Výskyt Tourettovho syndrómu v populácii

Tourettov syndróm je neurologická porucha charakterizovaná náhlymi, opakujúcimi sa, rýchlymi a nechcenými pohybmi alebo hlasovými zvukmi nazývanými aj tiky. Odhady jeho výskytu sa líšia podľa použitej definície, veku a toho, či sa sledujú iba diagnostikované prípady alebo aj mierne, často nepovšimnuté prejavy.

V dostupných údajoch sa Tourettov syndróm uvádza približne u 1 % populácie, pričom niektoré odhady hovoria o priemere 50 zo 100 000 ľudí. U detí a mládeže môže byť výskyt vyšší, pretože ochorenie sa najčastejšie začína v detstve a u časti ľudí sa tiky v dospievaní zmiernia alebo takmer vymiznú.

Aký častý je Tourettov syndróm

Tourettov syndróm je „vzácne“ genetické ochorenie a postihuje približne 1% populácie. Tourettov syndróm je „vzácne” genetické ochorenie postihujúce asi 1% populácie. Celosvetovo je týmto syndrómom postihnuté viac ako 1 % detí a mládeže.

Iný uvádzaný údaj hovorí, že na Tourettov syndróm v priemere trpí 50 zo 100 000 ľudí. Rozdiel medzi jednotlivými číslami môže súvisieť s tým, že mierne prejavy bývajú často nepovšimnuté a nie každý človek s tikmi vyhľadá odborné vyšetrenie.

Tourettov syndróm sa vyskytuje vo všetkých krajinách sveta. Postihuje prevažne mužov a u chlapcov sa vyskytuje približne 3 krát častejšie než u dievčat. Iné údaje uvádzajú, že tento pomer môže byť približne 3-4 krát vyšší u mužov.

Niektoré zdroje uvádzajú, že u žien je menej pravdepodobné, že sa u nich vyvinú poruchy spojené s tikmi, pričom presný rozdiel medzi pohlaviami sa môže meniť podľa sledovanej skupiny a spôsobu diagnostiky. Samotný výskyt však neznamená, že všetci postihnutí majú rovnako silné prejavy alebo potrebujú liečbu.

Čo je Tourettov syndróm

Tourettov syndróm je neurologické ochorenie, ktoré spôsobuje nechcené zvukové a pohybové tiky, ktoré človek nie je schopný ovládať. Ide o poruchu nervového systému, pri ktorej sa objavujú tiky. Patrí medzi tikové poruchy.

Tourettov syndróm (TS) je typ neurologickej poruchy, ktorá je charakterizovaná mimovoľnými opakujúcimi sa svalovými pohybmi a hlasovými prejavmi nazývanými tiky. TS je jednou zo skupiny porúch vyvíjajúceho sa nervového systému nazývaných tikové poruchy.

Tourettov syndróm je neurologicko-psychiatrická porucha. Ide o čiastočne dedičné postihnutie, ktoré sa nedá vyliečiť. Miera, prejavy Tourettovho syndrómu a ich intenzita sa môžu počas života meniť.

Názov pochádza od francúzskeho neurológa Georgesa Gillesa de la Touretta, ktorý opísal jeho príznaky v roku 1885. Gilles de la Tourette toto ochorenie popísal na štyroch prípadoch svojich pacientov.

TS nemá vplyv na inteligenciu a nespôsobuje mentálne postihnutie. Tourettov syndróm nie je degeneratívny stav a jednotlivci tak majú normálnu dĺžku života.

Prečo sa údaje o výskyte líšia

Mierne prejavy bývajú často nepovšimnuté. Tourettov syndróm však nie je príliš známy, preto veľa prípadov ostane nerozpoznaných a neliečených.

Nie každý tik znamená Tourettov syndróm. Najmä u detí sa môžu objaviť aj prechodné tiky, ktoré časom ustúpia. Rozhoduje ich trvanie, typ, vývoj a to, ako zasahujú do bežného života.

Niektorí ľudia nepotrebujú liečbu v prípade, že symptómy nezasahujú do bežného života. Preto počet diagnostikovaných prípadov nemusí zodpovedať skutočnému počtu ľudí, ktorí počas života zažívajú prejavy tikovej poruchy.

Výskyt môže ovplyvniť aj vek sledovanej skupiny. Tourettov syndróm sa najčastejšie začína v detstve, zatiaľ čo u časti ľudí sa tiky po dospievaní zmiernia a v dospelosti už nemusia byť výrazné.

Príčiny a rizikové faktory

V súčasnosti nepoznáme presný dôvod, prečo Tourettov syndróm vzniká. Ide o komplexné ochorenie, ktoré vzniká pravdepodobne na podklade kombinácie rôznych príčin - genetických aj environmentálnych faktorov.

Je známe, že Tourettov syndróm je geneticky podmienená porucha, ale stále sa nezistilo, aké zmeny sú zodpovedné za jeho vznik. Pre rozvoj ochorenia sú náchylnejší pacienti, ktorí majú člena rodiny s Tourettovým syndrómom, prípadne s iným ochorením, ktoré sa prejavuje tikmi.

Tourettov syndróm je spôsobený vrodeným postihnutím hlbokých častí (jadier) mozgu, odborne nazývaných bazálne gangliá. U pacientov s Tourettovým syndrómom sa vyskytujú isté abnormality v určitých častiach mozgu napríklad v bazálnych gangliách.

Ide o časť mozgu, ktorá je zodpovedná za kontrolu motorických pohybov. Nervové bunky v bazálnych gangliách si vymieňajú informácie, okrem iného, aj pomocou chemickej látky - dopamínu.

Úlohu pravdepodobne zohráva aj produkcia chemických látok v mozgu, tzv. neurotransmiterov (dopamín, serotonín, noradrenalín), ktoré sú zodpovedné za prenos nervových vzruchov medzi jednotlivými nervovými bunkami, teda za komunikáciu medzi neurónmi.

Jedna z hlavných príčin Tourettovho syndrómu spočíva v nadmernej činnosti dopamínového systému v tejto časti mozgu. Konkrétne príčiny však stále nie sú známe.

Okrem dedičnosti môžu mať na vznik syndrómu určitý vplyv podmienky prostredia. Niektoré štúdie zistili, že environmentálne faktory ako komplikácie tehotenstva, nízka pôrodná hmotnosť alebo fajčenie počas tehotenstva zvyšujú pravdepodobnosť TS.

Keďže nepoznáme presnú príčinu, prevencia vzniku ochorenia nie je možná. U Touretteovho syndrómu je predpokladaný istý druh dedičnosti, hoci etiológia tikových porúch nie je známa.

Výskyt podľa veku

Vo väčšine prípadov sa Tourettov syndróm začína prejavovať už v detstve. Prvé príznaky sa zvyčajne vyskytujú vo veku od 5 do 10 rokov, pričom niektoré údaje uvádzajú začiatok medzi 4. až 6. rokom života a štatisticky najčastejší výskyt okolo 7 rokov.

Prvý príznak tohto syndrómu sa môže objaviť vo veku 2-15 rokov. Tourettov syndróm sa začína v detstve, obyčajne vo veku 2 -15 rokov.

Najskôr sa prejavy často objavujú v oblasti hlavy a krku a neskôr môžu progredovať do svalov trupu, rúk a nôh. Motorické tiky sa vo všeobecnosti vyskytujú pred rozvojom vokálnych tikov a jednoduché tiky často prechádzajú komplexným tikom.

Najintenzívnejšie sa prejavujú skôr, než pacient s Tourettovým syndrómom dovŕši pubertu, teda okolo 10. až 12. roku. Väčšina ľudí s TS pociťuje svoje najhoršie symptómy v ranom tínedžerskom veku, ale zvyčajne sa zmenšujú a stávajú sa kontrolovateľnejšími okolo 20 roku života.

Po tomto veku zvykne intenzita prejavov klesať. Najčastejšie sa však organizmus upokojí do konca dospievania a príznaky Tourettovho syndrómu ustúpia a umožnia človeku normálne fungovať.

Pre niektorých ľudí môže byť TS chronickým stavom s príznakmi, ktoré pretrvávajú až do dospelosti. V niektorých prípadoch sa môžu symptómy v dospelosti zhoršiť.

Čo sú tiky

Tiky sú hlavným prejavom Tourettovho syndrómu. Ide o nechcené a nekoordinované rýchle pohyby alebo hlasové prejavy, ktoré sa opakujú.

Tiky sú náhle, opakované pohyby alebo zvuky, ktoré človek nerobí zámerne. Tiky sú podobné ako čkanie. Je to mimovoľný pohyb tela, ktorý je ťažké kontrolovať.

Pacienti s týmto ochorením majú potrebu vykonať tiky aj v nevhodných situáciách, čo môže okolie považovať za neslušné či abnormálne. Pacienti si však s ich vykonaním nedokážu pomôcť a nevedia prestať.

Postihnutí opisujú tik ako niečo, čo robia impulzívne a nemôžu zastaviť, hoci ich to obťažuje, zahanbuje a je to spoločensky neprijateľné. Môžu to trochu kontrolovať, ale nedokážu tomu zabrániť.

Sila a frekvencia tikov závisí aj od aktuálneho fyzického a psychického stavu človeka. Tiky prichádzajú a odchádzajú v priebehu času, líšia sa typom, frekvenciou, lokalizáciou a závažnosťou.

Častokrát sa môžu objaviť počas toho, ako človek prežíva negatívne obdobia či pocity - úzkosť, vyčerpanie, choroba, stresové situácie, ale aj pri silne pozitívnych pocitoch, ako je vzrušenie a radosť. Tiky sa môžu objaviť aj počas spánku.

Motorické a zvukové tiky

Tiky sa delia na vokálne a motorické. Motorické tiky sú telesné pohyby, ktoré sa vyskytujú spontánne a niekedy môžu byť pohyby tela, ako je grimasa tváre, jednoduché alebo kombinované.

Medzi motorické tiky patria žmurkanie, trhavé pohyby hlavou, mykanie plecami, šklbanie nosom, prevracanie očí, špúlenie pier a rôzne grimasy. Objaviť sa môžu aj tiky v končatinách, trhanie rukou, krútenie šije a ramien alebo izolované sťahy brušných svalov.

Vokálne tiky sú zvuky ako odkašľanie, bzučanie alebo vykrikovanie slov. Medzi zvukové tiky môžu patriť pokašliavanie, odkašliavanie, posmrkávanie, krátke zvuky, pískanie, štekanie, chrochtanie, kvílenie, funenie alebo grganie.

Zvukové tiky môžu mať podobu neurčitých zvukov, ako je chrčanie, kašeľ alebo štekanie, ale aj kričania. Niektorí ľudia opakujú slová či celé frázy alebo napodobňujú zvuky zvierat.

Jednoduché a komplexné tiky

Tiky môžu byť jednoduché alebo zložené. Jednoduché tiky sa objavujú náhle a majú krátke trvanie, patrí sem napríklad žmurkanie alebo čistenie hrdla.

Jednoduché tiky sú náhle, krátke, opakujúce sa pohyby, ktoré zahŕňajú obmedzený počet svalových skupín. Sú bežnejšie ako zložité tiky.

Zložené tiky majú dlhšie trvanie a často ide v podstate o kombináciu viacerých jednoduchých tikov. Zloženým tikom môže byť napríklad potrasenie hlavou a zároveň mykanie či krčenie plecami.

Komplexné tiky sú odlišné, koordinované vzorce pohybu zahŕňajúce niekoľko svalových skupín. Komplexné motorické tiky môžu zahŕňať tvárové grimasy kombinované s otočením hlavy a pokrčením ramien.

Iné komplexné motorické tiky sa môžu javiť ako účelné, vrátane ovoniavania alebo dotýkania sa predmetov, skákania, ohýbania alebo krútenia. Môžu zahŕňať aj pohyb v určitom vzore, poskakovanie alebo prehýbanie trupu.

Najčastejšie prejavy

Tiky môžu byť skutočne rôznorodé. Patrí sem napríklad žmurkanie, trhavé pohyby hlavou, mykanie plecami, opakovanie odpozorovaných pohybov iných ľudí, poťahovanie nosa a pohyby úst.

• žmurkanie a iné pohyby očí,
• grimasy tváre,
• krčenie nosa,
• trhanie hlavou alebo ramenami,
• mykanie plecami,
• poťahovanie nosa,
• pohyby úst,
• dotýkanie sa predmetov alebo vlastného tela,
• našľapovanie v určitých vzorcoch,
• skackanie alebo opakované poskočenie,
• časté ovoniavanie predmetov,
• ohýbanie alebo krútenie,
• „čistenie hrdla“,
• kašľanie a odkašliavanie,
• posmrkávanie,
• pískanie, štekanie, chrochtanie alebo chrčanie,
• napodobňovanie zvukov zvierat,
• opakovanie slabík, slov či celých fráz,
• nevhodné gestá,
• používanie vulgárnych slov a nadávok.

Skôr, než sa tiky objavia, mnohí pacienti popisujú prežívanie nepríjemných pocitov, napríklad napätie, šteklenie či svrbenie. Dalo by sa povedať, že pacienti vopred cítia, že tik príde, avšak nemôžu si pomôcť s jeho vykonaním.

Keď daný nutkavý pohyb či zvuk urobia, uľaví sa im. Len malá časť pacientov dokáže s vynaložením veľkého úsilia s tikmi pracovať a aspoň dočasne ich mierniť vlastnou vôľou.

Potláčanie tikov môže vytvoriť väčší psychický tlak na postihnutého a tiky môžu nadobudnúť väčšiu intenzitu, alebo sa môžu vyskytovať častejšie. Dospelí ich často dokážu lepšie maskovať alebo na krátky čas potlačiť, no stojí ich to veľa energie.

Echolália, palilália, echopraxia a koprolália

Medzi motorické tiky patrí echopraxia, teda napodobňovanie pohybov iných ľudí, a kopropraxia, teda nevhodné alebo neslušné gestá.

Medzi verbálne tiky patrí echolália, teda opakovanie slov alebo celých fráz po iných ľuďoch, palilália, teda opakovanie vlastných slov alebo viet, a koprolália, teda nutkanie používať obscénne slová a výrazy.

Echolálie znamenajú opakovanie slov, viet alebo fráz, ktoré človek počul, napríklad posledného slova vo vete. Palilálie predstavujú mnohonásobné opakovanie toho istého slova alebo vety.

Koprolália sa týka len menšej časti ľudí s touto diagnózou. Podľa odborníkov sa vyskytuje u menej ako 15 % pacientov, pričom iné údaje uvádzajú približne 10-30 % Tourettikov.

Jedným z najčastejších mýtov je predstava, že Tourettov syndróm znamená nekontrolované nadávanie. Oveľa častejšie sa objavuje žmurkanie, grimasy, pohyby hlavou, pokašliavanie alebo iné opakované zvuky.

Výkriky, ktoré ochorenie sprevádzajú, môžu mať nevhodný alebo neslušný obsah. Nie je to zlou výchovou, je to niečo, čo človek nevie ovládnuť alebo ovláda len veľmi ťažko.

Tourettov syndróm u detí

Tourettov syndróm u detí sa často začne prejavovať v školskom veku. Najskôr môže ísť o nenápadné pohybové tiky, napríklad žmurkanie, grimasy alebo pohyby hlavou.

Až neskôr sa môžu pridať zvukové tiky, ako pokašliavanie, odkašliavanie či krátke zvuky. Ich intenzita sa môže meniť.

Po náročnom dni v škole, pri únave, strese alebo napätí bývajú viditeľnejšie. Pri hre, oddychu alebo sústredenej aktivite môžu naopak ustúpiť do úzadia.

Dieťa si často uvedomuje, že jeho tiky pôsobia nápadne. Môže sa za ne hanbiť, snažiť sa ich potlačiť alebo sa vyhýbať situáciám, kde si ich všimnú spolužiaci.

Prejavy sú u detí častokrát spozorované okolo 7. roku života. Bežné je zhoršenie prejavov pri nástupe puberty a dospelosťou sa prejavy stabilizujú.

Najbežnejším spúšťačom sa označuje u detí nástup do školy, škôlky či jasličiek, prípadne rozvod rodičov, traumatický zážitok alebo úraz. Vývoj Tourettovho syndrómu sa môže zdanlivo na istý čas pozastaviť, no opätovné vystavenie dieťaťa neočakávaným negatívnym situáciám môže znova zhoršiť prejavy.

Keď sa venujú obľúbeným aktivitám alebo činnostiam, na ktoré sa plne sústredia, tiky zvyknú zoslabnúť alebo sa neopakujú v bežnej intenzite. Pokiaľ sa deťom s Tourettovým syndrómom poskytne vhodné prostredie na ich pokojné vzdelávanie, majú vysoký potenciál dosiahnuť bežné až nadpriemerné vzdelanie.

Tourettov syndróm v dospelosti

Tourettov syndróm sa zvyčajne začína v detstve, no tiky môžu pretrvávať aj v dospelosti. U niektorých ľudí sa časom zmiernia, u iných zostávajú výraznejšie aj neskôr.

Vo väčšine prípadov sa s príchodom dospelosti tiky zmiernia samé. Pre niektorých ľudí môže byť TS chronickým stavom s príznakmi, ktoré pretrvávajú až do dospelosti.

Náročné nemusia byť len samotné tiky, ale aj ich neustále kontrolovanie. Človek môže riešiť reakcie okolia, stres v práci, obavy pred stretnutiami alebo situácie, v ktorých sú prejavy viditeľnejšie.

Aj v dospelosti má zmysel vyhľadať odborníka, najmä ak tiky zasahujú do práce, vzťahov, psychickej pohody alebo vedú k vyhýbaniu sa bežným situáciám.

Diagnostika Tourettovho syndrómu

Neexistujú žiadne špeciálne testy či vyšetrenia, ktoré by dokázali potvrdiť Tourettov syndróm. Diagnostika Tourettovho syndrómu nestojí na jednom teste.

Dôležitý je najmä rozhovor, opis príznakov a sledovanie vývoja tikov v čase. Lekár sa pýta, kedy sa objavili, ako vyzerajú, ako dlho trvajú, či sa menia a ako ovplyvňujú školu, prácu, vzťahy alebo bežný deň.

Prvým krokom môže byť praktický lekár, pri deťoch pediater. Podľa situácie odporučí vyšetrenie u neurológa, psychiatra alebo psychológa.

Neurológ môže od rodičov žiadať akýsi záznam - prehľad tikov dieťaťa, dĺžku ich trvania, kedy začali a ako často sa objavujú. Frekvencia opakovaní týchto tikov je veľmi individuálna.

Prítomnosť tikov neznamená automaticky diagnózu Tourettovho syndrómu. Mnohokrát ide len o prechodné tiky, ktoré samé vymiznú v priebehu niekoľkých týždňov či mesiacov.

Kritériá diagnózy

Pre diagnostikovanie Tourettovho syndrómu je nutné, aby sa u človeka vyskytovali aspoň 2 motorické tiky a aspoň jeden vokálny prejav, pričom tieto tiky sa nemusia vyskytovať v jednom čase.

O diagnóze sa zvyčajne uvažuje vtedy, keď sa u človeka objavuje viacero pohybových tikov a aspoň jeden zvukový tik dlhšie ako rok. Nemusia byť prítomné každý deň.

Podstatné je, že sú prítomné aspoň počas jedného roka. Počas tohto času nenastalo obdobie bez tikov na dobu dlhšiu ako tri mesiace.

Ďalším kritériom pre diagnostikovanie tohto ochorenia je vek, od ktorého sú prítomné tiky. Pri Tourettovom syndróme sa musia začať objavovať ešte pred dovŕšením 18. roku života.

Prejavy nie sú dôsledkom pôsobenia liekov či iných chemických látok. Príznaky vyvolávajú značné ťažkosti či obmedzenia sociálnej, pracovnej alebo inej dôležitej životnej sféry.

Diferenciálna diagnostika

Odborník posúdi, či ide o Tourettov syndróm, inú tikovú poruchu alebo prejavy, ktoré môžu tiky len pripomínať. Niektoré ochorenia môžu napodobňovať prejavy Tourettovho syndrómu.

Výsledky vyšetrení krvi alebo zobrazovacích vyšetrení mozgu nepreukazujú žiadne zmeny. Ich cieľom nie je diagnostikovať Tourettov syndróm, ale naopak, odlíšiť ho od iných ochorení.

Podľa klinickej situácie môže lekár požiadať o vykonanie MRI či CT vyšetrenia alebo EEG. Ako doplňujúce vyšetrenia sa často používa magnetická rezonancia, počítačová tomografia, elektroencefalografia a krvné testy, aby sa vylúčili iné ochorenia, ktoré by sa mohli prejavovať podobnými príznakmi.

Pri vyšetrení sa často sledujú aj pridružené ťažkosti. Niektorí ľudia majú zároveň ADHD, úzkosť, poruchy učenia, problémy so spánkom alebo obsedantno-kompulzívne prejavy.

Pridružené ochorenia a komplikácie

Tourettov syndróm sa mnohokrát vyskytuje v kombinácii s inými ochoreniami, ako je napríklad obsedantno-kompulzívna porucha, ADHD či ťažkosti s učením.

• ADHD, teda porucha pozornosti s hyperaktivitou a impulzívnym správaním,
• OCD, teda obsedantno-kompulzívna porucha,
• poruchy autistického spektra,
• poruchy so schopnosťou učiť sa,
• poruchy spánku,
• depresia,
• úzkosť,
• problém s kontrolou hnevu,
• bolesti spojené s tikmi, najčastejšie bolesti hlavy,
• bolesti svalov.

Niekedy práve pridružené ťažkosti ovplyvňujú každodenný život viac než samotné tiky. Zmeny v správaní ovplyvňujú sebaúctu pacienta a spôsobujú jeho stres a depresiu.

Pacienti s Tourettovým syndrómom častokrát žijú zdravý a aktívny život. Avšak kvôli prítomnosti tikov môžu byť terčom nevyžiadanej pozornosti, výsmeškov až šikany.

Takéto správanie spoločnosti môže pacientom spôsobovať pocity osamelosti a môžu sa kvôli tomu izolovať od okolia. Počas detstva sa môžu cítiť vylúčení zo skupiny rovesníkov a často zažívajú šikanovanie.

Medzi závažné prejavy môžu patriť udieranie do tváre a iných častí tela. Môžu sa vyskytovať aj spoločensky nevhodné prejavy, keď postihnutý pokrikuje vulgarizmy alebo ukazuje neslušné gestá.

Liečba a zvládanie príznakov

V súčasnosti nepoznáme liečbu, ktorá by dokázala Tourettov syndróm vyliečiť. Na toto ochorenie neexistuje žiadny liek, ale sú liečby, ktoré pomáhajú zvládnuť niektoré symptómy.

Pretože symptómy sú často mierne a nespôsobujú poškodenie, niektorí ľudia s TS nevyžadujú žiadnu liečbu. Liečbu nepotrebuje každý.

Cieľom liečby nie je potlačiť tiky za každú cenu, ale znížiť ich vplyv na každodenný život, podporiť sebavedomie a pomôcť okoliu reagovať citlivejšie. Základnou stratégiou liečby nie je potlačiť všetky tiky, ale obmedziť ich na znesiteľnú mieru.

Liečba pozostáva z medikamentóznej terapie v kombinácii s psychoterapiou. Liečba by mala byť individuálne nastavená.

Behaviorálna terapia a psychologická podpora

Úlohou psychoterapie je zredukovať pocity úzkosti a depresie u pacienta, odhaliť situácie a pocity, ktoré by mohli byť spúšťačmi tikov a tiež trénovanie pohybov, pri ktorých pacienti využívajú opačné pohyby, než pri tikoch.

Ich cieľom je dostať tiky pod kontrolu. Psychoterapia sa zameriava na učenie sa ovládať a zmenu správania vyplývajúceho z Tourettovho syndrómu na spoločensky prijateľnejšie.

Behaviorálna terapia, ako je zvrátenie návykov, tréning rodičov a komplexná behaviorálna intervencia pre tiky (CBIT), pomáha znižovať závažnosť tikov.

Zvrátenie návyku je jeden z najlepších spôsobov liečby tikov. Psychiatri poskytujú školenie na zvyšovanie povedomia a školenia o reakcii na identifikáciu tikov a zníženie dopadu.

Behaviorálna terapia znižuje závažnosť tikov, počet tikov a ich dopad na väčšie percento. Nemá však fungovať ako tlak, aby človek svoje prejavy úplne potláčal.

Lieky

Z liekov sú využívané antipsychotiká, napríklad haloperidol a risperidón, a tiež antiepileptiká. Využívajú sa však u pacientov s vážnejším priebehom ochorenia, u ktorých hrozí, že by si kvôli tikom mohli ublížiť.

Lieky, ktoré blokujú alebo znižujú dopamín, ako flufenazín, haloperidol, risperidón a pimozid, môžu pomôcť kontrolovať tiky.

Ďalšími uvádzanými liekmi sú clonazepam a clonidine. Centrálne adrenergné inhibítory, napríklad klonidín a guanfacín, môžu pomôcť pri kontrole behaviorálnych symptómov, ako sú záchvaty hnevu a problémy s kontrolou impulzov.

Stimulanty, ako je metylfenidát a lieky obsahujúce dextroamfetamín, môžu pomôcť zvýšiť pozornosť a koncentráciu. U niekoľkých ľudí s Tourettovým syndrómom však môžu lieky na ADHD zhoršiť tiky.

Fluoxetín môže pomôcť pri kontrole symptómov OCD, úzkosti a smútku. Niektorí ľudia s Tourettovým syndrómom reagujú na topiramát, ktorý sa používa na liečbu epilepsie.

V extrémnych prípadoch sa u dospelých môžu podať injekcie botulotoxínu do postihnutých svalov. Pri ťažkých formách tohto ochorenia sa testuje aj metóda zahŕňajúca hlbokú stimuláciu mozgu.

Vplyv prostredia na každodenný život

Pri tikoch často pomáha viac pokoj a predvídateľnosť než upozorňovanie. Neustále napomínanie, posmech alebo verejné komentovanie zvyčajne nepomáha.

Skôr zvyšuje napätie, a tým môže tiky ešte zvýrazniť. Človek s tikmi nepotrebuje výčitky, posmech ani tlak, aby svoje prejavy úplne potlačil.

Rodičia detí s Tourettovým syndrómom by mali vždy upozorniť učiteľov aj okolie dieťaťa na jeho ochorenie a prebrať osobitý prístup k nemu. U detí je dôležitá spolupráca rodiny a školy.

Je vhodné, aby aj spolužiaci boli informovaní o priebehu tejto poruchy a nevysmievali sa mu, pretože ono za svoje tiky a iné zvukové prejavy nemôže. Najviac dieťaťu pomôžeme, ak budeme jeho tiky ignorovať a pri komunikácii s ním sa budeme plne sústrediť na to, čo nám hovorí.

Ak Tourettov syndróm u detí vážne ovplyvňuje plynulý chod výučby ostatných žiakov, je vhodné zvážiť uvoľnenejší režim výučby, aby sa dieťa nedostalo do stresu. Prehodnotiť by sa malo náhodné odpovedanie dieťaťa s Tourettovým syndrómom, prípadné testovanie, hlavne ak je test časovo ohraničený.

U dospelých môže pomôcť otvorená komunikácia s blízkymi alebo primerané nastavenie pracovného prostredia, najmä ak tiky zasahujú do sústredenia, stretnutí či každodenných úloh.

Nie vždy sú potrebné veľké zmeny. Často stačí menej tlaku, viac porozumenia a možnosť na chvíľu odísť z rušnej situácie.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Odbornú pomoc má zmysel vyhľadať vtedy, keď tiky trvajú dlhšie, zhoršujú sa alebo začnú zasahovať do bežného života. Najmä ak spôsobujú bolesť, narúšajú spánok, komplikujú školu, prácu či vzťahy alebo vedú k úzkosti, hanbe a vyhýbaniu sa ľuďom.

V prípade, že sa u vášho dieťaťa objavia akékoľvek tiky, či už v podobe nechcených motorických alebo vokálnych prejavov, mali by ste to oznámiť jeho pediatrovi. Prvým krokom môže byť praktický lekár, pri deťoch pediater.

Spozornieť treba pri výraznom nepokoji, problémoch so sústredením, nutkavom správaní, zmenách nálady alebo dlhodobom trápení. Vtedy už nejde len o samotné tiky, ale aj o psychickú pohodu a kvalitu života.

Človek s tikmi potrebuje porozumenie, pokoj a podľa potreby odbornú podporu. Citlivý prístup doma, v škole, v práci aj u odborníkov môže pomôcť, aby Tourettov syndróm nezasahoval do života viac, než musí.

tags: #tourettov #syndrom #vyskyt #v #populacii