Spinálny motorický okruh: riadenie pohybu, reflexov a svalového tonusu

Spinálny motorický okruh je funkčné usporiadanie nervových štruktúr v mieche, ktoré zabezpečuje reflexné riadenie svalovej činnosti, svalového tonusu, držania tela a koordinácie pohybu. Jeho základ tvoria α-motoneuróny a γ-motoneuróny v predných rohoch miechy, aferentné vlákna zo svalových vretienok a šľachových teliesok, interneuróny a zostupné vplyvy vyšších oddielov centrálneho nervového systému.

Spinálna miecha predstavuje najnižšie reflexné ústredie a je podriadená vyšším oddielom CNS. Na spinálnej úrovni, v predných rohoch miešnych α-motoneuróny - veľké neurony predných rohů míšních, končí zde kortikospinální dráha a začíná motorická jednotka γ-motoneuróny - malé neurony předních rohů míšních, inervují svalová vřeténka.

Význam motorického systému

K motorickému nervovému systému sa počítajú všetky nervové štruktúry, ktorých výhradnou alebo prevažnou úlohou je kontrola držania tela a pohybu. Takéto štruktúry označujeme ako motorické centrá.

Motorický systém ovládá svalovou činnost (zajištuje vzpřímenou polohu, konání práce, příjem potravy, komunikaci). Účelný pohyb je koordinován větším množstvím svalových skupin současně. Na řízení motoriky se podílejí všechny oddíly CNS.

• Oporná motorika, ktorá slúži k uskutočneniu a udržaniu postoja a polohy tela v priestore.
• Cielená motorika, ktorá sa prejavuje navonok smerovanými pohybmi.

Cielená pohybová aktivita je vždy doprevádzaná akciami a reakciami opornej motoriky. Díky hybnosti neboli motilitě jsme schopni vykonávat pohybové funkce, které jsou nezbytné pro průběh života. Řízení pohybu je komplexní mechanismus, který slouží člověku k tomu, aby byl schopen přežít.

Medzi základné funkcie motorického systému patrí riadenie vzpriameného postoja tela, umožnenie lokomoce, chôdze a uchopovania predmetov. Pomocou motoriky sme schopní verbálnej aj neverbálnej komunikácie, vďaka mimickým prejavom sa dorozumievame. Motorika má vplyv na správanie a na realizáciu pracovnej činnosti či obstaravenie potravy.

Úrovne riadenia motoriky

Realizace pohybu je umožněna díky motorickému systému, který má 5 úrovní:

1. spinální mícha - nejnižší reflexní centrum, které je podřízeno vyšším úrovním CNS; základem jsou alfa-motoneurony, které se nachází v předních rozích míšních
2. mozkový kmen a mozeček - jsou navzájem propojeni
3. thalamus
4. bazální ganglia
5. cortex (mozková kůra)

Motorické dráhy sú dráhy zostupné (descendentné) a niektoré sú pomerne dlhé, ako napríklad pyramídová dráha. Motorickú aktivitu rozdeľujeme na reflexnú mimovoľnú a cielenú vôľovú motoriku. Súčasťou realizácie zložitých pohybov je nevyhnutná koordinácia rôznych svalových skupín - agonistov, antagonistov či synergistov.

Základným predpokladom všetkej hybnosti je reflexný svalový tonus a nevyhnutná je aj spätná kontrola prebiehajúceho pohybu. Na ňom je vybudovaný systém postojových a vzpriamovacích reflexov, teda motorický systém polohy alebo oporná motorika.

Anatomický základ spinálneho motorického okruhu

Hlavnou funkciou miechy u ľudí a ostatných vyšších stavovcov je najmä nervové prepojenie mozgu so zvyškom tela a prevod informácií. Miecha je priamym predĺžením mozgu. Vysiela a prijíma správy medzi telom vrátane svalov a orgánov a mozgom a zároveň je ústredím pohybových reflexov.

Miecha (medulla spinalis) je valcovitý povrazec dlhý asi 40-45 cm a s priemerom približne 1 cm, ktorý je bezpečne uložený v chrbticovom kanáli. Miecha má 31 miechových segmentov, čo je úsek miechy, z ktorého vystupuje 1 miechový nerv.

Na priečnom priereze sa miecha skladá z bielej hmoty na povrchu a zo sivej hmoty vo vnútri. Bielu hmotu miechy tvoria myelinizované nervové dráhy, ktoré majú prevodovú funkciu. Sivá hmota má na priereze tvar písmena H alebo motýlích krídel a jej stredom prechádza centrálny kanálik miechy vyplnený mokom.

Predné rohy miechy a motoneuróny

Ventrálne rohy pozostávajú z motorických neurónov, ktoré prenášajú eferentné signály do svalov a žliaz. Ventrálne rohy sú organizované do somatických motorických a autonómnych jadier.

Predné miechové rohy tvoria motorické nervové bunky (motoneuróny), ktorých axóny vedú príkazy priamo ku kostrovým svalom. Všetky nervové vplyvy, ktoré spôsobujú svalovú kontrakciu, sa uplatňujú v konečnej podobe prostredníctvom α-motoneurónov.

Axon motoneuronu se po vstupu do svalu větví, jeho terminální vlákno inervuje vždy jedno svalové vlákno. Vzniká synapse - nervosvalová ploténka. Motorické jednotky predstavujú periférny motoneurón.

α-motoneuróny

α-motoneuróny sú veľké neuróny predných rohov miechy. Ich axóny opúšťajú miechu prednými koreňmi, pokračujú v periférnych motorických nervoch a končia na extrafuzálnych vláknach kostrových svalov.

Kontrakce svalu vzniká přímým podnětem z α-motoneuronů, nebo nepřímo reflexně přes γ-motoneurony. Aktivita α-motoneurónov preto predstavuje konečnú spoločnú motorickú dráhu, cez ktorú sa realizujú vôľové aj reflexné vplyvy.

γ-motoneuróny

γ-motoneuróny sú malé neuróny predných rohov miechy, ktoré inervujú intrafuzálne svalové vlákna svalových vretienok. Ich aktivita mení napätie vretienka a udržiava jeho citlivosť počas kontrakcie svalu.

Ak sú axóny γ-motoneurónov nefunkčné, vretienka strácajú aktivitu pri kontrakcii svalu. Alfa-gama koaktivácia udržiava funkciu vretienka pri kontrakcii svalu.

Motorická jednotka

Motorická jednotka je základom motorického systému. Jedná sa o soubor svalových vláken inervovaných jedním motoneuronem a zároveň je nejmenší komponentou, kterou lze samostatně aktivovat.

Jeden motoneurón môže inervovať viacero svalových vlákien, pričom každé terminálne vlákno jeho axónu vytvára nervosvalovú platničku s jedným svalovým vláknom. Motorické jednotky umožňujú odstupňovať silu svalovej kontrakcie podľa počtu aktivovaných jednotiek.

Reflexný oblúk

Reflex je automatická, fyziologická odpoveď organizmu na podráždenie a prebieha po dráhe nazývanej reflexný oblúk. Funkčná jednotka nervového systému je určovaná reflexným oblúkom, ktorý sa skladá z piatich častí.

1. Receptor zaznamená podnet.
2. Aferentná dráha vedie informáciu do miechy.
3. Reflexné centrum sa nachádza v sivej hmote miechy.
4. Eferentná dráha vedie povel k výkonnému orgánu.
5. Efektor je výkonný orgán, napríklad sval alebo žľaza.

Dostredivá dráha je zabezpečená zadným miechovým koreňom a odstredivá dráha je zabezpečená predným miechovým koreňom. Dorzálny koreň každého spinálneho nervu je špecializovaný na prenos vstupnej senzorickej informácie, zatiaľ čo ventrálny koreň prenáša informáciu z centrálneho nervového systému do svalov a žliaz.

Proprioreceptívne vstupy

Hlavnou úlohou propriocepcie je informovať centrum o pravdepodobnom pohybe. Proprioreceptívne reflexy majú primárny význam pre zaistenie a riadenie svalového tonusu, ktorý je východiskovým predpokladom pre udržanie vzpriamenej polohy a pre vykonanie všetkých pohybov.

Proprioreceptívne reflexy predstavujú základný element spinálnej motoriky a sú nevyhnutným prvkom všetkých somatických funkcií. Receptormi sú svalové vretienka a šľachové telieska.

Svalové vretienko

Svalové vretienka sa aktivujú pri preťažení alebo predĺžení svalu. Pri protažení vřeténka vzruchy facilitují přímou kolaterálou činnost vlastního α-motoneuronu agonisty a kolaterálou cez interneurón inhibujú antagonistu.

Reflex svalového vretienka vzniká tak, že pridanie záťaže natiahne sval a svalové vretienko, výsledkom čoho je reflexná kontrakcia. Funkciou monosynaptických reflexov je udržiavať konštantnú, relaxovanú dĺžku svalu - pasívne predĺženie svalu vyvolá jeho automatické skrátenie.

Golgiho šľachové teliesko

Golgiho šľachové telieska reagujú na napätie vo šľache a podieľajú sa na ochrane svalu pred nadmerným zaťažením. Reflex Golgiho šľachového telieska chráni sval pred príliš ťažkým zaťažením a to reflexnou relaxáciou svalu.

Golgiho šľachové telieska podľa uvedeného mechanizmu inhibujú agonisty a facilitujú antagonisty. Ich účinok prispieva k regulácii svalovej sily a k obmedzeniu nadmerného napätia.

Spinálny motorický okruh

Spinálny motorický okruh tvoria aferentné vlákna zo svalových vretienok a šľachových teliesok, α-motoneuróny, γ-motoneuróny a interneuróny. Na spinálnej úrovni sa spracúvajú senzorické informácie a vytvárajú motorické odpovede bez toho, aby každá reakcia musela byť vedome riadená mozgovou kôrou.

Pri protažení vřeténka vzruchy facilitují přímou kolaterálou činnost vlastního α-motoneuronu agonisty a kolaterálou přes interneuron inhibují antagonistu. Tento mechanizmus umožňuje súčasné zapojenie agonistu a uvoľnenie antagonistu.

Kontrakcia svalu vzniká priamym podnetom z α-motoneurónov alebo nepriamo reflexne cez γ-motoneuróny. Aferentná časť monosynaptických reflexov sa využíva aj pri nepriamej aktivácii α-motoneurónov, čo sa označuje ako γ-slučka.

γ-slučka

Nepriama cesta spočíva v tom, že impulzy z mozočka, bazálnych ganglií a kôry prechádzajú do retikulárnej formácie stredného mozgu, odtiaľ do malých motoneurónov, teda γ-motoneurónov intrafuzálnych vlákien v svalových vretienkach.

Tie kontrahujú a spôsobujú napnutie špirálovitých senzorických zakončení, v ktorých sa zvyšuje počet impulzov vedúcich do spinálnej miechy s následnou aktiváciou nižších motoneurónov a svalovou kontrakciou.

Priama aj nepriama cesta môžu byť aktivované v rovnakom čase. Súčasná aktivácia α- a γ-motoneurónov je nutná pre bezchybne kontrolované pohyby.

Typy spinálnych reflexov

Monosynaptické reflexy

Monosynaptické reflexy majú veľmi jednoduchý reflexný oblúk, ktorý sa skladá iba z dvoch neurónov - z aferentného neurónu, ktorý sa začína anulošpirálovým zakončením vo svalovom vretienku, a z eferentného neurónu, ktorým je miechový α-motoneurón.

Označujú sa aj ako šľachovo-svalové alebo myotatické reflexy. Najznámejším myotatickým reflexom je patelárny reflex.

• Reflex svalového vretienka - pridávanie záťaže natiahne sval a svalové vretienko, výsledkom čoho je reflexná kontrakcia.
• Reflex Golgiho šľachového telieska - chráni sval pred príliš ťažkým zaťažením reflexnou relaxáciou svalu.

Polysynaptické reflexy

Polysynaptické reflexy majú komplikovanejší reflexný oblúk, pretože medzi aferentným a eferentným neurónom je väčší alebo menší počet interneurónov. Do integračného centra treba zahrnúť synapsy medzi aferentným neurónom a prvým interneurónom, medzi všetkými interneurónmi v sérii a medzi posledným interneurónom a eferentným neurónom.

Môžu sa tvoriť spätné okruhy, teda reverberačné okruhy, umožňujúce opakovanie aktivity. Polysynaptické miešne reflexy vznikajú vložením rôzneho počtu interneurónov a pri podráždení senzitivnych receptorov v koži slúžia na zložitejšie, často obranné reakcie.

• Lokomočné reflexy majú úlohu pri lokomočných pohyboch celého tela alebo jeho častí.
• Ochranné reflexy chránia telo pred ohrozením z vonkajšieho prostredia.
• Nutričné reflexy majú úlohu pri príjme a spracovaní potravy.

Príkladom lokomočného alebo ochranného reflexu môže byť flexorový nociceptívny reflex alebo obrátený, teda inverzný myotatický reflex. Príkladom stieracieho reflexu sú energické pohyby pri odstraňovaní napríklad papiera namočeného do kyseliny. Medzi nutričné reflexy patrí sací reflex, ktorý je sprostredkovaný hlavovými aj miešnymi nervami.

Segmentálne a ipsilaterálne reflexy

Centrá proprioreceptívnych reflexov sú uložené vo viacerých miechových segmentoch. Každý miechový segment, teda myelotóm, má nervové spojenia s určitým svalovým segmentom, teda myotómom.

Pri ipsilaterálnych spinálnych reflexoch sú spinálne centrá uložené v určitých miechových segmentoch a podráždenie sa nešíri na druhú polovicu miechy. Takéto zapojenie umožňuje lokálnu a rýchlu odpoveď na podnet.

Svalový tonus

Svalový tonus je stupeň odporu pri pasívnom pohybe v kĺbe a reflexne udržiavané napätie svalu. Jeho príčinou je nízkofrekvenčná vzruchová aktivita α-motoneurónov.

Svalový tonus je dôsledkom bombardovania akčnými potenciálmi, ktoré prichádzajú z vyšších etáží CNS a aferentných vlákien somatosenzorických receptorov. Proprioreceptívne reflexy majú preto zásadný význam pre udržanie vzpriamenej polohy tela a pre pripravenosť svalov na pohyb.

Reflexné udržanie napätia svalstva trupu a dolných končatín, udržiavanie rovnováhy vo vzpriamenom postoji a koordinácia samostatných striedavých pohybov končatín patria medzi hlavné funkcie motorických okruhov.

Recipročná inervácia a ďalšie princípy

Princíp reciprokej inervácie znamená opačný účinok na motoneuróny antagonistických svalov. Pri každej aktivácii agonistu musí byť primerane inhibovaný antagonista, aby sa pohyb mohol uskutočniť plynulo a bez nadmerného odporu.

Princíp zápornej spätnej väzby bráni nadmernej aktivácii neurónov. Interneurón pri svojej aktivácii uvoľňuje inhibičný transmiter a inhibuje vlastný motoneurón.

Princíp prevahy vyšších oddielov CNS umožňuje dokonalejšie riadenie pohybu. Princíp konečnej spoločnej dráhy znamená, že všetky nervové vplyvy spôsobujúce svalovú kontrakciu sa uplatňujú prostredníctvom α-motoneurónov.

Zostupné riadenie spinálneho okruhu

Na čele riadiacich systémov organizmu je nervová sústava. Má schopnosť prijímať informácie o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia, tieto informácie triediť, spracúvať a vytvárať výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom, čím primerane usmerňuje ich činnosť.

Zostupné dráhy prenášajú príkazy z mozgu k motorickým neurónom miechy. Predné povrazce obsahujú zostupné dráhy, ktoré vedú príkazy z mozgovej kôry do svalov končatín a trupu pre vedomé pohyby. Bočné povrazce obsahujú vzostupné aj zostupné dráhy.

Kortikospinálna dráha

Kortikospinálna dráha, teda pyramídová dráha, začína v primárnej a sekundárnej motorickej kôre, v gyrus precentralis, hornom frontálnom závite a parietálnej krajine. Z týchto oblastí vedú pyramidové aj extrapyramidové dráhy.

Tractus corticospinalis prebieha z capsula interna, väčšina vlákien sa prekríži v decussatio pyramidum v dolnej časti predĺženej miechy a pokračuje ďalej v kontralaterálnych bočných povrazcoch miechy.

Približne 75 % vlákien končí na interneurónoch na rozhraní predných a zadných rohov a 25 % vlákien končí na motoneurónoch v predných rohoch miechy. Mozgová lézia v oblasti dráhy podmieňuje ochrnutie svalov na kontralaterálnej strane.

Najdôležitejšia zostupná motorická dráha sa na hranici s predĺženou miechou kríži, preto ľavá polovica mozgu ovláda pravú polovicu tela a pravá polovica mozgu ovláda ľavú polovicu tela.

Retikulárna formácia

Retikulárna formácia sa zúčastňuje na riadení úmyselných aj neúmyselných pohybov, teda činnosti kortikospinálneho i extrakortikospinálneho systému.

Facilitačná oblasť zvyšuje dráždivosť centier somatických reflexov v mieche. Facilitačne pôsobí predovšetkým na tonus antigravitačných svalov, zatiaľ čo tonus flexorov väčšinou tlmí.

Facilitačný účinok sa uplatňuje prostredníctvom interneurónov a má veľký význam pre udržanie vzpriameného postoja a polohy tela. Je zastúpená statokinetickým aparátom, vestibulárnym mozočkom, kolaterálmi špecifických senzorických dráh a mozgovou kôrou.

Inhibičná oblasť tlmí reflexy miechy, predovšetkým reflexný tonus extenzorov, a má tlmivý vplyv aj na úmyselné pohyby. Je zastúpená spinálnym mozočkom, bazálnymi gangliami a mozgovou kôrou zo subpresorických oblastí.

Úloha mozgového kmeňa, thalamu, bazálnych ganglií a mozočka

Mozgový kmeň

Predĺžená miecha, Varolov most a stredný mozog tvoria mozgový kmeň, v ktorom sú centrá životne dôležitých funkcií a reflexov. Nervové bunky medzi jadrami predĺženej miechy vytvárajú sieťovitú retikulárnu formáciu.

Retikulárna formácia zasahuje až do mozgovej kôry, kde svojimi vzruchmi udržiava CNS v základnej aktivite nevyhnutnej pri bdení. Zároveň sa podieľa na regulácii svalového tonusu a na prenose zostupných motorických vplyvov k miechovým okruhom.

Thalamus

Špecifické nesenzorické jadrá thalamu prostredníctvom extrapyramídovej dráhy ovplyvňujú napríklad mimiku, gestikuláciu a iné mimovoľové a vôľové motorické funkcie.

Vzhľadom na úzke spojenie s limbickým systémom a hypotalamom môžu ovplyvňovať autonómne reakcie organizmu, ktoré sú sprievodnými prejavmi pri vstupe príjemnej alebo nepríjemnej informácie.

Bazálne gangliá

Bazálne gangliá patria medzi vyššie supraspinálne centrá a majú spojenie so stredným mozgom. Podieľajú sa na vytváraní časovo-priestorového vzorca úmyselného pohybu.

Putamenový obvod má významnú úlohu pri vykonávaní naučených pohybov. Kaudatový obvod má kľúčovú úlohu v kognitívnej kontrole pohybovej aktivity, teda pri pohybe nasledujúcom po rozumovej úvahe, ktorá využíva aj pamäťové informácie a prípadne osobnú skúsenosť.

Mozoček

Mozoček je dôležitým integračným a koordinačným centrom mimovoľnej hybnosti aj úmyselných pohybov. Funguje vtedy, keď je telo v pohybe. Jeho vyradenie z funkcie sa nijako neprejavuje, kým je telo v pokoji a nevykonáva pohyby.

Vestibulárny mozoček dostáva vstupné informácie predovšetkým zo statokinetického aparátu a je nevyhnutný na udržanie vzpriamenej polohy tela. Integruje informácie zo statokinetického aparátu so signálmi z proprioreceptorov a mozgovej kôry.

Spinálny mozoček dostáva informácie z proprioreceptorov, taktilných exteroreceptorov a interoreceptorov. Má úzky vzťah k riadeniu svalového napätia a riadi rovnováhu medzi podráždením a útlmom na úrovni proprioreceptívnych reflexov.

Cerebrálny mozoček dostáva informácie predovšetkým z mozgovej kôry a z primárnych motorických oblastí. Integruje výstupnú informáciu z motorických oblastí s informáciami o polohe hlavy, trupu a končatín a spätne ovplyvňuje výstupnú kôrovú informáciu.

Úplné vyradenie mozočka z funkcie má za následok rozličné pohybové poruchy. Abnormálna funkcia alebo poškodenie mozočka vedie k strate svalovej koordinácie v rukách alebo nohách, čo sa odborne nazýva ataxia.

Vzpriamovacie reflexy

Vzpriamovacie reflexy patria do skupiny statických reflexov, ktoré udržiavajú polohu a rovnováhu v statickej situácii, keď sa telo nepohybuje. Mezencefalický živočích sa môže reflexne dostať do vzpriamenej polohy a je schopný ju reflexne aj udržať.

Prvá fáza vzpriamovacieho reflexu vychádza z vestibulárnych jadier, keď sa organizmus snaží dostať hlavu do normálnej vzpriamenej polohy. Uplatňuje sa tu labyrintový vzpriamovací reflex.

Druhá fáza vzpriamovacieho reflexu pozostáva z pohybov trupu a končatín, ktoré vychádzajú z proprioreceptorov krčných svalov a kĺbov. Uplatňuje sa tu krčný vzpriamovací reflex.

Spinálny reflex a vyššie centrá

Spinálny motorický okruh nie je izolovaný systém. Miecha okrem prevodovej funkcie predstavuje dôležité reflexné ústredie, ale jej aktivitu neustále modifikujú zostupné vplyvy z mozgového kmeňa, mozočka, bazálnych ganglií, thalamu a mozgovej kôry.

Princíp prevahy vyšších oddielov CNS umožňuje dokonalejšie riadenie pohybu. Vyššie centrá môžu miechové reflexy facilitovať, tlmiť, meniť ich intenzitu a zapájať ich do zložitejších pohybových programov.

Poruchy motoriky pri poškodení motorických neurónov

Pri lézii centrálneho a periférneho motoneurónu sa objaví porucha hybnosti, od ľahkej svalovej slabosti a neobratnosti až po stratu aktívneho pohybu, ktorá môže byť čiastočná alebo úplná.

• Paréza je čiastočná porucha hybnosti.
• Monoparéza znamená postihnutie jednej končatiny.
• Hemiparéza znamená postihnutie jednej polovice tela.
• Paraparéza znamená postihnutie dolných končatín.
• Triparéza znamená postihnutie troch končatín.
• Kvadruparéza znamená postihnutie všetkých končatín.
• Plegia je kompletná porucha hybnosti.

Centrálny motoneurón

Pri centrálnej lézii je porušených viac svalových skupín. Na horných končatinách býva viac postihnutá extenzia prstov, extenzia lakťa a abdukcia v ramene, zatiaľ čo na dolných končatinách býva postihnutá flexia v bedrovom a kolennom kĺbe a dorzálna flexia nohy.

Centrálnu léziu sprevádzajú zvýšené reflexy v dôsledku spasticity. Centrálny typ lézie spôsobuje spastickú hypertoniu, pričom v akútnej fáze sa môže objaviť pseudochabá paréza.

Pri centrálnej lézii zostáva trofika zvyčajne v norme. Medzi patologické polysynaptické reflexy patria spastické javy, napríklad Babinského reflex, ktorý predstavuje inverziu kožného plantárneho reflexu.

Periférny motoneurón

Periférna lézia zodpovedá poruche príslušnej inervačnej oblasti. Myotatické reflexy sú znížené až vyhasnuté a svalový tonus je znížený, teda vzniká hypotónia alebo atónia.

Pri poškodení ktorejkoľvek časti motorickej jednotky vzniká svalová atrofia. Fascikulácie predstavujú spontánne kontrakcie skupín svalových vláken a fibrilácie sú spontánne kontrakcie jedného svalového vlákna, ktoré nie sú viditeľné a zachytávajú sa iba na EMG.

Rigidita a bazálne gangliá

Rigidita je spojená s léziou bazálnych ganglií. Charakterizuje ju hypertonia agonistu aj antagonistu a hyperaktivita α-motoneurónov.

Spinálna miecha ako centrum reflexov

V mieche sú uložené centrá pre dôležité nepodmienené, teda vrodené reflexy, ktoré ovplyvňujú činnosť a napätie svalov bez nutnosti vedomej regulácie z mozgu.

Miecha okrem kostrového svalstva reflexne reguluje aj vyprázdňovanie močového mechúra a konečníka, sekréciu potu a napätie cievnych stien. Je aj centrom niektorých pohlavných reflexov, napríklad erekcie a ejakulácie.

Bezprostredným dôsledkom náhleho prerušenia miechy je miešny šok. Je sprevádzaný úplným útlmom činnosti miechy z dôvodu prerušenia vplyvu vyšších oblastí CNS. Pod miestom prerušenia miechy je stratená schopnosť vykonávať vôľové pohyby a je vyradená akákoľvek citlivosť.

Vzťah spinálneho motorického okruhu k držaniu tela

Na systéme reflexného svalového tonusu je vybudovaný systém postojových a vzpriamovacích reflexov. Pri jeho riadení sa uplatňujú retikulárna formácia, statokinetické čidlo a mozoček.

Cielená pohybová aktivita je vždy sprevádzaná činnosťou opornej motoriky. Opor­ná motorika stabilizuje telo, zabezpečuje oporu a upravuje svalový tonus tak, aby mohli vyššie centrá vykonať presný pohyb bez straty rovnováhy.

Mozoček zabezpečuje reflexnú reguláciu napätia svalstva trupu a dolných končatín, udržiavanie rovnováhy vo vzpriamenom postoji, koordináciu samostatných striedavých pohybov končatín a jemných diferencovaných pohybov rukami a prstami.

Praktický význam spinálneho motorického okruhu

Správna činnosť spinálneho motorického okruhu umožňuje udržiavať svalový tonus, reagovať na náhle natiahnutie svalu, chrániť sval pred nadmerným zaťažením a koordinovať agonistické a antagonistické svaly.

Porucha aferentných vlákien, interneurónov, α-motoneurónov, γ-motoneurónov, predných koreňov alebo periférnych nervov môže narušiť reflexy, svalový tonus, svalovú silu aj trofiku. Porucha zostupných dráh môže viesť k spasticite, zvýšeniu reflexov a patologickým reflexným prejavom.

Spinálny motorický okruh preto predstavuje základnú funkčnú jednotku riadenia pohybu, v ktorej sa stretávajú informácie zo svalov a kĺbov, miestne miechové reflexy a regulačné vplyvy vyšších častí centrálneho nervového systému.

tags: #spinalny #motoricky #okruh