Kvalita života pacienta po prekonaní náhlej cievnej mozgovej príhody

Cievna mozgová príhoda je závažné ochorenie, ktoré môže mať výrazný vplyv na kvalitu života. Pre mnohých pacientov však predstavuje len začiatok novej etapy. Vďaka modernej medicíne, rehabilitácii a správnym návykom je možné viesť plnohodnotný život aj po tejto vážnej zdravotnej udalosti.

Kvalita života po náhlej cievnej mozgovej príhode závisí najmä od rozsahu a lokalizácie poškodenia mozgu, rýchlosti akútnej liečby, aktuálneho funkčného stavu, pridružených ochorení, motivácie pacienta a dostupnosti dlhodobej rehabilitácie. Najväčší význam má včasná a cielene vedená neurorehabilitácia, ktorá podporuje návrat pohybu, komunikácie, sebaobsluhy, kognitívnych schopností a sociálneho fungovania.

Čo je náhla cievna mozgová príhoda

Cievna mozgová príhoda (CMP, mŕtvica) je akútna porucha krvného obehu v mozgu, ktorú sprevádza odumieranie tkaniva a porucha funkcie nervového systému. Za normálnych okolností mozgové tkanivo dostáva neustále dostatok živín a kyslíka na udržanie funkcie.

Podobne, ako aj ostatné orgány nášho tela, aj mozog potrebuje dostatok kyslíka na správne a nenarušené fungovanie. Cievna mozgová príhoda, známa aj ako mŕtvica alebo porážka, predstavuje život ohrozujúci stav, ktorý je najčastejšie spôsobený upchaním cievy krvnou zrazeninou, zúžením mozgových tepien alebo ich kombináciou.

Zastavenie prietoku krvi aj na niekoľko sekúnd môže viesť k poškodeniu mozgu, pretože neuróny neukladajú potrebné zložky pre metabolizmus. Mozgové tkanivo je extrémne citlivé na nedostatok kyslíka. Ak sa prísun krvi obmedzí alebo zastaví, dôjde k nedokrveniu mozgu a mozgové bunky začnú odumierať.

Cievna mozgová príhoda je život ohrozujúci stav: v závislosti od oblasti prerušenia prietoku krvi môže u pacienta dôjsť k miernemu zhoršeniu funkcie mozgu, alebo k masívnemu zničeniu tkaniva s následným vegetatívnym stavom. Cievna mozgová príhoda patrí medzi najnebezpečnejšie neurologické ochorenia.

Typy cievnej mozgovej príhody

Ischemická cievna mozgová príhoda

Cievna mozgová príhoda nastáva, keď je prerušený prietok krvi do mozgu. To môže byť spôsobené buď zablokovaním krvnej cievy (ischemická CMP), alebo jej prasknutím (hemoragická CMP).

Ischemická cievna mozgová príhoda sa vyskytuje v 80% prípadov. Najčastejšími príčinami ischemickej cievnej mozgovej príhody sú ateroskleróza a krvné zrazeniny v mozgových tepnách.

Keď bunky nemajú dostatok kyslíka, začnú odumierať. Niekedy sa tepny upchajú vzduchovými bublinami alebo stlačia v dôsledku nádoru, či poranenia. Príčinou sú “aterotrombotické pláty”, krvné zrazeniny v mozgovej tepne, ktoré uzatvárajú prietok krvi v cieve.

Poruchy krvného obehu sa môžu vyskytnúť aj na základe problémov so zrážaním krvi, alebo dlhodobého a intenzívneho stresu. Fajčenie, nadváha, nedostatok fyzickej aktivity sú najdôležitejšie rizikové faktory.

Hemoragická cievna mozgová príhoda

Menej častou príčinou cievnych mozgových príhod je krvácanie do mozgu. Krvácanie je zvyčajne spôsobené prasknutím cievy najčastejšie pri neliečenom vysokom krvnom tlaku.

Hemoragická cievna mozgová príhoda sa vyskytuje menej často ako ischemická mozgová príhoda, ale je pre človeka nebezpečnejšia. Delí sa na intracerebrálnu a subarachnoidálnu.

Pri intracerebrálnom krvácaní dochádza k prasknutiu steny tepny. Môže k tomu dôjsť v dôsledku aneuryzmy (vyklenutia steny tepny), porušenia celosti jej cievnej steny v dôsledku aterosklerózy.

Subarachnoidálna cievna mozgová príhoda je krvácanie do dutiny medzi mäkkými a pavučinovými obalmi mozgu a miechy, ktorá je vyplnená mozgovomiechovým mokom. Medzi príčiny patria: fajčenie, alkoholizmus, alebo jednorazové užitie alkoholu, či drog v nadmernom množstve.

Za rizikové faktory sa považuje aj artériová hypertenzia a nadmerná telesná hmotnosť. Rehabilitácia pacientov si vyžaduje viac času a úsilia ako v prípade ischemickej mozgovej príhody.

Tranzitórny ischemický atak

TIA je porucha mozgového krvného obehu trvajúca niekoľko minút až 24 hodín a zahŕňajúca poškodenie malej oblasti mozgu. V prípade tranzitórneho ischemického ataku sa na rozdiel od cievnej mozgovej príhody “upchatie” cievy vyrieši samo, bez zásahu lekárov.

Ale aj dočasná “blokáda kyslíka” má pre mozgové tkanivo vážne následky, najmä ak sa vyskytuje opakovane. Kumulatívne škody spôsobené tranzitórnymi ischemickými atakmi môžu byť porovnateľné so škodami spôsobenými jednou “plnohodnotnou” mŕtvicou.

TIA sa nazývajú predzvesťou ischemickej cievnej mozgovej príhody. Po prvej TIA sa do troch mesiacov objaví mozgová príhoda u jedného z desiatich pacientov. Niekedy sa mozgová príhoda objaví do dvoch dní po TIA.

Prečo rozhoduje čas

Pri CMP kľúčovú úlohu zohráva čas. Odborníci sa zhodujú, že včasná hospitalizácia a vhodne zvolená terapia môže zachrániť život človeka a výrazne zlepšiť jeho zdravotný stav.

Keď sa objavia prvé príznaky mozgovej príhody, je potrebné čo najskôr vyhľadať urgentnú zdravotnú pomoc, pretože v priebehu niekoľkých hodín môžu vzniknúť nezvratné zmeny v mozgu.

Ak príde pacient do nemocnice do 4,5 hodiny, tak mu dokážeme podať látku, ktorá zrazeninu rozpúšťa, a tým vieme zvrátiť alebo zmierniť príznaky. Ak príde do 6 hodín, vieme zrazeninu mechanicky cez cievu vybrať a tým cievu spriechodniť.

Čím skôr sa do nemocnice pacient dostane, tým má lepšiu šancu. Platí pravidlo ČAS je MOZOG!

Varovné príznaky cievnej mozgovej príhody

Varovné príznaky cievnej mozgovej príhody sa môžu objaviť samostatne alebo v kombinácii. Niektoré príznaky môžu upozorniť na skryté problémy v mozgovom krvnom prietoku a bez povšimnutia alebo ignorácie týchto príznakov môže viesť k nezvratným poškodeniam.

Každý človek dokáže rozoznať tri hlavné príznaky cievnej mozgovej príhody - pokles ústneho kútika, slabosť, ktorá sa prejavuje ako neschopnosť udržať obe ruky v predpažení, a nezrozumiteľná reč.

Tieto tri príznaky sa dajú ľahko zapamätať aj podľa anglickej skratky FAST (v preklade z angličtiny: rýchlo). Písmeno F (z ang. skratky face) - tvár, písmeno A (z ang. skratky arm) - ruka, písmeno S (z ang. skratky speech) - reč. Písmeno T (z ang. skratky time) značí čas, pretože je veľmi dôležité konať rýchlo.

• náhle oslabenie polovice tela,
• porucha reči,
• náhla a silná bolesť hlavy,
• porucha zraku,
• poklesnutý ústny kútik,
• poruchy rovnováhy,
• neschopnosť stoja a chôdze.

Keďže cievna mozgová príhoda spravidla nebolí, pacienti si jej nástup často neuvedomujú, lebo sa nepozerajú stále do zrkadla a necítia to. Niekedy však pociťujú iba tŕpnutie na polovici tváre či končatine a vtedy netreba čakať, že to samo prejde, ale treba ihneď volať sanitku.

V momente, ako pacient alebo osoba v jeho bezprostrednej blízkosti spozoruje príznaky, treba okamžite kontaktovať záchranku na čísle 112 alebo 155. Rozhodujú skutočne minúty, do akej miery budeme vedieť pacienta zaradiť do bežného života, pretože čím neskôr spozoruje príznaky a neskoršie príde do nemocnice, tým je väčšie riziko, že mu tie príznaky zostanú.

Akútna liečba a prvé dni po príhode

Ak dôjde k cievnej mozgovej príhode, je potrebná urgentná hospitalizácia a liečba v akútnom období. Výber individuálnej liečby cievnych príhod sa uskutočňuje na základe rozsahu, zistených príčin, mechanizmu a rizikových faktorov.

Integrovaný prístup k liečbe a prevencii je zabezpečený vzájomnou súčinnosťou odborníkov z rôznych špecializácií, ako napríklad lekári funkčnej diagnostiky, resuscitácie, kardiológovia, neurochirurgovia a iní.

Pacienti po náhlej cievnej mozgovej príhode sa komplexné vyšetria v optimálnom čase s cieľom identifikovať druh, rozsah, rizikové faktory, mechanizmy vzniku a stanoviť individuálny režim účinnej liečby a prevencie opakovanej cievnej mozgovej príhody.

V niektorých prípadoch mozgového krvácania môže byť včasná chirurgická liečba život zachraňujúca. Na obnovenie prietoku krvi lekári vykonávajú resuscitáciu a terapeutické postupy.

Počas hospitalizácie na neurologickom oddelení, ktorá trvá spravidla 1 - 3 týždne v závislosti od závažnosti postihnutia pacienta, realizuje sa ďalšia podrobná diagnostika príčin cievnej mozgovej príhody a nasadzuje sa cielená preventívna liečba.

S rehabilitáciou sa začína od prvého dňa. Súčasťou je aj logopedická starostlivosť zameraná na poruchy komunikácie a poruchy prehĺtania.

Ako cievna mozgová príhoda mení kvalitu života

Postihnutie mozgu môže mať zásadný vplyv na pohyblivosť, silu, stabilitu, koordináciu, reč, pamäť, vnímanie, náladu a iné. Následkom toho dochádza k poškodeniu mozgových buniek, čo môže viesť k trvalým zmenám v motorike, reči, myslení či pamäti.

Obmedzenie kvality života pacientov po náhlej cievnej mozgovej príhode (NCMP) sa môže prejaviť vo viacerých oblastiach. Často dochádza k poruchám motoriky, reči, poznávacích schopností, sebaobsluhy a ďalším.

Výskum pacientov po NCMP ukázal, že kvalita života ako aj celková miera zotavenia pacientov po NCMP je znížená. Nie je ovplyvnená vekom ani pohlavím pacientov. S vekom súvisí len hodnotenie vybraných oblastí života pacientov.

Zistili sme, že existuje štatisticky významný vzťah medzi úrovňou vybraných problémov v pohybových činnostiach (funkčných schopnostiach) pacientov po NCMP a spokojnosťou s ich kvalitou života.

Pohyb, hybnosť končatín, koordinácia pohybu a chôdza významne ovplyvňujú celkovú spokojnosť pacientov s kvalitou života pacientov. Schopnosť koordinácie pohybu podstatne mení subjektívne vnímanie kvality života.

Štatisticky významné rozdiely medzi kategóriami naznačujú, že schopnosť chôdze podstatne mení subjektívne vnímanie kvality života.

Najčastejšie telesné následky

V závislosti od rozsahu a lokalizácie poškodenej oblastí, rýchlosti a kvality prvej pomoci a individuálnych vlastností každého zotavujúceho sa organizmu môžu byť následky cievnej mozgovej príhody rôzne:

• poruchy pohybu - paralýza (úplné znehybnenie), alebo paréza (čiastočné obmedzenie pohybov, slabá pohyblivosť),
• poruchy zmyslov - poruchy hmatu, pocity bolesti, chladu a tepla, dotyku, čiastočná alebo úplná necitlivosť,
• rôzne rečové poruchy,
• poruchy stability pohybu,
• poruchy zraku a sluchu,
• kontraktúry (pretrvávajúce napätie a následné skrátenie svalov a šliach, ktoré vedie k obmedzeniu pohybu v kĺbe),
• poruchy vylučovacích procesov,
• iné, zriedkavejšie poruchy.

Už vyššie bolo spomenuté najbežnejšie postihnutie - obmedzená hybnosť polovice tela (paréza). Môže sa týkať napríklad ľavej ruky a nohy. Nezriedka je postihnutá viac ruka než noha a naopak.

Okrem poruchy hybnosti sa môže vyskytovať i porucha cielenia pohybu (ataxia) a porucha koordinácie. Obmedzenie pohybu môže viac postihovať veľké svaly na končatinách alebo je viac narušená predovšetkým jemná motorika prstov.

Obnovu obmedzenej hybnosti môže výrazne zhoršiť porucha citlivosti, nakoľko pacient stráca určitú informáciu z kontaktu s okolím. S narušením pohyblivosti tela sa často spája i porucha vzpriameného postoja a následne i porucha chôdze.

Spasticita po cievnej mozgovej príhode

Až 25 - 30 percent pacientov po viac ako troch mesiacoch po prekonaní cievnej mozgovej príhody trápi stuhnutosť končatín, tzv. spasticita. Nehybná ochabnutá ruka alebo noha sa u nich objaví do niekoľkých dní až týždňov.

V rámci cievnej mozgovej príhody často dochádza k postihnutiu kľúčových mozgových štruktúr a dráh pre pohyb, čo má za následok poruchu riadenia pohybu. Poškodením mozgu dochádza k poruche vyladenej regulácie s prevahou nadmerného pokojového napätia, čiže spasticite vo viacerých svalových skupinách.

To sa prejavuje na jednej strane svalovou slabosťou, teda obrnou, ale na strane druhej nadmerným napätím, ktoré dokážeme odhaliť klinickým vyšetrením. Pacient môže pociťovať spasticitu ako nadmerný sklon k neprirodzenej polohe niektorej končatiny alebo jej časti, spolu s pocitom tlaku, niekedy dokonca bolesti.

Spastické svaly sú na pohmat tuhšie a pri pohybe v kĺbe kladú nadmerný odpor. Ten je tým vyšší, čím rýchlejšie sa svaly v kĺbe natiahnu.

Ľahšie alebo prechodné formy spasticity sa dajú zvládnuť cielenou intenzívnou rehabilitáciou. Vhodnou kombináciou liekov (napríklad aplikáciou botulotoxínu do postihnutých svalov) a rehabilitácie je možné „tuhosť“ svalov prekonať a normálny rozsah pohybov zvýšiť alebo obnoviť.

Poruchy reči, komunikácie a prehĺtania

U mnohých pacientov dochádza k poškodeniu rečových centier alebo pamäťových funkcií. Približne dve tretiny ľudí má problémy s komunikáciou bezprostredne po cievnej mozgovej príhode.

Veľmi častou poruchou po mozgovej príhode v dominantnej polovici mozgu (dominantnej hemisfére) je výpadok či narušenie reči (porozumenia a/alebo tvorby slov a viet). Postihnutie hybnosti a koordinácie tvárových svalov v dôsledku mozgovej príhody môže spôsobiť poruchu vyslovovania (artikulácie) i prehĺtania.

Orofaciálna rehabilitácia pomáha pacientovi s obnovením funkcie postihnutých svalov, zatiaľ čo logopéd precvičuje poruchy reči, výslovnosti i porozumenia vyslovenej a napísanej reči. Nácvik je takisto nutné začať čo najskôr.

Pri poruchách porozumenia reči je narušená schopnosť pacienta identifikovať v počutom zvuku slová a vety a rozoznať ich obsah. Pri poruche tvorby (expresie) reči je naopak postihnutá schopnosť slová a vety vytvoriť a zosúladiť ich do správneho gramatického tvaru.

Myslenie resp. intelekt pritom nie je obvykle nijako narušený, no navonok sa pacient s poruchou verbálnej komunikácie javí, akoby nebol schopný vôbec komunikovať a spolupracovať.

Ak je porucha reči závažná, rehabilitácia často neumožní obnoviť úplne rečové funkcie. Napriek tomu sa pacient môže naučiť efektívne komunikovať napríklad s pomocou gestikulácie a predtlačenými vzormi s predmetmi dennej obsluhy alebo činnosti.

Praktické zásady komunikácie

• používajte krátke, jednoduché vety,
• hovorte pomaly, zreteľne,
• hovorte tak, aby pacient pri reči mohol sledovať vašu tvár,
• je potrebné, aby na pacienta nerozprávalo súčasne viacero osôb,
• využite gestá a obrázky,
• obmedzte ruch a hluk z okolia,
• ak pacient na prvý pokus nerozumie, snažte sa použiť iné slová,
• povzbudzujte gestami i slovne pacienta,
• trénujte komunikáciu často, no doprajte pacientovi i odpočinok,
• poraďte sa s logopédom, aké vhodné cvičenia alebo rečové postupy môžete použiť.

Uvedomte si, že porucha reči neznamená poruchu myslenia alebo zhoršenie inteligencie - správajte sa adekvátne a kontrolujte svoje nevhodné vyjadrenia.

Rečová prekážka nie je dôvod obmedziť sociálne kontakty - naopak k nim treba pacienta viesť a motivovať. Mnoho pacientov nemá záujem stretávať sa a komunikovať s priateľmi a známymi, keďže si uvedomujú svoj rečový hendikep - sledujte a rešpektujte ich želania, prípadne oddiaľte takéto návštevy, až keď sa problém zlepší a komunikácia je pre pacienta menej namáhavá.

Poruchy prehĺtania

K menej častým no veľmi závažným komplikáciám po mozgovej príhode patrí porucha prehĺtania. Okrem zhoršeného príjmu stravy vzniká vysoké riziko vdýchnutia (aspirácie) stravy a tekutín do dýchacích ciest.

K narušeniu prehĺtacieho aktu vedie najmä porucha koordinácie alebo ochabnutie prehĺtacích svalov, často v kombinácii s vynútenou (nevhodnou) polohou tela pri príjme stravy a tekutín.

Pri dlhšom trvaní prehĺtacích ťažkostí je možné upraviť vhodne stravu. V závažných prípadoch je nutná prechodná alebo i trvalá výživa sondou, ktorá významne obmedzuje riziko vdýchnutia a rozvoja závažných komplikácii.

• jedzte vo vzpriamenej polohe alebo aspoň v strmšom polosede,
• hlava je v miernom predklone, nikdy nie v záklone,
• pri nestabilnom sede využite pomôcky,
• jedzte malé sústa,
• pri oslabení jednej strany tváre sa snažte rozžuť potravu tou silnejšou stranou,
• pri jedle nerozprávajte,
• v prípade zostávania potravy v ústach i po prehltnutí tieto zvyšky po ukončení jedla manuálne odstráňte a nakoniec si vyčistite zuby.

Kognitívne schopnosti, pamäť a únava

Logopédia pomáha obnoviť verbálne schopnosti a porozumenie, kognitívne tréningy zas zlepšujú pamäť, koncentráciu a orientáciu.

V rehabilitácii je základom obnova každodenných aktivít vrátane kognitívnych. Po mozgovej príhode patrí zníženie intelektovej výkonnosti, narušenie pozornosti, pamäti a celkove kognitívnych funkcii k tým zriedkavejším. No napríklad pri opakovaných mozgových príhodách je porucha kognitívnych funkcii častá.

Pozornosť a mentálny výkon je však možné taktiež trénovať alebo prekonať jeho obmedzenia. Moderné rehabilitačné metódy používajú i počítačové programy.

K jednoduchším patrí hlasné čítanie jednoduchých rytmických textov, spev jednoduchých rytmických nápevov, jednoduché matematické úlohy - kreslenie vzorcov, riešenie alebrických úloh apod.

Terapia môže pomôcť s rekonvalescenciou prostredníctvom procesu známeho ako neuroplasticita - schopnosť mozgu vytvárať nové nervové spojenia a prispôsobovať sa neustálym zmenám.

Cieľom je kompenzácia porúch učením sa nových stratégií cez jednoduché úkony pozornosti a porozumenia riešením zadaných úloh až po aplikáciu do dennej praxe na zvýšenie výkonnosti a zníženie únavnosti pri riešení denných situácií a zvládaniu zmenenej životnej situácie.

Psychická pohoda po cievnej mozgovej príhode

Psychické dôsledky cievnej mozgovej príhody, najmä depresia a úzkosť, sú časté a môžu zhoršovať proces liečby. Dôležitá je psychologická intervencia, podpora rodiny, sociálny kontakt a prípadne liečba antidepresívami.

Psychická podpora zohráva po prekonaní cievnej mozgovej príhody kľúčovú úlohu. Mnohí pacienti po CMP čelia depresii alebo úzkostiam.

Dôležité je nehanbiť sa požiadať o pomoc odborníka alebo sa pripojiť k podporným skupinám. Práve psychická pohoda je potrebná pre rýchly návrat do každodenného života.

Rodina môže pomôcť najmä rešpektovaním tempa pacienta, podporou jeho aktivity a vytváraním bezpečného priestoru na komunikáciu. Nadmerná pomoc však môže znižovať samostatnosť, preto má pacient dostať maximálnu možnosť zapojiť sa do činností, ktoré ešte dokáže vykonávať.

Rehabilitácia ako základ návratu k samostatnosti

Zotavovanie po CMP je dlhodobý proces. Je ovplyvnený mnohými faktormi, ako napríklad: typ CMP, lokalizácia alebo motivácia pacienta.

Stav pacienta sa pri dobre nastavenej rehabilitácii môže dlhodobo zlepšovať, pričom najvýznamnejšie zotavovanie sa dosiahne v prvých rokoch po CMP. Platí, že pacienti s kompletnou stratou hybnosti sa zvyčajne zotavujú dlhšie, ako pacienti, ktorí boli zasiahnutí menej.

Liečebná rehabilitácia je neoddeliteľnou súčasťou zdravotnej starostlivosti. Pri dobre koordinovanej starostlivosti vedie k dosiahnutiu maximálne možnej nezávislosti a samostatnosti pacienta.

Rehabilitácia by mala začať hneď, zvyčajne už počas hospitalizácie na JIS alebo na neurologickom oddelení. Najneskôr však hneď po prepustení z hospitalizácie.

Závažné postihnutie po mozgovej príhode je potrebné začať rehabilitovať čo najskôr - už počas hospitalizácie na neurologickom oddelení v akútnej fáze ochorenia, neskôr na rehabilitačnom lôžkovom oddelení.

Včasná intervencia znižuje invaliditu a zvyšuje šancu na návrat do bežného života. Významná časť zotavenia nastáva počas prvých 3-6 mesiacov po CMP, preto je nevyhnutné začať s rehabilitáciou čo najskôr.

Bez profesionálnej rehabilitácie šanca na návrat stratených funkcií, pracovných schopností, či samostatnosti je desaťnásobne menšia. Kvalitná rehabilitácia podľa individuálneho plánu a určených cieľov je základom najvyššej možnej kvality života po mozgovej príhode.

Aktívna účasť pacienta

Efektívna je však predovšetkým taká rehabilitácia, pri ktorej má maximálnu možnosť v iniciatíve i pri realizácii pohybu samotný pacient - teda aktívne cvičenie samotného pacienta.

Preto v prípade ľahšieho pohybového postihnutia alebo pri dosiahnutí určitej miery zlepšenia odbornými pracovníkmi je nutné, aby pacient pokračovať v rehabilitácii samostatne pod odborným vedením alebo s možnosťou odborných konzultácii.

Narušené funkcie je nutné trénovať bezprostredne po vzniku mozgovej príhody, súčasná akútna liečba to dovoľuje. O optimálnom načasovaní zahájenia rehabilitácie rozhoduje fyzioterapeut.

Nikdy nemá zmysel rehabilitáciu vopred vzdať kvôli nechuti alebo pocitu bezmocnosti. Nie vždy je možné pohybový deficit obnoviť alebo sa to podarí len veľmi obmedzene.

Čo zahŕňa multidisciplinárna rehabilitácia

Efektívna rehabilitácia zahŕňa multidisciplinárny prístup - fyzioterapia, logopédia, psychologická pomoc a podpora rodiny.

Liečba CMP si vyžaduje spoluprácu rôznych odborníkov: neurológa, fyzioterapeuta, ergoterapeuta, logopéda, psychológa aj sociálneho pracovníka - nevyhnutná je komplexná rehabilitácia.

Na zlepšení kvality života pacienta sa podieľa tím odborníkov pod vedením lekára FBLR. Rehabilitační pracovníci realizujú následne terapiu, ktorú vedie, usmerňuje a kontroluje odborný lekár so špecializáciou na rehabilitáciu.

Rehabilitačná starostlivosť obsahuje okrem pohybového tréningu i ďalšie aktivity - logopedickú starostlivosť, ergoterapiu, neuropsychologickú starostlivosť i sociálnu podporu.

Nakoľko sú poškodenia mozgu u každého pacienta rôzne, táto starostlivosť je vždy „šitá na mieru“ konkrétneho pacienta a multidisciplinárna starostlivosť zahŕňa tie zložky, ktoré sú vhodné a ktoré pacient je schopný fyzicky a psychicky absolvovať.

Fyzioterapia a motorická rehabilitácia

Po CMP sa často objavujú problémy s pohybom končatín, koordináciou či rovnováhou. Fyzioterapia zahŕňa individuálne cvičenia, nácvik chôdze, použitie oporných pomôcok a robotických rehabilitačných zariadení.

Fyzioterapeut vám môže pomôcť s problémami ako:

• slabosť alebo paralýza na jednej strane tela,
• zmeny v citlivosti,
• problémy s rovnováhou,
• bolesť kĺbov a čiastočná dislokácia,
• stuhnutosť svalov alebo spasticita svalov.

Obnovenie motorických a pohybových funkcií patrí k najdôležitejším oblastiam rehabilitácie, pretože do veľkej miery rozhoduje o tom, či bude pacient schopný znovu nadobudnúť schopnosť samostatného fungovania a vrátiť sa k svojmu obvyklému spôsobu života.

Základom dobrej rehabilitácie je optimalizácia pohybových funkcií cez zlepšovanie kvality senzorických funkcií a dosiahnuť vôľou ovládaný, izolovaný pohyb.

Pri posadzovaní, postavovaní a nácviku chôdze sú využívané stimulačné techniky, ako tlak, odpor, hladenie a vibrácie. Nacvičovanie koordinácie pohybu a kontroly polohy tela pokračuje v sede, stoji, až po voľou ovládanú chôdzu.

Všeobecným princípom liečby je znížiť až odstrániť spasticitu, zabrániť nesprávnym vzorom pohybu, navodiť fyziologický pohyb, funkčný pohyb, zabrániť kontraktúram a deformitám.

Roboticky asistovaná rehabilitácia

Podľa niektorých svetových štúdií kombinácia tradičnej rehabilitácie a asistovanej robotickej technológie prináša pre pacientov lepší efekt, než samotná tradičná rehabilitácia.

Moderné technológie a rehabilitačné pomôcky môžu výrazne uľahčiť život. Robotické zariadenia na zlepšenie mobility vám môžu pomôcť po prekonaní cievnej mozgovej príhody.

Rehabilitácia po prepustení z nemocnice

Pacient po prepustení z hospitalizácie má možnosť pokračovať v rehabilitácii ambulantnou formou. Má nárok opakovane žiadať svojho lekára o indikáciu na rehabilitačnú a kúpeľnú liečbu.

Čím je neurorehabilitácia intenzívnejšia, tým je väčšia pravdepodobnosť zlepšenia stavu pacienta. Pri zlepšení na úroveň chôdze s pomocou pomôcok alebo mobility s pomocou vozíka je nutné naďalej v rehabilitácii pokračovať - nielen cestou ambulantnej rehabilitácie, ale najmä v domácom prostredí.

Ambulantnou formou je nutné pokračovať v rehabilitácii až do úpravy stavu alebo do zaradenia sa do bežného života v rodine či v práci s minimalizáciou funkčného deficitu.

V Slovenskej republike je kapacita lôžok, ale aj ambulantných možností zameraných na následnú, prevažne rehabilitačnú starostlivosť o pacientov po cievnej mozgovej príhode žalostná.

Súčasťou by malo byť aj vyškolenie množstva relevantných profesionálov, najmä lekárov, fyzioterapeutov, logopédov, psychológov a zdravotných sestier. Pri cievnej mozgovej príhode je dôležitá i medziodborová spolupráca - neurológa, fyzioterapeuta, logopéda, urológa, psychológa.

Každodenné cvičenie a domáce prostredie

Obnovenie pohybových funkcií si vyžaduje dlhodobé a cielené cvičenie, rehabilitáciu. Lekári dokážu pomocou liekov tlmiť bolesť, bolestivé svalové stuhnutia a kŕče, ale pohybové funkcie, prehĺtanie, artikuláciu a ďalšie schopnosti treba obnovovať a trénovať.

Pacienti s poruchou vedomého cieleného pohybu precvičujú jednoduché, nenáročné cvičenia s opakovaním na uvedomenie si vlastného pohybu končatinou, pohybu hrudníka pri dýchaní, brušnej steny, pohybu hlavou a ďalších činností.

Súčasne s precvičovaním končatín sa precvičuje posadzovanie a postavovanie s nácvikom stability a prevenciou pádov. Cvičenie by malo naučiť pacienta plne si uvedomovať pohyby.

Základným pilierom úspešnej rehabilitácie je včasný začiatok. Odborníci môžu podľa potreby odporučiť rehabilitačné pomôcky, ako sú loptičky, balóny a stimulačné predmety, alebo kompenzačné pomôcky, ako sú barle, ortézy, vozíky a aparáty na podporu stoja a chôdze.

Pomôcky a úprava domácnosti

Na podporu samostatnosti a uľahčenie sebaobsluhy pacient často potrebuje kompenzačné pomôcky. Najčastejšie sa prechodne alebo i dlhodobo využívajú oporné pomôcky, ktoré uľahčujú vzpriamený stoj a pomáhajú znovuobnoviť narušený stereotyp chôdze.

Pri úplnej poruche hybnosti (plégii) je niekedy nutné využiť kolieskové kreslo. Výber konkrétneho vozíka či opornej pomôcky je veľmi dôležitý. O ich využití informuje pacienta rehabilitačný tím.

V domácnosti je možné upraviť napríklad výšku sedu na stoličke, výšku záchodovej misy, inštalovať držadlá alebo oporné zábradlia. V kúpeľni je možné použiť protišmykové podložky i vaňové a sprchové vode odolné stoličky či lavice.

Protišmykové podložky alebo protišmykové úpravy podláh je vhodná v celej domácnosti, nakoľko riziko pádu a zranenia je pri obmedzenej pohyblivosti veľmi vysoké.

Pri narušení jemnej motoriky je možné na držadlá, nádoby, kľučky či skrinky inštalovať rozmernejšie násady, ktoré uľahčia úchop a manipuláciu. Na obliekanie alebo zapínanie gombíkov či zipsov taktiež existujú kompenzačné pomôcky.

Pri poruche hybnosti rúk je často obmedzená i schopnosť písania - vtedy môže veľmi pomôcť písanie na počítačovej klávesnici. Na ovládanie telefónu je možné použiť telefóny s rozmernou klávesnicou alebo ovládateľné hlasom.

Návrat ku každodenným aktivitám

Zapojenie sa do každodenných aktivít, ako je práca, hobby či stretávanie sa s blízkymi, pomáha obnoviť pocit normálnosti. Aj malé kroky, ako napríklad prechádzky na čerstvom vzduchu, môžu mať veľký význam.

Mnohí pacienti sa po CMP vracajú do spoločnosti - niektorí do práce, iní do komunitných aktivít. Opätovný návrat do bežného života pomáha zvyšovať pocit hodnoty a zmyslu života.

Je dôležité ponúknuť pacientom dostatočnú podporu v tejto fáze - cez sociálne služby, rekvalifikácie a kontaktné centrá. Návrat do práce nemusí byť vždy okamžitý ani úplný, ale postupné zapojenie do zmysluplných činností môže podporiť samostatnosť a psychickú pohodu.

Výživa, spánok a zdravý životný štýl

Po prekonaní CMP je nevyhnutné zamerať sa na prevenciu. Zdravý životný štýl po CMP má zásadný význam: dostatok spánku, vyvážená strava, hydratácia a eliminácia rizikových faktorov.

• zdravá strava bohatá na ovocie, zeleninu a celozrnné produkty,
• pravidelná fyzická aktivita,
• kontrola krvného tlaku a cholesterolu,
• zákaz fajčenia a obmedzenie alkoholu,
• dostatok oddychu,
• primerané kognitívne aktivity.

Strava bohatá na omega-3 mastné kyseliny, ovocie a zeleninu podporuje regeneráciu mozgu. Dôležité je tiež udržiavať primeranú hydratáciu a rešpektovať odporúčania odborníkov pri poruchách prehĺtania.

Prevencia mozgovej porážky spočíva predovšetkým v úprave životného štýlu s cieľom odstrániť faktory, ktoré majú negatívny vplyv na zdravie.

Prevencia opakovanej cievnej mozgovej príhody

Základom prevencie cievnej mozgovej príhody je korekcia rizikových faktorov. Obzvlášť ak máte hypertenziu, arytmiu, srdcové poruchy, spánkové apnoe, vysoký cholesterol alebo diabetes mellitus.

Ak trpíte arteriálnou hypertenziou alebo viete, že váš krvný tlak sa často mení, je potrebné ho kontrolovať. Kontrola by sa mala vykonávať na základe odporúčaní ošetrujúceho lekára a systematického užívania liekov.

Cholesterolové plaky môžu upchať mozgové tepny a spôsobiť ischemickú cievnu mozgovú príhodu. Je veľmi dôležité sledovať hladinu cholesterolu a ak je zvýšená, upraviť si stravu.

Zvýšenie alebo pretrvávanie vysokej hladiny cukru v krvi zvyšuje riziko mozgovej príhody 2 až 3-krát. Preto je potrebné ju kontrolovať.

Nadváha zvyšuje riziko mŕtvice. Preto sa odporúča sledovať svoju hmotnosť. Fyzická aktivita vám nielen pomôže zhodiť nadbytočné kilogramy, ale aj posilní vaše telo a zvýši jeho odolnosť.

Treba si však uvedomiť, že záťaž má byť primeraná. Najmä pre ľudí v staršom veku. Nemôžete sa preťažovať. Je potrebné dodržiavať režim aktívnej záťaže a odpočinku.

Vylúčte aktívne a pasívne fajčenie a konzumáciu alkoholu. Zdravý životný štýl nielen zníži riziko mozgovej príhody, ale zároveň urobí váš život plnohodnotnejším, keďže posilní vaše zdravie, imunitu, odolnosť a vnútorný psycho-emocionálny stav.

Úloha rodiny a opatrovateľov

Cievna mozgová príhoda zasiahne nielen do života pacienta, ale aj jeho rodiny. Príbuzní často pomáhajú s mobilitou, hygienou, stravovaním, komunikáciou, organizáciou liečby a bezpečnosťou domácnosti.

Rodina by mala pacienta povzbudzovať k aktívnej účasti na rehabilitácii, ale zároveň rešpektovať jeho únavu a potrebu odpočinku. Trénujte komunikáciu často, no doprajte pacientovi i odpočinok.

Pri poruchách reči je potrebné pacienta neizolovať a hovoriť s ním primerane jeho schopnostiam. Pri poruchách pamäti a pozornosti môžu príbuzných o podrobných návodoch a postupoch informovať odborníci z rehabilitačného tímu.

Podpora rodiny patrí medzi faktory, ktoré môžu uľahčiť návrat k sociálnemu životu, zvyšovať motiváciu a pomáhať pacientovi zvládať zmenenú životnú situáciu.

Technológie a mentálny tréning

Moderné technológie a rehabilitačné pomôcky môžu výrazne uľahčiť život. Napríklad mobilné aplikácie na trénovanie pamäte alebo robotické zariadenia na zlepšenie mobility vám môžu pomôcť po prekonaní cievnej mozgovej príhody.

Kognitívne tréningy zlepšujú pamäť, koncentráciu a orientáciu. Jednoduché úlohy môžu byť súčasťou pravidelného režimu, ak sú primerané aktuálnym schopnostiam pacienta a nenahrádzajú odbornú rehabilitáciu.

Starostlivosť o organizmus po náročnom zdravotnom období sa zvyčajne zameriava na viacero oblastí, od fyzickej aktivity, cez psychickú pohodu až po podporu mentálnej kondície.

Dôležitú úlohu pritom zohráva zdravý životný štýl, ktorý zahŕňa primeraný pohyb, vyváženú stravu, dostatok oddychu a kognitívne aktivity.

Čo ovplyvňuje šancu na zotavenie

Zotavenie je individuálne a nie je možné presne predpovedať jeho priebeh. Ovplyvňuje ho typ CMP, lokalizácia poškodenia, rozsah postihnutia, rýchlosť akútnej liečby, vek, pridružené ochorenia, psychický stav, motivácia a dostupnosť rehabilitácie.

V súčasnosti máme nepopierateľné vedecké, ale aj praktické dôkazy, že ak sa s pacientom začne intenzívne pracovať čím skôr, cielene a dostatočne dlho, jeho zneschopnenie či hendikep sa podstatne lepší.

Takýto pacient je sebestačný, má nízke riziko ďalších komplikácií alebo recidív. To má nielen prínos pre pacienta, ale z ekonomického hľadiska pre celú spoločnosť.

Prekonanie CMP neznamená koniec aktívneho života. Naopak, s dôslednou rehabilitáciou a podporou je možné obnoviť mnohé schopnosti a opäť sa zaradiť do spoločenského aj pracovného života.

Život po cievnej mozgovej príhode môže byť opäť plnohodnotný - ak je pacientovi poskytnutá správna podpora. Kvalita života sa výrazne zlepší pri včasnej a cielenej rehabilitácii, motivácii pacienta, rodinnej súdržnosti a zapojení moderných prístupov.

tags: #kvalita #zivota #pacienta #po #prekonani #nahlej