Búšenie srdca môže niekedy súvisieť s napätím svalov, nesprávnym držaním tela, problémami krčnej alebo hrudnej chrbtice a následnou úzkostnou reakciou. Samotná chrbtica však automaticky nevysvetľuje každé búšenie srdca a pri nových, silných alebo opakovaných ťažkostiach treba najskôr vylúčiť srdcové a iné závažné príčiny.
Ak sa k búšeniu pridá nepríjemný tlak alebo zvieranie na hrudi, dýchavičnosť, studený pot, nevoľnosť, výrazná slabosť, strata rovnováhy, odpadnutie alebo bolesť vyžarujúca do ruky, chrbta, šije či žalúdka, volajte prvú pomoc. Symptómy infarktu môžu zahŕňať nepríjemný tlak na hrudi, zvieravú bolesť, vyžarovanie bolesti do ľavej ruky, prípadne do pravej, do chrbta, šije alebo žalúdka, ďalej dýchavičnosť, studený pot, nevoľnosť, stratu rovnováhy až bezvedomie.
Ako môže krčná alebo hrudná chrbtica súvisieť s búšením srdca
Moderný životný štýl, časté sedenie, napätie a chronický stres vytvárajú v našom tele jemné, ale dlhodobé zmeny. Jednou z najviac postihnutých oblastí býva krčná chrbtica - nie náhodou. Práve tá sa totiž stáva mostom medzi hlavou a telom a zároveň miestom, kde sa napätie z psychiky najrýchlejšie premieta do fyzických symptómov.
Krčná chrbtica má špecifické anatomické a neurologické prepojenia. Obsahuje prechod mozgového kmeňa do miechy, prechádzajú ňou autonómne nervy a je extrémne senzitívna, pretože obsahuje veľa nervových zakončení a málo svalovej hmoty.
Napätie v tejto oblasti môže znížiť cirkuláciu likvoru aj krvného zásobenia mozgu. Stres zvyšuje svalové napätie, čo v prípade šijových svalov spôsobuje tlak na nervy, bolesti hlavy, poruchy rovnováhy a závraty, zhoršené dýchanie, „guču v krku“ alebo tlak na hrudi, nepríjemné vnútorné chvenie až úzkosť.
Krčná chrbtica obsahuje baroreceptory, ktoré ovplyvňujú krvný tlak - ich podráždenie môže spôsobiť pocity úzkosti alebo búšenie srdca. Nervus vagus, ktorý hrá kľúčovú rolu v regulácii stresu, prechádza cez krk - napätie ho priamo ovplyvňuje.
Napätie v oblasti krku môže ovplyvniť rovnováhu, zrak aj spánkovú architektúru. Šijové svaly majú reflexné spojenie s čeľusťou a okohybnými svalmi - preto pri ich preťažení často vnímame napätie aj v tvári alebo očiach.
Bludný kruh napätia, búšenia a strachu
Stres → skracovanie svalov → dráždenie nervov → fyzické symptómy → vyššie napätie → stres. Tento cyklus sa opakuje často bez nášho vedomia a narúša prirodzenú schopnosť tela uvoľniť sa.
Strach a úzkosť môžu búšenie srdca ešte zosilniť. Človek začne sledovať každý úder, opakovane si kontroluje pulz alebo tlak a samotné očakávanie nepríjemného výsledku môže vyvolať ďalšie zrýchlenie tepu.
Pri takomto mechanizme môže vzniknúť začarovaný kruh: telesný pocit vyvolá strach, strach zvýši svalové napätie a aktiváciu organizmu a následne sa ešte viac zvýrazní búšenie srdca, tlak na hrudi alebo sťažené dýchanie.
Pocity búšenia srdca možno vnímať viacej pri vyčerpaní ako sám udávate a búšenie srdca môže byť aj prejav slabšej trénovanosti. Pocity strachu a úzkosti zhoršujú tieto stavy búšenia srdca, takže by bolo veľmi dobré, pokiaľ by ste tieto stavy vedela odstrániť.
Krčná chrbtica, hrudná chrbtica a bolesť na hrudi
Tlaky a bolesti na hrudi, pichanie pri srdci či búšenie srdca sa môžu nesprávne pripisovať srdcu a jeho okoliu. Po absolvovaní vyšetrení, od sonografie cez EKG až po rozbor krvi, sa niekedy konštatuje, že nálezy sú negatívne a ťažkosti pravdepodobne súvisia s chrbticou alebo svalstvom.
Bolesti, ktoré vystreľujú do hrudníka, môžu súvisieť s poškodením chrbtice. Pri ťažkostiach, ktoré sa spájajú s problémami chrbtice, je vhodné konzultovať neurológa, prípadne ortopéda.
Tlak na srdci, pichanie a ťažkosti s nadýchnutím môžu byť spôsobené svalovými spazmami okolo lopatiek a blokádou spodných stavcov krčnej chrbtice alebo hrudnej chrbtice. Nie v každom prípade musia byť prítomné obe príčiny.
Za bolesťou sa veľakrát skrýva nesprávne držanie tela. To môže spôsobiť nielen problémy s dýchaním, ale i pocity bolesti či tlaku. V skutočnosti nás teda nemusí bolieť srdce ako orgán, ale oblasť nachádzajúca sa pri srdci.
Bolesť môže spôsobiť i takzvaná hypermobilita chrbtice, teda nadmerná pohyblivosť drobných kĺbov chrbtice. Mladí ľudia, ktorí trávia veľa času pri počítači a ich fyzická aktivita je skôr vzácnosť ako pravidelná činnosť, sú adeptmi na problém tohto druhu.
Úloha hrudnej chrbtice a rebier
Hrudné nervy môžu byť atakované nielen svalovými spazmami, ale aj priamo blokádami hrudnej chrbtice. Blokáda hrudnej chrbtice je stav, kedy akútnym preťažením alebo chronickou či rastovou dispozíciou dochádza k dráždeniu spinálnych nervov a šokovej odozve tela.
Na hrudnú chrbticu sa napája celý hrudný kôš. Ten chrbticu chráni, no zároveň môže byť jej uvoľnenie náročnejšie. Spazmy svalov hrudnej chrbtice a hrudníka môžu prispievať k diskomfortu, tlaku na hrudi, pichaniu, obmedzeniu pohybu hrudníka a pocitu nedostatku vzduchu.
Postihnutý sa môže sťažovať na tlaky na hrudi, pichanie pri srdci, zvieravé pocity na hrudi a obmedzenie dýchania. Nádych môže byť komplikovaný alebo v hornej fáze doslova nemožný a ťažkosti sa môžu objavovať aj pri výdychu.
Najčastejšie sa v tejto súvislosti uvádzajú prvé štyri stavce hrudnej chrbtice označované ako Th1-Th4. Pri bolestiach v tejto oblasti sa však nemožno spoliehať iba na domnienku, že príčinou je chrbtica, pretože podobné prejavy môžu mať aj srdcové, pľúcne, metabolické alebo psychické príčiny.
Čo ukazujú skúsenosti s polohou a pohybom
Niektorí ľudia opisujú, že sa búšenie alebo nepravidelný rytmus objavujú pri predklone, zmene polohy, dlhom sedení alebo zhrbení. Iní pozorujú úľavu po vystretí, masáži, cvičení alebo uvoľnení chrbta.
Takéto pozorovanie môže naznačovať súvislosť s pohybovým aparátom, svalovým napätím alebo mechanickým preťažením. Samo osebe však nedokazuje, že ide výlučne o problém chrbtice.
V jednom opísanom prípade sa po predklone alebo zmene polohy objavila fibrilácia predsiení zachytená na EKG, pričom sa zároveň zistila hypokalémia. Hypokalémia je nízka hladina draslíka v krvi a táto môže arytmiu vyvolať.
Ak sa búšenie srdca opakuje alebo trvá dlhšie, treba konzultovať internistu alebo kardiológa. Zmena polohy môže byť dôležitou informáciou pre lekára, nie však dôvodom na vynechanie kardiologického vyšetrenia.
Kedy môže ísť o arytmiu a nie iba o pocit búšenia
Búšenie srdca môže znamenať iba zvýšené vnímanie normálneho tepu, ale môže ísť aj o skutočnú poruchu rytmu. Medzi možné príčiny patria extrasystoly, tachykardia, bradykardia alebo fibrilácia predsiení.
V jednom prípade sa po dlhšom pocite „poskakovania“ srdca na pohotovosti zachytila fibrilácia predsiení na EKG, hoci predchádzajúce echokardiografické vyšetrenia a 24-hodinový EKG Holter boli bez nálezu. Organická chyba srdca sa nenašla, ale bola zistená hypokalémia a podaná liečba na úpravu rytmu.
Vznik fibrilácie predsiení u mladších ľudí je pomerne zriedkavý. Okrem nízkej hladiny draslíka ju môžu vyvolať vysoký krvný tlak, zvýšená činnosť štítnej žľazy, nadmerný stres alebo nadmerné pitie alkoholu.
Ak sa porucha rytmu opakuje, treba sa poradiť s internistom alebo kardiológom. Pri opakovaných epizódach môže byť potrebné dlhšie monitorovanie, pretože krátke EKG nemusí zachytiť práve prebiehajúcu arytmiu.
Ďalšie možné príčiny búšenia srdca
Búšenie srdca nemusí súvisieť iba s chrbticou. Medzi možné príčiny patria poruchy srdcového rytmu, vysoký krvný tlak, nízka hladina draslíka, zvýšená činnosť štítnej žľazy, anémia, vyčerpanie, stres, úzkosť, slabšia fyzická kondícia a niektoré lieky.
Pri hodnotení ťažkostí treba posúdiť aj ďalšie faktory, napríklad súvislosť s odpadávaním, chudokrvnosťou a ostatnými parametrami. Samostatný pocit búšenia pri normálnom EKG preto nemusí vždy objasniť príčinu.
Pri liekoch ovplyvňujúcich pulz môže po znížení dávky alebo vysadení opäť nastať búšenie srdca. Takéto lieky sa nemajú vysádzať alebo upravovať bez dohody s lekárom.
Betablokátory okrem zníženia pulzovej frekvencie mierne znižujú aj krvný tlak. Ak sa pri ich užívaní objavujú závraty, ktoré sú častejšie v stoji a v sede a v ľahu nie sú prítomné, môže to súvisieť s poklesom tlaku.
Krčná chrbtica, závraty a dýchanie
Závraty môžu súvisieť s preťažením alebo poranením krčnej chrbtice, ale aj s poklesom krvného tlaku, poruchou rovnováhy, vnútorným uchom, liekmi alebo inou príčinou. Ak sa objavili po autonehode s natiahnutím krčných svalov, treba túto okolnosť oznámiť lekárovi.
Napätie v oblasti krku môže spôsobovať bolesti hlavy, poruchy rovnováhy a závraty, zhoršené dýchanie, pocit hrče v krku, tlak na hrudi a vnútorné chvenie. Tieto prejavy však nemožno automaticky označiť za dôsledok krčnej chrbtice bez vyšetrenia.
Ťažkosti s dýchaním môžu byť spojené aj s hrudnou chrbticou a svalmi hrudníka. Ak je však dýchavičnosť nová, výrazná, zhoršuje sa alebo je spojená s bolesťou na hrudi či odpadnutím, vyžaduje si urgentné posúdenie.
Čo môže pomôcť pri svalovom a pohybovom preťažení
Pri ťažkostiach súvisiacich s pohybovým aparátom môže pomôcť fyzioterapia zameraná na mobilitu, dych a fasciálnu rovnováhu. Vhodné je uvoľnenie hlbokých svalov krku bez násilia a manipulácie, práca s bránicou a úprava držania tela.
Ak fyzioterapeut diagnostikuje hypermobilitu alebo oslabenie stabilizačného systému, je dôležité posilniť svaly v oblasti chrbtice a stredu tela a tiež mobilizovať ramená a bedrové kĺby.
Existuje množstvo cvikov na spevňovanie chrbtového svalstva a rozpohybovanie chrbtice. Cvičenie je tiež prevenciou pred možnými ťažkosťami v budúcnosti.
Pacienti často využívajú služby fyzioterapeutov, ktorí vedia individuálne nastaviť správny liečebný postup. Manuálne techniky môžu byť niekedy potrebné, avšak bez udržiavacieho cvičenia sú z dlhodobého hľadiska neúčinné.
Preto sa pri bolestiach nemožno spoliehať len na to, že vás niekto napraví, pretože telo sa po čase znova vráti do pôvodného stavu, ak nedôjde k jeho posilneniu, mobilizácii a zmene pohybových stereotypov.
Skupinové cvičenia, ktoré sa špecializujú na posilnenie svalov a mobilizáciu chrbtice a kĺbov, ako joga a pilates či iné cvičenia zamerané na zdravý chrbát, môžu pomôcť udržať dobrú kondíciu. Potrebná je však pravidelnosť a vhodná technika.
Chrbtici môže prospieť aj klasická masáž na uvoľnenie stuhnutého svalstva. Masáž však nenahrádza vyšetrenie pri búšení srdca ani liečbu potvrdenej arytmie.
Význam dýchania, relaxácie a režimu
Stres zvyšuje svalové napätie a môže udržiavať nepríjemné telesné prejavy. Prerušeniu tohto kruhu sa nedosiahne silou, ale skôr reguláciou nervového systému.
Medzi užitočné opatrenia patrí kvalitný spánok, pravidelný rytmus dňa a obmedzenie senzorického preťaženia. Vhodná je relaxácia, fyzická aktivita a šport primeraný zdravotnému stavu.
Odporúča sa zvýšiť športovú aktivitu, obmedziť soľ v strave a naučiť sa relaxovať. Pri dlhodobom sedavom zamestnaní je dôležité zaradiť pravidelný pohyb a prestávky od práce pri počítači.
Pri nepríjemnom pocite možno zaujať polohu, v ktorej sa ťažkosti zmiernia, a pokojne dýchať do bránice. Ak sa však stav zhoršuje alebo sa pridávajú varovné príznaky, treba vyhľadať odbornú pomoc namiesto domáceho experimentovania.
Čo si všímať a čo oznámiť lekárovi
Pre ďalšie vyšetrenie je užitočné zaznamenať, kedy búšenie vzniká, ako dlho trvá, či je tep pravidelný alebo nepravidelný, čo mu predchádzalo a či súvisí s polohou, námahou, stresom alebo jedlom.
Dôležité je uviesť aj sprievodné prejavy, napríklad bolesť alebo tlak na hrudi, dýchavičnosť, závraty, slabosť, tras, pocit chladu, potenie, nevoľnosť alebo stratu vedomia.
Ak máte bolesti chrbta, stuhnutosť, zhrbené držanie tela alebo ťažkosti po úraze, povedzte to lekárovi. Rovnako treba uviesť užívané lieky, zmeny ich dávkovania a prípadné laboratórne odchýlky, napríklad hypokalémiu.
| Prejav | Čo môže naznačovať | Vhodný postup |
|---|---|---|
| Búšenie po strese, vyčerpaní alebo dlhom sedení | Aktiváciu nervového systému, svalové napätie alebo slabšiu kondíciu | Oddych, pravidelný pohyb a lekárske posúdenie pri opakovaní |
| Búšenie pri zmene polohy alebo predklone | Možný vplyv držania tela, ale aj skutočnú arytmiu | Zaznamenať okolnosti a konzultovať lekára |
| Nepravidelný rytmus trvajúci dlhšie | Možnú poruchu srdcového rytmu | Vyšetrenie EKG, pri opakovaní internista alebo kardiológ |
| Búšenie s tlakom na hrudi a dýchavičnosťou | Stav vyžadujúci vylúčenie srdcovej alebo inej závažnej príčiny | Pri výrazných alebo nových ťažkostiach urgentná pomoc |
| Búšenie so závratmi pri státí alebo sede | Možný pokles tlaku, účinok lieku alebo inú príčinu závratov | Kontrola tlaku a konzultácia s lekárom |
Kedy nečakať a volať prvú pomoc
Pri bolesti alebo tlaku na hrudi sa nemožno spoliehať na to, že príčinou je chrbtica, najmä ak ide o nový, intenzívny alebo nezvyčajný stav. Zvieravá bolesť, dýchavičnosť, studený pot, nevoľnosť, výrazná slabosť, odpadnutie alebo vyžarovanie bolesti vyžadujú okamžité posúdenie.
Ak zbadáte u seba alebo inej osoby takéto príznaky, volajte prvú pomoc. Nepodliehajte panike, ale neodkladajte vyšetrenie kvôli domnienke, že ide iba o svaly alebo chrbticu.
Aj pri mladom veku sa môžu vyskytnúť poruchy rytmu alebo metabolické príčiny, napríklad nízka hladina draslíka. Vek preto sám osebe nevylučuje potrebu vyšetrenia.
Čo znamená normálne EKG alebo negatívne vyšetrenia
Normálne EKG, echokardiografia alebo predchádzajúci Holter sú upokojujúce nálezy, ale nemusia zachytiť krátku epizódu, ktorá sa v čase vyšetrenia nevyskytuje. Pri opakovaných ťažkostiach môže byť potrebné ďalšie monitorovanie podľa rozhodnutia lekára.
Ak sú srdcové vyšetrenia negatívne a zároveň je prítomný diskomfort alebo bolesť v hrudnej chrbtici, môže sa zvažovať súvislosť s pohybovým aparátom. Takýto záver však patrí až po primeranom vylúčení nebezpečných príčin.
Podobné ťažkosti môžu vyvolať aj úzkosť, panická reakcia, vyčerpanie alebo dlhodobý stres. Psychická príčina neznamená, že sú príznaky vymyslené; znamená, že nervový systém môže výrazne ovplyvňovať tep, dýchanie, svalové napätie a vnímanie bolesti.
Bezpečný praktický postup
Pri novom alebo výraznom búšení srdca si všímajte jeho trvanie, pravidelnosť, súvis s námahou a sprievodné príznaky.
Pri tlaku na hrudi, dýchavičnosti, odpadnutí, studenom pote alebo vyžarovaní bolesti nečakajte na spontánne zlepšenie a vyhľadajte urgentnú pomoc.
Pri opakovanom búšení si dohodnite vyšetrenie u všeobecného lekára, internistu alebo kardiológa.
Ak sa vylúči závažná srdcová príčina a pretrváva bolesť či stuhnutosť krku alebo hrudníka, vhodné je neurologické, ortopedické alebo fyzioterapeutické posúdenie.
Lieky ovplyvňujúce tep alebo krvný tlak neupravujte ani nevysádzajte bez dohody s lekárom.
Pri potvrdenom svalovom preťažení má význam pravidelný pohyb, úprava držania tela, dychové cvičenia, primerané posilňovanie a individuálne nastavená fyzioterapia.
Krčná a hrudná chrbtica môžu ovplyvniť vnímanie tepu, dýchanie a tlak na hrudi najmä prostredníctvom svalového napätia, držania tela a aktivácie nervového systému. Búšenie srdca však nemožno automaticky pripísať chrbtici, pretože môže ísť o arytmiu, poruchu krvného tlaku, nízku hladinu draslíka, ochorenie štítnej žľazy, vyčerpanie alebo úzkosť.