Skleróza multiplex, po slovensky roztrúsená skleróza, je chronické zápalové a degeneratívne ochorenie centrálneho nervového systému autoimunitného pôvodu, ktoré postihuje mozog, miechu a obaly očných nervov. Je známa aj ako ochorenie tisícich tvárí, pretože jej príznaky, intenzita aj vývoj sa medzi jednotlivými pacientmi výrazne líšia.
Príznaky sa často objavujú už u mladých ľudí a môžu byť spočiatku zamieňané s únavou, prepracovanosťou alebo unavenými očami. Diagnostika patrí výlučne do pôsobnosti neurológa a opiera sa najmä o podrobnú anamnézu, neurologické vyšetrenie, magnetickú rezonanciu mozgu a miechy a podľa potreby aj vyšetrenie likvoru.
Čo je skleróza multiplex
SM je chronická a progresívna imunitne sprostredkovaná porucha centrálneho nervového systému (CNS), ktorá postihuje približne 2,5 milióna ľudí na celom svete. Ide o heterogénne ochorenie charakterizované širokým spektrom neurologických symptómov vyplývajúcich z lokalít CNS poškodených zápalom, demyelinizáciou, axonálnou stratou a gliózou (tzv. plaky).
Roztrúsená skleróza je zápalové ochorenie, ktoré napáda centrálny nervový systém, teda mozog, miechu a obaly očných nervov. Príčinou ťažkostí je, že imunitný systém začne napádať svoje vlastné nervové bunky, respektíve ich obal, ktorý je okrem iného tvorený aj myelínom.
Myelín za normálnych okolností chráni nervové vlákna a pomáha im šíriť elektrické vzruchy a tým riadiť funkcie celého nervového systému. Bez neho dochádza k výraznému spomaleniu vedenia vzruchov v nervovom tkanive, neskôr aj k ich odumretiu, až k zániku nervových buniek.
Diagnostickým znakom SM je prítomnosť diseminovaných lézií v CNS, ktoré sú popisované ako jazvy vzniknuté reparačnou aktivitou astrocytov v miestach vzniknutého zápalu a demyelinizácie. Existujú aj ďalšie charakteristické zmeny v CNS, ktoré sa uplatňujú pri diagnostike ochorenia.
Výskyt a rizikové faktory
Typicky sa objavuje medzi 20. - 40. rokom života. U žien je dvakrát častejšia než u mužov, ak sa však objaví vo vyššom veku, pomer oboch pohlaví sa vyrovnáva. Výskyt u detí do 10 rokov alebo u seniorov nad 60 rokov je vzácny.
SM je najčastejšou netraumatickou neurologickou príčinou invalidizácie mladých pacientov. Aj keď je toto ochorenie zriedkavo smrteľné, môže byť vážne invalidizujúce, pričom približne jedna tretina pacientov si vyžaduje ambulantnú pomoc do 10 rokov od diagnózy.
Podľa poslednej štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií bolo na Slovensku počas roka 2019 novodiagnostikovaných 1 821 pacientov so SM, z toho bolo až 1 242 žien. Celkový počet pacientov evidovaných s touto diagnózou bol 19 360.
Presná príčina SM je stále neznáma, ale úloha imunitného systému je v jeho vývoji zrejmá. Rizikovým faktorom je často nedostatok vitamínu D, stres alebo zvýšená záťaž, pretože pôsobia cez hormonálny systém, ktorý potom ovplyvňuje riadenie imunitných a nervových funkcií.
Skleróza multiplex sa vyskytuje takmer výlučne v krajinách, kde je vysoký hygienický štandard. Počet pacientov v posledných rokoch významne stúpa.
Čiastočne je to aj v dôsledku väčšej informovanosti širokej verejnosti o príznakoch a prejavoch ochorenia s následnou návštevou špecialistu, ďalej sú to aj vírusové ochorenia, ktoré zabraňujú imunitnému systému normálne fungovať.
Prečo má ochorenie „tisíc tvárí“
Nevyspytateľnosť sklerózy multiplex spočíva v tom, že neexistuje štandardný priebeh ochorenia. Príznaky môžu byť u každého človeka iné, vzhľadom na to, že ukazujú, ktorá časť nervovej sústavy je aktuálne zasiahnutá.
Choroba u rôznych pacientov sa líši typom a množstvom atakov. Rôzna je rýchlosť, s akou sa objavuje postihnutie hybnosti a tiež odpoveď na liečbu.
Táto rôznorodosť je pravdepodobne daná genetickou dispozíciou, ktorá predurčuje priebeh ochorenia i reakciu na terapiu. U nikoho sa nedá na začiatku povedať, či bude mať choroba miernu formu alebo agresívnejší priebeh.
Príznaky sklerózy multiplex
Príznaky sklerózy multiplex sú rôzne podľa toho, ktorá časť nervovej sústavy je zasiahnutá. Zápalové a neurodegeneratívne zmeny u pacientov so SM majú za následok aj poškodenie zraku, dysartriu, dysfágiu, spasticitu, parézu, narušenie koordinácie a rovnováhy, ataxiu, poruchy senzorického systému, močového mechúra, čriev a sexuálnu dysfunkciu, únavu, emocionálne a kognitívne zmeny a vedú k progresívnej invalidite a zvýšeniu atrofie mozgu.
Zrakové poruchy
Najčastejším prvým príznakom sú zrakové poruchy, a to v dôsledku napadnutia obalu zrakového nervu, takže môže dôjsť k výpadku v zornom poli, dvojitému videniu alebo zhoršeniu zrakovej ostrosti. Pacient môže mať bolesti oka pri pohľade do strán.
Rozmazané alebo dvojité videnie, bolesť oka, slepnutie. Poruchy videnia sa vyskytujú spolu s bolesťou za okom pri pohľade do strán, bolesť/tlak za očným bulbom, porucha/výpadok zrakového poľa, výpadky niektorých farieb z farebného spektra (najčastejšie červená a zelená), predĺženie kondukčného času na postihnutom oku, rýchle pohyby očných bulbov, očné zášklby.
Poruchy hybnosti, rovnováhy a koordinácie
Ďalšími prejavmi sú poruchy pohyblivosti, niekedy až známky ochrnutia končatín, tváre, ťažkosti s rovnováhou s následnými pádmi v neskoršom štádiu a poruchy artikulácie.
Problémy s rovnováhou a koordináciou môžu pôsobiť ako pocit opitosti. Poruchy pohyblivosti sa môžu prejaviť až po určitej záťaži, napríklad pri chôdzi, športe alebo písaní na klávesnici, ako stuhnutosť, podlamovanie či slabosť končatiny, sťažené písanie alebo vypadávanie predmetov z ruky.
Medzi možné prejavy patrí svalová slabosť až ochrnutie alebo kŕče, ktoré môžu postihovať tvárové svalstvo, svalstvo končatín a trupu. V pokročilých štádiách sa môžu objaviť kontraktúry, imobilita, extrémna slabosť a únava.
Poruchy citlivosti a Lhermittov príznak
Poruchy citlivosti môžu postihovať tvár aj končatiny a prejavovať sa od necitlivosti až po úporné bolesti. Môže ísť o necitlivosť či naopak precitlivenosť kože alebo brnenie v niektorej časti tela.
Lhermittov príznak je náhly prechodný pocit elektrického šoku, ku ktorému dochádza pri predklone krku. Citlivostné poruchy môžu mať podobu mravčenia, znecitlivenia alebo bolesti.
Poruchy reči, prehĺtania a funkcie mozgového kmeňa
Medzi varovné príznaky patria poruchy artikulácie, nezrozumiteľná reč, problém s vyslovovaním, ťahanie jazyka na stranu a poruchy fonácie.
Ťažkosti s prehĺtaním sa môžu prejavovať častým zabiehaním slín, tekutín alebo jedla a dusením. Poruchy funkcie mozgového kmeňa môžu zahŕňať dvojité videnie, poruchy reči alebo prehĺtania.
Poruchy močového mechúra, čriev a sexuálnych funkcií
Časté sú poruchy močenia či sexuálnych funkcií. Medzi varovné príznaky patrí nutkanie na močenie, únik moču a neúplné vyprázdňovanie močového mechúra s nutnosťou opakovaného cievkovania mechúra.
Dysfunkciou dolného močového traktu trpí 50 - 90 % pacientov so SM. Zápalové a neurodegeneratívne zmeny môžu viesť aj k poruchám močového mechúra, čriev a sexuálnej dysfunkcii.
Erektilná dysfunkcia postihuje počas vývoja SM okolo 60 % mužov.
Únava, psychické a kognitívne zmeny
Pomerne časté sú aj psychické poruchy ako depresia, úzkosť a poruchy spánku, a to nielen v dôsledku zmien nervovej sústavy, ale aj ako reakcia na diagnózu.
Jedným z najčastejších symptómov po oznámení diagnózy pacientovi je úzkosť a depresia. Depresia s prevalenciou okolo 40 - 60 % sa u pacientov so SM vyskytuje 3-5 krát častejšie, úzkosť sa prejavuje u 35 % a významne znižuje kvalitu života.
Dnes už niet pochybností, že porucha kognitívnych funkcií je taktiež atribútom tohto devastujúceho ochorenia so signifikantným vplyvom na základné denné aktivity, na celkovú kvalitu života. Prevalencia kognitívneho deficitu je vysoká.
45-65 % pacientov má deficit v neuropsychologických testoch už v začiatku ochorenia. Stupeň kognitívneho deficitu je variabilný, mierna kognitívna dysfunkcia môže byť považovaná za incipientnú fázu demencie u pacienta so sklerózou multiplex.
Bolesť hlavy
Bolesť hlavy nie je všeobecne považovaná za symptóm sclerosis multiplex (SM), avšak viacero štúdií potvrdilo, že u pacientov s SM sa vyskytuje častejšie v porovnaní s kontrolnými skupinami alebo celkovou populáciou. Jej výskyt sa uvádza v rozmedzí 4-61,8 %, v závislosti od jednotlivých štúdií.
Môže byť prvým príznakom ochorenia SM alebo sa manifestuje v jeho priebehu. Najčastejším typom bolesti hlavy pri SM je migréna bez aury a tenzná bolesť hlavy, menej často cluster headache.
Málo identifikovaná, no vysoko charakteristická je intenzívna bolesť hlavy v záhlaví spojená s akútnou demyelinizáciou postihujúcou štruktúry vo fossa posterior.
Bolesť hlavy môže byť asociovaná v MRI obraze s masívnym výskytom veľkých supratentoriálnych zápalových lézií alebo lézií lokalizovaných v ponse. Bolesť hlavy býva prítomná aj v rámci liečby interferónmi a pri súčasne prebiehajúcej depresii.
Vzhľadom na zvýšené riziko bolestí hlavy u pacientov s SM je u tejto skupiny pacientov vhodná preventívna liečba s cieľom zmiernenia ťažkostí a zlepšenia kvality života.
Priebeh a typy sklerózy multiplex
Podľa medzinárodne uznávanej terminológie sú klinické priebehy SM kategorizované ako recidivujúce - remitujúce, sekundárne progresívne, primárne progresívne a progresívne recidivujúce.
Forma ochorenia môže mať benígny alebo malígny priebeh. Benígny priebeh znamená malé množstvo atakov, teda vzplanutí príznakov ochorenia, s minimálnymi následkami.
Ako benígna sa dá skleróza multiplex označiť až spätne po 10-15 rokoch ochorenia, keď po tejto dobe majú pacienti minimálne neurologické obmedzenie a nízky počet atakov.
Malígny priebeh predstavujú ťažké ataky s rýchlym nárastom invalidity. Na magnetickej rezonancii mozgu vidieť postupujúcu atrofiu, pacient potrebuje zhruba už do 5 rokov malígneho priebehu invalidný vozík.
Relaps-remitujúca forma
Relaps remitentná forma SM je najčastejšia forma, ktorú má približne 80-85% pacientov s SM. Znamená to, že spočiatku sa objavujú jednotlivé ataky čiže relapsy, napríklad postihnutie zraku, brnenie, závraty alebo slabosť končatín.
Tieto ataky sa zvyčajne po liečbe, niekedy aj spontánne, upravia do pôvodného stavu. Medzi jednotlivými atakmi môže byť aj niekoľko rokov.
Medzi najčastejšie prejavy ataku patrí mravčenie, poruchy citlivosti, ťažkosti s pohybom, porucha videnia, problémy s vylučovaním, svalová stuhnutosť, ťažkosti s vnímaním a sústredením, únava, závraty alebo aj depresie.
Typickým znakom tejto formy je vysoká zápalová aktivita. Tento zápal nie je spôsobený baktériami alebo vírusmi, ale môžu zaň bunky vlastného imunitného systému, ktoré napádajú centrálny nervový systém.
Sekundárne progresívna forma
Sekundárne progresívna forma SM je chronická progresia, teda už chronický priebeh ochorenia. Plynule nadväzuje na relaps-remitujúci priebeh zhruba 15-20 rokov od začiatku ochorenia, kde dochádza k pomalému a postupnému zhoršovaniu s občasným výskytom relapsov.
Najlepšie to vidieť na skracovaní vzdialenosti, ktorú je človek schopný prejsť chôdzou. Spočiatku sa môžu objavovať ataky, neskôr je zhoršovanie bez ich prítomnosti.
Po určitej dobe začína miesto zápalovej aktivity prevládať tzv. atrofia. Hoci dochádza k úbytku nervového tkaniva a zhoršovanie stavu sa stáva skôr postupným, zápalová aktivita je prítomná aj v tejto fáze choroby.
Do tohto štádia ochorenia dospejú takmer všetci pacienti, ale podľa včasnosti a kvality liečby sa však významne líši doba, kedy sa to stane.
- fajčenie
- mužské pohlavie
- nízka hladina vitamínu D
- vyšší vek v čase začiatku ochorenia
- vysoký počet relapsov v začiatkoch ochorenia
- absencia skorej liečby
Primárne progresívna forma
Približne 10-15% pacientov trpí progresiou, teda postupným zhoršovaním bez prítomnosti atakov, od začiatku choroby. Pri tomto priebehu sa neurologické ťažkosti zhoršujú od samého začiatku.
Typicky sa objavuje pozvoľné zhoršovanie chôdze, čiže pacienti majú zhoršenú hybnosť, najmä dolných končatín, podstatne skôr než pri predchádzajúcej forme.
Táto forma ľahšie unikne pozornosti a postihnutí sú najmä muži vo veku okolo 40-50 rokov.
Primárne relabujúci priebeh
Primárne relabujúci priebeh sa vyskytuje približne u 3% pacientov s SM. Ide o závažnú variantu, kde sú prítomné ťažké ataky, rýchle zhoršovanie stavu či skorá invalidita.
Choroba napreduje s akútnymi zhoršeniami, z ktorých sa pacient zotaví alebo zanechajú trvalé zhoršenie stavu. U tohto typu je preto dôležité začať liečbu agresívnejšie a čo najskôr.
Zápal a degenerácia v jednotlivých fázach
V úvode ochorenia sa uplatňuje predovšetkým zápalový proces, ktorý je však vždy sprevádzaný aj degeneratívnymi zmenami ako sú glióza, teda rozmnoženie buniek nervového tkaniva, trvalé poškodenie axónov, atrofia, teda zmenšenie mozgu a miechy.
V minulosti sa predpokladalo, že zápal a degenerácia nasledujú za sebou v súvislosti s progresiou ochorenia. Dnes však vieme, že oba deje sa vyskytujú súčasne už vo včasnom štádiu, dokonca už pri prvej manifestácii ochorenia.
Preto je včasná diagnostika ochorenia nesmierne dôležitá, pretože len včasnou protizápalovou liečbou môžeme bojovať proti ťažkému neurologickému deficitu.
Diagnostika sklerózy multiplex
Diagnostika tohto ochorenia patrí výlučne do pôsobnosti neurológa. Veľmi dôležitá je anamnéza, nakoľko ochorenie sa prejavuje v mladom veku, prvé príznaky môžu byť interpretované len ako prepracovanie, unavené oči, únava a ťažkostiam sa nevenuje pozornosť.
Neskôr sa už ochorenie prejaví neurologickými príznakmi, ktoré už vedú k správnej diagnóze. K základnému vyšetreniu patrí podrobné neurologické vyšetrenie, vyšetrenie magnetickou rezonanciou mozgu a miechy.
Často pacienta odosielame na hospitalizáciu na neurologické oddelenie, a to na doplnenie vyšetrenia likvoru a ďalších vyšetrení, ktoré stanovia konečnú diagnózu.
Anamnéza a klinické vyšetrenie
Stav pacienta posudzujeme na základe získaných anamnestických údajov, samotným fyzikálnym vyšetrením, prítomnosťou či neprítomnosťou patologických znakov a príznakov s cieľom určiť stratgiu opatrení zameraných na zlepšenie zdravotného stavu pacienta a predchádzanie komplikácií s výberom čo najvhodnejších postupov primerane individuálne k veku a zdravotnému stavu.
Zameriavame sa na anamnézu terajšieho ochorenia, odkedy sa symptómy prvýkrát objavili, rodinnú anamnézu, farmakoterapiu, teda druh a dĺžku liečby, výskyt nežiaducich účinkov liekov, compliance a adherenciu k liečbe, postoj pacienta k svojmu ochoreniu a k liečbe a dodržiavanie doterajších nefarmakologických opatrení.
Pri celkovom vyšetrení zohľadňujeme vek, pohlavie a posudzuje sa celkový vzhľad, stav vedomia, emocionálny stav, stav výživy, držanie tela, sebestačnosť, prítomnosť komorbidít, ktoré robia pacienta vulnerabilnejším, a prítomnosť osoby, na ktorú sa pacient môže v prípade potreby obrátiť.
Hodnoty fyziologických funkcií zahŕňajú meranie TT, TK v sede a v stoji na zhodnotenie ortostatickej hypotenzie, stanovenie saturácie artériovej krvi kyslíkom pulzným oxymetrom, počet dychov a pulzov, meranie telesnej výšky a hmotnosti, výpočet body mass index (BMI) a obvod pása meraný v stoji.
Vyšetrenie varovných príznakov
Počas procesu posudzovania sa dôraz kladie na to, aby kompetentný zdravotnícky pracovník vylúčil výskyt varovných príznakov bezprostredne ohrozujúcich život pacienta.
- svalová slabosť až ochrnutie alebo kŕče, ktoré môžu postihovať tvárové svalstvo, svalstvo končatín a trupu;
- necitlivosť či naopak precitlivenosť kože alebo brnenie v niektorej časti tela;
- poruchy artikulácie, nezrozumiteľná reč, problém s vyslovovaním alebo ťahanie jazyka na stranu;
- poruchy fonácie;
- ťažkosti s prehĺtaním, časté zabiehanie slín, tekutín alebo jedla a dusenie;
- nutkanie na močenie, únik moču alebo neúplné vyprázdňovanie močového mechúra;
- problémy s rovnováhou a koordináciou;
- poruchy pohyblivosti, stuhnutosť, podlamovanie či slabosť končatiny;
- Lhermittov príznak;
- rozmazané alebo dvojité videnie, bolesť oka alebo slepnutie;
- erektilná dysfunkcia;
- úzkosť a depresia.
Magnetická rezonancia a likvor
Vyšetrenie magnetickou rezonanciou mozgu a miechy pomáha zobraziť demyelinizačné a zápalové lézie v centrálnom nervovom systéme. Bolesť hlavy môže byť asociovaná v MRI obraze s masívnym výskytom veľkých supratentoriálnych zápalových lézií alebo lézií lokalizovaných v ponse.
Vyšetrenie likvoru sa dopĺňa najmä počas hospitalizácie na neurologickom oddelení spolu s ďalšími vyšetreniami, ktoré pomáhajú stanoviť konečnú diagnózu.
Hodnotenie funkčnej nespôsobilosti
Progresia SM sa v klinickej praxi hodnotí najčastejšie škálou EDSS (Expanded Disability Status Scale), v preklade rozšírená škála funkčnej nespôsobilosti.
Na určenie stupňa EDSS musí lekár vyšetriť a zhodnotiť 7 oblastí pacientovho zdravia:
- zrakové funkcie, pri ktorých môže byť príznakom zhoršenie zraku, zahmlené videnie alebo výpadky v zrakovom poli;
- motorické funkcie, pri ktorých môže byť príznakom porucha hybnosti, stuhnutosť alebo slabosť;
- mozočkové funkcie, pri ktorých sa môžu objaviť problémy s udržaním rovnováhy a tras;
- funkcie mozgového kmeňa, medzi ktoré patrí dvojité videnie, poruchy reči alebo prehĺtania;
- citlivosť, ktorá môže byť narušená mravčením, znecitlivením alebo bolesťou;
- funkcie vyprázdňovania, napríklad únik moču alebo stolice a sťažené vyprázdňovanie;
- kognitívne funkcie, pri ktorých sa môže objaviť narušená pamäť alebo rýchlosť myslenia.
Neurologické vyšetrenie - testovanie na SM
Liečba sklerózy multiplex
V súčasnosti ešte na roztrúsenú sklerózu neexistuje liek, ktorý by dokázal odstrániť všetky príznaky a ochorenie navždy vyliečiť.
Bez ohľadu na intenzívny klinický výskum v súčasnosti nie je známy liek, ktorý by dokázal sklerózu multiplex vyliečiť. K dispozícii sú však lieky, ktoré dokážu pomôcť veľmi účinne v zastavení príznakov choroby, najmä pokiaľ sa začne s liečbou včas.
V priebehu posledných 20 rokov sa počet liekov na liečbu roztrúsenej sklerózy rozšíril. Mnohé nové lieky sú aktuálne vo fáze registrácie alebo sa skúma ich účinok v klinických štúdiách.
Rozdelenie sklerózy multiplex na jednotlivé typy umožňuje lepší odhad vývoja choroby a uľahčuje výber vhodného lieku. Pri závažnom primárne relabujúcom priebehu je dôležité začať liečbu agresívnejšie a čo najskôr.
Tieto skutočnosti prinášajú významnú nádej pre veľkú časť pacientov, základom úspechu je ale dobrý vzťah a otvorená komunikácia medzi pacientom, lekárom a zdravotnou sestrou.
Liečba symptómov a paliatívna starostlivosť
U progredujúcich ochorení a po ukončení liečby modifikujúcej prirodzený priebeh ochorenia sa sústreďuje pozornosť hlavne na liečbu symptómov a potrebu paliatívnej starostlivosti.
Najčastejšími symptómami sú poruchy hybnosti, spasticita, bolesti, poruchy zraku, únava, tremor, bulbárne poruchy, sfinkterové poruchy, kognitívne poruchy a depresie.
Zachovanie kvality života a dôstojnosti pacienta by malo byť hlavným cieľom paliatívnej liečby tohto progredujúceho neurologického ochorenia. Pacienti najčastejšie zomierajú na respiračné a obličkové komplikácie.
Úloha sestry, edukácie a adherencie
Čoraz častejšie sme svedkami, že pacienti s chronickými ochoreniami vyhľadávajú a získavajú nerecenzované informácie prostredníctvom internetu. Tie nie raz pacienta vystrašia a sú príčinou jeho frustrácie.
Pacient sa tak prikláňa k ľahkým riešeniam „zázraky na počkanie“. Práve tu je úloha kompetentných zdravotníckych pracovníkov, aby tento priestor, medzery vo vedomostiach pacienta vypĺňali intervenciou v podobe edukácie na zlepšenie adherencie k liečbe.
Nesprávny alebo neodborný manažment takého závažného a invalidizujúceho ochorenia, akým je skleróza multiplex (SM), je zásadné pochybenie a neraz dopadne veľmi zle.
Cieľom edukácie je doplniť vedomosti pacienta, aby ochorenie pochopil, s cieľom dosiahnuť čo najlepšiu compliance a adherenciu k liečbe. Ďalším cieľom je dosiahnuť dodržiavanie nefarmakologických opatrení s cieľom podpory kvality života pacienta so SM.
Po vstupnom posúdení vyhodnotíme vedomosti pacienta v súvislosti s ochorením a stav jeho motivácie. Na základe zistených údajov sestra plánuje pacienta zaradiť do individuálnej alebo skupinovej edukácie, prípadne reedukácie.
Životný štýl a nefarmakologické opatrenia
Liečba sklerózy multiplex nie je len o liekoch. Od začiatku choroby je nutné sústrediť sa na zdravý životný štýl, zanechať fajčenie, začať sa správne stravovať, dopriať si veľa pohybu, podrobiť sa fyzioterapie a eventuálne aj psychoterapie.
Po 15 rokoch od stanovenia diagnózy si vyžaduje jedna až dve tretiny pacientov pomoc pri chôdzi, väčšina musí opustiť svoju prácu a malá časť je pripútaná na lôžko.
So zhoršovaním schopnosti pohybu sa zvyšuje závislosť od okolia. Najväčším rizikom v neskorších štádiách ochorenia sú pri imobilite, strate citlivosti, inkontinencii a zhoršenej výžive preležaniny.
Význam včasnej diagnostiky a dlhodobého sledovania
Včasná identifikácia a monitorovanie poruchy kognitívnych funkcií pri skleróze multiplex je veľmi dôležitou súčasťou celkového manažmentu sklerózy multiplex.
Pretože zápalové aj degeneratívne zmeny sa vyskytujú súčasne už vo včasnom štádiu, dokonca už pri prvej manifestácii ochorenia, včasná diagnostika umožňuje skoršie zhodnotenie aktivity ochorenia a výber vhodnej liečby.
Vývoj sklerózy multiplex nemožno spoľahlivo predpovedať u jednotlivca na začiatku ochorenia. Pravidelné neurologické sledovanie, hodnotenie funkčného stavu, kontrola príznakov a otvorená komunikácia medzi pacientom a zdravotníckym tímom preto zostávajú dôležitou súčasťou dlhodobej starostlivosti.