Štatistika ochorení krčnej chrbtice: výskyt, príčiny, príznaky a diagnózy

Bolesť krčnej chrbtice patrí medzi časté zdravotné ťažkosti a predstavuje významný sociálno-ekonomický problém, pretože môže viesť k pracovnej neschopnosti, obmedzeniu každodenných činností a zhoršeniu spánku. S bolesťou krčnej chrbtice sa aspoň raz v priebehu života stretávajú dve tretiny dospelých.

Podľa odhadov až 70% ľudí trpí nejakou formou bolesti krčnej chrbtice. Bolesť krku patrí medzi pomerne časté symptómy a najčastejšie súvisí s presilením svalov, dlhodobým statickým zaťažením, nesprávnym držaním tela, úrazom alebo degeneratívnymi zmenami chrbtice.

Čo ukazuje štatistika bolestí krčnej chrbtice

Výskyt bolestí krčnej chrbtice je vysoký v dospelej populácii a problém sa môže objaviť v každom veku. Bolesť krčnej chrbtice postihuje dospelých v každom veku a častejšie sa vyskytuje u žien.

Štatistiky ukazujú, že sa bolesti krčnej chrbtice vyskytujú najčastejšie v škandinávskych krajinách, najmenej prípadov je naopak v niektorých afrických krajinách. Bolesť krčnej chrbtice je častejšia u žien ako u mužov.

Najrizikovejšou skupinou sú tie ženy, ktoré uvádzajú zlú kvalitu spánku. Bolesť postihujúca krčné stavce patrí medzi významné sociálno-ekonomické problémy a je príčinou mnohých prípadov pracovnej neschopnosti.

Prečo sú problémy s krčnou chrbticou také časté

Krčná chrbtica je najpohyblivejšia, ale aj najcitlivejšia časť chrbtice. Denne musí niesť váhu hlavy (v priemere 4 - 6 kg) a zároveň reagovať na stovky mikro-pohybov.

Krčná chrbtica pozostáva zo 7 krčných stavcov, ktoré spolu s 12 hrudníkovými, 5 driekovými, 5 krížovými a 4-5 kostrčovými tvoria chrbticu. Prvý krčný stavec sa nazýva aj nosič (atlas), na ktorom spočíva lebka, umožňuje pohyby hlavy dopredu a dozadu.

Vďaka stavbe 2. krčného stavca (čapovca) môžeme hýbať hlavou smerom doľava a doprava. Krčná chrbtica patrí medzi kľúčové časti ľudského tela a vychádza od spodiny lebečnej až po hrudnú chrbticu.

Jej úlohou je udržiavať všetky nervové vedenia, ktoré vedú informácie z mozgu do ostatných častí tela a naopak. Predovšetkým teda chráni miechu, ktorá túto komunikáciu zabezpečuje.

Zároveň sa krčná chrbtica stará o pohyb hlavy do všetkých strán. Krčné svaly umožňujú pohyby krku a hlavy a spolupracujú pri dýchaní, vďaka pomocným dýchacím svalom, ktoré sa upínajú na horné rebrá.

Najčastejšie príčiny ochorení a bolesti krčnej chrbtice

Dôvodov prečo človek pociťuje bolesť krčnej chrbtice býva celé spektrum. Za hlavnú príčinu sa udáva najmä sedavý spôsob života a dlhodobé namáhanie stále tých istých svalových partií.

Najčastejšie príčiny vzniku bolesti krčnej chrbtice sú stres a emocionálne napätie, zvýšené svalové napätie, zlé držanie tela, degeneratívne ochorenia disku, trauma alebo úrazy, zlá pozícia hlavy počas spánku, dlhodobé sedenie s predsunutým držaním hlavy, opakované pohyby, nedostatok pohybu a prechladnutie.

• nesprávne držanie tela,
• dlhodobé sedenie alebo iné prolongované statické zaťaženie,
• práca s počítačom, pozeranie televízie a používanie mobilu,
• opakované pohyby a jednostranné preťaženie,
• nadmerná fyzická práca,
• nedostatok pohybu,
• zranenie alebo dopravná nehoda,
• zlý matrac alebo vankúš,
• nadváha,
• prechladnutie, prievan alebo klimatizácia,
• degeneratívne ochorenia stavcov a platničiek,
• zápalové, infekčné alebo nádorové ochorenia.

Držanie tela a dlhodobé sedenie

Jednou z hlavných príčin je pozeranie jedným smerom, napríklad celé hodiny do počítača v kancelárii. Dlhé hodiny nad mobilom alebo počítačom podporujú predklon hlavy a zvyšujú tlak na krčné stavce.

Evolučne je hlava vyvinutá tak, že má primárne byť vo vodorovnej polohe. Pozeraním povedzme do smartfónov máme niekoľko hodín hlavu pritiahnutú bradou k hrudníku, čím sa nadmerne a hlavne dlhšiu dobu zaťažuje krčná chrbtica.

Pri 45° sklone hlavy sa tlak zvyšuje až na 20 kg. Pri zlom držaní tela, dlhodobom sedení, spánku v zlej polohe alebo preťažení sa môže narušiť rovnováha svalov, kĺbov a nervových štruktúr.

Jednostranné preťaženie a nedostatok pohybu

Aj nadmerná fyzická práca môže mať za následok bolesti krčnej chrbtice. Pokiaľ vykonávame jeden a ten istý pohyb, napríklad pri práci v továrni, zaťažuje sa iba jedna časť tela.

Iné svalové partie nepracujú rovnomerne prípadne ochabujú. Táto disproporcia teda môže viesť k problémom v oblasti chrbtice.

Vplyvom nedostatku pohybu a jednostranného zaťaženia dochádza k tvorbe svalových dysbalancií a následnému zlému držaniu tela, ktoré môže spôsobiť bolesti chrbta.

Stres a psychické faktory

Samostatnou kapitolou je stres. Ten negatívne pôsobí na naše držanie tela a keď sme v strese, telo je napäté a stuhnuté.

Pokiaľ stresová situácia prevláda dlhší čas, zákonite sa to prejaví aj na ľudskom zdraví. Permanentný stres dokáže spôsobiť napríklad žalúdočné a tráviace problémy, poruchy spánku, bolesti hlavy a tiež sa môže prejaviť v podobe bolesti krčnej chrbtice.

Psychologické rizikové faktory, ako je dlhodobý stres, nedostatok sociálnej podpory, úzkosť a depresia, sú významnými rizikovými faktormi bolesti krku.

Vek a degeneratívne zmeny

Komplikácie s krčnou chrbticou sú často zapríčinené opotrebovaním kĺbov v dôsledku pribúdajúceho veku. Osteoartritída takto spôsobuje zhoršenie stavu medzistavcových platničiek a štruktúry stavcov.

Na tieto zmeny organizmus reaguje tvorbou novej kostnej hmoty, ktorá sa ukladá na okrajoch stavcov. Tak vznikajú kostné výrastky (osteofyty), ktoré tlačia na nervy a svaly a spôsobujú vznik zdravotných komplikácií.

Degeneratívne ochorenia stavcov môžu viesť k poškodeniu chrbtice, pretože medzistavcové platničky sa stenčujú v dôsledku straty vody a kolagénu.

Úrazy a whiplash syndróm

V súčasnosti sú častým dôsledkom problémov s krčnou chrbticou poranenia pri automobilových nehodách, pádoch a úrazoch, pri ktorých je hlava prudko zatiahnutá dozadu a následne dopredu.

Tak dochádza k napínaniu mäkkých tkanív krku, najmä svalov. Tento typ úrazu sa označuje ako whiplash.

Whiplash syndróm je úraz krčnej chrbtice často spôsobený nárazom zozadu. Je pre neho bežné, že bolesť v oblasti krčnej chrbtice sa môže objaviť až 6-12 hodín po nehode.

Najčastejšie diagnózy v oblasti krčnej chrbtice

Medzi ochorenia a diagnózy v oblasti krčnej chrbtice patria svalové dysbalancie, poškodenie medzistavcových platničiek, degeneratívne zmeny facetových kĺbov, spinálna stenóza, spondylolistéza, osteoporóza, ankylozujúca spondylitída, zápalové ochorenia, nádory a poruchy riadiacej funkcie centrálneho nervového systému.

• cervikobrachiálny syndróm,
• cervikokraniálny syndróm,
• skalenový syndróm,
• hernia alebo výhrez medzistavcovej platničky,
• kompresia nervových koreňov,
• spinálna stenóza,
• degeneratívne ochorenia stavcov,
• úrazy mäkkých tkanív a stavcov.

Cervikobrachiálny syndróm

Cervikobrachiálny syndróm - koreňový syndróm označovaný skratkou CB je sprevádzaný začínajúcou bolesťami krčnej chrbtice od šije s prechodom do rôznych oblastí hornej končatiny.

Bolesť môže zasiahnuť rameno a môže vyústiť až do bolesti prstov. Častou príčinou je útlak nervových koreňov v dôsledku poškodenia alebo vysunutia medzistavcovej platničky.

Cervikokraniálny syndróm

Cervikokraniálny syndróm, v literatúre označovaný skratkou CC, patrí k najčastejším typom bolesti hlavy. Bolesť vychádza z oblasti šije a prechádza do zadnej strany hlavy.

Môže vyžarovať do spánkov, temena či čela. Bolesť za krkom sa v mnohých prípadoch prenáša a spôsobí bolesť hlavy.

Poškodenie platničiek a útlak nervov

Časté sú aj kompresie nervov, keď pri abnormálnom poškodení medzistavcovej platničky sa táto vysunie z pôvodného anatomického priestoru. Prejaví sa to útlakom nervov vychádzajúcich z miechy.

Spinálna stenóza je ochorením pri ktorom sa zužuje miechový kanál čo následne postihuje nervy a miechu. Medzi ďalšie ochorenia, ktoré môžu chrbticu postihnúť sa radia infekcie miechy, stlačenia miechy, nádory a zlomeniny stavcov.

Najčastejšie príznaky ochorení krčnej chrbtice

Najbežnejším príznakom je stuhnutosť krku - ľudia opisujú, že „nemôžu otočiť hlavou“, alebo že každé otočenie vyvoláva ostrú bolesť. Bolesť môže byť pálčivá alebo naopak pripomínať tlak v postihnutej oblasti.

Pocit stuhnutosti sa môže šíriť do ramien a horných končatín. Bolesť môže prerásť do vzniku svalového napätia a kŕčov.

• bolesť hornej časti krku,
• stuhnutosť a obmedzenie pohyblivosti,
• tlak v šiji,
• bolesť vyžarujúca do ramien, lopatiek a hornej časti chrbta,
• bolesť vystreľujúca do rúk a prstov,
• bolesť hlavy z krčnej chrbtice,
• závraty a pocity na zvracanie,
• bodavá bolesť, mravenčenie alebo znecitlivenie horných končatín,
• slabosť v rukách,
• znížené reflexy,
• poruchy rovnováhy a koordinácie.

Bežným príznakom je bolesť, ktorá sa často zhoršuje pri strnulom držaní hlavy, dlhšom pozeraní na jedno miesto, napríklad pri jazde autom alebo práci s počítačom, a počas spánku.

V ťažších prípadoch sa znižuje schopnosť otočiť hlavu a objavuje sa silná bolesť hlavy. Bežné je tiež obmedzenie hybnosti pri otáčaní alebo predkláňaní hlavy.

Rozdelenie podľa trvania bolesti

Podľa intenzity bolesti rozlišujeme bolesť ostrú a tupú, podľa lokalizácie povrchovú, hlbokú somatickú a viscerálnu bolesť a neuralgie, pri ktorých sú postihnuté nervy.

Závraty a poruchy rovnováhy súvisiace s krčnou chrbticou

Závraty sú rozšíreným príznakom, ktorý zahŕňa rôzne základné faktory, z ktorých jedným je zložitý vzťah medzi krčnou chrbticou a zmyslovými poruchami.

Krčná chrbtica so svojimi pohybovými štruktúrami, zmyslovými orgánmi a nervovými dráhami zohráva kľúčovú úlohu pri senzomotorickej kontrole, stabilite držania tela a celkovej koordinácii tela.

Úloha svalov a propriocepcie

Krčné stavce obklopuje dômyselná sieť svalov a väzov, ktoré harmonicky spolupracujú na zabezpečení stability a uľahčení pohybu. Medzi týmito svalmi vyniká subokcipitálna skupina, ktorá sa nachádza na spodine lebky, vďaka vysokej hustote svalových vretienok a proprioceptorov.

Svalové vretienka sú senzorické receptory vo svale, ktoré reagujú na zmeny dĺžky svalu a poskytujú nervovému systému spätnú väzbu o polohe tela a pohybe.

Proprioceptory sú senzory, ktoré poskytujú informácie o uhle kĺbov, dĺžke svalov a ich napätí, čo prispieva k vnímaniu polohy tela, pohybu a rovnováhy.

Tento bohatý senzorický vstup zo subokcipitálnych svalov je rozhodujúci pre schopnosť tela vykonávať presné pohyby a udržiavať držanie tela a rovnováhu.

Prepojenie krku, zraku a vestibulárneho systému

Propriocepcia, schopnosť tela vnímať svoju vlastnú polohu v priestore, je významne ovplyvnená senzorickým vstupom z krčnej chrbtice.

Okrem toho sú zmyslové vstupy krčnej chrbtice úzko prepojené so zrakovým a vestibulárnym systémom. Zrakový systém poskytuje informácie o prostredí, zatiaľ čo vestibulárny systém, ktorý sa nachádza vo vnútornom uchu, je zodpovedný za zisťovanie zmien polohy a pohybu hlavy, čo prispieva k rovnováhe.

Narušenie senzorických vstupov z krčných aferentov, napríklad v dôsledku zranení alebo ochorení krku, môže výrazne ovplyvniť tento integračný proces a viesť k senzomotorickej dysfunkcii.

Táto dysfunkcia sa môže prejavovať ako závraty, nerovnováha alebo ťažkosti s koordináciou pohybov, čo môže výrazne ovplyvniť kvalitu života jednotlivca.

Nervové spojenia a reflexy

Krčná chrbtica je zložito prepojená s centrálnym nervovým systémom prostredníctvom nervových dráh, ktoré regulujú držanie tela, pohyb a koordináciu.

Príkladom tejto integrácie sú cervikokulárne a vestibulokolické reflexy, ktoré sú nevyhnutné na udržanie stability pohľadu a polohy hlavy počas pohybu.

Nervové dráhy spájajú krčné aferenty priamo s kľúčovými oblasťami mozgu, čo zdôrazňuje významný vplyv krku na okohybnú kontrolu a senzomotorické funkcie.

Narušenie týchto dráh môže viesť k problémom v držaní tela, pohybe a koordinácii, čo ovplyvňuje schopnosť jednotlivca efektívne komunikovať s okolím.

Ďalšie prejavy, ktoré môžu súvisieť s krčnou chrbticou

Nie všetky príznaky sú lokalizované len v krku. Niektoré môžu pôsobiť mätúco a netypicky.

Bolesť hlavy a tlak v hlave

Zablokovanie krčnej chrbtice často spôsobuje cervikogénnu bolesť hlavy. Tá sa od migrény líši mechanizmom vzniku, príznakmi aj liečbou.

Bolesť od krčnej chrbtice sa najviac prejavuje v tyle, môže sa ale šíriť aj do temena a vystreľovať do ďalších častí hlavy. V závažnejších prípadoch ju sprevádzajú závraty alebo až migrenózne stavy.

Psychické prejavy a spánok

Zablokovanie krčnej chrbtice má aj psychické následky. Pri dlhodobom napätí dochádza k zvýšenej aktivite sympatického nervového systému, čo sa môže prejaviť podráždenosťou, úzkosťou, nespavosťou alebo dokonca panickými atakmi.

Napätie v krčnej oblasti môže narušiť hlboký spánok. Telo sa nevie úplne uvoľniť a prejsť do regeneračných fáz, pacient sa budí unavený, podráždený a s napätým krkom.

Pokiaľ nie sú bolesti krčnej chrbtice včas a správne liečené, bolesť môže pretrvávať a stať sa chronickou. Odborníci uvádzajú, že viac ako 60 % osôb s chronickou bolesťou krčnej chrbtice trpí úzkosťou a 55 % osôb depresiou.

Vzťah krčnej chrbtice a trávenia

Možno vás prekvapí, že krčná chrbtica súvisí aj s funkciou tráviaceho systému. Cez krk prechádza nervus vagus - hlavný nerv parasympatického systému, ktorý ovplyvňuje činnosť tráviacich orgánov.

Dlhodobé napätie v oblasti krku môže znížiť aktivitu vagového nervu, čo vedie k spomaleniu trávenia, zápche, nadúvaniu, zníženému vylučovaniu tráviacich enzýmov a oslabeniu regenerácie počas spánku.

Diagnostika ochorení krčnej chrbtice

Správnu diagnózu môže stanoviť iba lekár. Diagnostika začína pohovorom s lekárom a súčasťou vyšetrenia je anamnéza pacienta.

Pri rozhovore lekár zisťuje lokalizáciu a typ bolesti, jej intenzitu, presný popis súvisiacich problémov, dĺžku trvania, situácie, v ktorých sa bolesť zhoršuje, a okolnosti, ktoré prinášajú úľavu.

Dôležité sú aj informácie o prípadných chronických ochoreniach, úrazoch a aktivitách, ktoré predchádzali vzniku bolesti.

Fyzikálne a neurologické vyšetrenie

Pri vyšetrení lekár kontroluje citlivosť alebo necitlivosť, svalovú slabosť, reflexy a rozsah pohybov zo strany na stranu, prípadne schopnosť úklonu a záklonu hlavy.

Lekár prehmatá bolestivé miesta a posudzuje ich citlivosť či svalové napätie. Pri prehliadke sa kontroluje aj rozsah pohybu krku, chrbta a horných končatín.

Pri podozrení na cervikogénne závraty sa hodnotí rozsah pohybu krku, integrita jeho pohybových štruktúr, funkčnosť nervových dráh, propriocepcia, koordinácia a rovnováha.

Zobrazovacie a doplnkové vyšetrenia

Zobrazovacie postupy podávajú lepší obraz o príčine bolesti krku. Zobrazovacie metódy zvyčajne nie sú potrebné a využívajú sa, ak bolesť pretrváva dlhšiu dobu, nereaguje na konzervatívnu liečbu alebo v prípade podozrenia na závažné ochorenie.

Röntgenové vyšetrenie môže ukázať niektoré zmeny na krčnej chrbtici, ale nie vždy je pri diagnostike prínosom. U pacientov s tzv. opierkovým syndrómom (whiplash), ku ktorému dochádza pri autonehodách, neukáže röntgen žiadny nález, pretože ide o poranenie mäkkých tkanív a nie stavcov.

V prípade potreby môže lekár odporučiť konzultáciu s neurológom, ortopédom alebo fyzioterapeutom. Neurológ vykoná sériu testov na vyhodnotenie citlivosti, reflexov, svalovej sily a rovnováhy.

Kedy je potrebné vyhľadať lekára

Náhla bolesť krčnej chrbtice v prípade pádu, zranenia alebo nehody vyžaduje odborné posúdenie lekárom. Odbornú pomoc vyžaduje aj ťažká a niekoľko dní trvajúca bolesť, ktorá vystreľuje do rúk a je sprevádzaná bolesťami hlavy, necitlivosťou, slabosťou alebo brnením končatín.

• bolesť krčnej chrbtice po nehode,
• slabosť alebo necitlivosť končatín,
• brnenie a strata citlivosti,
• závraty alebo motanie hlavy,
• zhoršená koordinácia pohybu,
• strata rovnováhy a nestabilita pri chôdzi,
• samovoľný únik moču alebo stolice,
• horúčka alebo triaška,
• nočná bolesť bez úľavy po liekoch.

Tieto prejavy môžu signalizovať kompresiu miechy alebo zápalový proces, napríklad spondylodiscitídu - infekčné ochorenie chrbtice. Vyžadujú rýchle neurologické alebo ortopedické vyšetrenie a často aj hospitalizáciu.

Liečba bolesti a ochorení krčnej chrbtice

Väčšina prípadov miernej až stredne ťažkej bolesti krčnej chrbtice obyčajne ustúpi v priebehu dvoch, troch týždňov po odstránení vyvolávajúcej príčiny.

Bolesti krčnej chrbtice zvyčajne nepredstavujú závažný stav. Problémy sa dajú zmierniť a vyriešiť konzervatívnymi metódami, ako sú lieky proti bolesti a rôzne režimové opatrenia.

Liečbu bolesti krčnej chrbtice môže určiť iba lekár po zvážení celkového zdravotného stavu. Pri dlhodobých ťažkostiach je dôležité hľadať príčinu a kombinovať vhodnú liečbu s cvičením a fyzioterapiou.

Lieky a lokálne postupy

V rámci farmakoterapie sa využívajú lieky proti bolesti, zápalu a zvýšenému svalovému napätiu. Vďaka nim ustúpi bolesť a svaly sa môžu lepšie zregenerovať.

Jedným zo základných krokov, ktoré uľavia od bolesti krčnej chrbtice, je využívanie teplých a studených obkladov. Nahriaty uterák alebo gélový vankúšik priložte na bolestivé miesto na 15 minút.

Teplo uvoľní napätie a podporí krvný obeh. Postup je možné opakovať niekoľkokrát denne.

Studený obklad je prínosom v prípade opuchu alebo bezprostredne po natiahnutí v oblasti krčnej chrbtice, ktoré nevyžaduje lekársku starostlivosť.

Mäkká penová ortéza na krk môže uľaviť od bolesti v počiatku ťažkostí. Nemala by sa však používať dlhšie ako tri hodiny v kuse a dlhšie ako 1-2 týždne.

Fyzioterapia a rehabilitácia

Rehabilitačný pracovník či terapeut sú odborníci, ktorí pomáhajú predchádzať vzniku bolesti alebo jej uľavujú prostredníctvom nácvikov správneho držania tela a cvičení zameraných na posilnenie svalstva krku, chrbta a pliec.

Najlepším riešením je cvičenie. To by sa malo zamerať na strečing a cvičenie na napriamenie chrbtice tak, aby sa preťažené svaly uvoľnili.

Fyzioterapeut vás najskôr vyšetrí, opýta sa na celú vašu anamnézu, spraví si funkčné diagnostické vyšetrenie a na jeho základe potom vytvorí individuálny cvičebný plán.

Na úvod s vami dané cviky precvičí, aby si bol istý, že ich budete vykonávať správne. Fyzioterapeut vám taktiež poradí, ako spať pri bolesti krčnej chrbtice, pokiaľ nepríjemné pocity neustúpia.

Fyzioterapia zohráva kľúčovú úlohu v manažmente cervikokraniálneho syndrómu. Jej cieľom je identifikovať a riešiť hlavné príčiny vzniku symptómov, zmierniť existujúcu bolesť, obnoviť narušenú funkciu a predchádzať opakovaniu problémov v budúcnosti.

Manuálna terapia a mobilizácia

Na zlepšenie pohyblivosti krčných kĺbov, uvoľnenie svalového napätia a zníženie bolesti sa používajú techniky manuálnej terapie vrátane manipulácie a mobilizácie chrbtice.

Mobilizačné techniky sa používajú na zlepšenie pohyblivosti kĺbov a tkanív v tele. Pomáhajú obnoviť fyziologický rozsah pohybu v zablokovaných segmentoch chrbtice.

Mäkké techniky a terapia spúšťových bodov sú zamerané na ovplyvnenie reflexných zmien, ktoré sa vyskytujú v koži, podkoží, fasciách a svaloch.

Masáž môže byť užitočnou terapeutickou metódou pri liečbe cervikokraniálneho syndrómu, pretože môže pomôcť zmierniť bolesť, uvoľniť svalové napätie a zlepšiť pohyblivosť v oblasti krčnej chrbtice.

Proprioceptívny a vestibulárny tréning

Ďalším základom liečby je proprioceptívny tréning, ktorý sa zameriava na cvičenia, ktoré zlepšujú schopnosť tela vnímať polohu kĺbov a pohyb.

Takýto tréning pomáha pacientom získať presnejší zmysel pre polohu hlavy a krku, ktorá je kľúčová pre udržanie rovnováhy a priestorovej orientácie.

Vestibulárne rehabilitačné techniky sú špeciálne navrhnuté na riešenie porúch rovnováhy spojených s cervikogénnymi závratmi.

Tieto cvičenia trénujú mozog na lepšie spracovanie a integráciu zmyslových informácií z vestibulárneho systému, očí a proprioceptívnych vstupov z krčnej oblasti.

Ďalšie rehabilitačné metódy

Okrem cvičenia môže fyzioterapeut aplikovať rôzne liečebné terapie ako je napríklad masáž, tejpovanie alebo elektroliečbu (magnetoterapia).

Niekedy využívajú terapiu založenú na pôsobení tepla, ľadu, na elektrickej stimulácii a podobne. Transkutánna stimulácia nervov využíva elektródy umiestnené na koži v blízkosti bolestivých oblastí, cez ktoré sa vedú slabé elektrické impulzy, ktoré môžu prispieť k zmierneniu bolesti.

Trakčná terapia, poskytovaná pod dohľadom lekára a fyzioterapeuta, môže poskytnúť úľavu od bolesti v oblasti krku, najmä bolesti súvisiacej s podráždením nervových koreňov.

Chirurgická liečba

Zriedkavo sa využíva operácia. Najčastejšou príčinou chirurgickej liečby je kompresia nervových koreňov alebo miechy.

Chirurgická liečba má opodstatnenie iba vo vážnejších prípadoch, ako je výhrez medzistavcovej platničky alebo útlak nervov spôsobený ochorením chrbtice.

K operácii sa pristupuje v prípade degeneratívneho ochorenia platničiek, traumy, úrazu alebo nehody a v prípade miechovej nestability.

Cvičenie pri bolestiach a blokádach krčnej chrbtice

Pravidelné cvičenie pomáha uvoľniť spazmické svaly, zlepšiť cirkuláciu a obnoviť prirodzený pohyb. Cvičte pomaly, v stabilnom sede alebo stoji a s plnou kontrolou pohybu.

Jednoduché mobilizačné cviky

1. Kývanie hlavou dopredu a dozadu: Jemné pohyby dopredu a dozadu, výdrž 3 sekundy, opakujte 10-krát.
2. Otáčanie hlavy do strán: Hlavu otáčajte do strán, výdrž 2 sekundy, opakujte 8-krát.
3. Výsun brady: Akoby ste posúvali bradu dozadu do „dvojitej brady“ - ideálne pri práci na počítači.

Posilňovacie cvičenia sa zameriavajú na hlboké svaly krku a hornú časť chrbta, ktoré sú dôležité pre stabilitu a správne držanie tela.

Strečingové cvičenia pomáhajú zlepšiť flexibilitu a rozsah pohybu. Proprioceptívne cvičenia zlepšujú vnímanie polohy tela a rovnováhu.

Cvičenia na korekciu držania tela, ako je retrakcia brady a sťahovanie lopatiek, sú dôležité pre dlhodobé zlepšenie.

McKenzieho metóda

McKenzie metóda je celosvetovo známa a medzinárodne uznávaná metóda diagnostiky a liečby, ktorá už viac ako 50 rokov pomáha ľuďom zmierňovať bolesti nielen krku, ale aj chrbta a končatín.

Táto metóda sa zakladá na štúdiu pohybu a jeho vplyve na symptómy pacienta. Jedným z hlavných cieľov je pomôcť pacientom prevziať zodpovednosť za svoje zdravie a naučiť ho, ako dokáže ovplyvniť svoje bolesti.

McKenzie metóda liečby pozostáva zo 4 základných krokov:

1. Vyšetrenie u špecializovaného terapeuta.
2. Klasifikácia problému do jednej z troch podkategórií.
3. Liečba pomocou konkrétnych cvikov odporučených terapeutom.
4. Preventívne opatrenia a edukácia pacienta.

Skôr ako sa pustíte do cvičenia, odporúčame vám konzultáciu u MDT špecialistu, ktorý vám pomôže vybrať najvhodnejšie cviky.

Joga a pilates

Joga je metóda, ktorá sa v dnešnej dobe teší veľkej popularite. Nejde len o cvičenie, ale o životný štýl, pri ktorom posilňujeme nielen telo, ale aj nášho ducha.

Pohyby musíte vykonávať pomaly pri pokojnom dýchaní a len do takej miery, do akej vám to vaše telo dovoľuje.

Pilates cvičenie je inšpirované jógou so zameraním na posilnenie stredu, pričom nedochádza len k posilneniu vonkajších svalov, ale aj vnútorných.

Súčasťou Pilates zostavy sú cviky špecializované na krčnú chrbticu, ktoré vášmu krku pomôžu uvoľniť napätie a zároveň ho posilnia.

Spánok a vankúš pri bolesti krčnej chrbtice

Spánková poloha hrá kľúčovú úlohu v prevencii aj zvládaní blokád. Zle zvolený vankúš môže krčnú chrbticu ohýbať neprirodzene a spôsobiť stuhnutosť už počas jednej noci.

Ak spíte na chrbte alebo na boku, používajte vankúš, ktorý podoprie hlavu tak, že hlava aj krk sú v rovnakej úrovni ako zvyšok tela.

Najvhodnejšia je poloha na chrbte alebo na boku. Poloha na bruchu spôsobuje rotáciu krku a kompresiu nervov.

• anatomický tvar podporujúci prirodzené zakrivenie krku,
• pamäťová pena prispôsobujúca sa tvaru hlavy,
• stredne tvrdá podpora zabraňujúca prepadnutiu hlavy,
• správna výška podľa spánkovej polohy.

Prevencia ochorení krčnej chrbtice

Liečba bolesti krčnej chrbtice môže byť zdĺhavá. Preto je dôležité jednak návštevu fyzioterapeuta neodkladať do doby, kedy je problém už kontinuálny a objednať sa už pri prvých príznakoch.

Najlepšou liečbou je prevencia. Pravidelné pohybové návyky, správna ergonómia pri práci a psychická rovnováha dokážu výrazne znížiť riziko blokácie krčnej chrbtice.

Ergonómia pri práci s počítačom

Monitor má byť vo výške očí, stolička s oporou bedier a chodidlá položené na podložke. Každých 45 - 60 minút by mal nasledovať pohyb alebo prestávka.

Monitor umiestnite na stôl presne oproti vašej pracovnej stoličke - nemôžete sa naň pozerať s hlavou otočenou doprava alebo doľava.

Pri práci na notebooku je vhodné vypodložiť notebook do výšky očí a pripojiť externú myš a klávesnicu. Ideálny je polohovateľný pracovný stôl.

Pri práci v sede a stoji by mali byť ramená v rovine s bokmi a ušami. Sedieť by sme mali rovnomerne na oboch sedacích kostiach, panva, hrudná chrbtica a hlava by mali byť v jednej línii.

Pravidelné prestávky a zmena polôh pri práci sú dôležité, ideálne je meniť polohu pri sedení každých 20 minút. Pokiaľ pracujete v kancelárii, robte si aspoň raz za hodinu prestávku.

Pohyb a striedanie záťaže

Treba sa postaviť zo stoličky, poprechádzať sa, ponaťahovať sa a niekoľkokrát sa zhlboka nadýchnuť. To isté platí aj v prípade manuálnej práce.

Pokiaľ to situácia dovolí, je potrebné striedať napríklad ruky, aby boli zaťažované rovnomerne. Vo voľnom čase je vhodné zaradiť do života športovanie a prechádzky.

Aj obyčajná chôdza dokáže zmierniť bolesti chrbta, doprajte si aspoň 45 minút chôdze každý deň.

Pri telefonovaní treba držať slúchadlo alebo displej telefónu priamo pri uchu a nepoužívať plece ako opierku telefónu. Ak to situácia neumožňuje, odporúča sa použiť prepnutie na reproduktor.

Vhodné je vyhýbať sa noseniu nákupu v taškách v jednej ruke. Ideálne je rozdeliť hmotnosť nákupu rovnomerne do obidvoch končatín, prípadne používať batoh.

Prevencia počas cestovania a spánku

Rovnako je vhodné zaradiť prestávky aj pri dlhom cestovaní autom, vozidlo na chvíľu opustiť a urobiť pár strečingových cvičení na uvoľnenie zablokovaného svalstva krku, chrbta a pliec.

Z hľadiska hygieny spánku sa odporúča poloha tela v jednej rovine s rovinou krku a hlavy, prípadne používanie iba malého vankúša.

Stres, fajčenie a životný štýl

Techniky na uvoľnenie stresu v podobe dychových cvičení, meditácie alebo prvkov jogy uvoľňujú napätie, ktoré je častou príčinou bolestí v oblasti krčnej chrbtice.

Majte stres a negatívne emócie pod kontrolou. Naučte sa správne dýchať a relaxovať.

Buďte aktívni a udržujte sa v dobrej fyzickej kondícii. Skoncujte s fajčením, pretože spomaľuje hojenie a prispieva k poškodeniu pohybového aparátu.

Dodržujte správnu životosprávu a vyváženú stravu. Už 5 - 10 minút denného strečingu zlepšuje prekrvenie, uvoľňuje napätie a pripravuje telo na záťaž.

tags: #statististika #ochoreni #krcnej #chrbtice