Vegetatívny nervový systém: funkcie, stavba a význam pre zdravie

Vegetatívny nervový systém, tiež známy ako autonómny nervový systém, je časť nervového systému, ktorá reguluje nevedomé telesné funkcie, ako je dýchanie, srdcová frekvencia, trávenie a ďalšie. Vegetatívny nervový systém sa podieľa na udržiavaní homeostázy organizmu a regulácii vnútorných procesov a je z prevažnej časti vôľou neovládateľný.

Reguluje funkcie kardiovaskulárneho, respiračného, tráviaceho, močového a pohlavného systému. Taktiež ovplyvňuje endokrinné a metabolické funkcie, termoreguláciu, emočné a behaviorálne prejavy a adaptačné reakcie na stres.

Čo je vegetatívny nervový systém

Vegetatívny nervový systém je rozsiahla časť periférneho nervového systému. Zabezpečuje prevod vzruchov medzi centrálnym nervovým systémom a efektorovými tkanivami nezávislými od kontroly vôľou, medzi ktoré patria hladká svalovina, myokard a exokrinné žľazy.

Inervuje hladké svaly orgánov, ciev a kože, inervuje žľazy, v určitej miere pôsobí taktiež na priečne pruhované svalstvo orgánov v spojitosti s vegetatívnymi funkciami, ako sú dýchacie svaly, svaly pažeráka a myokard.

Vegetatívny nervový systém pracuje samostatne, bez vedomého riadenia. Je to ako autopilot, ktorý sa stará o základné funkcie tela - od tlkotu srdca cez trávenie až po dýchanie.

Jeho hlavnou úlohou je nepretržite prispôsobovať činnosť vnútorných orgánov aktuálnym potrebám organizmu. Podieľa sa preto na regulácii krvného tlaku, telesnej teploty, metabolizmu, trávenia, vylučovania, sexuálnych funkcií aj na reakcii organizmu na stres.

Časti vegetatívneho nervového systému

Vegetatívny nervový systém sa delí na časť motorickú, čiže eferentnú, a senzorickú, čiže aferentnú. Aferentné vlákna vedú informácie z orgánov do centrálneho nervového systému a podieľajú sa na regulácii homeostázy, kardiovaskulárnych reflexov a respiračných reflexov.

Z hľadiska farmakológie sa pozornosť sústreďuje najmä na eferentnú časť, pretože aferentné vlákna ovplyvňuje minimum liečiv. Eferentné nervové vlákna vedú k periférnym orgánom a tkanivám, ktorých funkcie regulujú.

Eferentná časť sa anatomicky skladá zo sympatika a parasympatika. Osobitnú jednotku tvorí enterický nervový systém, ktorý je pre svoju relatívnu nezávislosť od ostatných častí vegetatívneho nervového systému často vyčleňovaný ako samostatná tretia časť s osobitnou funkciou v kontrole gastrointestinálneho traktu.

Sympatikus a parasympatikus

Sympatikus a parasympatikus spolupracujú ako dva regulačné systémy, ktoré v mnohých orgánoch pôsobia protichodne. Sympatikus možno obrazne prirovnať k „plynu“ a parasympatikus k „brzde“.

Sympatický systém sa aktivuje pri vnímaní ohrozenia alebo stresu. Parasympatický systém podporuje odpočinok, trávenie, regeneráciu a obnovu organizmu.

Väčšina tkanív kontrolovaných vegetatívnym nervovým systémom prijíma inerváciu od parasympatika aj sympatika, ktoré tu zvyčajne pôsobia protichodne. Vplyv jedného systému však v konkrétnom tkanive väčšinou prevažuje - napríklad cievy sú primárne pod vplyvom sympatika, kým gastrointestinálny trakt a sinoatriálny uzol sú výraznejšie ovplyvňované parasympatikom.

Anatomická organizácia vegetatívnych dráh

Eferentné motorické dráhy vegetatívneho nervového systému tvoria dva neuróny, ktoré sa prepájajú vo vegetatívnych gangliách. Podľa svojej polohy sa rozlišujú pregangliové a postgangliové neuróny.

Sympatické a parasympatické vlákna sú prerušené v gangliách a majú pregangliovú a postgangliovú časť. V gangliách vegetatívneho nervového systému sa nachádzajú cholinergické nikotínové receptory.

Sympatikus

Telesá pregangliových neurónov sympatika sa nachádzajú v postranných rohoch sivej hmoty miechy v oblasti hrudných a bedrových segmentov Th1-L3. Axóny týchto neurónov opúšťajú miechu v príslušných segmentoch, preto sa sympatikus označuje ako torakolumbálny systém.

Vegetatívne gangliá sympatika sú dobre organizované a tvoria dva paravertebrálne reťazce pozdĺž chrbtice. Vzruchy pre brušné a panvové orgány sa prepájajú v gangliách uložených prevertebrálne.

Pregangliové axóny sympatika sú preto oveľa kratšie než axóny postgangliových neurónov. Sympatikom sú inervované napríklad väčšina ciev, slezina, potné žľazy a vlasové folikuly.

Parasympatikus

Pregangliové vlákna parasympatika opúšťajú centrálny nervový systém prostredníctvom niektorých hlavových nervov, konkrétne nervus oculomotorius, nervus facialis, nervus glossopharyngeus a nervus vagus, ako aj prostredníctvom predných koreňov miechy v oblasti sakrálnych segmentov S2-S4.

Parasympatikus sa preto označuje ako kraniosakrálny systém. Vegetatívne gangliá parasympatika sa nachádzajú prevažne v stene efektorových orgánov, a preto sú pregangliové vlákna oveľa dlhšie než axóny postgangliových neurónov.

S výnimkou ciliárnych, submandibulárnych a panvových ganglií nie sú gangliá parasympatika presne organizované. Spojenia medzi pregangliovými a postgangliovými neurónmi sú v stene efektorových orgánov skôr difúzne rozptýlené.

Hlavnou dráhou parasympatika je nervus vagus, najdlhší hlavový nerv, ktorý vychádza z mozgového kmeňa a dosahuje srdce, pľúca a tráviace orgány.

Enterický nervový systém

Enterický nervový systém je relatívne samostatná časť vegetatívneho nervového systému. Jeho špecifickou úlohou je regulácia funkcie gastrointestinálneho traktu.

Vďaka vlastným nervovým pletencom a lokálnym reflexným okruhom dokáže do značnej miery koordinovať pohyby tráviacej trubice, sekréciu žliaz a miestne prekrvenie. Jeho činnosť však zostáva ovplyvňovaná sympatikom, parasympatikom aj centrálnymi regulačnými mechanizmami.

Centrá vegetatívnej regulácie

Vegetatívny nervový systém pozostáva z aferentných, centrálnych a eferentných nervových buniek. Centrálne oblasti autonómnej regulácie nie sú v mozgu striktne ohraničené.

Najvyššie položenou oblasťou autonómnej regulácie je hypotalamus. Ostatné centrá sa nachádzajú v nižších častiach centrálneho nervového systému.

Centrálny nervový systém spracúva informácie z vnútorných orgánov a podľa aktuálnej situácie upravuje činnosť srdca, ciev, dýchacích ciest, tráviaceho traktu, močového systému, žliaz a ďalších orgánov.

Mediátory vegetatívneho nervového systému

Prenos nervových vzruchov v synapsách je sprostredkovaný mediátormi, čiže neurotransmitermi. Prenos sa uskutočňuje tam, kde sa končí jeden neurón a pokračuje druhý neurón v gangliu, alebo tam, kde nervové zakončenie ovplyvňuje cieľové tkanivo, bunky či žľazy.

Acetylcholín sa ako mediátor uplatňuje na všetkých pregangliových vláknach vegetatívneho nervového systému, na všetkých postgangliových vláknach parasympatika a na niektorých postgangliových vláknach sympatika, napríklad pri potných žľazách.

Noradrenalín je mediátorom na väčšine postgangliových vlákien sympatika. Podľa mediátorov sa vlákna vegetatívneho nervového systému delia na adrenergné a cholinergné.

Acetylcholín sa uplatňuje aj ako mediátor v dreni nadobličiek. Bunky drene nadobličiek vývojovo zodpovedajú sympatickému gangliu, a preto sú inervované pregangliovými vláknami sympatika. Po stimulácii uvoľňujú do krvi adrenalín.

Uvoľnenie a inaktivácia mediátorov

Každý mediátor sa syntetizuje v príslušných neurónoch alebo bunkách nadobličiek, uskladňuje sa v cytoplazme a chráni sa pred inaktiváciou v intracelulárnych granulách.

Po stimulácii príslušnej bunky depolarizáciou membrány spôsobenou akčným potenciálom sa mediátory z granúl uvoľňujú do synaptickej štrbiny, kde interagujú s príslušnými receptormi. Tým sa vzruch prenáša na ďalší neurón alebo na inervované tkanivo, napríklad srdce, hladký sval čreva, hladký sval priedušiek či žľazu.

Acetylcholín inaktivuje acetylcholínesteráza. Katecholamíny, medzi ktoré patria noradrenalín a adrenalín, metabolizujú monoaminooxidáza a katechol-O-metyltransferáza.

Okrem pravej acetylcholínesterázy v synapsách sa v mnohých tkanivách nachádza pseudocholínesteráza. Tá nemá takú substrátovú špecificitu ako pravá acetylcholínesteráza a inaktivuje aj ďalšie estery.

Na rozdiel od acetylcholínu, ktorý je úplne inaktivovaný v synaptickej štrbine, sa veľká časť noradrenalínu spätne vychytáva a znovu využíva pri ďalšom prenose vzruchu.

Receptory vegetatívneho nervového systému

V gangliách vegetatívneho nervového systému a v synapsách nervovosvalovej platničky motorického nervového systému sa nachádzajú cholinergické nikotínové receptory.

V synapsách efektorových orgánov parasympatika sa nachádzajú cholinergické muskarínové receptory. Sympatické účinky sprostredkúvajú najmä alfa- a beta-adrenergné receptory.

Lieky ovplyvňujúce funkcie vegetatívneho nervového systému môžu pôsobiť na viacerých anatomických úrovniach, napríklad v centrálnom nervovom systéme, v gangliách alebo v synapsách výkonných orgánov.

Rozdiel medzi vegetatívnym a somatickým nervovým systémom

Somatický motorický nervový systém sa od vegetatívneho líši viacerými anatomickými a funkčnými vlastnosťami. Inervuje iba priečne pruhované kostrové svaly, nervové vlákno vedúce z centrálneho nervového systému nie je prerušené v gangliách ani nevytvára periférne nervové pletene a systém je úplne ovládaný vôľou.

Na zvýšenie rýchlosti vedenia vzruchu sú nervové vlákna somatického systému myelinizované. Vo vegetatívnom nervovom systéme sú myelinizované iba pregangliové nervové vlákna.

Rovnako ako vo vláknach parasympatika je aj v motorickom nervovom systéme mediátorom acetylcholín. Táto podobnosť má význam z hľadiska možnosti ovplyvnenia motorického systému látkami, ktoré pôsobia aj na parasympatický nervový systém.

Funkcie sympatika

Sympatikus je systém, ktorý prispôsobuje organizmus na zmenené životné podmienky. Aktivuje sa pri ohrození, fyzickej záťaži, bolesti, psychickom napätí alebo inom stresore.

• zrýchľuje srdcovú frekvenciu,
• zvyšuje krvný tlak,
• zvyšuje kontraktilitu srdca,
• rozširuje dýchacie cesty,
• presmerúva krv do svalov a mozgu,
• zvyšuje hladinu glukózy v krvi,
• rozširuje zrenice,
• znižuje motilitu tráviaceho traktu,
• znižuje tvorbu moču,
• podporuje potenie a termoregulačné reakcie.

Je to systém „bojuj alebo uteč“, ktorý organizmus pripravuje na rýchlu reakciu. V krízovej situácii ide o evolučne vhodnú odpoveď, problémom sa stáva najmä jeho dlhodobá alebo neprimeraná aktivácia.

Funkcie parasympatika

Parasympatikus zabezpečuje štandardné životné funkcie a reguláciu činnosti vnútorných orgánov počas odpočinku. Jeho aktivita podporuje regeneráciu a obnovu organizmu.

• spomaľuje srdcový tep,
• znižuje krvný tlak,
• podporuje trávenie a vstrebávanie živín,
• zvyšuje motilitu tráviaceho traktu,
• aktivuje regeneračné procesy,
• podporuje tvorbu a ukladanie energie,
• podporuje kvalitný spánok a odpočinok,
• stimuluje sekréciu tráviacich a slinných žliaz,
• podporuje vyprázdňovanie močového mechúra.

Keď je parasympatická „brzda“ aktívna, tep srdca sa spomaľuje, dýchanie sa prehlbuje, spúšťa sa trávenie a telo sa regeneruje.

Účinok sympatika a parasympatika na orgány

Vegetatívny nervový systém a homeostáza

Homeostáza znamená udržiavanie relatívne stabilného vnútorného prostredia organizmu. Vegetatívny nervový systém sa na nej podieľa tým, že neustále upravuje činnosť orgánov podľa zmien vonkajšieho aj vnútorného prostredia.

Pri fyzickej námahe sa zvyšuje činnosť srdca a dýchania, pri príjme potravy sa aktivuje trávenie a počas odpočinku sa posilňujú regeneračné procesy. Regulácia prebieha prostredníctvom nervových reflexov, hormonálnych mechanizmov a vzájomného pôsobenia sympatika a parasympatika.

Vegetatívny nervový systém ovplyvňuje aj endokrinné a metabolické funkcie, termoreguláciu, emočné a behaviorálne prejavy a adaptačné reakcie na stres.

Stres a rovnováha sympatika s parasympatikom

Za normálnych okolností je tonus sympatického aj parasympatického nervového systému v rovnováhe. Moderný životný štýl však často vedie k nadmernej aktivácii sympatika.

Chronický stres, nedostatok spánku, neustále používanie obrazoviek, úzkosť a uponáhľaný život môžu udržiavať organizmus v stave zvýšenej bdelosti. Dlhodobá sympatická aktivácia sa spája so zvýšeným kardiovaskulárnym rizikom, poruchami spánku, zápalovými procesmi a psychickými príznakmi.

Ak sa človek cíti ohrozený, zrýchli sa srdcová činnosť, zvýši sa krvný tlak, cievy sa zúžia, rozšíria sa zrenice, tvorba moču sa zníži a zníži sa aj motilita tráviaceho traktu. Aktivuje sa sympatický nervový systém a človek je pripravený na boj alebo útek.

Možné prejavy poruchy vegetatívnej regulácie

Pri poruche funkcie vegetatívneho nervového systému sa môžu objaviť poruchy spánku, zmeny telesnej hmotnosti, podráždenosť, potenie, nízky krvný tlak, mdloby, búšenie srdca, časté močenie a poruchy sexuálnych funkcií.

• chronická únava,
• ťažkosti so zaspávaním alebo prerušovaný spánok,
• časté bolesti hlavy,
• tráviace ťažkosti,
• náhle zmeny nálady,
• problémy s koncentráciou,
• zrýchlený alebo nepravidelný tep,
• nadmerné potenie,
• závraty a mdloby,
• zmeny krvného tlaku.

Pri dystónii môžu byť v prevahe katabolické deje, označované ako sympatikotónia, alebo anabolické deje, označované ako parasympatikotónia. Funkciu vegetatívneho systému je možné vyšetriť niekoľkými vyšetrovacími metódami na špecializovaných pracoviskách.

Vegetatívny nervový systém, najmä jeho periférna časť, býva postihnutý aj pri niektorých celkových ochoreniach, napríklad pri diabetes mellitus.

Variabilita srdcovej frekvencie

Variabilita srdcovej frekvencie, označovaná skratkou HRV, vyjadruje rozdiely medzi po sebe nasledujúcimi srdcovými údermi. Nejde o úplne pravidelný rytmus, ale o prirodzené zmeny intervalov medzi tepmi.

HRV patrí medzi ukazovatele, ktoré sa skúmajú pri hodnotení autonómnej regulácie. Vyššia HRV môže naznačovať lepšiu adaptačnú schopnosť organizmu a výraznejšie parasympatické pôsobenie, absolútne hodnoty sa však líšia medzi jednotlivcami.

Pri domácom meraní je preto vhodnejšie sledovať vlastný denný alebo týždenný trend než porovnávať absolútne hodnoty s inými ľuďmi. Na meranie možno použiť hrudný pás, inteligentné hodinky alebo prstový pulzný snímač.

Vplyv výživy a životného štýlu

Z hľadiska výživy môže vegetatívny nervový systém ovplyvniť, ako telo spracováva a využíva prijaté živiny. Ak je tento systém vystresovaný alebo narušený, môže dôjsť k problémom s trávením a absorpciou živín.

Správna výživa môže podporiť zdravie vegetatívneho nervového systému dodávaním potrebných vitamínov a minerálov na jeho optimálne fungovanie.

Podpora regulácie nervového systému

• pravidelný čas zaspávania a vstávania,
• dostatok prirodzeného denného svetla,
• pravidelný pohyb,
• obmedzenie času pred obrazovkami najmä večer,
• pravidelné prestávky medzi pracovnými úlohami,
• pokojné pracovné prostredie,
• udržiavanie sociálnych kontaktov a zdravých vzťahov,
• pravidelný pitný režim,
• potraviny bohaté na horčík, napríklad orechy, semienka a listová zelenina,
• potraviny obsahujúce omega-3 mastné kyseliny,
• probiotické potraviny na podporu črevného mikrobiómu,
• pravidelné stravovanie v pokojnom prostredí.

Pomôcť môžu dychové cvičenia, pomalá joga, plávanie, strečing, tai-či, čchi-kung, postupná svalová relaxácia, mindfulness meditácia, autogénny tréning a krátke relaxačné prestávky počas dňa.

Pri dychových cvičeniach možno využiť brušné dýchanie, predĺžený výdych alebo techniku box breathing, pri ktorej nasleduje nádych na štyri doby, zadržanie na štyri doby, výdych na štyri doby a opätovné zadržanie na štyri doby.

Vagová stimulácia

Nervus vagus je hlavná parasympatická dráha. Keď je parasympatická „brzda“ aktívna, tep srdca sa spomaľuje, dýchanie sa prehlbuje, trávenie sa spúšťa a telo sa regeneruje.

Jednou z intenzívne skúmaných možností je neinvazívna vagová stimulácia cez ucho, označovaná ako tVNS. Nervus vagus prechádza väčšinou hlboko v oblasti krku a hrudníka, ale jeho aurikulárna vetva je dostupná na povrchu ušného bolca.

Pri tVNS sa zariadenie umiestňuje najmä na tragus alebo do oblasti cymba conchae. Tragus je malý chrupavčitý výbežok pred otvorom ucha a cymba conchae je hlbšia, misovitá časť ušného bolca.

Neinvazívna tVNS cez ucho nie je rovnaká ako chirurgicky implantovaná stimulácia nervus vagus. Implantovaná stimulácia sa používa pri vybraných závažných neurologických a psychiatrických ochoreniach, zatiaľ čo domáca tVNS je doplnková metóda autonómnej modulácie.

Domáca tVNS nenahrádza chirurgickú VNS pri epilepsii alebo ťažkej depresii. Pri závažných psychiatrických alebo neurologických ťažkostiach je potrebné odborné vyšetrenie.

Možné oblasti využitia tVNS

Súčasné výskumy naznačujú, že domáca tVNS môže byť užitočná ako doplnok pri posturálnej tachykardii, pri podpore variability srdcovej frekvencie, pri niektorých poruchách spánku, pri dennej ospalosti pri narkolepsii a pri vybraných tráviacich ťažkostiach.

Pri posturálnej tachykardii môže denná tVNS liečba počas dvoch mesiacov znížiť posturálne zvýšenie srdcovej frekvencie a sprievodné príznaky. Posturálna tachykardia je komplexný stav, ktorý diagnostikuje a lieči internista alebo špecialista na autonómnu neurológiu.

Pri chronickom strese a nízkej HRV môže tVNS zvýšiť variabilitu srdcového rytmu. Účinok nemusí byť okamžitý a trvalejšia zmena vyžaduje pravidelné používanie počas týždňov až mesiacov.

Pri poruchách spánku pilotné výsledky naznačujú, že hodinová tVNS pred spaním môže podporiť hlbší spánok a stabilnejšie spánkové fázy. Pri chronických poruchách spánku alebo posttraumatickej stresovej poruche je potrebné odborné vyšetrenie.

Pri narkolepsii môže pravidelná tVNS podľa skúmaných výsledkov znížiť dennú ospalosť a počet epizód kataplexie. Narkolepsia však vyžaduje neurologickú starostlivosť a tVNS nenahrádza predpísanú liečbu.

Pri pomalom trávení, nadúvaní alebo pocite plnosti môže tVNS ovplyvniť pohyblivosť žalúdka. Príčiny týchto ťažkostí sú rôznorodé, preto je pred použitím potrebná lekárska diagnostika.

Bezpečnosť tVNS

Neinvazívna tVNS je z hľadiska bezpečnosti priaznivá, no nie je bez možných nežiaducich účinkov. Pri aktívnych implantátoch, poruchách srdcového rytmu, nízkom krvnom tlaku, tehotenstve, epilepsii alebo akútnych ochoreniach je potrebné individuálne posúdenie lekárom.

• kardiostimulátor, ICD alebo iný implantovaný nervový stimulátor,
• závažné poruchy srdcového rytmu,
• veľmi nízky krvný tlak,
• nádor v oblasti hlavy a krku,
• tehotenstvo,
• čerstvá rana, zápal alebo kožná infekcia v uchu,
• sluchový implantát,
• akútne alebo nediagnostikované psychiatrické či neurologické ťažkosti,
• nekontrolovaná epilepsia.

Pri nových, zhoršujúcich sa alebo neznámych ťažkostiach je potrebné najprv vyhľadať lekára. Pacienti užívajúci psychiatrické lieky sa majú pred začatím používania poradiť so svojím psychiatrom.

Liečivá ovplyvňujúce vegetatívny nervový systém

Liečivá používané v klinickej praxi môžu zvýšiť alebo znížiť aktivitu jednotlivých periférnych nervových systémov. Látky ovplyvňujúce sympatický nervový systém sa nazývajú sympatikotropné látky a látky ovplyvňujúce parasympatikus parasympatikotropné látky.

Látky zvyšujúce aktivitu sympatika sa označujú ako sympatomimetiká, látky znižujúce jeho aktivitu ako sympatolytiká. Látky zvyšujúce aktivitu parasympatika sa označujú ako parasympatomimetiká a látky znižujúce jeho aktivitu ako parasympatolytiká.

Sympatikomimetiká

Sympatikomimetiká vyvolávajú účinky podobné pôsobeniu endogénneho noradrenalínu a adrenalínu. Ich účinok závisí od typu a lokalizácie ovplyvneného receptora.

Sympatikomimetiká môžu pôsobiť priamo väzbou na receptor alebo nepriamo ovplyvnením pohybu, metabolizmu či spätného vychytávania mediátora. Rozlišujú sa aj neselektívne látky pôsobiace na viaceré podtypy receptorov a selektívne látky pôsobiace na jeden podtyp receptora.

Stimulácia alfa-receptorov vedie k zvýšeniu aktivity fosfolipázy s následným vstupom vápnika do bunky alebo k zníženiu intracelulárnej koncentrácie cyklického adenozínmonofosfátu. Stimulácia beta-receptorov zvyšuje intracelulárnu koncentráciu cyklického adenozínmonofosfátu, čo v niektorých tkanivách znamená stimuláciu a v iných inhibíciu.

Alfa-sympatikomimetiká sa využívajú na vyvolanie lokálnej alebo systémovej vazokonstrikcie. Pridaním adrenalínu alebo fenylefrínu k lokálnym anestetikám sa zníži ich resorpcia, predĺži účinok a zníži toxicita.

Vo forme kvapiek sa alfa-sympatikomimetiká používajú pri opuchu nosovej sliznice. Systémová vazokonstrikcia sa využíva pri hypotenzných, kolapsových alebo šokových stavoch.

Beta-sympatikomimetiká sa využívajú najmä na bronchodilatáciu pri záchvate astmy alebo pri chronickej obštrukčnej chorobe pľúc. Pri sínusovej bradykardii sa používa izoprenalín.

Sympatolytiká

Sympatolytiká blokujú účinky noradrenalínu, adrenalínu alebo iných sympatikomimetík na receptoroch rôznych tkanív alebo v centrálnom nervovom systéme.

Alfa-sympatolytiká pôsobia najmä na kardiovaskulárny systém. Po blokáde alfa-receptorov sa môže uplatniť beta-stimulačný účinok, čo vedie k vazodilatácii a poklesu krvného tlaku.

Nepriamo pôsobiace sympatolytiká zasahujú do tvorby, ukladania alebo uvoľňovania noradrenalínu. Môžu vytvárať menej účinný falošný mediátor, vyčerpávať zásoby noradrenalínu alebo znižovať jeho uvoľňovanie.

Beta-sympatolytiká, čiže beta-blokátory, kompetitívne a reverzibilne antagonizujú účinky beta-sympatikomimetík. Kardioselektívne látky pôsobia predovšetkým v srdci, kým neselektívne látky ovplyvňujú aj beta2-receptory.

Beta-blokátory znižujú srdcovú frekvenciu, kontraktilitu srdcového svalu a systolický objem. Pôsobia tiež antiarytmicky a ich hypotenzívny účinok súvisí aj so znížením tvorby renínu v obličkách.

Sympatolytiká sa používajú pri vybraných formách hypertenzie, angíne pectoris, srdcových dysrytmiách, poruchách periférnej cirkulácie, hypertrofii prostaty a pri niektorých ďalších kardiovaskulárnych ochoreniach.

Medzi možné nežiaduce účinky patria ortostatická hypotenzia, tachykardia, bradykardia, poruchy gastrointestinálneho traktu a bronchokonstrikcia.

Parasympatomimetiká

Parasympatomimetiká vyvolávajú účinky podobné podráždeniu parasympatika, teda účinky sprostredkované acetylcholínom. Pôsobia priamo na muskarínové receptory alebo nepriamo nahromadením acetylcholínu po inhibícii acetylcholínesterázy.

Medzi priamo pôsobiace látky patria acetylcholín a jeho deriváty, ako aj niektoré prirodzené alkaloidy so stimulačným účinkom na muskarínové receptory. Nepriamo pôsobiace látky sú inhibítory acetylcholínesterázy.

Podľa trvania väzby na acetylcholínesterázu sa rozlišujú reverzibilné inhibítory a ireverzibilné inhibítory, medzi ktoré patria organofosfáty.

Acetylcholín vyvoláva kardiálnu inhibíciu, periférnu vazodilatáciu, kontrakciu hladkého svalstva gastrointestinálneho traktu a priedušiek, miózu a zníženie vnútroočného tlaku. V nadmernom množstve môže viesť aj k bronchospazmu a výraznému zvýšeniu potenia.

Účinok nepriamo pôsobiacich parasympatomimetík sa prejavuje po inhibícii acetylcholínesterázy zvýšením koncentrácie acetylcholínu, ktorý sprostredkuje muskarínové aj nikotínové účinky.

Vyšetrenie vegetatívneho nervového systému

Funkciu vegetatívneho systému je možné vyšetriť viacerými metódami na špecializovaných pracoviskách. Vyšetrenie môže zahŕňať hodnotenie srdcovej frekvencie, krvného tlaku, reakcie na zmenu polohy, potenia, dýchania a ďalších autonómnych reflexov.

Pri príznakoch, ako sú opakované mdloby, výrazné kolísanie krvného tlaku, nevysvetliteľné búšenie srdca, poruchy potenia, pretrvávajúce tráviace ťažkosti alebo závažné poruchy spánku, je potrebné odborné posúdenie.

Vegetatívne príznaky môžu sprevádzať aj iné ochorenia, preto samotný jeden príznak nepotvrdzuje poruchu vegetatívneho nervového systému. Diagnostika musí zohľadniť celkový zdravotný stav, užívané lieky a výsledky príslušných vyšetrení.

tags: #vegetativny #nervovy #system