Typy Alzheimerovej choroby: formy, príznaky a odlíšenie od iných demencií

Alzheimerova choroba je neurodegeneratívne ochorenie mozgu, ktoré postupne narúša pamäť, myslenie a schopnosť vykonávať bežné denné činnosti. Je najčastejšou príčinou demencie a postihuje najmä starších ľudí.

Alzheimerovu chorobu rozlišujeme na demenciu so skorým začiatkom (u ľudí do 65 rokov) a s neskorým začiatkom (u ľudí od 65 rokov). Podľa dedičnosti sa ďalej rozdeľuje na sporadickú a dedičnú formu, pričom dedičná forma tvorí 5-10 % prípadov Alzheimerovej choroby.

Čo znamená pojem Alzheimerova choroba

Alzheimerova choroba (AD) je neurodegeneratívne ochorenie, ktoré pomaly a progresívne ničí mozgové bunky. Ako najčastejšia forma demencie predstavuje až 60 - 65 % ľudí postihnutých demenciou.

Ochorenie je pomenované po nemeckom neurológovi Aloïsovi Alzheimerovi, ktorý roku 1907 ako prvý popísal symptómy, ako aj neuropatologické príznaky tejto choroby, ako je hromadenie a povlaky proteínu beta-amyloidu v mozgu.

AD ovplyvňuje pamäť a kognitívne funkcie, čo môže viesť k zmätku, zmene nálad a dezorientácii v čase a priestore. Nie je nákazlivá ani prenosná.

Alzheimerova choroba je najčastejšou príčinou demencie stredného a vyššieho veku. S postupným predlžovaním ľudského života začína byť významným zdravotníckym, ale aj socioekonomickým problémom.

Alzheimerova choroba a demencia nie sú to isté

Demencia je všeobecný pojem, ktorý označuje súbor príznakov spôsobených rôznymi ochoreniami mozgu. Ide o postupné zhoršovanie pamäti, myslenia, orientácie, reči a schopnosti vykonávať bežné činnosti.

Demencia je pojem ktorý zahŕňa úbytok pamäťových schopností alebo mozgových funkcií, ktoré majú vplyv na každodenný život človeka. Treba ju však odlíšiť od bežného poklesu krátkodobej pamäte, ktorý sprevádza starnúcich ľudí.

Demencia teda v pravom slova zmysle nie je choroba, je to skôr stav, ktorý nastáva vplyvom viacerých symptómov. Alzheimerova choroba je najznámejší typ demencie, ale nie každý pacient s demenciou trpí Alzheimerovou chorobou.

Medzi najčastejšie typy demencie patria:

• Alzheimerova choroba,
• cievna alebo vaskulárna demencia,
• demencia s Lewyho telieskami,
• frontotemporálna demencia,
• zmiešaná demencia.

Človek môže zažiť viac ako jeden typ demencie. Najčastejšie sa vyskytuje kombinácia Alzheimerovej choroby a vaskulárnej demencie.

Základné typy Alzheimerovej choroby

Alzheimerova choroba so skorým začiatkom

Forma s časným začiatkom, tzv. presenilná forma, sa prejavuje pred 65. rokom života. Alzheimerova choroba môže postihovať i mladých dospelých.

Tam, kde sa u pacienta objaví skôr, je typická aj tým, že má rýchlejší priebeh. Prvé symptómy sa môžu objaviť v pracovnom alebo produktívnom veku, preto bývajú spočiatku pripisované stresu, únave, depresii alebo preťaženiu.

Juvenilná Alzheimerova choroba je najpravdepodobnejšie spôsobená genetickými príčinami. Pri skorom začiatku sa môžu výraznejšie prejaviť poruchy reči, priestorovej orientácie, plánovania alebo vykonávania zložitejších činností.

Alzheimerova choroba s neskorým začiatkom

Forma s neskorým začiatkom sa prejavuje po 65. roku života vrátane. Najčastejšie je diagnóza AD stanovená u osôb vo veku nad 65 rokov.

Vek je hlavným rizikovým faktorom vzniku Alzheimerovej choroby. Incidencia Alzheimerovej choroby stúpa exponenciálne s vekom.

U ľudí vo veku 65 - 74 rokov sa demencia vyskytuje asi u 3 % z nich, 19 % ľudí vo veku 75 - 84 rokov a približne polovica populácie staršej ako 85 rokov trpí nejakou formou demencie.

Pri neskorom začiatku býva priebeh často plíživý a prvým nápadným prejavom je zhoršovanie krátkodobej pamäti, zabúdanie nových informácií a opakované otázky.

Sporadická Alzheimerova choroba

Sporadická forma vzniká bez jasne preukázanej autozomálne dominantnej genetickej mutácie. Predstavuje väčšinu prípadov Alzheimerovej choroby.

Na jej vzniku sa podieľa kombinácia veku, genetickej predispozície, zdravotného stavu, cievnych rizikových faktorov a ďalších vplyvov. Apolipoproteín E4 zvyšuje riziko vzniku sporadickej formy Alzheimerovej choroby a dedičnej formy s neskorým začiatkom.

Dedičná Alzheimerova choroba

Dedičná forma Alzheimerovej choroby sa vyskytuje v rodinách a môže súvisieť s mutáciami génov pre amyloidový prekurzorový proteín a presenilíny.

U presenilných foriem sa objavujú mutácie na 21. chromozóme, ktorý obsahuje gén pre APP. Boli zistené mutácie na 1. a 14. chromozóme, v oblastiach kódujúcich presenilíny.

Presenilíny sú transmembránové proteíny, ktoré za patologických okolností interagujú s APP a podieľajú sa na tvorbe β-amyloidu.

Hoci je Alzheimerova choroba prevažne sporadické ochorenie, sú opísané aj prípady s autozomálne dominantnou dedičnosťou.

Čo sa deje v mozgu pri Alzheimerovej chorobe

Tento typ demencie vzniká poškodením neurónov v mozgu, ku ktorým dochádza v dôsledku hromadenia patologických proteínov.

U ľudí s Alzheimerovou chorobou dochádza k zvýšenej tvorbe a hromadeniu tzv. beta-amyloidu. Ten sa spája s odumretými bunkami a vytvára tzv. senilné plaky.

Ďalej sa vytvárajú neurofibrilárne klbká z tau-proteínu, čím sa narúša komunikácia medzi neurónmi. Postupné nahromaďovanie bielkovín v ľudskom mozgu spôsobuje, že s vekom choroba postupuje a zhoršuje sa.

Môže trvať aj 10 až 20 rokov, kým sa bielkoviny v ľudskom mozgu nahromadia v takom množstve, že sa u pacienta začnú prejavovať príznaky demencie.

Beta-amyloid a Alzheimerove plaky

Predpokladá sa, že v patogenéze hrá významnú úlohu ukladanie amyloidu β v mozgovej tkanive. Amyloid β vzniká z amyloidového prekurzorového proteínu (APP).

Za patologických okolností sa APP štiepi β a γ-sekretázou na dlhšie fragmenty o 42, prípadne 43 aminokyselinách. Tieto fragmenty sa nerozpustia, zhlukujú sa a následne polymerujú v β-amyloid.

β-amyloid sa ukladá v neuropile, kde vytvára tzv. Alzheimerove plaky. V oblasti plak dochádza k neurodegenerácii s odumieraním neurónov, tvorbe gliového lemu a sterilnému zápalu.

β-amyloid sa ukladá aj v cievach, kde spôsobuje amyloidovú angiopatiu.

Tau-proteín a neurofibrilárne klbká

V neurónoch dochádza k degenerácii τ-proteínu. Za patologických okolností je τ-proteín hyperfosforylovaný a vytvára v neurónoch tzv. neurofibrilárne klbká.

Intracelulárna depozícia neurofibrilárnych klbiek môže narušiť štruktúru bunky a tým spôsobiť jej smrť. Neurofibrilárne klbká sú uložené vnútri buniek a tvorí ich hyperfosforylovaný τ-proteín asociovaný s mikrotubulmi.

Úbytok synaptických spojení

Neuronálna degenerácia a strata synaptických spojení sú hlavným korelátom závažnosti demencie. Stratou synaptických spojení sú postihnuté dráhy hippocampu, čo súvisí s klinickým obrazom demencie.

Pri Alzheimerovej chorobe je narušená produkcia acetylcholínu v presynaptickej oblasti neurónu. Okrem acetylcholínu boli pri Alzheimerovej chorobe zaznamenané aj deficity serotonínu, noradrenalínu, GABA, glutamátu, somatostatínu, substancie P a neuropeptidu Y.

Príznaky jednotlivých štádií Alzheimerovej choroby

Klinický obraz Alzheimerovej choroby sa vyvíja nenápadne, pomaly a plazivo. Ochorenie možno rozdeliť do troch štádií podľa závažnosti straty pamäti a miery samostatnosti.

Počiatočné štádium

V počiatočnom štádiu dochádza k poruche učenia sa novým informáciám, pacient si ťažko vybavuje nedávne informácie, hľadá odložené predmety a zabúda vykonávať bežné úkony.

Pacient zostáva väčšinou samostatný, ale môže potrebovať pripomínanie termínov, pomoc s organizáciou alebo kontrolu finančných a administratívnych záležitostí.

Prvými príznakmi vznikajúcej choroby môže byť ľahká dezorientácia, občasné zmeny nálad, podozrievavosť voči členom rodiny či zmätok v spomienkach ohľadom dôležitých životných udalostí.

• ľahká strata krátkodobej pamäti,
• zabúdanie nových mien a informácií,
• opakované otázky,
• strácanie predmetov,
• ťažšie hľadanie správnych slov,
• mierne zhoršenie úsudku,
• znížená spontánnosť a pracovný výkon,
• zmeny nálady, úzkosť alebo skoré prejavy depresie,
• ťažkosti s plánovaním a platením účtov.

Stredné štádium

V strednom štádiu sa prehlbuje deficit pamäti, pričom si pacient vybaví najmä hlboko vštepené informácie. Pacient je dezorientovaný, nevybavuje si, kde je, kde býva alebo mená blízkych osôb.

S postupom ochorenia sa objavujú aj ďalšie príznaky, ako stále väčšia strata pamäti, narastajúca zmätenosť a problém s rozpoznávaním blízkych osôb.

Začínajú sa objavovať problémy pri čítaní, písaní a počítaní. Pre pacientov je veľmi náročné myslieť logicky a organizovať si myšlienky.

• výraznejšia strata pamäti,
• dezorientácia v čase a priestore,
• ťažkosti s rozpoznávaním rodiny, známych a susedov,
• problémy s čítaním, písaním a počítaním,
• ťažkosti s obliekaním a osobnou hygienou,
• poruchy reči a hľadania slov,
• zvýšená úzkosť, nepokoj a plačlivosť,
• halucinácie, bludy alebo paranoia,
• problémy so spánkom a zmeny správania,
• potreba dohľadu a pomoci pri každodenných úlohách.

Psychické prejavy sa typicky objavujú najmä neskoro popoludní až večer. Pacienti sa dostávajú do štádia, kedy nie sú schopní učiť sa nové veci.

Ťažké a neskoré štádium

V ťažkom štádiu je takmer úplná strata pamäti, pacient si vybaví len kusé útržky informácií a novému sa nedokáže naučiť ani na chvíľu.

Pacient nepoznáva ani blízke osoby a je nesamostatný. V tomto štádiu už pacient nie je schopný rozpoznávať rodinu a blízke osoby a stráca schopnosť akejkoľvek komunikácie.

Dochádza k strate kontroly vyprázdňovania močového mechúra a čriev. Pacient chradne, dochádza k problémom s prehĺtaním, strate apetítu a následne aj hmotnosti.

• takmer úplná strata pamäti,
• neschopnosť rozpoznať blízkych ľudí,
• výrazná alebo úplná strata komunikácie,
• inkontinencia,
• problémy s prehĺtaním,
• strata chuti do jedla a hmotnosti,
• výrazná ospalosť,
• úplná závislosť od starostlivosti iných ľudí.

Charakteristické prejavy rozvinutej Alzheimerovej choroby

Strata pamäti, apraxia-afázia-agnózia, nezrozumiteľná komunikácia, zmeny osobnosti, zmeny správania a fyzické zmeny, aj toto všetko sú prejavy plne rozvinutej Alzheimerovej choroby.

Poruchy reči a jazyka

Osoba má problém nájsť správny výraz a nedokáže si spomenúť na vhodné slovo. Takáto situácia ju môže rozhnevať alebo naopak rozľútostiť.

Pri pokročilejšom ochorení sa môže zmenšovať slovná zásoba a pacient môže mať problém porozumieť významu slov, sledovať dej filmu alebo formulovať vlastné myšlienky.

Apraxia a poruchy vykonávania činností

Apraxia znamená stratu schopnosti vykonávať naučené pohyby alebo praktické úkony napriek tomu, že svalová sila nemusí byť úplne stratená.

Praktické problémy s bežnými dennými úlohami, ako je obliekanie, umývanie a toaleta, sa postupne stávajú závažnejšími. Nakoniec sa osoba trpiaca Alzheimerovou chorobou stáva závislou od podpory ostatných pri týchto úlohách.

Agnózia a poruchy rozpoznávania

Agnózia znamená poruchu rozpoznávania známych predmetov, ľudí alebo podnetov napriek zachovanému základnému zmyslovému vnímaniu.

V pokročilejších štádiách pacienti prestávajú spoznávať svojich blízkych a nie sú schopní postarať sa sami o seba ani vykonávať každodenné aktivity, na ktoré boli zvyknutí.

Zmeny správania a osobnosti

Osoba má časté a výrazné zmeny nálad. Dokáže sa ľahko nahnevať aj na drobnú vec a rovnako ľahko sa rozplače.

Osoba môže mať tendenciu riešiť problémy krikom alebo dokonca fyzickým násilím. Pacienti môžu trpieť agitovanosťou, úzkosťou, agresivitou, halucináciami alebo bludmi.

Pri členoch rodiny s postupujúcou Alzheimerovou chorobou si môžete všimnúť aj umiestňovanie osobných predmetov na nesprávne miesta, čo sa prejavuje častým „strácaním“ týchto vecí.

Osoba s Alzheimerovou chorobou môže strácať iniciatívu na vykonávanie bežných činností a stáva sa pasívnejšou. Pacienti s demenciou sa stávajú apatickí, strácajú záujem o aktivity, ktoré predtým robievali s radosťou, a môžu stratiť záujem tráviť čas s rodinou a blízkymi osobami.

Rozdiely medzi Alzheimerovou chorobou a inými typmi demencie

Vaskulárna demencia

Vaskulárna demencia vzniká v dôsledku upchatia ciev v mozgu, pričom príčinou je často cievna mozgová príhoda.

Ide o poškodenie mozgu, ku ktorému dochádza poruchou prietoku krvi do mozgu, jeho upchatím alebo znížením. Vaskulárna demencia môže byť aj dôsledkom akéhokoľvek stavu, ktorý zužuje alebo poškodzuje cievy, vrátane krvácania do mozgu, cukrovky či bežného opotrebovania ciev spojeného so starnutím.

Príznaky vaskulárnej demencie sa môžu objaviť náhle po závažnej mozgovej príhode alebo sa môžu časom vyvinúť v dôsledku série menších mozgových príhod.

V porovnaní s Alzheimerovou chorobou môže mať vaskulárna demencia náhly začiatok, stupňovité zhoršovanie, výrazné kolísanie stavu a neurologické príznaky.

• problémy s riešením problémov,
• spomalené myslenie,
• strata pozornosti a organizovanosti,
• ťažkosti s rozprávaním alebo porozumením reči,
• zmätok a apatia,
• poruchy chôdze,
• časté pády,
• poruchy prehĺtania,
• oslabenie alebo ochrnutie jednej strany tela.

Demencia s Lewyho telieskami

Demencia s Lewyho telieskami kombinuje príznaky Parkinsonovej aj Alzheimerovej choroby. Jej príčinou sú Lewyho telieska, ktoré vznikajú vo vnútri neurónov v mozgovom kmeni a mozgovej kôre na základe hromadenia patologického proteínu alfa-synukleínu.

Prejavuje sa kolísavou pozornosťou, zrakovými halucináciami v podobe ľudských postáv a zvierat či poruchami v zrakovo-priestorovej oblasti.

Pacienti môžu trpieť poruchami spánku, závratmi, stratou pamäti, depresiami, slabou reguláciou telesnej teploty a krvného tlaku.

Objavuje sa spomalenie pohybov, stuhnutosť alebo tras, ktoré sa označujú ako parkinsonizmus. Striedajú sa stavy ospalosti a bdelosti a mení sa úroveň zmätenosti a koncentrácie.

Liečba je podobná ako pri Alzheimerovej chorobe a zahŕňa farmakologické aj nefarmakologické prístupy s výnimkou antipsychotík, na ktoré sú títo pacienti citliví.

Frontotemporálna demencia

Frontotemporálna demencia postihuje najmä čelné a spánkové laloky mozgu, ktoré sú spojené s komunikáciou, osobnosťou a správaním.

Frontotemporálna demencia sa u ľudí najčastejšie vyskytuje okolo 60. roku života. Začína sa nenápadne a vyvíja sa veľmi pomaly.

Najtypickejším príznakom býva porucha správania, pri ktorej sa u pacientov prejaví hrubosť, nedostatočný takt či poruchy afektivity.

• výrazné zmeny osobnosti a správania,
• apatia a strata spontánnosti,
• sociálna izolácia,
• nevhodné alebo impulzívne správanie,
• zanedbávanie hygieny,
• prejedanie sa, nadmerné fajčenie alebo pitie alkoholu,
• zhoršenie slovnej plynulosti,
• problémy s artikuláciou a porozumením slov.

V porovnaní s Alzheimerovou chorobou bývajú pri frontotemporálnej demencii na začiatku výraznejšie zmeny správania a reči, zatiaľ čo pamäť môže byť spočiatku menej postihnutá.

Zmiešaná demencia

Zmiešaná demencia je kombináciou dvoch alebo viacerých typov demencie, ktoré súčasne prebiehajú v mozgu.

Najčastejšie ide o Alzheimerovu chorobu a vaskulárnu demenciu, ale kombinovať sa môže aj Alzheimerova choroba s demenciou s Lewyho telieskami.

Príznaky zmiešanej demencie môžu byť kombináciou prejavov jednotlivých typov. Ich podoba závisí od toho, ktoré časti mozgu sú poškodené.

Demencia pri Parkinsonovej chorobe

Parkinsonova choroba je závažné neurodegeneratívne ochorenie, ktoré postihuje prevažne pacientov vo vyššom veku. Je typická problémami v oblasti motorického systému.

Charakteristickým príznakom Parkinsonovej choroby je pohybové postihnutie pacientov, tzv. hypokinéza. Prejavuje sa trasením rúk, zníženou a pomalou schopnosťou pohybu, strnulosťou, ohnutým držaním tela a poruchami státia a chôdze.

Postupne sa dostavuje porucha reči a písania, problémy so sústredením a pamäťou či poruchy exekutívnych funkcií, ako sú plánovanie a usudzovanie.

Ďalšie príčiny demencie

Okrem bežných typov demencie existujú aj zriedkavé príčiny. Takéto príčiny tvoria asi 5 % všetkých prípadov demencie.

• Huntingtonova choroba,
• Creutzfeldtova-Jakobova choroba,
• kortikobazálna degenerácia,
• progresívna supranukleárna obrna,
• demencia spojená s infekciou HIV,
• Niemann-Pickova choroba typu C,
• demencia po opakovaných traumatických poraneniach mozgu.

Demencia spôsobená zriedkavými príčinami je bežná najmä u jedincov mladších ako 65 rokov.

Rizikové faktory Alzheimerovej choroby

Vek je najvýznamnejším rizikovým faktorom Alzheimerovej choroby. Najčastejšie je diagnóza Alzheimerovej choroby stanovená u osôb vo veku nad 65 rokov, aj keď existuje aj menej bežný skorý nástup Alzheimerovej choroby u mladých ľudí.

Rizikové faktory pre demenciu možno vo všeobecnosti rozdeliť na ovplyvniteľné a neovplyvniteľné.

Neovplyvniteľné rizikové faktory

• vyšší vek,
• ženské pohlavie,
• pozitívna rodinná anamnéza,
• genetická predispozícia,
• prítomnosť alely APOE4,
• Downov syndróm,
• úrazy hlavy, najmä spojené so stratou vedomia.

U žien bolo pozorované mierne vyššie riziko vzniku demencie v porovnaní s mužmi, najmä v prípade Alzheimerovej choroby.

Hoci nie je dokázané, že gény sú priamo zodpovedné za spôsobenie demencie u človeka, rozumie sa, že by mohli byť zodpovedné za zvýšené riziko poruchy.

Ovplyvniteľné rizikové faktory

• vysoký krvný tlak,
• zvýšená hladina cholesterolu,
• cukrovka 2. typu,
• obezita,
• fajčenie,
• nadmerná konzumácia alkoholu,
• fyzická nečinnosť,
• nezdravá strava,
• sociálna izolácia,
• depresia a dlhodobý stres,
• nedostatok spánku.

Fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu, nezdravá strava, obezita a fyzická nečinnosť boli spojené so zvýšeným rizikom demencie.

Diagnostika Alzheimerovej choroby

Diagnózu demencie nie je možné vykonať jedným testom. Na potvrdenie demencie je často potrebný široký skríningový proces, aby sa dôkladne porozumelo pacientovmu správaniu a symptómom, berúc do úvahy zdravotný stav a anamnézu pacienta.

Diagnóza Alzheimerovej choroby zahŕňa splnenie kritérií demencie a súčasné vylúčenie iných príčin demencie. Príznaky musia pretrvávať určitý čas a musia ovplyvňovať každodenné fungovanie.

Anamnéza a rozhovor

Lekár sa pýta na začiatok a vývoj príznakov, zmeny správania, užívané lieky, predchádzajúce ochorenia, úrazy hlavy a výskyt demencie v rodine.

Pri hodnotení je veľmi dôležité zapojenie blízkej osoby, pretože pacient si nemusí byť svojich ťažkostí vedomý alebo ich môže zľahčovať.

Kognitívne testy

Na posúdenie pamäti, pozornosti, reči, orientácie, počítania a schopnosti plánovať sa používajú krátke skríningové testy.

Najčastejšie sa používa mini vyšetrenie duševného stavu (MMSE). Ďalšie testy používané v rámci kognitívneho testovania zahŕňajú skrátené skóre mentálneho testu (AMTS), modifikované mini-mentálne vyšetrenie (3MS), nástroj na skríning kognitívnych schopností (CASI), Montrealské kognitívne hodnotenie (MOCA), test značenia stopy a test kreslenia hodín.

Detekcia miernej kognitívnej poruchy je lepšia pri MOCA ako pri MMSE.

Laboratórne vyšetrenia

Laboratórne testy sa zvyčajne vykonávajú na vylúčenie iných možných zdravotných problémov, ktoré by mohli byť príčinou poruchy.

Medzi bežné testy, ktoré je možné nariadiť, patrí kompletný krvný obraz, vitamín B12, kyselina listová, hormón stimulujúci štítnu žľazu, C-reaktívny proteín, elektrolyty, vápnik, pečeňové enzýmy a testy funkcie obličiek.

Niekedy môže byť príčinou zmätenosti a dezorientácie u starších pacientov základná infekcia alebo nedostatok vitamínov.

Zobrazovacie vyšetrenia

Zobrazovacie metódy môžu preukázať kortiko-subkortikálnu mozgovú atrofiu a súčasne vylúčiť iné príčiny ochorenia, napríklad nádory alebo cievne lézie.

Atrofia môže byť globálna, čo je však pre Alzheimerovu chorobu nešpecifické. Špecifickejšia môže byť izolovaná atrofia mediálneho temporálneho laloku a hippocampu, najmä u mladších pacientov.

V pokročilom štádiu choroby je za pomoci MRI v mozgu možné pozorovať abnormálne štruktúry, ktoré sa tvoria hromadením bielkovín a nazývajú sa plaky a spleti.

Odlíšenie od delíria a depresie

Delírium sa často zamieňa s demenciou, keďže príznaky sa zdajú byť podobné. Delírium je však obmedzené na kratšie trvanie alebo epizódy, na rozdiel od demencie, ktorá je neustále prítomná.

Demencia má na rozdiel od delíria typický dlhý a pomalý nástup symptómov. Delírium má rýchlo vznikajúce príznaky, meniacu sa intenzitu, psychomotorický nepokoj a poruchy spánku a bdenia.

Depresívna pseudodemencia vykazuje pri neuropsychologickom testovaní nekonštantné výkony bez známok progresie v čase. Pri adekvátnej liečbe depresie sa kognitívna dysfunkcia môže upraviť.

Liečba Alzheimerovej choroby

Zatiaľ nepoznáme žiadnu účinnú liečbu, ktorá by dokázala úplne vyliečiť Alzheimerovu chorobu. Lieky a nefarmakologické intervencie však dokážu aktivizovať poznávacie funkcie a spomaliť postup choroby.

Liečba je zameraná na zmiernenie príznakov a ich závažnosti, zlepšenie kvality života a spomalenie postupu ochorenia.

Lieky na kognitívne príznaky

Inhibítory acetylcholínesterázy znižujú degradáciu acetylcholínu a kompenzujú jeho nedostatok. Používajú sa pri ľahkej a stredne ťažkej demencii.

Memantín je nekompetitívny antagonista NMDA receptorov. Využíva sa v liečbe stredne ťažkej až ťažkej demencie a možno ho podávať samostatne alebo v kombinácii s donepezilom.

Lieky môžu dočasne zlepšiť pamäť a myslenie alebo spomaliť ich pokles, pričom fungujú len u niektorých ľudí.

Liečba psychických a behaviorálnych príznakov

Depresia sa lieči antidepresívami bez anticholinergného efektu. Pri úzkosti, poruchách spánku, nepokoji alebo psychotických príznakoch lekár zvažuje liečbu podľa celkového stavu pacienta.

Niektoré lieky môžu u ľudí s demenciou spôsobiť silné nežiaduce účinky. Je dôležité porozprávať sa so zdravotníckym pracovníkom o tom, ktoré lieky budú pre konkrétneho pacienta bezpečné.

Nefarmakologická liečba

Podstatnou súčasťou terapie je základná starostlivosť o pacienta, ktorý je v rôznej miere nesamostatný a potrebuje pomoc opatrovateľov.

V počiatočných fázach demencie, pokiaľ nedôjde k výraznému poklesu komunikácie a porozumenia, môže byť účinná psychoterapia.

• kognitívna stimulácia,
• fyzioterapia,
• pracovná terapia,
• logopedická pomoc,
• relaxačné techniky,
• počúvanie známej upokojujúcej hudby,
• hudobná alebo arteterapia,
• podporné skupiny,
• úprava prostredia a denného režimu.

Pracovná terapia môže pomôcť nájsť spôsoby, ako jednoduchšie vykonávať každodenné činnosti. Logopédia môže pomôcť pri ťažkostiach s prehĺtaním a problémoch hovoriť nahlas a zreteľne.

Starostlivosť o človeka s Alzheimerovou chorobou

Starostlivosť o blízkeho človeka s Alzheimerovou chorobou je veľmi individuálna a líši sa prípad od prípadu. V prípade každého pacienta je priebeh aj postupný rozvoj choroby špecifický.

Starostlivosť o človeka s Alzheimerovou chorobou môže v počiatočnom štádiu znamenať sprevádzanie k lekárovi, na úrad alebo poštu, ale aj zabezpečenie pravidelnej stravy či prípravu čistého oblečenia.

V pokročilejšom štádiu ochorenia môže pacient s Alzheimerovou chorobou potrebovať nepretržitý dozor. Dezorientovaný človek nemusí mať správny úsudok, čo môže viesť k mnohým nebezpečným situáciám.

Rodina môže opatrovať blízkeho vo vlastnej réžii, s asistenciou odbornej opatrovateľky, alebo umiestniť pacienta do centra sociálnych služieb s nepretržitou starostlivosťou.

Komunikácia s pacientom

Opatrovávajúci príbuzní by mali mať vždy na pamäti, že demencia neumožňuje postihnutým plne chápať, čo sa im hovorí a čo sa s nimi deje.

Takisto by ste nemali očakávať, že trpiaci človek bude môcť vykonávať veci, ktoré robil pred touto chorobou. Preto je zbytočné na tom trvať a je kontraproduktívne poukazovať na rozdiely oproti minulosti.

Káranie postihnutej osoby v prípade neštandardného správania je neprijateľné, pretože by týmto výčitkám pravdepodobne nerozumela a cítila by sa ohrozená.

Ak je to možné, je najlepšie brať situáciu s humorom a byť trpezliví.

Bezpečnosť v domácnosti

Zásadné je prispôsobiť životné prostredie trpiacich ich novým potrebám. Odporúča sa skryť potenciálne nebezpečné lieky, nože, alkohol alebo produkty na čistenie pokožky.

Je tiež dobré umiestniť k vani alebo do sprchy rukoväť, o ktorú sa dá oprieť, protišmykovú podložku a odstrániť nízke stolíky a všetky ostatné predmety, ktoré môžu spôsobiť potknutie a pád.

Medzi nebezpečné príznaky patrí zhoršený úsudok, kvôli ktorému môže osoba priamo alebo nepriamo ohroziť svoju bezpečnosť, napríklad pri prechádzaní frekventovanej cesty či manipulácii s ohňom.

Pomoc pri každodenných činnostiach

Najmä pri plne rozvinutej chorobe potrebuje pacient pomoc pri obliekaní, príjme potravy, ošetrovaní, telesnej očiste, ale aj pri vyprázdňovaní.

Človek odkázaný na opatrovanie má nárok na získanie opatrovateľského príspevku.

Možnosti znižovania rizika

Výskumníci nenašli overený spôsob prevencie demencie. Zdravý životný štýl však môže ovplyvniť niektoré rizikové faktory demencie.

Niektorým druhom demencie sa dá predchádzať alebo oddialiť nástup príznakov zmenou životného štýlu.

• pravidelný pohyb,
• udržiavanie primeranej telesnej hmotnosti,
• kontrola krvného tlaku, cholesterolu a cukrovky,
• ukončenie fajčenia,
• obmedzenie alkoholu,
• zdravé stravovanie,
• kvalitný spánok,
• zníženie stresu,
• udržiavanie sociálnych kontaktov,
• duševná a kognitívna aktivita.

Okrem fyzického cvičenia možno do dennej rutiny zaradiť aj mozgové cvičenia, logické hry, krížovky, slovné hádanky a pamäťové hry.

Cvičenia na podporu kognitívnych schopností

Cvičenia, ktoré môžu udržiavať pamäť a trénovať kognitívne schopnosti u osôb trpiacich stareckou demenciou, môžu v niektorých prípadoch zmierniť príznaky tejto choroby.

Tieto cvičenia sú obzvlášť užitočné v ranej fáze ochorenia, kde pomáhajú preklenúť medzery spôsobené odumretými neurónmi.

• Socializácia: naučiť sa posielať e-maily, surfovať po internete alebo písať príspevky je zábavné a podnetné.
• Poľovačka na slová: po dobu dvoch dní si desať minút denne zapisujte do poznámkového bloku všetky slová, ktoré sa začínajú na písmeno „A“, a postupne prejdite na všetky nasledujúce písmená.
• Hra na tri: trom rôznym ľuďom hovorte dobrú správu a zakaždým sa snažte o čo najväčšiu presnosť tak, aby ste sa správu na konci naučili naspamäť.
• Šachy, karty a sudoku: všetky tieto hry sú užitočné na udržanie duševnej aktivity.
• Zmena rutiny: zmena obvyklej trasy núti mozog reagovať a učiť sa nové návyky.
• Spomínanie na deň: večer pred spánkom si skúste vybaviť uplynulý deň, ľudí, ktorých ste videli, a činnosti, ktoré ste vykonali, pokiaľ možno v čo najväčších podrobnostiach.

Kedy vyhľadať lekára

Svojho lekára by ste mali vyhľadať v prípade, ak si začínate všímať prvé zmeny vo vašich kognitívnych funkciách.

• zabúdanie, kam ste čo odložili,
• dezorientácia v známom prostredí,
• nespoznávanie blízkych osôb,
• zmeny emócií a osobnosti,
• spomalené myslenie,
• problémy s rečou,
• opakované strácanie vecí,
• ťažkosti s platením účtov alebo manipuláciou s peniazmi,
• problémy s vykonávaním známych činností.

Na rýchlu diagnostiku ochorenia a na zastavenie alebo spomalenie jeho priebehu je zásadné včasné rozpoznanie prvotných príznakov a neodkladné kontaktovanie odborníka.

tags: #typy #alzheimerovej #choroby