Zmenšovanie mozgu v starobe: príčiny a dôsledky

Zmenšovanie objemu mozgu je po skončení stredného veku prirodzený proces starnutia, pri ktorom mozog stráca časť objemu, niektoré neuróny a časť účinnosti pri prenose nervových signálov. Samotná atrofia však neznamená, že človek bude trpieť demenciou, pretože mnohí ľudia si aj vo veľmi pokročilom veku zachovajú kognitívne schopnosti až do smrti.

Výraznejšie alebo patologické zmenšovanie určitých oblastí mozgu môže súvisieť s neurodegeneratívnymi ochoreniami, cievnym poškodením, úrazmi, nedostatkom vitamínov, hormonálnymi poruchami, nadmernou konzumáciou alkoholu alebo inými liečiteľnými stavmi. Dôsledkom môže byť zhoršovanie pamäti, myslenia, reči, orientácie, pohybu a schopnosti samostatne vykonávať každodenné činnosti.

Čo znamená zmenšovanie mozgu v starobe

Po skončení stredného veku medzi 60. a 65. rokom prechádza ľudský mozog prirodzeným procesom degenerácie: zmenšuje sa jeho objem, mozog stráca niektoré neuróny a pri prenose nervových signálov prestáva byť taký účinný, ako to bolo predtým. To všetko však neznamená, že človek bude trpieť demenciou, i keď tomu môžu nasvedčovať niektoré ochorenia, t. j. amnézia.

Demencia nie je bežnou súčasťou starnutia a môže sa vyskytnúť aj u mladších ľudí. Mnoho ľudí sa dožíva 90 rokov a viac bez akýchkoľvek známok demencie.

Starecká demencia je neurodegeneratívne ochorenie mozgu postihujúce starších ľudí, u ktorých spôsobuje postupné a nezvratné znižovanie intelektuálnych schopností. Odhaduje sa, že demenciou je v Európe postihnutých 6 % až 8 % ľudí vo veku nad šesťdesiatpäť rokov.

Vo vekovej skupine nad osemdesiat rokov trpí týmto postihnutím približne jeden z piatich ľudí. Prevalencia postupne stúpa s vekom, ktorý je pri tomto type ochorenia najdôležitejším rizikovým faktorom.

Prirodzená atrofia mozgu a demencia nie sú to isté

Demencia je termín, ktorý je dosť všeobecný, pričom charakterizuje pokles kognitívnych funkcií. Medzi kognitívne funkcie zaraďujeme mentálne zručnosti, ktoré potrebujeme na vykonávanie akejkoľvek úlohy. Patrí medzi ne vnímanie, pozornosť, pamäť, učenie a myslenie.

Aby sa mentálne poškodenie mohlo považovať za demenciu, musia byť ovplyvnené minimálne dve mozgové funkcie. Slovom demencia sa označuje stav, ktorý je spojený so symptómami, ako je obmedzenie alebo strata pamäti, myslenia, reči či rozhodovacích schopností.

Demencia je charakterizovaná ako strata kognitívnych funkcií, myslenia a pamäti do takej miery, že zasahuje do každodenného života a činností človeka. Demencia teda v pravom slova zmysle nie je choroba, je to skôr stav, ktorý nastáva vplyvom viacerých symptómov.

Demencia je pojem používaný na opis symptómov, ktoré ovplyvňujú pamäť, výkon každodenných činností a komunikačné schopnosti. Demencia nie je choroba, je to syndróm, teda skupina symptómov, ktoré môžu byť značne heterogénne.

Ako vzniká patologické zmenšovanie mozgu

Demenciu spôsobuje poškodenie nervových buniek v mozgu. To môže byť spôsobené nahromadením špecifických proteínov, nedostatočným prekrvením mozgu, úrazom hlavy, nedostatkom vitamínov, napríklad vitamínu D, alebo reakciou na určité lieky.

Demencia je zapríčinená poškodením alebo stratou nervových buniek a ich spojení v mozgu. Demencie môžu byť rozdelené do skupín podľa toho, čo ich zapríčiňuje, ako napríklad demencie spôsobené abnormálnym hromadením proteínov v mozgu.

Demencia nie je choroba, ale stav, ktorý môže byť spôsobený rôznymi ochoreniami. Najčastejšie je výsledkom ochorení mozgu, pri ktorých postupne nervové bunky odumierajú z dôvodu neurodegeneratívneho procesu, alebo pri ktorých zlyháva dodávanie energie v dôsledku chorôb krvných ciev v mozgu.

Neurodegeneratívne ochorenia

Najčastejšou príčinou demencie sú neurodegeneratívne ochorenia, pri ktorých sa nervové bunky postupne strácajú. Najčastejším ochorením tohto typu je Alzheimerova choroba, ktorá je nasledovaná frontotemporálnou degeneráciou a ochorením s Lewyho telieskami, ktoré zahŕňa aj Parkinsonovu chorobu.

V rámci neurodegeneratívnych ochorení nastáva chyba v spracovávaní bielkovín nervových buniek, čo vedie k hromadeniu a ukladaniu modifikovaných proteínov vnútri aj zvonku nervových buniek. To má následne negatívny vplyv na ich fungovanie a životaschopnosť.

Alzheimerova choroba a úbytok mozgového tkaniva

Najznámejší a najbežnejší typ demencie je Alzheimerova choroba. Alzheimerova choroba je špecifické ochorenie mozgu, zodpovedné za približne 50 až 70 percent všetkých prípadov demencie.

Niektorí ľudia si pojmy demencia a Alzheimerova choroba zamieňajú. Alzheimerova choroba je najznámejší typ demencie, ale nie každý pacient s demenciou trpí Alzheimerovou chorobou.

Pri Alzheimerovej chorobe je charakteristická dysfunkcia a strata nervových buniek, najmä v oblasti temporálneho a parietálneho laloka. Strata nervových buniek vedie k zmenšovaniu určitých častí mozgu, najmä hipokampu.

Zmenšenie hipokampu je možné demonštrovať pomocou magnetickej rezonancie. Hipokampus je oblasť mozgu, ktorá má významnú úlohu pri tvorbe a uchovávaní pamäti, preto jeho poškodenie často súvisí s problémami pri zapamätávaní nových informácií.

Pri Alzheimerovej chorobe sa mimo nervových buniek ukladajú β-amyloidové ložiská a v nervových bunkách sa hromadí tau proteín. Predpokladá sa, že tieto zmeny poškodzujú zdravé neuróny a vlákna, ktoré ich spájajú.

Neurodegeneratívny proces pri Alzheimerovej chorobe začína mnohé roky pred nástupom symptómov. β-amyloidové plaky sa vytvárajú ako prvé, sú nasledované zoskupeniami tau proteínov, znížením metabolizmu glukózy a narušením epizodickej pamäti.

Frontotemporálna degenerácia

Frontotemporálna degenerácia je klinicky a patologicky heterogénnou skupinou charakterizovanou relatívne selektívnou progresívnou atrofiou zahŕňajúcou frontálne alebo temporálne laloky, prípadne oba.

Pri tomto druhu demencie sa na začiatku objavujú zmeny v emóciách. Pacienti sa stávajú chladnými alebo necitlivými k pocitom iných ľudí, môžu mať netaktné či nevhodné poznámky a zmeny sa dajú pozorovať aj v osobnosti alebo v správaní.

Bežné symptómy ovplyvňujú správanie, osobnosť, myslenie, úsudok, jazyk a pohyb. Môžu sa objaviť aj problémy s rečou, koordináciou a prehĺtaním.

Demencia s Lewyho telieskami

Lewyho telieska sú usadeniny tvorené bielkovinami, ktoré sa tvoria v nervových bunkách v oblastiach mozgu zodpovedných za pamäť, myslenie a pohyb.

Demencie s Lewyho telieskami vrátane Parkinsonovej choroby sa vyznačujú tvorbou Lewyho teliesok v nervových bunkách z normálnych proteínov nazývaných alfa-synukleín.

Pacienti môžu trpieť zrakovými halucináciami, poruchami spánku, závratmi, stratou pamäti a depresiami. Objavuje sa u nich spomalenie pohybov, stuhnutosť alebo tras, ktoré sa označujú ako parkinsonizmus.

Striedajú sa u nich stavy ospalosti a bdelosti a úroveň zmätenosti a koncentrácie sa mení. Bežné príznaky zahŕňajú aj živé sny a problémy so sústredením.

Vaskulárna demencia

Druhou najčastejšou príčinou demencie sú ochorenia ovplyvňujúce cievy v mozgu, ktoré zásobujú nervové bunky krvou, kyslíkom a živinami.

Ukladanie látok v stenách krvných ciev alebo krvné zrazeniny znižujú alebo úplne zabraňujú energetickému zásobovaniu nervových buniek a nervových prepojení. Alzheimerova choroba a cievne zmeny sa často vyskytujú súčasne, najmä vo vyššom veku.

Vaskulárna demencia je vyvolaná narušeným prietokom krvi v mozgu. Rozvoj príznakov môže byť pomalý a trvať roky alebo môže byť náhly, najčastejšie pri mŕtvici.

Medzi najčastejšie príznaky vaskulárnej demencie patria ťažkosti s riešením problémov, spomalené myslenie, strata sústredenia a organizácie. Tie bývajú často nápadnejšie ako strata pamäti.

Ďalšie príčiny poškodenia mozgu

Demenciu môžu vyvolať aj Parkinsonova choroba, Huntingtonova choroba, traumatické poškodenie mozgu, Creutzfeldtova-Jakobova choroba, nádory mozgu, infekcie, poruchy imunity, metabolické a endokrinné problémy alebo vedľajšie účinky liekov.

Traumatické poškodenie mozgu môže byť často pozorované u boxerov, futbalistov a vojakov. V závislosti od časti mozgu, ktorá je zranená, môže poškodenie mozgu spôsobiť depresiu, výbušnosť, stratu pamäti a zhoršenú reč.

Príznaky sa môžu objaviť aj roky po traume. Krvácanie pod mozgovú plenu, ktorá obaľuje mozog, je bežné u starších ľudí po páde a nahromadená krv môže spôsobiť útlak mozgového tkaniva, čo vyústi v príznaky podobné demencii.

Potenciálne zvrátiteľné príčiny

Bohužiaľ, len veľmi málo príčin vzniku demencie je potenciálne zvrátiteľných, menej ako 2 %, čo znamená, že sa vzniknutá demencia vráti do normálu. Medzi tieto zriedkavé príčiny patrí normotenzný hydrocefalus, dysfunkcia štítnej žľazy alebo prištítnych teliesok, nadmerná konzumácia alkoholu, nedostatok vitamínu B12 alebo kyseliny listovej a depresia.

Pri demenciách vyvolaných reakciou na lieky alebo nedostatkom vitamínov je dobrá prognóza, že sa liečbou zlepšia. Preto je dôležité pri diagnostike vylúčiť stavy, ktoré môžu napodobňovať demenciu.

Normotenzný hydrocefalus

Pri normotenznom hydrocefale sú priestory s mozgovomiešnym mokom v strede mozgu zväčšené, i keď tlak mozgovomiešneho moku je normálny alebo len mierne zvýšený.

Klasická trojica symptómov zahŕňa inkontinenciu moču, poruchy chôdze a demenciu. Zväčšenie komôr môže viesť k stláčaniu priľahlého mozgového tkaniva a následne k neurologickým a psychiatrickým symptómom.

Hormonálne poruchy a nedostatok vitamínov

Nedostatok hormónov štítnej žľazy spomaľuje metabolické procesy v tele a vedie k únave, zlej koncentrácii, narušeniu pamäti, zníženiu psychomotorického tempa, strate iniciatívy a depresii.

Nedostatok vitamínu B12 alebo kyseliny listovej vedie k anémii, poruche vedenia nervových vzruchov, nestabilnej chôdzi, zmätenosti, depresii a poškodeniu kognitívnych funkcií, konkrétne pamäti a exekutívnych funkcií.

Dehydratácia a nízky príjem vitamínu B1, B6, B12 a vitamínu E v potrave môže spôsobiť príznaky podobné demencii. U ľudí s problémami so štítnou žľazou, nízkou hladinou cukru v krvi, príliš malým alebo veľkým množstvom sodíka či vápnika alebo problémami so vstrebávaním vitamínu B12 sa môžu vyvinúť symptómy podobné demencii alebo iné zmeny osobnosti.

Alkohol, depresia a lieky

Nadmerná konzumácia a abúzus alkoholu má množstvo škodlivých účinkov na mozog a zvyšuje riziko vzniku demencie. Nadmerná konzumácia alkoholu je spojená aj s ďalšími faktormi, ktoré zvyšujú riziko vzniku demencie, ako sú nevyvážená strava, nedostatok vitamínov a zvýšený krvný tlak.

Demencia pri abúze alkoholu je charakteristická poruchou pamäti, ale aj symptómami z okruhu frontálnych funkcií vrátane straty iniciatívy a zhoršenia exekutívnych funkcií.

Vedľajšie účinky liekov, reakcia na liek alebo interakcia viacerých liekov môžu tiež vyvolať príznaky podobné demencii. Depresia je významným rizikovým faktorom vzniku demencie, i keď dôvod nie je jasný.

Príznaky zmenšovania mozgu a demencie

Príznaky demencie sa rozvíjajú postupne. Pacienti majú najčastejšie problémy s pamäťou, komunikáciou, rečou, premýšľaním a vnímaním okolia.

Problémy sa s postupujúcou demenciou väčšinou prehlbujú a zhoršujú. Ako rýchlo ochorenie postupuje, je veľmi individuálne a líši sa od človeka k človeku.

• strata pamäti a zabúdanie nových informácií;
• opakované otázky;
• dezorientácia v čase a priestore;
• blúdenie a stratenie sa na predtým známom mieste;
• ťažkosti s rozprávaním, porozumením a vyjadrovaním myšlienok;
• ťažkosti s čítaním, písaním a počítaním;
• zhoršený úsudok a nelogické rozhodovanie;
• ťažkosti pri vykonávaní známych každodenných činností;
• zmeny nálady, osobnosti a správania;
• apatia, depresia a úzkosť;
• halucinácie, bludy alebo paranoja;
• strata rovnováhy a problémy s pohybom.

Na úplnom začiatku rozvoja demencie sa objavuje najmä typická strata krátkodobej pamäti, ktorá je spojená so zabúdaním nových mien a „strácaním vecí“, keď si pacient nepamätá, kde ich odložil.

Pacienti si dobre pamätajú veci, ktoré sa stali v minulosti, avšak majú problém so zapamätávaním si nových vecí. Rovnako sa môžu objaviť náhle a netypické zmeny nálady, depresie, zlý úsudok, dezorientácia v známom prostredí či neschopnosť vykonávať známe činnosti.

Veľmi typickým znakom je problém pri vyjadrovaní. Pacienti ťažko hľadajú správne slová na formuláciu svojich myšlienok a často nerozumejú významu slov.

Nedokážu sledovať dej filmu alebo seriálu, ktorý sledujú. Pacienti s demenciou sa stávajú apatickí, strácajú záujem o aktivity, ktoré predtým robievali s radosťou, a môžu stratiť záujem tráviť čas s rodinou a blízkymi osobami.

Štádiá stareckej demencie

Príznaky stareckej demencie vykazujú postupné zhoršovanie, ktoré je priamo závislé od postupného odumierania nervových buniek mozgu. Pri symptomatickom progrese stareckej demencie sa všeobecne jedná o trojstupňový proces s ranou, strednou a neskorou fázou.

Raná fáza

• ľahká amnézia alebo zabúdanie, ktoré ešte neovplyvňuje schopnosť normálne fungovať;
• mierne výkyvy nálady;
• občasný nedostatok logického úsudku;
• ľahké ťažkosti s logickm uvažovaním a výpočtami;
• ľahké vyjadrovacie ťažkosti;
• ľahké ťažkosti s porozumením nových myšlienok;
• znížený pracovný výkon;
• mierna nespavosť;
• občasná zlá nálada a skoré príznaky depresie.

Prvotné príznaky Alzheimerovej choroby zahŕňajú dezorientáciu na známych miestach, dlhšie trvanie každodenných bežných činností, stratu spontánnosti, zmeny nálad a osobnosti, ako aj zvýšenú úzkosť.

Pacienti môžu mať problém pri manipulácii s peniazmi či platením účtov. Včasné rozpoznanie prvotných príznakov a neodkladné kontaktovanie odborníka sú zásadné pre rýchlu diagnostiku ochorenia a na zastavenie alebo spomalenie jeho priebehu.

Stredná fáza

S postupom ochorenia sa objavuje stále väčšia strata pamäti a narastá zmätenosť. Pacient začína mať problém s rozpoznávaním blízkych osôb, či už ide o rodinných príslušníkov, známych alebo susedov.

Začínajú sa objavovať problémy pri čítaní, písaní a počítaní. Pre pacientov je veľmi náročné myslieť logicky a organizovať si myšlienky.

Pacienti môžu trpieť halucináciami, bludmi a paranojou. Sú precitlivenejší, trpia úzkosťami, nepokojom a plačlivosťou, pričom tieto prejavy sa typicky objavujú najmä neskoro popoludní až večer.

Dostávajú sa do štádia, keď nie sú schopní učiť sa nové veci. K psychickým problémom sa začínajú pridružovať výraznejšie motorické ťažkosti, napríklad problém vstať zo stoličky alebo vykonávať niektoré dovtedy bežné činnosti.

Neskorá fáza

V poslednom, ťažkom štádiu choroby je za pomoci MRI v mozgu možné pozorovať abnormálne štruktúry, ktoré sa tvoria hromadením bielkovín a nazývajú sa plaky a spleti.

V tomto štádiu už pacient nie je schopný rozpoznávať rodinu a blízke osoby a stráca schopnosť akejkoľvek komunikácie. Dochádza k strate kontroly vyprázdňovania močového mechúra a čriev.

Pacient chradne, dochádza k problémom s prehĺtaním, strate apetítu a následne aj hmotnosti. Pacient je vo vyššej miere ospalý a prespí väčšinu dňa.

Môžu sa pridružiť aj iné komplikácie, napríklad kožné infekcie. Pacient sa stáva úplne závislým od starostlivosti druhých.

Dôsledky atrofie mozgu pre každodenný život

Závažnosť demencie sa pohybuje od najľahšieho štádia, keď ešte len začína ovplyvňovať fungovanie človeka, až po najťažšie štádium, keď je už človek pri základných životných činnostiach úplne závislý od druhých.

Postupujúca demencia má obrovský vplyv na schopnosť osoby samostatne fungovať. Je hlavnou príčinou zdravotného postihnutia starších dospelých a predstavuje emocionálnu aj finančnú záťaž pre rodiny a opatrovateľov.

Pretože väčšina ľudí s demenciou je vo vyššom veku, je veľmi pravdepodobné, že okrem demencie budú mať viaceré, často chronické, zdravotné problémy. Je dôležité tieto problémy primerane riešiť, aby sa minimalizovali kognitívne a funkčné ťažkosti, predchádzalo sa behaviorálnym symptómom a optimalizovala sa kvalita života.

• pády;
• delírium, teda akútny stav zmätenosti;
• epilepsia;
• strata hmotnosti a podvýživa;
• diabetes mellitus II. typu;
• inkontinencia;
• poruchy spánku;
• ochorenia ústnej dutiny;
• sexuálne dysfunkcie;
• krehkosť.

Asi 25 % ľudí s demenciou má klinicky relevantnú depresiu. Prítomnosť demencie môže taktiež komplikovať liečbu iných ochorení a ovplyvniť schopnosť človeka ich zvládať.

Rizikové faktory zmenšovania mozgu a demencie

Existuje viacero faktorov, ktoré nedokážeme zmeniť, ako napríklad vek alebo genetické faktory. U asi 25 % ľudí starších ako 55 rokov sa vyskytuje v rodinnej anamnéze demencia.

Riziko vzniku demencie v týchto rodinách je približne 20 %, pričom celkovo v populácii je to asi 10 %. Mnohé faktory spojené so zvýšeným rizikom vzniku demencie je však možné ovplyvniť.

Neovplyvniteľné faktory

• vyšší vek;
• rodinná anamnéza demencie;
• genetická predispozícia;
• niektoré genetické mutácie;
• variant APOE4;
• Downov syndróm.

Ak sa vo vašej rodine vyskytla Alzheimerova choroba, Huntingtonova choroba, frontotemporálna demencia alebo vaskulárna demencia, je u vás vyššia pravdepodobnosť výskytu.

U mnohých ľudí s rodinnou anamnézou sa však symptómy nemusia nikdy rozvinúť a naopak u mnohých ľudí bez rodinnej anamnézy áno.

Ovplyvniteľné faktory

• vysoký krvný tlak;
• zvýšený cholesterol v krvi;
• obezita;
• diabetes;
• nedostatočná fyzická aktivita;
• fajčenie;
• nadmerná konzumácia alkoholu;
• depresia;
• chronický stres;
• nedostatok spánku;
• nevyvážená strava a podvýživa;
• nedostatok vitamínov D, B6 a B12;
• sociálna izolácia;
• nízke vzdelanie;
• znečistené ovzdušie.

Najnovšie výskumy preukazujú, že viac ako 1/3 prípadov demencie zapríčiňujú faktory životného štýlu. Na rozvoji demencie sa najviac podieľa hypertenzia a obezita v strednom veku, fyzická nečinnosť, fajčenie, sociálna izolácia či depresia.

Pohyb, mozog a hipokampus

Štúdie ukazujú, že ľudia, ktorí sú fyzicky aktívni, majú menšie riziko vzniku demencie vrátane Alzheimerovej choroby. Fyzická pasivita je dnes považovaná za jeden zo známych ovplyvniteľných rizikových faktorov demencie.

Cvičenie niekoľkokrát týždenne v rozsahu 30 až 60 minút udržiava zdravé fungovanie mozgu vrátane pamäti, myslenia a rozhodovania. Zlepšuje pamäť, uvažovanie, úsudok a myslenie u ľudí s miernou formou demencie pri Alzheimerovej chorobe alebo miernou kognitívnou poruchou.

Pravidelné cvičenie môže odďaľovať začiatok Alzheimerovej choroby u ľudí s rizikom vzniku ochorenia alebo spomaľovať postup choroby. Zdá sa, že fyzická aktivita pomáha mozgu nielen tým, že udržuje prietok krvi, ale aj tým, že zvyšuje tvorbu chemikálií, ktoré chránia mozog.

Štúdia z roku 2019 ukázala, že predovšetkým aeróbne cvičenie pomáha spomaliť zmršťovanie v hipokampe, v časti mozgu, ktorá má na starosti pamäť.

Jedna skupina vykonávala štyri- až päťkrát týždenne približne 30 minút aeróbne cvičenie a druhá strečing. Hoci si obe skupiny zachovali svoje kognitívne schopnosti zamerané na pamäť a riešenie problémov, len aeróbne cvičenie dokázalo znížiť atrofiu hipokampu u tých, ktorí už mali v mozgu veľa plakov.

Aerobik zvyšuje funkciu ciev a srdca a ďalšie faktory, ktoré podporujú rast a prežitie neurónov. Práve to môže znížiť škodlivé účinky amyloidných plakov na neuróny v hipokampe.

Čo môže pomôcť zachovať kognitívne funkcie

Niektorým druhom demencie sa dá predchádzať alebo oddialiť nástup príznakov zmenou životného štýlu. Riziko vzniku demencie je možné znížiť, nie však úplne vylúčiť.

• Ak fajčíte, pokúste sa to obmedziť alebo skončiť s fajčením úplne.
• Začnite sa zdravšie stravovať a pridajte do jedálnička čerstvú zeleninu a ovocie.
• Znížte konzumáciu vysokospracovaných potravín na minimum.
• Zvýšte príjem omega-3 mastných kyselín a vitamínu D.
• Vyhýbajte sa nadmernej konzumácii alkoholu.
• Pravidelne a primerane sa hýbte.
• Znížte mieru stresu.
• Doprajte si odpočinok a kvalitný spánok.
• Udržiavajte sociálne kontakty.
• Učte sa nové veci a pravidelne precvičujte pamäť.

Okrem fyzického cvičenia zaraďte do svojej rutiny aj „mozgové cvičenia“, napríklad logické hry, krížovky, slovné hádanky a pamäťové hry.

Praktické cvičenia pre pamäť

Cvičenia, ktoré môžu udržiavať pamäť a trénovať kognitívne schopnosti u osôb trpiacich stareckou demenciou, môžu v niektorých prípadoch zmierniť príznaky tejto choroby. Tieto cvičenia sú obzvlášť užitočné v ranej fáze ochorenia.

• Socializácia: naučiť sa posielať e-maily, surfovať po internete a písať príspevky na sociálne siete môže byť zábavné a podnetné.
• Poľovačka na slová: počas dvoch dní si desať minút denne zapisujte do poznámkového bloku všetky slová, ktoré sa začínajú na písmeno „A“, a postupne prejdite na ďalšie písmená.
• Hra na tri: trom rôznym ľuďom hovorte dobrú správu a zakaždým sa snažte o čo najväčšiu presnosť tak, aby ste sa správu na konci naučili naspamäť.
• Šachy, karty a sudoku: tieto hry môžu pomáhať udržať mozog aktívny.
• Obmena rutiny: ak chodíte vždy tou istou cestou, skúste obvyklú trasu zmeniť, aby mozog reagoval na nové podnety.
• Spomínanie na deň: večer pred spánkom si skúste vybaviť uplynulý deň, ľudí, ktorých ste videli, a činnosti, ktoré ste vykonali, podľa možnosti v čo najväčších podrobnostiach.

Diagnostika zmenšovania mozgu a demencie

Diagnostika demencie a jej typu môže byť celkom náročná. Lekár musí rozpoznať mieru kognitívneho úpadku a určiť, čo je pacient ešte schopný urobiť.

Diagnostika prebieha na základe vyšetrenia, pri ktorom lekár zisťuje celkový zdravotný stav a informácie o liekoch, ktoré človek užíva, pretože niektoré lieky môžu vyvolať stavy podobné demencii.

Je dobré, aby s pacientom išiel na vyšetrenie aj niekto z rodiny, pretože pacient si sám nemusí pamätať všetky príznaky, ktoré sa u neho objavujú.

Vyšetrenia používané pri diagnostike

• Kognitívne a neuropsychologické testy: hodnotí sa pamäť, orientácia, uvažovanie, úsudok, jazykové schopnosti a pozornosť.
• Neurologické vyšetrenie: hodnotí sa reč, zrakové vnímanie, pozornosť, pohyb, rovnováha a reflexy.
• Zobrazovacie vyšetrenia: magnetická rezonancia alebo CT môžu ukázať známky mŕtvice, krvácania, nádoru alebo úbytku mozgového tkaniva.
• PET vyšetrenie: môže zobraziť mozgovú aktivitu, metabolizmus glukózy alebo niektoré proteínové abnormality.
• Laboratórne testy: krvné testy môžu odhaliť nedostatok vitamínu B12, poruchu štítnej žľazy alebo iné fyzické problémy ovplyvňujúce funkciu mozgu.
• Vyšetrenie mozgovomiechového moku: niekedy sa vyšetruje na infekciu, zápal alebo markery niektorých degeneratívnych ochorení.

Strata nervových buniek pri Alzheimerovej chorobe vedie k zmenšovaniu určitých častí mozgu, najmä hipokampu, ktoré je možné pozorovať pomocou magnetickej rezonancie. Zobrazovací nález však treba vždy posudzovať spolu s príznakmi a výsledkami ďalších vyšetrení.

Možnosti liečby a spomalenia prejavov

V súčasnosti neexistuje jeden univerzálny liek určený na liečbu demencie. Väčšina typov demencie sa vyliečiť nedá, avšak existujú spôsoby, ktoré ochorenie spomalia a pacientom pomôžu lepšie zvládať jeho príznaky.

Liečba je väčšinou špecifická podľa toho, čo danú demenciu vyvolalo. Je zameraná na zmiernenie príznakov a ich závažnosti, zlepšenie kvality života a spomalenie postupu ochorenia.

Starecká demencia spôsobená progresujúcimi chorobami sa nedá vyliečiť alebo celkom zastaviť. V súčasnosti sú známe len lieky, ktoré pomáhajú tlmiť príznaky, spomaliť proces degeneratívnych zmien a lepšie využiť zníženú kapacitu oslabeného mozgu.

Lieky

Inhibítory cholínesterázy zvyšujú hladinu chemického posla, ktorý sa podieľa na pamäti a úsudku. Hoci sa primárne používajú na liečbu Alzheimerovej choroby, môžu byť predpísané aj pri iných typoch demencie.

Vedľajšie účinky môžu zahŕňať nevoľnosť, vracanie a hnačku. Memantín reguluje aktivitu glutamátu, ďalšieho chemického posla zapojeného do mozgových funkcií, ako sú učenie a pamäť.

Častým vedľajším účinkom memantínu sú závraty. Lekár môže predpísať aj lieky na liečbu depresie, porúch spánku, halucinácií, parkinsonizmu alebo agitovanosti.

Neliekové postupy

Liečba okrem liekov vždy zahŕňa aj zmenu životného štýlu. V počiatočných fázach demencie, pokiaľ nedôjde k výraznému poklesu komunikácie a porozumenia, môže byť účinná psychoterapia.

Odporúčajú sa relaxačné techniky, počúvanie známej upokojujúcej hudby, zníženie rušivých vplyvov prostredia, podporné skupiny, kognitívno-behaviorálne terapie, adaptačné terapie a logopedická pomoc.

Pracovná terapia môže pacienta naučiť zvládať problémy, ktoré sa vyskytujú v súvislosti s ochorením. Účelom je zabrániť nehodám, ako sú pády, vyrovnať sa so zmenami nálad a pripraviť pacienta na progresiu demencie.

Nootropiká a výživové doplnky

Nootropiká sú lieky a výživové doplnky, ktoré napomáhajú zlepšiť duševnú výkonnosť ľudí, ktorá zahŕňa sústredenie, pamäť, kreativitu, inteligenciu a motiváciu.

Niektoré dokážu napomáhať pri regenerácii mozgu po jeho poranení. Pred ich užívaním je však potrebné vylúčiť závažné príčiny zabúdania alebo iných príznakov demencie a poradiť sa s odborníkom.

Kofeín dokáže zvyšovať bdelosť a pozornosť a zároveň skracuje reakčný čas. Veľmi vysoké dávky kofeínu však môžu byť nebezpečné, preto netreba prekračovať maximálnu dennú dávku pre zdravého dospelého človeka, ktorá je do 400 mg kofeínu denne, pričom jednorazová dávka kofeínu by nemala prekročiť 200 mg.

L-teanín pôsobí upokojujúco, znižuje úzkosť a stres a podporuje psychický výkon. Kreatín sa dostáva aj do mozgu, kde slúži ako rýchly zdroj energie pre mozgové bunky.

Medzi ďalšie známe nootropiká patria prípravky s obsahom ženšenu, bacopy drobnolistej, rozchodnice ružovej a ashwagandhy. Vhodné je užívať aj doplnky s obsahom omega-3 mastných kyselín, ktoré prispievajú k správnej funkcii mozgu.

Účinok výživových doplnkov nenahrádza diagnostiku ani liečbu príčiny kognitívneho zhoršovania. Lieky, dávkovanie a vhodnosť jednotlivých prípravkov musí posúdiť lekár alebo lekárnik.

Starostlivosť o človeka s demenciou

Ľudia, ktorí trpia stareckou demenciou, si nemusia byť tohto ochorenia vedomí. Najmä na začiatku choroby môžete pozorovať príznaky, ktoré naznačujú jej nástup.

Najlepší liek pre osobu postihnutú stareckou demenciou je zostať s touto osobou v čo najužšom kontakte a predísť tak možnému riziku, najmä u ľudí, ktorí nedokážu chápať, čo sa okolo nich deje.

Opatrovajúci príbuzní by mali mať vždy na pamäti, že demencia neumožňuje postihnutým plne chápať, čo sa im hovorí a čo sa s nimi deje. Nemali by očakávať, že trpiaci človek bude môcť vykonávať veci, ktoré robil pred touto chorobou.

Káranie postihnutej osoby v prípade neštandardného správania je neprijateľné, pretože by týmto výčitkám pravdepodobne nerozumela a cítila by sa ohrozená. Ak je to možné, je najlepšie brať situáciu s humorom a byť trpezliví.

Bezpečné prostredie

Zásadné je prispôsobiť životné prostredie trpiacich ich novým potrebám. Odporúča sa skryť potenciálne nebezpečné lieky, nože, alkohol alebo produkty na čistenie pokožky.

Je tiež dobré umiestniť k vani alebo do sprchy rukoväť, o ktorú sa dá oprieť, použiť protišmykovú podložku a odstrániť nízke stolíky a všetky ostatné predmety, ktoré môžu spôsobiť potknutie a pád.

Kedy vyhľadať lekára

Svojho lekára by ste mali vyhľadať v prípade, ak si začínate všímať prvé zmeny vo vašich kognitívnych funkciách, ako sú zabúdanie, kam ste čo odložili, dezorientácia v známom prostredí, nespoznávanie blízkych osôb, zmeny v emóciách, spomalené myslenie alebo problémy s rečou.

Ak sa u vašich blízkych vyskytnú ťažkosti získať a uchovať nové informácie, neskôr problémy s pamäťou, orientáciou a vnímaním času, spomalenie pohybov, zmeny reči, neschopnosť rozoznávať ľudí a veci, ťažkosti so zvládaním predtým známych činností, depresie alebo halucinácie, mali by ste vyhľadať lekára špecialistu, pretože skorá diagnostika je zásadná pre umožnenie spomalenia vývoja ochorenia.

Rýchle lekárske vyšetrenie je potrebné aj pri náhlom zhoršení pamäti alebo orientácie, náhlej poruche reči, slabosti jednej strany tela, páde s úderom do hlavy, poruche chôdze alebo nových zmenách správania.

tags: #zmensovanie #mozgu #v #starobe