Rozdelenie kôry mozgu podľa funkcie

Mozgová kôra je sivá hmota v krajnej časti koncového mozgu a predstavuje najvyššie riadiace centrum organizmu. Prijíma, analyzuje a syntetizuje vzruchy, ktoré do nej prichádzajú z receptorov alebo z iných oblastí mozgu, a na základe týchto informácií pripravuje primerané reakcie.

Podľa funkcie sa mozgová kôra člení na motorické, somatosenzitívne, senzorické, rečové, asociačné, limbické a inzulárne oblasti. Tieto oblasti však nepracujú oddelene: zložité činnosti, ako je vnímanie, pohyb, reč, pamäť alebo rozhodovanie, vznikajú spoluprácou viacerých kôrových centier, podkôrových štruktúr a oboch mozgových hemisfér.

Základná charakteristika mozgovej kôry

Mozgová kôra (po lat. cortex cerebri) je sivá hmota v krajnej časti koncového mozgu. Je hrubá 2-5 mm a tvorí ju 13-15 miliárd neurónov, z ktorých každý vytvára asi 5 000 synapsií (neurónových spojení).

Jej povrch je poprehýbaný do závitov, tzv. gyrifikácia kôry, čo zväčšuje plochu až na 2 200 cm². Zvrásnenie má jednoduchý dôvod - zvyšuje plochu mozgovej kôry. Mozgová kôra tvorí asi 2/3 z celej mozgovej hmoty.

Je u človeka vývojovo najmladšou časťou CNS. Tvorí povrchovú vrstvu predného mozgu a pokrýva obidve mozgové pologule (hemisféry). Tvorí akýsi plášť ktorého hrúbka je 2-5mm.

Je to najvyššie riadiace centrum organizmu. V prípade človeka má analytickú a syntetickú schopnosť. Pre jej činnosť sú rozhodujúce funkčné vzťahy medzi neurónmi (vlastnosti, usporiadanie synáps) a nie tvar a počet neurónov.

Vonkajšiu časť mozgových hemisfér tvorí mozgová kôra, tvorená sivou hmotou, v ktorej sú umiestnené telá nervových buniek. Vnútro hemisfér tvorí biela hmota, teda hmota skladajúca sa z nervových vlákien.

Telá nervových buniek tvoria sivú hmotu nervovej sústavy. Výbežky nervových buniek, najmä myelinizované axóny, tvoria bielu hmotu. Biela hmota mozgová, ktorá prepája jednotlivé časti mozgu, obsahuje vysoký podiel myelinizovaných nervových vlákien (axónov).

Vrstvy a vývojové typy kôry

Mozgová kôra koncového mozgu sa skladá zo 6 vrstiev nervových buniek. Neokortikálne neurony sú usporiadané do 6 vrstiev. Kortex obsahuje 3−6 vrstiev neuronů, jejichž počet je závislý na vývojovém stáří specifické kortikální oblasti.

Z hľadiska vývoja možno rozdeliť mozgovú kôru na paleokortex, archikortex a neokortex. Allocortex je označenie pre vývojovo staršie štruktúry, teda paleokortex a archikortex.

• Paleokortex je fylogeneticky najstaršia časť kortexu, nachádza sa vo funkčnej kôrovej oblasti pre čuch a tvorí rhinencephalon.
• Archikortex je uložený v hĺbke spánkového laloka a na jeho dolnom okraji, funkčne je zapojený do limbického systému.
• Neokortex je vývojovo najmladší, zaberá až 95 % celkového povrchu kortexu a je sídlom najvyšších nervových funkcií.

Neokortex predstavuje najvyšší stupeň evolučného rozvoja a najväčšia je u primátov a človeka. Práve v mozgovej kôre cicavcov sú sústredené ústredia najzložitejších nervových funkcií, pamäti a logického myslenia.

Šesť vrstiev neokortexu

1. Molekulová vrstva tvorí povrch kortexu a obsahuje v porovnaní s ostatnými vrstvami menej neurónov.
2. Vonkajšia zrnitá vrstva je tvorená najmä hviezdicovými bunkami, ktoré sa podieľajú na asociačnej komunikácii.
3. Vonkajšia pyramídová vrstva obsahuje interneuróny a malé pyramídové bunky, ktoré vytvárajú komisurálne dráhy.
4. Vnútorná zrnitá vrstva je výrazná v senzitivných a senzorických oblastiach a končí v nej väčšina vlákien vstupujúcich do kôry.
5. Vnútorná pyramídová vrstva obsahuje veľké pyramídové bunky a je zdrojom eferentácie do iných častí CNS.
6. Viacformová vrstva sa nachádza v hĺbke kôry a tvoria ju najmä asociačné interneuróny.

Motorické oblasti majú vyvinutú predovšetkým 3. a 5. vrstvu, kým oblasti pre senzitivné podnety skôr 2. a 4. vrstvu. Kortex má též svou myeloarchitektoniku, tedy uspořádání nervových vláken.

Funkčné členenie mozgovej kôry

V kôre sa nachádzajú väčšie alebo menšie oblasti, nazývané projekčné kôrové centrá, do ktorých vstupujú informácie z receptorov. Tu sa analyzujú, syntetizujú a na základe týchto pochodov sa prijímajú rozhodnutia o forme reakcie.

Okrem senzorických kôrových oblastí sú tu aj motorické centrá, ktoré riadia vôľové, vedomé pohyby, formuje sa tu vedomá činnosť. Vedomá činnosť je výsledkom myslenia, ktoré je produktom kôry v mozgu.

Neuróny mozgovej kôry sú zoskupené do určitých funkčných oblastí - analyzátorov. Niekedy sa na miesto analyzátora používa termín kôrové centrum.

Motorická kôra

Primárna motorická oblasť

Primárna motorická oblasť (M1) je uložená v mieste gyrus praecentralis; teda Brodmannova area 4 − jej funkciou je zabezpečovanie voľnej motoriky. Mozgová kôra zároveň riadi úmyselné pohyby.

Z tejto oblasti vystupuje tractus corticospinalis do miechy a smerom k jadrám hlavových nervov. Aferentácia ide z premotorickej oblasti, primárnej somatosenzitívnej oblasti a z nucleus ventralis lateralis thalami.

Motorický kortex je organizovaný somatotopicky, kedy určité časti tela majú projekciu rozsiahlejšiu, než by zodpovedalo ich veľkosti. Toto usporiadanie sa označuje ako motorický homunkulus.

Horná časť M1 ovláda svaly nohy, dolnej končatiny, trupu a hornej končatiny, zvyšné časti smerom k sulcus lateralis ovládajú svaly ruky, krku, tváre, hrtana a jazyka.

Stimulus spôsobuje svalovú kontrakciu na kontralaterálnej polovici tela, poškodenie teda vedie ku spastickej obrne. Primárna motorická oblasť je obojstranne spojená aj s hlavnou senzitivnou oblasťou kortexu.

Premotorická a suplementárna motorická oblasť

Sekundárna motorická oblasť je dôležitá pre zložitejšie pohyby hlavy a končatín a pre iniciáciu pohybov. Premotorická oblasť cielene pripravuje a mení pohyby.

Premotorická a suplementárna oblasť spolupracuje s frontálnym okohybným poľom pri zrakovej kontrole okolia. Poškodenie premotorickej oblasti vedie k ideomotorickej apraxii, pri ktorej pacient nie je schopný napodobniť niektoré pohyby, napríklad odomykanie dverí.

Frontálne okohybné pole

Frontálne okohybné pole (FEF) je lokalizované v gyrus frontalis a susedí s premotorickou oblasťou; Brodmannova area 8. Zúčastňuje sa na konjugovaných pohyboch očí a je zapojené do okulomotorického okruhu bazálnych ganglií.

Do tejto oblasti prichádzajú vlákna z primárnej a sekundárnej zrakovej oblasti a z nucleus dorsomedialis thalami. Poruchou funkcie je deviácia bulbov.

Somatosenzitívna kôra

Primárna somatosenzitívna oblasť

Primárna senzitivná oblasť je umiestnená v gyrus postcentralis a zadnej časti lobulus paracentralis; Brodmannove oblasti 1, 2, 3. Do tohto miesta prichádzajú senzitivné dráhy z tela cez talamus.

V oblastiach susediacich so sulcus centralis sa premietajú primárne somatosenzitívne vlákna s informáciami z povrchových kožných receptorov a do zadných častí prichádzajú proprioceptívne informácie pochádzajúce zo šliach a kĺbov.

Aj v prípade primárnej motorickej oblasti, tak u primárnej senzitivnej oblasti je prítomná somatotopická organizácia kortexu - senzitivný homunkulus. Do mediálnej časti gyrus precentralis a gyrus postcentralis sa premieta dolná končatina, zvyšok tela sa premieta laterálnejšie.

Podnety spôsobujú pocity dotyku na kontralaterálnej polovici tela. Poruchou je hypestézia, teda znížené vnímanie citlivosti.

Asociačná somatosenzitívna kôra

Asociačná somatosenzitívna kôra je uložená v oblasti lobuli parietales; Brodmannove oblasti 5, 7. Jej úlohou je analýza a integrácia somatosenzitívnej aferentácie hmatu a polohocitu.

Táto oblasť umožňuje vnímať pohyb a orientáciu v priestore a vytvára priestorovú predstavu o vzájomných vzťahoch jednotlivých častí tela. Temenný lalok je časť mozgu, kam prichádzajú rôzne zmyslové podnety z celého tela a kde sa následne analyzujú.

Zraková kôra

Primárna zraková oblasť

Primárna zraková oblasť (V1) je umiestnená v oblasti sulcus calcarinus, v Brodmannovej oblasti 17 na mediálnej ploche záhlavového laloka. Zaisťuje vnímanie videných objektov.

Podnety do nej prichádzajú z talamu cestou radiatio optica. Z tejto oblasti ďalej vedie eferentácia do sekundárnej zrakovej oblasti. Poškodením vzniká korová slepota.

Sekundárna zraková oblasť

Sekundárna zraková oblasť je lokalizovaná v tesnej blízkosti primárnej zrakovej oblasti; Brodmannove oblasti 18, 19. Jej funkciou je detailnejšia analýza videného a nachádza sa v nej zraková pamäť.

Z tejto oblasti vedú vlákna do pretektálnej oblasti, premotorickej oblasti a frontálneho okohybného poľa. Pri jej poškodení je prítomná vizuálna agnózia: človek vidí, je si toho vedomý, ale nie je schopný videné objekty pomenovať.

Zrakové informácie vedú do záhlavového laloka, konkrétne do mozgovej kôry záhlavového laloka. Spracovanie zrakového podnetu preto pokračuje v niekoľkých navzájom prepojených oblastiach.

Sluchová kôra

Primárna sluchová oblasť

Primárna sluchová oblasť (A1) sa nachádza v dolnej časti laterálnej mozgovej štrbiny, v Heschlových závitoch na hornej ploche gyrus temporalis superior; Brodmannove oblasti 41, 42.

Jej úlohou je zabezpečovať uvedomovanie si jednotlivých tónov a zvukov. Aferentné vlákna do nej vedú z talamu cestou akustickej radiácie, eferentne smerujú do rečových a asociačných oblastí.

Pri poruche primárnej sluchovej oblasti dochádza k obojstrannej poruche sluchu. Poškodenie prednej časti postihuje najmä schopnosť počuť nízkofrekvenčné zvuky, zatiaľ čo poškodenie zadnej časti postihuje vysoké frekvencie.

Sekundárna sluchová oblasť

Sekundárna sluchová oblasť je uložená v gyrus temporalis superior; Brodmannova area 22. Jej funkciou je analyzovanie, rozoznávanie a komplexnejšie vnímanie zvukov a hlasov.

Pri poruche tejto oblasti pacient nie je schopný jednotlivé zvuky a hlasy správne interpretovať. Sluchové podnety sa zároveň prepájajú s rečovými a asociačnými oblasťami.

Čuchová a chuťová kôra

Čuchová oblasť

Čuchová korová oblasť je uložená v gyrus parahippocampalis, teda v entorhinálnej oblasti; Brodmannova area 28. Spracúva čuchové vnemy a zodpovedá paleokortexu.

Aferentné vlákna vedú z čuchového bulbu cez čuchový trakt a laterálnu čuchovú striu. Čuchová oblasť je zároveň prepojená s orbitofrontálnou asociačnou oblasťou.

Funkciou spánkového laloku je analyzovať sluchové a čuchové podnety. Ústredie pre čuch sa u človeka nachádza na spodnej ploche čelových lalokov.

Chuťová oblasť

Chuťová korová oblasť je lokalizovaná v oblasti gyrus postcentralis, v pars opercularis, a v priľahlej kôre ostrovčeka; Brodmannova area 43. Jej úlohou je spracovanie chuťových vnemov.

Chuťová kôra spolupracuje s oblasťami spracúvajúcimi čuch, dotyk, teplotu a vnútorné telesné vnemy. Vnímanie chuti preto nie je izolovanou funkciou jedinej malej oblasti.

Rečové oblasti

Reč sa neovláda jediným centrom. V minulosti sa hovorilo o Brocovom centre reči, no dnes sa vie, že fenomén reči sa ovláda z 5 oblastí.

Brocovo centrum ovláda iba motorickú zložku reči a až asociovaním činností týchto centier sme schopní nielen hovoriť, ale aj hovorené vnímať a chápať.

Brocova oblasť

Brocova motorická oblasť sa nachádza v dolnej časti čelového laloka, najmä v Brodmannových oblastiach 44 a 45. Podieľa sa na plánovaní a tvorbe motorickej stránky reči.

Čelový lalok obsahuje štruktúry zodpovedné za motorické činnosti, prežívanie emócií a tvorbu reči. Ústredie reči sa nachádza v mozgovej kôre, v dolnej časti čelového závitu.

Wernickeova oblasť

Wernickeova senzorická oblasť súvisí s porozumením hovorenému jazyku. Nachádza sa najmä v zadnej časti spánkového laloka a jej funkcia sa spája s Brodmannovou oblasťou 22.

Na porozumení reči sa podieľajú aj parietálne asociačné oblasti, najmä Brodmannove oblasti 39 a 40. Reč preto vzniká spoluprácou motorických, sluchových a asociačných oblastí.

Asociačná kôra

Asociačné oblasti tvoria rozsiahlejšiu časť kôry. Umožňujú prepojenia rôznych častí mozgovej kôry a tým koordináciu senzorických funkcií s motorickými činnosťami.

Asociačná kôra nepracuje iba s jedným typom podnetov. Spája zrakové, sluchové, somatosenzitívne, motorické, jazykové, pamäťové a emočné informácie do významových celkov.

Frontálna asociačná oblasť

Frontálne asociačné oblasti sa podieľajú na schopnosti uvažovania, rozhodovania a plánovania. Čelový lalok súvisí s vedomím, schopnosťou uvažovania a rozhodovania.

V čelných lalokoch začínajú zostupné pyramídové dráhy. Čelová kôra zároveň pomáha kontrolovať správanie, pozornosť a primerané reakcie na meniace sa okolnosti.

Parietálna asociačná oblasť

Parietálne asociačné oblasti integrujú podnety z kože, svalov, kĺbov a zmyslových orgánov. Umožňujú orientáciu v priestore a vnímanie vzájomných vzťahov jednotlivých častí tela.

Temenný lalok je preto dôležitý pri priestorovej orientácii, rozpoznávaní polohy tela a pri prepájaní zmyslových vnemov s pohybovou odpoveďou.

Temporálna a okcipitálna asociačná oblasť

Temporálne asociačné oblasti pomáhajú rozpoznávať zvuky, tváre, objekty a významy slov. Okcipitálne asociačné oblasti ďalej spracúvajú zrakové informácie a umožňujú interpretovať tvary, farby, pohyb a priestorové vzťahy.

Vizuálne a sluchové podnety sa prostredníctvom asociačných oblastí prepájajú s pamäťou, emóciami a jazykovými funkciami. Tak vzniká vedomý význam vnímaného podnetu.

Limbická kôra a emočné funkcie

Limbická čiže rovnovážna sústava je ukrytá pod záhybmi mozgových hemisfér a tiež sa nazýva „emočný mozog“. Dokáže udržať rovnováhu medzi odporom a príjemnými pocitmi, medzi strachom a žiadostivosťou.

Okrem toho sa stará aj o naše každodenné želania a potreby, je to akési centrum nášho inštinktívneho a emočného správania. Nervové bunky systému prepájajú miliardy dráh, ktoré rozvádzajú signály extrémnej hrôzy či nadšenia, ale aj to, kedy sa potiť a kedy sa triasť, alebo čo si zapamätať a čo vypustiť z hlavy.

Limbická oblasť zahŕňa časti mozgovej kôry a hlbšie uložené štruktúry, najmä hippocampus, amygdalu a cingulárnu oblasť. Spoločne sa podieľajú na emóciách, motivácii, učení a pamäti.

Hippocampus

Hippocampus transformuje informácie novododávané jednotlivými zmyslami s už prežitými a uloženými skúsenosťami. Je dôležitý pri tvorbe a organizácii nových spomienok.

Amygdala

Amygdala, čiže mandľa, modifikuje aj prudké vášne a agresiu tak, aby zodpovedali premenlivým okolnostiam a spolužitiu s okolím. Podieľa sa najmä na hodnotení emocionálne významných podnetov, predovšetkým strachu a ohrozenia.

Cingulárna oblasť

Cingulárna kôra patrí k limbickým oblastiam a podieľa sa na regulácii emócií, motivácie, pozornosti a spracovaní konfliktu. Prepája emocionálne významy s rozhodovaním a správaním.

Inzulárna kôra

Inzulárna oblasť patrí medzi multifunkčné kôrové oblasti a zodpovedá Brodmannovým oblastiam 13-16. Nachádza sa hlboko v laterálnej mozgovej štrbine.

Podieľa sa na integrácii vnútorných telesných pocitov, chuti, bolesti, teploty, nevoľnosti a emočných reakcií. Pomáha vytvárať vedomie aktuálneho telesného stavu.

Inzulárna kôra spolupracuje s limbickými, somatosenzitívnymi a autonómnymi oblasťami. Vďaka tejto spolupráci sa telesné vnemy spájajú s emocionálnym hodnotením situácie.

Funkcie mozgových lalokov

Mozgová kôra sa podľa anatomickej polohy delí na čelový, temenný, spánkový a záhlavový lalok. K nim sa často pridáva okrajový, čiže limbický lalok, a ostrovček.

Čelový lalok

V čelnom laloku sa nachádzajú štruktúry zodpovedné za motorické činnosti, prežívanie emócií a tvorbu reči. V čelových lalokoch začínajú zostupné pyramídové dráhy.

Čelný lalok súvisí s vedomím, schopnosťou uvažovania a rozhodovania. Obsahuje primárnu motorickú, premotorickú, suplementárnu, prefrontálnu a časť rečovej kôry.

Temenný lalok

Temenný lalok je časť mozgu, kam prichádzajú rôzne zmyslové podnety z celého tela a kde sa následne analyzujú. Ústredie pre kožné receptory sa nachádza v kôre temenného laloka.

Subjektívne vnímanie polohy hlavy a jej zmien sa uskutočňuje v mozgovej kôre. Temenné asociačné oblasti zároveň umožňujú priestorovú orientáciu a integráciu informácií o polohe tela.

Spánkový lalok

Funkciou spánkového laloku je analyzovať sluchové a čuchové podnety. Spánkový lalok sa zároveň podieľa na jazyku, emóciách a pamäti.

V jeho kôre sa nachádzajú primárne a sekundárne sluchové oblasti, časti rečových centier, čuchové oblasti a štruktúry významné pre pamäť.

Záhlavový lalok

Zrakové informácie vedú do záhlavového laloka, konkrétne do mozgovej kôry záhlavového laloka. Primárna zraková oblasť prijíma základné informácie zo sietnice, zatiaľ čo asociačné oblasti ich ďalej interpretujú.

Hemisféry a ich funkčné rozdiely

Koncový mozog je rozdelený na dve mozgové hemisféry, ktoré spája kalózne teleso tvorené neurónmi. Obe mozgové hemisféry sú od seba oddelené pozdĺžnou štrbinou, ale navzájom sú spojené nervovými vláknami umiestnenými v kalóznom telese.

Mozgové hemisféry možno považovať za párový orgán, pričom každá z nich má na starosti trochu iné oblasti. Obe hemisféry však treba vnímať ako dve polovice jedného celku.

• Ľavá hemisféra sa spája najmä s matematickými a logickými schopnosťami, analytickým a abstraktným myslením, rečovými zručnosťami, písaním, počítaním a časťou motorických reakcií.
• Pravá hemisféra sa spája najmä s predstavivosťou, tvorivosťou, sluchovými vnemami, intuíciou, vnímaním trojrozmerného priestoru, interpretáciou neverbálnej komunikácie a vnímaním kontextu a emócií.

Hoci je stavba obidvoch hemisfér rovnaká, u každého jedinca je jedna z nich dominantná. U pravákov prevláda ľavá hemisféra, u ľavákov pravá.

Ľavá hemisféra je u väčšiny pravákov rozhodujúca pre reč, písanie a porozumenie hovorenej reči. Funkcia nedominantnej hemisféry súvisí najmä s ukladaním pamäťových stôp, priestorovým spracovaním a neverbálnymi aspektmi komunikácie.

Nielenže hemisféry ovládajú opačnú stranu tela, teda pravá hemisféra ľavú a ľavá hemisféra pravú. Toto kríženie nervových dráh vzniká najmä v oblasti pyramídovej dráhy.

Pre správne fungovanie mozgu je absolútne nevyhnutná komunikácia medzi oboma hemisférami. Keď bolo kalózne teleso spájajúce obe hemisféry prerušené v rámci snahy o liečbu epilepsie, došlo u pacientov k poruchám správania a narušeniu integrity osobnosti.

Brodmannova mapa kôry

Brodmannove oblasti sú systémom slúžiacim na rozdelenie mozgovej kôry na základe cytoarchitektonickej organizácie. Táto klasifikácia je postavená na skutočnosti, že ľudská mozgová kôra sa skladá zo šiestich bunkových vrstiev, ktorých hustota a celková architektúra sa líšia oblasť od oblasti.

Kortex Brodmann rozdeľuje na 52 regiónov. Rôznym oblastiam je na základe ich fyziologických vlastností priraďovaná aj funkcia, preto sa nazývajú funkčné korové oblasti.

Brodmannova klasifikácia bola vytvorená na základe rozdielov v usporiadaní buniek, preto sa jednotlivé oblasti nemusia úplne prekrývať s funkčnými hranicami. Funkcie mozgovej kôry sú distribuované v sieťach a jedna oblasť môže byť zapojená do viacerých činností.

Spolupráca mozgovej kôry s hlbšími štruktúrami

Mozog je centrom celého organizmu, kontroluje a riadi každú našu myšlienku a pohyb. Do mozgu prichádzajú senzorickými nervami informácie zo všetkých častí tela, tu sa integrujú s priamymi vstupmi senzorických orgánov.

Len čo mozog tieto informácie zanalyzuje a zhodnotí, prijme potrebné rozhodnutie a informácie o ňom spolu s príkazmi k potrebnej aktivite vysiela motorickými nervami do svalov.

Talamus funguje ako retranslačná stanica. Prepájajú sa v ňom prakticky všetky vzostupné nervové dráhy vedúce do mozgovej kôry okrem čuchových dráh.

Podnety prichádzajúce do talamu môže talamus prepustiť do mozgovej kôry alebo ich utlmiť. Preto sa nazýva aj bránou vedomia.

Hypotalamus je najvyšším podkôrovým ústredím a sídlom riadenia činnosti vnútorných orgánov. Riadi udržiavanie stálej teploty tela, hospodárenie s vodou a soľami, príjem potravy, sexuálne funkcie, dýchanie, krvný obeh, bdenie a spánok.

Retikulárna formácia má spojenie so všetkými oddielmi ústrednej nervovej sústavy a prijíma informácie zo všetkých receptorov. Je dôležitá pri prebudení zo spánku, udržiavaní pozornosti a bdelosti, ale má význam aj pri riadení pohybov.

Mozoček sa podieľa na koordinácii pohybových funkcií, usmerňovaní vykonávaných pohybov, zabezpečovaní plynulosti a presnosti pohybov, riadení svalového napätia, udržiavaní rovnováhy a udržiavaní vzpriamenej polohy tela.

Mozoček monitoruje proprioceptívne, vizuálne, hmatové, rovnovážne a sluchové vnemy. Zohráva kľúčovú úlohu v koordinácii napätia kostrových svalov a podieľa sa na ukladaní spomienok na naučené pohybové vzorce.

Funkčná organizácia kôry nie je úplne oddelená

Hoci sa jednotlivé oblasti označujú podľa prevládajúcej funkcie, mozgová kôra nefunguje ako súbor úplne samostatných centier. Jedna činnosť zvyčajne aktivuje viacero oblastí naraz.

Vnímanie predmetu napríklad vyžaduje spracovanie zrakových informácií v záhlavovom laloku, rozpoznanie významu v temporálnych a parietálnych oblastiach, zapojenie pamäťových štruktúr a prípadnú motorickú odpoveď v čelovom laloku.

Podobne reč vyžaduje spoluprácu sluchovej kôry, jazykových oblastí, motorickej kôry, asociačných oblastí a pamäťových systémov. Aj jednoduchý pohyb vzniká spojením plánovania, senzorickej spätnej väzby, motorického povelu a koordinácie mozočkom.

Asociačné oblasti preto prepájajú rôzne časti mozgovej kôry a koordinujú senzorické funkcie s motorickými činnosťami. Vďaka nim sa izolované nervové signály menia na vedomé vnemy, zmysluplné rozhodnutia a účelné správanie.

Vzťah kôry k nervovej sústave

Mozog a miecha tvoria centrálny nervový systém. Zvyšok tvorí periférny nervový systém, ktorého súčasťou, ale s vlastnými funkciami, je autonómny nervový systém.

Neuróny dokážu vysielať a prijímať elektrochemické signály. Senzorické neuróny privádzajú informáciu z periférií do CNS, motorické neuróny vedú povelový vzruch z CNS do svalov, kože a žliaz a interneuróny spájajú neuróny v rámci mozgu a miechy.

Najvyšším centrom reflexných oblúkov je mozgová kôra. Čím je úkon komplikovanejší, tým je komplexnejšia cesta vzruchov neurónmi a zároveň sa zvyšuje aj zapojenie mozgu na úkor predĺženej miechy.

Nie všetky aktivity sú vedomé a riadené našou vôľou, mozog však kontroluje aj automatické procesy, ako napríklad dýchanie, srdcový rytmus a trávenie.

Význam funkčného rozdelenia

Rozdelenie kôry mozgu podľa funkcie pomáha pochopiť, ako vzniká pohyb, vnímanie, reč, pamäť, emócie a vedomé rozhodovanie. Neznamená však, že každá funkcia je uložená výhradne v jednej malej oblasti.

Primárne kôrové oblasti prijímajú alebo vysielajú relatívne špecifické signály, zatiaľ čo sekundárne a asociačné oblasti ich analyzujú, spájajú s predchádzajúcou skúsenosťou a priraďujú im význam.

Vedomá činnosť človeka, psychický a duševný život, myslenie, pamäť, vedomie a reč vznikajú vďaka činnosti mozgovej kôry a jej spojeniam s talamom, limbickým systémom, bazálnymi gangliami, mozočkom a mozgovým kmeňom.

tags: #rozdelnenie #kory #mozgu #podla #funkcie