Anoxické poškodenie mozgu: príčiny, prejavy, diagnostika a liečba

Anoxické poškodenie mozgu je poškodenie mozgového tkaniva spôsobené nedostatkom kyslíka. V Medzinárodnej klasifikácii chorôb patrí pod kód G93.1 - Anoxické poškodenie mozgu, nezatriedené inde (Laesio cerebri anoxica, non alibi classificata). Závažnosť následkov závisí od príčiny, dĺžky nedostatku kyslíka, rozsahu poškodenia a postihnutých oblastí mozgu.

Anoxické poškodenie môže viesť k dočasným alebo trvalým poruchám vedomia, pamäti, pohybu, reči, správania a ďalších mozgových funkcií. Ťažké poškodenie môže vyústiť do kómy, perzistentného vegetatívneho stavu, apalického syndrómu alebo závislosti od pomoci okolia.

Zaradenie podľa klasifikácie chorôb

Anoxické poškodenie mozgu patrí do skupiny G90-G99 - Iné choroby nervovej sústavy, konkrétne do kategórie G93 - Iná choroba mozgu. Kód G93.1 označuje anoxické poškodenie mozgu, ktoré nie je zatriedené inde.

KódOznačenieLatinský názov
G93.1Anoxické poškodenie mozgu, nezatriedené indeLaesio cerebri anoxica, non alibi classificata

Pri určovaní diagnózy je potrebné odlíšiť anoxické poškodenie od iných príčin poruchy mozgu, napríklad od traumatického poškodenia, cievnej mozgovej príhody, infekcie, otravy, metabolickej poruchy alebo primárneho ochorenia nervového systému.

Čo znamená anoxické poškodenie mozgu

Anoxia znamená úplný alebo takmer úplný nedostatok kyslíka v tkanive. Mozog je na nedostatok kyslíka mimoriadne citlivý, pretože jeho nervové bunky potrebujú nepretržitý prísun kyslíka a glukózy. Ak sa zásobovanie mozgu preruší, nervové bunky začínajú zlyhávať a pri dlhšom trvaní nedostatku kyslíka môžu odumierať.

Hypoxia označuje znížený prísun kyslíka, zatiaľ čo anoxia predstavuje jeho úplný alebo takmer úplný nedostatok. V klinickej praxi sa však tieto pojmy niekedy používajú nepresne alebo spoločne, najmä pri opise poškodenia mozgu po zástave obehu a dýchania.

Poškodenie môže zasiahnuť mozgovú kôru, hipokampus, bazálne gangliá, talamus, mozoček aj mozgový kmeň. Rozsah poškodenia ovplyvňuje, či budú dominantné poruchy pamäti, vedomia, pohybu, koordinácie, správania alebo autonómnych funkcií.

Najčastejšie príčiny

Anoxické poškodenie mozgu vzniká vtedy, keď sa mozgu nedostáva dostatok kyslíka. Príčinou môže byť úplné zastavenie krvného obehu, závažné zlyhanie dýchania alebo kombinácia oboch mechanizmov.

  • zástava srdca a krvného obehu,
  • ťažké poruchy dýchania alebo udusenie,
  • topenie,
  • ťažký šok a výrazný pokles krvného tlaku,
  • ťažká strata krvi,
  • otrava alebo predávkovanie látkami tlmiacimi dýchanie,
  • komplikácie počas anestézie alebo resuscitácie,
  • ťažké poranenie mozgu a mozgového kmeňa,
  • ťažké metabolické poruchy,
  • nedostatočné okysličenie krvi pri závažnom ochorení pľúc alebo srdca.

Anoxické poškodenie môže vzniknúť aj po traumatickom poranení mozgu, ak dôjde k závažnému krvácaniu, opuchu mozgu, poruche dýchania alebo zlyhaniu krvného obehu. V takom prípade sa na primárne poškodenie pridáva sekundárne poškodenie spôsobené nedostatkom kyslíka a nedostatočným prekrvením.

Anoxické poškodenie po zástave obehu

Častou príčinou anoxického poškodenia mozgu je zástava srdca. Pri zástave obehu sa zastaví prísun okysličenej krvi do mozgu a mozgové bunky začínajú trpieť v priebehu krátkeho času. Riziko závažných následkov rastie s dĺžkou prerušenia krvného obehu a s nedostatočnosťou resuscitácie.

Po obnovení krvného obehu nemusí byť poškodenie ukončené. Opätovné prekrvenie môže spustiť zápalové, metabolické a oxidačné procesy, ktoré ďalej poškodzujú nervové bunky. Preto sa po úspešnej resuscitácii sleduje nielen obnovenie srdcovej činnosti, ale aj stav vedomia, dýchanie, krvný tlak, teplota, záchvaty a ďalšie známky poškodenia mozgu.

Rozdiel medzi anoxickým a traumatickým poškodením

Anoxické poškodenie vzniká predovšetkým v dôsledku nedostatku kyslíka. Traumatické poranenie mozgu vzniká pôsobením vonkajšej mechanickej sily, napríklad úderom, nárazom, pádom, výbuchom, tlakovou vlnou, bodným alebo strelným poranením.

Traumatické poranenie mozgu môže následne spôsobiť aj anoxické poškodenie, najmä ak vedie k poruche dýchania, zástave srdca, masívnemu krvácaniu alebo výraznému zvýšeniu vnútrolebečného tlaku. Obe poškodenia sa preto môžu u jedného pacienta prekrývať.

Traumatické poškodenie mozgu a difúzne axonálne poranenie

Difúzne axonálne poranenie, označované aj ako difúzne axonálne poškodenie, je poškodenie mozgu v dôsledku úrazov hlavy. Ide o poškodenie axónov, výbežkov nervových buniek, ktoré zabezpečujú prenos informácií medzi nervovými bunkami, ale aj medzi nervovými a inými typmi buniek, napríklad svalovými bunkami.

Axóny zároveň tvoria základ bielej hmoty mozgu. Difúzne axonálne poškodenie často postihuje nervové dráhy bielej hmoty a jeho prejavy závisia od rozsahu a lokalizácie poškodenia.

Najčastejšou etiológiou difúzneho axonálneho poranenia sú vysokorýchlostné dopravné nehody, kedy náhle zastavenie vozidla vedie k rýchlemu predklonu a následne záklonu hlavy. Najčastejším mechanizmom je takzvané akceleračno-deceleračné poranenie, teda zrýchlenie a spomalenie, ktoré vedie k vzniku strihových síl.

Strihové sily spôsobujú mikroskopické a makroskopické poškodenie axónov v mozgu. Difúzne axonálne poranenie sa môže objaviť pri rôznych typoch úrazov hlavy a patrí medzi významné príčiny dlhodobého bezvedomia v prípade, že nie je prítomné expanzívne poúrazové ložisko.

Čo sa deje pri poškodení axónov

V dôsledku poranenia axónov sa preruší axonálny transport. Pred miestom poranenia vzniká zdurenie axóna z nahromadenia axoplazmy, organel a vezikúl a axón sa napokon môže pretrhnúť.

Pri difúznom axonálnom poškodení nemusí byť axón mechanicky pretrhnutý okamžite. Z axónu môže postupne odtekať axoplazma, pričom k lýze axónu dochádza približne za 24 hodín po poranení. Na proximálnych pahýľoch sa tvoria vačky axoplazmy, ktoré sú po niekoľkých dňoch viditeľné histologicky.

Postupne zanikajú gliové bunky a nasleduje atrofia mozgového tkaniva. Makroskopicky môže byť pozorovateľná až približne tri týždne po úraze. Mozgové tkanivo je postupne nahradené mozgovomiechovým mokom a mozgové komory sa zväčšujú.

Výraznejšie zmeny sa môžu objaviť až po niekoľkých týždňoch vo forme atrofie mozgu, rozšírenia komorového systému a zmenšenia mozgového kmeňa. Pri ťažšom stupni difúzneho axonálneho poranenia môže stav pacienta prejsť z kómy do bdelého kómatu, označovaného aj ako coma vigile.

Príznaky anoxického poškodenia mozgu

Prejavy anoxického poškodenia závisia od toho, ako dlho bol mozog bez dostatočného kyslíka, ktoré oblasti boli zasiahnuté a či poškodenie pokračuje. Príznaky môžu byť mierne, ale aj závažné a život ohrozujúce.

Poruchy vedomia

  • ospalosť,
  • zmätenosť a dezorientácia,
  • znížená bdelosť,
  • krátkodobá alebo dlhodobá strata vedomia,
  • kóma,
  • stav minimálneho vedomia,
  • perzistentný vegetatívny stav alebo apalický syndróm.

Pri ťažkom anoxickom poškodení môže človek zostať v dlhodobom bezvedomí. Závažnosť poruchy vedomia sa posudzuje opakovane, pretože stav sa môže v prvých hodinách a dňoch meniť.

Kognitívne a psychické prejavy

  • poruchy pamäti,
  • zhoršená koncentrácia,
  • spomalené myslenie,
  • ťažkosti s plánovaním a riešením problémov,
  • poruchy orientácie,
  • zmeny správania a osobnosti,
  • podráždenosť, úzkosť alebo depresívne prežívanie,
  • znížená motivácia,
  • poruchy iniciatívy.

Poruchy kognície môžu byť prítomné aj vtedy, keď pacient pôsobí bdelým dojmom a dokáže vykonávať jednoduché pokyny. Preto je pri hodnotení potrebné sledovať nielen vedomie, ale aj pamäť, pozornosť, reč, správanie a schopnosť samostatného fungovania.

Motorické a neurologické prejavy

  • slabosť alebo ochrnutie končatín,
  • poruchy koordinácie,
  • poruchy rovnováhy,
  • zvýšené alebo znížené svalové napätie,
  • spasticita,
  • poruchy chôdze,
  • poruchy prehĺtania,
  • poruchy reči,
  • epileptické záchvaty.

Pri poškodení motorických dráh môže vzniknúť dekortikačná rigidita. Pri postihnutí mozgového kmeňa sa môže objaviť decerebračná rigidita, ktorá signalizuje závažné poškodenie nervových štruktúr.

Autonómne prejavy

Poškodenie mozgu môže narušiť autonómny nervový systém. Prejavom môže byť dysautonómia, pri ktorej dochádza k poruche regulácie srdcovej frekvencie, dýchania, potenia a telesnej teploty.

  • tachykardia, teda zvýšenie srdcovej frekvencie,
  • tachypnoe, teda zvýšenie dychovej frekvencie,
  • diaforéza, teda zvýšené potenie,
  • hypertermia, teda zvýšenie telesnej teploty,
  • kolísanie krvného tlaku,
  • poruchy dýchania.

Príznaky po traumatickom poranení mozgu

Traumatické poranenie mozgu môže mať od miernych, dočasných príznakov až po vážne, život ohrozujúce komplikácie. Niektoré príznaky sa prejavia bezprostredne po traume, iné sa môžu objaviť až po niekoľkých dňoch alebo týždňoch.

Mierne traumatické poškodenie

  • bolesť hlavy,
  • nevoľnosť alebo zvracanie,
  • ospalosť a únava,
  • závraty a strata rovnováhy,
  • citlivosť na zvuk alebo svetlo,
  • zvonenie v ušiach,
  • rozmazané videnie,
  • zmeny chuti alebo čuchu,
  • zmätenosť, omráčenie alebo dezorientácia,
  • krátka strata vedomia,
  • problémy so sústredením a pamäťou,
  • výkyvy nálady, úzkosť alebo depresívne prežívanie,
  • poruchy spánku.

Stredne ťažké až ťažké poškodenie

  • strata vedomia od niekoľkých minút do niekoľkých hodín,
  • neschopnosť prebudiť sa zo spánku,
  • zhoršujúca sa alebo pretrvávajúca bolesť hlavy,
  • rozšírenie jednej alebo oboch zreníc,
  • opakované vracanie,
  • záchvaty alebo kŕče,
  • číra tekutina vytekajúca z nosa alebo uší,
  • necitlivosť alebo slabosť prstov na rukách a nohách,
  • strata koordinácie,
  • bojovnosť, nepokoj alebo nezvyčajné správanie,
  • hlboký zmätok,
  • nesprávna alebo nezrozumiteľná reč,
  • kóma a iné poruchy vedomia.

Po údere do hlavy, či už miernom alebo závažnom, je potrebné vyhľadať lekársku pomoc. Intenzitu poranenia nie je možné spoľahlivo určiť iba podľa vonkajšieho vzhľadu, pretože viaceré závažné poškodenia nemusia byť na prvý pohľad viditeľné.

Traumatické poranenie mozgu a stupne závažnosti

Traumatické poranenia mozgu sa klasifikujú ako difúzne alebo fokálne, otvorené alebo uzavreté a primárne alebo sekundárne. Závažnosť sa často posudzuje pomocou Glasgowskej škály kómy.

StupeňOznačenieGCSCharakteristika
ICommotio cerebri15-13ľahké poranenie
IIContusio cerebri12-9stredne ťažké poranenie
IIICompressio cerebri8-3ťažké poranenie

Glasgowská škála kómy hodnotí otváranie očí, slovnú odpoveď a motorickú odpoveď. Samotné skóre však nehodnotí všetky aspekty poškodenia mozgu, a preto sa dopĺňa neurologickým vyšetrením a zobrazovacími metódami.

Primárne a sekundárne poškodenie

Primárne poškodenie vzniká v okamihu pôsobenia príčiny, napríklad pri úraze, zástave obehu alebo náhlom nedostatku kyslíka. Sekundárne poškodenie sa vyvíja neskôr a môže ďalej zhoršovať stav mozgového tkaniva.

Primárne poškodenie spúšťa sériu procesov poškodzujúcich bunky, medzi ktoré patrí opuch mozgu, nedostatok prekrvenia a následné odumieranie buniek. Sekundárne poškodenie môže viesť k neskoršiemu odumieraniu oblastí mozgu, ktoré neboli pôvodne priamo zasiahnuté.

Poškodenie mozgu sa preto môže zväčšovať aj bez ďalšieho úrazu. Cieľom akútnej liečby je udržať dostatočné okysličenie a prekrvenie mozgu, stabilizovať krvný tlak, liečiť opuch a predchádzať záchvatom, infekciám, podchladeniu alebo prehriatiu.

Diagnostika

Diagnostika anoxického poškodenia mozgu kombinuje údaje o príčine, neurologické vyšetrenie, hodnotenie vedomia, zobrazovacie vyšetrenia a podľa potreby elektrofyziologické a laboratórne vyšetrenia.

Anamnéza a klinické vyšetrenie

Pri vyšetrení je dôležité zistiť, čo poškodeniu predchádzalo, ako dlho trvala porucha dýchania alebo krvného obehu, či bola vykonaná resuscitácia a ako dlho trvala porucha vedomia.

Neurologické vyšetrenie sleduje stav vedomia, reakciu zreníc na svetlo, pohyby očí, motorické odpovede, svalové napätie, reflexy, dýchanie a ďalšie známky poškodenia mozgového kmeňa. Pri traumatickom poranení sa používa Glasgowská škála kómy.

Počítačová tomografia

CT vyšetrenie pomáha odhaliť krvácanie, zlomeniny lebky, opuch mozgu, ischemické zmeny, útlak mozgových štruktúr a ďalšie akútne komplikácie. Pri difúznom axonálnom poranení môže CT zachytiť drobné hemorágie v bielej hmote a edém mozgu.

Hlavným nálezom pri ťažkom difúznom axonálnom poškodení môže byť generalizovaný edém mozgu s vymiznutím gyrifikácie a zmenšením komôr. CT však môže byť v počiatočnom období málo výpovedné, najmä ak ide o mikroskopické poškodenie.

Magnetická rezonancia

Presnejšie zobrazenie poskytuje magnetická rezonancia, ktorá dokáže zachytiť drobné ložiskové zmeny. Pri difúznom axonálnom poškodení môže MRI zobraziť zmeny najmä v oblasti corpus callosum, subkortikálnej bielej hmoty, bazálnych ganglií, talamu a mosta.

MRI môže pomôcť objasniť rozsah poškodenia aj vtedy, keď CT nález neukazuje závažnú zmenu. Výsledok však musí byť vždy interpretovaný spolu s klinickým stavom, pretože rozsah zobrazovacích zmien nemusí presne zodpovedať funkčnému postihnutiu.

Ďalšie vyšetrenia

  • opakované neurologické vyšetrenia,
  • elektroencefalografické vyšetrenie pri podozrení na záchvaty alebo skrytú epileptickú aktivitu,
  • evokované potenciály, napríklad AEP a SEP,
  • oftalmologické vyšetrenie,
  • laboratórne vyšetrenia na posúdenie metabolických a orgánových porúch,
  • vyšetrenia srdca a krvného obehu pri podozrení na kardiálnu príčinu,
  • hodnotenie prehĺtania, reči a kognitívnych funkcií.

Biomarkery v sére zatiaľ neposkytujú samostatnú a dostatočne spoľahlivú odpoveď na všetky otázky týkajúce sa prognózy. Prognóza sa preto posudzuje na základe viacerých nálezov a vývoja stavu v čase.

Liečba v akútnej fáze

Liečba anoxického poškodenia mozgu sa zameriava na čo najrýchlejšie obnovenie a udržanie okysličenia, krvného obehu a primeraného prekrvenia mozgu. Súčasne sa predchádza sekundárnemu poškodeniu a liečia sa príčiny, ktoré nedostatok kyslíka vyvolali.

  • zabezpečenie priechodnosti dýchacích ciest,
  • podpora alebo riadenie dýchania,
  • udržanie primeraného krvného tlaku,
  • obnovenie krvného obehu,
  • monitorovanie okysličenia krvi,
  • liečba porúch srdcového rytmu,
  • kontrola telesnej teploty,
  • liečba hypoglykémie, porúch minerálov a ďalších metabolických odchýlok,
  • liečba opuchu mozgu a zvýšeného vnútrolebečného tlaku,
  • prevencia a liečba záchvatov,
  • prevencia infekcií a komplikácií dlhodobého bezvedomia.

V akútnej fáze sa pacienti často prijímajú na jednotku intenzívnej starostlivosti, kde sa monitorujú životné funkcie vrátane vnútrolebečného tlaku. Pri intrakraniálnej hypertenzii sa používajú lieky a postupy určené na zníženie vnútrolebečného tlaku.

Všeobecne je na poprednom mieste zachovanie adekvátneho cerebrálneho perfúzneho tlaku a redukcia intrakraniálneho tlaku. Podľa klinickej situácie sa môže použiť hypertonický soľný roztok alebo iná liečba určená tímom intenzívnej starostlivosti.

Liečba po traumatickom poškodení

Pri stredne ťažkom poranení môže byť potrebné podávanie kyslíka alebo intubácia, sedácia a znižovanie vnútrolebečného tlaku. Pri ťažkom poranení môže byť potrebný neurochirurgický zákrok.

Neurochirurgický zákrok môže byť indikovaný na zastavenie krvácania do mozgu, odstránenie hematómu, opravu zlomeniny lebky alebo zníženie opuchu mozgu. Tieto operácie môžu zabrániť ďalšiemu poškodeniu mozgového tkaniva.

Pri subdurálnom hematóme môže byť potrebná okamžitá dekompresná operácia, najmä pri závažnom SHT. Pri chronickom subdurálnom hematóme sa používa trepanácia pomocou vrtov s výplachom a drenážou podľa anamnézy, CT nálezu a klinického stavu.

Epidurálny hematóm môže viesť k rýchlemu zhoršeniu a riziku herniácie, a preto môže byť absolútnou indikáciou na operáciu. Pri intracerebrálnom hematóme sa operačný postup zvažuje pri masívnej lézii, postupujúcom neurologickom zhoršovaní, terapii rezistentnej intrakraniálnej hypertenzii alebo pri závažnom poklese GCS.

Znaky nebezpečného zhoršenia

Pri ťažkom poškodení mozgu môže dôjsť k herniácii mozgového tkaniva. Ide o život ohrozujúci stav, pri ktorom sa mozgové štruktúry posúvajú v dôsledku opuchu, krvácania alebo výrazného zvýšenia vnútrolebečného tlaku.

  • rozšírenie zrenice a porucha funkcie okulomotorického nervu,
  • zrenica nereagujúca na svetlo,
  • centrálne parézy s patologickými reflexmi,
  • kóma,
  • divergentné postavenie očí,
  • extenzorové synergie horných končatín s vnútornou rotáciou,
  • najprv vysoký krvný tlak a neskôr jeho pokles,
  • bradykardia,
  • chrápavé alebo periodické dýchanie.

Pri ďalšom zlyhávaní mozgového kmeňa môže dôjsť k ochrnutiu dýchacieho centra a k mozgovej smrti. Takýto stav si vyžaduje okamžitú intenzívnu a neurochirurgickú starostlivosť.

Prognóza

Prognóza závisí od príčiny poškodenia, dĺžky anoxie, veku pacienta, rýchlosti poskytnutia prvej pomoci, úspešnosti obnovenia krvného obehu a rozsahu poškodenia na zobrazovacích a elektrofyziologických vyšetreniach.

Priaznivejší priebeh je možný pri krátkom trvaní nedostatku kyslíka a rýchlom obnovení dýchania a krvného obehu. Dlhšie trvajúca anoxia môže viesť k rozsiahlemu poškodeniu mozgovej kôry a hlbokých štruktúr, k dlhodobému bezvedomiu alebo k trvalej závislosti od pomoci.

Jednotlivé vyšetrenia nemusia spoľahlivo predpovedať výsledok samostatne. Hodnotenie prognózy sa vykonáva opakovane a v primeranom časovom odstupe, pričom sa zohľadňuje klinický vývoj, neurologické reakcie, zobrazovacie nálezy a výsledky ďalších vyšetrení.

Dlhodobé následky

Následky môžu byť krátkodobé alebo dlhodobé. Rozsah postihnutia závisí od toho, ktoré mozgové oblasti boli poškodené a do akej miery sa podarilo obnoviť ich funkciu.

  • poruchy pamäti a učenia,
  • zhoršená pozornosť a koncentrácia,
  • poruchy reči a porozumenia,
  • ťažkosti s chôdzou a rovnováhou,
  • spasticita a poruchy motoriky,
  • epileptické záchvaty,
  • poruchy prehĺtania,
  • zmeny osobnosti a správania,
  • úzkosť a depresia,
  • poruchy spánku,
  • autonómne poruchy,
  • trvalé poruchy vedomia.

Traumatické poškodenie mozgu môže spôsobiť problémy s jemnou motorikou a rovnováhou, neurokognitívne a psychiatrické poruchy, poruchy sústredenia, pamäti a motivácie, depresie a úzkostné poruchy. V niektorých prípadoch sa môžu neskôr objaviť epilepsia, demencia alebo neurodegeneratívne ochorenia.

Aj po ľahkom traumatickom poranení mozgu bez relevantných nálezov na zobrazovacích vyšetreniach môžu v priebehu času vzniknúť poškodenia, ktoré výrazne ovplyvnia každodenný život. Po počiatočnom období bez príznakov môže najmä u dospelých dôjsť po týždňoch až mesiacoch k chronickému subdurálnemu krvácaniu.

Rehabilitácia

Rehabilitácia je dôležitou súčasťou liečby po poškodení mozgu. Včasná a aktívna rehabilitácia motoriky tela, reči, jazyka, pamäti a pozornosti podporuje spontánne zlepšovanie týchto funkcií.

Rehabilitačná liečba môže pomôcť obnoviť alebo zlepšiť pohyblivosť, silu, koordináciu, reč a kognitívne funkcie. Jej cieľom nie je iba zlepšenie neurologického nálezu, ale aj zvýšenie samostatnosti, bezpečnosti a kvality života.

  • fyzioterapia sa zameriava na motoriku, silu, svalový tonus, výživu a dýchanie,
  • ergoterapia podporuje vnímanie, funkčné používanie končatín, komunikáciu a využívanie pomôcok,
  • logopédia rieši poruchy prehĺtania, reči, afáziu a budovanie komunikácie,
  • neuropsychológia hodnotí bdelosť, kognitívne funkcie, pamäť, pozornosť a psychické zmeny,
  • psychologická a psychoterapeutická starostlivosť pomáha pri úzkosti, depresii, zmenách osobnosti a adaptácii na zdravotné postihnutie,
  • sociálna služba podporuje kontakt s rodinou, plánovanie prepustenia a návrat do komunity,
  • pracovná rehabilitácia môže zahŕňať úpravu pracovných podmienok, odbornú rekvalifikáciu alebo preškolenie.

Pri ťažkom poškodení je potrebný neurorehabilitačný tím. Lekár zabezpečuje neurologickú a intenzívnu medicínsku starostlivosť, ošetrovateľský tím poskytuje intenzívnu a neurorehabilitačnú starostlivosť a terapeuti pracujú na obnove motoriky, komunikácie, prehĺtania a kognitívnych funkcií.

Rodina môže byť dôležitou súčasťou rehabilitácie a môže pôsobiť ako spoluterapeut. Potrebuje zrozumiteľné informácie o stave pacienta, realistických cieľoch liečby, možnostiach komunikácie a dlhodobej starostlivosti.

Dlhodobá následná starostlivosť

Následná starostlivosť po poškodení mozgu je dôležitá na predchádzanie dlhodobým komplikáciám a podporu zotavenia. Pravidelné lekárske kontroly, terapeutické sedenia a psychosociálna podpora pomáhajú udržať dosiahnutý pokrok.

V závislosti od rozsahu poškodenia môže byť potrebná pomoc pri osobnej hygiene, stravovaní, pohybe, komunikácii alebo užívaní liekov. Pri poruchách prehĺtania sa posudzuje bezpečnosť príjmu potravy a tekutín. Pri poruchách mobility sa rieši prevencia pádov, kontraktúr a dekubitov.

Pri návrate do práce alebo školy sa zohľadňuje únava, rýchlosť spracovania informácií, schopnosť sústrediť sa, motorické obmedzenia a psychická záťaž. Návrat k pracovným povinnostiam je možný podľa závažnosti poškodenia a po posúdení zdravotníckym tímom.

Anoxické poškodenie u detí

Deti nie sú malí dospelí. Ich mozog sa stále vyvíja a reakcia na nedostatok kyslíka môže byť odlišná od reakcie dospelého človeka.

Pri traumatickom poškodení sú deti citlivejšie na strihové sily, majú nedozretú krvno-mozgovú bariéru a vyššiu hustotu NMDA receptorov s navýšeným oxidačným stresom. Obzvlášť rizikové sú poranenia mozgu u detí, pretože následky môžu ovplyvniť ďalší vývoj motoriky, reči, učenia a správania.

Pri dieťati je dôležité sledovať nielen okamžitý neurologický stav, ale aj vývinové míľniky, školské schopnosti, správanie, pozornosť a sociálne fungovanie v ďalších mesiacoch a rokoch.

Prevencia

Nie všetkým príčinám anoxického poškodenia je možné predísť, ale viaceré situácie možno ovplyvniť bezpečnostnými opatreniami. Pri dopravných nehodách má význam používanie bezpečnostných pásov, detských autosedačiek a prilieb.

  • používanie prilby pri jazde na bicykli, motocykli a pri rizikových športoch,
  • dodržiavanie pravidiel cestnej premávky,
  • bezpečné zabezpečenie schodov, kúpeľní a pracovných priestorov,
  • opatrnosť pri práci na rebríku a vo výškach,
  • bezpečné športové vybavenie,
  • prevention of repeated head impacts in contact sports,
  • včasné rozpoznanie poruchy dýchania a okamžité privolanie pomoci,
  • osvojenie základov prvej pomoci a resuscitácie.

Pri športe sa odporúčajú konkrétne smernice na hodnotenie otrasov mozgu a postupný návrat k tréningu a zápasom. Pri poranení hlavy má byť športovec vyšetrený a k športovej záťaži sa nemá vracať bez posúdenia zdravotníckym pracovníkom.

Poranenia hlavy pri športe

Športy s telesným kontaktom, napríklad hokej, americký futbal a box, môžu viesť k akútnym poškodeniam, ako sú krvácania a zlomeniny hlavy a tvárovej časti lebky. Opakované úrazy môžu súvisieť aj s dlhodobými degeneratívnymi poškodeniami.

Medzi možné neskoršie následky opakovaných úrazov patria Parkinsonov syndróm, demencia a chronická traumatická encefalopatia. Pri futbale a iných športoch je potrebné venovať pozornosť opakovaným nárazom hlavy a správne vyhodnocovať príznaky po úraze.

Rozhodcovia a zdravotnícky personál by mali pri zraneniach hlavy okamžite vykonať kontrolu, napríklad posúdenie pamäti a orientácie. Návrat k tréningu a súťažnej činnosti má byť postupný.

Kedy je potrebná okamžitá pomoc

Okamžitá lekárska pomoc je potrebná po každom významnom údere do hlavy, najmä ak sa objaví strata vedomia, zhoršujúca sa bolesť hlavy, opakované vracanie, zmätenosť, porucha reči, slabosť končatín, záchvat, rozdielna veľkosť zreníc, výtok čírej tekutiny z nosa alebo uší, výrazná ospalosť alebo nemožnosť človeka prebudiť.

Pri podozrení na anoxické poškodenie po zástave dýchania alebo krvného obehu je rozhodujúce okamžite privolať záchrannú službu a začať základnú alebo rozšírenú resuscitáciu podľa situácie. Čím skôr sa obnoví okysličenie a prekrvenie mozgu, tým väčšia je šanca na obmedzenie sekundárneho poškodenia.

mozog poškodený nedostatkom kyslíka

Preživší po poranení mozgu sa zázračne zotavil

tags: #anoxicke #poskodenie #mozgu