Nádory na mozgu: štatistiky, príznaky, typy, diagnostika, liečba a prognóza

Nádor na mozgu je abnormálny rast buniek v mozgu alebo v blízkych oblastiach, vrátane nervov, hypofýzy, epifýzy a membrán, ktoré pokrývajú povrch mozgu. Môže byť benígny (nerakovinový) alebo malígny (rakovinový) a môže postihnúť dospelých aj deti.

Nádor mozgu, niekedy tiež nesprávne označovaný ako rakovina mozgu, je ročne diagnostikovaný približne 700 - 800 pacientom na Slovensku. Predstavuje asi 1,5% zo všetkých zhubných nádorových ochorení. Nádory mozgu sa objavujú o niečo viac častejšie u mužov.

V SR a okolitých krajinách sa incidencia nádorov mozgu pohybuje okolo 6 - 7/100. 000 obyv. Výskyt nádorových ochorení mozgu na Slovensku je porovnateľný s údajmi zo svetovej odbornej literatúry.

Čo je nádor na mozgu

Tak ako iné orgány ľudského tela, aj mozog môže byť postihnutý rakovinovým bujnením. Keďže mozgové tkanivo sa skladá z viacerých typov buniek, aj nádory sú rôzne - či už zhubné (malígne), alebo nezhubné (benígne) -, a to v závislosti od druhu buniek, z ktorých vyrastajú.

Všetky nádory na mozgu môžu ovplyvniť funkciu mozgu a zvýšiť tlak v lebke, či už sú rakovinové alebo nie. Niektoré nádory rastú rýchlo, zatiaľ čo iné rastú pomaly.

Nádory mozgu sú neoplázie vyrastajúce z nervových a podporných buniek v mozgu, ako aj z mozgových obalov, ale zaraďujeme k nim aj nepravé nádory centrálneho nervového systému.

Štatistiky a výskyt nádorov mozgu

Nádory mozgu sa vyskytujú približne v rozsahu 3 - 19 prípadov/100.000 obyvateľov v závislosti od typu nádoru a veku populácie. V SR a okolitých krajinách sa incidencia nádorov mozgu pohybuje okolo 6 - 7/100. 000 obyv.

Nádor mozgu je ročne diagnostikovaný približne 700 - 800 pacientom na Slovensku. Predstavuje asi 1,5% zo všetkých zhubných nádorových ochorení.

Na základe veku sa toto ochorenie vyskytuje častejšie pri dvoch skupinách, a to u detí mladších ako 5 rokov a potom u dospelých nad 60 rokov. Niektoré nádory mozgu postihujú iba dospelých, zatiaľ čo iné iba deti.

Nádory mozgu sa objavujú o niečo viac častejšie u mužov. Niektoré nádory, ako napríklad meningeóm, je naopak častejší u žien.

Supratentoriálne nádory predstavujú asi 50 % všetkých intrakraniálnych novotvarov. Gliómy sú najrozšírenejším typom rakoviny mozgu u dospelých, reprezentujú až 78 % týchto malígnych nádorov.

Primárne a sekundárne nádory mozgu

Mozgové nádory sa delia na primárne a sekundárne. Primárne mozgové nádory vznikajú priamo v mozgu alebo v jeho okolí, zatiaľ čo sekundárne nádory predstavujú metastázy nádorov, ktoré vznikli v inej časti tela.

• Primárne nádory: Ide o nádory, ktoré vznikajú z rôznych tkanív nervového systému.
• Sekundárne nádory: Metastázy v mozgu, ktoré sú dôsledkom metastatického rozsevu nádorov z iných orgánov.

Primárne mozgové nádory: vychádzajú primárne z mozgu. Popisujeme ich buď ako nízko-stupňové (“low grade”) nádory, ktoré rastú zväčša pomaly, ale časom sa môžu zmeniť aj na nádory vyššieho stupňa zhubnosti (“high grade”), ktorých rast je podstatne rýchlejší.

Sekundárne mozgové nádory: pokiaľ zhubný nádor vychádza z iného miesta v tele (pľúca, prsníky, hrubé črevo) a potom sa rozšíri do mozgu, hovoríme o sekundárnom nádore.

Typy mozgových nádorov

Gliómy

Gliómy patria medzi najčastejšiu skupinu mozgových nádorov. Vznikajú z podporných buniek mozgu nazývaných glie (neuroglie).

Medzi tieto bunky patria astrocyty a ependymálne a oligodendrogliové bunky. Gliómy potom delíme podľa druhu buniek, z ktorých nádor vychádza.

• astrocytóm,
• oligodendroglióm,
• ependymóm,
• glioblastóm,
• glióm mozgového kmeňa.

Astrocytóm

Astrocytómy sú najbežnejším gliómom, ktorý predstavuje asi polovicu všetkých primárnych nádorov mozgu a miechy. Objavujú sa v mnohých častiach mozgu, najčastejšie však v mozočku.

Môžu sa vyvinúť u ľudí všetkých vekových skupín, no najviac sa vyskytujú u dospelých, najmä mužov stredného veku. Astrocytómy v spodnej časti mozgu sú bežnejšie u detí alebo mladších ľudí a tvoria prevahu detských mozgových nádorov.

• Grade I alebo pilocytický astrocytóm je pomaly rastúci nádor, ktorý je väčšinou benígny a zriedkakedy sa rozširuje do okolitého tkaniva.
• Grade II alebo difúzny astrocytóm je pomaly rastúci tumor, ktorý sa často šíri do okolitého tkaniva a môže sa zmeniť na high-grade nádor.
• Grade III alebo anaplastický astrocytóm je zhubný tumor, ktorý rýchlo rastie a šíri sa do okolitého tkaniva.
• Grade IV alebo glioblastóm je najagresívnejšia forma astrocytómu.

Glioblastóm

Multiformný glioblastóm je najinvazívnejší typ gliového nádoru. Má tendenciu rýchlo rásť a šíriť sa do iných tkanív, a preto má zlú prognózu.

Najčastejšie postihuje ľudí vo veku 50 až 70 rokov, pričom jeho výskyt je 2× vyšší u mužov ako u žien. Často obsahuje cysty a odumreté tkanivo, spôsobuje tiež krvácanie a vzácnejšie môže metastázovať aj mimo centrálneho nervového systému.

Glioblastoma multiforme - G-IV sa vyznačuje veľkým množstvom buniek, veľmi zvýšenou bunkovitosťou s pleiomorfiou cytoplazmy a jadra, vysokým výskytom mitóz, endotelovej proliferácie a nekróz s pseudopalisádovým usporiadaním buniek.

Prežívanie pri glioblastoma multiforme sa uvádza približne 10 - 12 mesiacov, pričom v klinickej praxi sa pri vysoko zhubných nádoroch stretávame s prežitím len niekoľko mesiacov až maximálne približne jeden rok napriek liečbe.

Oligodendroglióm

Oligodendroglióm je definovaný ako tumor zložený predominantne z buniek morfologicky pripomínajúcich oligodendroglie. Ide o pomaly, ale infiltratívne rastúce nádory.

Tvoria 5 - 25% všetkých gliómov. Častejší výskyt je u mužov s maximom medzi 30. - 50. rokom života.

Hlavným príznakom je epilepsia, ktorá sa vyskytuje u 50 - 80 % pacientov, ďalej to môžu byť bolesti hlavy, mentálne zmeny, nauzea a vertigo.

Alelická strata na krátkom ramienku 1. chromozómu a na dlhom ramienku 19. chromozómu (1p/19q LOH) je genetický znak oligodendrogliómov a je významným prognostickým a prediktívnym markerom.

Ependymóm

Ependymómy sú nádory vyrastajúce z buniek výstelky mozgových komôr. Hojnejšie sú v detskom veku, hlavne počas prvých desiatich rokov života, a v ranej dospelosti.

Ependymómy tvoria 5 - 6% intrakraniálnych gliómov, pričom až 70% sa vyskytuje u detí. Vyrastajú z ependýmových buniek, ktoré vystielajú komory alebo centrálny kanál miechy.

Vyrastajú zo steny komorového systému, ktorý môžu upchávať, následkom čoho sa mozgové komory rozširujú a vzniká vnútorný hydrocefalus, čiže nadmerné hromadenie moku vo vnútrolebečnom priestore.

Malígna forma - anaplastický ependymóm - je charakteristická rozsevom nádorových buniek cestou mozgovo-miechového moku a tvorbou implantačných metastáz. Môže prerastať do mozočka a mozgového kmeňa, v prípade určitých lokalizácií býva úplné operačné odstránenie nemožné.

Meningeóm

Meningeómy sú nádory vyrastajúce z buniek mozgových obalov, vyvíjajú sa teda mimo mozgového tkaniva. Predstavujú približne 15 - 20 % primárnych intrakraniálnych tumorov.

Objavujú sa hlavne v dospelosti, a to predovšetkým u žien po päťdesiatom roku života. Približne 30% meningeómov sa nachádza pozdĺž falx cerebri a v parasagitálnej oblasti, 20% v oblasti konvexity.

Sú prevažne presne ohraničené a opuzdrené a neprerastajú do mozgového tkaniva - pôsobia naň hlavne tlakom. Aj meningeómy však môžu mať malígnu formu s invazívnym rastom do mozgového tkaniva.

Malé asymptomatické meningeómy v nerizikovej oblasti u starších a komorbídnych pacientov môžu zostať v observácii. Vo väčšine prípadov je základnou liečebnou modalitou chirurgická resekcia.

Schwanóm alebo neurinóm

Schwanómy sú bežné nezhubné nádory mozgu u dospelých. Vznikajú pozdĺž nervov a pozostávajú z buniek nervových pošiev.

Najbežnejším druhom je vestibulárny schwanóm, ktorý vychádza z ôsmeho hlavového alebo vestibulokochleárneho nervu prechádzajúceho z mozgu do ucha.

Hoci sú tieto nádory benígne, môžu spôsobiť vážne komplikácie a dokonca aj smrť, ak rastú a vyvíjajú tlak na nervy a prípadne aj na mozog.

Adenómy hypofýzy

Adenómy hypofýzy sú spravidla nezhubné nádory vznikajúce z buniek predného laloka hypofýzy. Vyskytujú sa najmä v mladšom a strednom veku, môžu byť hormonálne aktívne a pomerne pomaly rastúce.

Asi štvrtina nevykazuje žiadnu hormonálnu aktivitu. Bývajú milimetrových rozmerov - mikroadenómy, alebo môžu v priemere dosahovať aj niekoľko centimetrov - makroadenómy až gigantické adenómy.

Ich prejavy závisia od ich veľkosti a typu produkovaného hormónu. Adenómy väčších rozmerov môžu svojím tlakom spôsobovať neurologické príznaky a zrakové poruchy.

Meduloblastóm, kraniofaryngióm a nádory epifýzy

Meduloblastóm najčastejšie vzniká v detskom veku, býva malígny a rýchlo sa šíri v centrálnej nervovej sústave.

Kraniofaryngióm je relatívne benígny tumor, ktorý vzniká v blízkosti hypofýzy. Tieto nádory sú raritné.

Nádory epifýzy začínajú v mozgovej epifýze a jej okolí. Môžu byť benígne alebo malígne, pričom pineoblastóm je malígny typ nádoru epifýzy, ktorý je bežný u detí.

Nádory choroidálneho plexu

Nádory vyrastajúce z choroidálneho plexu vznikajú prevažne v postranných komorách a môžu mať podobu papilómov benígneho charakteru alebo karcinómov.

Vedú k hypersekrécii likvoru a svojim rastom môžu blokovať komorový systém a podmieňovať tak vznik hydrocefalu. Často sú prítomné kalcifikácie a cysty.

Primárny lymfóm centrálneho nervového systému

Primárny lymfóm CNS je druh rakoviny lymfatického systému, ktorý vychádza z mozgu a môže sa rozšíriť do mozgovomiechového moku a do očí.

Metastázy v mozgu

Metastázy sú pomerne časté nádory v hlave a tvoria až 25 % všetkých vnútrolebečných nádorov. Do centrálneho nervového systému najčastejšie metastázujú karcinómy pľúc, prsníka, obličiek a malígny melanóm.

Zriedkavejšie sú metastázy karcinómu štítnej žľazy, zažívacieho traktu a gynekologického pôvodu. Nádorovým metastatickým rozsevom môžu byť zasiahnuté aj mozgové obaly - vtedy hovoríme o karcinomatóze mozgových plien.

Takmer u ⅕ pacientov s metastázou v mozgu nie je známe miesto primárneho nádoru a metastáza je prvým klinickým prejavom doposiaľ skrytého malígneho ochorenia.

Príznaky nádoru na mozgu

Príznaky nádoru na mozgu závisia od veľkosti, umiestnenia a typu nádoru. Niektoré nádory spôsobujú priame poškodenie a niektoré spôsobujú tlak na okolité tkanivo.

V počiatočnom štádiu rastu sa tumor nemusí prejavovať vôbec a môže zapríčiňovať len mierne bolesti hlavy. V pokročilom štádiu spôsobuje zvyšovanie vnútrolebečného tlaku a vznik mozgového opuchu, čo sa prejaví intenzívnymi bolesťami hlavy, nevoľnosťou či zvracaním.

Nádory nízkeho stupňa môžu spôsobovať príznaky pomaly a spočiatku si ich pacient nemusí všimnúť. Príznaky rakovinových nádorov mozgu sa môžu objaviť náhle a zhoršovať sa v priebehu niekoľkých dní alebo týždňov.

Všeobecné príznaky

• pretrvávajúce alebo nezvyčajné bolesti hlavy, najmä horšie ráno alebo pri ľahnutí si,
• nevoľnosť a zvracanie bez jasnej príčiny,
• epileptické záchvaty,
• rozmazané alebo dvojité videnie,
• problémy s rovnováhou a koordináciou,
• slabosť alebo necitlivosť končatín,
• problémy s pamäťou a rečou,
• zmeny osobnosti a správania,
• zmätenosť a dezorientácia,
• únava, ospalosť a problémy so spánkom,
• ťažkosti s chôdzou a vykonávaním bežných denných úkonov.

Častým príznakom nádoru mozgu sú psychické zmeny, mení sa povaha človeka aj jeho správanie, býva prítomná zmätenosť, spomalenosť, zabúdanie a poruchy sústredenia.

Príznaky podľa lokalizácie nádoru

• porucha reči,
• porucha zraku,
• porucha rozpoznávania predmetov,
• neschopnosť čítať alebo počítať,
• tŕpnutie alebo ochrnutie niektorej časti tela,
• zhoršenie chôdze,
• porucha koordinácie pohybov,
• epileptické záchvaty.

Strata rovnováhy a ťažkosti s jemnou motorikou sa môžu objaviť pri nádoroch v mozočku. Zmeny úsudku, osobnosti, šuchtavosť a slabosť svalov sú spojené najmä s nádormi frontálneho laloku.

Čiastočná alebo kompletná strata zraku môže súvisieť s nádormi v okcipitálnom alebo temporálnom laloku. Zmeny v reči, sluchu, pamäti a emóciách sa môžu objaviť pri nádoroch frontálneho alebo temporálneho laloku.

Zmenené hmatové vnímanie, jednostranná slabosť rúk alebo nôh a zmätenosť vo vnímaní pravej a ľavej strany sa môžu vyskytnúť pri nádoroch frontálneho alebo parietálneho laloku.

Ťažkosti s prehĺtaním, slabosť tvárových svalov, brnenie a zdvojené videnie môžu sprevádzať nádory v mozgovom kmeni. Laktácia, zmeny v menštruačnom cykle a rast dlaní a chodidiel v dospelom veku môžu súvisieť s nádormi hypofýzy.

Epileptické záchvaty

Epileptické záchvaty môžu mať veľmi rôznorodé prejavy. Motorické záchvaty sú mimovoľné zášklby svalov, myoklonické záchvaty predstavujú jednotlivé alebo kumulované svalové zášklby, spazmy alebo kŕče.

Po záchvate býva človek zmätený, dezorientovaný a nemusí si pamätať, čo sa udialo. Epileptické záchvaty pri nádoroch mozgu môžu byť rezistentné na antiepileptiká.

Ak sa prvý epileptický záchvat objaví u pacienta staršieho ako 20 rokov, je potrebné urobiť MRI vyšetrenie mozgu a v prípade negativity vyšetrenie s časovým odstupom zopakovať.

Príčiny a rizikové faktory

Priebeh vzniku nádorového bujnenia je predmetom intenzívneho štúdia a dodnes nie je presne objasnený. Isté je, že pri utváraní nádorov sa uplatňuje nekontrolované rozmnožovanie určitého typu buniek.

Faktory, ktoré tento proces spúšťajú, môžu byť vrodené, o čom svedčí aj častejší výskyt rakovinového ochorenia v niektorých rodinách, alebo získané vplyvmi vonkajšieho prostredia, napríklad chemikálie a rádioaktívne žiarenie.

Najčastejšie býva príčina vzniku neznáma. Väčšina ľudí s nádormi na mozgu nemá žiadne známe rizikové faktory.

• vek,
• rodinná anamnéza a dedičné genetické syndrómy,
• predchádzajúce vystavenie ionizujúcemu žiareniu,
• oslabený imunitný systém,
• niektoré infekcie a vírusy,
• dlhodobý kontakt s určitými chemickými látkami,
• metastatické nádorové ochorenie v inej časti tela.

Asi 5% mozgových nádorov sa dá prisúdiť vrodeným genetickým mutáciám a syndrómom, medzi ktoré patria Li-Fraumeni syndróm, neurofibromatóza, Gorlinov syndróm, Turcotov syndróm a Von Hippel-Lindauova choroba.

Ionizujúce žiarenie môže spôsobiť zmeny DNA v bunkách tela a viesť k nádorom a rakovine. Predchádzajúce vyšetrenia hlavy a mozgu ionizujúcim žiarením sa ukázali byť rizikovým faktorom pre rozvoj nádorov mozgu.

Väčšina štúdií zaoberajúcich sa vplyvom elektromagnetického žiarenia z mobilných telefónov a wi-fi nepreukázala spojenie medzi žiarením a zvýšeným rizikom rozvoja nádorov mozgu u dospelých.

Do dnešného dňa nie je známy spôsob prevencie vzniku mozgových nádorov zmenou životného štýlu. Pre primárne nádorové ochorenia mozgu neexistuje cielená prevencia ani možnosť eliminácie rizikových faktorov, pretože nepoznáme príčinu.

Diagnostika nádoru na mozgu

Diagnostika začína klinickou analýzou, rodinnou a osobnou anamnézou a neurologickým vyšetrením. Lekár posudzuje reflexy, svalovú silu, koordináciu, zrak, sluch a rovnováhu.

Základným zobrazovacím vyšetrením pri podozrení na mozgový nádor je CT vyšetrenie mozgu, obvykle s podaním kontrastnej látky. Ak CT vyšetrenie toto podozrenie na ochorenie potvrdí, dopĺňa sa magnetická rezonancia mozgu.

Magnetická rezonancia upresní vzťah nádoru k okolitým štruktúram a spresňuje diagnózu z hľadiska jeho typu, aj keď rozhodujúci význam pre stanovenie diagnózy má histologické vyšetrenie.

Najčastejšie vyšetrenia

• Magnetická rezonancia: poskytuje detailné prierezové snímky mozgu a pomáha určiť veľkosť a presnú polohu nádoru.
• CT vyšetrenie: využíva röntgenové lúče a môže sa vykonať s kontrastnou látkou alebo bez nej.
• PET/CT: umožňuje posúdiť metabolickú aktivitu tkaniva a vyhľadať hypermetabolické oblasti.
• Biopsia: vzorka nádorového tkaniva sa vyšetrí pod mikroskopom na potvrdenie typu a stupňa nádoru.
• Lumbálna punkcia: mozgovomiechový mok sa testuje na prítomnosť nádorových buniek.
• Angiografia: zobrazuje cievny systém mozgu.
• EEG: zaznamenáva elektrickú aktivitu mozgu a môže zachytiť epileptogénne ložiská.
• Neuropsychologické vyšetrenie: hodnotí pamäť, pozornosť, reč a ďalšie kognitívne funkcie.

Nie všetky testy sú potrebné pre každého pacienta. Lekár vyberie najbezpečnejšie a najpresnejšie testy podľa konkrétnej situácie.

Histologické a molekulárne vyšetrenie

Vzorka nádorového tkaniva je väčšinou potrebná na definitívne stanovenie typu nádoru. Biopsia môže byť samostatný výkon alebo súčasť operácie, pri ktorej sa môže odstrániť celý nádor alebo jeho väčšina.

Histológiou sa zisťuje druh nádoru, grade, molekulárne vlastnosti a vlastnosti, ktoré určujú rýchlosť rastu tumoru.

Pri oligodendrogliómoch sa sleduje strata ramienok chromozómov 1 a 19, teda 1p/19q kodelecia. Pri gliómoch sa vyšetrujú aj mutácie v géne IDH a pri glioblastómoch metylácia génu MGMT.

Stupne a biologické správanie nádorov

Pri mozgových nádoroch u dospelých sa v podstate nepoužíva klasický stagingový systém, keďže primárne tumory mozgu nemajú tendenciu metastázovať. Namiesto toho sa využíva gradingový systém, ktorým sa posudzuje malignita tumoru a pravdepodobnosť jeho rastu.

• Stupeň I: bunky vyzerajú takmer normálne a rastú pomaly.
• Stupeň II: bunky vyzerajú mierne abnormálne a môžu sa šíriť v mozgu.
• Stupeň III: abnormálne bunky rastú agresívnejšie.
• Stupeň IV: bunky sú veľmi abnormálne a rastú rýchlo, napríklad pri glioblastóme.

Pre väčšinu nádorov platí, že čím nižší grade, tým lepšia prognóza. Vyšší stupeň väčšinou znamená rýchlejší rast a väčšiu agresivitu nádoru.

Liečba nádorov mozgu

Liečba mozgových nádorov závisí od typu, veľkosti, umiestnenia a stupňa nádoru, veku pacienta a celkového zdravotného stavu.

Liečba pacienta s nádorovým ochorením mozgu je mimoriadne náročná. Začína sa rozhodnutím, či je tumor z hľadiska svojej veľkosti a lokalizácie operabilný.

Chirurgická liečba

Väčšina nádorov sa operuje otvorenou cestou, teda kraniotómiou, s cieľom zmenšiť ich alebo kompletne odstrániť a získať materiál pre histologické vyšetrenie.

Snahou chirurga je odstrániť čo najväčšiu časť nádoru, pokiaľ mu to okolnosti dovoľujú. Radikálnosť operácie môže byť limitovaná dôležitými okolitými štruktúrami, do ktorých nádor prerastá.

V chirurgickej liečbe sa odporúča totálna resekcia tumoru, ale iba vtedy, ak sa signifikantne nezvýši riziko vzniku trvalého neurologického deficitu.

Pri operácii sa môžu využívať neuronavigácia, neuromonitoring, mikroskop, ultrazvukové zobrazovanie a stereotaktické techniky.

Stereotaktická biopsia

V prípadoch, keď napadnuté tkanivo nie je možné bezpečne odstrániť, sa za účelom histologického vyšetrenia realizuje stereotaktická biopsia, od ktorej závisí typ onkologickej liečby.

Stereotaktická biopsia je indikovaná pri suspektných malígnych astrocytómoch lokalizovaných v elokventných oblastiach mozgu, pri malých léziách s minimálnym neurologickým deficitom a u pacientov v zlom celkovom zdravotnom stave.

Rádioterapia

Pri rádioterapii sa používajú vysoké dávky röntgenového žiarenia na usmrtenie alebo zmenšenie nádorových buniek. Často sa používa vtedy, keď operácia nie je možná, alebo po operácii na odstránenie zostávajúcich nádorových buniek.

Rádioterapia sa zvyčajne aplikuje na zhubné nádory, aj keď u mladších detí je jej použitie výrazne obmedzené pre možné závažné vedľajšie účinky na vyvíjajúci sa mozog.

Rádiochirurgia

Rádiochirurgia je typ rádioterapie, ktorá využíva zamerané lúče žiarenia na cielené pôsobenie na nádor bez poškodenia okolitých tkanív.

Ohraničený nádor do 3 cm možno stereotakticky ožiariť sústredenými lúčmi ionizujúceho žiarenia gama noža alebo lineárneho urýchľovača.

Stereotaktický rádiochirurgický výkon presnou lokalizáciou vysokej dávky žiarenia spôsobí biologickú degradáciu tumoru, pričom v okolitých štruktúrach ožiarenie nepresiahne povolenú hodnotu.

Chemoterapia

Chemoterapia využíva protirakovinové lieky na ničenie rakovinových buniek v mozgu alebo v celom tele. Môže sa užívať perorálne alebo intravenózne.

Chemoterapia sa môže odporučiť po operácii na zničenie všetkých zostávajúcich rakovinových buniek alebo v kombinácii s rádioterapiou.

Hoci bolo dokázané, že chemoterapia zlepšuje celkové prežívanie u pacientov s najzhubnejšími primárnymi mozgovými nádormi, platí to len pre asi 20 % pacientov. Odpoveď na chemoterapiu pri malígnych gliómoch sa udáva približne u 10 - 20 % pacientov.

Niektorí lekári sa chemoterapiu rozhodnú nevyužiť kvôli vyšším rizikám, ako sú zjazvenie pľúc, potlačenie imunitného systému a nevoľnosť, oproti predpokladaným benefitom.

Cielená a biologická liečba

Cielená terapia využíva lieky, ktoré sa zameriavajú na špecifické mutácie alebo proteíny v nádorových bunkách, pričom šetria normálne bunky.

Pri vysokostupňových astrocytómoch môže byť súčasťou liečby biologická liečba, napríklad bevacizumab alebo celingitid.

Protónová terapia

Protónová terapia je typ rádioterapie, ktorá využíva protóny namiesto röntgenových lúčov. Je presnejšia a môže znížiť poškodenie okolitého mozgového tkaniva, vďaka čomu je užitočná pre deti alebo nádory v citlivých oblastiach mozgu.

Protónová rádioterapia má v porovnaní s konvenčným fotónovým ožarovaním výhodu v presnosti zacielenia protónového zväzku a môže znížiť riziká spojené s poškodením zraku, sluchu alebo intelektuálnych schopností.

Podporná a rehabilitačná liečba

Symptomatologickú liečbu predstavujú kortikosteroidy proti vazogénnemu edému mozgu. Záchvaty možno kompenzovať antiepileptickou liečbou.

Fyzioterapia, logopédia a ergoterapia môžu pomôcť pacientovi zotaviť sa po neurochirurgickom zákroku. Liečba sa často kombinuje podľa typu nádoru, jeho lokalizácie a biologických vlastností.

Liečba podľa vybraných typov nádorov

Nízko- a vysokostupňové astrocytómy

Pri nízkostupňových gliómoch sa odporúča totálna resekcia tumoru, ak nevedie k významnému riziku trvalého neurologického deficitu.

Zdôrazňuje sa dôležitosť cytoredukcie tumoru, aby sa pri nízkostupňových gliómoch ovplyvnil prirodzený priebeh ochorenia znížením rizika malígnej diferenciácie.

Pri vysokostupňových astrocytómoch samotná chirurgia nádor nedokáže vyliečiť. Cieľom chirurgickej liečby je predĺženie dobrej kvality prežívania pacienta.

Na chirurgický výkon nadväzuje adjuvantná rádioterapia a konkomitantná alebo adjuvantná chemoterapia temozolomidom.

Oligodendrogliómy

Chirurgicky je indikovaná totálna resekcia tumoru, ale nie za cenu neurologického deficitu. Liečba môže zahŕňať chemoterapiu, rádioterapiu a sledovanie molekulárnych charakteristík nádoru.

Anaplastický oligodendroglióm priaznivo reaguje na chemoterapiu, ak pri genetickej analýze chýbajú alely 1p a 19q. Postoperačne sa odporúča adjuvantná rádioterapia.

Ependymómy

Cieľom chirurgickej liečby ependymómu je úplné odstránenie tumoru s následným ožiarením ložiska. Prežívanie závisí od gradingu tumoru a radikality jeho resekcie.

Meningeómy

Cieľom liečby meningeómov je zamedzenie progresie alebo recidívy ochorenia s minimálnym rizikom poliečebnej morbidity.

Rádioterapia je indikovaná pri inoperabilných nádoroch, pri recidívach a postoperačne v prípade atypického alebo malígneho meningeómu.

Prognóza nádorov na mozgu

Prognóza pacienta po operácii mozgu závisí od biologických vlastností tumoru, jeho stupňa, lokalizácie, molekulárnych charakteristík, rozsahu odstránenia a celkového zdravotného stavu pacienta.

Dobre ohraničené nezhubné nádory je možné odstrániť úplne, prognóza takýchto pacientov preto býva veľmi dobrá. Pri benígnych nádoroch, ktoré umožňujú radikálne chirurgické odstránenie, je možný návrat do plnohodnotného života.

Aj benígne formy však môžu po čase recidivovať, pokiaľ nebolo možné ich úplne odstrániť. Vysoko zhubné nádory môžu napriek veľkej snahe a využitiu všetkých medicínskych možností viesť k prežitiu len niekoľko mesiacov.

Miera prežitia závisí od typu nádoru, stupňa, veku pacienta a odpovede na liečbu. Päťročná miera prežitia pri glioblastóme sa uvádza približne 7 %, zatiaľ čo pri meningeómoch nízkeho stupňa môže byť viac ako 90 %.

• časť nádoru, ktorú je možné bezpečne odstrániť,
• umiestnenie a stupeň nádoru,
• molekulárne charakteristiky nádoru,
• vek a celkový zdravotný stav pacienta,
• odpoveď na chirurgickú, radiačnú a systémovú liečbu.

Skríning a prevencia

V súčasnosti neexistujú žiadne štandardné skríningové testy na mozgové nádory u ľudí bez príznakov. Ľudia so silnou rodinnou anamnézou alebo genetickými syndrómami však môžu mať prospech z pravidelných vyšetrení magnetickou rezonanciou.

Nádoru na mozgu sa nedá spoľahlivo zabrániť. Preventívne stratégie zahŕňajú zníženie vystavenia ionizujúcemu žiareniu, starostlivosť o celkový zdravotný stav a pravidelné zdravotné prehliadky.

Každá zmena správania, porucha reči alebo zraku, zhoršenie hybnosti končatín, epileptický záchvat alebo bolesť hlavy, ktorá sa predtým nevyskytovala, musí byť diagnosticky doriešená.

tags: #nadory #na #mozgu #statisticky #urad