Užívanie kortikoidov pri cyste v mozgu: účinky, riziká a správny postup

Kortikoidy sa pri cyste v mozgu nepoužívajú na odstránenie samotnej cysty. Ich podanie môže mať význam iba v konkrétnej klinickej situácii, napríklad ak je prítomný zápal alebo opuch mozgového tkaniva, pričom o potrebe liečby rozhoduje neurológ alebo neurochirurg podľa príznakov a zobrazovacích vyšetrení.

Arachnoidálne cysty sú vaky naplnené tekutinou, ktoré sa tvoria v arachnoidálnej membráne, jednej z troch vrstiev tkaniva, ktoré pokrývajú mozog a miechu. Koloidné cysty mozgu sú benígne útvary, ktoré sa zvyčajne nachádzajú v komorovom systéme mozgu. Pri cyste bez príznakov sa často volí pravidelné sledovanie, zatiaľ čo pri tlaku na okolité štruktúry, hydrocefale alebo závažných neurologických prejavoch môže byť potrebná neurochirurgická liečba.

Čo sú kortikoidy

Kortikoidy, kortikosteroidy, steroidy alebo ľudovo nazývané „hormóny“ patria medzi najbežnejšie používané imunomodulačné látky. Kortikosteroidy sú steroidné hormóny vytvárané kôrou nadobličiek a sú využívané predovšetkým pre svoj protizápalový, imunosupresívny a protialergický účinok a sú využívané predovšetkým pri stavoch, kedy je potrebné tlmiť nežiadúcu aktivitu vlastného imunitného systému.

Po chemickej stránke sú to steroidné molekuly. Nemýľte si ich však s anabolickými steroidmi, ktoré sa zneužívajú pri športe na rast svalov a sily. Hoci majú podobnú chemickú štruktúru, sú to iné lieky s inými účinkami.

Glukokortikoidy a mineralokortikoidy

Kortikoidy delíme na dva druhy - mineralokortikoidy a glukokortikoidy. Mineralokortikoidy, napríklad aldosterón, riadia hospodárenie organizmu s vodou, sodíkom a draslíkom. Glukokortikoidy sú tie, ktoré majú široké liečebné využitie kvôli protizápalovým, protialergickým a imunitu-potláčajúcim účinkom.

Jediný telu vlastný glukokortikoid je kortizol, známy ako hormón stresu, ktorý v tele riadi metabolizmus glukózy, bielkovín aj tuku, ako i odpoveď tela na stres. V terapii sa však používajú najmä syntetické glukokortikoidy s dlhším a silnejším účinkom.

Ako kortikoidy účinkujú

Kortikoidy účinne tlmia zápal a potláčajú imunitný systém. Vo všeobecnosti účinkujú dvoma mechanizmami - v jadre bunky a mimo jadra.

Kortikoidy sa dostávajú do vnútra buniek cez väzbu na glukokortikoidový receptor, kde ovplyvňujú expresiu génov, čo znamená, že zvyšujú alebo znižujú tvorbu nových molekúl. Kortikoidy týmto mechanizmom tlmia tvorbu zápalových molekúl a molekúl imunitnej odpovede, čím sa dosahuje efektívna kontrola astmy, reumatoidnej artritídy či atopického ekzému.

Kortikoidy účinkujú aj mimo jadra - naviažu sa na receptor v membráne buniek a inhibujú signálne dráhy spôsobujúce zápal. Tento efekt je rýchly - dostavuje sa behom niekoľkých minút.

Medzi žiaduce, teda terapeutické, účinky kortikoidov v tele patria imunosupresívny, protizápalový, protialergický, antiproliferatívny, antiexsudatívny a sekundárne analgetický účinok.

Prečo sa kortikoidy môžu zvažovať pri ochoreniach mozgu

Účinok kortikosteroidov sa v organizme uplatňuje viacerými mechanizmami. Predstavuje empirickú, neselektívnu liečbu a pôsobí tak na imunitný systém, ako aj na iné orgány.

Pri ochoreniach mozgu môže byť dôležitý najmä protizápalový účinok a znižovanie opuchu, ak je opuch súčasťou konkrétneho ochorenia. Kortikoidy však neodstraňujú stenu ani obsah arachnoidálnej alebo koloidnej cysty a nenahrádzajú neurochirurgické riešenie v prípade obštrukcie toku mozgovomiechového moku.

Pri arachnoidálnej cyste závisí liečba od veľkosti cysty, jej umiestnenia a toho, či spôsobuje príznaky. Ak je cysta malá a asymptomatická, môže sa odporučiť prístup „pozorného čakania“.

Typy mozgových cýst a ich súvis s liečbou

Arachnoidálna cysta

Arachnoidálne cysty sú benígne, tekutinou naplnené vaky nachádzajúce sa medzi arachnoidálnou membránou a mozgom alebo miechou. Môžu sa líšiť veľkosťou a môžu byť prítomné pri narodení, teda vrodené, alebo sa vyvinúť neskôr v živote, teda získané.

Tieto cysty sú zvyčajne naplnené mozgovomiechovým mokom a môžu sa vyskytnúť kdekoľvek v centrálnom nervovom systéme, hoci sa najčastejšie nachádzajú v temporálnom laloku mozgu. Arachnoidálne cysty sú väčšinou vrodené.

Koloidná cysta

Koloidné cysty mozgu sú benígne útvary, ktoré sa zvyčajne nachádzajú v komorovom systéme mozgu. Obvykle koloidné cysty jedincov nespôsobujú žiadne ťažkosti a zistia sa náhodne.

Časom sa môžu zväčšovať a vytvárať tlak na okolité štruktúry mozgu. Najčastejším prejavom symptomatických koloidných cýst mozgu je obštrukčný hydrocefalus.

Obštrukčný hydrocefalus zabraňuje normálnemu odtoku mozgovomiechového moku, čo vedie k zvýšeniu intrakraniálneho, teda vnútrolebečného tlaku, a útlaku okolitých mozgových štruktúr.

Príznaky cysty v mozgu

Arachnoidálne cysty môžu byť asymptomatické, čo znamená, že mnohí jedinci nemusia pociťovať žiadne viditeľné príznaky. Ak sa však príznaky objavia, môžu sa líšiť v závislosti od veľkosti a umiestnenia cysty.

Medzi bežné príznaky patria pretrvávajúce alebo silné bolesti hlavy, záchvaty, slabosť, necitlivosť, problémy s koordináciou a zmeny zraku alebo sluchu.

Symptomatické koloidné cysty môžu vyvolať bolesti hlavy, nevoľnosť, vracanie, letargiu, poruchy vedomia, kómu až smrť. Progresiu hydrocefalu môže sprevádzať inkontinencia, poruchy chôdze, zraku a pamäte.

Veľké cysty môžu spôsobiť zvýšený tlak v lebke, čo vedie k bolestiam hlavy, nevoľnosti a vracaniu. Chronický tlak z cysty môže viesť k dlhodobým neurologickým problémom vrátane kognitívneho poškodenia, motorických deficitov alebo senzorických zmien.

Kedy vyhľadať okamžitú pomoc

• Náhly nástup silných bolestí hlavy
• Zmeny zraku alebo sluchu
• Strata vedomia alebo zmätenosť
• Záchvaty
• Slabosť alebo paralýza v ktorejkoľvek časti tela
• Opakované vracanie alebo rýchle zhoršovanie stavu

Ak sa u vás vyskytne ktorýkoľvek z týchto príznakov, je nevyhnutné okamžite vyhľadať lekársku pomoc.

Diagnostika cysty v mozgu

Diagnóza arachnoidálnych cýst zvyčajne začína dôkladným klinickým vyšetrením. Zdravotnícki pracovníci si odoberú podrobnú anamnézu pacienta vrátane akýchkoľvek prežívaných symptómov, rodinnej anamnézy neurologických porúch a akýchkoľvek predchádzajúcich poranení hlavy.

Na potvrdenie prítomnosti arachnoidálnej cysty sa môže použiť niekoľko diagnostických testov. Najbežnejšou zobrazovacou technikou používanou na diagnostiku arachnoidálnych cýst je magnetická rezonancia. MRI poskytuje detailné snímky mozgu a miechy, čo umožňuje presnú identifikáciu cýst.

Môže sa použiť aj počítačová tomografia, najmä v núdzových situáciách. Preferovanou metódou je magnetická rezonancia, pretože poskytuje detailnejšie zobrazenie.

Pri diagnostikovaní arachnoidálnych cýst musia poskytovatelia zdravotnej starostlivosti zvážiť aj iné stavy, ktoré sa môžu prejavovať podobnými príznakmi, napríklad mozgové nádory, subdurálne hematómy alebo iné typy cýst či lézií v mozgu.

Liečba cysty a miesto kortikoidov

Sledovanie bez okamžitého zákroku

Ak je cysta malá a asymptomatická, môže sa odporučiť prístup „pozorného čakania“. Na sledovanie akýchkoľvek zmien môže byť potrebné pravidelné následné zobrazovacie vyšetrenie.

K liečbe pacientov bez klinických prejavov je možné pristupovať konzervatívne, teda pravidelnými kontrolami bez špecifickej terapie. U detí je nevyhnutné starostlivé sledovanie, pretože niektoré arachnoidálne cysty sa môžu samy vyriešiť.

Lieky na príznaky

Hoci neexistujú žiadne špecifické lieky na liečbu arachnoidálnych cýst, symptomatickú úľavu možno dosiahnuť pomocou liečby bolesti alebo liekov proti záchvatom, ak sú prítomné záchvaty.

Kortikoidy sa preto nemajú užívať automaticky iba preto, že bola zistená cysta v mozgu. Ich podanie musí mať konkrétny medicínsky dôvod a musí byť súčasťou liečebného plánu odborníka.

Neurochirurgická liečba

V prípadoch, keď je cysta veľká alebo spôsobuje významné príznaky, môže byť potrebný chirurgický zákrok. Chirurgické možnosti zahŕňajú cystoperitoneálny shunt a endoskopickú fenestráciu cysty.

Cystoperitoneálny shunt zahŕňa umiestnenie shuntu na odtok prebytočnej tekutiny z cysty do brušnej dutiny. Endoskopická fenestrácia cysty zahŕňa vytvorenie otvoru v cyste, ktorý umožňuje odtok tekutiny a znižuje tlak na okolité štruktúry.

Symptomatické prípady spojené s akútnym vznikom hydrocefalu si vyžadujú promptnú intervenciu, ktorej cieľom je zabezpečenie drenáže mozgovomiechového moku, čím znížime zvýšený intrakraniálny tlak. Definitívna liečba koloidných cýst spočíva v ich chirurgickom odstránení.

Formy podania kortikoidov

Forma podania kortikoidu je veľmi dôležitá, pretože s ňou súvisí rozsah účinku aj nežiaducich účinkov. Lokálne kortikosteroidy pôsobia iba v mieste potreby, zatiaľ čo systémové kortikoidy účinkujú v celom organizme.

Lokálne podávané kortikoidy, napríklad topické či inhalačné, sú bezpečnejšie a ich užívanie je spojené s menším rizikom nežiaducich účinkov ako systémové kortikoidy.

Najdôležitejšie nežiaduce účinky kortikoidov

Tak ako všetky lieky, aj kortikoidy spôsobujú nežiaduce účinky. Za desaťročia ich používania sú však dobre známe a dá sa im predchádzať.

Nežiaduce účinky sú obvykle dávkovo-závislé. Môžeme ich rozdeliť na lokálne a systémové, pričom lokálne sú spravidla menej závažné.

Systémové nežiaduce účinky

Hoci sa tieto účinky zdajú vážne, týkajú sa najmä tých, ktorí užívajú vysoké dávky kortikoidov systémovo, teda tablety alebo injekcie, a dlhodobo.

• Porucha glukózovej tolerancie a hyperglykémia
• Vznik alebo zhoršenie cukrovky
• Vysoký krvný tlak
• Zadržiavanie vody a sodíka a opuchy dolných končatín
• Hypokalémia, teda znížená hladina draslíka
• Priberanie na váhe a zvýšená chuť do jedla
• Ukladanie tuku na bruchu, tvári a zadnej časti krku
• Mesiačikovitá tvár a býčia šija
• Úbytok svalovej hmoty a svalová slabosť
• Osteoporóza a zvýšená náchylnosť na zlomeniny
• Zvýšená náchylnosť na bakteriálne, vírusové a hubové infekcie
• Žalúdočné ťažkosti, vredy žalúdka a akútna pankreatitída
• Poruchy nálady, spánku, pamäti a zmätenosť
• Eufória, depresia, úzkosť alebo podráždenosť
• Glaukóm a katarakta
• Tenká koža, ľahká tvorba modrín a pomalé hojenie rán
• Fialové strie a zvýšené ochlpenie
• Potlačenie prirodzeného vylučovania kortizolu
• Zvýšené riziko tromboembolických príhod

Súhrnný názov pre prítomnosť typických príznakov dlhodobej nadmernej expozície kortikoidom je iatrogénny Cushingov syndróm. Charakteristická je postava s tučným stredom tela a tenkými končatinami, typická mesiačikovitá okrúhla tvár, hrb v zadnej časti krku a fialové strie na bruchu a prsiach.

Lokálne kožné nežiaduce účinky

Dlhodobá aplikácia kortikoidov na kožu môže viesť k stenčovaniu kože, vysušovaniu, začervenaniu a podráždeniu pokožky a potlačeniu lokálnej imunity, čo ju robí náchylnejšou na kožné infekcie.

Prestup kortikoidov z kože do krvi však závisí aj od hrúbky kože. Silné a veľmi silné kortikoidy by sa nemali aplikovať na tvár a tenkú kožu.

Nežiaduce účinky inhalačných a intranazálnych kortikoidov

Najčastejším nežiaducim účinkom inhalačných kortikoidov je lokálne potlačenie imunity v ústnej dutine, kvôli čomu vznikajú orálne kandidózy, teda plesňové infekcie úst.

Ďalší typický nežiaduci účinok spôsobený inhalačnými kortikoidmi je dysfónia, chrapot a zachrípnutie. U pacientov s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc hrozí aj mierne vyššie riziko zápalu pľúc.

Pre čo najnižšie riziko nežiaducich účinkov je nutné vypláchnuť si ústa po každom použití inhalátora, čo zníži množstvo liečiva v ústnej dutine.

Nežiaduce účinky očných a ušných kortikoidov

V prípade dlhodobej aplikácie kortikoidov na oči musí byť pravidelne kontrolovaný vnútroočný tlak, pretože už užívanie dlhšie ako 6 týždňov ho môže zvýšiť.

Je prítomné vyššie riziko vzniku zeleného alebo šedého zákalu, ktoré je vyššie u diabetikov. Oči liečené kortikoidmi majú tiež menšiu obranyschopnosť voči mikróbom a charakteristické je pomalšie hojenie rohovky.

Ktorým rizikám venovať najväčšiu pozornosť

Pri dlhodobej systémovej liečbe je potrebné venovať osobitnú pozornosť infekciám, zvýšeniu hladiny cukru v krvi, vysokému krvnému tlaku, úbytku kostnej hmoty, zmenám psychiky, poškodeniu zraku a potlačeniu vlastnej tvorby kortizolu.

Riziko závisí od dávky, účinnosti kortikoidu, dĺžky liečby a spôsobu podania. Lokálne použitie v porovnaní s celkovým použitím znižuje výskyt nežiaducich účinkov.

Pri dlhodobom používaní je potrebné snažiť sa o určitú rovnováhu medzi efektívnym liečením a minimalizáciou vedľajších účinkov, čo je veľmi náročné.

Čo sa sleduje pri dlhodobej liečbe

Pri dlhodobej liečbe kortikoidmi sa odporúča zaviesť takzvaný „preukaz pacienta liečeného GK“. Pacient bude mať pravidelne sledovanú a dokumentovanú hmotnosť, tlak krvi, výskyt periférnych opuchov, stav kardiovaskulárneho systému, lipidogram, koncentráciu glukózy v krvi a v moči a vnútroočný tlak.

Taktiež pri dlhšej liečbe je odporúčaná suplementácia kalciom a vitamínom D a zváženie zvýšenia ochrany žalúdočnej sliznice gastroprotektívnym liekom.

Pri dlhodobej liečbe sa môže sledovať aj stav kostí, hladina draslíka, krvný obraz a prejavy infekcie. Pri deťoch je potrebné venovať osobitnú pozornosť rastu, kostnému metabolizmu a riziku zlomenín.

Môžu kortikoidy užívať deti

V detskej populácii je taktiež využívaná vo viacerých klinických odboroch liečba kortikosteroidmi. Silný protizápalový efekt a imunosupresívny účinok pomáha deťom pri liečbe širokého spektra ochorení, napríklad autoimunitných ochorení.

Kortikoidy teda môžu užívať aj deti, ale iba vtedy, keď ich predpíše lekár a určí presnú dávku, spôsob podania a dĺžku liečby. Vstrebávanie topických kortikoidov je vyššie u detí ako u dospelých kvôli jemnejšej pokožke.

Klinické pozorovacie štúdie opakovane potvrdili, že u detí počas kortikoterapie je nevyhnutné obzvlášť sledovať kostný metabolizmus. Pri dlhodobej liečbe je popísaný škodlivý vplyv na rastúci skelet a zvýšená náchylnosť k zlomeninám.

Sledovanie množstva kostnej hmoty poskytuje denzitometrické vyšetrenie. Je dôležité pri sledovaní malého pacienta kontrolovať aj biochemické parametre a markery monitorujúce obrat kostného metabolizmu.

Manažment liečby pacientov a dôkladná dispenzarizácia odborníkmi pri dlhodobej liečbe je nevyhnutná. Cieľom je adekvátna kontrola, zamedzenie vzniku predpokladaných komplikácií a minimalizácia rizík.

Kortikoidy pri cyste v mozgu u detí

U dieťaťa s cystou v mozgu sa postup riadi predovšetkým typom cysty, jej veľkosťou, lokalizáciou, vplyvom na mozgové štruktúry a prítomnosťou hydrocefalu alebo neurologických príznakov.

Niektoré arachnoidálne cysty u detí sa môžu iba sledovať. Ak však cysta spôsobuje významný tlak, poruchu odtoku mozgovomiechového moku, záchvaty alebo iné závažné prejavy, dieťa potrebuje vyšetrenie detským neurológom a neurochirurgom.

Kortikoidná liečba sama o sebe cystu neodstráni. Ak sa u dieťaťa zvažuje ich použitie, lekár musí posúdiť očakávaný prínos, riziko ovplyvnenia rastu, kostného metabolizmu, imunity, krvného tlaku a hladiny glukózy.

Náhle vysadenie kortikoidov je rizikové

Náhle kortikoidy nevysadzujte, poraďte sa vždy s odborníkom. Prudké vysadenie kortikoidov pri dlhodobej liečbe rýchlo a významne zmení hladinu hormónov a môže ohroziť život pacienta.

Pri ukončení dlhodobej systémovej kortikoidnej liečby je dôležité robiť to postupne v spolupráci s lekárom, ktorý sleduje váš stav. Náhle vysadenie môžu sprevádzať nepríjemné abstinenčné príznaky.

Pokiaľ sa lieky užívajú dlhšie ako 5-7 dní, je nebezpečné ukončiť ich užívanie naraz, ale vysadzujú sa postupne podľa odporúčania lekára.

Čo môže pacient urobiť na zníženie rizika

Pri dlhodobej kortikoidnej liečbe je dôležité užívať čo najnižšiu účinnú dávku, prípadne - ak je možnosť - zameniť liek za inú formu, napríklad lokálnu, alebo úplne iný typ liečby.

Rozhodnutie o zmene liečby je však v rukách lekára špecialistu. Ak pociťujete nežiaduce účinky, povedzte to svojmu lekárovi.

• Dodržiavajte predpísané dávkovanie a čas liečby.
• Nevysádzajte systémové kortikoidy bez dohody s lekárom.
• Po inhalácii si vypláchnite ústa.
• Pri kožných prípravkoch neprekračujte odporúčanú dĺžku liečby.
• Sledujte krvný tlak, hmotnosť a hladinu cukru podľa odporúčania lekára.
• Dbajte na dostatočný príjem vápnika a vitamínu D, ak to lekár odporučí.
• Pri horúčke alebo príznakoch infekcie informujte lekára, najmä ak užívate vyššie dávky.
• Pri zmenách nálady, výraznej slabosti, poruchách zraku alebo nových neurologických príznakoch vyhľadajte odbornú pomoc.

Kedy kortikoidy pri cyste nestačia

Ak cysta spôsobuje obštrukčný hydrocefalus, kortikoidy nie sú definitívnym riešením mechanickej prekážky v odtoku mozgovomiechového moku. Symptomatické prípady spojené s akútnym vznikom hydrocefalu si vyžadujú promptnú intervenciu.

Cieľom takejto intervencie je zabezpečenie drenáže mozgovomiechového moku, čím sa zníži zvýšený intrakraniálny tlak. Pri koloidnej cyste môže definitívna liečba spočívať v jej chirurgickom odstránení.

Mnoho jednotlivcov s asymptomatickými cystami vedie normálny život bez akýchkoľvek komplikácií. Tí, ktorí majú symptomatické cysty, môžu vyžadovať priebežnú liečbu a monitorovanie.

Včasná detekcia a vhodná liečba môžu výrazne zlepšiť výsledky. Dodržiavanie lekárskych rád a liečebných plánov môže pomôcť predchádzať komplikáciám a zlepšiť kvalitu života.

Kortikoidy sú účinné lieky, ktorých prínos môže byť pri niektorých ochoreniach zásadný, ale ich použitie pri cyste v mozgu musí mať konkrétny medicínsky dôvod. O ďalšom postupe rozhoduje odborné vyšetrenie, zobrazovací nález a vývoj príznakov, nie samotná prítomnosť cysty.

tags: #uzivanie #kortikoidov #a #cista #v #mozgu