Fyziológia nervového systému podľa B. Sániovej

Fyziológia nervového systému sa zaoberá fungovaním nervových buniek, prenosom nervových vzruchov, riadením pohybov, vnímaním podnetov, reguláciou vnútorného prostredia a činnosťou vyšších nervových funkcií. V predloženom materiáli sa téma spája najmä s odbornou prácou Beaty Sániovej v oblasti detskej neurológie, intenzívnej medicíny, transkraniálnej duplexnej sonografie a zmien vedomia počas celkovej anestézie.

Pre pochopenie fyziológie nervového systému sú dôležité najmä nervové regulačné mechanizmy, prietok krvi mozgom, stav vedomia, reakcie organizmu na stres, činnosť autonómneho nervového systému a fungovanie mozgu počas kritických stavov. Materiál uvádza projekty a publikácie, ktoré sa venujú transkraniálnej duplexnej sonografii fyziologických a kriticky chorých dojčiat, rýchlosti prietoku krvi mozgom zdravého novorodenca, transkraniálnej Dopplerovej sonografii u kriticky chorých detí a stavu vedomia počas celkovej anestézie v hrudníkovej chirurgii.

Predmet fyziológie nervového systému

Nervový systém zabezpečuje príjem, spracovanie a vyhodnotenie informácií, ako aj koordináciu odpovedí organizmu. Jeho činnosť umožňuje reagovať na zmeny vonkajšieho a vnútorného prostredia, riadiť pohyb, udržiavať základné životné funkcie a vytvárať vyššie nervové prejavy.

Fyziologické fungovanie nervového systému súvisí s činnosťou centrálneho nervového systému, periférneho nervového systému a autonómneho nervového systému. V detskom veku je osobitne významné sledovanie dozrievania nervových funkcií, vývoja prekrvenia mozgu a reakcií mozgu na ochorenie, anestéziu, úraz alebo nedostatok kyslíka.

Úloha centrálneho nervového systému

Centrálny nervový systém tvoria mozog a miecha. Mozog prijíma a spracúva informácie, vytvára motorické a vegetatívne odpovede a podieľa sa na regulácii vedomia, správania, učenia a pamäti. Miecha sprostredkúva vedenie vzruchov medzi mozgom a perifériou a zabezpečuje aj reflexnú činnosť.

Pri kritickom ochorení môže byť funkcia centrálneho nervového systému narušená zmenami prekrvenia, okysličenia, metabolizmu, vnútrolebečného tlaku alebo účinkom liekov. Preto má monitorovanie neurologického stavu a prietoku krvi mozgom význam nielen pri diagnostike, ale aj pri hodnotení účinnosti intenzívnej liečby.

Nervová bunka a prenos nervového vzruchu

Základnou funkčnou jednotkou nervového systému je neurón. Neurón prijíma podnety, vytvára elektrické zmeny na svojej membráne a vedie nervový vzruch do ďalších častí nervového systému alebo k výkonnému orgánu.

Elektrická aktivita neurónu vyplýva z rozdielneho rozloženia iónov na oboch stranách bunkovej membrány. Zmeny priepustnosti membrány pre jednotlivé ióny vedú k vzniku akčného potenciálu, ktorý sa šíri pozdĺž nervového vlákna.

Na zakončení neurónu sa nervový vzruch prenáša na ďalšiu bunku prostredníctvom synapsy. Prenos môže byť sprostredkovaný chemickými mediátormi alebo priamym elektrickým spojením. Výsledkom môže byť aktivácia, útlm alebo modulácia činnosti ďalšej bunky.

Vedenie vzruchov a reflexná činnosť

Vedenie nervového vzruchu umožňuje rýchlu komunikáciu medzi receptormi, centrálnym nervovým systémom a efektormi. Senzorické dráhy vedú informácie do centrálneho nervového systému, zatiaľ čo motorické dráhy prenášajú pokyny k svalom a žľazám.

Reflex je organizovaná odpoveď organizmu na určitý podnet. Reflexný oblúk môže zahŕňať receptor, dostredivé nervové vlákno, centrálne nervové spojenie, odstredivé nervové vlákno a efektor.

V klinickej praxi sa hodnotenie reflexov používa pri posudzovaní funkcie nervového systému. U novorodencov a dojčiat majú význam aj vývojové reflexy, ktorých prítomnosť, intenzita a postupné vyhasínanie súvisia s dozrievaním centrálneho nervového systému.

Autonómny nervový systém

Autonómny nervový systém reguluje činnosť orgánov, ktorú človek za bežných okolností neovláda vôľou. Ovplyvňuje srdcovú frekvenciu, cievny tonus, dýchanie, trávenie, sekréciu žliaz, termoreguláciu a ďalšie vegetatívne funkcie.

Autonómna regulácia je založená najmä na spolupráci sympatikového a parasympatikového systému. Sympatikový systém sa uplatňuje pri záťaži a mobilizácii organizmu, zatiaľ čo parasympatikový systém podporuje pokojové, tráviace a regeneračné procesy.

V materiáli sa uvádza hodnotenie vegetatívnej excitability juvenilných hypertonikov pomocou ponáracieho reflexu a práca o srdcovej frekvencii a jej variabilite u juvenilných hypertonikov počas respiračných manévrov. Tieto témy poukazujú na význam autonómnej regulácie pri hodnotení reakcií kardiovaskulárneho systému.

Prekrvenie mozgu

Funkcia mozgu je závislá od nepretržitého prísunu kyslíka a glukózy. Mozgové tkanivo má vysoké metabolické nároky a obmedzenú schopnosť dlhodobo znášať nedostatočné prekrvenie.

Prietok krvi mozgom je ovplyvnený systémovým arteriálnym tlakom, odporom mozgových ciev, parciálnym tlakom oxidu uhličitého a kyslíka, metabolickou aktivitou nervového tkaniva a vnútrolebečným tlakom.

Autoregulácia mozgového prietoku umožňuje udržiavať relatívne stabilné zásobenie mozgu krvou napriek zmenám systémového krvného tlaku. U novorodencov a dojčiat je táto regulácia nezrelá, preto môže byť mozog citlivejší na výkyvy krvného tlaku, hypoxiu a poruchy ventilácie.

Transkraniálna Dopplerova a duplexná sonografia

Transkraniálna Dopplerova sonografia je neinvazívna metóda, ktorá umožňuje hodnotiť prúdenie krvi v mozgových cievach. Transkraniálna farebná duplexná sonografia poskytuje informácie o smere a rýchlosti toku krvi a môže pomôcť pri sledovaní zmien v mozgovom krvnom obehu.

V publikácii „Transkraniálna farebná duplexná sonografia dojčiat: využitie v intenzívnej a resuscitačnej starostlivosti“ sa uvádza využitie tejto metódy v intenzívnej a resuscitačnej starostlivosti. Projekt „Transkraniálna farebná duplexná sonografia fyziologických a kriticky chorých dojčiat“ bol riešený na JLF UK v Martine v rokoch 1991-2001.

Medzi uvedené práce patrí aj štúdia „Rýchlosť prietoku krvi mozgom zdravého novorodenca v prvých dňoch života“. Táto téma sa týka fyziologických zmien mozgového prietoku v ranom období života.

Publikácia „Niektoré otázniky pri transkraniálnej Dopplerovej sonografii u kriticky chorých detí“ sa venuje používaniu tejto metódy pri závažných stavoch. U kriticky chorých detí môže sledovanie prietoku krvi mozgom dopĺňať klinické neurologické vyšetrenie a pomáhať pri posudzovaní vývoja stavu.

Fyziológia nervového systému u novorodencov a dojčiat

Nervový systém novorodenca a dojčaťa prechádza intenzívnym vývojom. Dozrievanie nervových dráh, synaptických spojení, reflexných mechanizmov a regulačných centier ovplyvňuje pohybové prejavy, reakcie na podnety, spánok, bdelosť aj schopnosť udržiavať základné životné funkcie.

Fyziologické hodnotenie dojčiat musí zohľadňovať vek, vývojový stupeň a aktuálny klinický stav. Odlišnosti v prekrvení mozgu, regulácii dýchania a autonómnych reakciách môžu byť výrazné najmä u predčasne narodených alebo kriticky chorých detí.

Pri poruche centrálneho nervového systému sa môžu meniť svalový tonus, reflexy, reakcie zreníc, úroveň bdelosti, spontánna motorika a odpoveď na bolestivé alebo zvukové podnety. Tieto prejavy majú význam pri sledovaní neurologického vývoja aj pri hodnotení účinku liečby.

Stav vedomia

Vedomie je funkčný stav nervového systému, ktorý zahŕňa bdelosť a schopnosť primerane vnímať a spracúvať podnety. Je výsledkom koordinovanej činnosti mozgovej kôry, podkôrových štruktúr a systémov udržiavajúcich aktiváciu mozgu.

Úroveň vedomia sa môže meniť pri poškodení mozgu, nedostatku kyslíka, poruchách metabolizmu, infekciách, intoxikáciách a pôsobení anestetík. Pri hodnotení pacienta sa sleduje reakcia na oslovenie, dotyk, bolesť, spontánna aktivita a schopnosť komunikácie.

Projekt APVV „Stav vedomia a jeho zmeny počas celkovej anestézie v hrudníkovej chirurgii“ bol realizovaný na JLF UK v Martine v rokoch 2013-2017. Zameranie projektu súvisí s hodnotením fyziologických a klinických zmien vedomia počas anestézie.

Celková anestézia a nervový systém

Celková anestézia ovplyvňuje vedomie, vnímanie bolesti, svalový tonus a vegetatívne reakcie. Účinok anestetík súvisí s moduláciou synaptického prenosu a aktivity nervových sietí v mozgu a mieche.

Počas anestézie je potrebné sledovať stav vedomia, dýchanie, krvný obeh a reakcie organizmu na operačný podnet. Zmeny týchto funkcií odrážajú účinok anestézie aj schopnosť organizmu udržiavať homeostázu.

Fyziológia nervového systému je v anestéziológii významná pri posudzovaní hĺbky anestézie, ochrane mozgu, hodnotení prebudenia a rozpoznaní nežiaducich neurologických alebo vegetatívnych reakcií.

Nervový systém pri úrazoch hlavy

Ťažké poranenia hlavy môžu narušiť vedomie, motorické funkcie, reflexy, reguláciu dýchania a prekrvenie mozgu. Sekundárne poškodenie nervového tkaniva môže súvisieť s hypoxiou, hypotenziou, edémom mozgu alebo zvýšeným vnútrolebečným tlakom.

Publikácia „Outcome of patients with severe head injury treated with amantadine sulfate - open clinical trial“ sa zaoberala výsledkami pacientov s ťažkým poranením hlavy liečených amantadín sulfátom. Ďalšia uvedená práca má názov „The outcome of patients with severe head injuries treated with amantadine sulphate“.

Pri ťažkom poškodení mozgu je dôležité opakované neurologické vyšetrenie a sledovanie zmien vedomia. Hodnotenie musí zahŕňať aj stav zreníc, spontánnu motoriku, svalový tonus, reflexy a reakciu na bolestivé podnety.

Neurologické dôsledky meningitíd

Bakteriálna alebo fungálna meningitída môže ovplyvniť mozgové obaly, mozgové tkanivo, cievy a cirkuláciu mozgomiechového moku. Zápalový proces môže viesť k poruche vedomia, kŕčom, zmenám neurologického nálezu a poruchám prekrvenia mozgu.

Práca „Detské nozokomiálne bakteriálne a fungálne meningitídy - 8 ročný národný prehľad 101 prípadov“ bola publikovaná v časopise Acta chemotherapeutica v roku 1998 na stranách 32-46. Na práci sa podieľali Beata Drobná Sániová, František Mateička a ďalší autori.

Pri meningitíde sa môžu u detí prejaviť poruchy bdelosti, dráždivosť, zvracanie, kŕče, poruchy svalového tonusu a zmeny reflexov. Neurologické príznaky závisia od veku dieťaťa, pôvodcu infekcie, rozsahu zápalu a rýchlosti začatia liečby.

Význam intenzívnej a resuscitačnej starostlivosti

Intenzívna starostlivosť sa zameriava na udržanie základných životných funkcií a na prevenciu sekundárneho poškodenia orgánov. Pri neurologicky ohrozenom pacientovi sa pozornosť venuje najmä oxygenácii, ventilácii, perfúzii, krvného tlaku, telesnej teplote a metabolickej rovnováhe.

Resuscitačná starostlivosť vyžaduje koordináciu dýchania, krvného obehu a činnosti centrálneho nervového systému. Nedostatok kyslíka a zastavenie krvného obehu môžu v krátkom čase viesť k poškodeniu mozgu.

Projekt „Praktické postupy pre zdravotníckych záchranárov, učebnica, workbook a multimediálne DVD“ bol riešený v rokoch 2018-2020 v rámci projektu KEGA 015KU-4/2018. Téma súvisí s prípravou zdravotníckych záchranárov na zvládanie urgentných a resuscitačných stavov.

Výskumné oblasti Beaty Sániovej

Beata Drobná Sániová sa venovala problematike detských nozokomiálnych bakteriálnych a fungálnych meningitíd, transkraniálnej duplexnej sonografie a zmien vedomia počas celkovej anestézie.

V rokoch 1988-1990 riešila projekt „Úloha kortikosteroidov v liečbe Henochovej-Schonleinovej purpury“ na JLF UK Martin. V rokoch 1991-2001 sa venovala projektu „Použitie transkraniálnej duplexnej sonografie u kriticky chorých detí“ na JLF UK Martin.

V roku 2000 získala vedecko-akademickú hodnosť Philosophie doctor za prácu „Transkraniálna farebná duplexná sonografia fyziologických a kriticky chorých dojčiat“ na JLF UK v Martine.

Odborné publikácie súvisiace s nervovým systémom

Medzi odborné práce súvisiace s fyziológiou nervového systému patrí „Rýchlosť prietoku krvi mozgom zdravého novorodenca v prvých dňoch života“, ktorej autormi boli Milan Minarik, Zuzana Strechová, Eva Hlaučová a Katarína Maťašová.

Ďalšia práca Milana Minarika má názov „Niektoré otázniky pri transkraniálnej Dopplerovej sonografii u kriticky chorých detí“. Publikovaná bola v časopise Česko-slovenská pediatrie v roku 1999.

Významnou témou bola aj práca „The outcome of patients with severe head injuries treated with amantadine sulphate“, ktorej autormi boli Beata Drobná Sániová, Michal Drobný, Ľubica Kneslová a Milan Minarik. Práca bola publikovaná v Journal of Neural Transmission v roku 2004 na stranách 511-514.

V oblasti autonómnej regulácie sa uvádza práca „Heart rate and its variability in juvenile hypertonics during respiratory maneuvers“, publikovaná v Clinical and Experimental Hypertension v roku 1988 na stranách 391-409.

Fyziologické a patologické zmeny nervového systému

Fyziologická činnosť nervového systému je založená na rovnováhe medzi aktiváciou a útlmom, medzi senzorickým príjmom a motorickou odpoveďou a medzi centrálnymi a autonómnymi regulačnými mechanizmami.

Patologické zmeny môžu túto rovnováhu narušiť. Prejavujú sa zmenami vedomia, poruchami pohybu, zmenami citlivosti, poruchami koordinácie, kŕčmi, poruchami reflexov alebo narušením regulácie dýchania a krvného obehu.

Pri kriticky chorých deťoch je potrebné posudzovať nervový systém v súvislosti s celkovým stavom organizmu. Neurologický nález môže ovplyvniť hypoxia, hypotenzia, infekcia, horúčka, metabolické poruchy, lieky a poruchy vnútorného prostredia.

Fyziológia nervového systému v klinickej praxi

Fyziologické poznatky o nervovom systéme sú základom pre klinické vyšetrenie, intenzívnu medicínu, anestéziológiu, pediatriu, neurológiu aj urgentnú zdravotnú starostlivosť.

Pri vyšetrení sa hodnotí stav vedomia, orientácia, reč, svalová sila, svalový tonus, reflexy, citlivosť, koordinácia, chôdza a funkcia hlavových nervov. U malých detí sa posudzuje aj spontánna motorika, reakcia na podnety, kvalita plaču, svalový tonus a vývojové reflexy.

Objektívne metódy, medzi ktoré patrí transkraniálna Dopplerova a duplexná sonografia, dopĺňajú klinické vyšetrenie o údaje o prietoku krvi mozgom. Pri kritických stavoch môžu pomôcť sledovať dynamiku ochorenia a účinok liečebných opatrení.

Vzdelávanie a odborná príprava

Beata Drobná Sániová získala odborné vzdelanie v oblasti medicíny a nadväzujúcej práce v anestéziológii, intenzívnej medicíne a pediatrickej problematike.

V rokoch 1973-1979 študovala na Jeseninovej Lekárskej fakulte UK v Martine, kde získala kvalifikáciu Medicine Universale Doctor - MUDr. Hlavné predmety zahŕňali anatómiu, fyziológiu, patologickú anatómiu, patologickú fyziológiu, internú medicínu, chirurgiu, farmakológiu, mikrobiológiu, hygienu a sociálne lekárstvo.

V rokoch 1979-1983 absolvovala atestáciu I. stupňa v odbore vnútorné lekárstvo. V rokoch 1983-1987 absolvovala atestáciu II. stupňa v odbore prenosné choroby a v rokoch 1998-2001 atestáciu II. stupňa v odbore všeobecné lekárstvo.

• Fyziológia nervového systému zahŕňa fungovanie neurónov, synaptický prenos a vedenie nervových vzruchov.
• Centrálny nervový systém riadi vedomie, pohyb, reflexy a vegetatívne funkcie.
• Prietok krvi mozgom je nevyhnutný pre zásobovanie mozgu kyslíkom a glukózou.
• Transkraniálna Dopplerova a duplexná sonografia umožňuje neinvazívne sledovať prúdenie krvi v mozgových cievach.
• U novorodencov a dojčiat treba zohľadniť nezrelosť regulačných mechanizmov a vývojové osobitosti nervového systému.
• Stav vedomia sa môže meniť pri úrazoch, infekciách, hypoxii, metabolických poruchách a pôsobení anestetík.
• Intenzívna a resuscitačná starostlivosť sa zameriava na zachovanie okysličenia, perfúzie a funkcie mozgu.
• Odborná práca Beaty Sániovej je spojená najmä s detskou neurologickou problematikou, meningitídami, transkraniálnou sonografiou a vedomím počas anestézie.

tags: #fyziologia #nervoveho #systemu #b #saniova