Pri demencii trestná zodpovednosť nezaniká automaticky. Rozhodujúce je, či osoba v čase spáchania činu pre duševnú poruchu dokázala rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie.
Podľa § 23 Trestného zákona „kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu inak trestného nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Samotná diagnóza demencie preto ešte neznamená nepríčetnosť; rozhodujúci je konkrétny duševný stav osoby v čase skutku.
Čo znamená trestná zodpovednosť
Trestný zákon pojem „trestná zodpovednosť“ síce používa, no neupravuje jeho definíciu. Definovať ho tak možno odvodením od všeobecného pojmu „zodpovednosť“ a takisto „právna zodpovednosť“.
Pod zodpovednosťou sa celkovo myslí nevyhnutnosť osoby byť zodpovedná za svoje vlastné správanie. Do úvahy prichádzajú viaceré druhy zodpovednosti. Môže ísť o zodpovednosť politickú, morálnu, spoločenskú a, v neposlednom rade, aj právnu zodpovednosť.
Právnou zodpovednosťou založenou na subjektívnej zodpovednosti je aj trestná zodpovednosť. Základom trestnej zodpovednosti je existencia trestnoprávneho vzťahu.
Takýto vzťah nastáva medzi štátom (súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní) a subjektom (fyzická alebo právnická osoba), ak sa subjekt dopustí takého konania, ktoré je protiprávne a spĺňa znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona.
Na základe týchto skutočností môžeme teda trestnú zodpovednosť chápať ako povinnosť páchateľa trestného činu strpieť podľa predpokladaných zákonných podmienok sankcie upravené Trestným zákonom.
Nepríčetnosť ako okolnosť vylučujúca trestnú zodpovednosť
V súvislosti s okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť činu treba vysvetliť podobný pojem, ktorý sa ale významne odlišuje od predchádzajúceho nielen názvom, ale aj obsahom. Týmto pojmom sú „okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť“.
Zásadný rozdiel medzi týmito inštitútmi trestného práva hmotného je v tom, že v prípade okolností vylučujúcich protiprávnosť činu, čin nie je trestným činom. V prípade, ak nastane niektorá okolnosť vylučujúca trestnú zodpovednosť, tak čin má spravidla charakter trestného činu, ale vzhľadom na absenciu okolnosti vylučujúcej trestnú zodpovednosť, nemožno za neho vyvodiť trestnú zodpovednosť.
Slovenská právna úprava zoskupuje pod týmto pojmom len dve okolnosti a to konkrétne situácie, pri ktorých nebude páchateľ trestne zodpovedný vzhľadom na svoj vek alebo nepríčetnosť.
Aj v prípade, že páchateľove konanie teda nie je na základe týchto dôvodov možné trestne stíhať, stále sa jedná, ako už bolo spomenuté, o trestný čin. Páchateľ zaňho len nebude trestne zodpovedný.
Čo je nepríčetnosť
Pod pojmom príčetnosť sa rozumie úroveň duševných schopností páchateľa, ktoré zakladajú jeho spôsobilosť stať sa páchateľom trestného činu.
Vo všeobecnej rovine možno pod príčetnosťou rozumieť taký stav fyzickej osoby, ktorý jej umožňuje v čase spáchania činu ovládať svoje konanie a takisto rozpoznať protiprávnosť svojho konania.
Príčetnosť páchateľa je taktiež podmienená jeho schopnosťou uvedomiť si negatívny význam svojho trestného činu v spoločnosti.
Zákonodarca ale v ustanovení § 23 Trestného zákona vymedzil pojem „nepríčetnosť“, a to tak, že „kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu inak trestného nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný, ak tento zákon neustanovuje inak.“
Na základe tejto definície páchateľ konal v nepríčetnosti, ak:
- trpel duševnou poruchou,
- bol pozbavený schopnosti rozpoznať protiprávnosť činu,
- alebo bol pozbavený schopnosti ovládať svoje konanie.
Rozpoznávacia schopnosť znamená schopnosť pochopiť, že určité konanie je protiprávne. Ovládacia schopnosť znamená schopnosť svoje konanie podľa tohto poznania aj kontrolovať.
Na vylúčenie trestnej zodpovednosti postačuje, ak duševná porucha v čase skutku spôsobila stratu jednej z týchto schopností. Zákon teda nevyžaduje súčasnú stratu rozpoznávacej aj ovládacej schopnosti.
Demencia ako duševná porucha
Demencia môže predstavovať duševnú poruchu relevantnú z hľadiska § 23 Trestného zákona. Samotná existencia demencie však ešte nepreukazuje, že osoba bola v čase činu nepríčetná.
Rozhodujúce je posúdenie konkrétneho štádia ochorenia, jeho prejavov a ich vplyvu na psychické schopnosti osoby v čase skutku. Posudzuje sa najmä to, či osoba rozumela významu svojho konania a či ho dokázala ovládať.
Pri demencii sa preto skúma predovšetkým zachovanie rozpoznávacej a ovládacej schopnosti. Osoba môže mať diagnostikovanú demenciu, ale napriek tomu môže v určitom období alebo pri určitom konaní rozumieť protiprávnosti svojho správania a ovládať ho.
Naopak, pri pokročilom alebo výrazne zhoršenom stave môže duševná porucha viesť k úplnej strate jednej alebo oboch schopností. V takom prípade môže byť splnená podmienka nepríčetnosti.
Rozhodujúci je stav v čase skutku
Pre posúdenie trestnej zodpovednosti nie je rozhodujúce iba to, či bola osobe demencia diagnostikovaná pred trestným konaním alebo po ňom. Rozhodujúci je jej duševný stav v čase spáchania činu.
Dodatočné lekárske zistenia môžu objasňovať stav osoby v minulosti, samotná diagnóza však automaticky neodpovedá na otázku, či osoba v rozhodujúcom okamihu dokázala rozpoznať protiprávnosť svojho konania alebo ho ovládať.
Pri hodnotení sa preto zohľadňuje priebeh ochorenia, jeho prejavy, správanie osoby pred skutkom, počas skutku a po skutku, ako aj dostupná zdravotná dokumentácia a výpovede osôb, ktoré poznali jej stav.
Úloha znaleckého posudku
Otázka, či demencia ovplyvnila rozpoznávaciu alebo ovládaciu schopnosť osoby, spravidla vyžaduje odborné posúdenie. V trestnom konaní sa preto môže vypracovať znalecký posudok z odboru zdravotníctva a farmácie, najmä z oblasti psychiatrie.
Znalec posudzuje zdravotný stav osoby a jeho vplyv na schopnosti relevantné pre trestné právo. Súd následne hodnotí znalecký posudok spolu s ostatnými dôkazmi.
Znalec nerozhoduje o vine ani o trestnej zodpovednosti. Jeho úlohou je odbornými poznatkami objasniť zdravotný a psychický stav osoby, zatiaľ čo právne posúdenie patrí orgánom činným v trestnom konaní a súdu.
Pri hodnotení duševného stavu je dôležité odlíšiť dlhodobé ochorenie od konkrétneho prejavu, ktorý mohol v rozhodujúcom čase ovplyvniť správanie osoby. Význam môžu mať aj kolísanie stavu, poruchy orientácie, pamäti, úsudku a schopnosti chápať následky konania.
Úplná a zmenšená príčetnosť
Ak duševná porucha spôsobila, že osoba nemohla rozpoznať protiprávnosť činu alebo ovládať svoje konanie, ide o nepríčetnosť a za tento čin nie je trestne zodpovedná.
Od nepríčetnosti treba odlíšiť stav zmenšenej príčetnosti. Pri ňom nie sú rozpoznávacie alebo ovládacie schopnosti úplne vylúčené, ale sú podstatne znížené.
Zmenšená príčetnosť sama osebe neznamená vylúčenie trestnej zodpovednosti. Môže však mať význam pri právnom posúdení skutku, pri úvahách o treste alebo pri rozhodovaní o ochrannom opatrení.
Dosiahnutím určitej vekovej hranice môžu v niektorých prípadoch nastať psychické zmeny vedúce k zmenšenej príčetnosti, alebo dokonca k nepríčetnosti. Ak ale nie je v jednotlivých prípadoch zistená nepríčetnosť vyvolaná výraznými stareckými zmenami, tak v takom prípade trestná zodpovednosť pretrváva.
Hranica dosiahnutia veku šesťdesiat rokov sa v trestnom práve považuje za všeobecnú poľahčujúcu okolnosť. Taktiež pokročilý vek u osoby páchateľa môže mať vplyv na výber vhodnej sankcie.
Vplyv demencie na trestné konanie
Ak vznikne pochybnosť o duševnom stave obvineného, orgány činné v trestnom konaní musia zohľadniť jeho zdravotný stav pri ďalšom procesnom postupe.
Duševná porucha môže mať význam nielen pre otázku viny, ale aj pre schopnosť osoby rozumieť významu konania, uplatňovať právo na obhajobu a účinne komunikovať so svojím obhajcom.
Ak osoba pre demenciu nerozumie povahe konania alebo nedokáže primerane vykonávať svoje procesné práva, môže byť potrebné prijať opatrenia na zabezpečenie jej ochrany a riadneho priebehu konania.
Pri posudzovaní procesného postavenia osoby sa preto oddelene skúma jej stav v čase skutku a jej aktuálny stav počas vyšetrovania alebo súdneho konania. Tieto časové okamihy nemusia byť z hľadiska zdravotného stavu totožné.
Ochranné opatrenia
Ak osoba pre duševnú poruchu nie je trestne zodpovedná, neznamená to, že štát nemôže reagovať na nebezpečnosť jej konania. Za splnenia zákonných podmienok môže prichádzať do úvahy ochranné opatrenie.
Ochranné opatrenia sledujú najmä ochranu spoločnosti a zdravotný stav osoby, nie represívne potrestanie za zavinené konanie. Ich uloženie preto nemožno zamieňať s uložením trestu.
Pri rozhodovaní o ďalšom postupe sa prihliada na povahu duševnej poruchy, jej prejavy, nebezpečnosť konania a potrebu odbornej zdravotnej starostlivosti.
Konkrétne rozhodnutie závisí od skutkových okolností, výsledkov dokazovania a odborných záverov o zdravotnom stave osoby.
Demencia a zodpovednosť za škodu
Vylúčenie trestnej zodpovednosti neznamená automatické vylúčenie všetkých ostatných právnych následkov konania. Trestná zodpovednosť a občianskoprávna zodpovednosť sú samostatné právne otázky.
Aj osoba, ktorá nie je trestne zodpovedná pre nepríčetnosť, môže byť podľa okolností posudzovaná z hľadiska povinnosti nahradiť spôsobenú škodu alebo z hľadiska zodpovednosti osôb, ktoré mali povinnosť dohľadu.
Pri posudzovaní týchto nárokov sa uplatňujú pravidlá občianskeho práva, ktoré nemožno automaticky nahradiť záverom o trestnej nepríčetnosti.
Rozdiel medzi demenciou a vekom
Trestný zákon neurčuje vek, pri ktorom by trestná zodpovednosť fyzickej osoby automaticky zanikala. V podstate platí, že fyzická osoba je trestne zodpovedná až do okamihu svojej smrti.
Samotný vysoký vek preto nie je dôvodom na vylúčenie trestnej zodpovednosti. Význam môže mať iba vtedy, ak je spojený s duševnou poruchou, ktorá v čase skutku ovplyvnila rozpoznávaciu alebo ovládaciu schopnosť.
Demencia môže byť jednou z takýchto porúch, ale právne významný je až jej konkrétny vplyv na osobu v čase spáchania skutku.
Čo sa pri posudzovaní skúma
Pri hodnotení trestnej zodpovednosti osoby s demenciou sa posudzujú najmä tieto otázky:
- či osoba trpela duševnou poruchou,
- či táto porucha existovala v čase spáchania činu,
- či osoba dokázala rozpoznať protiprávnosť svojho konania,
- či osoba dokázala svoje konanie ovládať,
- či išlo o úplnú alebo iba čiastočnú poruchu týchto schopností,
- či zdravotný stav ovplyvnil aj schopnosť osoby zúčastňovať sa na trestnom konaní.
Význam majú aj konkrétne okolnosti skutku, spôsob konania osoby, jej komunikácia, orientácia v čase a priestore, schopnosť plánovať, reakcie na upozornenia a následné správanie.
Praktický význam pre rodinu a opatrovníkov
Ak má osoba podozrenie na demenciu alebo už diagnostikovanú demenciu a je spojená s trestným konaním, dôležité je bezodkladne upozorniť orgány činné v trestnom konaní na jej zdravotný stav.
Relevantné môžu byť lekárske správy, prepúšťacie správy, záznamy odborných vyšetrení, údaje o užívanej liečbe a výpovede osôb, ktoré poznali správanie a zdravotný stav osoby v období skutku.
Rodina alebo opatrovník by nemali vychádzať iba z toho, že osoba má alebo nemá formálne stanovenú diagnózu. Pre trestné právo je podstatné, ako sa porucha prejavila v konkrétnom čase a aký vplyv mala na schopnosti osoby.
Pri výsluchu alebo inom procesnom úkone je dôležité, aby sa rešpektoval zdravotný stav osoby a aby mala zabezpečenú účinnú právnu pomoc.
Odlišnosť od trestnej zodpovednosti právnických osôb
Pokiaľ ide o trestnú zodpovednosť právnických osôb, sú jej podmienky upravené v osobitnom zákone. Ide konkrétne o zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb.
Právnická osoba je takým subjektom práva, ktorý je odlišný od fyzickej osoby, pretože ide o subjekt umelo vytvorený. Nedisponuje vôľovou zložkou, preto jej konanie predstavuje v podstate konanie prostredníctvom určitej fyzickej osoby.
Ustanovenia o demencii a nepríčetnosti sa týkajú fyzickej osoby. Pri právnickej osobe sa trestná zodpovednosť zakladá na pričítateľnosti konania fyzickej osoby právnickej osobe.
Trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je závislá na vyvodení trestnej zodpovednosti aj voči fyzickej osobe a nie je ani podmienená zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba takto konala.
Táto osobitná úprava preto nemení pravidlo, že pri fyzickej osobe s demenciou sa skúma jej konkrétna duševná schopnosť rozpoznať protiprávnosť konania alebo ho ovládať.
tags: #trestna #zodpovednost #demencia