Stav mozgu pri Alzheimerovej chorobe

Alzheimerova choroba je progresívne ochorenie mozgu, ktoré vedie k nezvratnej degenerácii mozgových buniek a postupnému zhoršovaniu kognitívnych schopností. Je spojená s úbytkom mozgového tkaniva v oblastiach, ktoré sú kľúčové pre pamäť, učenie a orientáciu - najmä v hipokampe a častiach mozgovej kôry.

Ochorenie sa začína rozvíjať dávno predtým, ako sa objavia výrazné príznaky. Keď si človek alebo jeho okolie začne všímať problémy s pamäťou, môže byť už značná časť nervových buniek nezvratne poškodená. Práve preto je včasná diagnostika nesmierne dôležitá - vďaka nej je možné získať prístup k najúčinnejšej dostupnej liečbe a oddialiť zhoršovanie.

Čo sa deje v mozgu pri Alzheimerovej chorobe

Alzheimerova choroba je neurodegeneratívne ochorenie mozgu, ktoré postupne narúša pamäť, myslenie a schopnosť vykonávať bežné denné činnosti. Je najčastejšou príčinou demencie a postihuje najmä starších ľudí.

Toto ochorenie vzniká postupne, no príčina vzniku doteraz nie je jasne vysvetlená. Predpokladá sa, že začína objavením sa nahromadenia bielkovín vo forme amyloidných plakov a neurofibrilárnych spleti v mozgu.

U ľudí s Alzheimerovou chorobou dochádza k zvýšenej tvorbe a hromadeniu tzv. beta-amyloidu. Ten sa spája s odumretými bunkami a vytvára tzv. senilné plaky. Ďalej sa vytvárajú neurofibrilárne klbká z tau-proteínu, čím sa narúša komunikáciu medzi neurónmi.

Abnormálne proteínové usadeniny tvoria amyloidné plaky v mozgu. Narušia kontakt medzi bunkami a tie začnú odumierať.

Špecifické zmeny v mozgu sú charakteristické tým, že ukladanie bielkovín vedie k vzniku tzv. plakov, ktoré sa hromadia na vonkajšej strane nervových buniek a tiež krvných ciev v mozgu. To obmedzuje funkciu nervov, ako aj prísun kyslíka a energie do mozgu.

Postupné nahromaďovanie bielkovín v ľudskom mozgu spôsobuje, že s vekom choroba postupuje a zhoršuje sa. Môže trvať aj 10 až 20 rokov, kým sa bielkoviny v ľudskom mozgu nahromadia v takom množstve, že sa u pacienta začnú prejavovať príznaky demencie.

Poškodenie mozgu chorobou začína roky predtým, ako sa objavia príznaky. V pokročilých prípadoch mozog vykazuje výrazné zmršťovanie (atrofiu).

Ktoré časti mozgu Alzheimerova choroba postihuje

Postupný úbytok mozgových buniek spôsobuje zmenšenie niektorých oblastí mozgu, predovšetkým hipokampu, ktorý je zodpovedný za pamäť, a temporálneho laloku, ktorý ovplyvňuje reč a myslenie.

Alzheimerova choroba je spojená s úbytkom mozgového tkaniva v oblastiach, ktoré sú kľúčové pre pamäť, učenie a orientáciu - najmä v hipokampe a častiach mozgovej kôry.

V počiatočnom období býva výrazne ovplyvnený najmä hipokampus. Preto sa ako prvé často objavujú problémy so zapamätaním nových informácií, nedávnych rozhovorov a udalostí, zatiaľ čo staršie spomienky zostávajú ešte istý čas zachované.

Postupne degenerácia zasahuje rozsiahlejšie časti mozgu. Zhoršuje sa pozornosť, schopnosť uvažovať, plánovať, riešiť problémy a porozumieť situáciám, v ktorých sa človek nachádza.

V neskorších štádiách sú zasiahnuté aj oblasti, ktoré ovplyvňujú reč, orientáciu, emócie, správanie a motorické funkcie. Preto sa neskôr môžu objaviť poruchy komunikácie, zmeny nálady, problémy s chôdzou, prehĺtaním a vykonávaním každodenných činností.

Alzheimerova choroba a demencia

Demencia je pojem používaný na opis symptómov, ktoré ovplyvňujú pamäť, výkon každodenných činností a komunikačné schopnosti, neskôr sa zhoršuje a ovplyvňuje pamäť, jazyk aj myslenie.

Demencia nie je choroba, je to syndróm. Výrazom syndróm nazývame skupinu symptómov, ktoré môžu byť značne heterogénne.

Demencia zahŕňa príznaky, ktoré ovplyvňujú mentálne kognitívne úlohy, predovšetkým pamäť a uvažovanie. Môže byť súčasťou rôznych stavov, z ktorých najčastejším je Alzheimerova choroba.

Demencia je všeobecné označenie pre problémy s pamäťou, myslením a správaním, ktoré sú natoľko výrazné, že ovplyvňujú každodenný život. Nie je to konkrétna choroba, ale súbor príznakov.

Alzheimerova choroba je najčastejšou formou demencie; približne 60 % pacientov trpí čistou Alzheimerovou chorobou a približne 20 % zmiešanou formou, v ktorej je okrem iných foriem demencie prítomná aj Alzheimerova choroba.

Alzheimerova choroba je najčastejšou formou demencie. Predstavuje 60 - 70 % všetkých prípadov a jej výskyt s vekom výrazne stúpa.

Rozdiel medzi bežným zabúdaním a demenciou

Zároveň platí, že nie každé zhoršenie pamäti znamená demenciu. Mierne zabúdanie môže byť bežnou súčasťou starnutia.

O demencii hovoríme až vtedy, keď ide o vážnejšie a postupne sa zhoršujúce problémy spôsobené ochorením mozgu.

Ak sa však poruchy pamäti opakujú, zhoršujú sa a začínajú ovplyvňovať každodenný život, môže ísť o začínajúci prejav demencie.

Demencia je strata kognitívnych funkcií, čiže myslenia, pamäti a uvažovania a behaviorálnych schopností do takej miery, že narúša každodenný život a aktivity človeka.

Prvé príznaky poškodenia mozgu

Úplne na začiatku býva najčastejším príznakom porucha krátkodobej pamäti. Človek zabúda nedávne rozhovory, udalosti alebo informácie, ktoré by si za normálnych okolností zapamätal.

Na začiatku si pacient alebo jeho blízki často všimnú drobné zmeny v pamäti, ako napríklad zabúdanie nedávnych udalostí či ťažkosti so zapamätaním si nových informácií.

Jedným z najčastejších príznakov Alzheimerovej choroby, najmä v počiatočnom štádiu, je zabúdanie nedávno získaných informácií. Človek si nemusí pamätať dôležité dátumy, udalosti, opakovane kladie rovnaké otázky a čoraz viac sa spolieha na poznámky, pripomienky alebo pomoc rodiny pri činnostiach, ktoré predtým zvládal bez problémov.

• problém zapamätať si nedávne udalosti alebo rozhovory;
• opakované otázky;
• strácanie predmetov;
• problémy nájsť správne slová;
• ťažkosti s plánovaním a rozhodovaním;
• dezorientácia v čase a priestore;
• zmeny nálady a správania;
• strata záujmu o koníčky a spoločenský život.

Zabúdanie a poruchy učenia

Každý z nás na niečo niekedy zabudne. Zdravý človek si vzpomenie neskôr, pretože má dobrú pamäť, človek s Alzheimerovou chorobou si nespomenie už vôbec.

Postupne sa pridáva zhoršenie pozornosti, schopnosti uvažovať, plánovať, riešiť problémy a porozumieť situáciám, v ktorých sa nachádza.

Ťažkosti s rečou a komunikáciou

Časté sú aj poruchy reči a komunikácie. Človek môže mať problém sledovať rozhovor, hľadať správne slová, opakovať sa alebo nesprávne pomenúvať známe predmety.

Chorý človek si nespomenie ani na jednoduché slová alebo ich nahradí inými, takže veta potom ani nedáva zmysel.

Postupne sa pridávajú problémy so slovnou zásobou, plánovaním a rozhodovaním.

Dezorientácia

Postupne sa môžu objaviť ťažkosti s orientáciou v čase a priestore, zhoršené rozhodovanie, zmeny nálady, podozrievavosť alebo ústup od bežných aktivít.

Človek s Alzheimerovu chorobou sa stratí na miestach, ktoré predtým dobre poznal. Stratí sa napríklad na vlastnej ulici.

Pacient s diagnózou Alzheimer sa v čase ťažko orientuje. Nepamätuje si, aký je práve deň, mesiac alebo rok, zato si do detailov pamätá príhody, ktoré se stali pred 20 rokmi.

Zmeny správania a osobnosti

Neskôr sa môže objaviť odkladanie vecí na nezvyčajné miesta, podozrievavosť voči okoliu či obviňovanie iných z krádeže.

U človeka s Alzheimerovou chorobou sa objaví niekoľko vlastností ako sú zmätenosť, podozieravosť, vzťahovačnosť a sebeckosť.

Časté sú aj emočné zmeny. V skorších štádiách sa často objavuje depresívna nálada, v neskorších naopak apatia - nezáujem, pasivita, ústup z kontaktov.

V dôsledku týchto zmien sa mnohí ľudia postupne sťahujú zo spoločenského života, koníčkov a aktivít, ktoré mali radi.

Problémy s každodenným fungovaním

Postupne sa môžu objaviť aj ťažkosti s plánovaním, organizáciou a prácou s číslami. Bežné úlohy môžu trvať dlhšie než kedysi a zhoršuje sa schopnosť sústrediť sa.

Problémom môže byť aj vybavovanie domácich povinností, orientácia pri cestovaní na známe miesta či zvládanie zaužívaných denných aktivít.

Človek s Alzheimerovou chorobou sa napríklad komicky oblečie a dá si niekoľko vrstiev svetrov, čiapku v lete alebo pyžamo v zime. Ťažkosti mu môže robiť aj osobná hygiena, nákupy, používanie spotrebičov a iné každodenné činnosti.

Vývoj Alzheimerovej choroby podľa štádií

Skoré štádium

Alzheimerova choroba sa zvyčajne vyvíja pomaly a jej prvé príznaky môžu byť nenápadné. Tieto príznaky sú spôsobené postupným odumieraním neurónov.

Včasné príznaky demencie si nemusíte všimnúť. Neraz začína jednoduchými epizódami zabúdania.

V ranom prvom štádiu sa sústreďte na tieto prvé príznaky:

• zabúdanie nedávnych udalostí;
• odkladanie vecí na iné miesto;
• obtiažne dorozumievanie a problémy s rečou;
• miestna dezorientácia alebo blúdenie na známych miestach;
• časová dezorientácia;
• zmeny nálady;
• zmeny osobnosti;
• strata iniciatívy a záujmu o koníčky;
• zhoršené abstraktné myslenie;
• zhoršené vykonávanie každodenných činností.

Stredné štádium

V druhom, strednom štádiu sa prehlbujú ťažkosti, ktoré sa už prejavili v prvom štádiu.

Pacient v tomto štádiu choroby potrebuje pomoc pri osobnej hygiene a obliekaní, pomoc s nákupom, pri jedle a na prechádzke.

Nemôže zostať dlho bez dozoru, pretože môže zabudnúť zatvoriť vodovodný kohútik, vypnúť sporák alebo žehličku.

Práca s takým človekom môže byť niekedy aj vyčerpávajúca, pretože sa prehlbujú aj zmeny osobnosti, zmätenosť, je podozrievavý a zle sa s ním komunikuje.

Neskoré štádium

V pokročilých štádiách Alzheimerovej choroby pacienti strácajú schopnosť vykonávať bežné každodenné činnosti, ako je príprava jedla, osobná hygiena či samostatné fungovanie.

V neskorom štádiu Alzheimerovej choroby dochádza k výraznému zhoršeniu duševných a fyzických schopností. Pacient sa stáva čoraz viac odkázaný na pomoc iných a potrebuje celodennú starostlivosť.

• stratili schopnosť komunikovať;
• vyžadujú si dennú pomoc s osobnou starostlivosťou;
• dochádza u nich k poklesu fyzických schopností;
• nemusia byť schopní chodiť bez pomoci;
• môžu byť neschopní sedieť alebo držať hlavu vzpriamene bez opory;
• nakoniec človek stráca schopnosť prehĺtať a ovládať funkcie močového mechúra a čriev.

Tretie, neskoré štádium je pre okolie veľmi náročné, pretože taký pacient vyžaduje neustálu starostlivosť.

Nespoznáva svojich blízkych a nerozumie, čo sa okolo neho deje. Nie je schopný súvisle komunikovať a nevie vyjadriť svoje potreby.

Má problémy pri chôdzi, s príjmom potravy a tekutín a preto telesne chradne. Často tento stav sprevádza aj inkontinencia moča a stolice, chudnutie, poruchy spánku, pripútanie na vozík alebo lôžko.

Ako Alzheimerova choroba ovplyvňuje chôdzu a pohyb

Alzheimerova choroba a iné formy demencie môžu viesť k spomaleniu pohybov a zvyšovať riziko pádov a iných nehôd.

V počiatočných štádiách Alzheimerovej choroby začína choroba ovplyvňovať pamäť a kognitívne funkcie. Začínajú sa prejavovať aj zmeny mobility vrátane problémov s rovnováhou a stabilitou.

Znížená mobilita sa s postupujúcou chorobou stáva výraznejšou. Okrem neurodegenerácie sa u pacientov vyskytujú aj muskuloskeletálne a cerebrovaskulárne zmeny, ktoré ovplyvňujú nezávislosť a bezpečnosť.

Keď k týmto zmenám dôjde, pacienti v ranom štádiu:

• začnú chodiť pomalšie alebo sa ich chôdza stáva neistou a menej stabilnou;
• majú väčšie ťažkosti s výkonnými funkciami vrátane zapamätávania si nedávnych informácií, vykonávania viacerých úloh naraz, rozhodovania, plánovania a stanovenia priorít úloh;
• stávajú sa menej alebo úplne neaktívnymi, čo zvyšuje riziko vzniku preležanín, infekcií a krvných zrazenín.

Pohyb počas dňa a úprava domu môžu pomôcť znížiť riziko vzniku dekubitov a iných komplikácií.

Aj jednoduché cvičenia na stoličke sa považujú za pohyb, podporujú kondíciu a môžu znížiť riziko zranenia.

Súvislosť Alzheimerovej choroby a cievnej mozgovej príhody

Hoci Alzheimerova choroba a cievna mozgová príhoda (CMP) sú odlišné stavy, môžu sa navzájom ovplyvňovať.

Vplyv CMP na riziko Alzheimerovej choroby

Po cievnej mozgovej príhode dochádza k poškodeniu mozgového tkaniva, zápalu a oxidačnému stresu, čo môže urýchliť neurodegeneratívne procesy.

Štúdie ukazujú, že ľudia po CMP majú vyššie riziko rozvoja demencie, vrátane Alzheimerovej choroby.

Nedostatočný prietok krvi do mozgu môže spôsobiť poruchy, ktoré podporujú vznik Alzheimerovej choroby. CMP môže tento proces urýchliť, najmä ak dôjde k rozsiahlej ischemii.

Zmiešaná demencia

Niektorí pacienti môžu mať zmiešanú formu demencie, pri ktorej sa kombinuje vaskulárna demencia spôsobená cievnymi léziami a Alzheimerova choroba.

Dokonca sa môže súčasne vyskytovať aj viac ako jeden typ demencie - vtedy hovoríme o zmiešanej demencii.

Spoločné rizikové faktory

Vysoký krvný tlak, cukrovka, fajčenie a obezita sú rizikovými faktormi pre CMP aj Alzheimerovu chorobu, čo naznačuje, že prevencia cievnych ochorení môže znížiť riziko oboch stavov.

Riziko Alzheimerovej choroby zvyšujú aj ateroskleróza, zvýšená hladina cholesterolu, zvýšená hladina homocysteínu, úrazy hlavy a nízka fyzická aktivita.

Rizikové faktory Alzheimerovej choroby

Príčina vzniku Alzheimerovej choroby nie je úplne známa, ale vedci identifikovali viaceré rizikové faktory.

Vek je najvýznamnejším rizikovým faktorom Alzheimerovej choroby. Výskyt Alzheimerovej choroby stúpa s vekom.

Ochorením sú štatisticky postihnuté ženy oveľa viac ako muži.

Existuje súvislosť medzi genetickou výbavou získanou od rodičov a rozvojom choroby. To ale neznamená, že pokiaľ mal túto chorobu niekto z vašich predkov, rozvinie sa tiež u vás.

Na rozvoj majú veľký vplyv aj vonkajšie podmienky ako sú výživa, pohybové aktivity, spoločenský život, vzdelávanie a duševné aktivity.

Niektoré faktory môžu nástup symptómov oddialiť alebo ich zmierniť. K takzvaným ochranným faktorom patrí vyššie vzdelanie, duševne aktívny život, spokojnosť v pracovnej oblasti, bohaté sociálne kontakty či pravidelné mentálne a fyzické aktivity.

Tieto faktory zvyšujú tzv. kognitívnu rezervu, ktorá môže istý čas kompenzovať poškodenia mozgu. Na druhej strane však môžu aj prehlušiť včasné varovné signály.

Vplyv pohybu na mozog

Štúdie ukazujú, že ľudia, ktorí sú fyzicky aktívni, majú menšie riziko vzniku demencie vrátane Alzheimerovej choroby. Fyzická pasivita je dnes považovaná za jeden zo známych ovplyvniteľných rizikových faktorov demencie.

Pravidelné cvičenie vás ochráni aj pred ďalšími rizikovými faktormi Alzheimerovej choroby - depresiou a obezitou.

Cvičenie niekoľkokrát týždenne v rozsahu 30 až 60 minút:

• udržiava zdravé fungovanie mozgu vrátane pamäti, myslenia a rozhodovania;
• zlepšuje pamäť, uvažovanie, úsudok a myslenie u ľudí s miernou formou demencie pri Alzheimerovej chorobe alebo miernou kognitívnou poruchou;
• odďaľuje začiatok Alzheimerovej choroby u ľudí s rizikom vzniku ochorenia alebo spomaľuje postup choroby.

Zdá sa, že fyzická aktivita pomáha mozgu nielen tým, že udržuje prietok krvi, ale aj tým, že zvyšuje tvorbu chemikálií, ktoré chránia mozog.

Cvičenie pôsobí proti prirodzenému starnutiu mozgových spojení. Štúdia z roku 2019 ukázala, že predovšetkým aeróbne cvičenie pomáha spomaliť zmršťovanie v hipokampe - v časti mozgu, ktorá má na starosti pamäť.

Jedna skupina vykonávala 4- až 5-krát týždenne približne 30 minút aeróbne cvičenie, druhá strečing.

Aj keď si obe skupiny zachovali svoje kognitívne schopnosti zamerané na pamäť a riešenie problémov, len aeróbne cvičenie dokázalo znížiť atrofiu hipokampu u tých, ktorí už mali v mozgu veľa plakov.

Aerobik zvyšuje funkciu ciev a srdca a ďalšie faktory, ktoré podporujú rast a prežitie neurónov. Práve to môže znížiť škodlivé účinky amyloidných plakov na neuróny v hipokampe.

Vysoký krvný tlak a stav mozgu

Ďalšia štúdia ukázala, že aj vysoký krvný tlak súvisí s demenciou.

Keďže je už dávno známe, že pohyb je veľmi prospešným spôsobom, ako dostať krvný tlak do normy, znamená zároveň zníženie rizika vzniku demencie.

Pravidelná kontrola krvného tlaku a hladiny cukru v krvi je dôležitou súčasťou prevencie cievnych ochorení a starostlivosti o mozog.

Úloha imunity, zápalu a črevného mikrobiómu

Pri mnohých neurologických ochoreniach, ako je napríklad Alzheimerova demencia, sú hlavné príznaky, štádiá a priebeh ochorenia dokonale opísané a príčiny postupnej straty pamäti, konkrétne štrukturálne zmeny v mozgu, sú dobre známe.

Ukázalo sa, že okrem iného sa zvyšuje hladina neopterínu a že zvýšená hladina neopterínu súvisí s horším poznávacím výkonom.

Neopterín, signálna látka produkovaná niektorými bunkami imunitného systému, je tiež schopný ďalej stimulovať zápalové procesy v celom tele.

Toto zistenie potvrdilo, že nadmerne aktívny imunitný systém môže zohrávať úlohu pri Alzheimerovej chorobe.

U pacientov s Alzheimerovou chorobou je v mozgu znížený najmä obsah posla serotonínu, čo sa dá logicky vysvetliť zvýšenou degradáciou jeho prekurzora tryptofánu.

Znížený výskyt tryptofánu je okrem iného dôsledkom toho, že táto aminokyselina sa počas zápalových procesov stále viac rozkladá.

Pre nás to bol prvý dôležitý dôkaz, že pri Alzheimerovej chorobe existujú procesy mimo mozgu, ktoré spôsobujú závažné zmeny v organizme a môžu zohrávať úlohu pri rozvoji alebo progresii Alzheimerovej choroby.

Úloha čriev a mikrobiómu pri vzniku a rozvoji Alzheimerovej choroby však môže byť oveľa väčšia.

Ak je funkcia čreva narušená alebo je narušené zloženie mikrobiómu, má to rozhodujúci vplyv na hladinu tryptofánu.

Na základe zmenenej črevnej flóry a narušenej črevnej priepustnosti môže v čreve vzniknúť tichý zápal, ktorý sa môže rozvinúť do systémového zápalu a podieľať sa aj na vzniku zápalových procesov v mozgu.

Vedecké dôkazy o presných súvislostiach medzi mikrobiómom a demenciou sa ešte len budú zisťovať v rozsiahlom výskume.

Diagnostika a význam včasného vyšetrenia

Príznaky Alzheimerovej choroby sa vyvíjajú pomaly počas niekoľkých rokov. V niektorých prípadoch sa tieto príznaky zamieňajú s inými ochoreniami, pričom v spočiatku sa môžu pripisovať vysokému veku.

Rýchlosť akou sa prvé signály objavujú a vyvíjajú je u každého pacienta individuálna.

V niektorých prípadoch môžu byť za zhoršenie príznakov zodpovedné iné stavy ako sú mŕtvica, infekcie či delírium.

Ak máte podozrenie na túto chorobu, je vhodné čo najskôr navštíviť všeobecného lekára pacienta, ktorý vás následne odporučí na vyšetrenie u neurológa.

Včasná diagnostika môže pomôcť odhaliť aj iné liečiteľné príčiny porúch pamäti a umožní skôr začať vhodnú liečbu a podporu.

Alzheimerovu chorobu môže definitívne potvrdiť až pitva. Dnešní špecialisti sú však schopní stanoviť správnu diagnózu až na 90 percent.

Včasná diagnostika nedokáže ochorenie zastaviť, ale vďaka skorému rozpoznaniu môžeme priebeh spomaliť a milovaný príbuzný tak môže dlhšie viesť plnohodnotný život.

Liečba a podpora kognitívnych funkcií

Možnosti vyliečenia Alzheimerovej choroby v súčasnosti nie sú, ale existujú lieky, ktoré umožňujú zmierniť jej príznaky.

Zatiaľ nepoznáme žiadnu účinnú liečbu, ktorá by dokázala úplne vyliečiť Alzheimerovu chorobu. Lieky a nefarmakologické intervencie však dokážu aktivizovať poznávacie funkcie a spomaliť postup choroby.

Pri miernych až stredne ťažkých príznakoch sa používajú najmä inhibítory cholínesterázy, ako galantamín, rivastigmín a donepezil.

Tieto lieky môžu zmierniť niektoré poruchy pamäti, myslenia a správania tým, že podporujú účinok acetylcholínu, látky dôležitej pre pamäťové funkcie.

Pri stredne ťažkých a ťažkých štádiách ochorenia sa môže podávať aj memantín, ktorý pôsobí na iný mechanizmus v mozgu a môže pomôcť dlhšie zachovať niektoré každodenné schopnosti.

V niektorých prípadoch sa tieto lieky kombinujú.

Novšie možnosti liečby predstavujú imunoterapeutické lieky zamerané na beta-amyloid, napríklad lekanemab a donanemab, ktoré sa využívajú pri včasných štádiách Alzheimerovej choroby a môžu spomaliť progresiu ochorenia u vybraných pacientov.

Dôležité však je, že ako najúčinnejšia forma pomoci postihnutým pacientom popri medikamentóznej liečbe je aktivizácia chorého a poskytnutie špeciálnej starostlivosti a terapií, ako reminiscenčná terapia, ergoterapia, arteterapia, bazálna stimulácia, kognitívne cvičenia a podobne muzikoterapia, validácia a pod.

Každodenná starostlivosť o človeka s Alzheimerovou chorobou

Režim a komunikácia

Veľmi pomáha pravidelný denný režim a to v rovnaký čas na jedlo, spánok a aktivity.

Človeku treba umožniť, aby robil čo najviac vecí sám, aj keď mu to trvá dlhšie.

Je dôležité hovoriť pomaly, pokojne a jednoducho. Krátke vety a jasné pokyny sú lepšie ako zložité vysvetlenia.

Treba byť trpezlivý a dať človeku čas na odpoveď, aj keď je pomalá alebo nepresná.

Aktivity a pohyb

Pomáhajú jednoduché a známe činnosti, napríklad prechádzky, počúvanie hudby, záhradkárčenie alebo ľahké domáce práce.

Pohyb a pravidelná aktivita môžu spomaliť zhoršovanie stavu a zlepšiť náladu.

Hľadajte aktivity, ktoré môžete robiť spoločne alebo ktoré vyžadujú minimálnu pomoc. V závislosti od štádia Alzheimerovej choroby to môže byť varenie, záhradkárčenie.

Bezpečnosť doma

Domáce prostredie by malo byť bezpečné a prehľadné. Je dobré odstrániť veci, o ktoré by sa človek mohol potknúť, zabezpečiť schody a zlepšiť osvetlenie.

Nebezpečné predmety by mali byť mimo dosahu.

Možno budete musieť vykonať určité úpravy na zlepšenie mobility a zníženie rizika pádu. Môže ísť o zábradlia a madlá, plne zaistené koberce, dostatočné osvetlenie a zníženie rizika zakopnutia.

Ak môže ísť von, uistite sa, že má niekoho na pomoc a aby sa nestratil.

Podpora opatrovateľa

Starostlivosť o človeka s demenciou je náročná, preto je dôležité, aby sa aj opatrovateľ staral o svoje zdravie, oddychoval a nebál sa požiadať o pomoc rodinu alebo odborníkov.

Ochorenie je často psychickou záťažou predovšetkým pre príbuzných a známych chorého.

V dôsledku podozrievania ľudí z bezprostredného okolia, častých útekov, strácania vecí, obviňovania a klamstiev býva najbližšia rodina po čase unavená a vyčerpaná.

Ústavná starostlivosť nie je zlyhanie ale šanca, podaná ruka profesionálov, ktorí dokážu konať tam, kde rodinní príslušníci nevládzu.

Človek postihnutý Alzheimerovou chorobou by nemal ostať sám - môže nechtiac spôsobiť vážne problémy sebe i svojmu okoliu.

Alzheimerova choroba a závažné komplikácie

Alzheimerova choroba je smrteľné ochorenie a priemerná doba prežitia sa udáva okolo osem rokov od počiatočných príznakov.

Najčastejšou príčinou úmrtia u pacientov s Alzheimerovou chorobou býva aspiračná pneumónia.

Ide o zápal pľúc, ku ktorému dochádza vtedy, keď človek v dôsledku porúch prehĺtania neúmyselne vdýchne jedlo, tekutinu alebo sliny do dýchacích ciest.

Riziko sa zvyšuje najmä v pokročilých štádiách ochorenia, keď je prehĺtanie výrazne oslabené a celkový zdravotný stav pacienta je zhoršený.

Preto je pri starostlivosti o pacienta dôležité sledovať problémy s prehĺtaním, podávať stravu opatrne a pri ťažkostiach konzultovať stav s lekárom alebo odborníkom.

Taktiež je dôležité podotknúť, že táto choroba značne znižuje obranyschopnosť organizmu a aj bežná choroba môže spôsobiť nepríjemné komplikácie.

Prevencia a ochrana mozgu

Prevencia cievnych ochorení a podpora zdravého životného štýlu sú nevyhnutné na zníženie rizika vzniku Alzheimerovej choroby aj cievnej mozgovej príhody.

• pravidelne kontrolovať krvný tlak a hladinu cukru v krvi;
• dodržiavať vyváženú stravu bohatú na antioxidanty a omega-3 mastné kyseliny;
• udržiavať aktívny životný štýl vrátane pravidelného cvičenia a mentálnej stimulácie;
• vyhýbať sa fajčeniu a nadmernej konzumácii alkoholu;
• udržiavať sociálne kontakty;
• učiť sa nové veci a pravidelne trénovať pamäť;
• kontrolovať krvný tlak a hladinu cholesterolu.

Najdôležitejšie zo všetkých faktorov, ktoré ovplyvňujú zdravie mozgu vo vyššom veku, sú pravidelný pohyb resp. cvičenie, zdravá strava s minimom priemyselne spracovaných potravín a množstvom zeleniny, ovocia, rýb, kontrola krvného tlaku a neustále „trénovanie“ pamäti.

Ak zaradíte do bežného života tieto aktivity a budete ich pravidelne dodržiavať, dokážete riziko demencie výrazne znížiť.

tags: #stav #mozgu #pri #alzheimerovej #chorobe