Adaptívna plasticita mozgu: ako sa mozog učí, mení a prispôsobuje

Adaptívna plasticita mozgu je schopnosť nervových buniek a neurónových sietí meniť svoje spojenia, organizáciu a fungovanie v reakcii na učenie, skúsenosti, zmyslové podnety, vývoj, poškodenie alebo zmenu životných podmienok. Vďaka nej sa dokážeme učiť nové zručnosti, zlepšovať existujúce schopnosti, prispôsobovať sa zmenám a v určitom rozsahu obnovovať funkcie po poranení mozgu.

Moderné výskumy ukazujú, že mozog nie je po detstve „fixný“ a jeho plasticita pretrváva po celý život. Najvýraznejšia je v prvých rokoch života, no aj v dospelosti si mozog zachováva potenciál vytvárať a posilňovať neurónové spojenia, reorganizovať funkcie a reagovať na pravidelné podnety.

Čo znamená adaptívna plasticita mozgu

Plasticita sa týka poddajnosti mozgu alebo schopnosti meniť sa; neznamená to, že mozog je plastický. Neuro odkazuje na neuróny, nervové bunky, ktoré sú stavebnými kameňmi mozgu a nervového systému. Neuroplasticita teda umožňuje nervovým bunkám zmenu.

Neuroplasticita je teda schopnosť mozgu meniť svoju štruktúru aj fungovanie počas celého života človeka. Neuroplasticita je schopnosť neurónov a neurónových sietí v mozgu meniť svoje spojenie a správanie v reakcii na nové informácie, senzorickú stimuláciu, vývoj, poškodenie alebo dysfunkciu.

Neuroplasticita je schopnosť mozgu meniť sa a prispôsobovať sa vďaka skúsenostiam. Je to zastrešujúci termín odkazujúci na schopnosť mozgu meniť, reorganizovať alebo rozvíjať neurónové siete. To môže zahŕňať funkčné zmeny v dôsledku poškodenia mozgu alebo štrukturálne zmeny v dôsledku učenia.

Adaptívna plasticita označuje také zmeny, ktoré mozgu pomáhajú zvládnuť nové požiadavky, rozvíjať schopnosti alebo čiastočne kompenzovať stratu funkcie. Neznamená však automaticky, že každá zmena je prospešná, pretože plasticita môže pracovať pozitívnym aj negatívnym smerom.

Neuróny, synapsie a nervové spojenia

Ľudský mozog je tvorený desiatkami miliárd nervových buniek - neurónov. Každá z týchto buniek je pritom spojená až s desaťtisícimi ďalších.

Jadro neuroplasticity tvoria neuróny, mozgové bunky, ktoré medzi sebou komunikujú prostredníctvom jemných elektrických impulzov. Medzi týmito neurónmi sú drobné medzery, ktoré sa nazývajú synapsie.

Keď nejaké spojenie používame často, napríklad pri opakovaní slovíčok, daná dráha sa zosilňuje. Keď ju zanedbáme, oslabí sa. Tomuto javu sa hovorí synaptická plasticita.

Hebbovská plasticita tento princíp opisuje slovami: neuróny, ktoré sú aktívne spoločne, sa navzájom posilňujú. Čím častejšie vykonávame nejakú činnosť, tým silnejšie sa formujú príslušné neurónové spojenia.

Synaptická plasticita a synaptické prerezávanie

Mozog skrátka posilňuje tie „cesty“, ktoré používame najčastejšie. Keď sa učíme niečo nové, mozog reaguje vytváraním nových spojení medzi nervovými bunkami a na druhej strane, keď niektoré cesty prestaneme používať, jednoducho ich „zatvorí“, aby uvoľnil miesto a energiu pre tie aktívnejšie.

Synaptické prerezávanie je proces, pri ktorom mozog vyraďuje menej používané spojenia, aby sa mohol sústrediť na tie silnejšie. Je to ako veľké jarné upratovanie v hlave. Výsledkom je menej chaosu a viac priestoru pre nové myšlienky.

Keď mozog začne spracovávať zmyslové informácie, niektoré synapsie zosilnejú a iné zoslabnú. Nakoniec sú niektoré nepoužívané synapsie úplne eliminované, čo je proces známy ako synaptické prerezávanie, ktorý zanecháva účinné siete neurónových spojení.

Ak cudzí jazyk nepoužívame, zabudneme ho používať. Ale aj to je súčasťou neuroplasticity. Ak v bode, kedy sme hru zvládli prestaneme hrať, naše telo tieto znalosti a zručnosti veľmi rýchlo v mozgu začne nahrádzať inými potrebnejšími informáciami a zručnosťami.

Štrukturálna a funkčná plasticita

Štrukturálna plasticita je schopnosť mozgu fyzicky meniť svoje usporiadanie. Štrukturálna plasticita je schopnosť mozgu skutočne zmeniť svoju fyzickú štruktúru ako výsledok učenia sa, skúseností a vytvárania pamäti.

Funkčná plasticita je schopnosť mozgu prevziať funkcie z poškodenej oblasti mozgu a vytvoriť alebo obnoviť ich v jeho iných nepoškodených oblastiach. Funkčná plasticita súvisí s reorganizáciou mozgových funkcií po poškodení alebo pri strate zmyslového vstupu.

U hudobníkov sú napríklad oblasti zodpovedné za koordináciu a sluch väčšie, u športovcov sú to centrá pre rovnováhu a priestorovú orientáciu. Keď napríklad hráte na hudobný nástroj, posilňuje sa spojenie medzi sluchom a motorikou.

Keď sa učíte nový jazyk, vytvára sa nová sieť neurónov súvisiaca s rečovým centrom. Každá nová zručnosť a vedomosť je teda pre mozog niečo ako palivo do motora a pokiaľ dolievame benzín, motor bude bežať ďalej.

Ako sa plasticita mozgu vyvíja počas života

Mozog a jeho základy sa utvára prakticky ihneď od počatia. Už počas prenatálneho vývoja a v období po narodení je mozog najtvárnejší a najcitlivejší voči stimulácii.

Najväčšiu tendenciu meniť sa má mozog v prvých rokoch života, keď mozog rastie a organizuje sa. Mozog sa najviac a najrýchlejšie rozvíja po narodení. Deti sa učia zázračnou rýchlosťou a často predbehnú dospelých.

Vývojová plasticita sa najviac prejavuje v prvých niekoľkých rokoch života, pretože neuróny rastú veľmi rýchlo a vytvárajú viac vetví, čo nakoniec vytvára príliš veľa spojení. V skutočnosti má pri narodení každý neurón v mozgovej kôre asi 2500 synapsií.

V čase, keď sú dieťaťu dva alebo tri roky, je počet synapsií približne 15 000 na neurón. Toto množstvo je asi dvakrát väčšie ako u priemerného dospelého mozgu.

Počas raného detstva, ktoré je známe ako kritické obdobie vývoja, musí nervový systém prijímať určité zmyslové vstupy, aby sa mohol správne vyvíjať. Akonáhle také kritické obdobie skončí, dôjde k prudkému poklesu počtu spojení.

K tomuto masívnemu „orezávaniu“ prebytočných synapsií často dochádza počas dospievania. Spojenia, ktoré sú udržiavané, a tie, ktoré zostanú, sú tie, ktoré boli posilnené vhodnými zmyslovými zážitkami.

V dospelom veku si svoje činnosti spravidla riadime už sami a stále máme potenciál sa rozvíjať práve vďaka plasticite mozgu, v podstate až do vysokého veku. Pritom mozog má kapacitu „naplniť“ sa novými informáciami či zručnosťami i v pokročilom veku - no musí byť zachovaná schopnosť alebo skôr motivácia k učeniu a vytrvalosť.

Adaptívna plasticita pri učení

Takže keď sa hovorí, že „mozog je ako sval“, nie je to len metafora. Rovnako ako svaly, aj mozog potrebuje záťaž na to, aby rástol a neochabol.

Keď ho nepoužívame a spojenia v ňom slabnú, alebo sa úplne vymazávajú, prejaví sa to zabúdaním či pomalším myslením. Keď sa mozog začne zbavovať „cestičiek“, ktoré sa mu zdajú nevyužité, neuroplasticita tak môže pracovať proti nám.

„Hĺbka“ zapamätania či ovládania nejakej zručnosti bude závislá najmä na tom, ako dlho sa jej venujeme a ako často ju používame. Učenie v dospelosti preto nie je len o nových faktoch, ale o rozširovaní pohľadu.

Každá nová skúsenosť, kurz, kniha či jazykový tréning posilňuje mozgové spojenia a udržuje myseľ sviežu. A ak sa k tomu pridá motivácia a zmysluplný cieľ, proces učenia sa stáva nielen efektívnym, ale aj skutočne zábavným spôsobom, ako tráviť voľný čas.

Úloha pozornosti, opakovania a motivácie

Keď vykonávame potrebné činnosti opakovane, napríklad každý deň alebo každý druhý, mozog začne danú aktivitu spracovávať účinnejšie. To umožní nervom rýchlejší prenos informácií a ich ďalším pravidelným používaním sa rýchlosť a sila prenosu zosilňuje.

Po určitom čase sa daná aktivita stáva jednoduchou alebo automatickou a je možné prejsť na učenie ďalšej potrebnej činnosti. Takto sa postupne vytvárajú stabilnejšie nervové dráhy a znižuje sa náročnosť činnosti.

Ak v tom, čo robíme, máme aj pozitívne emócie, oveľa rýchlejšie sa vec naučíme. Predmety, ktoré nás bavili, sme sa učili oveľa ľahšie ako niečo, čo v nás nevzbudilo záujem.

Robiť chyby je ľudské! Pokiaľ nám na niečom záleží a urobíme chybu, oveľa lepšie si ju zapamätáme a s najväčšou pravdepodobnosťou ju nabudúce neurobíme.

Štyri formy kortikálnej neuroplasticity

Americký neurológ Jordan Grafman identifikoval štyri ďalšie typy neuroplasticity, známe ako adaptácia homológnej oblasti, compensatory masquerade, cross-modal reassignment a map expansion.

Adaptácia homológnej oblasti

Homológna adaptácia oblasti nastáva počas raného kritického obdobia vývoja. Pokiaľ sa určitý modul mozgu poškodí v ranom veku, jeho normálne operácie majú schopnosť presunúť sa do oblastí mozgu, ktoré nezahŕňajú postihnutý modul.

Funkcia je často posunutá do modulu v zodpovedajúcej alebo homológnej oblasti opačnej mozgovej hemisféry. Nevýhodou tejto formy neuroplasticity je, že funkcie, ktoré sú normálne uložené v module, môžu byť ovplyvnené tým, že uvoľnia miesto pre nové funkcie.

Compensatory masquerade

Druhý typ neuroplasticity, compensatory masquerade, možno zjednodušene popísať ako mozog vymýšľajúci alternatívnu stratégiu na vykonanie úlohy, keď počiatočnú stratégiu nemožno kvôli postihnutiu dodržať.

Človek, ktorý utrpí nejakú formu mozgovej traumy a zhoršeného priestorového vnímania, sa uchýli k inej stratégii priestorovej navigácie, ako je zapamätanie si orientačných bodov. Jediná zmena, ku ktorej dochádza v mozgu, je reorganizácia už existujúcich neurónových sietí.

Cross-modal reassignment

Tretia forma neuroplasticity, cross-modálne preradenie, znamená zavedenie nových vstupov do oblasti mozgu zbavenej svojich hlavných vstupov. Klasickým príkladom toho je schopnosť dospelého, ktorý je od narodenia nevidiaci, mať dotykový alebo somatosenzorický vstup presmerovaný do zrakovej kôry v tylovom laloku.

K tomu dochádza, pretože neuróny spolu komunikujú rovnakým abstraktným „jazykom“ elektrochemických impulzov bez ohľadu na zmyslovú modalitu. Z tohto dôvodu môžu zrakové kôry nevidiacich ľudí stále vykonávať kognitívne funkcie vytvárania reprezentácií fyzického sveta, ale zakladajú tieto reprezentácie na vstupe z iného zmyslu - menovite hmatu.

Map expansion

Map expansion alebo vo voľnom preklade rozšírenie mapy znamená flexibilitu lokálnych oblastí mozgu, ktoré sú určené na vykonávanie jedného typu funkcie alebo na ukladanie určitej formy informácií.

Keď je jedna funkcia vykonávaná dostatočne často opakovaným správaním alebo stimulom, oblasť kortikálnej mapy vyhradená tejto funkcii rastie. K tomuto javu obvykle dochádza pri učení a nácviku zručnosti, ako je hra na hudobný nástroj.

Neuroplasticita expanzie mapy bola tiež pozorovaná v spojení s bolesťou pri fenoméne syndrómu fantómových končatín. U osôb po amputácii, ktorí pociťujú fantómové bolesti končatín, sa mapa mozgu v ústach posúva, aby prevzala priľahlú oblasť mozgu na ruke a ruke.

Adaptívna plasticita pri strate zmyslov

Iné formy neuroplasticity fungujú v podstate rovnakým mechanizmom, ale za iných okolností a niekedy len v obmedzenej miere. Tieto okolnosti zahŕňajú zmeny v tele, ako je strata končatiny alebo zmyslového orgánu, ktoré následne menia rovnováhu zmyslovej aktivity prijímanej mozgom.

Ak človek stratí jeden zo svojich zmyslov, mozog reorganizuje svoje kapacity tak, že posilní iné zmysly. V prípade zrakovej deprivácie môžu byť oblasti pôvodne spojené so spracovaním zraku využité na spracovanie hmatu alebo iných podnetov.

Rozhranie mozog-počítač a senzorická substitúcia

Niektoré z prvých aplikovaných výskumov neuroplasticity boli vykonané v 60. rokoch 20. storočia, kedy sa vedci pokúšali vyvinúť stroje, ktoré by boli prepojené s mozgom, aby pomohli nevidiacim ľuďom.

Stroj sa skladal z kovovej dosky so 400 vibračnými stimulátormi. Kamera zaobstarala snímky miestnosti a previedla ich do vzorcov vibrácií, ktoré reprezentovali fyzický priestor miestnosti a predmety v nej.

Po určitom oboznámení so zariadením boli mozgy pacientov schopné konštruovať mentálne reprezentácie fyzických priestorov a fyzických objektov. Namiesto toho, aby viditeľné svetlo stimulovalo ich sietnicu, vibračné stimulátory spustili kožu na ich chrbte, aby vytvorili reprezentáciu v ich zrakovej kôre.

Mozog to dokáže, pretože „hovorí“ rovnakým nervovým „jazykom“ elektrochemických signálov bez ohľadu na to, aké druhy podnetov z prostredia interagujú so zmyslovými orgánmi tela.

Dnes neurovedci vyvíjajú stroje, ktoré obchádzajú vonkajšie zmyslové orgány a v skutočnosti sú priamo prepojené s mozgom. Vedci napríklad implantovali zariadenie, ktoré monitorovalo aktivitu neurónov v mozgu samice opice makaka.

Akonáhle počítač účinne koreloval signály z mozgu opice pre rýchlosť a smer so skutočným pohybom kurzora, počítač bol schopný previesť tieto signály pohybu z mozgu opice na pohyb robotickej paže v inej miestnosti.

Adaptívna plasticita po poškodení mozgu

Po úraze sa niektoré časti mozgu dokonca dokážu „naučiť“ preberať funkcie tých nezvratne poškodených. Vďaka neuroplasticite sa teda dokážeme nielen učiť, ale aj zotaviť a prispôsobovať sa neustále sa meniacemu svetu.

Plasticita mozgu, alebo ak chcete jeho prispôsobivosť, sa pozitívne prejavuje v prípade mozgových poranení najrôznejšieho pôvodu. Pokiaľ došlo k zraneniu v niektorom z centier zodpovedných za určitú funkciu, túto funkciu, vplyvom stimulácie, tréningu a odbornej neurorehabilitácie preberá niektorá z alternatívnych či susedných oblastí.

Nové poznatky naznačujú, že mozog ako orgán sa dokáže vyrovnať s hendikepom „nedeliacich sa“ neurónov. Dokáže totiž preorganizovať svoje schopnosti a presmerovať ovládanie mnohých častí tela na iné neuróny.

Ak aj dôjde k poškodeniu nejakej časti mozgu, cieleným a dlhodobým tréningom je možné podporiť plasticitu mozgu a poškodenú oblasť čiastočne obísť a nahradiť - miera „reparácie“ ale jednoznačne závisí od rozsahu poškodenia a od času, ktorý uplynul do začiatku rehabilitácie.

Neuroplasticita v rehabilitácii

Neuroplasticita hrá kľúčovú úlohu v rehabilitácii pacientov s neurologickými ochoreniami a poraneniami. Po úrazoch a poškodeniach mozgu môžu iné oblasti prevziať funkcie poškodenej časti.

Opakovanie a intenzita znamenajú, že čím častejšie a cielenejšie vykonávame cvičenia, tým efektívnejšie sa mozog adaptuje. Po úraze alebo mŕtvici je dôležité začať rehabilitáciu čo najskôr, aby sa zabránilo stratám neurónových spojení.

Multisenzorická stimulácia, teda zapojenie viacerých zmyslov, ako sú zrak, sluch a hmat, pomáha mozgu efektívnejšie reorganizovať svoje funkcie. Behaviorálne techniky alebo rozhranie mozog-stroj možno využiť na terapeutické účely.

Prirodzená neuroplasticita však neznamená úplnú obnovu všetkých schopností. Rozsah zotavenia závisí od poškodeného miesta, veľkosti poškodenia, celkového zdravotného stavu, veku, času začatia rehabilitácie a pravidelnosti cvičenia.

Neurogenéza a tvorba nových nervových buniek

Do nedávnej doby panoval názor, že jediné bunky, ktoré sa v tele neobnovujú, sú bunky mozgové. Moderné metódy výskumu mozgu však tento mýtus vyvrátili.

Výskum naznačuje, že najmenej jedna časť mozgu je naďalej schopná vytvárať nové mozgové bunky počas celého života človeka. Je to časť mozgu známa ako hipokampus.

Hipokampus ovplyvňuje schopnosť učiť sa, dlhodobú pamäť a priestorovú navigáciu. V niektorých prípadoch, ako je zotavenie z mŕtvice, môže hrať úlohu aj prirodzená neurogenéza dospelých.

Výskum neurogenézy však naďalej pokračuje a jednotlivé tvrdenia o rozsahu tvorby nových neurónov u dospelých treba posudzovať opatrne. Neuroplasticita zahŕňa predovšetkým zmeny v sile a organizácii existujúcich neurónových sietí, nielen vznik nových buniek.

Adaptívna plasticita a starnutie mozgu

Dobrou správou je, že keď mu dáme dostatok podnetov, funguje bez ohľadu na to, či máte dvadsať alebo šesťdesiat rokov. V dospelom veku si mozog zachováva schopnosť učiť sa, hoci tempo a spôsob učenia sa môžu meniť.

Dospelý mozog má síce o niečo menej „voľných“ synapsií ako detský, ale vzdelávanie dospelých má jednu obrovskú výhodu, a tou sú skúsenosti. Vie prepájať nové poznatky s tým, čo už pozná, a vďaka tomu sa učí efektívnejšie.

Cielený tréning a nútené, systematické a dlhodobé používanie mozgu „vhodným“ spôsobom dokáže pravdepodobne oddialiť prejavy starnutia mozgu o roky i desiatky rokov.

Štatistiky potvrdzujú, že výskyt Alzheimerovej choroby a iných druhov demencie je výrazne nižší u ľudí so znalosťou viacerých cudzích jazykov, u hráčov na hudobné nástroje, u ľudí duševne pracujúcich do vysokého veku, u ľudí, ktorí veľa cestujú alebo sú trvale obklopení väčším množstvom ľudí.

Neuroplasticita však nie je zárukou, že sa človek vyhne neurologickému ochoreniu. Podporuje však udržiavanie kognitívnych funkcií a vytváranie rezerv, ktoré môžu pomôcť mozgu lepšie zvládať zmeny spojené so starnutím.

Čo podporuje adaptívnu plasticitu mozgu

Učenie nových zručností

Učenie nového jazyka, hra na hudobný nástroj, riešenie logických úloh, čítanie, tvorba umenia a ďalšie kreatívne činnosti stimulujú mozog a vytvárajú nové spojenia.

Pokiaľ si chcete udržať fit mozog, skúste ho každý deň zapájať do najrôznejších vecí. V praxi to môže znamenať napríklad to, že sa každý deň naučíte desať nových slovíčok v cudzom jazyku, pokúsite si zapamätať obsah krátkeho textu v knihe alebo sa naučíte hrať na hudobný nástroj.

Fyzická aktivita

Výborným spôsobom, ako osviežiť svoj mozog, je aj fyzická aktivita, ktorá zlepšuje prietok krvi v mozgu a podporuje tvorbu nových buniek. Pravidelné cvičenie zlepšuje prekrvenie mozgu a podporuje tvorbu nových neurónov.

Niektoré výskumy naznačujú, že cvičenie môže pomôcť zabrániť strate neurónov v kľúčových oblastiach hipokampu. Iné štúdie naznačujú, že cvičenie zohráva úlohu pri tvorbe nových neurónov v rovnakej oblasti.

Zdá sa, že fyzické cvičenie tiež zvyšuje plasticitu mozgu svojim vplyvom na neurotrofický faktor odvodený z mozgu, funkčnú konektivitu a bazálne gangliá - časť mozgu zodpovednú za riadenie motoriky a učenie.

Spánok

A nezabúdajte ani na spánok! Počas neho si mozog v sebe „upratuje“ a upevňuje nové spojenia. Spánok zohráva dôležitú úlohu v dendritickom raste v mozgu.

REM spánok selektívne prerezáva a udržuje nové synapsie vo vývoji a učení. Dendrity sú výrastky na konci neurónov, ktoré pomáhajú prenášať informácie z jedného neurónu na druhý.

Spánok môžete zlepšiť dodržiavaním dobrej spánkovej hygieny. To zahŕňa vytvorenie konzistentného spánkového plánu a vytvorenie prostredia, ktoré prispieva k dobrému spánku.

Všímavosť a meditácia

Výborným spôsobom, ako sa naštartovať, je aj všímavosť alebo mindfulness. Keď sa učíme byť prítomní v danom okamihu, zlepšujeme si schopnosť regulácie emócií aj sústredenie.

Všímavosť znamená úplné ponorenie mysle do prítomného okamihu, bez premietania nad minulosťou alebo uvažovania o budúcnosti. Uvedomenie si obrazov, zvukov a vnemov okolo vás je kľúčové.

Mnoho štúdií ukázalo, že kultivácia a praktizovanie všímavosti môže podporiť neuroplasticitu mozgu. Ideálnou praktikou na precvičovanie všímavosti sú meditácie.

Hry a kognitívne výzvy

A nezabúdajte ani na hry, hádanky a rôzne zábavné výzvy, ktoré stimulujú mozgové centrá pre kreativitu a stratégiu. Hry nie sú len pre deti.

Štúdie ukazujú, že hranie doskových, kartových, video a ďalších hier môže zlepšiť neuroplasticitu vášho mozgu. Aj kartové hry, doskové hry alebo šach môžu zlepšiť fungovanie mozgu.

Sociálny kontakt

Rozhovory a smiech s inými ľuďmi pôsobia na mozog ako kyslík. Sociálne kontakty prinášajú nové podnety, vyžadujú spracovanie jazyka, emócií a sociálnych situácií a pomáhajú udržiavať myseľ aktívnu.

Podnetné prostredie môže pokračovať v poskytovaní odmien mozgu až do dospelosti. Cestovanie, poznávanie nových miest a kontakt s rôznymi ľuďmi rozširujú množstvo skúseností, s ktorými mozog pracuje.

Nové prostredie a rozmanitosť

Ukázalo sa, že učebné prostredie, ktoré ponúka množstvo príležitostí pre sústredenú pozornosť, novosť a výzvy, stimuluje pozitívne zmeny v mozgu.

Stimulácia vášho mozgu môže znamenať učenie nového jazyka, naučenie sa hrať na nástroj, cestovanie a poznávanie nových miest, vytváranie umenia a ďalších kreatívnych činností alebo čítanie.

Čo plasticitu mozgu oslabuje

Najväčším nepriateľom plasticity je chronický stres. Dlhodobé napätie oslabuje oblasti mozgu zodpovedné za pamäť a rozhodovanie, najmä hipokampus.

Preto má rovnakú váhu ako učenie aj odpočinok, pokoj a dobré vzťahy. Nášmu mozgu neprospieva stres, nedostatok spánku a užívanie návykových látok ako alkohol alebo drogy.

Jednostranné a opakujúce sa prostredie poskytuje menej príležitostí na vytváranie nových spojení. Deti majú množstvo podnetov a tieto podnety stimulujú mozog k rozvoju, zatiaľ čo pracovná náplň dospelých i podnety zvonku sú často veľmi uniformné a stále sa opakujú.

Plasticita môže ísť nielen pozitívnym smerom, ale aj tým negatívnym. Preto je dôležité podporovať aktivity, ktoré sú bezpečné, zmysluplné, primerané veku a založené na pravidelnom, no nie nadmernom opakovaní.

Význam adaptívnej plasticity u detí

V mozgu zreje v priebehu celého dospievania a počas neho dozrievajú rôzne kognitívne funkcie. Deti je potrebné stimulovať postupne s ohľadom na ich vek a v čo najväčšej možnej variabilite činností.

Musíme si dať veľký pozor na to, aby sme ich nepreťažovali. Detský mozog na rozdiel od dospelého jedinca je stále vo vývoji a potrebuje primeranú kombináciu učenia, pohybu, hry, odpočinku a bezpečných sociálnych vzťahov.

Pri deťoch s vývinovými odlišnosťami je dôležité prihliadať na ich individuálne potreby a využívať metódy, ktoré sú bezpečné, postupné a odborne podložené. Pravidelná stimulácia môže podporovať pozornosť, motoriku, komunikáciu a adaptáciu na nové situácie, no nemala by nahrádzať odbornú diagnostiku ani terapeutickú starostlivosť.

Adaptívna plasticita pri poruchách autistického spektra

Plasticita mozgu, tiež známa ako neuroplasticita, je termín, ktorý sa pripisuje schopnosti mozgu zmeniť alebo prispôsobiť v dôsledku skúseností. Schopnosť mozgu prispôsobovať sa a meniť ovplyvňujú okrem iných aj faktory, akými sú prostredie a vek.

Pri podpore vývinu detí s poruchou autistického spektra sa uplatňuje pravidelná stimulácia, opakovanie, učenie nových zručností, pohyb, zmysluplná komunikácia a postupné rozširovanie skúseností.

Bezpečnými formami stimulácie môžu byť bicyklovanie, plávanie, lezenie, loptové hry, cestovanie na rozličné miesta, poznávanie prírody, aktívny čas pri učení a zmeny prostredia prispôsobené schopnostiam dieťaťa.

Pri takýchto aktivitách sa môže predlžovať pozornosť a koncentrácia a zároveň sa môže zlepšovať psychická odolnosť voči novým vonkajším zmenám a stresom. Každá intervencia však musí rešpektovať individuálne tempo, potreby a hranice dieťaťa.

Adaptívna plasticita neznamená neobmedzené schopnosti

Zvýšenie neuroplasticity mozgu neznamená, že budete múdrejší, pretože to nemá nič spoločné s IQ. Môžete však mozog vytrénovať tak, aby ste boli schopní rýchlejšie a efektívnejšie pracovať, zapamätať si dôležité informácie, rýchlejšie si dávať informácie do súvislostí a učiť sa nové veci.

Mozog má svoje limity. Neuroplasticita neznamená, že poškodená oblasť bude vždy úplne nahradená alebo že tréning odstráni všetky následky ochorenia či úrazu.

Adaptívna zmena vzniká najmä vtedy, keď je podnet pravidelný, primerane náročný, významný a spojený s dostatočným odpočinkom. Najväčší význam preto nemá jednorazové intenzívne cvičenie, ale dlhodobá konzistentnosť.

Praktický rámec na podporu adaptívnej plasticity

1. Pravidelne sa učte nové zručnosti alebo informácie.
2. Opakujte dôležité činnosti v primeranej frekvencii.
3. Striedajte duševné úlohy s fyzickou aktivitou.
4. Udržiavajte stabilný spánkový režim.
5. Venujte pozornosť sociálnym kontaktom a kvalitným vzťahom.
6. Pracujte so stresom pomocou odpočinku, všímavosti alebo meditácie.
7. Vyhľadávajte nové, bezpečné a zmysluplné skúsenosti.
8. Pri poškodení mozgu začnite odbornú rehabilitáciu čo najskôr.
9. Pri deťoch prispôsobujte podnety veku, schopnostiam a individuálnemu tempu.
10. Nezamieňajte tréning mozgu za liečbu neurologického ochorenia.

Každé nové slovo, každý zážitok, každá myšlienka v ňom zanecháva stopu. A keď tieto stopy vedú k niečomu, čo nás baví a rozvíja, mozog sa nám odvďačí lepšou koncentráciou, rýchlejším myslením aj pokojnejšou mysľou.

Výkonnejší mozog nemajú tí, ktorí sa narodili „šikovní“, ale tí, ktorí ho používajú.

tags: #adaptivna #plasticita #mozgu