Hemiparéza po mozgovej príhode: príčiny, liečba a rehabilitácia

Hemiparéza je čiastočné oslabenie svalovej sily na jednej strane tela a patrí medzi najčastejšie následky cievnej mozgovej príhody (CMP). Môže postihovať ruku, nohu alebo obe končatiny na jednej strane tela a ovplyvniť chôdzu, rovnováhu aj bežné denné činnosti.

Včasná rehabilitácia a pravidelné cvičenie môžu výrazne zlepšiť funkčný stav pacienta. Liečba je vždy individuálna a môže zahŕňať fyzioterapiu, ergoterapiu, nácvik chôdze a rovnováhy, tréning jemnej motoriky, logopedickú a neuropsychologickú starostlivosť, liečbu spasticity aj podporu psychického zdravia.

Čo je hemiparéza

Hemiparéza znamená oslabenie svalovej sily na jednej polovici tela. Na rozdiel od hemiplégie nejde o úplnú stratu pohybu, ale o jeho obmedzenie.

Hemiparéza je forma ochrnutia, ktorá postihuje jednu stranu tela, zvyčajne pravú alebo ľavú, a často vzniká v dôsledku mozgovej príhody alebo poranenia mozgu.

K tomuto neurologickému postihnutiu dochádza, keď mozog utrpí poškodenie špecifickej oblasti motorickej kôry alebo nervových dráh, ktoré riadia pohybové funkcie.

Po mozgovej príhode alebo poranení mozgu môžu postihnutí jedinci pociťovať rôzne stupne hemiparézy, od miernej slabosti až po úplné ochrnutie postihnutej strany tela.

Najčastejšie vzniká po poškodení mozgu pri cievnej mozgovej príhode, keď dôjde k narušeniu nervových dráh riadiacich pohyb.

Prečo hemiparéza vzniká po cievnej mozgovej príhode

Cievna mozgová príhoda patrí k najzávažnejším akútnym ochoreniam mozgu. Je dôsledkom prerušenia alebo zníženia prívodu krvi, kyslíka a živín do nervových tkanív mozgu.

Cievna mozgová príhoda môže byť ischemická, spôsobená nedostatkom kyslíka a živín, alebo hemoragická, spôsobená zakrvácaním do mozgu.

Ischemická mozgová príhoda vzniká pri zúžení alebo upchatí mozgovej cievy. Jej príčinou býva ateroskleróza ciev alebo fibrilácia predsiení, pri ktorej vznikne krvná zrazenina putujúca do ciev mozgu.

Hemoragickú mozgovú príhodu spôsobuje krvácanie do mozgu. Príčinou je najčastejšie prasknutie oslabenej cievy vplyvom vysokého krvného tlaku, prípadne prasknutie aneuryzmy mozgovej tepny.

Krv sa vylieva do mozgového tkaniva a utláča ho, čím opäť spôsobí jeho nedokrvenosť.

Pohyb riadi mozgová kôra prostredníctvom nervových dráh vedúcich do miechy a svalov. Ak dôjde počas cievnej mozgovej príhody k prerušeniu prívodu krvi alebo ku krvácaniu do mozgu, časť nervových buniek sa poškodí a prenos signálov sa naruší.

Výsledkom je oslabenie svalov na opačnej strane tela. Ak je poškodená pravá hemisféra mozgu, oslabenie sa prejaví na ľavej strane tela. Ak je poškodená ľavá hemisféra, postihnutá býva pravá strana.

Rizikové faktory cievnej mozgovej príhody

Náhlu mozgovú príhodu prakticky nemožno predvídať. Postihnúť môže kohokoľvek.

Existujú však rizikové skupiny, u ktorých sa objavuje častejšie:

• ľudia s vysokým krvným tlakom,
• aktívni aj pasívni fajčiari a konzumenti alkoholu vo väčšom množstve,
• ľudia s cukrovkou, nedostatkom pohybu a BMI vyšším ako 30,
• ľudia s poruchami srdcového rytmu a aterosklerózou.

Nič z toho sa však netýka len starších. Veková hranica sa aj v tomto prípade znižuje.

Po kardiovaskulárnych a nádorových ochoreniach hovoríme aj o tretej najčastejšej príčine smrti. Do jedného mesiaca od výskytu zomrie približne tretina pacientov a až polovici z tých, ktorí prežijú, zostávajú trvalé následky.

Príznaky hemiparézy

Príznaky sa môžu líšiť podľa rozsahu poškodenia mozgu, ale medzi najčastejšie patria:

• oslabenie ruky alebo nohy na jednej strane tela,
• zhoršená koordinácia pohybov,
• problémy s uchopením predmetov,
• nestabilná chôdza,
• znížená jemná motorika,
• rýchla únava postihnutej končatiny,
• svalová stuhnutosť, teda spasticita.

Spasticita sa môže rozvinúť v priebehu týždňov až mesiacov. Niektorí pacienti majú problém zdvihnúť chodidlo pri chôdzi, iní nedokážu úplne otvoriť dlaň alebo udržať predmety v ruke.

Následky sa môžu prejaviť vo forme zhoršenej pohyblivosti, zhoršených jemných motorických schopností, svalovej stuhnutosti, problémov s rovnováhou a zhoršeným vnímaním tela.

Okrem poruchy hybnosti sa môže vyskytovať i porucha cielenia pohybu, teda ataxia, a porucha koordinácie.

Obmedzenie pohybu môže viac postihovať veľké svaly na končatinách alebo môže byť viac narušená predovšetkým jemná motorika prstov.

Obnovu obmedzenej hybnosti môže výrazne zhoršiť porucha citlivosti, nakoľko pacient stráca určitú informáciu z kontaktu s okolím.

Náhle zhoršenie slabosti je urgentný stav

Náhle vzniknuté oslabenie jednej polovice tela môže byť príznakom novej cievnej mozgovej príhody a vyžaduje okamžité privolanie záchrannej zdravotnej služby.

Príznaky cievnej mozgovej príhody vznikajú náhle, z minúty na minútu:

• ťažkosti s rozprávaním a artikuláciou,
• ochrnutie časti tela, typicky jednostranne,
• pokles ústneho kútika alebo očného viečka,
• ťažkosti so zrakom alebo dvojité videnie,
• ťažkosti s chôdzou, ťahanie do strany alebo neschopnosť stáť,
• poruchy citlivosti kože a necitlivosť niektorej strany tela.

V zahraničí sa pre rýchlu orientáciu používa pomôcka so skratkou FAST:

• F - Face: Požiadajte osobu, aby sa usmiala, a sledujte, či je poklesnutý ústny kútik.
• A - Arms: Požiadajte osobu, aby zdvihla obe ruky pred seba, a sledujte, či jedna končatina poklesne.
• S - Speech: Požiadajte osobu, aby zopakovala jednoduchú vetu, a sledujte, či je reč nezreteľná alebo nezmyselná.
• T - Time: Pri týchto príznakoch ihneď volajte 112.

Nevezte pacienta po vlastnej osi do nemocnice ani ho nenechajte šoférovať. Prevoz sanitkou mu zabezpečí najrýchlejšiu starostlivosť na správnom mieste.

Pri mozgovej príhode ide o čas a dôležitá je doslova každá minúta. Ak je to možné, zaznamenajte čas, keď sa ťažkosti objavili, pomôže to lekárom rozhodovať o liečbe.

Akútna liečba mozgovej príhody

Liečba cievnej mozgovej príhody je viazaná na iktové centrá, ktoré sú zvyčajne vo veľkých nemocniciach.

Spôsob liečby závisí od času, ktorý uplynul od prvých príznakov. Taktiež je dôležité, či je mozgová príhoda ischemická alebo hemoragická, pretože liečba sa pri oboch typoch veľmi líši.

Liečba ischemickej mozgovej príhody spočíva v čo najskoršom spriechodnení upchatej cievy. Ak to k lekárovi stihnete do 4,5 hodiny, máte možnosť absolvovať trombolýzu.

Inou možnosťou je odstránenie krvnej zrazeniny cez katéter, teda trombektómia. Tento výkon vám urobia do 6 hodín od vzniku prvých príznakov.

Liečba hemoragickej mozgovej príhody zahŕňa liečbu vysokého krvného tlaku a úpravu zrážanlivosti krvi. V niektorých prípadoch sa využíva aj intervenčná liečba, pri ktorej sa lekár pomocou špeciálneho katétra dostane k poškodenej cieve a tú ošetrí.

Diagnostika príčiny a rozsahu poškodenia

Lekár urobí základné klinické vyšetrenia na zistenie príznakov. Pri podozrení na cievnu mozgovú príhodu vás pošle na CT mozgu.

Ak je s kontrastnou látkou, ukáže sa aj stav mozgových ciev, nielen poškodené ložisko mozgu. Ak máte príznaky, no na CT sa nič neukáže, lekári vám s odstupom času urobia ďalšie CT alebo vás pošlú na magnetickú rezonanciu mozgu.

Z krvi vám urobia vyšetrenia hladiny cholesterolu, cukru, prítomnosti infekcie a testy zrážanlivosti krvi.

Súčasťou vyšetrení je aj echokardiografické vyšetrenie srdca. Častou príčinou ischemickej cievnej mozgovej príhody totiž býva fibrilácia srdca, pri ktorej sa vo vnútri srdca vytvára krvná zrazenina.

Ultrazvukové vyšetrenie krčných ciev môže odhaliť aterosklerózu, čiže vytvorenie povlakov vo vnútri cievy.

Čo môže hemiparézu sprevádzať

Cievna mozgová príhoda môže okrem pohybu zasiahnuť reč, prehĺtanie, zrak, pamäť, myslenie aj psychické prežívanie.

• porucha reči a výslovnosti,
• porucha prehĺtania,
• ochabnutie končatín na jednej strane,
• ťažkosti so zrakom,
• poruchy chôdze,
• bolesti, depresia a úzkosť,
• ťažkosti s pamäťou a myslením,
• neschopnosť postarať sa o základné životné potreby.

Neuroplasticita a možnosti zlepšenia

Áno, hemiparéza sa môže zlepšiť. Mozog má schopnosť vytvárať nové nervové spojenia, čo sa označuje ako neuroplasticita.

Práve tá umožňuje, aby zdravé oblasti mozgu postupne preberali časť funkcií poškodených oblastí.

Najväčší potenciál na zlepšenie býva počas prvých mesiacov po mozgovej príhode, rehabilitácia však môže prinášať pokroky aj neskôr.

Hoci najväčšie zlepšenie býva počas prvých mesiacov, rehabilitácia môže prinášať pokroky aj po roku a neskôr.

Nie vždy je možné pohybový deficit obnoviť alebo sa to podarí len veľmi obmedzene. Nikdy nemá zmysel rehabilitáciu vopred vzdať kvôli nechuti alebo pocitu bezmocnosti.

Kedy sa začína rehabilitácia

Pri tomto závažnom ochorení platí heslo: čím skôr, tým lepšie.

S rehabilitačnou liečbou sa začína už v nemocnici, v priebehu 24 - 48 hodín od samotnej mozgovej príhody, resp. od neurochirurgického zákroku.

Závažné postihnutie po mozgovej príhode je potrebné začať rehabilitovať čo najskôr, už počas hospitalizácie na neurologickom oddelení v akútnej fáze ochorenia, neskôr na rehabilitačnom lôžkovom oddelení.

Narušené funkcie je nutné trénovať bezprostredne po vzniku mozgovej príhody, súčasná akútna liečba to dovoľuje. O optimálnom načasovaní zahájenia rehabilitácie rozhoduje fyzioterapeut.

Prioritami sú stabilizácia zdravotného stavu, minimalizovanie komplikácií a následkov a zabránenie opakovaniu cievnej mozgovej príhody.

Ako vyzerá rehabilitačný plán

Hlavným cieľom rehabilitácie po CMP je obnoviť schopnosti a zručnosti, ktoré príhoda zasiahla a znefunkčnila.

Dôkladná a pravidelná fyzioterapeutická liečba pod vedením a dohľadom odborníkov je kľúčom k lepšej kvalite života.

Základom je „na mieru šitý“ rehabilitačný plán. Má byť pre každého pacienta absolútne individuálny a vychádzajúci zo závažnosti konkrétnych následkov.

Nakoľko sú poškodenia mozgu u každého pacienta rôzne, táto starostlivosť je vždy „šitá na mieru“ konkrétneho pacienta.

Rehabilitačný tím môže zahŕňať:

• neurológa,
• rehabilitačného lekára,
• fyzioterapeuta,
• ergoterapeuta,
• logopéda,
• psychológa alebo neuropsychológa,
• sociálneho pracovníka.

Rehabilitačná starostlivosť obsahuje okrem pohybového tréningu i ďalšie aktivity, napríklad logopedickú starostlivosť, ergoterapiu, neuropsychologickú starostlivosť i sociálnu podporu.

Fyzioterapia pri hemiparéze

Fyzioterapia je nevyhnutnou súčasťou rehabilitácie pri hemiparéze. Prostredníctvom cielených cvičení a techník na posilnenie svalov, zlepšenie pohyblivosti, zníženie svalovej stuhnutosti a podporu rovnováhy môže fyzioterapia pomôcť zlepšiť pohyblivosť a znížiť riziko pádu.

Primárnou úlohou je oživenie stratených motorických zručností. Ich opätovné ovládnutie má priamu súvislosť so samostatnosťou.

Fyzická časť liečby sa preto zameriava na zvládnutie mobility, aj s potrebnými zdravotnými pomôckami, akými môžu byť podporné ortézy, invalidný vozík či chodúľky na kolesách.

Prvotným cieľom je aspoň čiastočná stabilizácia a spevnenie tela, ako aj schopnosť uniesť jeho váhu.

Základom dobrej rehabilitácie je optimalizácia pohybových funkcií cez zlepšovanie kvality senzorických funkcií a dosiahnuť vôľou ovládaný, izolovaný pohyb.

Aktívne cvičenie a motorické učenie

Efektívna je predovšetkým taká rehabilitácia, pri ktorej má maximálnu možnosť v iniciatíve i pri realizácii pohybu samotný pacient, teda aktívne cvičenie samotného pacienta.

Preto v prípade ľahšieho pohybového postihnutia alebo pri dosiahnutí určitej miery zlepšenia odbornými pracovníkmi je nutné, aby pacient pokračoval v rehabilitácii samostatne pod odborným vedením alebo s možnosťou odborných konzultácií.

Pacienti s poruchou vedomého cieleného pohybu precvičujú jednoduché, nenáročné cvičenia s opakovaním, na uvedomenie si vlastného pohybu končatinou, pohybu hrudníka pri dýchaní, brušnej steny a pohybu hlavou.

Cvičenie by malo naučiť pacienta plne si uvedomovať pohyby bez diktovania spôsobu dýchania, sedenia a chodenia.

Iná metodika využíva súhyby zdravej a postihnutej končatiny s aktiváciou pohybových vzorov.

Súčasne s precvičovaním končatín sa precvičuje posadzovanie a postavovanie s nácvikom stability a prevenciou pádov.

Nácvik chôdze, stoja a rovnováhy

Opätovné získanie schopnosti chodiť a zlepšenie rovnováhy sú dôležitými cieľmi rehabilitácie pri hemiparéze.

Fyzioterapia môže pomôcť zlepšiť pohyblivosť a podporiť nezávislosť v každodennom živote prostredníctvom cielených cvičení a tréningov na nácvik chôdze, zlepšenie rovnováhy a prevenciu pádov.

Nacvičuje sa koordinácia pohybu a kontrola polohy tela v sede, stoji až po vôľou ovládanú chôdzu.

S narušením pohyblivosti tela sa často spája i porucha vzpriameného postoja, pretože pre slabosť polovice tela nie je možný stabilný stoj, a následne i porucha chôdze.

Tieto činnosti je taktiež možné výrazne ovplyvniť rehabilitáciou.

Obmedzovaná terapia a funkčná elektrická stimulácia

Vo svete je rozšírená aj takzvaná terapia vyvolávaná obmedzeniami. Jej filozofiou je stimulácia postihnutej končatiny na úkor zdravej.

Práca zdravej končatiny sa obmedzí, a tým dochádza k posilňovaniu postihnutej tak, aby sa zlepšila jej funkčnosť.

Pri závažnejších následkoch, ktoré postihli prevažnú časť tela, sa využíva funkčná elektrická stimulácia.

Na oslabené svaly sa aplikuje elektrický prúd. Spôsobí ich stiahnutie, teda kontrakciu. Takáto stimulácia obnovuje svalové napätie, a teda aj funkčnosť poškodených svalových centier.

Robotická rehabilitácia

Pri rehabilitácii pacientov po náhlej cievnej mozgovej príhode účinne pomáhajú aj robotické prístroje.

Účinné sú najmä pri nácviku opakovaných pohybov, ktoré poškodeným končatinám vracajú silu a takzvanú pohybovú pamäť.

Akékoľvek liečebné a rehabilitačné postupy sa však aj v tomto prípade musia vykonávať pod dozorom odborníkov, najmä lekárov a fyzioterapeutov.

Robotická rehabilitácia zatiaľ nie je preplácaná slovenskými zdravotnými poisťovňami.

Liečba spasticity

U časti pacientov sa po mozgovej príhode rozvíja spasticita, teda zvýšené svalové napätie, ktoré môže pohyb ešte viac obmedziť.

Zvýšený svalový tonus sa objavuje po odznení akútneho štádia pri nesprávnych pohyboch, kde sú hyperaktívne svaly využívané na stabilitu a nie na mobilitu.

Včasné rozpoznanie spasticity umožňuje začať vhodnú liečbu vrátane rehabilitácie a podľa potreby aj ďalších terapeutických postupov odporučených neurológom alebo rehabilitačným lekárom.

Liečba svalovej stuhnutosti môže zahŕňať podávanie svalových relaxantov, fyzioterapiu na natiahnutie svalov, používanie dlahy alebo ortézy a v niektorých prípadoch aj botulotoxínové injekcie na zníženie spasticity.

Vhodnou kombináciou liekov, napríklad aplikáciou botulotoxínu do postihnutých svalov, a rehabilitácie je možné „tuhosť“ svalov prekonať a normálny rozsah pohybov zvýšiť alebo obnoviť.

Pri nedostatočnom obnovení pohybu a hroziacej kontraktúre svalov je potrebné meniť stratégiu liečebnej rehabilitácie s použitím konceptov na zníženie spasticity a opakovaným učením správnemu pohybovému vzoru.

Všeobecným princípom liečby je znížiť až odstrániť spasticitu, zabrániť nesprávnym vzorom pohybu, navodiť fyziologický a funkčný pohyb a zabrániť kontraktúram a deformitám.

Ergoterapia a návrat k samostatnosti

Ergoterapia sa zameriava na podporu nezávislosti a samostatnosti pri každodenných činnostiach.

Prostredníctvom používania asistenčných pomôcok, adaptačných techník a nácviku každodenných úkonov, ako je obliekanie, stravovanie, osobná hygiena a starostlivosť o domácnosť, môže ergoterapia pomôcť pacientom zlepšiť kvalitu ich života a maximalizovať ich schopnosti.

Cieľom rehabilitácie pri hemiparéze je zlepšiť funkcie postihnutej strany tela, obnoviť pohyblivosť a podporiť nezávislosť v každodennom živote.

Kompenzačné pomôcky a úprava domácnosti

Na podporu samostatnosti a uľahčenie sebaobsluhy pacient často potrebuje kompenzačné pomôcky.

Najčastejšie sa prechodne alebo i dlhodobo využívajú oporné pomôcky, napríklad barle, chodítka a podporné rámy, ktoré uľahčujú vzpriamený stoj a pomáhajú znovuobnoviť narušený stereotyp chôdze.

Pri úplnej poruche hybnosti je niekedy nutné využiť kolieskové kreslo, teda vozík.

Výber konkrétneho vozíka či opornej pomôcky je veľmi dôležitý. O ich využití informuje pacienta rehabilitačný tím.

Na uľahčenie pohybu v domácnosti a umožnenie sebaobslužných činností, ako je umývanie, kúpanie, jedenie a pitie, je k dispozícii množstvo pomôcok.

• polohovacia posteľ,
• držiak do sprchy či vane,
• matrac proti preležaninám,
• protišmykové podložky,
• vaňová alebo sprchová stolička či lavica,
• držadlá a oporné zábradlia,
• ergonomické pomôcky na jedenie a obliekanie.

V domácnosti je možné upraviť napríklad výšku sedu na stoličke, výšku záchodovej misy a inštalovať držadlá alebo oporné zábradlia.

Protišmykové podložky alebo protišmykové úpravy podláh sú vhodné v celej domácnosti, nakoľko riziko pádu a zranenia je pri obmedzenej pohyblivosti veľmi vysoké.

Pri narušení jemnej motoriky je možné na držadlá, nádoby, kľučky či skrinky inštalovať rozmernejšie násady, ktoré uľahčia úchop a manipuláciu.

Na obliekanie alebo zapínanie gombíkov či zipsov taktiež existujú kompenzačné pomôcky.

Logopedická liečba a poruchy komunikácie

Niektorí pacienti s hemiparézou môžu mať aj problémy s rečou a komunikáciou, najmä ak je lézia lokalizovaná v oblasti mozgu zodpovednej za jazykové funkcie.

Prekonaná mŕtvica sa veľmi často podpisuje priamo na oblasti rečového centra a spôsobuje nemožnosť komunikácie.

Dôležitá je preto aj logopedická liečba. Ak je dôsledná a pravidelná, môže výrazne pomôcť pri znovuzískavaní komunikačných schopností.

Orofaciálna rehabilitácia pomáha pacientovi s obnovením funkcie postihnutých svalov, zatiaľ čo logopéd precvičuje poruchy reči, výslovnosti i porozumenia vyslovenej a napísanej reči.

Pri poruchách porozumenia reči je narušená schopnosť pacienta identifikovať v počutom zvuku slová a vety a rozoznať ich obsah.

Pri poruche tvorby reči je naopak postihnutá schopnosť slová a vety vytvoriť a zosúladiť ich do správneho gramatického tvaru.

Myslenie alebo intelekt pritom nie je obvykle nijako narušený, no navonok sa pacient s poruchou verbálnej komunikácie javí, akoby nebol schopný vôbec komunikovať a spolupracovať.

Uvedomte si, že porucha reči neznamená poruchu myslenia alebo zhoršenie inteligencie.

Ako komunikovať s človekom po mozgovej príhode

• používajte krátke a jednoduché vety,
• hovorte pomaly a zreteľne,
• hovorte tak, aby pacient pri reči mohol sledovať vašu tvár,
• nedovoľte, aby na pacienta rozprávalo súčasne viacero osôb,
• využite gestá a obrázky,
• obmedzte ruch a hluk z okolia,
• ak pacient nerozumie, použite iné slová a zjednodušte komunikáciu,
• poraďte sa s logopédom o vhodných cvičeniach a rečových postupoch.

Ak je porucha reči závažná, rehabilitácia často neumožní obnoviť úplne rečové funkcie.

Napriek tomu sa pacient môže naučiť efektívne komunikovať napríklad s pomocou gestikulácie a predtlačených vzorov s predmetmi dennej obsluhy alebo činnosti.

Poruchy prehĺtania

Porucha prehĺtania patrí k menej častým, no veľmi závažným komplikáciám po mozgovej príhode.

Okrem zhoršeného a spomaleného príjmu stravy vzniká vysoké riziko vdýchnutia stravy a tekutín do dýchacích ciest.

K narušeniu prehĺtacieho aktu vedie najmä porucha koordinácie alebo ochabnutie prehĺtacích svalov, často v kombinácii s nevhodnou polohou tela pri príjme stravy a tekutín.

Pri dlhšom trvaní prehĺtacích ťažkostí je možné upraviť vhodne stravu, napríklad mixovaním tuhých jedál alebo zahustením tekutín vhodným prípravkom.

V závažných prípadoch je nutná prechodná alebo i trvalá výživa sondou, ktorá obmedzuje riziko vdýchnutia a rozvoja závažných komplikácií.

Praktické zásady pri poruchách prehĺtania

• jedzte vo vzpriamenej polohe alebo aspoň v strmšom polosede,
• hlava má byť v miernom predklone, nikdy nie v záklone,
• pri nestabilnom sede využite pomôcky,
• jedzte malé sústa,
• pri oslabení jednej strany tváre sa snažte rozžuť potravu silnejšou stranou,
• po každom súste si vypláchnite ústa,
• pri jedle nerozprávajte,
• po jedle odstráňte zvyšky potravy z úst a vyčistite si zuby.

Kognitívna a psychologická rehabilitácia

Mozgová príhoda nanešťastie nepostihuje len fyzickú stránku človeka, ale poväčšine aj psychickú.

Účinným prostriedkom môžu byť cvičenia zamerané na obnovenie a opätovný rozvoj kognitívnych funkcií.

Liečba je zameraná predovšetkým na pamäť, sociálne zručnosti, reč a schopnosť riešiť problémy.

V rehabilitácii je základom obnova každodenných aktivít vrátane kognitívnych.

Pozornosť a mentálny výkon je možné trénovať alebo prekonať ich obmedzenia. Moderné rehabilitačné metódy používajú aj počítačové programy.

K jednoduchším cvičeniam patrí hlasné čítanie jednoduchých rytmických textov, spev jednoduchých rytmických nápevov a jednoduché matematické úlohy.

Cieľom je kompenzácia porúch učením sa nových stratégií cez jednoduché úkony pozornosti a porozumenia až po aplikáciu do dennej praxe.

Dôležitým elementom pre dosiahnutie psychickej pohody je celková psychologická liečba.

V úplnom závere liečby, keď prichádza na rad celkové posilnenie osobnosti, pomáha neraz aj arteterapia.

Veľmi nápomocné bývajú napríklad modelovacie techniky, za pomoci ktorých možno stimulovať viaceré dôležité centrá v mozgu.

Úloha rodiny pri rehabilitácii

Cievna mozgová príhoda zasiahne nielen do života pacienta, ale aj jeho rodiny.

Rodina zohráva pri rehabilitácii významnú úlohu. Pomôcť môže najmä motiváciou k pravidelnému cvičeniu, vytvorením bezpečného domáceho prostredia, podporou samostatnosti pacienta a trpezlivou komunikáciou počas zotavovania.

Je dôležité nepomáhať viac, ako je potrebné. Pacient by mal byť povzbudzovaný k tomu, aby vykonával činnosti samostatne v rámci svojich možností.

Po príchode do domácej starostlivosti je potrebná spolupráca zo strany príbuzných.

Niektoré rehabilitačné cviky potrebuje pacient vykonávať doma, no pod dozorom alebo s pomocou svojich najbližších.

Buďte trpezliví, pretože obnova si vyžaduje čas a pokrok môže byť pomalý.

Nezabúdajte sa starať aj o seba, pretože starostlivosť môže byť náročná a vyžaduje si vlastnú podporu a oddych.

Rehabilitácia doma

Po návrate do domáceho prostredia je veľmi dôležité pokračovať s fyzioterapiou v odbornom zdravotníckom centre a cvičenia doma opakovať presne podľa pokynov fyzioterapeuta.

Kratšie každodenné cvičenie býva účinnejšie ako dlhé tréningy iba raz za týždeň.

Vytvorte si rutinu, ktorá zahŕňa terapeutické cvičenia, obdobia odpočinku a spoločenské aktivity.

Treba však varovať pred neoverenými a osobami bez zdravotníckeho vzdelania poskytovanými službami, nakoľko ich poskytovatelia nenesú žiadnu odbornú ani právnu zodpovednosť.

Ako dlho trvá zotavenie

Liečebno-fyzioterapeutický plán je pre každého pacienta individuálny, takže ani dĺžka liečby nie je rovnaká.

Trvanie rehabilitácií, prípadne využívanie liečebných masáží a regeneračných techník, závisí od závažnosti následkov a komplikácií, ktoré pacientovi zostali.

U niektorých ľudí dochádza k zotaveniu v pomerne krátkom čase, u iných treba rátať s dlhodobou odbornou fyzioterapeutickou pomocou, teda v trvaní niekoľkých mesiacov, výnimočne aj rokov.

Dôležité je počítať s tým, že výsledky neprídu ihneď.

Predpokladom úspechu a efektivity liečby je trpezlivosť a skutočne pedantná a pravidelná rehabilitácia pod vedením odborníkov.

Ústavná, ambulantná a domáca rehabilitácia

Lôžkové rehabilitačné zariadenia sú určené najmä pre pacientov, ktorí majú natoľko obmedzený pohyb a mobilitu, že nemôžu dochádzať na rehabilitácie ambulantne.

Predstavujú prvý stupeň pri obnove hybnosti, sebaobsluhy a mobility pacienta.

Pri zlepšení na úroveň chôdze s pomocou pomôcok alebo mobility s pomocou vozíka je nutné v rehabilitácii naďalej pokračovať, nielen cestou ambulantnej rehabilitácie, ale najmä v domácom prostredí.

Ambulantnou formou je nutné pokračovať v rehabilitácii až do úpravy stavu alebo do zaradenia sa do bežného života v rodine či v práci s minimalizáciou funkčného deficitu.

Úhrada rehabilitácie a nárok na starostlivosť

Pacienti po náhlej cievnej mozgovej príhode majú nárok na dlhodobú rehabilitáciu a starostlivosť pod dohľadom tímu odborníkov, ktorý sa skladá z neurológa, fyzioterapeuta, logopéda aj psychológa.

Pacient je bezprostredne po CMP automaticky prevezený na neurologické oddelenie najbližšej nemocnice, kde sa lieči akútna fáza štandardne desať dní.

O ďalšie doliečovanie musí pacient alebo jeho rodinní príslušníci požiadať iné zdravotné zariadenie.

Ideálne je urobiť tak čo najskôr po príhode, aby sa po stabilizovaní stavu pacienta ihneď mohlo začať s rehabilitáciou.

Niektoré poisťovne nechávajú schválenie návrhu na rehabilitačnú liečbu svojich poistencov na internú schvaľovaciu komisiu príslušnej nemocnice. Iná poisťovňa zase sama schvaľuje lekármi navrhnutú rehabilitačnú liečbu.

Dĺžka schvaľovacieho procesu môže byť až 2 - 3 týždne, aj preto ho treba začať čo najskôr, aj tri dni po cievnej mozgovej príhode.

Lehotu, dokedy môžu pacienti využiť ústavnú liečebnú rehabilitáciu, si určuje každá poisťovňa sama a každá poisťovňa ju má inú, preto sa treba informovať v poisťovni pacienta.

Rehabilitačná liečba po CMP je hradená z verejného zdravotného poistenia.

Rozsah poisťovňami hradenej rehabilitačnej liečby je v každej poisťovni iný. Niektoré poisťovne preplácajú 60 dní rehabilitácie s možnosťou predĺženia o ďalších 30 dní, poistenci inej poisťovne majú nárok na 21-dňovú rehabilitáciu a následne môžu požiadať o dodatočných 30 dní.

Nárok na rehabilitačný pobyt hradený poisťovňou má pacient každý rok.

Rehabilitácia a cvičenie sú mnohokrát celoživotnou záležitosťou.

Pomôcky a sociálna podpora po prepustení

Lekár môže predpísať potrebné pomôcky, napríklad barly a ortézy. Toto je dobré riešiť s ošetrujúcim lekárom pri prepúšťaní z nemocnice.

Ak má CMP trvalé následky, treba sa informovať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, na aké príspevky, napríklad na prestavbu bývania na bezbariérové, má pacient nárok.

Existujú rôzne rehabilitačné pomôcky, ktoré uľahčia život. Môže to byť napríklad invalidný vozík, chodúľka, polohovacia posteľ, držiak do sprchy či vane alebo matrac proti preležaninám.

Prevencia opakovanej cievnej mozgovej príhody

Zotavenie sa z mozgovej príhody je vždy vynikajúca správa. No hrozba recidívy tým nemusí byť zažehnaná.

Stopercentná záruka neexistuje. Existuje však rad odborných odporúčaní, ktoré môžu byť účinnou prevenciou.

• úplná eliminácia fajčenia,
• zdravá a vyvážená strava,
• pravidelná fyzická aktivita podľa možností pacienta,
• sledovanie krvného tlaku, cukru a cholesterolu,
• pravidelné užívanie predpísaných liekov,
• pravidelné kontroly a preventívne prehliadky.

Do jedálnička sa má dostať čerstvé ovocie a zelenina v počte päť porcií denne.

Pri slaných pokrmoch je dôležité obmedziť konzumáciu soli, pri sladkých zasa znížiť príjem potravín s umelo pridanými cukrami a náhradnými sladidlami.

Nezabúdajte na kontroly a preventívne prehliadky u lekárov. Zameriavajú sa najmä na sledovanie krvného tlaku a hladiny cukru v krvi.

Pri opakovane zvýšenej hodnote krvného tlaku nad 140/90 mmHg oslovte svojho všeobecného lekára.

Ak máte fibriláciu predsiení, užívajte lieky na riedenie krvi tak, ako vám ich predpísal lekár.

Pacienti, ktorí dodržiavajú predpísanú liečbu a prechádzajú na zdravší životný štýl, dokážu znížiť riziko opakovania mozgovej príhody až o 90 percent.

Kedy vyhľadať lekára počas rehabilitácie

Kontaktujte lekára, ak sa slabosť náhle zhorší, objavia sa nové neurologické príznaky, vznikne výrazná bolesť alebo opuch končatiny, alebo sa objaví výrazná spasticita či kontraktúry.

Pri náhlom zhoršení slabosti, poruche reči, poklese kútika alebo novej poruche chôdze ihneď volajte 112.

tags: #hemipareza #po #mozgovej #mrtvici