ihly. Má tvar ceruzky s otvorom pre odber likvoru po strane, netraumatizuje mozgovomiechovú plenu natoľko ako klasická punkčná ihla a podstatne znižuje riziko unikania likvoru z miechového kanála po vykonaní punkcie.

Atraumatická ihla je konštrukčne inak postavená ako bežná punkčná ihla. Hrot ihly je zbrúsený tak, že preniká cez duru mater minimálnym otvorom a maximálne ju šetrí.

Starostlivosť po zákroku

Bezprostredne po výkone sa odporúča 30 - 60 minút ležať na bruchu a následný pokojový režim po dobu aspoň 24 hodín. Po vyšetrení je potrebné aspoň 20 minút ležať na bruchu; ak sa vám po posadení netočí hlava, môžete ísť domov.

Možno budete musieť po lumbálnej punkcii odpočívať niekoľko hodín, aby ste sa uistili, že sa cítite dobre, kým opustíte zdravotnícke zariadenie. V daný deň by ste však už mali len oddychovať, fyzicky aj psychicky, a nevykonávať namáhavé fyzické aktivity.

Ďalej sa odporúča príjem dostatočného množstva tekutín. Mnohí lekári odporúčajú po vyšetrení piť veľa tekutín a zostať určitý čas vo vodorovnej polohe.

Väčšina ľudí môže obnoviť bežné aktivity do 24 hodín. Bežne však pociťujete bolesť hlavy alebo bolesti chrbta, ktoré zvyčajne ustúpia v priebehu niekoľkých dní.

Ak ste počas procedúry utlmení, mali by ste sa po nej vyhnúť šoférovaniu. Je vhodné zabezpečiť si odvoz domov.

Často kladené otázky

Čo je lumbálna punkcia?

Lumbálna punkcia je lekársky postup, ktorý zahŕňa odstránenie malej vzorky cerebrospinálnej tekutiny z miechového kanála na diagnostiku stavov ovplyvňujúcich centrálny nervový systém.

Prečo je potrebná?

Lumbálna punkcia sa vykonáva na diagnostiku stavov, ako je meningitída, roztrúsená skleróza, infekcie mozgu a meranie tlaku CSF.

Bolí lumbálna punkcia?

Zákrok sa robí v lokálnej anestézii na znecitlivenie oblasti, takže väčšina ľudí pociťuje minimálne nepohodlie. Niektorí môžu počas zavádzania ihly pocítiť krátke štipnutie alebo tlak.

Ako dlho trvá procedúra?

Procedúra zvyčajne trvá 30 minút až hodinu, hoci príprava a monitorovanie po zákroku môže trvať dlhšie. Samotný výkon môže trvať približne 15 až 20 minút.

Aké sú riziká?

Riziká sú zriedkavé, ale môžu zahŕňať infekciu, krvácanie alebo bolesti hlavy. Tieto riziká sú minimalizované správnou technikou a prípravou.

Môžem šoférovať po lumbálnej punkcii?

Ak ste počas procedúry utlmení, mali by ste sa po nej vyhnúť šoférovaniu. Je vhodné zabezpečiť si odvoz domov.

Ako sa mám pripraviť?

Príprava zahŕňa niekoľkohodinový pôst, kontrolu liekov s lekárom a zabezpečenie odpočinku po zákroku. Dôležité je tiež informovať lekára o liekoch ovplyvňujúcich zrážanie krvi a o prípadných ochoreniach chrbtice.

Aký je čas zotavenia?

Väčšina ľudí môže obnoviť bežné aktivity do 24 hodín. Bežne však pociťujete bolesť hlavy alebo bolesti chrbta, ktoré zvyčajne ustúpia v priebehu niekoľkých dní.

Čo znamená abnormálna analýza CSF?

Abnormálne výsledky môžu naznačovať stavy, ako je infekcia, zápal alebo krvácanie. Na potvrdenie diagnózy budú potrebné ďalšie testy.

Môžem dostať lumbálnu punkciu, ak som tehotná?

Lumbálna punkcia je počas tehotenstva vo všeobecnosti bezpečná, ale je dôležité informovať o tom svojho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, najmä v neskorších štádiách tehotenstva.

Kedy vyhľadať lekára po punkcii?

Vo veľmi zriedkavých prípadoch môže po lumbálnej punkcii dôjsť k zápalu, krvácaniu alebo iným komplikáciám, ktoré si vyžadujú hospitalizáciu. Pri pretrvávajúcich alebo výrazne sa zhoršujúcich ťažkostiach je potrebné kontaktovať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

tags: #punkcia #mozgu #a #diagnostika