Senzitívna inervácia nohy

Senzitívna inervácia nohy zabezpečuje vnímanie dotyku, tlaku, bolesti, teploty a polohy jednotlivých častí dolnej končatiny. Na citlivosti nohy sa podieľajú najmä vetvy sedacieho nervu, teda nervus tibialis a nervus fibularis communis, ktorý sa ďalej delí na nervus fibularis superficialis a nervus fibularis profundus.

Rozloženie citlivosti pomáha pri neurologickom vyšetrení určiť, či je poškodený periférny nerv, nervový koreň v driekovej chrbtici alebo centrálna nervová sústava. Porucha citlivosti sa môže prejavovať ako necitlivosť, brnenie, mravčenie, pálenie alebo bolesť v konkrétnej oblasti nohy.

Základná organizácia senzitívnej inervácie

Sedací nerv, nazývaný aj ischiadický nerv, je najdlhší a najširší nerv v ľudskom tele. Tvorí sa z nervových koreňov, ktoré vychádzajú z driekovo-krížovej časti miechy (L4-S3) a vytvára pomerne hrubý zväzok.

Ten sa v dolnej končatine vetví na menšie nervy. N. fibularis communis je druhá ze dvou hlavních větví n. ischiadicus. Nervus fibularis communis a nervus peroneus communis sú dva názvy pre ten istý nerv.

N. peroneus dostává vlákna z kořenů L4-S1. Z n. ischiadicus se odděluje jako společný kmen n. peroneus communis a v oblasti prostupu do m. peroneus se dělí na povrchovou a hlubokou větev.

Nervus fibularis communis

Nervus fibularis communis, označovaný aj ako nervus peroneus communis, je zmiešaný nerv a jedna z dvoch hlavných koncových vetiev nervus ischiadicus. Oddeľuje sa v oblasti fossa poplitea a pokračuje laterálne.

Probíhá za vnitřním okrajem m. biceps femoris, mezi ním a laterální hlavou m. gastrocnemius. Pri svojom priebehu obkružuje hlavičku fibuly, kde je uložený veľmi povrchovo a v tomto mieste sa často zraňuje.

V oblasti kolena vysiela artikulárne vetvy pre kolenný a tibiofibulárny kĺb. Senzitívne inervuje vonkajšiu stranu lýtka a časť oblasti kolenného a tibiofibulárneho kĺbu.

Vetvy nervus fibularis communis

• rr. articulares - pre kolenný a tibiofibulárny kĺb;
• n. cutaneus surae lateralis - pre kožu fibulárnej strany lýtka;
• r. communicans fibularis - spája sa s nervus cutaneus surae medialis;
• nervus fibularis superficialis - povrchová vetva;
• nervus fibularis profundus - hlboká vetva.

R. communicans fibularis vychádza z n. cutaneus surae lateralis alebo priamo z n. fibularis communis. Spojením tejto vetvy s n. cutaneus surae medialis vzniká n. suralis.

Za hlavicí fibuly se n. fibularis communis dělí ve své konečné větve: n. fibularis superficialis a n. fibularis profundus.

Nervus fibularis superficialis

Nervus fibularis superficialis je povrchová koncová vetva nervus fibularis communis. Táto vetva pokračuje medzi fibulou a musculus fibularis longus.

Na bérci zostupuje medzi musculus fibularis longus a musculus extensor digitorum longus. V dolnej tretine predkolenia sa nerv dostáva na fasciu a povrchovo cez retinacula musculorum extensorum zostupuje na priehlavok.

Senzitívne zásobenie

Nervus fibularis superficialis senzitivně inervuje kůži hřbetu nohy a hřbetní stranu prstů. V klinickom vyšetrení sa jeho oblasť opisuje ako väčšina kože na dorzálnej strane chodidla s výnimkou priestoru medzi prvým a druhým prstom.

Na chodidle sa delí na nervus cutaneus dorsalis medialis a nervus cutaneus dorsalis intermedius. Z nervi cutanei dorsales potom vystupujú nervi digitales dorsales pedis.

• n. cutaneus dorsalis medialis vysiela dve ďalšie vetvy, z ktorých jedna smeruje k tibiálnemu okraju palca a druhá medzi druhý a tretí prst;
• n. cutaneus dorsalis intermedius vysiela vetvu medzi štvrtý a piaty prst;
• nn. digitales dorsales pedis zásobujú kožu jednotlivých prstov na priehlavku.

Motorická súvislosť

Motoricky nervus fibularis superficialis inervuje musculus fibularis longus a musculus fibularis brevis. Tieto svaly sa podieľajú najmä na everzii nohy.

Rr. musculares motoricky inervujú m. fibularis longus a m. fibularis brevis. Poškodenie tejto vetvy preto môže súčasne vyvolať poruchu citlivosti na priehlavku aj oslabenie everzie chodidla.

Nervus fibularis profundus

Nervus fibularis profundus je hlboká koncová vetva nervus fibularis communis a zmiešaný nerv s prevahou motorickej zložky. Po oddelení z n. fibularis communis prechádza cez musculus fibularis longus dopredu.

Pokračuje do septa medzi prednou a laterálnou skupinou svalov predkolenia a vstupuje medzi svaly prednej skupiny. V hĺbke predkolenia zostupuje spolu s a. et v. tibialis anterior pri membrana interossea cruris.

Pri skelete pokračuje na priehlavok a vynára sa nad fasciu proximálne od prvej medziprstovej štrbiny. Jeho kožná senzitívna oblasť je malá, ale diagnosticky veľmi významná.

Senzitívne zásobenie

Nervus fibularis profundus senzitivně inervuje kůži na dorsální straně přilehlých stran 1. a 2. prstu. Ide o kožu v prvom medziprstovom priestore, teda medzi priľahlými okrajmi palca a druhého prsta.

Jeho koncové vetvy, nn. digitales dorsales pedis, zásobujú priľahlé okraje prvého a druhého prsta. Porucha citlivosti práve v tomto priestore môže upozorniť na poškodenie hlbokého fibulárneho nervu.

Motorická súvislosť

Motoricky nervus fibularis profundus zásobuje musculus tibialis anterior, musculus extensor digitorum longus, musculus extensor hallucis longus a musculus extensor digitorum brevis.

Rr. musculares zásobujú všetky svaly prednej skupiny predkolenia, teda m. tibialis anterior, m. extensor digitorum longus a m. extensor hallucis longus. Ďalej zásobuje krátke extenzory na nohe, teda m. extensor digitorum brevis a m. extensor hallucis brevis.

Senzitívna inervácia pri syndróme padajúcej špičky

Syndróm padajúcej špičky, po anglicky drop foot, je stav sprevádzaný nedostatočnou funkciou dorzálnych flexorov päty. Tieto svaly sú zodpovedné za zmenšenie uhla medzi kosťami nohy používanými pri pohybe a plnia dôležitú funkciu pri zvládnutí chôdze.

Pohyb nohy v chodidle je možný hlavne vďaka skupine svalov predkolenia. Za extenziu, teda dorzálnu flexiu, zodpovedajú svaly prednej skupiny, konkrétne predný píšťalový sval, dlhý prstový a dlhý palcový vystierač.

Tieto svaly sú inervované hlbokou vetvou ihlicového nervu, nervus peroneus, ktorý je okrem pohybu svalov zodpovedný aj za vnímanie a citlivosť bočnej strany palca a vnútorného okraja druhého prsta dolnej končatiny.

Bočnú skupinu svalov predkolenia, dlhý a krátky lýtkový sval, zodpovedných za pomocné pohyby pri dorzálnej flexii, inervuje povrchová vetva tohto nervu. Okrem pohybu svalov je táto vetva nervu zodpovedná za vnímanie a citlivosť bočnej strany druhého prsta, celého povrchu tretieho a štvrtého prsta a citlivosť vnútornej strany malíčka na dolnej končatine.

Typické prejavy poruchy

Syndróm padajúcej špičky je následkom obrny ihlicového nervu, nervus peroneus, a následného poškodenia, prejavujúceho sa neschopnosťou zdvihnúť špičku nohy. Syndróm sa často vyskytuje u pacientov s neurologickým ochorením, pričom v značnej miere ovplyvňuje kvalitu chôdze a rovnováhu.

Syndróm sa prejavuje pri pohybe postihnutého ako „kohútia chôdza“. Počas švihovej fázy kroku nedokáže pacient zdvihnúť špičku, preto musí končatinu zdvíhať príliš vysoko.

Pri následnom našliapnutí sa dotýka povrchu najskôr prstami, až potom došľapuje na pätu. Postihnutý tiež môže spadnutú špičku ťahať po podlahe.

V niektorých prípadoch je koža na povrchu lýtka a prstov dolnej končatiny necitlivá na podnety z vonkajšieho prostredia. Poruchy sensitivity sa nachádzajú najmä v oblasti priehlavku a laterálnej strany predkolenia.

Príčiny poruchy senzitívnej inervácie

K poraneniu peroneálneho nervu dochádza pri poškodení alebo stlačení peroneálneho nervu, vetvy sedacieho nervu. Tento nerv prechádza po vonkajšej strane kolena do dolnej končatiny, kde sa rozdeľuje na dve vetvy: povrchový peroneálny nerv a hlboký peroneálny nerv.

Poškodenie tohto nervu môže viesť k slabosti, necitlivosti alebo bolesti v chodidle a dolnej končatine, čo často vedie k ťažkostiam s chôdzou alebo vykonávaním každodenných činností.

Útlak v oblasti hlavičky fibuly

Najčastejšou príčinou obmedzenia funkcie ihlicového nervu je neúplné ochrnutie, obrna, spôsobené mechanickým poškodením tohto nervu. Nerv môže byť pri hlave fibuly pritlačený ku kosti a zhmoždený.

• sádrová fixácia;
• príliš tesne nasadený gips alebo obväz;
• dlhodobá imobilizácia;
• operačná poloha na boku;
• dlhodobé kľačanie;
• dlhodobá pozícia v drepe pri práci na záhrade;
• časté prekríženie nôh;
• dlhodobé nosenie sadry.

Podráždenie ihlicového nervu môže byť dôsledkom častého prekrižovania nôh, povolaní vyžadujúcich dlhodobé kľačanie, napríklad dláždiči a zberači jahôd, ale aj dlhodobého nosenia sadry.

Úrazy a pooperačné poškodenia

Poranenie nervu trakciou môže vzniknúť po luxácii kolena alebo distorzii členka. Poškodenie môže sprevádzať aj poranenie kolenného kĺbu a zlomeniny kostí.

Ihlicový nerv však môže byť zranený aj pri operácii, napríklad pri výmene bedrového alebo kolenného kĺba. Pri operáciách kolena alebo predkolenia môže použitý hák či kliešte nerv pritlačiť alebo poškodiť.

Medzi ďalšie príčiny patria úraz, zlomenina, športové zranenie, pooperačný stav po operácii kolenného kĺbu, implantácia endoprotézy alebo rekonštrukcia šliach.

Úžinové, systémové a centrálne príčiny

Medzi možné príčiny patria úžinový syndróm, útlak väzivovým pruhom vo fibulárnom tuneli, predný syndróm tarzálneho tunela a kompartment syndróm.

Postihnutie nervových koreňov v oblasti driekových stavcov a ochorenia centrálnej nervovej sústavy sú rovnako častou príčinou výskytu syndrómu padajúcej špičky. Patria medzi ne roztrúsená skleróza, náhla cievna mozgová príhoda, detská mozgová obrna a množstvo nervovosvalových ochorení.

Centrálne neurologické poruchy tiež môžu viesť k disfunkcii peroneálneho inervačného systému. Tieto centrálne príčiny sú zvyčajne sprevádzané ďalšími neurologickými prejavmi a často zasahujú viaceré inervačné oblasti.

Jedinci s diagnostikovanou cukrovkou sú náchylnejší na nervové ochorenia spojené so syndrómom padajúcej špičky. Rôzne formy svalovej dystrofie, ale aj amyotrofická laterálna skleróza, sprevádzajú častejší výskyt tohto stavu.

Niektorí jedinci môžu mať genetickú predispozíciu k poraneniam nervov alebo autoimunitným ochoreniam, ktoré môžu viesť k poškodeniu nervov. Ochorenia ako Charcot-Marie-Toothova choroba, dedičná neuropatia, môžu ovplyvniť peroneálny nerv a zvýšiť riziko poranenia.

Poruchy citlivosti pri poškodení fibulárneho nervu

Bežné príznaky poranenia peroneálneho nervu zahŕňajú pokles chodidla, ťažkosti so zdvíhaním prednej časti chodidla, necitlivosť alebo mravenčenie v hornej časti chodidla alebo vo vonkajšej časti dolnej časti nohy.

• necitlivosť alebo brnenie na priehlavku;
• porucha citlivosti na laterálnej strane predkolenia;
• znížené vnímanie dotyku, teploty alebo bolesti;
• pálenie alebo ostrá bolesť v oblasti kolena a predkolenia;
• slabosť svalov, ktoré ovládajú pohyb chodidla;
• ťažkosti s chôdzou alebo státím;
• ťahanie špičky po podlahe;
• zakopávanie a zhoršená rovnováha.

Znížené alebo chýbajúce vnemy nasvedčujú periférnemu poškodeniu nervu. Rozsah poruchy však musí byť posúdený spolu so svalovou silou, reflexmi a výsledkami elektrodiagnostického vyšetrenia.

Rozlíšenie poškodenia periférneho nervu a nervového koreňa

Ischias je bolestivý stav spôsobený podráždením alebo kompresiou nervových koreňov v driekovej chrbtici. Ide o jedno z najčastejších neurologických ochorení.

Ischias je charakterizovaný ostrou pálivou bolesťou v dolnej chrbtici vyžarujúcou do dolnej končatiny. Chronická vystreľujúca bolesť a neustály pocit pálenia môžu prebiehať pozdĺž sedacieho nervu, od dolnej časti chrbta cez zadok a dole po zadnej časti nohy.

Ďalšie príznaky môžu zahŕňať parestézie v dolnej končatine, svalovú slabosť, bolesť dolnej časti chrbta, ťažkosti s pohybom alebo státím, poruchu citlivosti kože dolných končatín a analgetickú chôdzu.

Medzi časté príčiny ischiasu patrí vysunutie medzistavcovej platničky v lumbálnej oblasti chrbtice, spinálna stenóza, degeneratívne zmeny stavcov, spondylolistéza a syndróm piriformis.

Pri poškodení nervového koreňa môže byť porucha citlivosti rozsiahlejšia a nemusí zodpovedať iba oblasti jedného periférneho nervu. Presné rozlíšenie je dôležité, pretože liečba kompresie nervového koreňa sa líši od liečby lokálneho poškodenia nervus fibularis communis.

Diagnostika senzitívnej inervácie nohy

Klinické vyšetrenie

Diagnóza poranenia peroneálneho nervu začína dôkladným klinickým vyšetrením. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti si vyžiada podrobnú anamnézu pacienta vrátane nedávnych zranení, zdravotných stavov a symptómov.

Fyzikálne vyšetrenie posúdi svalovú silu, reflexy a senzorické funkcie v postihnutej oblasti. Vyšetrenie citlivosti zahŕňa hodnotenie dotykovej, teplotnej a bolestivej citlivosti na prednej časti chodidla a laterálnej strane predkolenia.

Dôkladná rehabilitačná diagnostika zahŕňa anamnézu pacienta, celkovú inšpekciu pacienta, palpačné vyšetrenie, neuromuskulárne testy, testy rovnováhy a koordinácie.

Vyšetrenie svalovej sily, reflexov a citlivosti

Neuromuskulárne testy zahŕňajú hodnotenie rozsahu pohybu a svalovej sily v dolných končatinách, vyšetrenie citlivosti, celkové vyšetrenie svalovej sily a vyšetrenie šľachových reflexov.

Pri podozrení na poškodenie hlbokého fibulárneho nervu sa osobitne hodnotuje dorzálna flexia chodidla, extenzia prstov a citlivosť v prvom medziprstovom priestore. Pri podozrení na poškodenie povrchového fibulárneho nervu sa sleduje everzia nohy a citlivosť na priehlavku.

Najznámejší a dôležitý test pri dráždení nervových koreňov je takzvaný Laségueov manéver, keď sa pacientovi dvíha vystretá noha a hodnotí sa, v akom stupni dochádza k bolesti. Ďalšie známe sú obrátený Laségue, Slump test a podobne.

Elektrodiagnostika

Elektromyografia, EMG, meria elektrickú aktivitu nervov a svalov. Môže pomôcť odhaliť poškodenie nervov, ktoré spôsobuje ischias, a určiť miesto poškodenia.

Elektromyografia sa používa na vyšetrenie šírenia nervového vzruchu a pomáha pri určovaní miesta poškodenia pozdĺž postihnutého nervu. Štúdie vedenia nervov hodnotia, ako dobre elektrické signály prechádzajú nervom, a pomáhajú identifikovať blokády alebo poškodenia.

Výsledok EMG určí, či ide o periférnu alebo centrálnu príčinu ochrnutia. Podľa toho sa lekár alebo fyzioterapeut rozhodne o najvhodnejšej liečebnej stratégii.

Zobrazovacie vyšetrenia

• RTG vyšetrenie zobrazuje kostné štruktúry a môže pomôcť zistiť deformáciu chrbtice alebo osteofyty;
• CT vyšetrenie sa používa najmä v prípadoch, keď MRI nie je dostupná;
• MRI je najpresnejšia metóda na zobrazenie mäkkých tkanív, ako sú medzistavcové platničky, svaly, väzy a nervy;
• ultrazvuk môže pomôcť pri zobrazení nervu a okolitých štruktúr;
• myelografia je menej často používané vyšetrenie, pri ktorom sa do chrbticového kanála vstrekne kontrastná látka a následne sa vykoná CT alebo RTG;
• krvné testy môžu pomôcť vylúčiť infekciu, zápal alebo iné systémové ochorenie.

Zobrazovacie techniky, teda RTG, CT a MRI, sa využívajú pri podozrení na obrnu nervu v dôsledku tumoru alebo cýst v miechovom kanáli alebo v chrbtici. Pri poranení periférneho nervu môžu pomôcť odhaliť kompresiu, úrazové poškodenie alebo zmenu v okolitých tkanivách.

Liečba porúch senzitívnej inervácie

Liečba závisí od príčiny poškodenia nervu a od závažnosti príznakov. Prvým krokom liečby je odstránenie základnej príčiny, napríklad uvoľnenie kompresie, odstránenie príliš tesného sadrového odliatku alebo obväzu a liečba priestorovo obsadzujúceho poškodenia.

Liečbu stanoví lekár po vyšetrení a konzultovaní s pacientom. Mnohé prípady sa dajú zvládnuť konzervatívnou liečbou, ale v závažných alebo pretrvávajúcich prípadoch môže byť potrebný chirurgický zákrok.

Lieky a fyzikálne opatrenia

Nesteroidné protizápalové lieky môžu pomôcť zmierniť bolesť a zápal. V niektorých prípadoch môžu byť na zníženie opuchu okolo nervu predpísané kortikosteroidy.

Pri akútnom ischiase sa odporúča krátkodobý odpočinok a kľud na lôžku, čiže len pár dní. Aplikácia chladu na postihnuté miesto môže znížiť zápal.

Suché teplo, ako je napríklad biolampa, fén alebo hrejivé vankúše, sa využíva na uvoľnenie svalov. Mokré teplo, napríklad horúca sprcha, podľa uvedených odporúčaní zvyšuje zápal a zhoršuje bolesť.

Fyzioterapia a pohybová liečba

Prispôsobený program fyzioterapie môže pomôcť posilniť svaly, zlepšiť mobilitu a zlepšiť celkovú funkciu. Rehabilitačná starostlivosť je zameraná na prevenciu patologických pohybových vzorcov a zlepšenie aktívnych pohybových schopností.

• mäkké techniky;
• kinesiotaping;
• suchá ihla;
• fyzikálna terapia;
• jemné úľavové cviky;
• strečing;
• posilnenie hlbokého stabilizačného systému;
• cvičenia mobility;
• cvičenia rovnováhy a propriocepcie;
• nácvik správneho pohybového vzorca pri chôdzi.

Pravidelný pohyb pomáha udržiavať pohyblivosť kĺbov, predchádzať kontraktúram, teda stuhnutiu kĺbov, a podporovať správne vzorce svalovej aktivácie. Cvičenia by mali zahŕňať zdvíhanie prednej časti chodidla smerom nahor, postavenie sa na špičky a otáčavé pohyby, teda pronáciu a supináciu členka.

Pasívny pohyb vykonáva fyzioterapeut alebo opatrovník. Pri aktívno-asistovanom pohybe sa pacient snaží vykonať pohyb a dostáva pomoc, zatiaľ čo pri aktívnom pohybe vykonáva pohyby samostatne.

Cvičenia na rovnováhu a propriocepciu nadobúdajú čoraz väčší význam s postupujúcim zotavovaním. Pomáhajú obnoviť normálne pohybové vzorce a zlepšujú funkčnú stabilitu pri chôdzi a ďalších aktivitách.

Elektrická stimulácia pri periférnom poškodení

Rehabilitácia peroneálneho ochrnutia stojí na dvoch pilieroch: elektrická stimulácia pri periférnom pôvode s použitím selektívneho prúdu alebo pri centrálnom pôvode klasická NMES a pohybová terapia.

Sval potrebuje kontrakcie pre svoju existenciu. Ak je komunikačná cesta medzi mozgom, miechou, motorickým nervom a svalom prerušená, sval nedostáva impulzy na kontrakciu a rýchlo začína atrofovať.

Regenerácia nervu je pomalý proces, v optimálnom prípade približne 1 mm denne. Peroneálny nerv môže byť poškodený vo vzdialenosti 60-80 cm od miechy, takže môže trvať mesiace, kým regenerujúci nerv opäť dosiahne sval.

Ak sval nedostáva impulzy a nekontrahuje sa, do 1,5-2 rokov sa môže vyvinúť nezvratná degenerácia a svalové tkanivo môže byť nahradené väzivom. Elektrická stimulácia preto môže počas regenerácie pomáhať predchádzať svalovej atrofii, udržiavať miestny prietok krvi a pripraviť sval na obnovenie nervovej funkcie.

Pri periférnom pôvode peroneálneho ochrnutia je potrebný prístroj schopný selektívneho prúdu. Pri centrálnom pôvode, napríklad po cievnej mozgovej príhode alebo pri sclerosis multiplex, periférny nerv zostáva neporušený a odporúča sa klasické NMES alebo ETS, nie selektívny prúd.

Ortézy a bezpečnosť chôdze

Ortézy členka a chodidla, AFO - Ankle Foot Orthosis, sa často odporúčajú pacientom s visiacou nohou. Tieto pomôcky pomáhajú predchádzať pádom, zlepšujú efektivitu chôdze a udržiavajú správnu polohu kĺbov.

Neustále nosenie ortézy sa neodporúča, pretože sval, ktorý je stále podporovaný ortézou, môže strácať silu a hmotu. Ortéza je často užitočná pri činnostiach, pri ktorých zvyšuje bezpečnosť chôdze, avšak počas cvičenia sa používa podľa individuálneho odporúčania odborníka.

Pretože syndróm padajúcej špičky môže zvýšiť riziko zakopnutia a pádu, odporúča sa udržiavať všetky podlahy čisté, nepoužívať koberce a presunúť elektrické káble mimo trasy pohybu. Vhodné je dostatočne osvetliť schodištia, chodníky a okraje vyvýšených plôch.

Prognóza a možné komplikácie

Prognóza poranenia peroneálneho nervu sa líši v závislosti od závažnosti poranenia a včasnosti liečby. Mierne kompresné poškodenia sa môžu zahojiť za niekoľko týždňov až mesiacov, zatiaľ čo ťažšie poranenia môžu vyžadovať 6-12 mesiacov.

Zvyškové príznaky môžu pretrvávať aj pri optimálnej liečbe. Včasná identifikácia a liečba poranenia môže viesť k lepším výsledkom a dodržiavanie lekárskych rád a zapojenie sa do rehabilitácie môže zlepšiť vyhliadky na uzdravenie.

• chronická bolesť;
• svalová atrofia;
• zhoršená stabilita členka;
• opakované zakopávanie a pády;
• ťažkosti s chôdzou;
• dlhodobé funkčné poruchy;
• trvalé poklesnutie chodidla;
• trvalá invalidita v závažných prípadoch.

V dôsledku oslabenia svalstva nohy dochádza k poruchám stability päty. To vedie k častejším deformáciám v podobe zlomenín a nefunkčnosti členka.

Kedy vyhľadať lekársku pomoc

Ak pocítite náhlu slabosť, silnú bolesť alebo stratu citlivosti v nohe, je nevyhnutné okamžite vyhľadať lekársku pomoc. Tieto príznaky môžu naznačovať závažnejší základný stav, ktorý si vyžaduje neodkladnú starostlivosť.

• náhla slabosť v chodidle alebo nohe;
• silná bolesť, ktorá sa nezlepšuje ani po odpočinku;
• strata citlivosti v nohe;
• ťažkosti pri chôdzi alebo státí;
• rýchlo sa zhoršujúce brnenie alebo necitlivosť;
• novovzniknutá visiaca špička.

Pred vyšetrením nezačínajte samoliečbu. Pri presnej diagnóze a výbere liečby je potrebné odlíšiť poškodenie periférneho nervu od lumbálnej radikulopatie, syndrómu tarzálneho tunela, systémovej neuropatie alebo centrálnej neurologickej poruchy.

tags: #senzitivna #inervacia #nohy