Úpal, úžeh a nervový kolaps: príznaky, prvá pomoc, liečba a prevencia

Úpal je vážny stav spôsobený prehriatím organizmu, keď telo nedokáže regulovať svoju teplotu. Môže vzniknúť po dlhodobom pobyte v horúcom prostredí alebo pri intenzívnej fyzickej námahe a v najťažších prípadoch vedie k poruchám vedomia, poškodeniu mozgu, zlyhaniu orgánov či kolapsu.

Nervový kolaps je odlišný problém. V bežnej reči označuje akútne telesné aj duševné vyčerpanie po intenzívnom alebo dlhodobom psychickom a emočnom strese. Hoci úpal a nervový kolaps môžu mať niektoré spoločné prejavy, napríklad slabosť, závraty, zrýchlený tep či pocit vyčerpania, príčiny a prvá pomoc sa líšia.

Čo je úpal a prečo vzniká

Prehriatie organizmu je stav, pri ktorom vrodené termoregulačné mechanizmy nestačia na ochladzovanie tela. Organizmus sa prehreje, keď vytvára alebo prijíma viac tepla, ako dokáže odviesť do okolia. V prípade vysokých teplôt dochádza k postupnému tepelnému prehrievaniu a následne k úpalu.

Teplotu môže organizmus odvádzať vedením (kontaktom s iným povrchom), sálaním (odovzdaním tepla do okolitého ovzdušia), vyžarovaním a vyparovaním. Najväčšej časti tepla sa organizmus zbavuje vyžarovaním, asi 30 percent odvádza vyparovaním. Vedením a sálaním organizmus stráca iba malú časť tepla.

K zvýšeniu teploty môže dôjsť v dôsledku nadmernej produkcie tepla v organizme (horúčka), ale aj pôsobením vysokých teplôt externého prostredia, najčastejšie v dôsledku slnečného žiarenia alebo pracovného prostredia (vysoké pece, pekárne). Ak je organizmus dlhšie vystavený pôsobeniu týchto faktorov, zlyhá mechanizmus zodpovedný za udržiavanie telesnej teploty a vznikne tepelný úpal.

Je to stav ohrozujúci život, predovšetkým z hľadiska postupného zlyhania orgánov a sústav dôležitých pre život a končí sa poškodením mozgu. Prehriatie a tepelný úpal sú stavy vyskytujúce sa hlavne v geografických oblastiach a obdobiach s vyššou teplotou. Vinou klimatických zmien sa však aj u nás čoraz častejšie objavujú kolapsy z vysokých teplôt.

Úpal možno klasifikovať podľa faktora, ktorý ho inicioval, ako klasický (v dôsledku vysokých teplôt prostredia spôsobených slnečnou aktivitou) a námahový (spúšťačom je intenzívna telesná námaha). Úpal môže vzniknúť aj bez priameho slnečného žiarenia, napríklad v prehriatom aute, nevetranej miestnosti alebo pri fyzickej práci v horúcom prostredí.

Rozdiel medzi prehriatím, úpalom a úžehom

Je dôležité rozpoznať rozdiel medzi prehriatím organizmu a úpalom, rozpoznanie príznakov môže zachrániť život človeka. Okrem tepla v dôsledku vysokých teplôt dochádza k dehydratácii, strate solí a zlyhaniu telesnej rovnováhy organizmu.

Úpal

Úpal sa spravidla prejaví okamžite. Úpal je prehriatie organizmu spôsobené dlhodobým pobytom v horúcom prostredí, aj bez vplyvu slnečného žiarenia.

Úpal sa prejavuje zrýchleným tepom, nepravidelným dýchaním, nevoľnosťou, závratmi, kŕčmi a dokonca zmätenosťou. V najťažších prípadoch môžu ľudia stratiť vedomie.

S úpalom sa nespája nevyhnutne spálenie pokožky. To znamená, že ho môžete mať aj vtedy, ak je vaša pokožka úplne bledá. Úpal však môže sprevádzať horúca, začervenaná až suchá pokožka.

Úžeh

Druhým problémom spojeným s vysokou teplotou je úžeh. Úžeh je prehriatie organizmu spôsobené dlhodobým pobytom na priamom slnku.

Jeho príznaky sú veľmi podobné ako pri úpale, no môžu sa objaviť až po niekoľkých hodinách, často až v noci. Úžeh je väčšinou sprevádzaný opálenou až spálenou pokožkou.

Patria sem bolesť hlavy, zvracanie, slabosť, zvýšená teplota, nevoľnosť, horúca začervenaná až suchá koža a najmä opálená až spálená pokožka.

Príznaky úpalu

V prípade vzniku úpalu je dôležité vedieť, že príznaky sa prejavia okamžite. Najčastejšie sem patrí bolesť hlavy, slabosť, rýchly tep či zvýšená teplota.

• pulzujúca bolesť hlavy,
• vysoká telesná teplota, až nad 40 °C,
• zvracanie,
• zrýchlený tep,
• horúca, začervenaná až suchá pokožka,
• zrýchlené dýchanie,
• slabosť a celková malátnosť,
• svalové kŕče,
• závraty,
• nevoľnosť,
• zmätenosť, dezorientácia až strata vedomia.

Zimnica nie je príznakom úpalu, ako si množstvo ľudí mylne myslí. V extrémnych prípadoch môže teplota vášho tela prekročiť až 40 °C, pričom hrozí strata vedomia. Pri takýchto prípadoch treba okamžite vyhľadať lekára.

Prehriatie organizmu sa príznakmi blíži symptómom, ktoré sprevádzajú horúčkovité ochorenia. Začína sa zvýšenou podráždenosťou a zmätenosťou. Neskôr sa prejavuje slabosťou organizmu, celkovou únavou a vyčerpaním, intenzívnou bolesťou hlavy a svalov, pocitmi mdlôb, návalovými pocitmi nutkania na vracanie a samotným vracaním.

Príznaky sa zintenzívňujú so stúpajúcou teplotou. Sprevádzajú ich kŕče, bolesti a zmeny krvného tlaku. V prípade tepelného úpalu organizmus kolabuje. Prejaví sa to náhlymi poruchami vedomia, chaotickým neštandardným správaním, dezorientáciou v čase a priestore, vidinami a celkovým kolapsom.

Pri tepelnom úpale to môžu byť aj zmätenosť, halucinácie, dezorientácia alebo nadmerné potenie, až po zastavenie potenia ako neskorý príznak. Ak ste zmätení alebo máte nevoľnosť z tepla, je potrebné rýchlo vyhľadať zdravotnú pomoc.

Čo spôsobuje úpal

V jednoduchosti povedané, úpal aj úžeh spôsobujú vysoké teploty, z ktorých prichádza k prehriatiu organizmu. Zväčša sa objavujú vtedy, keď ste vystavení vysokým horúčavám po celý deň bez toho, aby ste sa pred nimi nejako kryli alebo chránili.

Dlhé vystavenie vysokým teplotám v kombinácii s nesprávnym pitným režimom spôsobuje zlyhanie termoregulačného systému. Organizmus sa totižto nemôže chladiť ani potom. Nemá ho z čoho vyrobiť, pretože nedostal dostatok tekutín.

Ak sa organizmus nachádza v prostredí, ktorého teplota je vyššia ako prirodzená teplota tela, jediným spôsobom odvádzania tepla je vyparovanie. Ak je však okrem vysokej teploty vysoká aj vlhkosť vzduchu, vyparovanie nie je možné.

Dôsledkom je kolaps mechanizmov automatického udržiavania tepelnej rovnováhy a začína sa prehrievanie. To vedie k poklesu zníženia prietoku krvi mozgom, srdcom, pľúcami, obličkami a ostatnými orgánmi a nastáva kolaps.

Vysoké teploty môžu viesť k nebezpečným zdravotným problémom, ako je kolaps z tepla, prehriatie organizmu resp. tepelný úpal. Úpal vzniká vtedy, keď teplota tela podskočí nad 40 °C.

Dochádza k tomu v situáciách, keď organizmus nedokáže vymieňať teplo s vonkajším prostredím. Deje sa to najmä počas prílivu horúčav a pri vysokej vlhkosti vzduchu. Telo sa nestíha ochladzovať potením a ani dýchaním.

Kto je najviac ohrozený

Úpal a úžeh môžu byť rizikovým pre každého. Existujú však skupiny ľudí, ktoré by si na ne mali dávať väčší pozor, pretože ich organizmus horšie reguluje telesnú teplotu alebo rýchlejšie stráca tekutiny.

• Novorodenci a malé deti: nemajú úplne vyvinutý centrálny nervový systém a termoregulačný systém, rýchlo sa prehrievajú a nemusia včas rozpoznať alebo oznámiť smäd a slabosť.
• Seniori: starší ľudia vo všeobecnosti zvládajú vyššie teploty horšie, pretože schopnosť tela ochladzovať sa s pribúdajúcim vekom klesá.
• Ľudia s chronickými ochoreniami: pľúcne, srdcovo-cievne, metabolické a vylučovacie ochorenia, diabetes, obezita, choroby kože, štítnej žľazy a podžalúdkovej žľazy zvyšujú riziko prehriatia.
• Ľudia užívajúci lieky: niektoré lieky sťažujú telu udržanie vody v organizme, ovplyvňujú reguláciu teploty alebo zvyšujú náchylnosť na úpal.
• Športovci a fyzicky pracujúce osoby: pri vysokej záťaži v teple dochádza k strate tekutín a nadmernému poteniu.
• Ľudia pod vplyvom alkoholu alebo drog: alkohol prispieva k dehydratácii a takéto látky znižujú vnímanie varovných signálov tela.
• Ľudia v nevhodnom oblečení: tmavé a nepriedušné oblečenie obmedzuje odvádzanie potu a udržuje telo prehriate.

Prehriatie a klasický úpal najčastejšie postihujú detskú populáciu a seniorov, u ktorých procesy ochladzovania nie sú dostatočne ešte vyvinuté alebo pomaly vyhasínajú. Tieto populácie sú vystavené symptómom častejšie aj vinou nízkeho príjmu tekutín, ktoré plnia v organizme človeka funkciu ochladzovacieho média.

Námahový tepelný úpal postihuje viac mladšiu populáciu. Riziko zvyšuje aj nadmerná fyzická záťaž, nosenie menej priedušného oblečenia, zotrvávanie v nevetraných priestoroch, napríklad v autách, a stavy sprevádzajúce rýchle odvodnenie organizmu, ako sú hnačky a vracanie.

Úpal u detí a bábätiek

Deti milujú teplo a počas leta trávia väčšinu času vonku. Pobyt na čerstvom vzduchu a pravidelný pohyb sú dôležité, no nezabúdajte, že úpal môže spôsobiť problémy aj im.

Príznaky sú v podstate rovnaké ako u dospelých. Zväčša sa vyskytuje nevoľnosť, únava a pocit na zvracanie. Najmä u bábätiek je častým príznakom znížená tvorba moču, teda suchá plienka, a viditeľná podráždenosť.

Deti nevedia správne odhadnúť dĺžku pobytu na priamom slnku či v horúcich podmienkach. Preto je kľúčové, aby rodičia chránili svoje deti vhodnou pokrývkou hlavy, dostatočnou hydratáciou a nevystavovali ich detský organizmus nadmernému slnečnému žiareniu.

Prečo sú bábätká a deti náchylnejšie

• nedostatočne vyvinutá termoregulácia,
• tenká pokožka, ktorá rýchlejšie prepúšťa teplo zo slnka,
• vyšší podiel vody v tele,
• malý objem tela a zvýšená citlivosť na teplotné zmeny,
• neschopnosť komunikovať, pretože bábätká a batoľatá nevedia vyjadriť, že cítia slabosť a smäd.

Prvá pomoc pri úpale u dieťaťa

V prípade, že má vaše dieťa úpal, postupovať môžete podľa vyššie spomenutých krokov. Dieťa ochlaďte vlažnou sprchou alebo obkladmi. Využiť môžete tiež lieky na zníženie teploty.

Ak by sa situácia nezlepšovala, je potrebné navštíviť lekára. Nikdy nenechávajte dieťa samé v rozhorúčenom zaparkovanom aute. Zabezpečte správnu cirkuláciu vzduchu a tieň v miestnosti či vozidle.

Prevencia úpalu u detí

• dostatočná hydratácia počas celého dňa,
• vhodná pokrývka hlavy, napríklad priedušné šatky či klobúky,
• svetlé, ľahké a vzdušné oblečenie,
• vyhýbanie sa najväčším horúčavám,
• nevystavovanie bábätiek priamemu slnku ani v kočíku,
• zabezpečenie správnej cirkulácie vzduchu a tieňa v miestnosti či vozidle,
• nikdy nenechávať dieťa samé v rozhorúčenom zaparkovanom aute.

Úpal a hnačka

Hoci hnačka nie je typickým prejavom úpalu, môže sa vyskytnúť najmä u detí a seniorov ako sprievodný príznak pri ťažšom priebehu. Možné príčiny hnačky pri úpale sú prehriatie tráviaceho traktu, narušená hydratácia či stresová reakcia organizmu.

Pri hnačke treba spozornieť, keď trvá viac ako 24 hodín, keď ide o dieťa, seniora alebo chronicky chorého človeka, keď sa dostavia ďalšie príznaky ako únava, vysoká teplota či dezorientácia alebo keď sa objavia viditeľné známky dehydratácie.

Hydratácia pri úpale

Hydratácia zohráva kľúčovú úlohu aj počas prekonávania úpalu, aj pri jeho prevencii. Keď je naše telo vystavené silným horúčavám či priamemu slnečnému žiareniu, stráca veľké množstvo tekutín a elektrolytov.

• Pomáha regulovať telesnú teplotu - vďaka vode môže telo efektívne odvádzať teplo potením.
• Chráni pred kolapsom - hydratovaný organizmus lepšie zvláda záťaž z tepla.
• Zabezpečuje cirkuláciu krvi - hydratácia udržiava správny objem krvi, čím podporuje prívod kyslíka a živín do tkanív.
• Znižuje riziko dehydratácie - úpal zhoršuje stav organizmu, ktorý už stratil veľa tekutín.

Prijímajte viac tekutín, najlepšie vodu alebo nesladený bylinkový či ovocný čaj, ak športujete. V teplom počasí nie je pitnej vody nikdy dosť. Vylúčime ju potom, močom, dýchaním.

Vyhnúť sa však treba sladeným nápojom a alkoholu, ktoré nepomôžu telu v boji proti úpalu. Alkohol vo všeobecnosti dehydratuje a negatívne ovplyvňuje schopnosť termoregulácie.

Prvá pomoc pri úpale

Úpal je závažný stav, ktorý si vyžaduje našu pozornosť a hlavne rýchlu a efektívnu prvú pomoc. Takáto prvá pomoc je veľmi dôležitá, pretože keď dôjde k prehriatiu organizmu bez okamžitého zásahu, môže to viesť ku kolapsu či poškodeniu mozgu.

1. Presuňte postihnutého do tieňa alebo chladného prostredia. Kľúčové je zamedziť vystaveniu na slnku či v horúcom prostredí.
2. Položte ho do polohy v ľahu a podložte mu nohy.
3. Uvoľnite oblečenie. Zbavte ho tesných a prebytočných odevov, ktoré bránia ochladzovaniu tela.
4. Začnite ochladzovanie organizmu. Vhodná je vlažná sprcha alebo prikladanie chladných obkladov na hlavu, krk, čelo a slabiny.
5. Doplňte tekutiny. Ak je osoba pri vedomí a dokáže bezpečne prehĺtať, podávajte jej vodu po menších dúškoch; vhodné sú aj iónové nápoje či rehydratačné roztoky.
6. Monitorujte stav. Sledujte reakcie, vedomie, dýchanie a zhoršovanie príznakov.
7. Privolajte lekársku pomoc pri zhoršení. Ak človek nereaguje, zvracia, má silné svalové kŕče alebo stráca vedomie, treba ihneď privolať lekársku pomoc.

Treba sa vyhýbať silnejšiemu prúdeniu studeného vzduchu, čo môže zhoršiť stav. Pri podávaní tekutín je dôležité, aby bol človek pri vedomí a dokázal bezpečne prehĺtať.

Ak by vám bolo zle aj po dlhšej dobe, je nutné navštíviť lekára. Ak sa stav nezlepší do 30 minút alebo sa zhorší, vyhľadajte lekársku pomoc.

Liečba úpalu

Liečba úpalu individuálne závisí od jeho stupňa závažnosti. Vo všeobecnosti je kľúčová prvá pomoc, ktorej cieľom je ochladiť organizmus, obnoviť rovnováhu tekutín a elektrolytov a predísť poškodeniu životne dôležitých orgánov.

V prípade výskytu príznakov prehrievania organizmu je nutné vyhľadať chladné tienisté miesto, odstrániť ošatenie a priestor v prípade možnosti ochladzovať prostredníctvom klimatizácie. Organizmus je nutné rehydratovať čistou pitnou vodou, prípadne iónovými nápojmi, ktoré obsahujú elektrolyty - tie telo stratilo pre nadmerné potenie.

Symptómy úpalu vyžadujú lekárske ošetrenie prostredníctvom studených zábalov, obkladov, kúpeľov a podávania infúznej výživy na rehydratáciu za neustálej kontroly správneho fungovania životne dôležitých orgánov.

Pri závažnejšom úpale sprevádzanom svalovými kŕčmi, dezorientáciou, poruchou vedomia alebo stratou vedomia je nutný prevoz do nemocnice a okamžitá lekárska pomoc odborníkov.

Diagnostika

Lekár pravdepodobne bude diagnostikovať prehriatie a úpal na základe príznakov. Môže však využiť testy na potvrdenie diagnózy v podobe stanovenia koncentrácie sodíka a draslíka zo vzorky krvi alebo odobrať vzorku moču na potvrdenie dehydratácie.

Lekár odporučí u pacienta zrealizovať tiež neurologické vyšetrenie na posúdenie správnej funkcie svalov. V niektorých prípadoch sú potrebné testy na kontrolu funkcie obličiek. Zobrazovacie vyšetrenia môžu odhaliť prípadné poškodenie vnútorných orgánov.

Prevencia úpalu

Prevencia je lepšia ako liečba a pri úpale to platí dvojnásobne. Za prevenciu sa pokladá vyhýbanie sa prostrediu so zvýšenou teplotou, nosenie priedušného oblečenia pokrývajúceho celé telo, nosenie klobúka, dodržiavanie pitného režimu a minimalizácia času stráveného na priamom slnečnom svetle alebo v nevetraných neklimatizovaných priestoroch.

• Dodržujte dostatočný pitný režim a všade, kam pôjdete, si so sebou berte fľašku s vodou.
• Vyhýbajte sa noseniu priliehajúcich a nepraktických odevov, nenoste veľa vrstiev a vyberajte si voľné oblečenie.
• Noste šiltovku alebo klobúk a nezabúdajte na slnečné okuliare.
• Vyhýbajte sa pobytu na priamom slnku či v horúcom prostredí, najmä počas najteplejších častí dňa.
• Vyhýbajte sa náročnej fyzickej aktivite počas horúčav a cvičte radšej ráno alebo vo večerných hodinách.
• Keď pracujete vonku, skúste si nájsť chládok, prípadne sa ochráňte správnou pokrývkou hlavy a pite dostatok vody.
• Dávajte si pozor na alkohol, ktorý ovplyvňuje schopnosť termoregulácie.
• Pravidelne vetrajte a využívajte tieň, ventilátor alebo klimatizovaný priestor.
• Nikdy nenechávajte deti a starších ľudí v autách, pretože teplota vo vozidlách môže rýchlo dosiahnuť nebezpečné úrovne.

Ak ste zvyknutí na každodenné prechádzky, presuňte ich do skorých ranných hodín, ideálne tesne pred východom slnka. Počas najteplejších dní je potrebné zároveň obmedziť pohyb na minimum.

Ventilátory neznižujú teplotu vzduchu, ale pomáhajú ho rozprúdiť. Pohyb vzduchu po pokožke vedie k rýchlejšiemu odparovaniu potu. Klimatizácia je lepšia pri vyššej vlhkosti, keďže produkuje skôr suchý vzduch.

V prípade klimatizácie si treba dať pozor na teplotné šoky. Rozdiel medzi vonkajšou teplotou a klimatizovanou miestnosťou by mal byť v niekoľkých stupňoch.

Ochrana pred slnkom a spálením pokožky

Nezabúdajte na ochranu SPF. Na telo si vyberajte minimálne ochranu 30. Na tvár aplikujte vyššiu, najlepšie 50.

• Aplikujte si krém aspoň 15 minút pred slnením na ruky, krk a tvár.
• Krém aplikujte každé 2 až 4 hodiny, najmä ak ste sa kúpali, spotili, športovali alebo utierali uterákom.
• Oblaky prepúšťajú až 80% slnečného žiarenia.
• Uterák, piesok a vietor odstránia asi 75% naneseného krému.
• Vyvarujte sa pobytu na slnku v najteplejších hodinách.
• Dávajte si pozor na solárne albedo, teda odraz, ktorý znásobí žiarenie slnečných lúčov, napríklad z vody, zo zrkadla alebo z piesku.
• Slnečník sa odráža od piesku a ak aj ležíte pod slnečníkom, môžete sa spáliť.
• Lúče prenikajú až 100 metrov pod vodnú hladinu.

Úpal u seniorov

Na horúčavy si treba dávať pozor v každom veku. Väčšie vyhliadky na prehriatie organizmu však majú najmä ľudia nad 70 rokov. Klesá u nich schopnosť tela regulovať teplo.

Vyhnúť sa treba jednoznačne pobytu na priamom slnku. Prácu v záhrade či prechádzky po meste či obci treba ponechať na neskorší čas. Vlny teplôt okolo 30 °C sa podpisujú nielen pod časté hospitalizácie ľudí, ale aj úmrtia.

Schopnosť tela ochladzovať sa vlastnými silami vekom postupne klesá. Ovplyvňuje ju aj podávanie liekov na krvný tlak, rôzne záchvaty, ale aj psychické poruchy. Okrem vyššieho veku podnecuje prehrievanie organizmu aj obezita, diabetes a kardiovaskulárne ochorenia.

Čo je nervový kolaps

Psychický kolaps, ako býva nervové zhroucenie tiež označované, je termín, ktorý sa v bežnej mluve používa pre vyjadrenie akútneho telesného aj duševného vyčerpania. Ide o stav, keď človek prežíva intenzívny psychický a emočný stres, ktorý významne ovplyvňuje každodenné fungovanie.

Nervový kolaps je niečo, čo príde „ráz na ráz”, teda pôsobí ako akútny stav. Varovné signály však telo a hlava zvyčajne poskytujú dlhšiu dobu. Zhroucenie je takmer vždy nepřekvapivým vyvrcholením dlhodobého ignorovania varovných signálov.

Človek môže dlhší čas fungovať v každodennom kolotoči povinností, do ktorého sa snaží vmáčknuť aj koníčky, až príde okamih, keď sily dôjdu a telo a hlava povedia dosť. Niekedy sa stav objaví náhle, inokedy prichádza postupne, keď človek spomaľuje a každodenné úlohy zvláda čoraz ťažšie.

Varovné signály nervového kolapsu

Medzi skoré varovné signály patria zvýšený pocit úzkosti a stresu, neschopnosť uspokojivo riešiť bežné situácie, pocity bezmocnosti, beznádeje alebo frustrácie v reakcii na bežné stresory, výkyvy nálad a nevysvetliteľné emočné reakcie.

Psychické zhroucenie sa môže prejavovať vo viacerých oblastiach. Jeden prejav nadväzuje na druhý a rozbieha sa špirála, v ktorej psychické preťaženie vedie k fyzickým príznakom, zmenám správania a ďalšiemu zhoršovaniu psychického aj fyzického stavu.

Psychické prejavy

• problémy so sústredením,
• zhoršenie pamäti,
• paralyzovanie pri rozhodovaní aj v drobných každodenných situáciách,
• náhle zmeny nálad, apatia a otupenosť,
• návaly plaču, beznádej, úzkosť a panika,
• pocit odtrhnutia od reality,
• pocit, že svet a to, čo sa deje, nie je skutočné.

Zmeny v správaní

Zmeny nálad a psychických stavov sa premietajú aj do správania. Najcitlivejšie, najrýchlejšie a najviditeľnejšie sa prejavia v oblasti sociálneho života a vo vzťahoch.

Typická je strata záujmu o okolie, o predtým obľúbené aktivity a o ľudí, s ktorými dochádza k útlmu kontaktu. Môže to vyústiť až do izolácie. Objavujú sa aj zmeny v udržiavaní osobného vzhľadu, stravovaní a spánku.

Fyzické prejavy

• neustále vyčerpanie, aj po odpočinku,
• bolesti svalov,
• nespavosť alebo naopak nadmerný spánok,
• tlak na hrudi,
• zvýšená srdcová frekvencia,
• bolesti hlavy,
• pocit fyzického a mentálneho spomalenia.

Príčiny nervového kolapsu

Dôvod, prečo človeka nervové zhroucenie postihne, nie je nikdy iba jeden. Je to vždy kombinácia viacerých faktorov, od psychologických a sociálnych až po biologické.

Medzi najčastejšie patrí dlhodobý a nadmerný stres v zamestnaní, škole, vzťahoch alebo finančnej oblasti. Náročné a traumatizujúce životné situácie, ako sú nehody, pri ktorých človek utrpí šok, strata blízkeho človeka, rozvod alebo nečakané vyhodenie zo zamestnania, môžu vyvolať zhroucenie samy osebe.

Riziko zvyšujú úzkostné poruchy, depresia, nedostatok spánku a regenerácie alebo dlhodobé zdravotné problémy. Niekedy si človek naloží viac aj tým, že sa snaží mať veci nielen funkčné a v poriadku, ale aj nadpriemerné či takmer dokonalé.

Aj veľké množstvo príjemných aktivít môže byť dôvodom pre kolaps. Keď má niekto mnoho koníčkov a všetky ho veľmi bavia, zaujímajú a najradšej by sa venoval všetkým naplno, určitý čas to môže zvládať, no neskôr telo, hlava aj duša povedia stop.

Ako postupovať pri nervovom kolapse

Hlavným krokom k zvládnutiu nervového zhroucenia je identifikovať a odstrániť príčiny dlhodobého stresu. Nie je to ľahké, pretože na ich odstránenie ich najprv musíme byť ochotní a schopní vidieť a konkrétne pomenovať.

1. Spíšte si situácie, ktoré vás najviac zaťažujú.
2. Rozdeľte ich na tie, ktoré môžete ovplyvniť, a na tie, ktoré ovplyvniť nemôžete.
3. Sústreďte sa na zmeny, ktoré sú vo vašej moci.
4. Vedome zaraďujte aktivity, ktoré vám prinášajú radosť a pokoj, napríklad prechádzky, čítanie alebo čas strávený s blízkymi.
5. Porozprávajte sa s rodinou, priateľmi alebo ľuďmi, ktorým dôverujete.
6. Ak rozhovory neprinesú účinné zmeny alebo inšpiráciu, obráťte sa na odborníka.

Obráťte sa na psychiatra, psychológa alebo psychoterapeuta. Tajomstvo, ako predísť psychickému zhrouceniu, sa skrýva v drobnej, ale pravidelnej starostlivosti o svoju duševnú psychohygienu a v dlhodobom udržiavaní týchto návykov v bežnom živote.

Jedným z najúčinnejších spôsobov, ako čeliť psychickému zhrouceniu a predchádzať mu, je fyzická aktivita. Cvičenie môže zvyšovať hladiny endorfínov, hormónov produkovaných telom, ktoré vyvolávajú pocit šťastia a eufórie.

Pravidelná fyzická aktivita môže tiež zlepšovať kvalitu spánku, posilňovať sebavedomie a znižovať úzkosť. Zásadné je včas rozpoznať príznaky a rýchlo reagovať.

tags: #upal #nervovy #koleps