Psychologické vyšetrenie organického poškodenia mozgu a demencie

Psychologické vyšetrenie pri organickom poškodení mozgu a demencii je súčasťou komplexného diagnostického procesu, ktorého cieľom je posúdiť kognitívne funkcie, každodenné fungovanie a behaviorálne zmeny, určiť príčinu ťažkostí a odlíšiť demenciu od ľahkej kognitívnej poruchy, depresie, delíria alebo iných zdravotných problémov.

Neuropsychologická diagnostika a rehabilitácia je exaktnejšou formou diagnostiky porúch kognitívnych funkcií ako „klasické“ klinicko-psychologické vyšetrenie. Pre neurológov, psychiatrov, ale aj lekárov prvého kontaktu poskytuje dôkladné posúdenie aktuálneho stavu pamäti, pozornosti, exekutívnych funkcií, rýchlosti reakcií, reči, zrakovo-priestorových schopností, učenia, úsudku a ďalších procesov súvisiacich s optimálnym výkonom jednotlivca.

Čo znamená organické poškodenie mozgu

Spoločným znakom tejto skupiny psychických porúch je, že vznikajú na základe rovnakej dokázateľnej príčiny, ktorou je poškodenie mozgu najčastejšie ochorením alebo úrazom. Pravdepodobne najznámejším syndrómom je demencia.

Je charakteristická zhoršením pamäte, myslenia, orientácie, chápania, schopnosti učenia, jazyka a úsudku. Objavujú sa aj poruchy ovládania emócií a spoločenského správania.

Demencia sa vyskytuje pri ochoreniach, ktoré poškodzujú mozog, napr. Alzheimerova choroba, cievna mozgová príhoda, Parkinsonova choroba, HIV a iné. Poškodenia a dysfunkcie mozgu môžu viesť aj k ďalším psychickým poruchám, napr. k amnestickému syndrómu, k delíriu, k poruchám s halucináciami a bludmi.

Na organickom základe môžu vzniknúť aj poruchy nálady či dokonca poruchy osobnosti.

Demencia nie je bežné starnutie

Demencia, postihujúca milióny ľudí po celom svete, je stav, ktorý ovplyvňuje život nielen diagnostikovaných pacientov, aj ich rodín. Demencia nie je len samostatné ochorenie, ale skupina symptómov spojených so zníženou kognitívnou funkciou.

Na rozdiel od bežného starnutia, demencia vedie k stratám pamäti, zmätenosti a neschopnosti vykonávať každodenné úlohy. Samozrejme, záleží na štádiu, v ktorom sa jednotlivec nachádza.

Samotná strata pamäti ešte neznamená demenciu. Na stanovenie diagnózy je potrebné zhodnotiť aj ďalšie kognitívne schopnosti, správanie a mieru samostatnosti v každodennom živote.

Najčastejšie príčiny a rizikové faktory

Vznik a rozvoj demencie je dôsledkom viacerých chorôb. Alzheimerova choroba je najčastejšou príčinou progresívnej stareckej demencie.

• Alzheimerova choroba;
• Parkinsonova choroba;
• Huntingtonova choroba;
• frontotemporálne demencie;
• demencia s Lewyho telieskami;
• vaskulárne demencie;
• endokrinné ochorenia;
• avitaminózy;
• neliečená cukrovka;
• Pickova choroba;
• Creutzfeldtova-Jakobova choroba;
• mozgové nádory, úrazy a iné poškodenia mozgu.

Vaskulárne demencie súvisia s poškodením ciev, ktoré zásobujú krvou mozog, často s následnou cievnou mozgovou príhodou. Pri Alzheimerovej chorobe nerozpustné bielkoviny usadzované v mozgovom tkanive medzi nervovými bunkami a vo vnútri mozgových buniek spôsobujú straty spojení medzi mozgovými bunkami a ich odumieranie.

Demencia s Lewyho telieskami súvisí s abnormálnymi balónovitými zhlukmi bielkovín v mozgu. Medzi ďalšie príčiny patria aj infekčné, metabolické, toxické a iné ochorenia.

Rizikové faktory

• genetické dispozície a rodinná anamnéza;
• vyšší vek;
• vysoký krvný tlak;
• obezita alebo podvýživa;
• nekvalitná strava a nedostatok niektorých živín;
• diabetes;
• zvýšený cholesterol v krvi;
• mozgový nádor a otrasy mozgu;
• chronický stres;
• nedostatok spánku;
• depresia;
• drogová závislosť, alkoholizmus a fajčenie;
• znečistené ovzdušie.

Starší ľudia nad 65 rokov majú vyššie riziko rozvoja demencie, úlohu v tomto ochorení môžu zohrávať aj genetické faktory, rodinná anamnéza a kardiovaskulárne ochorenia.

Prečo je psychologické a neuropsychologické vyšetrenie dôležité

Neuropsychologické vyšetrenie umožňuje podrobne zistiť, ktoré kognitívne funkcie sú oslabené, aký je rozsah poškodenia a ako sa ťažkosti prejavujú v praktickom živote.

Nezanedbateľným benefitom je zhodnotenie a odlíšenie ľahkej kognitívnej poruchy (MCI) a jej špecifikácie od demencie. Diferenciálna diagnostika jednotlivých typov demencií zahŕňa demencie kortikálne, subkortikálne a demencie zmiešanej etiológie.

Skorá diagnostika takýchto stavov môže pomôcť k skoršej liečbe a tým aj k spomaleniu procesu degeneratívnych zmien. Včasné odhalenie príčiny je kľúčové, pretože čím dlhšie sekundárna demencia pretrváva bez liečby, tým menšia je šanca na úplné obnovenie kognitívnych funkcií.

Psychologické vyšetrenie môže byť dôležité aj pri posudzovaní schopnosti samostatne fungovať, rozhodovať sa, zvládať finančné a pracovné povinnosti alebo viesť motorové vozidlo.

Ako prebieha diagnostika demencie

K diagnostickému vyšetreniu zvyčajne dochádza pri sťažnostiach osoby na kognitívny pokles a / alebo na základe pozorovaní zmien v schopnostiach alebo v správaní zo strany rodiny alebo priateľov.

Po stručnom a štruktúrovanom posúdení by malo nasledovať komplexné vyšetrenie. Krátke zhodnotenie býva zvyčajne realizované v rámci primárnej starostlivosti, pričom ho realizujú všeobecní lekári alebo trénované zdravotné sestry.

Komplexné vyšetrenie sa realizuje na úrovni sekundárnej starostlivosti a vykonávajú ho špecialisti, napríklad pamäťové kliniky, neuropsychológ, neurológ, psychiater alebo neurorádiológ.

Aké informácie treba získať

Na stanovenie diagnózy demencie a jej odlíšenie od normálneho starnutia a iných zdravotných problémov, ktoré sa môžu podobať na demenciu, napríklad depresie alebo delíria, sa musia získať informácie o kognitívnych funkciách, výkone v základných a komplexných aktivitách každodenného života a správaní.

Pri správaní sa posudzuje najmä nálada, schopnosť iniciácie a interpersonálne vzťahy. Pre zhodnotenie každej z týchto domén sú k dispozícii validné a reliabilné nástroje a metódy.

Získavanie týchto informácií nie je výlučne úlohou lekárov - aj iné profesie ako napríklad zdravotné sestry, sociálni pracovníci, psychológovia, liečební pedagógovia a fyzioterapeuti môžu poskytnúť cenné informácie.

Rozhovor s pacientom a rodinou

Lekár alebo psychológ sa podrobne zaujíma o zmeny v pamäti a správaní pacienta, problémy s každodennými aktivitami, zabúdanie, dezorientáciu, strácanie vecí a rodinnú anamnézu demencie.

Dôležité sú aj informácie od blízkych osôb, ktoré si často všimnú príznaky ako prvé. Vyšetrenie osoby s podozrením na demenciu musí byť doplnené rozhovorom s opatrovateľmi pre zhodnotenie výkonu v každodenných aktivitách.

Je potrebné dodať, že osoba s podozrením na demenciu musí súhlasiť s vyšetrením a s rozhovorom vyšetrujúceho s rodinným príslušníkom alebo známou osobou. Ak nie je osoba schopná poskytnúť súhlas, s vyšetrením musí súhlasiť zákonný zástupca.

Čo sa pri psychologickom vyšetrení posudzuje

Existuje veľký výber testov, ktoré posudzujú poškodenie rôznych kognitívnych domén podľa hlásených a predpokladaných ťažkostí.

• učenie;
• krátkodobá a dlhodobá pamäť;
• pozornosť a koncentrácia;
• usudzovanie a riešenie problémov;
• hovorená a písaná reč;
• zrakovo-priestorové schopnosti;
• základné a komplexné motorické zručnosti;
• schopnosť porozumieť emočným prejavom;
• sociálne interakcie;
• exekutívne funkcie;
• rýchlosť reakcií;
• orientácia v čase, priestore a osobe.

Posúdenie pamäti

Neuropsychologické vyšetrenie hodnotí pamäť vo všetkých jej zložkách. Sleduje sa vštiepivosť, schopnosť procesu učenia, výbavnosť z krátkodobej aj dlhodobej pamäti, vplyv interferencie na pamäť a ďalšie aspekty mnestických funkcií.

Testovanie môže ukázať, či má človek problém s uložením novej informácie, jej vybavením, udržaním pozornosti alebo s orientáciou v čase a priestore.

Posúdenie pozornosti a exekutívnych funkcií

Posudzuje sa pozornosť vo všetkých jej zložkách, napríklad koncentrácia a distribúcia pozornosti, ako aj ďalšie procesy súvisiace s optimálnym výkonom jednotlivca.

Hodnotia sa exekutívne funkcie, plánovanie, schopnosť riešiť problémy, mentálna flexibilita, kontrola impulzov a rýchlosť reakcií.

Posúdenie reči, praxe a vnímania

Diagnostika a rehabilitácia špecifických porúch vznikajúcich po ložiskových mozgových léziách zahŕňa agnózie, apraxie, neglekt a iné pomerne ťažké poruchy, ktoré v bežnej klinickej praxi lekára a klinického psychológa nie sú často rozpoznané alebo správne posúdené.

Základná diagnostika porúch reči, teda afázií, sa vykonáva po traumách hlavy a cievnych príhodách. Posudzujú sa aj zrakovo-priestorové schopnosti a schopnosť rozpoznávať osoby, predmety a situácie.

Posúdenie správania a emócií

Posúdenie behaviorálnych zmien pri ochoreniach nervového systému je dôležité spolu s vyššie spomenutou diagnostikou aj z forenzného hľadiska.

Hodnotí sa nálada, podráždenosť, apatia, impulzivita, zmeny osobnosti, schopnosť iniciácie, sociálne správanie, halucinácie, bludy a emočná regulácia.

Krátke skríningové testy

Pre krátke štruktúrované vyšetrenie je k dispozícii niekoľko testov a hodnotiacich škál. Skríningové testy slúžia na rýchle zachytenie možného kognitívneho oslabenia, nenahrádzajú však komplexné neuropsychologické vyšetrenie.

Medzi často používané nástroje patria Mini Mental State Examination (MMSE), Montreal Cognitive Assessment (MoCA), Mini-Cognitive Assessment (Mini-Cog), Skríningový test porúch pamäti (the Memory Impairment Screen - MIS) a Skríningový test demencie pre všeobecných lekárov (the General Practitioner Screening Test for Dementia - GPCOG).

Stručné štruktúrované vyšetrenie by malo končiť informovaním osoby a jej rodiny o zisteniach a potrebe ďalších vyšetrení a / alebo následných opatrení.

Posúdenie každodenného fungovania

Vyšetrenie osoby s podozrením na demenciu musí byť doplnené rozhovorom s opatrovateľmi pre zhodnotenie výkonu v každodenných aktivitách.

Časovo nenáročnými a odporúčanými nástrojmi sú Skríningové interview o demencii (Dementia Screening Interview AD8) a Škála inštrumentálnych aktivít každodenného života (IADL).

Posudzuje sa, či človek zvláda obsluhovanie telefónu, používanie verejnej dopravy, nakupovanie, prípravu jedla, upratovanie, pranie bielizne, užívanie liekov a spravovanie financií.

Komplexné vyšetrenie

Cieľom komplexného vyšetrenia je odhaliť príčinu alebo príčiny kognitívneho poklesu, zhodnotiť funkčnosť a posúdiť behaviorálne zmeny.

Osobu môžu vyšetriť viacerí špecialisti, napríklad neuropsychológ, neurológ, psychiater a neurorádiológ. Komplexné vyšetrenie zvyčajne zahŕňa neuropsychologické testovanie, neurologické vyšetrenie, rutinné laboratórne vyšetrenie a CT alebo MRI zobrazovanie mozgu.

Vo vybraných prípadoch sa analyzujú biomarkery v mozgovo-miešnom moku. Komplexné vyšetrenie by malo zahŕňať aj posúdenie individuálnych potrieb, rizík a zdrojov.

Anamnéza a klinické vyšetrenie

Klinické vyšetrenie zahŕňa celkové fyzické vyšetrenie vrátane zistenia ďalších zdravotných problémov, ktoré môžu ovplyvňovať kogníciu.

Neurologické vyšetrenie zahŕňa všeobecný fyzický a neurologický stav osoby, napríklad pri príznakoch Parkinsonovej choroby alebo cievnej mozgovej príhody, a preverenie užitých liekov.

Posudzuje sa aj užívanie liekov, ktoré môžu spôsobovať zhoršenie kognitívnych funkcií, a prípadné zneužívanie návykových látok.

Laboratórne vyšetrenie

Rutinné laboratórne vyšetrenie zahŕňa kompletný krvný obraz, testy obličkových a pečeňových funkcií, hladiny vitamínov a hormónov, najmä B12, kyseliny listovej a hormónu štítnej žľazy, na záchyt infekčných a metabolických ochorení.

Krvné testy pomáhajú vylúčiť iné príčiny zhoršenia kognície, ako sú nedostatok vitamínov, problémy so štítnou žľazou, infekcie alebo iné systémové ochorenia.

Zobrazovanie mozgu

Na identifikáciu základnej príčiny, rozlíšenie medzi príčinami, odhalenie komorbídnych ochorení a posúdenie rizikových faktorov sú potrebné vyšetrenia fyzického stavu osoby, štrukturálnych zmien mozgu a podľa potreby aj ďalšie špecializované vyšetrenia.

Štrukturálne zobrazovanie mozgu vrátane počítačovej tomografie (CT) alebo zobrazovania magnetickou rezonanciou (MRI) pomáha zachytávať nádory na mozgu, infarkty, krvácanie a iné štrukturálne zmeny v mozgu.

Odhaľuje tiež oblasti mozgu, ktoré sú menšie než normálna veľkosť v dôsledku straty nervových buniek, teda atrofiu. Vzorec zmenšovania objemu mozgu a prítomnosť lézií sa líši medzi hlavnými príčinami rozvoja demencie, napríklad Alzheimerovou chorobou, frontotemporálnou degeneráciou, demenciou s Lewyho telieskami a vaskulárnou demenciou.

Zobrazovanie pomocou magnetickej rezonancie môže takisto preukázať poškodenie vláknitých stôp v dôsledku ochorenia malých ciev, teda zmeny bielej hmoty.

Pozitrónová emisná tomografia

Technológia nazývaná pozitrónová emisná tomografia (PET) môže byť použitá na vizualizáciu metabolickej aktivity nervových buniek a tým na lokalizáciu ochorení mozgu.

PET môže ukázať metabolické zmeny v mozgu, ktoré sú typické pre Alzheimerovu chorobu. V poslednej dobe sa pozitrónová emisná tomografia používa aj na hodnotenie ukladania depozitov dvoch proteínov - β-amyloidu a tau v mozgu.

Zobrazovanie amyloidu a tau má potenciál identifikovať patológiu Alzheimerovej choroby mnoho rokov predtým, ako sa objavia prvé príznaky.

Biomarkery v mozgovo-miešnej tekutine

Koncentrácia proteínov beta amyloidu a tau sa môže merať v mozgovo-miešnej tekutine (CSF), ktorá sa získava pomocou lumbálnej punkcie.

Alzheimerova choroba má typický „podpis“ týchto biomarkerov: nižšiu než normálnu hodnotu beta-amyloidu a vyššiu než normálnu hladinu tau.

Biomarkery CSF sa môžu použiť na rozlíšenie medzi príčinami demencie a na odhad pravdepodobnosti rozvoja demencie u ľudí, ktorí už majú ľahšie stupne kognitívnej poruchy.

Používanie biomarkerov CSF u ľudí, ktorí nemajú žiadne príznaky, sa neodporúča, pretože prediktívna hodnota, pokiaľ ide o budúci vývoj kognitívnych porúch alebo demencie, je nízka.

Genetické testovanie

Rozlišujú sa dve formy genetického testovania. Diagnostické testovanie sa realizuje u jedincov, ktorí už majú príznaky s cieľom potvrdenia diagnózy.

Prediktívne testovanie sa realizuje u jedincov, ktorí nemajú príznaky, no sú v ohrození, napríklad pri dôkaze prítomnosti demencie v rodinnej anamnéze, aby sa u nich určilo riziko rozvoja kognitívnych porúch alebo demencie.

Prediktívne testovanie sa musí riadiť prísnymi pokynmi. Genetické testovanie preto nie je automatickou súčasťou každého psychologického alebo neuropsychologického vyšetrenia.

Mutácie na troch miestach v ľudskom genetickom materiáli spôsobujú familiárnu Alzheimerovu chorobu: amyloidový prekurzorový proteín APP, presenilín 1 PSEN 1 a presenilín 2 PSEN 2. Predstavujú menej ako 1 % všetkých prípadov Alzheimerovej choroby.

Všetky známe mutácie zvyšujú produkciu β-amyloidu v mozgu. Bolo identifikovaných niekoľko genetických rizikových faktorov, ktoré nespôsobujú ochorenie, ale zvyšujú náchylnosť jednotlivca na rozvoj tohto ochorenia.

Príslušné gény súvisia s metabolizmom lipidov, imunitnou reguláciou a mechanizmami intracelulárneho transportu. Najsilnejším z týchto rizikových faktorov je ε3 variant génu pre apolipoproteín E (APOE).

Odlíšenie demencie od iných stavov

Diagnostika demencie je rozdelená na niekoľko krokov: diagnóza syndrómu demencie a podobných príznakov iných ochorení, určenie typu demencie, diagnostika možných liečiteľných príčin a určenie stupňa závažnosti demencie.

• ľahký stupeň;
• stredný stupeň;
• ťažký stupeň.

Na odlíšenie demencie od normálneho starnutia je potrebné posúdiť, či kognitívne zmeny zasahujú do samostatnosti a schopnosti vykonávať každodenné úlohy.

Depresia, úzkosť, delírium, poruchy spánku, účinky liekov, infekcie, metabolické poruchy, nedostatok vitamínov a užívanie alkoholu alebo návykových látok môžu vyvolávať ťažkosti, ktoré sa podobajú na demenciu.

Psychiatrické vyšetrenie pomáha vylúčiť depresiu, úzkosť alebo iné duševné ochorenia, ktoré môžu imitovať príznaky demencie.

Príznaky, pri ktorých treba vyhľadať odborníka

Ak sa u vašich blízkych vyskytnú príznaky demencie, ku ktorým na jej začiatku patrí ťažkosť získať a uchovať nové informácie, neskôr problémy s pamäťou, orientáciou a vnímaním času, spomalenie pohybov, zmeny reči, neschopnosť rozoznávať ľudí a veci, ťažkosti so zvládaním predtým známych činností, depresie a halucinácie, čo vedie k zlyhávaniu v denných aktivitách postihnutého jedinca, mali by ste urýchlene vyhľadať lekára špecialistu.

Dôležité sú aj postupné zmeny v správaní, strata záujmu o bežné činnosti, výrazná podráždenosť, náladovosť, apatia, nočné blúdenie, opakované otázky, strácanie predmetov alebo neschopnosť zapamätať si nové informácie.

Informácie od rodiny môžu byť pri vyšetrení rozhodujúce, pretože človek s kognitívnym oslabením si svoje ťažkosti nemusí uvedomovať alebo ich môže neúmyselne zľahčovať.

Rozdiely medzi typmi demencie

Diferenciálna diagnostika jednotlivých typov demencií vychádza z kombinácie klinického obrazu, neuropsychologického profilu, neurologického vyšetrenia, zobrazovacích metód a podľa potreby biomarkerov alebo genetického testovania.

Vzorec zmenšovania objemu mozgu a prítomnosť lézií sa líši medzi hlavnými príčinami rozvoja demencie. Rozdiely možno sledovať aj v metabolickej aktivite nervových buniek pri PET vyšetrení.

Neuropsychologické vyšetrenie môže ukázať, či prevažuje porucha pamäti, pozornosti, exekutívnych funkcií, reči, zrakovo-priestorových schopností alebo sociálneho správania.

Včasná diagnostika a liečba

Pri demencii je veľmi dôležitá skorá a presná diagnostika, ktorá je zásadná pre nastavenie vhodnej liečby. Čím skôr sa s liečbou začne, tým sú lepšie vyhliadky na oddialenie pokročilejších fáz choroby.

Starecká demencia spôsobená progresujúcimi chorobami sa nedá vyliečiť alebo celkom zastaviť. V súčasnosti sú známe len lieky, ktoré pomáhajú tlmiť príznaky, spomaliť proces degeneratívnych zmien a lepšie využiť zníženú kapacitu oslabeného mozgu.

Konkrétne lieky a ich dávkovanie určuje ošetrujúci lekár podľa druhu demencie a jej stupňa. Úspešnosť liečby závisí od včasnej diagnostiky a dôsledného sledovania zdravotného stavu.

Úplné vyliečenie organických duševných porúch je možné len v prípadoch, kde možno odstrániť samotnú príčinu. Vo väčšine však ide o chronické ochorenia, ktorých priebeh možno len spomaliť.

Neuropsychologická rehabilitácia

Neuropsychologická rehabilitácia pri degeneratívnych ochoreniach a cerebrálnych léziách rôznej etiológie slúži na obnovu a zlepšenie kognitívnych funkcií.

Okrem liekov, ktoré pomáhajú udržať poškodené poznávacie funkcie, sa využívajú aj rôzne druhy terapie ako kognitívny tréning, arteterapia, muzikoterapia a stimulácia podnetmi v prostredí snoezelen.

V mnohých ohľadoch môže byť účinná aj rodinná terapia. Kľúčovou súčasťou starostlivosti je psychoedukácia a podpora rodiny, ktorá zohráva aktívnu úlohu pri monitorovaní zmien a nastavovaní režimu.

Úprava prostredia, psychologická podpora a pravidelný kontakt s odborníkmi môžu významne zlepšiť kvalitu života klienta aj jeho blízkych.

Poskytuje sa aj tréning kognitívnych funkcií pre populáciu v produktívnom veku na zlepšenie a optimalizáciu výkonu, ktorý je prispôsobený individuálnym potrebám.

Individuálny plán starostlivosti

Na stanovenie individuálneho plánu starostlivosti sú potrebné ďalšie informácie o individuálnych potrebách, preferenciách, rizikách, zdrojoch a dostupnej podpore.

Na konci komplexného vyšetrenia sa musia prijať rozhodnutia týkajúce sa diagnózy a vhodných psychosociálnych, teda nefarmakologických, a farmakologických prístupov.

V ideálnom prípade by sa mala viesť diskusia, do ktorej by boli zapojení odborníci, osoba s demenciou a hlavný opatrovateľ s cieľom posúdiť potreby, plány a zdroje jednotlivca a jeho rodiny za účelom vypracovania individualizovaného plánu starostlivosti zameraného na človeka.

Forenzný a praktický význam vyšetrenia

Posúdenie behaviorálnych zmien pri ochoreniach nervového systému je spolu s neuropsychologickou diagnostikou dôležité aj z forenzného hľadiska, napríklad pri posudzovaní vydávania rozhodnutí o schopnosti viesť motorové vozidlo.

Význam má najmä pri skupinách vodičov, ktorí nepodliehajú povinne vyšetreniu u dopravného psychológa, čo je dôležité najmä v praxi praktických lekárov.

Vyšetrenie môže pomôcť posúdiť, či človek dokáže bezpečne reagovať, udržať pozornosť, orientovať sa, plánovať a zvládať neočakávané situácie.

Čo môže robiť rodina

Podpora rodiny je dôležitá nielen pri sledovaní pamäti, ale aj pri pozorovaní zmien nálady, správania, orientácie, samostatnosti a schopnosti zvládať každodenné úlohy.

Rodina môže pomôcť tým, že si bude všímať priebeh ťažkostí, pripraví zoznam užívaných liekov, opíše zmeny v každodennom fungovaní a poskytne informácie o zdravotnej a rodinnej anamnéze.

Pri komunikácii so seniorom je vhodný trpezlivý a citlivý prístup, jasné vysvetľovanie a rešpektovanie jeho tempa. Dôležité je hovoriť zrozumiteľne a podporovať zachované schopnosti bez zbytočného nátlaku.

Podpora často potrebuje nielen senior, ale aj jeho blízki. Psychoedukácia, úprava prostredia a pravidelný kontakt s odborníkmi môžu zlepšiť kvalitu života klienta aj jeho rodiny.

Možnosti znižovania rizika

Riziko vzniku demencie je možné znížiť, nie však úplne vylúčiť. K možnej prevencii patrí vyššie vzdelanie, pravidelná psychická a fyzická aktivita s dostatočným spánkom a odpočinkom, vyhýbanie sa fajčeniu tabaku a racionálna strava.

Najjednoduchší a zároveň najúčinnejší spôsob prevencie, prípadne oddialenia nástupu kognitívneho deficitu, je učenie. Učenie sa novým jazykom, hra na hudobnom nástroji, získavanie nových informácií, lúštenie krížoviek, riešenie sudoku a iných hlavolamov podporujú aktívnu mozgovú činnosť.

Odporúča sa zvýšiť čas pobytu na čerstvom vzduchu, redukovať čas strávený pred televíziou, dbať na dostatočný spánok a odpočinok a vyhýbať sa fajčeniu, nadmernému alkoholu a návykovým látkam.

V prípade objavenia psychických ťažkostí sa netreba hanbiť, ale obrátiť sa čo najskôr na psychiatra. Skorá diagnostika a pravidelné monitorovanie sú v prípade tohto ochorenia kľúčové.

tags: #pesychologicke #vysetrenie #na #organicitu #demencia