Tourettov syndróm u detí: prejavy, diagnostika, liečba a diskusia

Tourettov syndróm je neurologicko-psychiatrická porucha charakterizovaná náhlymi, opakujúcimi sa a nechcenými pohybmi alebo hlasovými prejavmi, ktoré sa nazývajú tiky. U detí sa prvé prejavy najčastejšie objavujú približne medzi 5. a 10. rokom života, hoci prvý príznak sa môže objaviť aj skôr alebo neskôr.

Dieťa svoje tiky spravidla nevie úplne ovládať a ich potláčanie môže zvýšiť psychický tlak, intenzitu alebo frekvenciu prejavov. Priebeh je individuálny: tiky môžu byť mierne a časom sa zmierniť, ale u niektorých detí pretrvávajú až do dospelosti. Tourettov syndróm neovplyvňuje inteligenciu a nie je degeneratívnym ochorením.

Čo je Tourettov syndróm

Tourettov syndróm je neuropsychiatrické ochorenie charakterizované opakovanými zvukovými a pohybovými tikmi. Tourettov syndróm, v skratke TS, je neurologická porucha charakterizovaná náhlymi, opakujúcimi sa, rýchlymi a nechcenými pohybmi alebo hlasovými zvukmi nazývanými aj tiky.

TS je jednou zo skupiny porúch vyvíjajúceho sa nervového systému nazývaných tikové poruchy. Porucha je verejnosti známa hlavne vďaka neurológovi, ktorý ju pred viac ako 100 rokmi popísal - Gilles de la Tourette. Názov nesie po svojom objaviteľovi, ktorým bol v r. 1885 francúzsky neurológ Gilles de la Tourette - ten toto ochorenie popísal na štyroch prípadoch svojich pacientov.

Tourettov syndróm je vrodené neurologicko-psychiatrické ochorenie, postihuje teda mozog. Ovplyvňuje hybnosť človeka a jeho správanie - v konečnom dôsledku má vplyv na celé fungovanie človeka.

Výskyt a vek prvých príznakov

Tourettov syndróm sa vyskytuje vo všetkých etnických skupinách. Porucha je 3x častejšia u chlapcov ako u dievčat. Objavuje sa u 3 - 10 ľudí z 1000.

Tourettov syndróm je „vzácne“ genetické ochorenie a postihuje približne 1% populácie. Trpia ním prevažne muži. Celosvetovo je týmto syndrómom postihnuté viac ako 1 % detí a mládeže.

Ochorenie začína už v detstve okolo 3. - 9. roku života. Prvé príznaky sa zvyčajne vyskytujú vo veku od 5 do 10 rokov, zvyčajne v oblasti hlavy, krku a môžu progeredovať do svalov, trupu, rúk a nôh.

Prvý príznak tohto syndrómu sa môže objaviť vo veku 2-15 rokov. Prejavy sú u detí častokrát spozorované okolo 7. roku života. Priemerný vek, kedy sa u detí začnú prejavovať symptómy, je 6 rokov.

Príčiny a dedičnosť

Presná príčina je dodnes neznáma. Aktuálny výskum však ukazuje na abnormality v určitých častiach mozgu a na chemické látky, ktoré spájajú jednotlivé časti mozgu, tzv neurotransmitery.

Neurotransmitery sú zodpovedné za komunikáciu nervových buniek. Tourettov syndróm je spôsobený vrodeným postihnutím hlbokých častí (jadier) mozgu, odborne nazývaných bazálne gangliá.

Nervové bunky v bazálnych gangliách si vymieňajú informácie, okrem iného, aj pomocou chemickej látky - dopamínu. Jedna z hlavných príčin Tourettovho syndrómu spočíva v nadmernej činnosti dopamínového systému v tejto časti mozgu.

Tourettov syndróm je čiastočne dedičné postihnutie. U Touretteovho syndrómu je predpokladaný istý druh dedičnosti, hoci etiológia tikových porúch nie je známa. TS nemá vplyv na inteligenciu a nespôsobuje mentálne postihnutie.

Okrem dedičnosti môžu byť príčinou vzniku tohto syndrómu stres, alkohol a hlavne podávanie niektorých liekov ženám v čase tehotenstva. Niektoré štúdie zistili, že environmentálne faktory ako komplikácie tehotenstva, nízka pôrodná hmotnosť alebo fajčenie počas tehotenstva zvyšujú pravdepodobnosť TS.

Riziká v rámci dedičnosti tejto poruchy sú pre chlapcov i dievčatá rovnaké, no prax ukazuje, že reálny výskyt je výrazne vyšší u chlapcov.

Čo sú tiky

Tiky sú náhle zášklby, telesné pohyby a zvuky, ktoré ľudia opakovane a nekontrolovane dostávajú. Tiky sú podobné ako čkanie. Je to mimovoľný pohyb tela, ktorý je ťažké kontrolovať.

Hoci to nechcú urobiť, ich telo to nedokáže zastaviť. Môžu to trochu kontrolovať, ale nedokážu tomu zabrániť. Frekvencia, typ a závažnosť tikov je u každého pacienta iná.

Tiky prichádzajú a odchádzajú v priebehu času, líšia sa typom, frekvenciou, lokalizáciou a závažnosťou. Motorické tiky sa vo všeobecnosti vyskytujú pred rozvojom vokálnych tikov a jednoduché tiky často prechádzajú komplexným tikom.

Motorické a zvukové tiky

Tiky sa delia na vokálne a motorické. Motorické (zahŕňajúce pohyb) alebo vokálne (zahŕňajúce zvuk) tiky Tourettovho syndrómu sú klasifikované ako jednoduché alebo zložité.

Jednoduché motorické tiky

Jednoduché motorické tiky sú náhle a krátke, zahŕňajú obmedzený počet svalových skupín: žmurkanie, grimasy, pokrčenie ramien, trhavé pohyby ramien alebo hlavou.

Jednoduché tiky sú náhle, krátke, opakujúce sa pohyby, ktoré zahŕňajú obmedzený počet svalových skupín. Sú bežnejšie ako zložité tiky.

Jednoduché motorické tiky zahŕňajú žmurkanie a iné pohyby očí, grimasy tváre, krčenie plecami a trhanie hlavou alebo ramenami.

• žmurkanie a prevracanie očí,
• grimasy tváre,
• mykanie nosom,
• špúlenie pier,
• pokrčenie plecami,
• trhanie hlavou alebo končatinami,
• izolované sťahy brušných svalov alebo iných svalových partií.

Zložité motorické tiky

Zložité motorické tiky sú koordinované pohyby zahŕňajúce niekoľko svalových skupín. Ide o koordinované pohyby zahŕňajúce niekoľko svalových skupín: tvárové grimasy s krútením hlavy, echopraxia- napodobňovanie pohybov inej osoby, kopropraxia- neslušné gestá, ohmatávanie pohlavných orgánov.

Komplexné motorické tiky môžu zahŕňať tvárové grimasy kombinované s otočením hlavy a pokrčením ramien. Iné komplexné motorické tiky sa môžu javiť ako účelné, vrátane ovoniavania alebo dotýkania sa predmetov, skákania, ohýbania alebo krútenia.

Jednoduché zapájajú do tiku len jeden sval a komplexné ich zapájajú viacero, napríklad poskakovanie, prehýbanie trupu.

• tvárové grimasy s otočením hlavy,
• pokrčenie ramien,
• poskakovanie,
• ohýbanie alebo krútenie tela,
• ovoniavanie a dotýkanie sa predmetov,
• opakované pohyby podľa určitého vzorca,
• napodobňovanie pohybov inej osoby.

Jednoduché zvukové tiky

Jednoduché zvukové tiky zahŕňajú chrčanie, kašeľ, funenie, pískanie. Medzi jednoduché vokálne tiky patria opakujúce sa zvuky hrdla, ovoniavanie, štekanie alebo chrčanie.

Medzi zvukové prejavy patria aj posmrkávanie, chrochtanie, krik, kvílenie, grganie, bzučanie a odkašliavanie.

Zložité zvukové tiky

Zložité zvukové tiky zahŕňajú koproláliu - nadávanie, vykrikovanie vulgarizmov, echoláliu - opakovanie fráz po druhých. Komplexné vokálne tiky môžu zahŕňať opakovanie vlastných slov alebo fráz, opakovanie slov alebo fráz iných (nazývané echolalia) alebo zriedkavejšie používanie vulgárnych, obscénnych alebo nadávok (nazývaných koprolália).

Výkriky, ktoré ochorenie sprevádzajú, môžu mať nevhodný alebo neslušný obsah. Nie je to zlou výchovou, je to niečo, čo človek nevie ovládnuť alebo ovláda len veľmi ťažko.

Koprolálie - obscénne alebo spoločensky neakceptovateľné slová či vety. Tento prejav býva zhoršený v domácom prostredí, kde sa dieťa (alebo aj dospelý) cíti bezpečne a nemá potrebu potláčať pudenie k tomuto typu slov. Objavuje sa asi u 10 - 30% Tourettikov.

Echolálie - opakovanie slov, viet alebo fráz, ktoré človek počul, napr. posledné slovo vo vet … Palilálie - mnohonásobné opakovanie toho istého slova alebo vety.

Čo môže tiky zhoršovať alebo zmierňovať

Tikom často predchádza pocit napätia alebo úzkosť, sú prítomné aj počas spánku, prejavy sa však zmiernia. Vzrušenie alebo obavy môžu tiky zhoršiť. Pokojné, sústredené aktivity ich môžu zlepšiť.

Hovoríme o spúšťačoch - situáciách, ktoré mohli dieťaťu vyvolať náhly a intenzívny stres. Najbežnejším spúšťačom sa označuje u detí nástup do školy, škôlky či jasličiek, prípadne rozvod rodičov, traumatický zážitok alebo úraz.

Vývoj Tourettovho syndrómu sa môže zdanlivo na istý čas pozastaviť, no opätovné vystavenie dieťaťa neočakávaným negatívnym situáciám môže znova zhoršiť prejavy. Bežné je zhoršenie prejavov pri nástupe puberty.

Keď sa venujú obľúbeným aktivitám, alebo činnostiam, na ktoré sa plne sústredia. V takýchto chvíľach zvyknú tiky zoslabnúť, alebo sa neopakujú v bežnej intenzite.

Potláčanie tikov môže vytvoriť väčší psychický tlak na postihnutého a tiky môžu nadobudnúť väčšiu intenzitu, alebo sa môžu vyskytovať častejšie.

Priebeh v detstve a dospievaní

Priebeh ochorenia sa nedá predvídať. U niekoho sú prejavy prítomné po celý život a u iných sú obdobia pokoja bez príznakov.

Väčšina ľudí s TS pociťuje svoje najhoršie symptómy v ranom tínedžerskom veku, ale zvyčajne sa zmenšujú a stávajú sa kontrolovateľnejšími okolo 20 roku života. Tiky zvyčajne začínajú v detstve a môžu byť najhoršie v ranom tínedžerskom veku.

Bežné je zhoršenie prejavov pri nástupe puberty. Dospelosťou sa prejavy stabilizujú. Tiky sa u väčšiny detí znižujú po dospievaní a liečbu potrebujú len tie, ktoré majú závažné príznaky.

Niekedy tiky po liečbe zmiznú a už sa nikdy nevyskytnú. Pre niektorých ľudí môže byť TS chronickým stavom s príznakmi, ktoré pretrvávajú až do dospelosti. V niektorých prípadoch sa môžu symptómy v dospelosti zhoršiť.

Pridružené poruchy a ťažkosti

Okrem tikov sa u pacientov vyskytujú aj ďalšie pridružené ochorenia, ktoré ovplyvňujú chovanie alebo náladu. Nie sú vždy prítomné.

• porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD),
• obsedantno-kompulzívna porucha (OCD),
• sebapoškodzovanie,
• dyslexia, teda porucha čítania,
• dysgrafia, teda porucha písania,
• dyskalkúlia, teda porucha počítania,
• depresia,
• úzkosť,
• zajakávanie,
• agresivita,
• poruchy spánku,
• problémy so zvládaním hnevu,
• bolesti svalov a bolesti hlavy spojené s tikmi.

Syndróm je často spojený s inými poruchami správania, napr. obsedantno kompulzívna porucha, sebapoškodzovanie, ADHD. Zmeny v správaní ovplyvňujú sebaúctu pacienta a spôsobujú jeho stres a depresiu.

Tiky zasahujú do vašej každodennej rutiny a zasahujú do normálneho života pacientov. Tourettov syndróm nevylučuje bežné ani nadpriemerné vzdelanie, ak má dieťa vhodné prostredie na pokojné vzdelávanie.

Kedy vyhľadať odborníka

Už pri prvých podozreniach je vhodné navštíviť odborníka, ktorý môže potvrdiť alebo vyvrátiť či dieťa trpí Tourettovým syndrómom. Tikové prejavy dieťaťa si rodičia určite všimnú, no častokrát im neprisudzujú špeciálnu pozornosť.

Podozrivé je, ak opakované pohyby, či zvuky, ktoré dieťa vydáva sú bez zjavnej príčiny, a teda nie sú reakciou na dianie v jeho okolí. Ako prví si nejaké príznaky obvykle všimnú rodičia či učitelia dieťaťa.

Rodičia by v prípade podozrenia mali vziať dieťa k pediatrovi. Ten po základnej diagnostike pravdepodobne dieťa pošle na ďalšie vyšetrenia, a to k neurológovi a psychiatrovi.

Diagnostika Tourettovho syndrómu

Lekár stanoví diagnózu na základe klinického obrazu a vylúčenia neurologických ochorení, ktoré sú spojené s tikmi. Tourettov syndróm diagnostikujú predovšetkým psychiatri alebo neurológovia.

Psychodiagnostika a diagnostika Tourettovho syndrómu sú len prvým a malým krokom. K deťom treba pristupovať opatrne, aby sme ich nevystavili zbytočnému stresu alebo nepríjemnej situácii.

Diagnostické kritériá

• prítomnosť mnohopočetných motorických a jedného alebo viac zvukových tikov v priebehu ochorenia,
• výskyt tikov niekoľkokrát denne minimálne počas 1 roka,
• nástup je pred 18. rokom života,
• tiky musia byť pozorované odborníkom, ktorý ich posúdi,
• tiky sa nedajú vysvetliť inou príčinou,
• anatomická lokalizácia, počet, frekvencia a typ tikov sa mení.

U človeka sa vyskytli mnohopočetné motorické a tiež aj jeden alebo viac vokálnych tikov, rituály, a to kedykoľvek v priebehu ochorenia, nie nevyhnutne súčasne.

Tiky sa vyskytujú mnohokrát za deň, väčšinou v salvách, buď takmer denne alebo prechodne po dobu minimálne jedného roka. Počas tohto času nenastalo obdobie bez tikov na dobu dlhšiu ako tri mesiace.

Príznaky vyvolávajú značné ťažkosti či obmedzenia sociálnej, pracovnej alebo inej dôležitej životnej sféry. Prejavy sa objavia pred dosiahnutím 18 rokov života. Prejavy nie sú dôsledkom pôsobenia liekov či iných chemických látok.

Čo môže lekár pri vyšetrení sledovať

Neurológ môže od rodičov žiadať akýsi záznam - prehľad tikov dieťaťa, dĺžku ich trvania, kedy začali a ako často sa objavujú.

Ako doplňujúce vyšetrenia sa často používa magnetická rezonancia, počítačová tomografia, elenktroencefalografia a krvné testy, aby sa vylúčili iné ochorenia, ktoré by sa mohli prejavovať podobnými príznakmi.

Liečba a podpora dieťaťa

Tourettov syndróm je celoživotné ochorenie, ktoré sa nedá úplne vyliečiť. Na toto ochorenie neexistuje žiadny liek, ale sú liečby, ktoré pomáhajú zvládnuť niektoré symptómy.

Princípom terapie je zmiernenie príznakov. Základným cieľom terapie je obmedziť tiky na znesiteľnú mieru. Základnou stratégiou liečby nie je potlačiť všetky tiky (či prejavy porúch správania), ale obmedziť ich na znesiteľnú mieru.

Mnoho ľudí nepotrebuje liečbu v prípade, že symptómy nezasahujú do bežného života. Pretože symptómy sú často mierne a nespôsobujú poškodenie, niektorí ľudia s TS nevyžadujú žiadnu liečbu.

Režimové opatrenia

• špeciálne postupy pri výchove,
• podpora rodičov,
• podporovanie záujmových aktivít dieťaťa a ich rozvíjanie,
• ochrana pred nadmerným stresom,
• dostatok spánku,
• primeraná fyzická aktivita,
• predvídateľný denný režim,
• psychologická podpora a psychoterapia.

Rodičia musia pochopiť chorobu a prijať preventívne opatrenia v počiatočnom štádiu, aby znížili vplyv tikov. Je dobré ak majú dopredu naplánované aktivity a nič ich neprekvapí.

Danej poruchy sa nezbavíme, vieme len vytvoriť prostredie, ktoré bude priaznivo vplývať na zmiernenie jej prejavov. Vhodné je dieťa naučiť spôsoby akými sa uvoľní - dychové cvičenia, meditácie.

Psychoterapia a behaviorálna liečba

Nezastupiteľnú pozíciu má psychologické poradenstvo a psychoterapia. Jej efekt môže byť obzvlášť prínosný k ovplyvneniu pridružených porúch správania.

Behaviorálna terapia, ako je zvrátenie návykov, tréning rodičov a komplexná behaviorálna intervencia pre tiky (CBIT), pomáha znižovať závažnosť tikov. Behaviorálna terapia znižuje závažnosť tikov, počet tikov a ich dopad na väčšie percento.

Zvrátenie návyku je jeden z najlepších spôsobov liečby tikov. Psychiatri poskytujú školenie na zvyšovanie povedomia a školenia o reakcii na identifikáciu tikov a zníženie dopadu.

Školenie rodičov je ďalšou účinnou metódou na zníženie tikov medzi deťmi. To pomáha rodičom pochopiť stav ich dieťaťa a pomôcť im znížiť závažnosť tikov.

V tomto tréningu sa rodičia učia používať pozitívne presadzovanie a disciplinovať svoje deti, keď je to potrebné.

Farmakologická liečba

K farmakologickej liečbe sa pristupuje až vtedy, ak iné prostriedky a metódy zlyhali. Používajú sa lieky, ktoré ovplyvňujú prenos nervových signálov v mozgu a tlmia prejavy ochorenia.

Ide o skupinu liekov nazývanú neuroleptiká. Existujú účinné lieky na iné spôsoby liečby pre ľudí, ktorých symptómy narúšajú každodenné fungovanie.

Lieky sú predpísané na zníženie vplyvu ťažkých tikov. Treba dať pozor na nežiadúce účinky liekov ako napr. únava, priberanie, nevoľnosť.

V liečbe sa môžu podľa individuálnej situácie používať lieky, ktoré blokujú dopamín, alfa-adrenergné agonisty, stimulačné lieky, antidepresíva alebo behaviorálne liečby.

Lieky, ktoré blokujú alebo znižujú dopamín, môžu pomôcť kontrolovať tiky. Botulínová injekcia podaná do postihnutého svalu môže pomôcť zmierniť jednoduchý alebo vokálny tik.

Stimulanty, ako je metylfenidát a lieky obsahujúce dextroamfetamín, môžu pomôcť zvýšiť pozornosť a koncentráciu. Ale u niekoľkých ľudí s Tourettovým syndrómom môžu lieky na ADHD zhoršiť tiky.

Centrálne adrenergné inhibítory, ako klonidín a guanfacín, môžu pomôcť pri kontrole behaviorálnych symptómov, ako sú záchvaty hnevu a problémy s kontrolou impulzov.

Fluoxetín môže pomôcť pri kontrole symptómov OCD, úzkosti a smútku. Nedávne štúdie naznačujú, že niektorí ľudia s Tourettovým syndrómom reagujú na topiramát, ktorý sa používa na liečbu epilepsie.

Konkrétny liek, jeho dávku aj prípadné vysadzovanie určuje ošetrujúci lekár. Rodičovská skúsenosť z diskusie zdôrazňuje význam psychickej pohody, eliminácie stresu, dostatku spánku a fyzickej aktivity ako doplnku k liečbe tikov.

Tourettov syndróm v škole

V liečbe TS hrajú významnú úlohu režimové opatrenia, najmä uplatnenie špeciálnych postupov pri výchove a výučbe v škole. Ak Tourettov syndróm u detí vážne ovplyvňuje plynulý chod výučby ostatných žiakov, je vhodné zvážiť uvoľnenejší režim výučby, aby sa dieťa nedostalo do stresu.

Prehodnotiť by sa malo náhodné odpovedanie dieťaťa s Tourettovým syndrómom, prípadné testovanie, hlavne ak je test časovo ohraničený. Je vhodné aby aj spolužiaci boli informovaní o priebehu tejto poruchy a nevysmievali sa mu, pretože ono za svoje tiky a iné zvukové prejavy nemôže.

Rodičia by mali informovať pedagógov či vychovávateľov, že dieťa trpí Tourettovým syndrómom, prípadne či užíva nejaké tabletky na zmiernenie prejavov. Takéto dieťa si vyžaduje veľa trpezlivosti, pochopenia a vľúdnosti.

Najviac dieťaťu pomôžeme ak budeme jeho tiky ignorovať a pri komunikácii s ním sa budeme plne sústrediť na to čo nám hovorí.

Pokiaľ sa deťom s Tourettovým syndrómom poskytne vhodné prostredie na ich pokojné vzdelávanie majú vysoký potenciál dosiahnúť bežné až nadpriemerné vzdelanie.

Rodinné a sociálne fungovanie

Tourettov syndróm má negatívny spoločenský dopad na postihnutého jedinca: šikanovanie v škole, problematické nadviazanie vzťahov, konflikty v rodine, problémy v práci.

Tourettov syndróm neovplyvňuje život pacienta, ale vedie k sociálnym zmenám a zmenám správania. Zmeny v správaní ovplyvňujú sebaúctu pacienta a spôsobujú jeho stres a depresiu.

Výkriky alebo vulgarizmy nie sú prejavom zlej výchovy. Dieťa svoje tiky nevykonáva zámerne a nemalo by byť trestané, zosmiešňované ani nútené, aby ich za každú cenu zastavilo.

Mnoho známych ľudí trpí Tourettovým syndrómom a nezabránilo im to stať sa úspešnými a v živote dosiahnuť to, čo chceli.

Diskusia o Tourettovom syndróme

Diskusia rodičov detí s Tourettovým syndrómom často zahŕňa otázky týkajúce sa diagnostiky, výberu odborníka, liekov, vedľajších účinkov, školy a každodenného fungovania.

Tourettov syndróm obvykle diagnostikuje psychiater alebo neurológ; rodičia tiež spomínali vyšetrenie pedopsychiatrom a psychológom pre deti. Psychická pohoda dieťaťa, eliminácia stresu, dostatok spánku a podpora rodiny sú v diskusii považované za dôležité pri zvládaní príznakov.

V diskusii sa spomínali lieky Tiapridal, risperidón, Strattera a Prothiaden, pričom niektorí pacienti hlásili vedľajšie účinky a potrebu vysadenia. Rodičia v diskusii uvádzajú, že Strattera pomohla na ADHD a nepriamo prispela k ukľudneniu tela, čo v niektorých prípadoch viedlo k zlepšeniu tikov po dlhšom čase.

V diskusii sa uvádzajú aj alternatívne prístupy, ktoré rodičia a niektorí diskutujúci skúšali alebo odporúčali: homeopatia, horčík (magnézia), jóga, dychové cvičenia a diéty (paleo/nízkosacharidová/bezlepková), pričom účinnosť týchto prístupov nie je v diskusii jednoznačne overená.

Niektorí diskutujúci a jedna diskutujúca prezentovaná ako lekárka tvrdia, že nízkosacharidová/bezlepková (paleo/Optimálna) diéta môže výrazne zlepšiť alebo „vyliečiť“ tiky, zatiaľ čo iní rodičia opisujú zlepšenie hlavne po zmene prostredia, psychologickej podpore alebo po podávaní farmák; obe možnosti sú v diskusii prezentované ako alternatívne prístupy.

Do akej miery a za akých podmienok dokáže diéta (bezlepková/nízkosacharidová/paleo) trvalo zlepšiť príznaky Tourettovho syndrómu? Ktoré špecializované pracoviská alebo odborníci na TS v SR/ČR majú najlepšie výsledky pri diagnostike a liečbe detí s tikmi?

Aké sú optimálne postupy pri postupnom vysadzovaní liekov u dospievajúcich s dlhodobou liečbou? Konkrétny plán má stanoviť ošetrujúci psychiatri/neurológ.

Prognóza

Aj keď je porucha celoživotná a chronická, nejde o degeneratívny stav. Jedinci majú normálnu dĺžku života. Tento syndróm nenarúša inteligenciu a je dedičný len z časti.

Väčšina prípadov je mierna. Mnoho ľudí ich nakoniec prerastie. Nie je potrebná žiadna liečba, pokiaľ tiky nezasahujú do každodenného života.

Prognóza závisí od typu tikov, ich intenzity, pridružených porúch, psychickej záťaže a od toho, do akej miery ovplyvňujú školu, rodinu a sociálne vzťahy.

tags: #tourettov #syndrom #u #deti #diskusia