Vrodená cysta v mozgu 13 × 5 mm: čo znamená nález a kedy je potrebné vyšetrenie

Vrodená cysta v mozgu s rozmermi 13 × 5 mm je malý tekutinou naplnený útvar, ktorého význam závisí najmä od typu cysty, jej presnej lokalizácie, vzťahu k okolitému mozgovému tkanivu a od toho, či spôsobuje príznaky. Samotný rozmer ešte neurčuje, či je cysta nebezpečná alebo či si vyžaduje liečbu.

Arachnoidálne cysty sú benígne, tekutinou naplnené vaky nachádzajúce sa medzi arachnoidálnou membránou a mozgom alebo miechou. Väčšina prípadov arachnoidálnych cýst ostáva asymptomatická počas celého života, preto sa malé cysty bez klinických prejavov často iba posudzujú podľa zobrazovacieho nálezu a nevyžadujú chirurgický zákrok.

Čo znamená pojem vrodená cysta mozgu

Cysta je dutý, patologický útvar s vlastnou výstelkou vyplnený tekutinou, polotuhou alebo plynnou látkou. Cysta nie je normálnou súčasťou tkaniva, kde sa nachádza. Má zreteľnú membránu a je oddelená od blízkeho tkaniva.

Vonkajšia kapsulárna časť sa nazýva stena cysty. Vo vnútri sa môže nachádzať tekutina, plyn alebo polotuhá hmota podľa druhu a stavu cysty. Vrodená cysta mozgu vzniká v súvislosti s vývojom nervového systému počas embryonálneho obdobia.

V Medzinárodnej klasifikácii chorôb je vrodená cysta mozgu označená kódom Q04.6. Patrí do skupiny vrodených chýb mozgu a nervovej sústavy. Do tejto položky sa zaraďuje vrodená cysta mozgu, pričom porencefália a schizencefália sú uvedené ako doplňujúce informácie.

Arachnoidálna cysta ako častý typ vrodenej cysty

Arachnoidálne cysty sú ohraničené kolekcie mozgovomiechového moku, teda likvoru, ktoré vznikajú v dôsledku zdvojenia pavúčnice. Arachnoidea je jednou z troch mozgových blán a nachádza sa medzi cievnatkou a tvrdou mozgovou blanou.

Arachnoidálna cysta je presne ohraničená cystická, kongenitálna kolekcia likvoru, ktorá vzniká na podklade zdvojenia arachnoidálnej vrstvy. Najčastejšie je vyplnená mozgovomiechovým mokom a môže sa nachádzať kdekoľvek v centrálnom nervovom systéme.

Najčastejšie sa arachnoidálne cysty nachádzajú v strednej jame na konvexite, v zadnej jame lebnej v oblasti cisterna magna, v mostomozočkovom kútiku, v úrovni chiazmy alebo v mozgovej komore. Často sa nachádzajú aj v oblasti temporálneho laloka.

Arachnoidálne cysty sú väčšinou vrodené. Sekundárne arachnoidálne cysty môžu vzniknúť v dôsledku poranenia hlavy, nádorov alebo meningitídy.

Je rozmer 13 × 5 mm veľký alebo nebezpečný

Rozmer 13 × 5 mm označuje približne 1,3 cm v jednom smere a 0,5 cm v druhom smere. Ide o malý nález, ale jeho závažnosť nemožno posúdiť iba podľa číselného rozmeru.

Význam cysty závisí od jej umiestnenia, od toho, či utláča okolité štruktúry, či bráni cirkulácii mozgovomiechového moku a či sa spája s príznakmi. Malé cysty sú často asymptomatické a náhodne odhalené.

Expanzívne správanie cysty závisí od jej komunikácie s okolitými likvorovými priestormi. Problém môže nastať vtedy, keď má komunikácia ventilový charakter, pretože môže vzniknúť syndróm vnútrolebeckej hypertenzie.

Samotný údaj 13 × 5 mm preto neznamená automaticky nádor, poškodenie mozgu ani potrebu operácie. O ďalšom postupe rozhoduje lekár podľa celého nálezu na zobrazovacom vyšetrení a podľa zdravotného stavu pacienta.

Čo môže byť príčinou vzniku

Presná príčina vzniku arachnoidálnych cýst nie je známa. Predpokladá sa, že by mohli vznikať v dôsledku zdvojenia arachnoidei počas embryonálneho vývoja.

Počas vývoja plodu sa arachnoidálna membrána môže zdvojiť alebo rozdeliť, čím môže vzniknúť vačok s mozgovomiechovou tekutinou. Prítomnosť zápalových buniek, kolagénu a hemosiderínu pri histopatologickom vyšetrení cýst môže poukazovať na zápalovú alebo traumatickú etiológiu.

Medzi všeobecné príčiny vzniku cýst patria genetické predispozície, chyba v orgáne vyvíjajúceho sa embrya, defekt v bunkách, chronické zápalové stavy, upchatie kanálikov spôsobujúce hromadenie tekutín, nádory, parazity a poranenia.

Genetická predispozícia môže byť tiež faktorom pri vzniku arachnoidálnych cýst. Niektoré štúdie naznačujú, že jedinci s rodinnou anamnézou neurologických porúch môžu byť vystavení vyššiemu riziku.

Príznaky vrodenej cysty mozgu

Väčšina arachnoidálnych cýst nespôsobuje žiadne ťažkosti. Môžu zostať nepovšimnuté a odhalia sa náhodne pri vyšetrení MRI, CT alebo ultrazvukom, ak je ultrazvukové vyšetrenie v danom veku a situácii možné.

Ak sa príznaky objavia, závisia najmä od veľkosti a lokalizácie cysty. Symptomatické prípady sa môžu prejaviť bolesťou hlavy, hydrocefalom, zmenami správania a ďalšími prejavmi v závislosti od veľkosti a lokalizácie cysty.

• bolesti hlavy,
• zvýšenie vnútrolebečného tlaku,
• nevoľnosť a vracanie,
• záchvatové poruchy alebo epileptické záchvaty,
• slabosť alebo necitlivosť končatín,
• poruchy koordinácie pohybov,
• zmeny zraku alebo sluchu,
• zmeny správania,
• oneskorenie psychomotorického vývoja u detí,
• postupne vznikajúce ložiskové neurologické príznaky.

Arachnoidálne cysty v oblasti miechy sú zriedkavé a klinicky sa môžu prejavovať bolesťou chrbta alebo slabosťou dolných končatín. Pri cyste v blízkosti hlavových nervov môže dôjsť k ich útlaku a následnej poruche funkcie.

Kedy je potrebné vyhľadať lekársku pomoc okamžite

Náhle zhoršenie zdravotného stavu si vyžaduje bezodkladné lekárske vyšetrenie, najmä ak sa objaví náhly nástup silnej bolesti hlavy, porucha vedomia alebo zmätenosť.

• náhly nástup silných bolestí hlavy,
• opakované vracanie spojené s bolesťou hlavy,
• zmeny zraku alebo sluchu,
• strata vedomia alebo výrazná zmätenosť,
• záchvat,
• novovzniknutá slabosť alebo ochrnutie časti tela,
• výrazná porucha koordinácie,
• náhle zhoršenie neurologického stavu po úraze hlavy.

Náhle zhoršenie stavu môže súvisieť s krvácaním do cysty, jej prasknutím alebo s útlakom okolitého tkaniva. Komplikáciami arachnoidálnych cýst môže byť ruptúra cysty so vznikom subdurálneho hygrómu alebo hematómu a tiež makrocefália.

Ako sa cysta diagnostikuje

Prvým krokom v diagnostike je neurologické vyšetrenie. Zdravotnícky pracovník posúdi príznaky, ich trvanie, vývoj, prípadné úrazy hlavy, výskyt záchvatov a neurologické funkcie.

Základom diagnostiky sú zobrazovacie vyšetrenia. Diagnózu možno potvrdiť pomocou počítačovej tomografie a magnetickej rezonancie, pričom MRI poskytuje detailné snímky mozgu a miechy.

V obraze CT alebo MRI má arachnoidálna cysta denzitu, respektíve intenzitu podobnú likvoru a býva hypodenzná. MRI môže presnejšie ukázať hranice cysty, jej lokalizáciu, vzťah k mozgovému tkanivu a prípadné známky tlaku.

CT sa môže použiť najmä v naliehavých situáciách. V niektorých prípadoch sa môže použiť MRI s kontrastom, pričom ďalší postup závisí od klinickej otázky a rozhodnutia lekára.

Laboratórne testy sa zvyčajne nepoužívajú na samotnú diagnostiku arachnoidálnej cysty, ale môžu sa vykonať na vylúčenie iných ochorení alebo infekcií. Lumbálna punkcia nie je štandardným diagnostickým postupom pre arachnoidálne cysty.

Čo lekár hodnotí na MRI alebo CT

Pri hodnotení nálezu je dôležité zistiť, či útvar zodpovedá cyste vyplnenej likvorom, alebo či má iné vlastnosti. Lekár posudzuje aj jeho presnú polohu, tvar, veľkosť, vzťah k mozgovým komorám a okolitému mozgovému tkanivu.

• presná lokalizácia cysty,
• rozmery cysty a ich prípadná zmena v čase,
• charakter obsahu,
• komunikácia s okolitými likvorovými priestormi,
• útlak mozgového tkaniva alebo hlavových nervov,
• rozšírenie mozgových komôr alebo známky hydrocefalu,
• krvácanie, prasknutie alebo iné komplikácie,
• znaky, ktoré by mohli svedčať pre nádor, absces alebo inú léziu.

Diferenciálna diagnóza

Arachnoidálna cysta je dôležitá aj z diferenciálnodiagnostického hľadiska, pretože nie každý tekutinový útvar v mozgu má rovnaký pôvod a význam.

Pri diagnostike je potrebné odlíšiť arachnoidálnu cystu od mozgových nádorov, abscesov, subdurálnych hematómov a iných typov cýst alebo lézií v mozgu. Do úvahy môžu prichádzať aj menej časté ochorenia, ako je neurocysticerkóza.

Cysty nie sú to isté ako nádory. Väčšina cýst je benígna a vzniká napríklad v dôsledku vývojovej odchýlky, blokády prirodzeného odtoku tekutiny alebo iného procesu.

Vyžaduje cysta s rozmermi 13 × 5 mm liečbu

Náhodne zistená a asymptomatická cysta sa spravidla nelieči. Pri malej cyste bez príznakov sa často volí pozorovanie alebo individuálne rozhodnutie podľa rádiologického nálezu, veku pacienta a stanoviska neurológa.

V dostupných materiáloch sa uvádza, že náhodný nález a asymptomatická cysta sa neliečia ani ďalej nesledujú. V klinickej praxi však môže lekár v niektorých situáciách odporučiť kontrolné zobrazovacie vyšetrenie, najmä ak ide o dieťa, ak nie je diagnóza úplne jednoznačná alebo ak existujú príznaky.

U detí je nevyhnutné starostlivé sledovanie, pretože niektoré arachnoidálne cysty sa môžu samy vyriešiť. Pri rozhodovaní sa zohľadňuje aj rast dieťaťa, vývoj obvodu hlavy, psychomotorický vývoj a neurologický stav.

Liečba je potrebná najmä vtedy, keď cysta vykazuje expanzívne správanie, spôsobuje výrazný útlak, narúša cirkuláciu mozgovomiechového moku alebo sa spája s klinickými prejavmi.

Možnosti liečby

Pozorovanie

Ak je cysta malá a nespôsobuje príznaky, môže sa odporučiť prístup pozorného čakania. Na sledovanie prípadných zmien môže byť potrebné kontrolné zobrazovacie vyšetrenie podľa odporúčania odborníka.

Pri asymptomatickej cyste sa neuskutočňuje liečba len preto, že bola nájdená. Rozhodujúcim faktorom je jej klinický význam, nie samotná existencia cysty.

Lieky

Neexistujú špecifické lieky, ktoré by vrodenú arachnoidálnu cystu odstránili. Symptomatická úľava sa môže dosiahnuť liečbou bolesti alebo liekmi proti záchvatom, ak sú záchvaty prítomné.

Lieky teda riešia konkrétny príznak, ale neodstraňujú samotnú cystu ani mechanický útlak, ktorý môže v určitých prípadoch spôsobovať.

Endoskopická alebo mikrochirurgická fenestrácia

Pri expanzívnom správaní a klinických prejavoch sa môže vykonať operácia, pri ktorej sa vytvorí spojenie cysty s normálnymi likvorovými priestormi. Tento postup sa označuje ako mikrochirurgická alebo endoskopická fenestrácia cysty.

Endoskopická fenestrácia je minimálne invazívny zákrok, pri ktorom sa vytvorí otvor v cyste, čo umožní odtok tekutiny a zníži tlak na okolité štruktúry.

Cystoperitoneálny shunt

Možný je aj shunt vytvorený medzi arachnoidálnou cystou a peritoneálnou dutinou, teda brušnou dutinou. Tento zákrok sa nazýva cystoperitoneálny shunt a odvádza tekutinu z cysty do brušnej dutiny.

Cystoperitoneálny shunt sa najčastejšie uvádza pri cystách v oblasti sulcus lateralis. Voľba chirurgického postupu závisí od veľkosti a lokalizácie cysty a od toho, ktoré okolité anatomické štruktúry sú postihnuté.

Ďalšie chirurgické postupy

Vzácne sa vykonáva marsupializácia, pri ktorej sa odstráni cysta aj s jej puzdrom. Konkrétny operačný postup vyberá neurochirurg podľa obrazového nálezu a klinickej situácie.

Možné komplikácie

Veľká alebo symptomatická cysta môže zvýšiť tlak v lebke a spôsobiť bolesti hlavy, nevoľnosť a vracanie. Ak cysta bráni toku mozgovomiechového moku, môže vzniknúť hydrocefalus, teda hromadenie tekutiny v mozgu.

Chronický tlak cysty môže viesť k dlhodobým neurologickým problémom vrátane kognitívneho poškodenia, motorických deficitov alebo senzorických zmien. Cysta môže tiež vyvolať záchvaty, najmä ak sa nachádza v temporálnom laloku alebo tlačí na okolité štruktúry.

Pri krvácaní do cysty môže dôjsť k náhlemu zhoršeniu stavu. Ruptúra cysty môže viesť k vzniku subdurálneho hygrómu alebo hematómu.

Prognóza

Prognóza závisí od veľkosti cysty, jej lokalizácie, vzťahu k okolitému mozgovému tkanivu a od toho, či spôsobuje príznaky. Mnohí ľudia s asymptomatickými cystami vedú normálny život bez komplikácií.

Symptomatické cysty môžu vyžadovať priebežnú liečbu a monitorovanie. Včasné odhalenie a vhodná liečba môžu výrazne zlepšiť výsledky, najmä ak cysta spôsobuje útlak, hydrocefalus alebo neurologické prejavy.

Pri náleze s rozmermi 13 × 5 mm je preto najdôležitejšie poznať presný typ cysty a záver rádiologického vyšetrenia. Ak je cysta malá, typická pre likvor, bez útlaku a bez neurologických príznakov, nález často nepredstavuje bezprostredné ohrozenie.

Čo si pripraviť na konzultáciu s lekárom

• celý písomný nález z MRI, CT alebo ultrazvuku,
• informáciu o tom, či bola cysta označená ako arachnoidálna alebo iného typu,
• údaj o presnej lokalizácii cysty,
• informáciu, či cysta utláča mozgové tkanivo alebo ovplyvňuje komory,
• opis prípadných bolestí hlavy, záchvatov, porúch zraku, sluchu, koordinácie alebo správania,
• údaj o predchádzajúcom úraze hlavy, infekcii alebo meningitíde.

Pri konzultácii je vhodné opýtať sa, či ide o vrodenú arachnoidálnu cystu, či je potrebná kontrolná MRI alebo CT, či sa nález mení v čase a ktoré príznaky by mali viesť k okamžitému vyšetreniu.

Informácie o vrodenej cyste mozgu nenahrádzajú neurologické alebo neurochirurgické vyšetrenie. Význam nálezu 13 × 5 mm možno spoľahlivo určiť až po zohľadnení celého zobrazovacieho nálezu, veku pacienta, príznakov a vývoja zdravotného stavu.

tags: #vrodena #cista #na #mozgu #13x5mm